Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51Cb-48-2017.pdf
PDF · 90.53 KB
Case nature
Area
Subarea
51Cb/48/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: Powerscreen SK s. r. o., so sídlom Sasinkova 13, Žilina, IČO: 46 188 240, zastúpeného: MALOVIC s. r. o., Račianska 22/A, Bratislava, IČO: 47 231 980, proti žalovanému: KASTE, s.r.o., Stará Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 945 648, o zaplatenie 3.471,12 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.417,12 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 9,00% ročne zo sumy 1.367,16 € od 24.06.2016 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 825,48 € od 08.07.2016 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 594,96 € od 25.08.2016 do zaplatenia,
- 9,00% ročne zo sumy 683,52 € od 06.10.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.04.2017, doručenou súdu dňa 10.04.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 3 417,12,- eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, titulom neuhradenia kúpnej ceny za dodaný tovar.
2. Žalobca uviedol, že medzi stranami boli na základe vzájomnej ústnej dohody uzatvorené kúpne zmluvy, na základe ktorých sa žalobca zaviazal dodať žalovanému tovar podľa jeho požiadavky. Žalobca si splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzatvorených kúpnych zmlúv so žalovaným a dodal žalovanému ním požadovaný tovar. Dodanie jednotlivých tovarov zo strany žalobcu a ich prevzatie zo strany žalovaného bolo potvrdené na dodacích listoch podpisom oprávnených osôb. Po dodaní tovaru a jeho prevzatí sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia kúpnej ceny vyúčtovanej za dodaný tovar nasledujúcimi faktúrami:
- faktúra č. 1600091 zo dňa 03.06.2016, splatná dňa 23.06.2016, vystavená na sumu 1 367,16 eur spolu s dodacím listom č. XXSVXXXXX zo dňa 03.06.2016;
- faktúra č. 1600104 zo dňa 23.06.2016, splatná dňa 07.07.2016, vystavená na sumu 825,48 eur spolu s dodacím listom č. XXSVXXXXX zo dňa 22.06.2016;
- faktúra č. 1600131 zo dňa 10.08.2016, splatná dňa 24.08.2016, vystavená na sumu 594,96 eur spolu s dodacím listom č. XXSVXXXXX zo dňa 08.08.2016;
- faktúra č. 1600162 zo dňa 21.09.2016, splatná dňa 05.10.2016, vystavená na sumu 683,52 eur spolu s dodacím listom č. XXSVXXXXX zo dňa 20.09.2016.
3. Nakoľko žalovaný nesplnil svoju povinnosť uvedené kúpne ceny za dodaný tovar zaplatiť riadne a včas, bola mu zo strany žalobcu zaslaná výzva na úhradu zo dňa 23.01.2017, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy uhradil dlžnú sumu. Žalovaný dňa 25.01.2017 uvedenú výzvu prevzal. Napriek uvedeným skutočnostiam nebola dlžná suma do dňa vypracovania žaloby zo strany žalovaného žalobcovi uhradená.
4. Tým, že je žalovaný v omeškaní so splnením svojich peňažných záväzkov voči žalobcovi, je v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný zaplatiť spolu s dlžnou sumou aj úroky z omeškania. Vzhľadom na to, že medzi žalobcom a žalovaným nebola zmluvne dohodnutá výška úrokov z omeškania, uplatňuje si žalobca v súlade s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka výšku úrokov z omeškania stanovenú nariadením vlády č. 21/2013 Zz.. 5. Súd vydal dňa 04.05.2017, pod č.k.: 51Cb/48/2017-42, platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej si žalovaný objednal u žalobcu tovar, za ktorý žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 1600091 zo dňa 09.06.2016, faktúru č. 1600104 zo dňa 23.06.2016, faktúru č. 1600131 zo dňa 10.08.2016, faktúru č. 1600162 zo dňa 21.09.2016, v celkovej výške 3.471,12 eur. Žalovaný kúpnu cenu vo výške 3.471,12 eur žalobcovi v stanovenej lehote splatnosti neuhradil. Žalovaný totiž namieta opodstatnenosť nároku žalobcu z dôvodu, že žalovaným objednaný tovar nebol žalobcom dodaný v takom rozsahu ako bol vyfakturovaný. Má zato, že predmetná žaloba zo strany žalobcu je podaná predčasne. Žalovaný kontaktoval žalobcu ohľadne zaplatenia vystavených faktúr a chcel uhradiť kúpnu cenu za dodaný tovar, avšak nie v takom rozsahu, ako si uplatnil žalobca v návrhu. Žalobca neprejavil záujem vysporiadať túto obchodnú záležitosť mimosúdnymi rokovaniami a podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný má naďalej záujem túto záležitosť so žalobcom vyriešiť uzatvorením dohody.
6. Súd vec prejednal v neprítomnosti v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
Medzi žalobcom a žalovaným boli na základe vzájomnej ústnej dohody uzatvorené kúpne zmluvy, na základe ktorých sa žalobca ako predávajúci zaviazal dodať žalovanému ako kupujúcemu tovar podľa jeho požiadavky.
Žalobca dodal žalovanému tovar podľa požiadavky žalovaného a vystavil žalovanému nasledujúce faktúry za dodaný tovar a vystavil nasledujúce dodacie listy:
- faktúra č. 1600091 zo dňa 03.06.2016, splatná dňa 23.06.2016, vystavená na sumu 1 367,16 eur spolu s dodacím listom č. XXSVXXXXX zo dňa 03.06.2016;
- faktúra č. 1600104 zo dňa 23.06.2016, splatná dňa 07.07.2016, vystavená na sumu 825,48 eur spolu s dodacím listom č. XXSVXXXXX zo dňa 22.06.2016;
- faktúra č. 1600131 zo dňa 10.08.2016, splatná dňa 24.08.2016, vystavená na sumu 594,96 eur spolu s dodacím listom č. XXSVXXXXX zo dňa 08.08.2016;
- faktúra č. 1600162 zo dňa 21.09.2016, splatná dňa 05.10.2016, vystavená na sumu 683,52 eur spolu s dodacím listom č. XXSVXXXXX zo dňa 20.09.2016.
8. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke práva k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448 .
Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.
Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru , ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru alebo zľavu z kúpnej ceny. Podľa § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.
Podľa § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.
Podľa § 437 ods. 4 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.
Podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka, ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
9. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka v ústnej forme platne uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca ako predávajúci si riadne splnil svoju povinnosť a dodal žalovanému dohodnutý tovar, avšak naproti tomu žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu nesplnil. Skutočnosť, že medzi stranami sporu bola uzavretá kúpna zmluva a že na jej základe žalobca dodal žalovanému tovar nebola medzi stranami sporu sporná. 10. Žalovaný však v odpore voči platobnému rozkazu namietal množstvo (rozsah) dodaného tovaru zo strany žalobcu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že mu žalobca nedodal tovar v takom rozsahu ako bol vyfakturovaný, bol povinný toto svoje tvrdenie preukázať. Avšak toto tvrdenie žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Pokiaľ chcel byť žalovaný v konaní úspešný, musel by bez pochybností preukázať, že mu žalobca nedodal tovar v množstve uvedenom v dodacích listoch (ktoré navyše žalovaný podpísal, čím potvrdil, že tovar v dodacom liste uvedený, prevzal). Okrem toho žalovaný ako kupujúci mal postupovať podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka a mal od žalobcu požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru alebo prípadne zľavu z kúpnej ceny. Túto možnosť však žalovaný nevyužil. 11. Súd má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a jeho obrana v spore je len účelová, nemajúca oporu vo vykonanom dokazovaní, a to predovšetkým s poukazom na listinné dôkazy, t.j. podpisy žalovaného na dodacích listoch potvrdzujúcich prevzatie v nich uvedeného tovaru. Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní nebolo preukázané jeho tvrdenie a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník konania preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá sa má na sporný vzťah aplikovať a z ktorej potom vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov konania je povinný stanovený okruh skutočností preukázať, a ktorého potom pri nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý následok v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 12. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení ako je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 13. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar spolu vo výške 3471,12 eur. 14. Vzhľadom na to, že sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojich zmluvných povinností, žalobcovi vznikol nárok nielen na zaplatenie istiny predstavujúcej neuhradenú kúpnu cenu za dodaný tovar, ale aj na príslušenstvo predstavujúce úroky z omeškania v zákonnej výške 9% ročne odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti predmetných faktúr do zaplatenia, keďže medzi stranami nebola dohodnutá výška úrokov z omeškania. 15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. 17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku.).