Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/109/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobkyne: S. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom L. L. 2, Q., štátny občan SR, zastúpená LG Legal, s.r.o., Advokátska kancelária, IČO: 47 255 692, Seberíniho 9, Bratislava, proti žalovanému: Bc. V. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. 3, Q., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Jana Uhrinová, advokátka, Bezručova 1, Bratislava, o zaplatenie 3.319,39 eur s prísl. a o vzájomnej žalobe žalovaného, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Súd vzájomný návrh žalovaného zamieta.

IV. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou tun. súdu dňa 16.02.2015 sa žalobkyňa domáhala zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 3.319,39 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 3.319,39 eur od 28.04.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalobca a žalovaný boli od jari 2008 do apríla roku 2012 partnermi, pričom z partnerského zväzku pochádza jedno spoločné dieťa. Žalobkyňa a žalovaný bývali v byte, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného a ktorý si žalovaný kúpil prostredníctvom hypotekárneho úveru. Žalovaný mal v roku 2008 záujem na znížení mesačných splátok svojho úveru, a preto sa rozhodol nad rámec bežných splátok uhradiť časť úveru, a to tak z vlastných finančných prostriedkov, ako aj z finančných prostriedkov žalobkyne. Žalobkyňa sa so žalovaným ústne dohodli na tom, že žalobkyňa požičia žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.319,39 eur (v tom čase 100.000,-Sk). Žalobkyňa na základe dohody so žalovaným dňa 14.11.2008 previedla na bankový účet žalovaného sumu 3.319,39 eur. Žalobkyňa sa so žalovaným tiež dohodla na tom, že žalovaný jej vráti požičané peniaze, sumu 3.319,39 eur bezodkladne potom, čo ho o vrátenie požičaných peňazí požiada. Nakoľko v čase, keď žalobkyňa požičiavala žalovanému peňažnú hotovosť pretrvával medzi ňou a žalovaným partnerský vzťah a súčasne sa snažili vytvoriť vhodné miesto pre výchovu ich spoločného dieťaťa, žalobkyňa nepovažovala za potrebné uzavretie osobitnej písomnej zmluvy o pôžičke. V apríli roku 2012 došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k citovému ochladnutiu, ktoré vyústilo do násilného vysťahovania žalobkyne žalovaným. Žalovaný neumožnil žalobkyni, aby si z bytu žalovaného odniesla hnuteľné veci, ktoré počas spoločného vzťahu žalobkyňa zakúpila zo svojich finančných prostriedkov, a ktoré žalovaný neoprávnene zadržiava. Žalobkyňa dňa 27.04.2012 prvý krát ústne vyzvala žalovaného na vrátenie pôžičky, žalovaný jej však doposiaľ nevrátil ani len časť pôžičky.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že je pravdou, že žalobkyňa a žalovaný viedli spoločnú domácnosť v čase od marca 2008 do apríla 2012. Tiež je pravdivá skutočnosť, že zo vzťahu účastníkov tohto konania pochádza jedno maloleté dieťa, dcéra C. R., nar. X.XX.XXXX. Rovnako žalovaný potvrdzuje aj skutočnosť, že predmetný byt, v ktorom žalobkyňa a žalovaný viedli spoločnú domácnosť je výlučným vlastníctvom žalovaného. Avšak skutočnosť, že žalovaný mal záujem na znížení mesačných splátok úveru pradivá nie je, keď žalovaný v prípade, že by sa rozhodol splatiť časť úveru za účelom zníženia mesačných splátok ako je uvedené v žalobnom návrhu mimo termínu fixácie úrokovej sadzby, bola by mu bankou uložená zmluvná pokuta vo výške 20% z dlžnej sumy, čo predstavuje pri sume 63.068,44 eur zmluvnú pokutu vo výške 12.613,69 eur, čo by žalovaný s určitosťou neakceptoval, a preto ani neuvažoval, že by splatil časť úveru za účelom zníženia mesačných splátok. Tvrdenie žalobkyne, že na základe ústnej dohody požičala žalovanému finančné prostriedky podľa žalobného návrhu v sume 3.319,39 eur je účelové a nezakladá sa na pravde, nie je ničím preukázané a dôkazy, ktoré žalobkyňa k tomuto tvrdeniu predložila sú zavádzajúce. Súdu bol spolu so žalobným návrhom predložený zavádzajúci dôkaz s názvom ,, Výpis zo sporožírového účtu” žalobkyne, kde žalobkyňa začiernila hlavné riadky výpisu, a to o prijatí platby tak, aby nebolo možné určiť z tohoto výpisu o aké platby a ďalšie pohyby na účte sa jedná. V súvislosti so začiernením týchto rozhodujúcich informácií vo ,,Výpise zo sporožírového účtu” pre podporu svojich tvrdení sa žalobkyňa pokúša presvedčiť súd o tom, že riadok s názvom V. R. je zrejme podkladom o prijatí platby podľa výpisu v sume 200.000,- Sk/6.638 eur žalovaným. Žalovaný nikdy neprijal žiadnu platbu na svoj hypotekárny účet od žalobkyne. Žalobkyňa ďalej uvádza ako dôkaz svojich tvrdení výpis z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX vedenom peňažným ústavom P. sporiteľňa, a.s. na meno žalobkyne, v ktorom je vedený jednorázový príkaz na úhradu, avšak na účet žalobkyne s iným číslom, a to, č.ú. XXXXXXXXX/XXXX vedenom peňažným ústavom P. sporiteľňa, a.s., a následne ďalšie položky sú opäť začiernené, a preto nemožno rovnako zistiť ďalšie pohyby na účte žalobkyne. Žalobkyňa vo svojom návrhu ďalej uvádza, že sa so žalovaným dohodli na vrátení ,,pôžičky” a to tak, že žalovaný vráti údajnú ,,pôžičku” bezodkladne potom, čo ho žalobkyňa o to požiada. Toto tvrdenie je absolútne vymyslené, nepravdivé a zavádzajúce. Nikdy nedošlo zo strany žalobkyne k poskytnutiu pôžičky žalovanému, a preto sa nemohli baviť ani o jej vrátení. Žalovaný má vynikajúce rodinné zázemie a v prípade, že by bol niekedy nútený si požičať finančné prostriedky, tak má možnosť obrátiť sa na svojich rodičov, prípadne brata, a preto nemá a ani nemal potrebu žiadať, ak by to bolo potrebné, finančnú pôžičku od kohokoľvek iného. Žalovaný sa domnieva, že skutočným motívom predmetnej žaloby a hlavne jej vykonštruovaného obsahu v časti ,,Žalobca dňa 27.04.2012 prvýkrát ústne vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky...” je skutočnosť, že žalovaný dňa 27.04.2012 podal návarh na zverenie maloletej dcéry C. R. do svojej osobnej starostlivosti z dôvodu, že žalobkyňa dlhodobo zanedbávala starostlivosť o maloletú. V súčasnosti je dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v zmysle rodičovskej dohody podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04.07.2012, č.k. 20P 142/2012, právoplatným 24.07.2012. Aktuálne je na Okresnom súde Bratislava IV vedené konanie, v ktorom žalobkyňa žiada zverenie maloletej C. R. do jej osobnej starostlivosti. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že počas vedenia spoločnej domácnosti so žalobkyňou hradil väčšinu nákladov na spoločnú domácnosť a potreby maloletej zo svojich finančných prostriedkov. Žalobkyna v čase spolužitia v spoločnej domácnosti hradila poplatok spojený s užívaním bytu žalovaného len za obdobie od 12/2010 do 04/2012 s výnimkou mesiaca september 2012, a to iba v polovičnej výške cca 100 eur mesačne. Žalobkyňa a žalovaný sa v priebehu mesiaca marec 2008, teda v čase, keď začali viesť spoločnú domácnosť dohodli na tom, že náklady spojené s preddavkami za služby spojené s užívaním bytu, poplatkom do fondu opráv a zároveň symbolickú časť za užívanie bytu, ktorý bol a stále je vo vlastníctve žalovaného, si budú deliť tak, že žalobkyňa bude počnúc mesiacom marec 2008 uhrádzať žalovanému sumu 82,50 eur titulom úhrady preddavku za služby spojené s užívaním bytu a poplatku do fondu opráv a zároveň sumou 117,50 eur titulom náhrady za užívanie bytu žalovaného (hodnota komerčného nájmu za porovanteľnú nehnuteľnosť v danej lokalite bola v danom čase približne 500 eur mesačne, avšak žalovaný pri uzatváraní ústnej dohody zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa bola v tom čase gravidná a následne na materskej dovolenke, a preto od nej žiadal iba symbolickú sumu 117,50 eur), teda celkovo od žalobkyne požadoval sumu 200 eur mesačne. Zároveň sa dohodli, že túto sumu žalovanému nebude reálne odovzdávať, ale túto sumu si od žalovaného každomesačne, počnúc mesiacom marec 2008 požičia (keďže boli partnermi a viedli spoločnú domácnosť, tak sa takto dohodli ústne), okrem mesiacov 12/2010 až 04/2012, kedy si požičala od žalovaného inba sumu 100 eur mesačne s výnimkou 9/2011, kedy si požičala celú sumu 200 eur mesačne s tým, že žalobkyňa sa vyjadrila, tieto požičané finančné prostriedky, ktoré si pravidelne od žalovaného požičiavala mu vráti, až ju žalovaný o to požiada, teda ju vyzve na ich vrátenie. Žalobkyňa za celé obdobie od 03/2008 do 04/2012 uhradila žalovanému len sumu 1.646 eur, a to za obdobie od 12/2010 do 04/2012 s výnimkou mesiaca

09/2011, avšak v uvedenom období hradila iba polovicu z dohodnutej sumy 200 eur mesačne, teda iba sumu 100 eur, čiže rozdiel vo výške 100 eur v predmetnom období si pravidelne mesačne požičiavala od žalovaného s tým, že mu tieto finančné prostriedky vráti, až ju vyzve na ich vrátenie. V mesiaci 09/2011 neuhradila ani sumu 100 eur, teda od žalovaného si v mesiaci 09/2011 požičala sumu 200 eur, čo predstavuje celú mesačnú sumu na ktorej sa dohodli, že bude žalobkyňa prispievať žalovanému. Žalovaný zdôraznil, že za celé dotknuté obobie, teda za obdobie, kedy strany sporu viedli spoločnú domácnosť, žalobkyňa uhradila žalovanému celkovo iba sumu 1.646 eur. Rozdiel medzi uhradenou sumou a náklady spojené s užívaním predmetného bytu žalobkyňou žalovanému a reálne dohodnutou sumou na náklady spojené s užívaním predmetného bytu predstavuje sumu 8.154 eur, čo predstavuje celkovú finančnú čiastku, ktorú si žalobkyňa požičala od žalovaného. S poukazom na uvedené, žalovaný podáva vzájomný návrh na zaplatenie sumy 8.154 eur s príslušenstvom odo dňa podania vzájomnej žaloby na súd. Vzhľadom na uvedené, žalovaný navrhol žalobu žalobkyne v plnom rozsahu zamietnuť a súčasne zaviazať žalobkyňu na zaplatenie sumy 8.154 eur spolu s 8,05% úrokom z omeškania zo sumy 8.154 eur odo dňa podania návrhu na súd až do zaplatenia a na náhradu trov konania.

3. Vo vyjadrení zo dňa 26.10.2015 žalobkyňa uviedla, že vzájomnú žalobu žalovaného považuje za absolútne neoprávnený, mätúci a zavádzajúci nárok. Aj za predpokladu, že by žalovaný mal nejaký nárok voči žalobkyni (údajne má ísť o nárok za obdobie od 03/2008 do 04/2012), nárok uplatňovaný žalovaným je v celom rozsahu premlčaný a preto súd nemôže na túto vzájomnú žalobu žalovaného po vznesení námietky premlčania prihliadať. Súčasne žalobkyňa uviedla, že odmieta všetky tvrdenia vo vyjadrení žalovaného, nakoľko žalobkyňa počas spoločného bývania so žalovaným v byte žalovaného uhrádzala tak, ako sa na tom žalobkyňa a žalovaný dohodli, žalovanému polovicu nákladov spojených s poplatkami za byt, samozrejme nie splátku hypotéky, nakoľko výlučným vlastníkom tohto bytu bol a stále je žalovaný. Žalobkyňa považuje za dôležité súdu ozrejmiť, že žalobkyňa nikdy nebola odkázaná na finančnú výpomoc žalovaného, nakoľko žalobkyňa pracovala dlhodobo v zahraničí a súčasne mala dobre platenú prácu aj po návrate na Slovensko. Dôkazom toho je skutočnosť, že žalobkyňa zariadila celý byt žalovaného z vlastných finančných zdrojov (čo môže súdu preukázať), požičala žalovanému sumu 3.319,39 eur a súčasne stále mala ďalšie finančné prostriedky na svojom bežnom účte v banke. Žalobkyňa v ďalšom považovala za potrebné uviesť, že tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení a síce, že žalobkyňa uvádza ako dôkaz svojich tvrdení výpis z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX na meno žalobkyne, avšak jednorázový príkaz na úhradu mal byť zrealizovaný na iný účet žalobkyne s číslom XXXXXXXXX/ XXXX sú nepravdivé. Žalobkyňa mala v P. sporiteľni, a.s. jediný účet, a to je účet č. XXXXXXXXX/XXXX, a teda účet, z ktorého výpis žalobkyňa predložila súdu už pri podaní žaloby. Ak žalovaný tvrdí, že účet č. XXXXXXXXX/XXXX nie je a nikdy nebol jeho účtom, žiadala, aby žalovaný túto skutočnosť preukázal. Čo sa týka ďalších vyjadrení žalovaného, že žalobkyňa začiernila položky vo výpise, a preto nemožno zistiť ďalšie pohyby na účte žalobkyne, má za to, že žalobkyňa má právo na súkromie a nie je povinná preukazovať všetky pohyby na svojom bankovom účte, žalobkyňa preukázala len tú časť svojho výpisu, ktorá je potrebná pre rozhodnutie súdu. Vzájomnú žalobu navrhla ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov B. Q., I. L., J. R., B. R., výpisom z účtu žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX, výpisom z účtu žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX, služobným záznamom OR PZ Bratislava , OO-PZ Bratislava V - U.-sever zo dňa 27.04.2012, čestným prehlásením J. R., ako aj ostatným obsahom spisu a po poučení podľa § 154 zákona č. 160/2015 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že v čase, keď žila so žalovaným v jeho byte mal žalovaný záujem znížiť si výšku splátky hypotekárneho úveru. Má vedomosť o tom, že rodičia mu poskytli sumu 400.000,- Sk a aj ona mu navrhla, že disponuje sumou 100.000,-Sk, ktorú má vôľu za účelom zníženia splátky hypotekárneho úveru mu požičať. Nevie, odkiaľ mal žalovaný sumu 100.000,- Sk, faktom však zostáva, že túto sumu poukázal na jej účet a ona mu požičala sumu 100.000,-Sk a z jej účtu bola peňažnému ústavu poukázaná suma 200.000,-Sk. Žiaľ, stalo sa to, čo sa stalo, ako partneri sa so žalovaným rozišli a žalovaný ju požiadal, aby jeho byt opustila, aby sa z neho odsťahovala. Súhlasila, avšak požiadala ho o vrátenie sumy 100.000,-Sk, ktorú mu požičala. Reakcia žalovaného bola taká, že jej nevráti nič, keď on do ich vzťahu investoval oveľa viac energie. Do bytu žalovaného investovala aj ďalšie peniaze, dala vymeniť podlahy, kachličky, kúpila nejaký nábytok. Chcela, aby sa jej tieto investície vrátili, oslovila právničku, aby poťažne podala žalobu na súd. No sa to preťahovalo, právnička s vecou nič nerobila, až sa zistilo, že jej nárok je premlčaný, že by s ním na súde už neuspela. Preto si nárokuje aspoň vrátenie žalovanému požičaných peňazí, sumy 100.000,-Sk. Ďalej uviedla, že v čase spolužitia so žalovaným

nemala žiadny terminovaný účet. Mala a má iba osobný účet. Poukazovala na výpis z jej osobného účtu, keď v jednom riadku je uvedené, že na jej účet bola v jeden deň žalovaným poukázaná suma 100.000,-Sk a na druhý deň poukázala sumu 200.000,-Sk na príslušné číslo účtu, ktoré jej dal žalovaný. Ďalej nesledovala, či žalovaný vložil na účet hypotekárneho úveru len sumu 200.000,-Sk, alebo viac. Zakrátko na to však videla doklad z banky, že žalovanému bola znížená splátka hypotekárneho úveru. Logicky má za to, že sa tak stalo práve v dôsledku vloženej sumy 200.000,-Sk. Má poznatok tiež o tom, že aj rodičia dali žalovanému nejaké peniaze, takto predpokladá, že do banky dal aj viac, ako tých 200.000,-Sk, v dôsledku čoho mu bola znížená splátka hypotekárneho úveru. Žalobkyňa ďalej uviedla, že maloletá C. sa jej narodila v roku 2008 a už v roku 2010 pracovala. Mala príjem 918,56 eur mesačne. Výrazne participovala aj na úhrade stravy. Okrem toho, jej mama pracuje v jedálni v skôlke, aj ona im výrazne pomáhala so stravou. Priateľ jej mamy zas chodieva služobne do M., odkiaľ im vozil prášky na pranie, plienky, vlhké kapesníky a podobne. Taktiež uviedla, že k žiadnej dohode medzi ňou a žalovaným ohľadom platieb za bývanie a ďalších platieb nedošlo. Dohodli sa len na tom, že potom, ako žalobkyňa nastúpi do práce po materskej dovolenke, bude žalovanému prispievať sumou 103 eur mesačne titulom polovice nákladov spojených so správou bytu. Nič viac. Nárok žalovaného je premlčaný, nešlo o žiadnu pôžičku, keď nedošlo k žiadnemu odovzdaniu a prevzatiu peňazí. Žalobkyňa vo výpovedi ďalej uviedla, že nárok žalovaného na zaplatenie sumy 8.354,50 eur absolútne neuznáva. Nie je pravdou, že by sa boli dohodli na tom, že žalovanému bude platiť náklady spojené s bývaním sumou 200 eur mesačne. Nežila by na materskej s mužom, ktorý by od nej pýtal na náklady spojené s bývaním sumu 200 eur mesačne, ked výška jej materskej bola 170 alebo 190 eur mesačne. To by radšej s dieťaťom šla k mame, kde by mala bývanie zadarmo. Je pravdou, že sa so žalovaným dohodli, že potom, ako nastúpi do práce, bude žalovanému na náklady spojené s bývaním, vrátane jej príspevku na ekektrinu, plyn, internet a televíziu prispievať sumou 103 eur mesačne, keďže podľa predpisu mal platiť 206 eur mesačne, čiže presnú polovicu.

6. Žalovaný vypovedal, že cca v roku 2008 si kupoval byt na hypotekárny úver za cenu asi 3,2 mil. Sk. Zaviazal sa poskytnutý úver splácať v splátkych po 10.000,-Sk mesačne na dobu 30 rokov. Rodičia mu na kúpu tohto bytu dali sumu cca 1.050.000,-Sk. Nie je pravdou, že žalobkyňa mu požičala sumu 100.000,-Sk. Je pravdou, že v nejakom čase previedol svoje peniaze, sumu 200.000,-Sk alebo 300.000,- Sk na účet žalobkyne. Bolo to však len z toho dôvodu, že na jej účte mal snahu si svoje peniaze trošku zhodnotiť a on si nechcel zakladať účet s terminovaným vkladom, zdalo sa mu to nerozumné, keď by si bol musel v peňažnom ústave založiť osobný účet. Čiže, tých 100.000,-Sk, ktoré žalobkyňa tvrdí, že mu požičala, to boli jeho peniaze, ktoré sa na jej účte trošku zhodnotili a mu ich poslala naspäť. On na jej účet poukázal viac peňazí, ktoré boli určené na spotrebu a krytie bežných výdavkov. Od začiatku nechcel, aby žalobkyňa žiadnym spôsobom participovala na jeho hypotéke, bál sa prípadných problémov, ktoré by mohli v tejto súvislosti vyvstať. Ďalej uviedol, že prvý riadok výpisu hovorí o tom, že vložil na účet žalobkyne sumu 100.000,-Sk, druhý riadok o tom, že suma 200.000,-Sk bola poukázaná na terminovaný vklad žalobkyne. Žalovaný ďalej uviedol, že je faktom, že žalobkyňa previedla na jeho účet sumu 6.700 eur. V tom čase však mali pekný vzťah. Je tiež pravdou, že v jeho byte dala spraviť podlahy, kúpila gauč a iné veci. Ona sama sa rozhodla, že na jeho účet prevedie svojich 100.000,-Sk, ktoré mali slúžiť na úhradu spoločných výdavkov. Rozhodne však tieto peniaze nepreviedla na jeho účet za tým účelom, aby sa mu znížila splátka hypotekárneho úveru. Práve v tom čase, keď žalobkyňa previedla na jeho účet predmetnú sumu 100.000,-Sk mu rodičia dali 600.000,-Sk a práve v dôsledku vkladu týchto peňazí sa mu znížila splátka hypotekárneho úveru zo sumy 10.000,-Sk mesačne, na sumu 6.500,-Sk mesačne. Jeho otec veľmi bazíroval na tom, aby sa žalobkyňa žiadnym spôsobom nepodieľala na splátkach jeho hypotekárneho úveru. Ani potom, ako sa rozišli si žalobkyňa nenárokovala vrátenie sumy 100.000,-Sk. Tento nárok si začala uplatňovať až potom, ako podal návrh na zverenie maloletej C. do jeho osobnej starostlivosti. Nie je pravdou ani, že žalobkyňa ho na vrátenie sumy 100.000,-Sk vyzvala dňa 27.04.2012, keď sa sťahovala z jeho bytu. Jej odsťahovania z jeho bytu bol prítomný len jeho otec. Bol to on, ktorý žalobkyni dňa 04.05.2009 sumu 100.000,-Sk vrátil, peniaze jej odovzdal do ruky. Žalovaný ďalej uviedol, že sama žalobkyňa sa pred ním vyjadrila, že sa jej zdá prirodzené, že mu bude prispievať na náklady spojené s bývaním sumou 200 eur mesačne. On platil všetky výdavky. Povedal jej, že keď je na materskej, nech mu nedáva nič. Ona mu sama povedala, že keď bude zarábať, peniaze mu vráti. On to ďalej neriešil, žiadna splatnosť nebola dohodnutá. Potom, keď sa žalobkyňa zamestnala, mu mesačne dávala sumu 103 eur, čo bola polovica nákladov na bývanie. Hoci mu mala dávať 200 eur mesačne a dávala mu 100 eur, nejakú splatnosť neriešil. Až keď podala žalobu o zaplatenie sumy 100.000,-Sk a vedú na tunajšom súde ďalšie konanie, rozhodol sa, že si bude uplatňovať i tieto svoje nároky. So žalobkyňou sa nedohodli na vrátení týchto peňazí, keď jednak boli partnermi a žalovaný nechal na úvahu

žalobkyne, kedy mu požičané peniaze vráti. Vzájomná žaloba bola doručená žalobkyni prostredníctvom súdu a predstavuje výzvu žalovaného na vrátenie požičaných peňazí, odkedy začala plynúť trojročná premlčacia doba. Jeho nárok premlčaný nie je. Žalovaný založil do spisu tabuľku o príspevku žalovanej na bývanie, z ktorej vyplynulo, že za obdobie od 12/2010 do 04/2012 zaplatila žalovanému na nákladoch za bývanie sumu 1.646,50 eur. Jej dlh tak predstavuje sumu 8.354,50 eur.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 28.01.2016 uviedla, že po pojednávaní a dôkladnom preštudovaní všetkých bankových výpisov súdu oznamuje, že v žalobe omylom označila platbu 200.000,-Sk poukázanú na bankový účet č. XXXXXXXXX/XXXX ako platbu, ktorá preukazuje úhradu pôžičky žalovanému. Z bankového výpisu žalobkyne vyplýva, že žalovaný dňa 03.11.2008 vložil na účet žalobkyne sumu 100.000,-Sk. Následne žalobkyňa obratom zo dňa 03.11.2008 poukázala na svoj terminovaný účet sumu 200.000,-Sk. Žalobkyni bola dňa 03.02.2009 z bankového účtu č. XXXXXXXXX pripísaná na bežný účet suma 6.638,78 eur, a teda suma, ktorá pozostáva z peňazí žalobkyne vo výške 100.000,-Sk a rovnako tak z peňazí žalovaného vo výške 100.000,-Sk. Žalobkyňa dňa 04.02.2009 poslala na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 6.700 eur, pričom časť z tejto sumy vo výške 3.319,39 eur predstavovala pôžičku, ktorú žalobkyňa poskytla žalovanému, časť sumy vo výške 3.319,39 eur predstavoalo vrátenie sumy, ktorú žalovaný vložil dňa 03.11.2008 na účet žalobkyne, zvyšná časť sumy 61,22 eur je sumou, ktorú žalobkyňa poslala žalovanému naviac. Žalobkyňa absolútne odmieta tvrdenie žalovaného, že suma, ktorú žalobkyňa previedla na účet žalovaného boli ,,vlastné” zhodnotené peniaze žalovaného.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dńa 12.02.2016 uviedol, že ak by žalobkyňa zaslala na účet žalovaného dňa 04.02.2009 ako uvádza vo svojom vyjadrení sumu 6.700 eur, táto nekorešponduje s tvrdeniami žalobkyne v žalobe, kde tvrdí, že .. ,, žalobkyňa sa so žalovaným ústne dohodli, že žalobkyňa požičia žalovanému peňažné prostriedky, sumu 100.000,-Sk. Žalobkyňa na základe dohody so žalovaným dňa 14.11.2008 previedla na účet žalovaného sumu 100.000,-Sk. S vyššie uvedeným nemôže korešpondovať tvrdenie žalobkyne o tom, že 27.04.2012 žalobkyňa požiadala žalovaného o vrátenie pôžičky, keďže žalobkyňa si ani sama neustálila, kedy mala údajnú pôžičku poskytnúť žalovanému, či to bolo 14.11.2008 (ako tvrdí v žalobnom návrhu), alebo 04.02.2009 (ako to tvrdila v písomnom vyjadrení zo dňa 28.01.2016). Jedná sa o účelové tvrdenia žalobkyne, ktoré sa nezakladajú na pravde. Žalovaný ďalej uviedol, že v podaní žalobkyňa uvádza, že dňa 03.11.2008 poslala žalovanému peniaze na jeho účet č. XXXXXXXXX/XXXX, čo sa nezakladá na pravde. Keď žalobkyňu neskôr vyzval súd, aby preukázala, že ide o účet žalovaného, bola nútená žalobkyňa priznať, že sa jedná o jej účet. Pri sťahovaní žalobkyne z bytu žalovaného dňa 27.04.2012 bol prítomný iba otec žalovaného. Žalobkyňa zavádza súd, keď tvrdí, že v tento deň žiadala od žalovaného vrátiť údajnú pôžičku. Žalobkyňa si je vedomá skutočnosti, že náklady na stravu, bývanie a ostatné uhrádzal žalovaný, nakoľko bol počas celej doby spolužitia so žalobkyňou zamestnaný a teda mal trvalý príjem. Žalobkyńa bola počas spolužitia so žalovaným od 03/2008 do 04/2012 (4 roky), 3 roky na materskej dovolenke a 6 mesiacov bez zamestnania, z čoho je zrejmé, že chod domácnosti zabezpečoval v prevažnej miere žalovaný zo svojich finančných prostriedkov. Žalobkyňa z dôvodu častého navštevovania diskoték a spoločenských akcií mala vyššie náklady a preto jej nezostávali ani peniaze na platbu nájomného a žalovaného. Nakoľko má žalovaný dobré vzťahy s rodinou, rodičia mu v prípade potreby darovali alebo darujú určitú hotovosť, čo vie preukázať, aby nebol odkázaný na pomoc od inej osoby. Ak by žalobkyňa poslala na účet žalovaného sumu ako uvádza vo svojom žalobnom návrhu, žalovaný sa mohol domnievať, že sa jedná o sumu, ktorá aspoň čiastočne kompenzuje náklady, ktoré vznikali počas spolužitia so žalobkyňou. Žalovaný nikdy so žalobkyňou ani ústne žiadnu zmluvu o pôžičke neuzavrel. Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon, ktorým veriteľ dlžníkovi prenecháva veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Dvojstranný právny úkon vyžaduje vôľu oboch zmluvných strán vstúpiť do vzájomného zmluvného vzťahu. Takáto vôľa však na strane žalovaného nikdy nebola. Žalovaný má za to, že žalobkyňa existenciu takéhoto vzťahu v konaní doposiaľ nepreukázala. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že ak by žalobkyňa poukázala uvedenú čiastku na účet žalovaného, poukázala by ju bez právneho dôvodu, prípadne z dôvodu kompenzácie nákladov na spoločnú domácnosť. Tento úkon sa stal 04.02.2009 a mohol by byť právne kvalifikovaný iba ak bezôvodné obohatenie na strane žalovaného. V tejto súvislosti však namieta premlčanie tohto nároku, keď subjektívna premlčacia lehota uplynula 04.02.2011 a žaloba bola podaná až 16.02.2015, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.04.2016 uviedol, že ako preukazujú výpisy z účtov č.ú. XXXXXXXXX/ XXXX. vedený v N. na meno žalovaného za december 2008, január 2009 a február 2009 rodičia žalovaného mu prispeli na účet sumou 15.698,58 eur. Vo februári 2009 previedla žalobkyňa na účet žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX vedený v N.. sumu 200.000,-Sk Z týchto finančných prostriedkov sumu 100.000,-Sk obdržala žalobkyňa od žalovaného, ktorý jej ich v hotovosti vložil na jej účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v P.., a.s. na meno S. ešte v novembri 2008. V marci 2009 si žalovaný znížil splatnú sumu úveru o 20.000 eur, Na začiatku mesiaca žalovaný disponoval sumou 26.108,25 eur, po úhrade sumy 20.000 eur na konci marca 2009 disponoval sumou 6.406,41 eur. Priložené výpisy z účtu dokazujú tvrdenie žalovaného, že financie žalobkyne 100.000,-Sk neboli využité na zníženie splátky jeho hypotekárneho úveru. Z daného vyplýva, že do sumy 20.000 eur, ktoré žalovaný potreboval na jednorázovú nadštandartnú splátku hypotekárneho úveru, berúc v úvahu príspevky od rodičov vo výške 15.698,58 eur chýba už len 4.301,42 eur. Keďže žalovaný mal našetrené aj vlastné peniaze, nerobilo mu problém zaplatiť sumu 20.000 eur, aj bez využitia peňazí žalobkyne. Žalovaný si bol od začiatku vedomý faktu, že nechcel, aby žalobkyňa akokoľvek participovala na splátkach bytu alebo jeho hypotéke, preto radšej prijal finančnú pomoc jeho rodičov, než využiť jej financie. Avšak z dôvodu dlhej doby od predmetných udalostí až po deň pojednávania si nemohol spomenúť na všetky skutočnosti týkajúce sa splatenia dlžnej sumy100.000,-Sk. Tie si ozrejmil až po naštudovaní bankových výpisov z účtu a zistil, že v máji 2009 vybral sumu 100.000,-Sk zo svojho účtu a v hotovosti ich vrátil žalobkyni. Napokon žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa pôvodne tvrdila, že 6.700 eur poslala žalovanému v novembri 2008, následne však zistila svoje pochybenie, keďže danú sumu neposlala žalovanému, ale poslala ju na svoj terminovaný účet. Žalovaný obdržal sumu 6.700 eur až vo februári 2009, s čím sa zhodujú aj priložené výpisy. Žalovaný žalobkyni sumu 3.500 eur riadne vrátil v máji 2009.

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.04.2016 uviedol, že z vyjadrení žalobkyne a žalovaného a zároveň poskytnutého plnenia žalobkyňou žalovanému v sume 1.646 eur, ktorou sumou prispela žalobkyňa počas celého obdobia spolužitia od 03/2008 do 04/2012 v mesačných opakujúcich sa platbách na náklady žalovaného spojené s užívaním bytu vyplýva, že žalobkyňa si bola vedomá, že počas celého obdobia od 03/2008 do 04/2012 si požičiava od žalobcu pravidelne mesačne sumu 100 eur a 200 eur (na náklady spojené s užívaním predmetného bytu), keďže žalovaný bol voči žalobkyni tolerantný, nežiadal o vrátenie požičaných súm od žalobkyne, ale sám navrhol, že ak bude mať žalobkyňa finančné prostriedky, tak potom mu ich vráti. Sama žalobkyňa sa vyjadrila, že ak bude mať zárobok, vráti žalovanému požičané peniaze, ktoré tvrdenie žalovaný má možnosť preukázať výpoveďami svedkov, ktorí boli prítomní pri takomto vyjadrení žalobkyne. Jednalo sa o tieto požičané sumy zo strany žalobkyne od žalovaného: v roku 2008 si požičala žalobkyňa od žalovaného 10x200 eur, spolu 2.000 eur, v roku 2009 si požičala 12x200 eur, spolu 2.400 eur, v roku 2010 si žalobkyňa požičala od žalovaného 12x100 eur, spolu sumu 1.200 eur, v roku 2011 si požičala 11x100 eur a 1x 200 eur, spolu sumu 1.300 eur a v roku 2014 si od žalovaného požičala 4x100 eur, spolu sumu 400 eur. Žalovaný v ďalšom poukazoval na zákonné ustanovenie týkajúce sa zmluvy o pôžičke a tiež ustanovenie § 563 Obč. zákonníka, podľa ktorého, ak však doba vrátenia pôžičky (splnenie dlhu) nie je dohodnutá, dlžník je povinný vrátiť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o to požiadal. Odo dňa, keď ho veriteľ o toto vrátenie požiadal, začína plynúť trojročná premlčacia doba. Podaním vzájomnej žaloby na súd požiadal žalovaný (veriteľ) (dlžníka) žalobkyňu o vrátenie pôžičky, takže námietka premlčania zo strany žalobkyne v danom prípade je irelevantná, nakoľko je rozhodujúce, kedy veriteľ požiadal dlžníka o vrátenie pôžičky. Na základe uvedeného navrhuje, aby súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 8.353,50 eur spolu s 8,05% úrokom z omeškania zo sumy 8.353,50 eur od 13.04.2015 do zaplatenia.

11. Svedkyňa B., ktorá je matkou žalobkyne vypovedala, že má vedomosť o tom, že žalobkyňa požičala žalovanému sumu 100.000,-Sk., za účelom kúpy bytu. A, nielen to, do bytu žalovaného žalobkyňa kúpila sedačku, nábytok do detskej izby, vaňu do kúpeľne, kachličky a iné. Žalobkyňa vynakladala svoje finančné prostriedky na stravu, ošatenie a rôzne veci pre ich dieťa, čistiace prostriedky. Bola pritom, ako si žalobkyňa pýtala späť svoje peniaze, sumu 100.000,-Sk, ktorú žalovanému požičala. Museli to počuť aj policajti, ktorí boli prítomní pri jej vysťahovávaní sa z bytu žalovaného. Spolu s partnerom žalobkyni pomáhala tak, že jej dávala stravu, robili im nákupy, partner jej vozieval zo zahraničia plienky pre dieťa a ďalšie potrebné veci. Žalobkyňa nebola finančne závislá od žalovaného. Pracovala, a mala veľmi slušný príjem. Naopak, žalobkyňa bola tá, ktorá finančne ťahala ich domácnosť. Nemá vedomosť o tom, ako sa dohodli na vrátení peňazí, kedy jej ich má vrátiť. Náklady na bývanie asi hradila zo svojho účtu. Vie, že počas celej doby ich spolužitia mu na náklady spojené s bývaním prispievala.

12. Svedok I., ktorý je partnerom matky žalobkyne vypovedal, že má poznatok o tom, že žalobkyňa požičala žalovanému sumu 100.000,-Sk na splatenie hypotéky. Pamätá si to aj preto, lebo matka žalobkyne v tom čase chcela prerábať jadro v kúpeľni a dvere na byte. Chcela, aby jej žalobkyňa na to požičala peniaze, pričom žalobkyňa uprednostnila žalovaného, a peniaze požičala jemu. S partnerkou žalobkyni a žalovanému finančne pomáhali, kupovali im rôzne veci do domácnosti. Žalobkyňa žalovanému prispela na rekonštrukciu i zariadenie jeho bytu. Žalovaný mal záujem žalobkyni požičanú sumu 100.000,-Sk vrátiť, a tiež nábytok, ktorý do jeho bytu kúpila zo svojich peňazí.

13. Svedkyňa J.á, ktorá je matkou žalovaného vypovedala, že žalovanému s manželom dali na kúpu bytu sumu 1.650.000,-Sk. Dali mu fakticky všetko, čo mali. Ich podmienkou bolo, že byt bude výlučne žalovaného. Vie, že žalovaný v domácnosti ťahal všetko. Žalobkyňa bola na materskej dovolenke. Má vedomosť tiež o dohode žalobkyne a žalovaného o tom, že keď sa žalobkyňa zamestná, dá žalovanému alikvótnu časť nákladov, ktoré hradil. Všetko v domácnosti financoval žalovaný. Je však tiež pravdou, že žalobkyňa chodila počas materskej na brigády a takýmto spôsobom tiež prispievala na potreby domácnosti. Kupovali mu chladničku, práčku, mikrovlnku, do detskej izby posteľ. Žalobkyňa zaplatila obývačkovú stenu. Tiež náklady na rekonštrukciu kúpeľne hradil žalovaný. Vo februári, alebo marci 2009 im s manželom končilo stavebné sporenie. Všetky peniaze vložili žalovanému na splátku hypotéky, bola to presne suma 620.000,-Sk, ktorú žalovanému s mužom poukázali 28.02.2008. Svedkyňa ďalej uviedla, že nie je pravdou, že žalobkyňa požičala žalovanému sumu 100.000,-Sk. V banke mali výhodný terminovaný vklad. Žalobkyňa a žalovaný si dali peniaze, sumu 100.000,-Sk do banky, aby sa im tieto peniaze zúročili. Žalobkyňa žalovanému žiadnu sumu 100.000,-Sk nepožičala. Tá suma predstavuje alikvótnu časť nákladov, ktorú sa zaviazala žalovanému zaplatiť potom, ako začne robiť. Žalovaný sa kedykoľvek mohol obrátiť na nich, a peniaze, ktoré by potreboval by mu boli dali.

14. Svedok B., ktorý je otcom žalovaného vypovedal, že nevie, z čoho by žalobkyňa žalovanému požičala sumu 100.000,-Sk, keď, odkedy sa spoznala so žalovaným bola nezamestnaná. Nechápe, prečo sa vlastne tento spor vedie, keď od začiatku kúpy bytu pre žalovaného, doposiaľ je všetko v ich rukách. Keď žalovaný potrebuje finančnú vzpruhu, má ich, jeho rodičov. Vzájomne si pomáhajú. Žalobkyňa jednoznačne žalovanému sumu 100.000,-Sk nepožičala. Nemá vedomosť o tom, že by sa bola žalobkyňa domáhala vrátenia sumy 100.000,-Sk. Na kúpu bytu dali žaloanému cca 600.000,-Sk a na zníženie splátky úveru cca 200.000-300.000,-Sk. O tom, ale má bližšie vedomosť jeho manželka. Pri vysťahovávaní sa žalobkyne z bytu žalovaného, žalovaný prítomný nebol.

15. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 24.05.2016 uviedla, že namietala premlčanie nároku žalovaného už v podaní zo dňa 26.10.2015, nakoľko údajný nárok žalovaného, ktorý mal vyplývať z ústnej dohody medzi žalobkyňou a žalovaným o úhrade nákladov spojených s poplatkami za byt vo vlastníctve žalovaného, sa mal vzťahovať na obdobie 03/2008 až 04/2012. Nakoľko si žalovaný pravdepodobne uvedomil, že jeho údajný nárok, ktorý žalobkyňa absolútne odmieta je premlčaný, vo vyjadrení zo dňa 15.04.2016 žalovaný uvádza, že sumy, ktoré údajne žalobkyňa nepoukázala žalovanému podľa ich dohody sú v zmysle § 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke, pri ktorej, keď doba vrátenia (splnenie dlhu) nie je dohodnutá, dlžník je povinný vrátiť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o to požiadal. Žalovaný však asi opomenul skutočnosť, že zmluva o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka je reálnym kontraktom, a teda sa vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedošlo, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikol. Je teda zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke bez reálneho odovzdania peňazí. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný by sa mohol od žalobkyne domáhať výlučne prípadného bezdôvodného obohatenia, avšak v danom prípade sú tieto údané a hlavne neodôvodnené nároky žalovaného premlčané. Napriek tomu, že žalobkyňa tento nárok žalovaného neuznáva, a keby aj tento nárok existoval, je už premlčaný, považuje za dôležité uviesť aj to, že nie je pravdou, že žalobkyňa neuhrádzala žalovanému náklady spojené s bývaním, práve naopak, žalobkyňa počas spoločného bývania so žalovaným pravidelne každý mesiac poukazovala na účet žalovaného sumu vo výške cca 103 eur, resp. túto sumu uhrádzala k rukám žalovaného. Posledné nájomné, ktoré žalobkyňa poukázala na účet žalovaného bolo za obdobie 03/2012, nakoľko následne došlo k ukončeniu spoločného bývania žalobkyne a žalovaného. Je úplne zrejmé, tak, ako vypovedal aj sám žalovaný na pojednávaní, že žalovaný nemal záujem na tom, aby žalobkyňa nadobudla akýkoľvek spoluvlastnícky podiel k bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a teda žalobkyňa nemala dôvod uhrádzať žalovanému žiadne ďalšie poplatky spojené s bytom, ako napr. splátku hypotéky. Tiež považovala za potrebné uviesť, že do augusta 2008 bývali so žalovaným u jej matky, nakoľko v byte

žalovaného prebiehali rekonštrukčné práce. V závere vyjadrenia uviedla, že počas samotného konania žalobkyňa jednoznačne preukázala, že v zmysle ústnej dohody žalovanému poskytla na jeho účet pôžičku - peňažné plnenie vo výške 3.319,39 eur a súčasne počas konania žalovaný nepreukázal, že žalobkyni tieto finančné prostriedky vrátil. Zároveň je úplne irelevantné, na aký účel žalovaný použil finančné prostriedky od žalobkyne, a teda či to bolo z dôvodu potreby zníženia svojej splátky hypotéky, alebo predmetné finančné prostriedky použil na svoje bežné výdavky. Za dôležitú považovala tiež skutočnosť, že v konaní jednoznačne preukázala, že požadovala od žalovaného vrátenie pôžičky, ktorá skutočnosť o.i. vyplýva aj z písomného vyjadrenia samotného žalovaného v inom súdnom konaní, ktoré žalobkyňa predložila súdu. Na základe uvedeného žiadala, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené v žalobnom návrhu a súčasne rozhodol a zamietnutí protinávrhu žalovaného.

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.01.2017 uviedol, že žalobkyňa v žalobe uviedla, že mu na účet previedla sumu dňa 14.11.2008, pričom v dôkaze (výpis z účtu) je suma poukázaná dňa 03.11.2008. Ako dôkaz doložila výpis z účtu, v ktorom bola suma 200.000,-Sk, ktorú previedla na jeho účet (išlo o jej účet). Avšak v žalobe uvádza, že mu previedla sumu 100.000,-Sk. Neskôr bolo zistené, že v predloženom výpise z účtu bola uvedená suma poukázaná z účtu žalobkyne na iný účet žalobkyne. Jemu nepreviedla žiadnu sumu. V žalobe sa uvádza, že pôžička mu bola poskytnutá na zníženie si hypotéky, čo bolo v konaní vyvrátené, nakoľko aj po znížení splátky mal dosť peňažných prostriedkov na svojom účte a taktiež značnú hotovosť doma. V žalobe sa uvádza, že ho dňa 27.04.2012 žalobkyňa ústne vyzvala, aby jej pôžičku vrátil. Ako neskôr doložil, v uvedený deň so žalobkyňou komunikoval len prostredníctvom sms, a žalobkyňa sa v žiadnej sms nevyjadrila, že by ho žiadala o vrátenie pôžičky. V tento deň neboli spolu iným spôsobom, a ani následné dni. Žalobkyňa opakovane uvádzala vo vyjadrení, že číslo účtu na ktoré previedla 200.000,-Sk je určite jeho, čo neskôr odvolala, nakoľko zistila, že tento účet jej jej. Dňa 12.01.2016 na pojednávaní uviedol, že dlžná suma, ktorú uvádzala žalobkyňa, bola prevedená na jej terminovaný účet, čo opäť poprela. Dňa 04.02.2009 mu žalobkyňa previedla sumu 200.000,-Sk. On žalobkyni v mesiaci 11/2008 previedol sumu 100.000,-Sk v hotovosti. Cca do roku 2014 uprednostňoval platby v hotovosti, preto hradil náklady výhradne v hotovosti. Ich vzťah po finančnej stránke zabezpečoval len on. Dňa 04.05.2009 vybral hotovosť z účtu, sumu 100.000,-Sk, dňa 19.05.2009 vybral hotovosť z účtu vo výške 1.200 eur a dňa 27.05.2009 vybral z účtu sumu 1.250 eur. Týmto potvrdzuje, že prestavbu kúpeľne v sume 2.450 eur neplatila žalobkyňa, ako to tvrdili svedkovia. A suma 3.350 eur, čo je presne polovica zo sumy 6.700 eur, ktorú mu previedla žalobkyňa na účet, bola žalobkyni vyplatená v hotovosti, rovnako, ako aj dňa 03.11.2008. Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobkyňa uviedla, že v jeho vyjadreniach v súdnom spore o maloletú v roku 2012 jej dlžím uvedenú sumu. Presné vyjadrenie znie takto: ,, Dohodli sme sa na striedaní si malej každý po tri dni. Keď som v práci, bude mať maloletú ona a keď mám tri dni voľna, bude so mnou. Po tomto sme sa dohodli na tom, že počkám s vysťahovaním až sa zamestná, nakoľko uviedla, že hneď ako sa zamestná, nájde si podnájom. Dňa 23.03.2012 som jej opäť, až potom, ako maloletá zaspala oznámil, že som jej zrušil trvalý pobyt na úrade, na čo mi oznámila, že chce, aby som jej vyplatil sumu 4.500 eur s odôvodnením, že nakúpila do domácnosti nejaký nábytok. Na to som uviedol, že koľko počas nášho spoločného bývania investovala financií do môjho bytu a ak investovala aspoň rovnakú sumu ako som investoval ja, som ochotný tento ňou zakúpený nábytok jej bezodkladne vrátiť. Dňa 28.03.2012 som bývalej priateľke oznámil, že som si prešiel výpisy z účtu a zistil som, že som minul omnoho viac finančných prostriedkov a preto nemá dôvod žiadať odo mňa zariadenie. Dňa 02.04.2012 nastúpila do práce. Dňa 09.04.2012 som zistil, že si nehľadá žiadne ubytovanie a uviedla: ,, Ja sa neodsťahujem, kým mi nevyplatíš 4.500 eur a priprav sa, že ťa ošklbem o všetko. Budeš mi platiť na malú toľko, že nevyžiješ”. V uvedenom vyjadrení nie je nikde spomenutá pôžička, iba vyhrážanie sa, že ho pripraví o všetko. Taktiež nie je podložené, ako dospela k sume 4.500 eur. Nejde teda o pôžičku 3.319,39 eur, nakoľko táto skutočnosť nekorešponduje so sumou 4.500 eur. Sumu 4.500 eur žiadala za to, aby s ním bola vo vzťahu, teda nešlo o žiadnu pôžičku. Žalobu o zaplatenie sumy 3.319,39 eur žalobkyňa podala 16.02.2015 a návrh na zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti s určením výživného v sume 200 eur dňa 15.05.2014. Uvedené len dokazuje, že žalobkyňa plní svoje vyhrážky. Predpokladá, že keď v januári 2015 zistila, že je tehotná, bude potrebovať finančnú podporu, nakoľko bude opäť na materskej dovolenke. Dňa 13.05.2016 na pojednávaní matka žalobkyne uviedla, že v deň, ktorý žalobkyňa uvádza, ako deň žiadosti o vrátenie pôžičky bol pri vysťahovaní prítomný iba jeho otec, teda ho nemohla vyzvať na vrátenie pôžičky, ako uvádza. Taktiež na uvedenom pojednávaní dňa 13.05.2016 matka žalobkyne ako svedkyňa uviedla, že zreteľne počula, ako si žalobkyňa od neho pýtala vrátenie pôžičky a dodáva, že to museli počuť aj policajti. Na mieste sa nenachádzal, teda nemohlo k uvedenej skutočnosti dôjsť, ako uvádza svedkyňa. Uvedeným konaním marí priebeh súdneho konania, čím sa dopúšťa prečinu krivej výpovede v zmysle §

346 Trestného zákona. V ten istý deň svedok I. uviedol, že 27.04.2012 nebol v kontakte so žalobkyňou a tým vyvracia svedectvo matky žalobkyne. Vo výpovedi uviedol, že som mal záujem vrátiť dlžnú sumu. Toto tvrdenie nie je podložené, nakoľko s ním tiež nebol v kontakte a ide o zmanipulovanie priebehu konania. Predpokladá, že sa na svedectve dohodli. Žalovaný v písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že žalobkyňa pred spoločným bývaním s ním trvala na podieľaní sa na finančných nákladoch na vedenie spoločnej domácnosti. V tom čase sa žalobkyňa s ním dohodla, že kým bude na materskej a bude mať veľmi nízky príjem, platby za užívanie bytu bude hradiť v plnej výške on, a sumu 200 eur si bude od neho požičiavať do doby, kým bude finančne nezávislá. Po dobe, ktorá je vo vyjadreniach podložená, začala splácať časť dlhu, avšak na vrátení zvyšnej sumy netrval, keď mu bolo prednejšie blaho ich dieťaťa, ako vyvolávanie ďalších konfliktov. Žalobkyňa takto mala uhradiť: za rok 2008, 10 mesiacov po 200 eur, spolu 2.000 eur, za rok 2009, za 12 mesiacov po 200 eur, spolu 2.400 eur, za rok 2010, za 11 mesiacov, 1 mesiac 200 eur, 2 mesiace po 97,50 eur a 9 mesiacov po 97 eur, spolu 1.268 eur, za rok 2012, za 4 mesiace po 97 eur, spolu 388 eur. Celkovo dlžná suma za celé obdobie predstavuje sumu 8.353,50 eur. Žalobkyňa v roku 2010 uhradila 102,50 eur, v roku 2011 uhradila 2x 102,50 eur a 9x 103 eur, v roku 2012 uhradilan4x 103 eur. Celkovo uhradila za 50 mesiacov sumu 1.646,50 eur z pôžičky vo výške 10.000 eur. Právna zástupkyňa žalobkyne poukazovala na to, že žalobkyňa poukazovala sumu 103 eur na jeho účet, čím priznáva, že mu splácala dlh, avšak opomenula, že túto čiastku vyplácala nepravidelne a iba v zlomku ich spolubývania, preto vznikol dlh, ktorý uvádza. Ako bolo vo vyjadrení vysvetlené, z prevedených 200.000,-Sk zo strany žalobkyne na jeho účet, bola suma rozdelená na dve časti. Prvá suma 100.000,-Sk bola vyplatená v 11/2008. Druhých 100.000,-Sk, ktorú v 2/2009 previdla na jeho účet, bola žalobkyni vyplatená 04.05.2009. Dokazovaním bolo taktiež preukázané, že žalobkyňa začala poukazovať sumu cca 103 eur na jeho účet z dôvodu splácania pôžičky. Navrhol preto žalobu žalobkyne zamietnuť a zaviazať žalobkyňu zaplatiť mu sumu 8.353,50 eur s 8,05% úrokom z omeškania z dlžnej sumy odo dňa podania žaloby na súd do zaplatenia.

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.01.2017 uviedol, že žalobkyňa mu nepožiačala žiadnu sumu na mimoriadnu splátku hypotéky. Jeho rodičia trvali na tom, aby byt splácal výlučne on sám a aby nikto neparticipoval na splátkach bytu. V prílohách je dokázané, že aj po mimoriadnej splátke hypotéky mal dostatočnú hotovosť na ďalšie fungovanie a to vo výške cca 200.000,-Sk., čo dokazuje, že žalobkyniných 100.000,-Sk nepoukázal na mimoriadnu splátku, ako uvádza, ale zostali na jeho účte až do 04.05.2009, kedy jej boli vyplatené naspäť. Peniaze, ktoré žalobkyňa uvádza, boli vložené na zúročenie na terminovanom vklade a to každý rovnakým dielom 100.000,-Sk jeho, ako aj 100.000,-Sk žalobkyne. Podaná žaloba sa týka vecí, ktorá je stará 9 rokov a z dôvodu veľkého časového odstupu si na niektoré veci nespomína, ale s určitosťou vie povedať, že si nikdy nepožičal peniaze na splátku hypotéky ani na nič iné. Rodičia mu vypomáhali s hypotékou, ale aj s inými záležitosťami, ako zariadenie do domácnosti, dvere do bytu, prestavbu a podobne. K vyjadreniu pripojil bankové výpisy za mesiac január až máj 2009, ktoré dokazujú, že aj po zaplatení mimoriadnej splátky hypotéky mal dosť finančných prostriedkov. Mimoriadna splátka hypotéky bola zaplatená v 2. mesiaci roku 2009.

18. Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že dňa 05.02.2009 bola na jeho účet prpísaná suma 6.700 eur, poukázaná z účtu žalobkyne.

19. Zo služobného záznamu OR PZ Bratislava V zo dňa 27.04.2012 súd zistil, že v uvedený deň bola hliadka Policajného zboru vyslaná na preverenie oznámenia na A., kde mal niekoho prenasledovať iný človek. Po príchode na miesto sa skontaktovali s oznamovateľkou p. S.. Menovaná im oznámila, že ju prenasleduje otec jej druha. Na mieste sa nachádzal aj údajný prenasledovateľ, otec jej druha p. B.. Po vzájomnom vyťažovaní zistili, že p. R. neprenasleduje, ale chcel len zabrániť, aby p. Q. neoprávnene nevstúpila do bytu jeho syna, nakoľko jej bol zrušený trvalý pobyt na uvedenej adrese a byt je synov. Syn p. R. sa na mieste nenachádzal, napriek tomu jej bolo umožnené, aby si zobrala svoje veci z uvedeného bytu, kde bol prítomný jeho otec p. R.. Za ich asistencie tak učinila a odišla preč a p. R. riadne uzamkol byt.

20. Z čestného prehlásenia J.j, ktorá je matkou žalovaného, doručeného súdu 31.01.2017 súd zistil, že p. R. prehlasuje, že niekedy začiatkom mája 2009 bola na návšteve u syna V.. Počas návštevy, keď išla na toaletu si všimla, že jej syn v kuchyni dáva S. vyššiu hotovosť, ktorú si zobrala. Jednalo sa cca o 4.000 eur. Boli to bankovky vysokej hodnoty. Opýtala sa ich, čo sa deje, keď videla takú veľkú sumu peňazí, ktoré jen syn dával S. Syn jej vysvetlil, že už dávnejšie si so S. vložili nejaké peniaze na termínovanú účet, aby trochu zarobili a že tento účet skončil a že S. len vyplatil jej časť vkladu. Myslí, že to bolo v

starej mene 100.000,-Sk. V súčasnosti je to cca 3.500 eur. Ďalej nad touto situáciou nerozmýšľala. Tiež sa ho pýtala, či už S.ačala platiť nájomné, keď už má peniaze, lebo vie, že ho platil len jej syn a ona na domácnosť neprispievala. Syn uviedol, že sa s ňou dohodol na nejakej pôžičke, že S. mu bude platiť 200 eur mesačne, ale kým ich nemá, bude si túto sumu požičiavať a keď začne pracovať, bude mu ju splácať. Na tento fakt si spomenula až teraz, keď jej syn povedal, že v minulosti mali spoločné peniaze na termínovanom účte.

21. Právna zástupkyňa žalobkyne titulom záverečnej reči uviedla, že v apríli 2012 došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k citovému ochladnutiu, ktoré vyústilo do násilného vysťahovania žalobkyne žalobcom, na základe čoho žalobkyňa požadovala od žalobcu vrátenie poskytnutej pôžičky. Žalobkyňa v konaní jednoznačne preukázala, že požadovala od žalovaného vrátenie pôžičky, ktorá skutočnosť o.i. vyplýva aj z písomného vyjadrenia žalovaného v inom súdnom konaní, ktoré žalobkyňa súdu predložila. Bol to žalovaný, ktorý počas súdneho konania menil svoje tvrdenia a uvádzal rôzne verzie toho, prečo pôžičku žalobkyni nevrátil a pre rekapituláciu uviedla, že žalovaný najskôr súdu tvrdil, že žiadnu sumu od žalobkyne neprijal - podanie žalovaného súdu zo dňa 07.04.2015. Následne sa v konaní preukázalo, že požadovanú sumu žalovaný od žalobkyne prijal na účet, a teda žalovaný tvrdil, že predmetná suma mala byť kompenzáciou za náklady, ktoré vznikali počas spoločného spolužitia žalobkyne a žalovaného

- podanie žalovaného zo dňa 12.02.2016. V podaní žalovaného zo dňa 13.01.2017 sa uvádza, že sumu ktorú žalobkyňa požaduje od žalovaného vyplatiť, mal údajne žalovaný vyplatiť žalobkyni v hotovosti. Podanie žalovaného zo dňa 27.01.2017 už obsahovalo tvrdenie žalovaného, že suma, ktorú poukázala žalobkyňa na účet žalovaného bola použitá na zúročenie vkladov. Aký by mal žalovaný dôvod neustále meniť svoje tvrdenia? Jediným dôvodom pre takéto konanie žalovaného je zmiasť súd, avšak tieto rozporuplné vyjadrenia žalovaného len podčiarkujú skutočnosť, že si je vedomý svojho záväzku voči žalobkyni a tento nemieni splniť. Žalovaný v konaní nepreukázal vrátenie pôžičky a taktiež nepreukázal pravdivosť ani jednej zo svojich verzií uvádzaných v konaní. Súčasne si žalovaný v konaní ako obranu uplatnil protinávrh, ktorého právny základ tiež v konaní žalovaný menil, a síce, v podaní žalovaného zo dňa 26.10.2015 bol uvedený údajný nárok žalovaného, ktorý mal vyplývať z ústnej dohody medzi žalobkyňou a žalovaným o úhrade nákladov spojených s poplatkami za byt vo vlastníctve žalovaného, ktorý sa mal vzťahovať na obdobie 03/2008 až 04/2012. Žalobkyňa poprela existenciu takejto dohody a zároveň namietla premlčanie celého tohto nároku, následne v podaní zo dňa 15.04.2016 uvádzal, že sumy, ktoré údajne žalobkyňa nepoukázala žalovanému podľa ich dohody sú v zmysle § 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke, pri ktorej keď doba vrátenia dlhu (splnenia dlhu) nie je dohodnutá, dlžník je povinný vrátiť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o to požiadal. Žalovaný však asi opomenul skutočnosť, že zmluva o pôžičke podľa je reálnym kontraktom, a teda sa vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedošlo, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikol. Je teda zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke bez reálneho odovzdania peňazí. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že ak právnym dôvodom nároku žalovaného uplatneného v protinávrhu má byť dohoda o kompenzácii nákladov za byt za obdobie 03/2008 až 04/2012, súd z dôvodu uplatnenej námietky premlčania nemôže žalovanému ním uplatnený nárok priznať (žalobkyňa trvá na tom, že žiadna takáto ústna dohoda neexistovala). V súvislsoti s druhou verziou právneho nároku, o ktorý sa opiera protinávrh žalovaného (zmluva o pôžičke), žalobkyňa navrhuje, aby súd protinávrh žalovaného zamietol z dôvodu, že medzi žalobkyňou a žalovaným nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke bez reálneho odovzdania peňazí.

22. Právna zástupkyňa žalovaného titulom záverečnej reči uviedla, že nie je pravdou, že by bol žalovaný v inom konaní priznal, že žalobkyňa mu poskytla pôžičku. V konaní nebolo preukázané, že peňažné prostriedky, ktoré sa objavili na účte žalovaného by boli finančné prostriedky z poskytnutej pôžičky. Jednalo sa len o dohodu medzi žalobkyňou a žalovaným o zhodnotení finančných prostriedkov žalovaného na účte žalobkyne a ich následné vrátenie žalovanému. Tieto žalovaný žalobkyni vrátil, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania. Akcentovala, že nie je pravdou, že žalovaný počas konania menil svoje tvrdenia a výpoveď. Naopak, bola to žalobkyňa, ktorá v žalobe uviedla, že finančné prostriedky poukázala na číslo účtu žalovaného. Nakoniec vyšlo najavo, že to bol sporožírový účet žalobkyne. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že predmetné peňažné prostriedky boli plnením z pôžičky. Keďže pri vysťahovávaní žalobkyne z bytu žalovaného nebol prítomný, nemohla ho žalobkyňa ani žiadať o vrátenie údajnej pôžičky. Pokiaľ ide o vzájomný návrh, strany sporu viedli spoločnú domácnosť. Žalobkyňa prispievala na jej chod nepravidelnými mesačnými platbami od roku 2008 do roku 2012. Medzi stranami sporu existovala dohoda o tom, že žalobkyňa bude prispievať na chod domácnosti sumou 200 eur mesačne. Keďže boli mesiace, kedy žalobkyňa na chod domácnosti neprispela žiadnou

sumou, oznámila žalovanému, že tieto peniaze si požičiava od neho s tým, že keď bude mať, tak mu ich vráti. Špecifikovala priebeh odovzdávania finančných prostriedkov na potreby domácnosti. Žalobu žalobkyne navrhla zamietnuť a vzájomnému návrhu žalovaného vyhovieť.

23. Žalobkyňa si v žalobe uplatnila nárok na vrátenie uvedenej sumy 3.319,39 eur (100.000,-Sk) s prísl. na tom skutkovom základe, že žalovaný mal v roku 2008 záujem na znížení mesačných splátok hypotekárneho úveru, preto sa rozhodol nad rámec bežných splátok uhradiť časť úveru z jeho vlastných finančných prostriedkov ako aj z finančných prostriedkov žalobkyne. Žalobkyňa sa so žalovaným dohodli na tom, že žalobkyňa požičia žalovanému sumu 3.319,39 eur. Žalobkyňa na základe dohody dňa 14.11.2008 previedla na účet žalovaného sumu 3.319,39 eur. Dohodli sa tiež na tom, že žalovaný jej požičané peniaze vráti bezodkladne potom, ako ho o ich vrátenie požiada.

24. Vo veci nebolo sporné, že dňa 04.02.2009 žalobkyňa poukázala na účet žalovaného sumu 6.700 eur. Časť vo výške 3.319,39 eur je suma, ktorú žalovaný 03.11.2008 vložil na účet žalobkyne, ktorá mu tieto peniaze po ich zhodnotení (o úroky) vrátila späť na jeho účet a žalobkyňa žalovanému poslala tiež sumu 3.319,39 eur. Zvyšná časť suma 61,22 eur je sumou, ktorú žalobkyňa poslala žalovanému naviac.

25. Sporné medzi stranami bolo: či suma 3.319,39 eur ktorú žalobkyňa poslala na účet žalovaného (spolu mu poslala sumu 6.700 eur) bola ústne medzi stranami uzavretá zmluva o pôžičke vo výške 100.000,-Sk a že žalovaný tieto finančné prostriedky žalobkyni vráti.

26. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

27. § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

28. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa § 454 Obč. zák., bezdôvodne sa obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

30. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

31. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

32. Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

33. Podľa § 100 ods. 3 Obč. zák., nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

34. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, ke´d sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

35. Podľa § 107ods. 1 Obč. zák., právo na vydanie plneniaz bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

36. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

37. Podľa § 107 ods. 3 Obč. zák., ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

38. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Podľa § 185 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich uplatnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenie dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 132 alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

39. Z vyššie citovaného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma a môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky, z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, alebo peňazí. Keďže táto zmluva je reálnym kontraktom, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Ďalším pojmovým znakom je jej dočasnosť. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznú povinnosť veriteľa ďalej vyplýva, že v spore o vrátenie požičanej čiastky má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa vyplýva dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy odovzdal dlžníkovi finančné prostriedky. Povinnosťou dlžníka je zase uniesť bremeno preukázania tvrdenia, že požičané peniaze veriteľovi podľa dohody vrátil, prípadne, že táto povinnosť zanikla iným spôsobom alebo ani vôbec neexistovala.

40. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o ňou tvrdených skutočnostiach ohľadom existencie právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi ňou a žalovaným. Žalobkyni sa ňou predloženými listinnými dôkazmi a ani v spojení s jej výsluchom ako strany sporu nepodarilo preukázať tvrdenie, že medzi stranami bola uzavretá ústne zmluva o pôžičke v sume 3.319,39 eur (100.000,-Sk) a dohoda, že žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobkyni uvedenú sumu bezodkladne potom, ako ho žalobkyňa o vrátenie požičanej sumy požiada. Žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný mal záujem o zníženie mesačných splátok hypotekárneho úveru a v konečnom dôsledku o ich zníženie peňažným ústavom, na ktorý účel si od nej údajne požičal sumu 3.319,39 eur. Súd poukazuje hneď na nepravdivé tvrdenie žalobkyne už v samotnej žalobe v tom, že dňa 14.11.2008 previedla na bankový účet žalovaného sumu 3.319,39 eur. Až v písomnom podaní zo dňa 28.01.2016, t.j. takmer po roku, žalobkyňa vysvetlila, že žalovaný 03.11.2008 vložil na jej účet sumu 3.319,39 eur. Následne obratom toho istého dňa poukázala na svoj terminovaný účet sumu 6.638,78 eur (200.000,-Sk), z nich jej 100.000,-Sk a 100.000,-Sk žalovaného. Žalobkyni bola dňa 03.02.2009 z bankového účtu č. XXXXXXXXX/XXXX pripísaná na bežný účet suma 200.000,- Sk, t.j. suma, ktorá pozostávala z jej peňazí vo výške 100.000,-Sk a z peňazí žalovaného v sume 100.000,-Sk. Dňa 04.02.2009 poslala na účet žalovaného sumu 6.700 eur, pričom časť z tejto sumy vo výške 3.319,39 eur predstavovala pôžičku, ktorú žalobkyňa poskytla žalovanému a časť sumy vo výške 3.319,39 eur predstavovala vrátenie sumy, ktorú žalovaný vložil dńa 03.11.2008 na jej účet, zvyšná časť suma 61,22 eur je sumou, ktorú žalobkyňa poslala žalovanému naviac. Podľa názoru súdu je málo pravdepodobné, až nepravdepodobné, že suma 3.319,39 eur predstavovala pôžičku. Ako uviedla žalobkyňa v žalobe, v čase poukázania predmetných peňazí na účet žalovaného bol medzi žalobkyňou a žalovaným partnerský vzťah. Žalobkyňa nepovažovala za potrebné uzavretie osobitnej písomnej zmluvy o pôžičke, čo je podľa názoru súdu na jednej strane pochopiteľné, no na strane druhej, za predpokladu, že suma 3.319,39 eur predstavovala pôžičku, žalobkyňa by disponovala dôkazom, ktorý by existenciu a obsah ňou tvrdeného záväzku žalovaného voči nej jednoznačne preukazoval a nespochybňoval.

Žalovaný od začiatku uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke popieral. V konaní nebol produkovaný žiadny listinný dôkaz, napr. komunikácia medzi stranami ohľadne vrátenia sumy, žiadna predžalobná výzva, a nepravdivým sa ukázalo aj tvrdenie žalobkyne v tom, že dňa 27.04.2012 prvýkrát ústne vyzvala žalovaného na vrátenie predmetnej pôžičky, keď zo správy o služobného záznamu OR PZ Bratislava V zo dňa 27.04.2012 mal súd preukázané, že žalovaný sa v čase služobného zákroku policajného zboru pri vysťahovávaní sa žalobkyne z bytu žalovaného v byte ani pred bytom nenachádzal, ktorým by žalovaný potvrdil, že dlhuje žalobkyni tvrdenú sumu 3.319,39 eur, a že sa zaväzuje túto sumu žalobkyni vrátiť. Skutočnosť, že pri vysťahovaní sa žalobkyne z bytu žalovaného 27.04.2012 nebol prítomný žalovaný pred súdom potvrdila aj matka žalobkyne. Žalovaný ani výpovede svedkov nepreukázali, že by sa žalobkyňa domáhala vrátenia údajnej pôžičky. Bližšie sa k okolnostiam pôžičky nevedeli vyjadriť ani vypočutí svedkovia. Práve naopak. Je tiež zarážajúce, že žalobkyňa, za predpokladu, že požičala žalovanému uvedenú sumu, že žalobu podala až po troch rokoch od ukončenia vzťahu s ním. Súdu z uvedeného vychádza, že suma 3.319,39 eur nebola žalobkyňou poukázaná na účet žalovaného titulom zmluvy o pôžičke uzavretej v ústnej forme, ale boli žalobkyňou žalovanému poukázané a predstavovali finančnú participáciu žalobkyne na nákladoch, výdavkoch a potrebách počas spolužitia žalobkyne so žalovaným. Podľa názoru súdu nebol preukázaný žiadny dôvod na ich vrátenie. V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, že potom, ako v máji 2009 vybral zo svojho účtu sumu 3.350 eur, že túto sumu v hotovosti vrátil žalobkyni. Faktom síce je, že takýto objem peňazí zo svojho účtu dňa 04.05.2009 vybral a javí sa byť pravdepodobné jeho tvrdenie, že práve takúto sumu vybral z účtu za účelom vrátenia sumy 3.319,39 eur žalobkyni. Toto jeho tvrdenie však v konaní preukázané nebolo. Záverom sa žiada dodať, že z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že vo februári 2009 na účte disponoval sumou 17.084,46 eur (514.686,44,-Sk), v marci 2009 mal na účte sumu 26.108,25 eur (786.537,14,- Sk), v apríli 2009 sumu 6.406,61 eur (193.005,53 Sk), čo korešponduje tvrdeniu žalovaného, že riešil splátku hypotekárneho úveru. Po celý rok 2009 mal žalovaný na účte dostatok peňazí, nepotreboval na zníženie splátky hypotéky žiadnu pôžičku od žalobkyne. Naviac, keď aj jeho rodičom nesmierne záležalo na tom, aby jeho hypotekárny úver splácali len ako rodina a neželali si, aby žalobkyňa na splácení tohto úveru akýmkoľvek spôsobom participovala. Za predpokladu, že žalobkyňa poslala žalovanému sumu 3.319,39 eur za účelom a s úmyslom participovaní na znížení jeho hypotéky, žalovaný ju o to nežiadal, jednalo by sa tak z jeho strany o prijatie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobkyňa mohla žiadať späť v zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá uplynula dňa 04.02.2011. Neušlo pozornosti súdu ani tvrdenie žalobkyne, že do bytu žalovaného investovala, toto však nebolo predmetom dokazovania, keď ako sama žalobkyňa uviedla, tento nárok si mienila uplatniť samostanou žalobou, však medzičasom sa premlčal. Podľa názoru súdu, sa tak žalobkyňa po rozchode so žalovaným snažila získať späť aspoň sumu 3.319,39 eur s odôvodnením, že túto sumu mu požičala. Ako však už bolo vyššie uvedené, podľa názoru súdu sa o pôžičku nejednalo.

41. Žalovaný si vo vzájomnej žalobe uplatnil nárok na vrátenie sumy 8.353,50 eur s prísl. na tom skutkovom základe, že žalobkyňa a žalovaný sa dohodli na tom, že žalovaný požičia žalobkyni na náklady spojené s užívaním jeho bytu, ktoré sa žalobkyňa zaviazala žalovanému vrátiť na základe jeho požiadania. Vzájomnú žalobu považuje žalovaný za požiadanie o vrátenie pôžičky. Údajný nárok žalovaného mal vyplývať z ústnej dohody medzi žalobkyňou a žalovaným o úhrade nákladov spojených s poplatkami za byt vo vlastníctve žalovaného a mal sa vzťahovať na obdobie od 03/2008 do 04/2012. Ako už bolo vyššie uvedené, zmluva o pôžičke podľa je reálnym kontraktom, a teda sa vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedošlo, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikol. Je teda zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke bez reálneho odovzdania peňazí. Súdu z uvedeného vychádza, že peňažný nárok, ktorého sa žalovaný domáha, nemožno považovať za zmluvu o pôžičke uzavretej v ústnej forme.

44. Ak partneri užívajú byt vo vlastníctve jedného z nich spoločne a platí celú úhradu za jeho užívanie len jeden z partnerov, hoci sa dohodli na tom, že úhradu budú platiť na polovicu, získava druhý z partnerov bezdôvodné obohatenie, právo na jeho vydanie sa premlčí v premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 107 Obč. zák. V danom prípade by sa žalovaný mohol od žalobkyne domáhať len vydania bezdôvodného obohatenia, keď je nepochybné, že dohoda o prispievaní žalobkyne na náklady spojené s bývaním v ústnej forme uzavretá bola. Svedčí o tom skutočnosť, že žalobkyňa v určitom období poukazovala žalovanému na jeho účet sumu 103 eur mesačne. Žalobkyňa tu však vzniesla námietku premlčania nároku. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa § 107 Obč. zák. samostatne. Deň zročnosti jednotlivých splátok vyplýva

z dohody účastníkov o splátkach a od toho dňa začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok. Nárok žalovaného bol v čase podania vzájomnej žaloby premlčaný v dvojročnej premlčacej lehote podľa § 107 Obč. zákonníka, keď platba za byt za najneskôr odbývaný mesiac 04/2012 bola splatná v mesiaci v 04/2012 (žalovaný nepreukázal dátum splatnosti týchto platieb). Najneskôr 31.04.2012 sa žalovaný dozvedel, že platba za apríl 2012 žalobkyňou uhradená nebola. Najneskôr 01.05.2012 začala plynúť premlčacia lehota, ktorá uplynula 01.05.2014. Žalovaný podal vzájomnú žalobu až 13.04.2015, kedy bol jeho nárok premlčaný.

45. Z uvedených dôvodov súd žalobu, ako aj vzájomnú žalobu v celom rozsahu zamietol.

46. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Žalovaný mal v konaní o nároku na zaplatenie sumy 3.319,39 eur s prísl. úspech v celom rozsahu, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku.

49. Žalobkyňa mala v konaní o vzájomnej žalobe na zaplatenie sumy 8.353,50 eur s prísl. úspech v celom rozsahu, preto jej súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). zmysle § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).