Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30P-48-2015.pdf
PDF · 113.91 KB
No categories available
30P/48/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. N., I.. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky W. N., I.. X.X.XXXX, Z. N. XXX, M., adresa na doručovanie písomností Y. XXX, zastúpenej JUDr. Eva Geleneky Hencovskou, advokátkou, Bajzova 2, Košice a otca W. N., I.. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, M., zastúpený Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s.r.o., Jahodová 6748/8, Prešov v konaní o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
Z v e r u j e mal. J. N., I.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. J. N., I.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 130,00 Eur mesačne od 10.02.2015 opakovane do budúcna, vždy do 15.tého dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
Dlžné výživné za obdobie od 10.02.2015 do 31.10.2017 vo výške 960,00 Eur je otec oprávnený splácať v splátkach po 50,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným, až do úplného zaplatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.
V prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e má právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého podala dňa 10.2.2015 na Okresný súd Prešov návrh na úpravu práva a povinností k maloletému synovi, kde žiadala, aby súd maloletého J. N. zveril do jej osobnej starostlivosti, zo strany otca bolo určené výživné vo výške 277,96 eur mesačne a bol upravený styk otca so synom 2 až 3 krát do týždňa na štyri hodiny. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého sú manželia, pričom k vážnemu narušeniu ich manželských vzťahov došlo dňa 14.12.2014, kde ju svokrovci, keďže spolu s manželom bývali v ich dome, slovne napadli a vyhnali ju. Spolu s maloletým synom býva v domácnosti svojich rodičov. Manžel potom, čo odišla zo spoločnej domácnosti sa so synom stretával, za 8 týždňov asi 11 krát, vždy po obedňajšom spánku. Manžel sa syna dožadoval aj na celý deň s čím nesúhlasila, pretože syna ešte dojčí. Ďalej uviedla, že žiada, aby jej manžel rozdiel medzi jej príjmom 203,20 eur mesačne a výdavkami na maloletého syna a na ňu vo výške 481,16 eur mesačne hradil manžel. Manžel je zárobkovo činný, jeho mesačný príjem je vo výške 800,-eur. 2. Manžel v písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že navrhuje, aby bol maloletý syn zverený do osobnej starostlivosti matky, a z jeho strany bolo určené výživné vo výške 100,-eur mesačne. Zároveň
žiadal, aby bol upravený styk so synom každý párny týždeň v pondelok, stredu a piatok v čase od 15.30 hod. do 19.30 hod. a v nedeľu v čase od 8.0 hod. do 19.30 hod. Každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 8.30 hod. do 1.30 hod. a v sobotu od 8.30 hod. do 19.30 hod. V odôvodnení vyjadrenia uviedol, že je pravdou, že od 14.12.014 nežijú s matkou maloletého v spoločnej domácnosti. Uviedol, že on mal záujem na riešení ich problémov, ale manželka má určitú predstavu o fungovaní ich vzťahu a nepripustí iný názor. Je toho názoru, že vzhľadom na veľmi dobrý vzťah so synom a spokojnosť syna v jeho prítomnosti je v záujem maloletého na širšej úprave styku s otcom, tak ako to navrhol. Maloletý domácnosť otca dôverne pozná, v rodine otca vládla vždy pokojná rodinná atmosféra, maloletý sa v tomto prostredí cíti spokojne a šťastne. Ďalej uviedol, že výživné vo výške 100,-eur na maloletého syna je postačujúce. Jeho mesačné výdavky sú inkaso a strava 250,-eur, splátka úveru 118,99 eur, mobilný telefón 24,98 eur, televízia a internet 22,66 eur, životné poistenie 16,60 eur, životné poistenie maloletého 23,90 eur, výživné na syna, benzín 150,-eur, iné výdavky 100,-eur. Pravidelné ročné výdavky otca sú zákonné poistenie 143,72 eur, havarijné poistenie 262,-eur, úrazové poistenie 67,14 eur, poplatok za vývoz odpadu 10,-eur. 3. Zo správy opatrovníka v konaní ÚPSVaR Prešov zo dňa 30.7.2015 vyplýva, že maloletý J. N., I.. XX.X.XXXX pochádza z manželstva rodičov W. N. F. W. N.. Ide o zdravé dieťa. Maloleté dieťa je v útlom veku, pri sociálnom šetrení sa túlilo k matke, nechcelo sa od nej odtrhnúť. Matka spolu s maloletým synom býva v domácnosti svojich rodičov, pričom spolu s dieťaťom obýva dve izby v dome. Otec dieťaťa býva u svojich rodičov. Na inkaso prispieva sumou 90,-eur, poistku na dieťa v sume 23,90 eur. Rodičom na stravu prispieva sumou 100,-eur mesačne. Matka uviedla, že s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 14.12.2014, otec na dieťa mesačne prispieva sumou 100,-eur. S maloletým synom sa stretáva podľa predbežného rozhodnutia súdu. Dieťaťu kupuje aj nejaké vec i, o dieťa javí záujem. 4. Zo strany manžela, teda otca maloletého bol na Okresný súd Prešov podaný dňa 7.5.215 návrh na rozvod manželstva, ktorý sa vedie pod sp. zn. 30P 167/2015. Súd v konaní o rozvod manželstva vzhľadom na rozdielne vyjadrenia oboch manželov
k starostlivosti o maloletého syna a útly vek dieťaťa vykonal rozsiahle znalecké dokazovanie, ktoré v tomto konaní oboznámil. 5. Znalkyňa z odboru klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých, W.. Y. Y., vo veci vypracovala znalecký posudok číslo 18/2016. V znaleckom posudku zhodnotila, že vzťah medzi manželmi je rozvrátený, pre oboch emočne zraňujúci, nie však otvorene hostilný a konfliktný, vzájomne sa skôr míňajú v komunikácii., očakávaniach aj vnímaní perspektívy rodiny. Na strane matky rezonujú silné emócie z rozchodu, opakovane zdôrazňuje, že rozvod odmieta a je pripravená k sanácii manželstva. Otec maloletého je smerom k partnerke pri vzájomnej konfrontácii bez prejavov otvoreného konfliktu, ale snaží sa o devalváciu partnerky, konštruktívny dialóg zlyháva. K osobnosti otca znalkyňa uviedla, že je nevyrovnaná, úzkostlivá, introvertovaná, v popredí schizoidná adjustácia, neurotická reaktabilita, sitová závislosť na primárnej rodine. Ide o normálne fungujúcu dospelú osobu, ktorá môže mať ťažkosti v blízkom, psychologicky intímnom vzťahu, resp. od takých vzťahov si drží dištanc. Jeho predpoklady a spôsobilosť samostatne vychovávať maloleté dieťa v koncepte výlučnej osobnej ale aj striedavej starostlivosti hodnotí na emočne zrelej úrovni. Osobnostný profil matky je bez zjavných psychopatologických markerov, ide o normálnu fungujúcu dospelú osobu, nenechádza sklony k výraznej emočnej labilite alebo tendovaniu k malignému správaniu ani známky suspektného duševného ochorenia. Aktuálny obraz osobnosti je tangovaný výraznou neistotou, debaklovým prežívaním rozvodu, čo strháva matku do paranoidnejšieho spracovávania reality. Sledované psychologické kritéria matky na predpoklady a spôsobilosť samostatne vychovávať maloleté dieťa sú na emočne primerane zrelej úrovni. Maloletý J. má vytvorené citové väzby k obom rodičom, tieto sa javia pozitívne, preferuje matku, je na ňu viac citovo naviazané, attachment je úzkostný, kontrolujúci. Znalkyňa doporučila zveriť maloletého do starostlivosti matky, jednak pre priaznivejší psychologický profil a jednak pre citovú preferenciu maloletého. Dieťa má vytvorený citový vzťah k otcovi, otca pozná, neodmieta ho ako osobu, situačné negativistické prejavy môžu súvisieť skôr s vekom, obdobím vzdoru, ale aj istou emočnou oslabenosťou a labilitou, nie s osobou otca ako takého (náladovosť sa prejavuje aj smerom k matke). Styk maloletého s otcom navrhla upraviť v čo možno najširšom variante, buď formou párnych víkendov, od piatku do nedele vrátane nočného spania a upraviť aj styk v nepárnom týždni, tak, aby otec mohol so synom buď tráviť čas po škôlke 1-2 krát týždenne, alebo ho sprevádzať na krúžky.. Zmenu umiestnenia teda zverenie maloletého otcovi po komplexnom zvážení znalkyňa neodporučila. 6. Znalkyňa W.. Y. Y. na pojednávaní k znaleckému posudku uviedla, že na záveroch znaleckého posudku v plnom rozsahu trvá. K spôsobu vypracovania znaleckého posudku uviedla, že vyšetrovala maloleté dieťa, ako aj oboch rodičov, pričom jej odporúčanie, aby maloletý J. Z.ol zverený do osobnej
starostlivosti matky vychádza jednak z útleho veku dieťaťa, ktorý v čase vyšetrenia mal 3 roky, jednak z citových preferencií maloletého dieťaťa, ktorý jednoznačne preferoval v tomto veku matku. Z vyšetrenia obidvoch rodičov vyplynulo, že ide o duševne zdravé osobnosti. Pri jej preferencii, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky zohralo úlohu aj to, že osobnostná charakteristika je u matky lepšia pre výchovu maloletého dieťaťa. Stretávanie sa otca s maloletým synom je potrebné upraviť formou párnych víkendov od piatka do nedele s prespávaním maloletého dieťaťa u otca, aj stretávaním sa jeden, 2-krát týždenne počas nepárneho týždňa poobede. Odlúčenie od matky pri
dieťati v takom útlom veku je možné stanoviť na dobu maximálne 5 dní. Znalkyňa ďalej doplnila, že z rozhovoru s matkou zistila, že maloletý sa k nej správa agresívne, je to vždy, keď sa vráti od otca. Znalkyňa vysvetlila, že je to možné pričítať emočnej labilite dieťaťa vo vzťahu primeranom jeho veku, kde takýmto spôsobom reaguje na zmenu prostredia alebo iných skutočností. Od otca má informácie, že matka nezvládala výchovu maloletého dieťaťa a riešila to bitkou. Pri vyšetrení maloletého dieťaťa, vyšetrení matky, nezistila žiadne také črty u matky s tendenciou k nejakému jej agresívnejšiemu správaniu. Znalkyňa ďalej uviedla, že zachytila a popísala v znaleckom posudku správanie sa matky, ktorá momentálne veľmi emočne silno prežíva otázku rozvodu manželstva, veľmi silne emočne na to aj reaguje, kde na jednej strane prejavuje veľkú snahu a deklaruje snahu o zachovaní manželstva, kde keď zo strany otca maloletého dieťaťa nepríde primeraná reakcia, akú ona očakáva, tak je z toho sklamaná a reaguje presne opačne tým spôsobom, napríklad, že už ho nikdy nechce vidieť a podobne. Znalkyňa doplnila, že matka je emočne zrelá žena, ktorá normálnym spôsobom realizuje svoju úlohu matky, momentálne je to emočne pre ňu veľmi zaťažujúce. Znalkyňa ďalej na doplňujúcu otázku uviedla, že vyšetrila oboch účastníkov konania a nezistila žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili pre psychopatológiu na strane matky, nevylučuje však ďalšie závery znaleckého dokazovania v tomto zmysle. 7. Súd s poukazom na vyjadrenie znalkyne z odboru klinickej psychológie detí a dospelých W.. Y. Y. na pojednávaní uznesením pod sp. zn. 30P 167/2015 zo dňa 19.9.2016 ustanovil do konania znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria W.. E. K.. X. Znalkyňa W.. E. K. vo veci vypracovala znalecký posudok číslo 62/2016, kde zhodnotila, že osobnosť otca je dobre diferencovaná, introvertovane ladená, submisívna, afektívne stabilná, intelektovo priemerne disponovaná. Povahovo je pokojný, neagresívny, citlivý, bez tendencií k vyvolávaniu konfliktov. V rámci osobnostných čŕt dominujú sklony k úzkostnosti prežívaniu konfliktných situácii. Jeho osobnosť je ľahko prispôsobivá s tendenciu k podriaďovaniu sa okoliu. Je rodinne založený s prechovávaním pozitívnych emócii k členom rodiny, vrátane svojho syna. Jeho aktuálny psychický stav je bez príznakov psychickej poruchy. Osobnosť matky je dobre diferencovaná, dominantná s črtami direktívnosti a paranoidity, intelektovo kvalitne disponovaná. Je extravertovane ladená so sklonom k emočnej labilite. Povahovo je výbušná s nedostatočnou schopnosťou kontrolovať svoje emócie, ktoré intenzívne prežíva a intenzívny emočný kontakt vyžaduje aj od partnera. Voči kritike je odmietavá, ťažko prístupná argumentácii. Jej osobnostná štruktúra predurčuje k emočne podfarbeným manipulatívnym tendenciám. Vo vzťahovej oblasti je majetnícka. V aktuálnom psychickom stave matky dominuje subdepresívne prežívanie súčasnej situácie a strach zo straty istoty (dieťaťa) s časťou plačlivosťou a naliehavosťou na presviedčanie okolia o svojej pravde a s častými manipulatívnymi tendenciami a silným sklonom javiť sa v sociálne najlepšom svetle aj za cenu zavádzania. Závažná psychická porucha vyžadujúca psychiatrickú intervenciu zistená nebola. U otca nie je prítomné žiadne psychické ochorenie. U matky nie je prítomné psychické ochorenie v pravom zmysle slova. Je možné u nej badať odchýlky v osobnostnej vybavenosti v zmysle prítomnosti histriónskych prejavov a emočnej lability. Znalkyňa ďalej skonštatovala, že z psychiatrického hľadiska s prihliadnutím na emočné nastavenie menovaných je možné konštatovať, že otec maloletého je pre emočný vývoj dieťaťa ako aj jeho zdravý osobnostný vývin pre výchovu osobou
vhodnejšou. Na druhej starne je nutné poznamenať, že úloha matky je pre zdravý vývin dieťaťa nevyhnutná. Je možné predpokladať, že ak by došlo k zvereniu maloletého do starostlivosti otca, bude tento fakt matka prežívať intenzívne až búrlivo s rizikom až nenávistného postoja a s rizikom, že bude dochádzať k ďalším konfliktným situáciám a manipulovaniu dieťaťa voči otcovi na kompenzovanie pocitov sklamania a hnevu. Z toho pohľadu sa javí ako najprijateľnejšou alternatívou striedavá osobná starostlivosť, alebo zverenie dieťaťa otcovi a čo najširšie umožnenie kontaktu s matkou. V prípade zachovania aktuálneho stavu a to dieťaťa v matkinej starostlivosti je vhodné, aby matka vyhľadala odbornú psychologickú/psychoterapeutickú pomoc na zvládnutie nepriaznivých emočných prejavov.
9. Znalkyňa W.. E. K.G. na pojednávaní uviedla, že na podanom znaleckom posudku v plnom rozsahu trvá. K metodike vypracovania znaleckého posudku uviedla, že oboch manželov najprv vyšetrila samostatne, potom ich volala na spoločný termín na konfrontáciu, aby spoznala ich vzájomné názory. Žiadny z nich netrpí žiadnou závažnou psychickou poruchou, ktorá by ich diskvalifikovala z úlohy rodiča a schopnosti vychovávať maloleté dieťa. Osobnosť manžela je pokojná, submisívna, nerád vstupuje do konfliktov, rád sa podriaďuje, v prípade jeho vstúpenia do konfliktov to prežíva veľmi ťažko až fyzicky, búšením srdca a podobne. Má veľmi dobrý citový vzťah k synovi, intenzívne tento vzťah prežíva. Manželka je emotívna, celú túto situáciu rozvodu prežíva veľmi emotívnym spôsobom, ide o osobnosť s črtami dominancie, je intelektovo veľmi dobre vybavená, čo veľmi dobre využíva vo vzťahu k manipulovaniu s druhými osobami. Svoje emocie veľmi prežíva, veľmi dobre ich popisuje, manžel nevie prejavovať svoje emócie tak intenzívne, ako by si to manželka želala, preto z toho dôvodu medzi nimi dochádza k vzájomným konfliktom. Manžel je introvert, ktorý sa rád venuje rodine, nie je extrovertovaný. Znalkyňa sa ďalej vyjadrila k znaleckému posudku z odboru psychológie, kde po preštudovaní tohto posudku dospela k záveru, že znalkyňa z odboru psychológie, pri posudzovaní osôb oboch rodičov, použila metódu dotazníkovú a jednoduchšie projektívne metódy. Pre posúdenie osobnosti človeka sú však potrebné projektívne metodiky, projektívne testy, kde tieto pri vypracovaní znaleckého posudku z odvetvia psychológie neboli použité. 10. Súd vzhľadom k rozdielnym záverom znaleckých posudkov z odboru psychológie znalkyne W.. Y. Y. a zverov znaleckého posudku z odboru psychiatrie znalkyne W.. E. K., ktorá závery znaleckého posudku z odboru psychológia spochybnila z hľadiska nedostatočne použitej metodiky pri jeho vypracovaní musel doplniť dokazovanie vypracovaním kontrolného znaleckého posudku z odboru klinickej psychológie detí a dospelých. Uznesením okresného súdu Prešov pod sp. zn. 30P 167/2015 zo dňa 28.3.2017 bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých a vypracovaním znaleckého posudku bola poverená znalkyňa B.. V. Č.. XX. Znalkyňa B.. V. Č. vo veci vypracovala znalecký posudok číslo 40/2017, kde uviedla, že vzťah maloletého J. k matke je silný a pozitívny, matka je zdrojom bezpečia, jeho väzba na matku má úzkostný charakter a ťažko sa od nej odlučuje. Vzťah matky k synovi je rovnako pozitívny a intenzívny , matka má snahu o uspokojovanie všetkých potrieb maloletého. Vzhľadom k výsledkom psychologického vyšetrenia možno predpokladať, že matka svojím prístupom k synovi
túto väzbu (úzkostný attachment) udržiava. Vzťah maloletého J. k otcovi je vybudovaný, pozitívny a intenzívny. Vo vzťahu k otcovi sa dieťa správa pokojne a spontánne, v neprítomnosti matky je pre neho otec alternatívou bezpečia a istoty ku ktorej sa vzťahuje. Otec je na syna silne citovo naviazaný, prechováva k nemu kladný vzťah a chce sa maximálnou mierou podieľať na jeho výchove. Osobnosť matky sa javí ako akcentovaná vo svojej štruktúre, emočne labilná, extrovertovaná s rysmi histriónskej osobnosti. Je senzitívna, egocentrická a mierne nezrelá, výrazné prejavovanie emócii je zväčša sprevádzané veľkým vnútorným napätím. Ako matka je schopná poskytovať synovi kvalitnú starostlivosť a vnímať jeho potreby. Pri ich uspokojovaní môže skĺzať k hyperprotektivite, zahlcovaniu syna resp. k majetníckosti vo vzťahu k nemu. Uvedené však nedosahuje patognomickú intenzitu a teda prehlbovanie pozitívneho vzťahu k otcovi sa javí ako ideálne vo vzťahu k prirodzeným potrebám J. a rovnako vo vzťahu k úzkostnejšej väzbe na matku. Osobnosť otca je normálne štruktúrovaná, introvertná a menej zrelá, v prístupe k vonkajším podnetom konvenčná. Emočne je relatívne stabilný, intenzívne situácie v menovanom však vyvolávajú úzkosť, neistotu, celkové prežívanie je jednoduchšie a menej komplexné. Ako otec je schopný poskytovať synovi kvalitnú starostlivosť, vnímať jeho potreby a vhodne ich uspokojovať. Rodičia sa vzájomne stále citovo zraňujú, čo komplikuje vecnú komunikáciu ohľadne maloletého syna. Vzťah rodičov nie je natoľko nepriateľský, aby spolu nevedeli komunikovať. Rodičia sú ochotní a v značnej miere i schopní spoločne kooperovať, pričom ich vzájomnú komunikáciu je potrebné do budúcna rozvíjať, podporovať, smerovať ju k hľadaniu konsenzov. U maloletého toho času nie sú predpoklady pre realizáciu striedavej starostlivosti a zároveň žiaden z rodičov o takú formu starostlivosti nejaví záujem. Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletému J. je potrebné prihliadať na intenzívnu väzbu maloletého J. na matku, ktorá má úzkostný charakter a ich vzťah nie je vhodné vystavovať náhlym odlúčeniam. Je však v záujme maloletého ho podporovať v iných blízkych vzťahoch, predovšetkým k otcovi a tak i prostredníctvom väzby na neho umožniť mu pomaly sa uvoľňovať z tesného pripútania sa na matku. 12. Matka na pojednávaní uviedla, že žiada, aby bolo určené výživné vo výške 150,-eur mesačne od podanie návrhu od 10.2.2015. ďalej uviedla, že bola na materskej dovolenke do 30.6.2016. Od 1.7.2016 nastúpila do práce. Otec maloletého jej od februára 2016 platil výživné vo výške 100,-eur mesačne, predtým jej dva krát poslal výživné po 801,-eur. Maloletý syna nastúpil od 1.9.2016 do materskej školy.
Počas obdobia, kedy bola na materskej dovolenke žiada priznať výživné vo výške 200,-eur. Jej príjem počas obdobia, kedy bola na materskej dovolenke bol 203,20 eur, prídavok na dieťa poberal otec. 13. Otec maloletého uviedol, že súhlasí tým, že na maloletého syna začal prispievať výživným vo výške 100,-eur od februára 2016. Synovi platil stravu v škôlke, od kedy nastúpil do škôlky, kupoval mu všetky potrebné veci, prispieval na škôlku. Kupoval mu oblečenie, obuv, plienky. Jeho príjem v roku 2015 bol 700,-eur. 14. Z listinných dôkazov v spise 30P 167/2015 mal súd preukázaný príjem maky vo výške 1100,-eur brutto a príjem otca vo výške cca 896,-eur v čistom. 15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému
z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. 16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13). 19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 23. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv k maloletému J. N.É. vychádzal súd z výpovedí účastníkov konania, teda rodičov maloletého ako aj správy a vyjadrenia opatrovníka v konaní a z výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania. Súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a to vzhľadom na úzkostný vzťah maloletého k matke a jeho útly vek, kedy dlhodobé odlúčenie od matky resp. jeho zverenie do starostlivosti otca by nebolo v najlepšom záujem maloletého dieťaťa. V konečnom dôsledku po vykonanom dokazovaní so zverením maloletého do starostlivosti matky súhlasil aj otec maloletého. 24. Súd upravil stretávania sa otca s maloletým synom čo najširším spôsobom, tak, aby bolo zabezpečené právo dieťaťa na vytvorenie blízkeho citového vzťahu s oboma rodičmi, teda nielen matkou do starostlivosti ktorej bol maloletý zverený, ale aj na vytvorenie a upevnenie vzájomného vzťahu s otcom, ktorý sa chce podieľať na starostlivosti o syna, má so synom vytvorený pekný vzťah, v jeho prítomnosti, ak nie prítomná matka sa dieťa cíti bezpečne, je pre neho druhou najdôležitejšou vzťahovou osobou. Otec sa sám vyjadril, že sa o syna chce starať, chce byť s ním čo najčastejšie, syna má veľmi rád, chce sa podieľať na jeho výchove. Súd upravil stretávanie sa otca so synom počas týždňa v poobedňajších hodinách v utorok, stredu a piatok v nepárny týždeň od 15.00 hod. do 20.00 hod., tak, aby mal otec rovnako ako matka možnosť vybrať syna o škôlky, tráviť s ním čas, vedieť o jeho nových zážitkoch a celkovo rovnako ako matka vplývať na jeho výchovu a vývoj jeho osobnosti. Otec má právo stretávať sa so synom každý druhý víkend vrátane prespania u otca, teda jeden víkend bude maloletý syn tráviť s matkou a druhý striedavo s otcom. Počas obdobia prázdnin a sviatkov upravil stretávanie sa syna s otcom tak, aby každý z rodičov mal možnosť
byť so synom polovicu prázdnin a striedavo každý rok počas sviatkov, keďže obaja rodičia prejavili záujem tráviť so synom sviatky ako aj prázdniny. Obdobie letných prázdnin súd upravil v súlade so závermi znaleckého posudku z odboru psychológie s ohľadom na vek maloletého dieťaťa, aby jeho odlúčenie od maky nebolo dlhšie ako týždeň a tým nedošlo k jeho traumatizácii vychádzajúc z jeho citového pripútania k matke. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloletý syn už počas týchto letných prázdnin strávil týždeň u otca, pričom s tým nemal žiadne problém, matka taktiež potvrdila, že ak synovi telefonovala syn neplakal, syn jej povedal, že sa má dobre. Maloletý syn má teda vytvorený dobrý vzťah a citovú väzbu s otcom, odlúčenie od matky na obdobie jedného týždňa zvládne bez väčších problémov, najmä za situácie, ak naďalej prebieha pravidelné stretávanie sa s otcom a najbližšie letné prázdniny budú za obdobie skoro jedného roka. Súd tu zároveň vychádzal z toho, že dĺžka pobytu maloletého syna u otca počas letných prázdnin v trvaní jedného týždňa je minimálnou dobou na to, aby mal otec možnosť so synom absolvovať výlet alebo dovolenku mimo miesta bydliska. 25. Pri určení výšky výživného vychádzal súd z príjmových a majetkových pomerov matky, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, príjmových a majetkových pomerov otca ako aj potrieb maloletého dieťaťa. Maloletý J. začal navštevovať škôlku, došlo teda k zvýšeniu výdavkov na jeho starostlivosť platením poplatkov v škôlke, ako aj vzrastu nákladov na jeho obliekanie. Matka býva spolu s maloletým synom v súčasnosti v domácnosti svojich rodičov, jej príjem je vo výške 1100,-eur brutto mesačne. Otec má príjem vo výške 895,68,-eur v čistom mesačne, býva v rodinnom dome vo vlastníctve jeho rodičov. Súd určil výživné na maloletého syna vo výške 130,-eur mesačne, čo považoval za primerané jeho potrebám, príjmu matky ako aj primerané k príjmu otca. V prevyšujúcej časti návrh maky zamietol. Výšku výživného 150,-eur ktorú požadovala matka považoval súd vzhľadom k potrebám dieťaťa vo veku štyroch rokov za prehnanú. Maloletý syn navštevuje škôlku, nemá žiadne vážne zdravotné problémy s ktorým by mala matka zvýšené výdavky a zatiaľ nenavštevuje žiadne krúžky, ktoré by boli spojené s finančnou úhradou. Súd má za to, že výška výživného 130,-eur je primeraná potrebám dieťaťa, tak, aby matka dokázala zabezpečiť starostlivosť o syna po všetkých stránkach a to aj z hľadiska jeho športového alebo kultúrneho vyžitia. Súd zároveň určil výšku výživného zo strany otca na maloletého syna vo výške 130,-eur mesačne počnúc dňom podania návrhu matkou, teda v aj v čase kedy bola matka s maloletým synom na rodičovskej dovolenke. Matka v tom čase, potom, čo so synom opustila spoločnú domácnosť s otcom žila v domácnosti svojich rodičov jej príjmom bol len rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, teda aj v tomto období bolo potrebné určiť výživné vo výške 130,-eur, aby mohla matka zabezpečiť základné potreby dieťaťa ako aj strava, obliekanie, hygiena a podobne. Je pravdou, že k zvýšeniu výdavkov na maloletého syna došlo jeho nastúpením do škôlky, matka potom nastúpila do práce, jej príjem sa teda zvýšil. Súd teda určil kontinuálne výšku výživného zo strany otca na maloletého syna vo výške 130,-eur mesačne od podaného návrhu matky, pretože bolo preukázané, že v čase, keď maloletý syn bol v celodennej starostlivosti matky, bol príjmom matky len rodičovský príspevok, teda bolo potrebné určiť vyššie výživné, aby boli pokryté potreby dieťaťa, následne po nastúpení syna do škôlky, stúpli výdavky spojené s jeho dochádzkou do materskej školy, na druhej starne sa matka zamestnala a tým si zvýšila svoj príjem. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného vo výške 200,-eur za obdobie, kedy bola na materskej dovolenke a vo výške 150,-eur po nastúpení syna
do materskej školy zamietol, pretože takto požadované výživné nezodpovedá potrebám dieťaťa v tak útlom veku. Maloletý syn nemá žiadne výrazné zdravotné problémy, ktoré by boli finančne nákladné, ani iné pravidelné voľnočasové aktivity, ktoré je potrebné uhrádzať. V prevyšujúcej časti návrh otca na určenie výživného vo výške 100,-eur zamietol, pretože prihliadnuc k príjmu otca, potrebám dieťaťa a príjmovým pomerom matky v čase, keď bola na rodičovskej dovolenke ako aj v súčasnosti považoval túto sumu za nedostatočnú. Na strane otca sú majetkové možnosti na to, aby uhrádzal výživné určené súdom vo výške 130,-eur mesačne, tak, aby maloletý syn mohol sa podieľať na životnej úrovni oboch rodičov rovnako. 26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 122 CMP ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schváli dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená odvolanie.
Podľa § 376 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.