Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1119/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: EUROFINANZ, s.r.o., so sídlom Mojšova Lúčka 118, 010 01 Žilina, IČO: 36 414 476, právne zastúpeného Burian & partners, s.r.o., V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, proti žalovaným: 1/ R.. E. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX X. č. XX, 2/ N. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX X. č. XX, o určenie odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 17.6.2015, č.k. 3C/332/2008-597, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . II. Žalobca m á voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM medzi žalovanými podľa § 42a a nasl. v časti voči žalovanému 1/ zamietol a voči žalovanej 2/ žalobe vyhovel. 2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca je veriteľom žalovaného 1/, voči ktorému má vymáhateľnú pohľadávku na základe notárskej zápisnice N 83/2005 NZ 13953/2005 zo dňa 4.4.2005. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavreli žalovaní 1/ a 2/ dňa 11.7.2007 (podľa dátumov na osvedčení ich podpisov) a žaloba bola podaná dňa 14.11.2008, t. j. pred uplynutím prekluzívnej lehoty troch rokov stanovenej v § 42a ods. 2 a § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka. Dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi žalovanými 1/ a 2/ došlo podľa súdu prvej inštancie k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, pretože inak by sa mohol uspokojiť z celého majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ďalej súd prvej inštancie považoval za významné, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola uzatvorená medzi manželmi, t. j. medzi osobami blízkymi (§ 116 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaná 2/ nepreukázala, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel žalovaného 1/ ukrátiť svojho veriteľa. V danom prípade tak bola napadnutá dohoda právnym úkonom medzi blízkymi osobami a na dôvodnosť žaloby nebolo potrebné preukazovať skutočnú vedomosť žalovanej 2/ o úmysle žalobcu 1/ ukrátiť veriteľa. Napokon súd zamietol aj návrh na určenie, že predmetné nehnuteľnosti sú predmetom exekučného konania. Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) vylúčil rozhodovanie o trovách konania na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozsudku. 3. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná 2/, a to do vyhovujúceho výroku rozsudku. Žiadala aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu aj v tejto časti zamietol. Napadnutému rozhodnutiu vytýkala nesprávne posúdenie trojročnej lehoty podľa § 42a ods. 2 OZ, pretože uvedenú lehotu bolo potrebné počítať od uzavretia dohody o vyporiadaní BSM a nie od jej zavkladovania do katastra. Rozhodujúce sú podľa žalovanej 2/ obligačnoprávne účinky dohody a nie až následné vecnoprávne

účinky spojené so zápisom do KN. Žalovaná 2/ tiež v odvolaní uviedla, že o záväzku svojho manžela voči žalobcovi nevedela a tak nemohla vedieť ani o prípadnom úmysle svojho manžela ukrátiť žalobcu ako veriteľa. O obchodné aktivity svojho manžela sa nezaujímala. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s dôvodmi odvolania. Čo sa týka lehoty na podanie žaloby, bola argumentácia žalovanej 2/ bezpredmetná, pretože k podaniu žaloby došlo v troch rokoch nielen od zavkladovania dohody o vyporiadaní BSM, ale aj od jej uzavretia. Vzhľadom na zákonnú konštrukciu prezumpcie vedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa považoval žalobca za bezvýznamnú námietku žalovanej 2/, že o prípadnom úmysle žalovaného 1/ nevedela. Za podstatné však žalobca považoval najmä to, že žalovaná 2/ nebola oprávnenou osobou na podanie odvolania, pretože v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol na jej majetok vyhlásený konkurz a oprávnený konať vo veci bol preto iba správca konkurznej podstaty a nie priamo žalovaná /2. 5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 470 s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP. 6. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 7. Z hľadiska počítania trojročnej lehoty v zmysle citovaného ustanovenia je významný až zápis práv do katastra podľa napadnutých právnych úkonov a až od neho možno preto počítať lehotu na uplatnenie žaloby o určenie odporovateľnosti. Ako však správne uvádza žalobca, je táto odvolaním nastolená otázka v danej veci bezpredmetná, pretože podľa skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré neboli odvolaním napadnuté, došlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM dňa 11.7.2007 a zo spisu je zrejmé, že žaloba bola podaná dňa 14.11.2008, teda aj v prípade počítania lehoty od uzavretia dohody (čo nie je správne), bola podaná včas. 8. Nedôvodná je tiež odvolacia námietka o nevedomosti žalovanej 2/ o úmysle žalovaného 1/ ukrátiť žalobcu ako jeho veriteľa. 9. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech uvedených osôb; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. 10. V zmysle citovaného ustanovenia bolo povinnosťou žalovanej 2/, ako druhej strany napadnutej dohody, preukázať, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Túto skutočnosť považoval súd prvej inštancie za nepreukázanú z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje vzhľadom na správne hodnotenie dôkazov k tejto skutočnosti. Ani tento odvolací dôvod nebol preto uplatnený opodstatnene. 11. Pretože konkurz na majetok žalovanej 2/ medzičasom skončil a bolo preto možné pokračovať v dovtedy prerušenom konaní s pôvodnými účastníkmi bez účasti správcu, nebol dôvod na odmietnutie odvolania tak ako sa toho domáhal žalobca, ale odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej 2/. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím. 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .