Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-1119-2015.pdf
PDF · 74.54 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/1119/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: EUROFINANZ, s.r.o., so sídlom Mojšova Lúčka 118, 010 01 Žilina, IČO: 36 414 476, právne zastúpeného Burian & partners, s.r.o., V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, proti žalovaným: 1/ R.. E. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX X. č. XX, 2/ N. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX X. č. XX, o určenie odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 17.6.2015, č.k. 3C/332/2008-597, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . II. Žalobca m á voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM medzi žalovanými podľa § 42a a nasl. OZ v časti voči žalovanému 1/ zamietol a voči žalovanej 2/ žalobe vyhovel. 2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca je veriteľom žalovaného 1/, voči ktorému má vymáhateľnú pohľadávku na základe notárskej zápisnice N 83/2005 NZ 13953/2005 zo dňa 4.4.2005. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavreli žalovaní 1/ a 2/ dňa 11.7.2007 (podľa dátumov na osvedčení ich podpisov) a žaloba bola podaná dňa 14.11.2008, t. j. pred uplynutím prekluzívnej lehoty troch rokov stanovenej v § 42a ods. 2 a § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka. Dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi žalovanými 1/ a 2/ došlo podľa súdu prvej inštancie k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, pretože inak by sa mohol uspokojiť z celého majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ďalej súd prvej inštancie považoval za významné, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola uzatvorená medzi manželmi, t. j. medzi osobami blízkymi (§ 116 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaná 2/ nepreukázala, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel žalovaného 1/ ukrátiť svojho veriteľa. V danom prípade tak bola napadnutá dohoda právnym úkonom medzi blízkymi osobami a na dôvodnosť žaloby nebolo potrebné preukazovať skutočnú vedomosť žalovanej 2/ o úmysle žalobcu 1/ ukrátiť veriteľa. Napokon súd zamietol aj návrh na určenie, že predmetné nehnuteľnosti sú predmetom exekučného konania. Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) vylúčil rozhodovanie o trovách konania na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozsudku. 3. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná 2/, a to do vyhovujúceho výroku rozsudku. Žiadala aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu aj v tejto časti zamietol. Napadnutému rozhodnutiu vytýkala nesprávne posúdenie trojročnej lehoty podľa § 42a ods. 2 OZ, pretože uvedenú lehotu bolo potrebné počítať od uzavretia dohody o vyporiadaní BSM a nie od jej zavkladovania do katastra. Rozhodujúce sú podľa žalovanej 2/ obligačnoprávne účinky dohody a nie až následné vecnoprávne
účinky spojené so zápisom do KN. Žalovaná 2/ tiež v odvolaní uviedla, že o záväzku svojho manžela voči žalobcovi nevedela a tak nemohla vedieť ani o prípadnom úmysle svojho manžela ukrátiť žalobcu ako veriteľa. O obchodné aktivity svojho manžela sa nezaujímala. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s dôvodmi odvolania. Čo sa týka lehoty na podanie žaloby, bola argumentácia žalovanej 2/ bezpredmetná, pretože k podaniu žaloby došlo v troch rokoch nielen od zavkladovania dohody o vyporiadaní BSM, ale aj od jej uzavretia. Vzhľadom na zákonnú konštrukciu prezumpcie vedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa považoval žalobca za bezvýznamnú námietku žalovanej 2/, že o prípadnom úmysle žalovaného 1/ nevedela. Za podstatné však žalobca považoval najmä to, že žalovaná 2/ nebola oprávnenou osobou na podanie odvolania, pretože v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol na jej majetok vyhlásený konkurz a oprávnený konať vo veci bol preto iba správca konkurznej podstaty a nie priamo žalovaná /2. 5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP. 6. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 7. Z hľadiska počítania trojročnej lehoty v zmysle citovaného ustanovenia je významný až zápis práv do katastra podľa napadnutých právnych úkonov a až od neho možno preto počítať lehotu na uplatnenie žaloby o určenie odporovateľnosti. Ako však správne uvádza žalobca, je táto odvolaním nastolená otázka v danej veci bezpredmetná, pretože podľa skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré neboli odvolaním napadnuté, došlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM dňa 11.7.2007 a zo spisu je zrejmé, že žaloba bola podaná dňa 14.11.2008, teda aj v prípade počítania lehoty od uzavretia dohody (čo nie je správne), bola podaná včas. 8. Nedôvodná je tiež odvolacia námietka o nevedomosti žalovanej 2/ o úmysle žalovaného 1/ ukrátiť žalobcu ako jeho veriteľa. 9. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech uvedených osôb; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. 10. V zmysle citovaného ustanovenia bolo povinnosťou žalovanej 2/, ako druhej strany napadnutej dohody, preukázať, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Túto skutočnosť považoval súd prvej inštancie za nepreukázanú z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje vzhľadom na správne hodnotenie dôkazov k tejto skutočnosti. Ani tento odvolací dôvod nebol preto uplatnený opodstatnene. 11. Pretože konkurz na majetok žalovanej 2/ medzičasom skončil a bolo preto možné pokračovať v dovtedy prerušenom konaní s pôvodnými účastníkmi bez účasti správcu, nebol dôvod na odmietnutie odvolania tak ako sa toho domáhal žalobca, ale odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej 2/. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím. 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).