Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45C/117/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci žalobcov: v 1. rade: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, U., v 2. rade: B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, Q., v 3. rade: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. R. XXX, zastúpení advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, Bratislava, o zaplatenie 638.955,07 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1.,2. a 3. rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhali zaplatenia - žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 212.985,02 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 212.985,02 eur od 16.04.2011 do zaplatenia, žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 212.985,02 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 212.985,02 eur od 16.04.2011 do zaplatenia a žalobcovi v III. rade sumu vo výške 212.985,02 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 212.985,02 eur od 16.04.2011 do zaplatenia.

2. Žalobcovia sa domáhali zaplatenia uvedenej sumy titulom náhrady škody, ktorú utrpeli tým, že stratili vlastnícke právo k svojim pozemkom v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, ktorí duplicitne zapísali do katastrálneho operátu vlastnícke právo tretích osôb k pozemkom, ktoré boli evidované v inom operáte ako predmet spoluvlastníctva navrhovateľov. Navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo k pozemkom na základe osvedčenia o dedičstve R. XXX/XX, R. XXX/XX vydanom T.. T. W., M., každý v spoluvlastníckom podiele 1/3, nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v katastri nehnuteľností R., okres Q. I., ide o: pozemok parc. č. XXXX o výmere XXXX m2, les; pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, lúka; pozemok parc. č. XXXX o výmere XXXX m2, roľa; pozemok parc. č. XXXX o výmere XXXX m2, záhrada; pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, cesta; pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, lúka; pozemok parc. č. XXXX o výmere XXX m2, záhrada; pozemok parc. č. XXXX o výmere XXXX m2, roľa; pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, cesta; pozemok parc. č. XXXX o výmere XXX m2, lúka; pozemok parc. č. XXXX o výmere XXXX m2, roľa. Okresný úrad Q. I., katastrálny odbor na podklade osvedčenia o dedičstve zapísal dňa XX.XX.XXXX, pod položkou výkazu výmer č. XX/ XX, zmenu vlastníckeho práva k pozemkom evidovaným v PK vl. č. XXX v prospech navrhovateľov na list vlastníctva č. XXXX v registri „E“. Okresný úrad Q. I., odbor katastrálny, zapísal do katastra nehnuteľností na list vlastníctva č. XXXX, k. ú. R. pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m2, vinice ako vlastníka Slovenskú republiku - Slovenský pozemkový fond. Predmetný geometrický plán oddelil od pozemku parc. č. XXXX časť o výmere XXX m2 a od pozemku parc. č. XXXX časť o výmere

XX m2 (oba evidované v PK vložke č. XXX v prospech Kataríny J. Š.). Uvedený pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 bol následne prevedený SR konajúcou prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu na spoločnosť J.. A.. W., P..D..G.. a z tejto spoločnosti na MČ Bratislava - R.. Vlastnícke právo MČ Bratislava - R. bolo zapísané pod položkou výkazu výmer č. XXX/XX. Pod položkou výkazu výmer č. XXX/XX Okresný úrad Bratislava IV, odbor katastrálny zapísal do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX pozemky v prospech MČ Bratislava - R. (titulom nadobudnutia -kúpna zmluva uzatvorená medzi SR - Slovenský pozemkový fond ako predávajúcim a MČ Bratislava - R. ako kupujúcim). Súčasne existovalo aj evidované vlastnícke právo T. P. k identickým pozemkom v PK vložke č. XXXX a vlastníckeho práva B. J. Š. k identickým pozemkom v PK vložke č. XXX. Proti MČ Bratislava - R. ako povinnému sa uskutočnila exekúcia predajom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX ako pozemky registra „C“. Súčasťou evidovaných pozemkov v čase exekučnej dražby boli taktiež pozemky, ktoré boli nesprávne evidované aj ako vlastníctvo MČ Bratislava - R., avšak boli aj predmetom spoluvlastníctva žalobcov. Dňa XX.XX.XXXX boli v exekučnej dražbe tieto pozemky vydražené spoločnosťou R. X, s.r.o. (neskôr zmenené obchodné meno na C., P..D..G..), to znamená, že boli vydražené tiež časti pozemkov totožné s pozemkami v spoluvlastníctve žalobcov, vedenými na liste vlastníctva č. XXXX. Spoločnosť C., P..D..G.. podala proti žalobcom žalobu o určenie vlastníckeho práva k tej časti pozemkov, ktoré boli duplicitne evidované ako spoluvlastníctvo žalobcov a ako vlastníctvo spoločnosti C., s.r.o. Rozsudok č. k. XXC XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX určil, že žalobcovia nie sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov registra „E“. Uvedený rozsudok bol podkladom pre výmaz spoluvlastníckych práv žalobcov z katastra nehnuteľnosti. Žalobcovia ďalej uviedli, že daný orgán na úseku katastra nehnuteľností sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Následkom postupu orgánov štátnej správy vo veciach katastra nehnuteľností sa pozemky zapísané v jednej z duplicitných evidencií vo vlastníctve MČ Bratislava - R., stali predmetom exekúcie a boli vydražené spoločnosťou C., P..D..G.. Za príčinnú súvislosť považujú nesprávny úradný postup (duplicitnú evidenciu pozemkov) a škodu (predaj pozemkov žalobcov a exekúcia na MČ Bratislave - R.), teda ak by neboli predmetné pozemky duplicitne evidované, škoda by nevznikla.

3. Žalobcovia si zároveň uplatnili príslušenstvo pohľadávky na náhradu škody - úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení nariadenia č. 586/2008 Z. z., úroky z omeškania zodpovedajú 9,25 % z dlžnej sumy, vypočítané ako súčet základnej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania ( t.j. 1,25 %) a 8 percentuálnych bodov.

4. Dňa 02.12.2011 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom uviedol, že vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon č. 58/1969 Zb. (resp. zákon č. 514/2003 Z.z.) ani Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov nevysvetľujú. Žalovaný uviedol, že bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci, nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny úkon musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody, nestačí ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto rozhodnutím alebo postupom. Zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale ide o skutkovú otázku. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že keby konaním správy katastra, teda zápisom vlastníckeho práva na právneho predchodcu MČ Bratislava - R. došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nebola by splnená podmienka priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti, keďže k uvedenému konaniu pristúpili ďalšie okolnosti, akou bolo rozhodnutie správy katastra č. F.-XXXX/ XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi SR - Slovenským pozemkovým fondom ako predávajúcim a MČ Bratislava - R. ako kupujúcim, ktorého zrušenie nebolo preukázané. Ďalšou okolnosťou bolo exekučné konanie vedené proti MČ Bratislava - R.. Túto okolnosť žalovaný nijako nespôsobil, a ani na jej priebeh nemal žiaden vplyv. To znamená, že nie je preukázané splnenie podmienok zodpovednosti za škodu, ktorej náhrady sa žalobcovia domáhajú. Podľa žalovaného si žalobcovia nemali uplatňovať náhradu škody voči nemu, ale voči subjektu, ktorý sa na základe uvedených skutočností bezdôvodne obohatil. MČ Bratislava - R., proti ktorej bolo vedené exekučné konanie predajom nehnuteľností sa zbavila svojho dlhu proti oprávnenému

subjektu. Keďže nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tejto exekučnej dražby jej, ako povinnej, v čase udelenia príklepu licitátorom nepatrili, táto sa bezdôvodne obohatila voči žalobcom. Podľa žalovaného, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v občianskom súdnom konaní môže byť úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak žiadateľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z dôvodu neoprávneného majetkového prospechu voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný mu ho vydať. Preto žalobcovia mali preukázať, že prv, než uplatnili proti štátu nárok na náhradu škody, sa bezúspešne domáhali vydania neoprávneného majetkového prospechu.

5. V predmetnej právnej veci rozhodol tunajší súd medzitýmnym rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že základ nároku žalobcov na náhradu škody voči žalovanému je opodstatnený.

6. Na základe odvolania žalovaného, Krajský súd v Bratislave, uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok súdu prvého stupňa (v súčasnosti prvej inštancie) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení odvolací súd uviedol, že napriek tomu, že prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na definíciu nesprávneho úradného postupu sa tejto definície nedržal. Z rozhodnutia nie je možné ustáliť, ktorý konkrétny postup správy katastra mal založiť protiprávnosť konania, ktorým mala byť v príčinnej súvislosti spôsobená škoda. Po zistení ktoré konkrétne ustanovenie, resp. ktorú konkrétnu povinnosť správny orgán porušil môže súd pristúpiť k zisteniu bezprostrednej príčiny vzniku škody. Zodpovednosť nemožno robiť závislou na neohraničenej kauzalite, keďže základnou črtou príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina výlučne predchádza následku a vyvoláva ho. Príčina musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody, príčinná súvislosť nie je daná tam, kde do deja vstúpila iná - od právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá - skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k nesprávnemu úradnému postupu (rozsudok NS ČR zo dňa XX. J. XXXX sp. zn. XXCdo XXX/XXXX). V tejto súvislosti sa prvostupňový súd nevysporiadal s tvrdením žalobcov, že až ku dňu udelenia príklepu stratili vlastníctvo vydražených pozemkov, v dôsledku čoho by doteraz prezentovaný záver prvostupňového súdu o namietanom nesprávnom úradnom postupe správy katastra ak bezprostrednej príčine škody nemal oporu v skutkových okolnostiach predmetnej právnej veci.

7. Po vrátení veci z Krajského súdu v Q., úlohou súdu prvej inštancie bolo dôsledne preskúmať podmienky pre priznanie náhrady škody, doplniť dokazovanie v naznačenom smere, a až po dôslednom zistení ktorý konkrétny úkon, resp. ktorá konkrétna činnosť spojená s výkonom právomoci správy katastra bola v rozpore s objektívnym právom a ktorá založila nesprávnosť postupu orgánu, pristúpi k posúdeniu príčinnej súvislosti neopomínajúc, že rozhodujúca a bezprostredná skutočnosť na základe ktorej došlo k zániku vlastníckeho práva žalobcov musela nastať v závislosti od nesprávneho konania žalovaného.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu žalobcov, povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä - rozsudkom XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením Okresného súdu Q. I. č. V. XXX/XX - XX zo dňa XX.XX.XXXX, osvedčením o dedičstve R. XXX/XX, R. M. XXX/XX, oznámením Správy katastra zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveďou Úradu geodézie o náhradu škody na žiadosť o náhradu škody navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, spisovým materiálom Katastrálneho úradu H. X/XX - Q., znaleckým posudkom č XXX/XXXX zo R. XX.XX.XXXX, žiadosťou o zápis vlastníckeho práva k.u. R. zo dňa XX.XX.XXXX, stanoviskom Okresného úradu Q. I. zo dňa XX.XX.XXXX, a zistil nasledovný skutkový stav.

9. V pozemno - knižnej vložke (ďalej PK) č. XXX, k.ú R. boli evidované pozemno - knižné pozemky parc. č. XXXX les o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X lúka o výmere XXX m2, parc. č. XXXX roľa o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX záhrada o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X cesta o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X úka o výmere XXX m2, parc. č. XXXX záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXXX roľa o výmere XXXX m2, parc. XXXX/X cesta o výmere XX m2, parc. č. XXXX lúka o vmere XXX m2, č. XXXX roľa o výmere XXXX m2 vo vlastníctve B. J. P. v celosti.

10. V pozemno - knižnej vložke č. XXXX, k.u. R. boli evidované pozemno - knižné pozemky parc. č. XXXX/X lúka o výmere XXXX m2, č. XXXX roľa o výmere XXXXX m2, č. XXXX záhrada o výmere XXXX m2, č. XXXX/X cesta o výmere XXX m2 vo vlastníctve T. P. v celosti.

11. Zo stanoviska Okresného úradu Q. I. smerujúceho k Slovenskému pozemkovému fondu zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že v kat. území R. na PK parcely XXXX, XXXX-XXXX, XXXX-XXXX, XXXX, XXXX-XXXX, XXXX-XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX-XXXX,XXXX,XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX si neuplatnila reštitučný nárok žiadna oprávnená osoba.

12. Bývalým Okresným úradom Q. I., odbor katastrálny bola do katastra nehnuteľností zapísaná žiadosť SR - Slovenského pozemkového fondu o zápis vlastníckeho práva k pozemkom. Podľa geometrického plánu na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/XX-XX sa z Pk pozemku parc. č. XXXX oddelila časť o výmere XXX m2 a z PK pozemku parc. č. XXXX sa oddelila časť výmere XX m2 pôvodne evidovaná v Pk vložke XXX) a tieto časti boli pričlenené k novovytvorenému pozemku parc. č. XXXX/XX vinice o výmere XXXX m2. Uvedený pozemok bol zapísaný na LV č. XXXX, k.ú R. v prospech vlastníka SR - Slovenský pozemkový fond, ktorý na základe zmluvy o bezodplatnom prevode previedol uvedený pozemok na spoločnosť J.. A.. W., P..D..G.. Pozemok parc. č. XXXX/XX bol zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. R. (PVZ č. XX/XX). Spoločnosť J.. A.. W., P..D..G.. na základe kúpnej zmluvy previedla vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/XX na kupujúceho MČ Bratislava - R., a to v celosti (PVZ č. XXX/XX).

13. Pod PVZ č. XXX/XX správa katastra zapísala do katastra nehnuteľností kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi SR - Slovenský pozemkový fond ako predávajúcim a MČ Bratislava - R. ako kupujúcim na LV č. XXXX pozemky vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXXX-XXX/XX. Uvedeným geometrickým plánom boli oddelené časti pozemkov vedených v PK vložke č. XXXX (evidované v tom čase v prospech T. P.) a v PK vložke č. XXX (evidované v tom čase v prospech B. J. Š.). Novovytvorené pozemky boli zapísané pod parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X.

14. Dňa XX.XX.XXXX bolo správe katastra doručené osvedčenie o dedičstve XXD XXX/XX, R. M. XX/ XX zo dňa XX.XX.XXXX po poručiteľovi T. P.. Predmetom dedenia boli pozemky vedené vo PK vložke č. XXXX, k.ú R. v celosti, pričom uvedené pozemky reg. „E“ nadobudli L. B., B. D. a A. D., všetci v spoluvlastníckom podiele 1/3 -ina. Zápis bol vykonaný pod PVZ č. XX/XX na LV č. XXXX, k.ú. R..

15. Na základe osvedčenia o dedičstve R. XXX/XX, R. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX ( ktorým sa žalobcovia stali dedičmi po nebohej J. D., rod. Š., - predmetom dedenia boli pozemky vedené pôvodne v PK vložke č. XXX, k.ú R. parc. č. XXXX, č. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č., XXXX/X, Č.. XXXX/ X, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX) žalobcovia v celosti nadobudli predmetné pozemky, každý o veľkosti 1/3 - iny. Okresný úrad Q. I., katastrálny odbor na podklade tohto osvedčenia zapísal dňa XX.XX.XXXX, pod položkou výkazu výmer č. XX/XX, zmenu vlastníckeho práva k pozemkom evidovaným v PK vl. č. XXX v prospech žalobcov na list vlastníctva č. XXXX. Pozemky boli evidované ako pozemky registra „E“.

16. Uznesením Okresného súdu Q. I. č. V. XXX/XX -XX zo dňa XX.XX.XXXX súd schválil príklep udelený pri dražbe nehnuteľnosti dňa XX.XX.XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území R. vednej na liste vlastníctva č. XXXX. Vydražiteľom sa stala R. X, P..D..G.., C. K. X, Q. (neskôr C. P..D..G..), ktorá nadobudla pozemky registra „C“ parc. č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X J. Č.. XXXX/X.

17. Rozsudkom Okresného súdu Q. I. č.k. XX K. XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd určil, že navrhovateľ C. P..D..G.. je vlastníkom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie R., pozemok registra „C“ (právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným pozekom navrhovateľ nadobudol vydražením v exekučnej dražbe) a zároveň určil, že odporcovia (L. B., B. D. J. A. D.) nie sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie R., pozemo registra „E“.

18. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného I.. L.. T. U. - znalkyňou z odboru stavebníctvo, na žiadosť Advokátskej kancelárie Andreja Mojžiša, s.r.o., Pezinok, súd zistil, že znalkyňa všeobecnú hodnotu pozemkov v okrese Q. I., v m. č. Bratislava - R., v kat. území R., ktoré boli pôvodne evidované v pozemkovej knihe, vo vložke č. XXX, a následne v katastri nehnuteľností

na liste vlastníctva č. XXXX ohodnotila sumou 623.042,15 eur. Pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov použila metódu polohovej diferenciácie (východisková hodnota pre Bratislavu bola k dátumu ohodnotenia 49,79 eur/m2).

19. V písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovia poukázali, na to, že žalovaný nepredložil právne významné doklady, ktoré by preukazovali ich tvrdenia o tom, že právni predchodcovia žalobcov stratili vlastnícke právo k dotknutým pozemkom z dôvodu ich konfiškácie. Žalovaný takisto nepredložil rozhodnutie komisie v zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, ktoré by sa týkalo dotknutým pozemkov žalobcov. Predložená žiadosť zo dňa XX.XX.XXXX sa vôbec netýkala pozemkov vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov a preto nebola pre toto konanie právne významná.

20. V písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný uviedol, že aj naďalej zastáva názor, že žalobcovia nepreukázali existenciu škody a v tejto súvislosti poukázal aj na pomerne rozsiahlu slovenskú ako aj českú judikatúru (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10. Augusta 2011, sp. zn. 4229/2010 zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 28Cdo 1756/2010 a zo dňa 23. februára 2011, sp. zn. 25Cdo 20191/2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10.8.2011, sp. zn. 28Cdo 4229/2010). Ak by žalobcovia boli skutočne vlastníkmi predmetných pozemkov a došlo zo strany Mestskej časti R. k bezdôvodnému obohateniu, čiže z hľadiska povinnosti vydať predmet bezdôvodného obohatenia tomu na úkor koho bolo získané, je bez právneho významu. V opačnom prípade, ak neboli, je žaloba o náhradu škody voči štátu bezpredmetná. Žalobcovia nijako nepreukázali, že sa nemohli domôcť vydania bezdôvodného obohatenia voči Mestskej časti R.. Taktiež si nevšimli, že v žiadosti zo dňa XX.X.XXXX sa uvádza, že ide o zápis vytvorených parciel podľa geometrického plánu č. XXX XXXXX-XX-XXX-XX J. Č.. XXX XXXXX - XX- XXX- XX. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa v žiadosti Slovenského pozemkového fondu neuvádzajú pôvodné parcely.

21. Dňa 05.10.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie označené ako stanovisko žalobcov k listinným dôkazom a ku skutočnostiam preukazujúcim nesprávny úradný postup orgánov katastra nehnuteľností, ktorý bol príčinou vzniku škody žalobcov. K podaniu bol doložený znalecký posudok č. XXX/XXXX, vypracovaný súdnym znalcom I.. L.. T. U., ktorým žalobcovia preukazujú výšku spôsobenej škody. Žalobcovia už vo vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX namietali, že žalovaný nepredložil právne relevantné dokumenty, preukazujúce konfiškáciu právneho predchodcu žalobcov v prospech štátu. Prílohou žiadosti Slovenského pozemkového fondu zo dňa XX.XX.XXXX bol Zoznam poľnohospodárskych pozemkov v kat. území R., konfiškovaných podľa nar. čís. 104/1945 Zb SNR, ktorý podľa vyjadrenia žalobcov nie je rozhodnutím predpokladaným nariadením SNR č. 104/1945 Zb. SNR, preukazujúcim konfiškáciu, teda preukazujúcim právny titul straty vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku v prospech štátu. Orgán katastra nehnuteľností, ktorý na podklade žiadosti Slovenského pozemkového fondu zo dňa XX.XX.XXXX záznamom zapísal v prospech štátu vlastnícke právo k pozemkom totožným s pozemkami vo vlastníctve žalobcov, takýto záznam vykonal bez toho, aby mal hodnovernými listinami osvedčené nadobudnutie vlastníctva štátu k predmetným pozemkom. Listinou osvedčujúcou takúto skutočnosť mohlo byť výlučne rozhodnutie konfiškačnej komisie alebo rozhodnutie Sboru povereníkov, ktoré však spolu so žiadosťou Slovenského pozemkového fondu príslušnému orgánu katastra nehnuteľností predložené neboli. Žalobcovia mali za to, že príslušný orgán katastra nehnuteľností, ktorý na podklade žiadosti Slovenského pozemkového fondu zo dňa XX.XX.XXXX vykonal záznamom pod č. S.-XXX/XX zápis vlastníckeho práva k predmetným pozemkom v prospech štátu, vykonal tento záznam bez toho, aby na vykonanie tohto záznamu bola predložená listina preukazujúca konfiškáciu predmetných pozemkov právnemu predchodcovi žalobcov, v prospech štátu. Na pozemky vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov bola podľa nariadenia SNR č. 50/1945 Sb. n. SNR uvalená národná správa, ktorá nebola konfiškáciou, teda neznamenala stratu vlastníctva pôvodného vlastníka k majetku. Žalobcovia označili za nesprávny úradný postup: a) vykonanie záznamu pod č. S.-XXX/XX v prospech štátu bez predloženia relevantnej listiny preukazujúcej konfiškáciu, teda stratu vlastníckeho práva v prospech štátu, čím bola vytvorená duplicitná evidencia vlastníctva totožných pozemkov, b) porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona, a to povinnosti neodkladne, ex offo opraviť údaje katastra pri každom následnom zápise do katastra nehnuteľností, týkajúcom sa predmetných pozemkov, pri vykonaní ktorého príslušný orgán katastra nehnuteľností vedel, že vlastníctvo predmetných pozemkov je v katastri nehnuteľností evidované duplicitne. Ak by k takémuto nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, vlastníctvo pozemkov by nebolo

evidované duplicitne, alebo by údaje katastra nehnuteľností boli opravené a v exekúcii vedenej proti Mestskej časti Bratislava - R. by predmetné pozemky neboli vydražené a žiaden vydražiteľ by sa originárne nestal vlastníkom predmetných pozemkov s právnym následkom straty vlastníckeho práva žalobcov.

22. Právny zástupca žalobcov v 1. až 3. rade vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovia sú právni nástupníci B. P. D., po ktorej titulom dedenia mali nadobudnúť predmetné pozemky. Predmetné pozemky boli vedené v prospech právnej predchodkyne žalobcov, následne po zápise dedenia v prospech samotných žalobcov v reg. E kat. nehnuteľností v roku XXXX záznamom zapísané v prospech štátu bez toho, aby v záznamovom konaní bola predložená listina preukazujúca konfiškáciu resp. stratu vlastníctva v prospech štátu. Z podkladov predložených žalovaným vyplýva, že predmetné pozemky nikdy neboli skonfiškované, bola na ne uvalená národná správa, ktorá nespôsobovala stratu vlastníckeho práva. Príslušný orgán katastra v rozpore so zákonom, záznamom zapísal vlastnícke právo štátu k predmetným pozemkom, ktoré nikdy neboli skonfiškované. Ako vyplýva aj z judikatúry NS SR na ktorú žalobcovia poukázali v podaní zo dňa XX.XX.XXXX, záznam nie je administratívnym rozhodnutím a preto pochybenie orgánu správy katastra pri vykonaní daného záznamu je nutné subsumovať, pod nesprávny úradný postup. Ďalej poukázali na to, že predmetné pozemky evidované v reg. C boli opakovane prevádzané, o čom musel vedieť orgán správy katastra, keďže sám viedol kataster. Táto skutočnosť zakladala povinnosť orgánu správy katastra podľa ust. § 59 ods. 1, písm. a) Katastrálneho zákona, tak ako na túto povinnosť reflektoval aj NS SR v rozhodnutí na ktoré žalobcovia poukázali vo svojom ostatnom vyjadrení z X.XX.XXXX. Poukázal na zápis ku ktorému ako podkladový materiál bol priložený geometrický plán č. XXXXXXXXXX/XX, ktorý je súčasťou súdneho spisu, na ktorom sú okrem pozemkov evidovaných reg. C, vyznačené aj pozemky evidované v reg. E, a to podľa obvyklých zvyklostí prerušovanou čiarou, par. č. uvádzané v zátvorke. Orgánu katastra, ktorý na podklade tohto geometrického plánu vykonal v poradí ďalší zo zápisov zmeny údajného vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, muselo byť zrejmé, že ide o pozemky o ktorých je vedená duplicitná evidencia vlastníckeho práva, teda že je rozpor medzi listinou predloženou na zápis a údajmi katastra a napriek tomu nepostupoval podľa § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona. Otázka nesprávneho úradného postupu orgánov správy katastra s poukazom na konkrétne porušenie povinnosti je podľa žalobcov nesporná. Výška škody predstavuje hodnotu pozemkov, ktorá bola v konaní preukázaná predloženým znaleckým posudkom, vypracovaným spätne ku dňu straty vlastníctva. V posudzovanom prípade príčinou vzniku škody žalobcov spočívajúcou v strate vlastníckeho práva k pozemkom nebola exekúcia vedená proti MČ R., pretože táto exekúcia by prebehla bez ohľadu na to, či k nesprávnemu úradnému postupu došlo, alebo nedošlo. Ak by však k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, predmetné pozemky by nikdy nemohli byť predmetom exekučnej dražby, v exekúcii vedenej proti povinnému MČ R.. Ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v nezákonnom zápise vlastníckeho práva v prospech štátu záznamom, predmetné pozemky by vždy boli evidované ako vlastníctvo žalobcov, resp. ich právnej predchodkyne a pochopiteľne by nikdy nemohli byť predmetom dražby v exekúcii proti MČ R.. Ak by k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v porušení § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona nedošlo, chyba v evidencii katastra by bola odstránená a opäť by platilo, že predmetné pozemky by boli evidované výlučne ako vlastníctvo žalobcov, resp. ich právnej predchodkyne a nikdy by sa nestali predmetom dražby v exekúcii proti MČ R.. Žalobcovia majú za to, že aj otázka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody bola v konaní preukázaná. K námietke žalovaného (že žalobcovia sa pred uplatnením nároku na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu mali domáhať vydania bezdôvodného obohatenia voči MČ R. a náhrady škody), žalobcovia uviedli, že takáto požiadavka v danom prípade je v rozpore s požiadavkou právnej istoty ako i s požiadavkou elementárnej spravodlivosti s odkazom na čl. 1 Ústavy SR a rozhodnutie ÚS SR č. PL ÚS 15/98. V čase právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Q. I., ktorým bolo určené, že žalobcovia, nie sú vlastníci predmetných pozemkov, objektívna premlčacia doba prípadného nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia voči MČ R. už uplynula, čo je skutočnosť vyplývajúca priamo zo zákona. Žalobcovia vedeli a museli vedieť, že ich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný, čo vyplýva zo zákona a nemali na základe čoho istotu, že s uplatnením takto premlčaného práva budú úspešní. Právny zástupca ďalej uviedol, že súd v tomto konaní nemôže skúmať otázku rozporu prípadného vznesenia námietky premlčania zo strany MČ R. s dobrými mravmi v konaní žalobcov o vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže takéto konanie nikdy neprebehlo a vôbec nie sú zrejmé okolnosti za akých by takáto námietka premlčania bola vznesená. Taktiež, túto otázku súd nemôže posudzovať prejudiciálne, keďže takýto úkon nebol urobený a navyše nie je dôvod rozporu vznesenia takejto námietky s dobrými mravmi, keďže MČ

R. predmetné pozemky kúpila od zapísaného vlastníka a v tomto konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali jej dobromyseľnosť. Ďalej poukázali na to, že MČ R. bola dlhé roky v nútenej správe a samotná strata vlastníckeho práva žalobcov sa udelila v exekúcii proti MČ R., teda z dôvodu, že MČ R. si neplnila svoje záväzky. Z uvedených dôvodov právny zástupca žiadal, aby súd žalobe vyhovel v rozsahu preukázanej výšky škody predloženým znaleckým posudkom a aby žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Zároveň mal za to, že neúspech žalobcov v rozsahu prevyšujúcom výšku škody stanovenú znaleckým posudkom nie je dôvod, aby súd nárok na náhradu trov konania krátil. V zmysle judikatúry, na ktorú v tomto konaní poukazoval žalovaný, uviedol, že nie je povinnosťou žalobcov preukázať, že sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, ale že sa bezdôvodného obohatenia domôcť nemôžu, čo žalobcovia preukázali uplynutím objektívnej premlčacej doby ako aj nespôsobilosťou MČ R. plniť svoje záväzky. Zo strany žalovaného nebol v konaní predložený jediný relevantný doklad preukazujúci konfiškáciu alebo stratu vlastníckeho práva žalobcov.

23. Poverený zástupca žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že neboli splnené podmienky vzniku práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne preukázania existencie škody. Žalovaný trval na tom, a to vyplýva aj z judikatúry, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia má prednosť pred právom na náhradu škody voči štátu. Ide o právny názor, ktorý konštatoval aj ÚS SR ako najvyššia súdna autorita Slovenskej republiky. Žalobcovia mali právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči povinnému z exekučného titulu, na základe ktorého prebehla exekúcia, v rámci ktorej mali žalobcovia stratiť vlastnícke právo k predmetným pozemkom. V tejto súvislosti však žalovaný poukázal na právny názor ÚS SR uvedený v rozhodnutí ÚS SR sp. zn. X Ú. XXX/XX s tým, že tento nález je cit. v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV o určenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, kde ÚS SR konštatoval, že nepochybne aj pôvodný vlastník alebo iná osoba disponujúca silnejším právom k predmetu exekúcie ako je právo povinného z exekúcie, ktorá sa síce včas nedovolala ochrany svojho vlastníckeho práva, či už z dôvodu jej nevedomosti o prebiehajúcom exekučnom konaní alebo jej nevedomosti o existencii právnych prostriedkov, ktoré jej na ochranu jej práva poskytuje právny poriadok, má možnosť domáhať sa ochrany toto práva aj po vykonaní exekúcie a to z titulu práva silnejšieho k vydraženej veci sa môže od oprávneného v exekúcii domáhať vydania výťažku z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie jej práva k vydraženej veci. Žalobcovia si mohli uplatniť právo na vydanie výťažku z predaja nehnuteľnosti, ktoré podľa ich vyjadrení patrili im aj voči oprávnenému z exekučného titulu spoločnosťou A. P..D..G.., ktorá podľa informatívneho výpisu stále existuje a podľa tohto výpisu hodnota jej základného imania predstavuje X L.. V.. Poverený zástupca žalovaného ďalej uviedol, že žalobcovia mali právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči MČ R., ale je tu aj právny názor ÚS SR z ktorého vyplýva, že takéto právo mali žalobcovia aj voči oprávnenému z exekučného titulu. Nakoľko nebola preukázaná existencia škody, žalobcovia sa mali domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o námietku, že by bolo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané, je potrebné uviesť, že až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava IV bol odstránený stav právnej neistoty, ohľadne toho, kto je v čase vyhlásenia tohto rozsudku vlastníkom dotknutých nehnuteľností, a teda až od tohto okamihu môže plynúť premlčacia lehota práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia mali v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v konečnom dôsledku uvedený právny názor ÚS SR ako majú postupovať. Ak žalobcovia tvrdili, že voči MČ R. sa nedá domôcť vydania bezdôvodného obohatenia, nie je preukázané, že by sa nedalo domôcť vydania bezdôvodného obohatenia voči oprávnenému z exekučného titulu. Pokiaľ by aj došlo k vzneseniu námietky premlčania, dnes je už všeobecne známe, že v zmysle Slovenskej aj Českej súdnej praxe, na námietku premlčania vznesenú v rozpore s dobrými mravmi, nie je možné prihliadať. Žaloba bola teda podaná predčasne a až keby bolo preukázané, že sa žalobcovia nedomohli vydania bezdôvodného obohatenia, by si mohli uplatniť právo na náhradu škody voči štátu, pričom by pravdepodobne pri preukázaní všetkých podmienok vzniku práva na náhradu škody mali aj právo na náhradu trov, ktoré im vznikli v súvislosti s uplatnením práva na vydanie bezdôvodné obohatenia, pokiaľ by boli v konaní neúspešní. K námietke, že stanovisko Slovenského pozemského pozemkového fondu je bezpredmetné, poverený zástupca žalovaného uviedol, že je potrebné rozlišovať dve roviny, a to otázku, či správny orgán postupoval správne ak vykonal záznam bez predloženia konfiškačného rozhodnutia a otázku existencie škody. Ak by sa aj pripustilo v teoretickej rovine, že zo strany správneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, toto je len jena z podmienok vzniku práva na náhradu škody. Od tejto roviny je však potrebné odlíšiť otázku, či žalobcovia boli skutočne vlastníkmi daných pozemkov, ak sú tu rozhodnutia ako napríklad rozhodnutie o zriadení národnej správy, ktoré skutočne nie je rozhodnutím a nespôsobuje zánik vlastníckeho práva ale zároveň je tu zoznam nehnuteľností konfiškovaných podľa nariadenia č. 104/1945 Zb., ktoré vzbudzuje otázky

ohľadne právneho osudu dotknutých nehnuteľností. Žalovaný mal teda za to, že žaloba bola podaná predčasne a žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne preukázania existencie škody.

24. Podľa § 22 ods. 1 zák.č. 58/1969Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

25. Podľa § 22 ods. 2 zák.č. 58/1969Zb. najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

26. V prípade premlčania práva na náhradu škody, tunajší súd postupoval v súlade s názorom odvolacieho súdu (ktorý vyslovil, že pokiaľ je premlčanie práva na náhradu škody spôsobené nesprávnym úradným postupom zákonom o zodpovednosti za škodu upravené, nie sú splnené predpoklady pre použitie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka). Preto je potrebné posudzovať trvanie objektívnej premlčacej doby na náhradu škody, ktorá vznikla z nesprávneho úradného postupu podľa § 22 ods.1 a 2 zákona o zodpovednosti za škodu, ktorý síce explicitne jej dĺžku neustanovuje, uvedenú medzeru je však možné vyplniť analógiou (nález ÚS SR zo dňa 18.januára 2012; I. ÚS 430/2011). Pri nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa uplatní len jediná, a to subjektívna premlčacia doba podľa ust. § 22 ods. 1 zák.č. 58/1969Zb., ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda keď zistí také skutkové okolnosti, z ktorých možno dovodiť vznik škody a orientačne jej rozsah (uznesenie NS ČR z 5. apríla 2011, sp. zn. 28Cdo 479/2009), v dôsledku čoho je námietka žalovaného irelevantná, pretože žalobcovia sa o vzniku škody dozvedeli až momentom vydania rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV č.k, 24C/111/2009-208 zo dňa 02.12.2010, ktorý určil, že nie sú vlastníkmi sporných pozemkov. Nakoľko žalobcom bol uvedený rozsudok doručený niekedy na prelome rokov 2010/2011 a návrh na náhradu škody podali na tunajší súd dňa 13.06.2011, je zrejmé, že právo na podanie takejto žaloby v žiadnom prípade nemôže byť premlčané.

27. Podľa § 18 ods. 1,2 Zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

28. Podľa § 1 ods. 1 Zák.č. 58/1969 Zb.štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

29. Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004, a ktorým bol zrušený zákon č. 58/1969 Zb., vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďže k žalobcami tvrdenej škode malo dôjsť nesprávnym úradným postupom pred 1. júlom 2004, bolo potrebné vec posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za nezákonný alebo nesprávny postup výkonu štátnej moci majúci za následok škodu, má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (viď § 20 zákona č. 58/1969 Zb.).

30. V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 tohto zákona nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Právo na náhradu škody tu majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je jeho

objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: a/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu, b/ vznik škody a c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

31. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009).

32. Žalobcovia označili ako príčinnú súvislosť, konanie - pochybenie katastra, ktorý duplicitne zapísal vlastnícke právo k pozemkom a vznikom škody na strane žalobcov, ktorí prišli o svoje pozemky z dôvodu takéhoto zápisu, ktorý vyvolal rad prevodov vlastníckeho práva. Vo svojich argumentoch sa opierali najmä o skutočnosť, že keby nebol vykonaný duplicitný zápis vlastníckeho práva žalovaným, Slovenský pozemkový fond by tieto pozemky nikdy nezískal, ďalej neodpredal a nedostali by sa do rúk Mestskej časti Q.- R., ktorá o ne prišla v dražbe. Súčasný vlastník ich nadobudol originárnym spôsobom, a teda nie je možnosť navrátenia do pôvodného stavu.

33. V predmetnej veci však nemožno označiť duplicitný zápis vlastníckeho práva ako priamu skutočnosť, príčinu zakladajúcu vznik škody. Samotným zápisom nevznikla žalobcom žiadna škoda, pretože duplicitný zápis sám o sebe nezaložil priamy a bezprostredný následok škody a už vôbec nie v prípade, kedy žalobcovia vlastníkmi uvedených pozemkov ani neboli. K vzniku škody došlo až vydražením uvedených pozemkov, pričom tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia NS SR, zodpovednosť za škodu nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali príčinnú súvislosť medzi konaním katastra a vznikom škody. Zodpovednosť nemožno zakladať na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následok a vyvoláva ho. V prejednávanej veci však príčina nevyvolala, resp. nesprostredkovala následok, ale následok bol vyvolaný až početným radom ďalších neobmedzených krokov.

34. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

35. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená

za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti.

36. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní.

37. Okresný úrad Q. I. na základe žiadosti Slovenského pozemkového fondu zo dňa XX.XX.XXXX zapísal vlastnícke právo na základe geometrického plánu č. XXX XXXXX-XX-XXX-XX overeným Okresným úradom Q. I., odborom katastrálnym dňa XX.XX.XXXX pod číslom XXXX/XX v prospech Slovenská republika- Slovenský pozemkový fond LV č. XXXX, k. ú. R.. Následne nastal sled udalostí, na základe ktorých bolo vlastnícke právo zo Slovenského pozemkového fondu prevedené až na Mestskú časť Q. D., ktorá prišla o tieto pozemky v dražbe a ich vlastníkom sa stala spoločnosť C. P..D..G... Uvedená spoločnosť tieto pozemky nadobudla v dražbe, nadobudla ich originárnym spôsobom, čo prejudikoval aj Okresný súd Q. I. rozsudkom č. k. XXC XXX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo určené, že spoločnosť C. P..D..G.. je vlastníkom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie R., pozemok registra „C“.

38. Žalobcovia získali pozemky titulom dedenia po neb. J. Š., každý v spoluvlastníckom podiele 1/3, na základe osvedčenia o dedičstve č.k. R. XXX/XX, R. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Vlastníctvo týchto pozemkov J. Š. mal súd za preukázané z pozemno - knižnej vložky ( ďalej PK ) č. XXX, k. ú. R.. Okresný úrad Bratislava IV, katastrálny odbor na podklade osvedčenia o dedičstve zapísal dňa XX.XX.XXXX, pod položkou výkazu výmer č. XX/XX, zmenu vlastníckeho práva k pozemkom evidovaným v PK vl. č. XXX v prospech žalobcov na list vlastníctva č. XXXX v registri „E“.

39. Slovenský pozemkový fond vo svojej žiadosti o zápis vlastníckeho práva zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) pripojil aj vyjadrenie Okresného úradu Bratislava ku konfiškácii- právny titul prechodu vlastníctva na štát, geometrické plány ako i vyjadrenie OÚ Q. I. k reštitúciám. Z oznámenia Okresného úradu Bratislava IV adresovaného Slovenskému pozemkovému fondu zo dňa XX.XX.XXXX, súd zistil, že na PK parcely XXXX, XXXX - XXXX, XXXX- XXXX, XXXX,XXXX- XXXX, XXXX- XXXX si doposiaľ neuplatnila reštitučný nárok žiadna oprávnená osoba. Vo vyjadrení OÚ Bratislava ku konfiškácii č.l. XXX, je uvedený zoznam pozemkov, ktoré boli konfiškované, pričom v uvedenom zozname sú uvedené aj predmetné sporné pozemky. Z uvedeného je teda zrejmé, že sporné pozemky boli s najväčšou pravdepodobnosťou štátom zhabané a ku dňu podania žiadosti, t.j. XX.XX.XXXX si žiadna osoba na tieto pozemky neuplatnila reštitučný nárok v zmysle zákona 229/1991 Zb. Kataster teda postupoval správne, keď ako vlastníka uvedených pozemkov zapísal Slovenský pozemkový fond. Poručiteľka, ktorá bola vlastníčkou daných pozemkov, si uplatniť reštitučný nárok nemohla, pretože zomrela dňa XX.XX.XXXX, t.j. skôr ako nadobudol účinnosť zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, čo znamená, že ako osoba oprávnená si mohla uplatniť v zmysle § 4 ods. 2 cit. zákona č. 229/1991 Zb nárok na tieto pozemky osoba: - dedič zo závetu, deti a manžel poručiteľky, rodičia poručiteľky a súrodenci poručiteľky, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti. V osvedčení o dedičstve (č.l. 41 súdneho spisu) je zrejmé, že žalobcovia nadobudli predmetný majetok ako dedičia zo zákona podľa § 475 O.z. právom neb. J. Q., spolu žijúcej osoby poručiteľky, ktorá zomrela v roku 1993. Po márnom uplynutí reštitučných lehôt už nie je možné nárok uplatniť ani vlastníckou

žalobou, vzhľadom na to, že ak existuje špeciálna úprava (reštitučné predpisy), nemožno použiť úpravu všeobecnú (Občiansky zákonník) z dôvodu, že vlastníckou žalobou nie je možné obchádzať účel a zmysel reštitučného zákonodarstva a už vôbec nie žalobou o náhradu škody. V prejednávanej veci však nebol na vec aplikovaný lex specialis, to znamená nárok nebol uplatnený podľa reštitučných predpisov. Keďže reštitučný nárok nebol žalobcami uplatnený v zmysle reštitučných zákonov, uplynutím lehoty, počas ktorej to bolo možné zrealizovať, im právo zaniklo. Vlastníci mali možnosť uplatniť si svoje vlastnícke právo v dostatočne dlhých lehotách a za podmienok stanovených reštitučnými predpismi a pokiaľ tak neurobili, ich vlastnícke právo zaniklo. Treba mať na zreteli aj dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva súčasným vlastníkom ako i skutočnosť, že žalobcovia vedeli, že sú vlastníkmi daných pozemkov už v roku 1999 a vec neriešili (obdobne ako zaniká vlastnícke právo z titulu vydržania inou osobou v dôsledku uplynutia zákonom stanovenej doby a pasivity vlastníka, ktorý nepodal proti oprávnenému držiteľovi žalobu na vydanie veci).

40. Z vyššie uvedeného je i z tohto dôvodu zrejmé, že kataster nijakým spôsobom nepochybil, ak zapísal vlastnícke právo v prospech Slovenského pozemkového fondu, nakoľko na uvedené pozemky nebol uplatnený reštitučný nárok ani s odstupom 6 rokov od uplynutia lehoty po ktorej sa stalo toto právo prekludované. Poručiteľka resp. jej dediči mali povinnosť prihlásiť sa v lehote uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb, nakoľko uvedené pozemky boli skonfiškované a keďže tak neurobili, nemôžu sa teraz domáhať náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Na základe uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcov na náhradu škody za absolútne nedôvodný, pretože vlastníctvo k uvedeným pozemkom nadobudnúť nemohli, pretože v tom čase ani neexistovalo.

41. Tunajší súd zároveň v neposlednom rade poukazuje aj na právny názor ÚS SR v rozhodnutí pod sp. zn. II. ÚS 289/08-32 zo dňa 05.12.2008 v ktorom sa uvádza: Nepochybne aj „pôvodný vlastník“ alebo iná osoba disponujúca silnejším právom predmetu exekúcie ako je právo povinného z exekúcie, ktorá sa síce včas (pred predajom exekuovanej nehnuteľnosti) nedovolala ochrany svojho vlastníckeho práva, či už z dôvodu jej nevedomosti o prebiehajúcom exekučnom konaní, alebo z jej nevedomosti o existencii právnych prostriedkov (vylučovacia žaloba), ktorá jej na ochranu jej práva (silnejšieho od práva povinného v exekúcii) poskytuje právny poriadok, má možnosť domáhať sa ochrany tohto práva (v prípade jeho preukázania) aj po vykonaní exekúcie, a z titulu „práva silnejšieho“ k vydraženej veci sa môže od oprávneného v exekúcii domáhať vydania výťažku z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie jej práva k vydraženej veci. Táto osoba sa však nemôže domôcť samotného vydania exekuovanej veci od vydražiteľa, ktorý sa stal jej vlastníkom zákonným spôsobom navyše odobreným rozhodnutím štátu (schválenie udelenia príklepu), ktorý sa spomedzi spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva upravených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za „privilegovaný“ (prioritný) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, majúci prednosť pred vlastníckym právom nadobudnutým iným, zákonom predvídaným spôsobom. V zmysle uvedeného si teda žalobcovia mohli uplatniť právo na vydanie výťažku z predaja nehnuteľnosti aj voči oprávnenému z exekučného titulu, spoločnosťou A. P..D..G...

42. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

47. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že napriek úspechu žalovaného v konaní mu náhradu trov konania nepriznal, pretože tento si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.