Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-2T/38/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému H. Q., Q.. XX.XX.XXXX T. W., trvale bytom Č., t. č. bytom Q., G. P. X, XXX XX E., trestne stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len ""), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. októbra 2017 v Novom Meste nad Váhom takto

rozhodol:

Obžalovaný:

H. Q., nar. XX.XX.XXXX T. W., trvale bytom Č., t. č. bytom Q., G. P. X, XXX XX E., na slobode

j e v i n n ý, ž e

ako otec mal. H. Q., nar. XX.X.XXXX v Č. a inde si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k.: 19C/173/2006-64 zo dňa 14.8.2007, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu na mal. H. sumou 99,58 eur mesačne k rukám matky S. U., bytom T. Č.. XXX, pričom túto povinnosť si riadne neplnil od 1.1.2012 doposiaľ, s výnimkou uhradených platieb, pričom v sledovanom období bol zamestnancom spoločnosti Kompozitum s.r.o. Topoľčany a od 7.7.2014 je zamestnaný cez agentúrnu spoločnosti Graco s.r.o. Šiba č. 155, hoci Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k.: 1T/79/2010-81 zo dňa 18.5.2010, právoplatným dňa 9.1.2012 bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, čím spôsobil ku dňu vyhlásenia rozsudku dlh na výživnom v sume 4.677,32 eur k rukám matky S. U.,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím § 38 ods. 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 16.03.2015 obžalobu na obvineného H. Q., Q.. XX.XX.XXXX sp. zn. Pv 228/14/3304-26 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v predmetnej trestne veci vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie prečítaním zápisnice o výpovedi obžalovaného H. Q. v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku z prípravného konania (obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 20.09.2017 odmietol vypovedať), výsluchom svedkyne - poškodenej S. U. v zmysle § 261 Trestného poriadku, prečítaním a oboznámením relevantných listinných dôkazov v zmysle § 269 Trestného poriadku.

Samosudkyňa okresného súdu zistila skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom modifikovala skutkovú vetu oproti podanej obžalobe tak, aby zodpovedala stavu v čase vyhlásenia rozsudku.

Obžalovaný H. Q. sa na hlavné pojednávanie nariadené na deň 20.09.2017 dostavil a odmietol vypovedať, pričom vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktorý je mu kladený za vinu. Prokurátor navrhol neprijať vyhlásenie obžalovaného z dôvodu potreby výsluchu procesných strán, preto súd vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku neprijal a vykonal dokazovanie ohľadom viny a trestu v celom rozsahu. Na súdne pojednávanie nariadené na deň 11.10.2017 sa obžalovaný už nedostavil z pracovných dôvodov a žiadal, aby súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Na hlavnom pojednávaní dňa 25.02.2016, kedy bolo voči obžalovanému predmetné konanie vedené ako konanie proti ušlému, súd v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výpovedi obžalovaného z prípravného konania zo dňa 26.01.2015. Obžalovaný uviedol, že všetko je tak, ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, je si vedomý vyživovacej povinnosti vo výške 99,58 eur mesačne voči mal. H. Q., nar. XX.XX.XXXX na základe rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 19C/173/2006 zo dňa 14.08.2007, právoplatný dňa 08.03.2008, ako aj jeho dlhu na výživnom z predchádzajúceho obdobia. Od júla 2014 pracuje v Nemecku. Uvedomuje si, že túto povinnosť riadne neplní od obdobia 01.01.2012 doposiaľ. V roku 2013 mu bola časť výživného strhnutá v rámci exekučného konania, v rokoch 2014 a 2015 mu prostredníctvom exekútora nebolo strhnuté nič. Za trestný čin zanedbania povinnej výživy bol odsúdený aj trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn .1T/79/2010, tiež na mal. H.. Mal nepravidelné zamestnania, ale od júla 2014 je zamestnaný v Nemecku vo firme Q. v mraziarenskom sklade, kde robí skladníka s čistým mesačným príjmom vo výške okolo 900 eur. Nikdy nebol v evidencii na úrade práce, aj keď nemal stabilné zamestnanie, nikdy od štátu nepoberal žiadne dávky ani príspevky v hmotnej núdzi. Denne fajčí, alkohol pije príležitostne, za čo platí mesačne tak 70 - 80 eur. Uvedomuje si, že tieto peniaze by mohol dať radšej dcére, uvedomuje si chybu, no výživné jej napriek tomu neplatí. Na výžive jeho dcéry sa nijako nepodieľa, nič jej nekupuje ani neposiela. Nevie, kam chodí do školy a čo robí, nestretáva sa s dcérou ani matkou. Je si plne vedomý toho, že za tento skutok môže byť znova odsúdený a môže ísť za tento skutok do výkonu trestu. Chcel by do budúcna dlh vyplatiť. Obžalovaný bol na základe príkazu na zatknutie zo dňa 23.10.2015 zatknutý, v čase zatknutia bol pod vplyvom alkoholu. Pri výsluchu pred sudcom dňa 19.04.2017 uviedol, že pracuje v Nemecku ako pracovník linky, kde sa vyrábajú koreniny, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou. Má dve deti, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, ale výživné im neplatí. Jeho zdravotný stav je dobrý, trvale neužíva žiadne lieky. Dlh na výživnom voči mal. H. si uvedomuje. Výživné neplatí, lebo nevie, akým systémom.

Svedkyňa - poškodená S. U. sa hlavného pojednávania dňa 11.10.2017 osobne zúčastnila. Vypovedala, že obžalovaný má určenú vyživovaciu povinnosť na maloletú H. Q., a to na základe rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 19C/173/2006 zo dňa 14.08.2007, právoplatný a vykonateľný dňa 08.03.2008, ktorým bolo rozvedené manželstvo obžalovaného a poškodenej, mal. H. bola zverená do

osobnej starostlivosti matky a otec - obžalovaný bol povinný platiť výživné vo výške 99,58 eur mesačne na mal. H. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky S. U. (predtým Q.). Uviedla, že malá mala asi dva roky, keď sa rozišli, potom obžalovaný platil výživné asi dva roky, a odvtedy neplatil nič. Na Slovensku má ešte jedno dieťa. Mal. H. bude mať teraz trinásť rokov. Z jeho strany nie je záujem dlh doplatiť, nie je s ním vôbec v kontakte. Poškodená poberá náhradné výživné na mal. H. v plnej výške od apríla 2014. Naposledy dostala peniaze od exekútorky v novembri 2013, kedy mal obžalovaný ešte zriadený účet v banke na Slovenku, kde mu mohla na tieto prostriedky siahnuť exkútorka. S obžalovaným nie je vôbec v kontakte, nemala na neho telefónne číslo. Naposledy ho videla na súde v roku 2011. Vie len to, že teraz je a pracuje v Nemecku. Poškodená uviedla, že obžalovaný bral v minulosti aj pervitín. Nedostatok finančných prostriedkov rieši poškodená pôžičkami, no jej súčasný manžel sa snaží pomáhať jej, lebo ona poberá iba materskú dovolenku na dve deti a na mal. H.O.I. poberá náhradné výživné. Obžalovaný mal. H.O.I. nevidel odkedy mala 1,5 roka. Ohľadom výšky dlhu obžalovaného na výživnom poškodená pri výsluchu v rámci prípravného konania dňa 04.07.2014 uviedla, že výška dlhu na výživnom po započítaní zrážok súdneho exekútora je v celkovej výške 793,70 eur (teda za obdobie od 01.01.2012 do júna 2014). Ku dňu podania obžaloby bol dlh na výživnom vo výške 1.590,34 eur (suma 793,70 eur + 796,64 eur za obdobie od júla 2014 do februára 2015). Teda všetky zrážky, ktoré exekútor naposledy obžalovanému strhol v novembri 2013 boli od výšky dlhu obžalovaného na výživnom odrátané. Dlh na výživnom ku dňu rozhodnutia súdu dňa 11.10.2017 bol spolu vo výške 4.677,32 eur (suma 1.590,34 eur + výživné za obdobie od marca 2015 do septembra 2017 vo výške 3.086,98 eur), nakoľko zo strany obžalovaného dobrovoľne nedošlo ani k čiastočnej úhrade bežného ani dlžného výživného. Poškodená uviedla, že jej obžalovaný nezaplatil ani dlh na výživnom vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn .1T/79/2010 (dlh na výživnom na mal. H. za obdobie od 01.10.2006 do 18.05.2010).

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy zadovážené do vyšetrovacieho spisu v prípravnom konaní ako aj listinné dôkazy zo spisu sp. zn. 2T/38/2015 zadovážené do spisu v konaní pred súdom, bol oboznámený spis tunajšieho súdu sp. zn. 1T/79/2010 ako aj iné dôkazy uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 11.10.2017.

Z rodného listu Matričného úradu Trenčín vyplýva, že obžalovaný je otcom mal. H. Q., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne. Z potvrdenia o návšteve škody mal. H. zo dňa 03.12.2014 vyplýva, že mal. bola k tomuto dňu žiačkou štvrtej triedy Základnej školy Y. W..

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 19C/173/2006-64 zo dňa 14.08.2007, právoplatný a vykonateľný dňa 08.03.2008 bola maloletá H., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti a výchovy matky - poškodenej, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Obžalovaný bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 3.000,-Sk (99,58 eur) mesačne s účinnosťou od 08.03.2008, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky - poškodenej. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/18/2007-25 zo dňa 27.03.2007, právoplatný dňa 02.04.2007 bol obžalovanému povolený splácať dlh na výživnom vo výške 18.000,-Sk (597,49 eur) za obdobie od 01.10.2006 do 31.03.2007 do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Z odpisu z registra trestov ohľadom obžalovaného vyplýva, že doteraz bol jeden krát odsúdený. Z trestného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/79/2010-81 zo dňa 18.05.2010, právoplatný dňa 09.01.2012, vyplýva, že obžalovaný bol predmetným rozhodnutím súdu odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok so skúšobnou dobou v trvaní tri roky, bola mu uložená povinnosť uhradiť v skúšobnej dobe zameškané výživné k rukám poškodenej S. Q. na mal. H. ako aj povinnosť včas a riadne platiť bežné výživné v skúšobnej dobe k rukám matky mal. H..

Z poštových poukazov vyplýva, že obžalovaný uhradil na účet poškodenej dňa 10.01.2012 sumu 100 eur, dňa 09.02.2012 sumu 100 eur, dňa 13.03.2012 sumu 100 eur, dňa 11.04.2012 sumu 100 eur, dňa 11.05.2012 sumu 100 eur, dňa 11.06.2012 sumu 100 eur a dňa 03.08.2012 su,u 100 eur. Tieto sumy poškodená započítala do dlhu na výživnom, čo uviedla pri výsluchoch v rámci prípravného konania.

Poškodená podala dňa 04.12.2007 návrh na vykonanie exekúcie voči obžalovanému titulom dlžného výživného na mal. H. Q.. Z potvrdenia od súdneho exekútora JUDr. Evy Šteinerovej zo dňa 19.11.2013 sp. zn. EX 2493/2007 vyplýva, že obžalovanému bola ku dňu 12.11.2013 celkovo zrazená suma 3.506,89

eur. Z oznámenia súdnej exekútorky zo dňa 07.03.2016 ako aj zo dňa 13.09.2017 vyplýva, že v exekúcii EX 2493/2007 sa v priebehu roka 2014 až doposiaľ nepodarilo vymôcť nič a povinný nič dobrovoľne neuhradil. Posledná platba bola dňa 08.11.2013. V priebehu celkového exekučného konania bola od povinného vymožená suma 4.961,72 eur v období od 10.09.2012. Od 09.11.2013 nebolo vymožené od obžalovaného nič. Oprávnenej v období od 13.09.2012 do 12.11.2013 bola uhradená suma 3.506,29 eur. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom vyplýva, že obžalovaný v sledovanom období, nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal dávky a príspevky pomoci v hmotnej núdzi. Poškodená si podala žiadosť o náhradné výživné, ktoré jej bolo priznané dňom 01.12.2008 vo výške 59,58 eur pre mal. H. z dôvodu, že obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť. Toto jej bolo vyplácané do 01.09.2010. Poškodená si opakovane podala žiadosť o náhradné výživné dňa 31.03.2014, toto jej bolo priznané Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom č. NM1/OPHN/SOC/2014/22657-0002 zo dňa 31.03.2014 bolo poškodenej priznané náhradné výživné vo výške 99,58 eur mesačne pre mal. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, s účinnosťou od 01.12.2013. Náhradné výživné jej bolo priznané z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným. Nárok na náhradné výživné k dnešnému dňu trvá.

Zo správ Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín ako aj zo správ viacerých zamestnávateľov oboznámených na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný na Slovensku mal zamestnanie, teda príjem mal. V období od 01.07.2011 do 23.10.2013 pracoval v spoločnosti KOMPOZITUM s.r.o., v období od 07.07.2014 bol zamestnaný cez agentúru Graco s.r.o. a mal pravidelný príjem. V období od 7/2011 do 12/2011 mal obžalovaný čistú mzdu spolu 3.546,90 eur, v období od 1/2012 do 12/2012 mal obžalovaný čistú mzdu 6.774,06 eur, v období od 01/2013 do 10/2013 mal obžalovaný čistú mzdu vo výške 5.703,80 eur. Podľa správy spoločnosti Graco, s.r.o. mal obžalovaný uzatvorenú zmluvu od 07.07.2014 do 30.06.2015, vyživovaciu povinnosť si nenahlásil, v sledovanom období bol vyslaný na dlhodobú pracovnú cestu do Nemecka.

Z lustrácie registra obyvateľov je zrejmé, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu iba Obec Č., kde sa však niekoľko rokov nezdržiava.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené po zhodnotení všetkých dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že obžalovaný H.Q. Q. spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný tak výpoveďou svedkyne poškodenej (potvrdila, že obžalovaný vôbec neuhrádza výživné stanovené súdom okrem platieb zrazených exekútorom), samotnou výpoveďou obžalovaného H. Q. v prípravnom konaní, vyššie uvedenými zadokumentovanými a súdom vykonanými listinnými dôkazmi (preukázaná existencia povinnosti obžalovaného uhrádzať výživné na maloletú dcéru H. Q.), ako aj písomnými vyjadreniami obžalovaného a poškodenej, v ktorých bol dlh na výživnom potvrdený, teda si neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú súdom. V konaní pred súdom bolo preukázané, že obžalovaný bol počas skúmanej doby riadne zamestnaný, nepoberal žiadne dávky v hmotnej núdzi, ani nebol vedený v evidencii úradu práce. U zamestnávateľa vyživovaciu povinnosť nenahlásil.

Obrana obžalovaného spočívajúca v poukazovaní na to, že nevie, akým systémom má výživné platiť neobstojí. Uvedená skutočnosť nezbavuje obžalovaného povinnosti platiť výživné na maloleté deti, navyše keď si obžalovaný riadne neplní vyživovaciu povinnosť už od 01.01.2012 doposiaľ. Bolo nesporne preukázané, že obžalovaný do dnešného dňa uhradil len časť výživného, ktoré mu zrazil exekútor v rámci exekučného konania v čase, keď mal ešte účet v Slovenskej banke. Obžalovaný dobrovoľne neuhradil na mal. H. ani časť výživného, hoci je si svojej vyživovacej povinnosti plne vedomý a mal pravidelný príjem. Vyživovaciu povinnosť si neplní, hoci už bol jedenkrát právoplatne odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy.

Súd tak mal za preukázané, že výživné nebolo v celom rozsahu ku dňu konania hlavného pojednávania, a teda aj v čase vyhlásenia rozsudku, t. j. dňa 11.10.2017, uhradené. Súd uvedené skutočnosti zohľadnil aj v skutkovej vete, ktorú modifikoval oproti podanej obžalobe, aby zodpovedala stavu v čase vyhlásenia rozsudku.

Je povinnosťou obžalovaného prednostne uhrádzať výživné, nakoľko maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky - poškodenej S. U., ktorá pozná jej potreby, keďže je s maloletou v každodennom kontakte.

Súd na strane obžalovaného nezistil objektívne skutočnosti, ktoré by bránili obžalovanému zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, keďže zdravotný stav obžalovaného to umožňuje, čo potvrdil sám obžalovaný. Obžalovaný uviedol, že aktuálne pracuje v Nemecku s príjmom okolo 900 eur v čistom. V sledovanom období nebol evidovaný na úrade práce a dávky v hmotnej núdzi podľa jeho vyjadrení nepoberá ani nepoberal. Súd poukazuje, že ak dôjde k zhoršeniu finančnej situácie, je obžalovaný po- vinný prispôsobiť svoj životný štandard týmto novovzniknutým okolnostiam, svoj životný štandard pri- merane znížiť, a to až na úroveň pokrytia iba objektívnych základných životných potrieb a zvýšiť svo- ju aktivitu smerom k získaniu takej adekvátnej práce, ktorej finančné ohodnotenie postačí na zabez- pečenie potrieb všetkých na ňu odkázaných osôb. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti vecnú poznámku Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. k. 4 Tdo 1290/2011-16 zo dňa 22.11.2011 konštatuje a zdôrazňuje (voľne preložené do slovenčiny), že "splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, hoci sa to niektorým jedincom na začiatku môže javiť. V skutočnosti tým ale budúci rodič na seba berie povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa choval tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za všetkých okolností splniť". S uvedeným záverom sa súd v danej prejednávanej veci po vecnej stránke v plnej miere stotožňuje s poukazom na potrebu uvedomenia si dôležitosti plnenia vyživovacej povinnosti rodiča na svoje vlastné dieťa.

Súd preto uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku, ktorý rovnako ako obžaloba právne posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona s tým, že za použitia § 122 ods. 13 Trestného zákona v čase vyhlásenia rozsudku dňa 11.10.2017 mal súd za preukázané, že obžalovaný dlhuje na výživnom sumu vo výške 4.677,32 eur na maloleté dieťa. Pri stanovení výšky dlžného výživného vychádzal z preukázanej skutočnosti, že poškodená pri výsluchu v rámci prípravného konania dňa 04.07.2014 uviedla, že výška dlhu na výživnom po započítaní zrážok súdneho exekútora je v celkovej výške 793,70 eur (teda za obdobie od 01.01.2012 do júna 2014). Ku dňu podania obžaloby bol dlh na výživnom vo výške 1.590,34 eur (suma 793,70 eur + 796,64 eur za obdobie od júla 2014 do februára 2015). Teda všetky zrážky, ktoré exekútor naposledy obžalovanému strhol v novembri 2013 boli od výšky dlhu obžalovaného na výživnom odrátané. Dlh na výživnom ku dňu rozhodnutia súdu dňa 11.10.2017 bol spolu vo výške 4.677,32 eur (suma 1.590,34 eur + výživné za obdobie od marca 2015 do septembra 2017 vo výške 3.086,98 eur). Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Z objektívneho hľadiska je nepochybné, že obžalovaný si bol a je vedomý svojej zákonnej povinnos- ti, vyplývajúcej jednak z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a jednak súdneho rozhodnutia, prispievať na výživu poškodenej, napriek tomu výživné neplatil a spoliehal sa, že sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie zbaví jednoduchým poukázaním na nedostatok finančných prostriedkov, alebo tvrdením, že nevie, akým systémom má výživné platiť. Naplnená bola i subjektívna stránka, t. j. zavinenie, keď obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák., nakoľko z konania ob- žalovaného, ktorý napriek tomu, že o svojej povinnosti vyživovať svoju maloletú dcéru vedel, svoju vyživovaciu povinnosť nenahlásil žiadnemu zamestnávateľovi, či úradu, výživné neplatil, do dnešného dňa dobrovoľne nezaplatil nič, hoci má mal. H. už 13 rokov, časť výživného bola zrazená exekútorom, teda pre celkovú zmenu tohto stavu nevykonal prakticky nič, a preto je súd toho názoru, že obžalovaný svojou nedostatočnou aktivitou porušil spoločenský záujem chránený Trestným zákonom, ktorý spočíva v ochrane nároku oprávnenej osoby na výživné. Z odpisu registra trestov obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol obžalovaný odsúdený jedenkrát pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Priestupkovo nebol riešený.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestnej činnosti, jeho následok, zavinenie a pohnútku páchateľa, na osobu obžalovaného, na jeho pomery a na možnosť jeho nápravy, dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu nebude postačujúce obžalovanému uložiť výchovný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu, ale účel trestu bude naplnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný si dobrovoľne

neplní vyživovaciu povinnosť ani v časti, hoci už bol za tento trestný čin právoplatne odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný má dve vyživovacie povinnosti a potvrdil, že si neplní ani jednu, hoci má príjem v čistom vo výške 900 eur a mesačne minie takmer 80 eur len na cigarety a alkohol.

Obžalovaný spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s trestnou sadzbou 1 (jeden) až 5 (päť) rokov. Súd pri určení trestu nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Hoci obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že to, že neplatí výživné ho mrzí a ľutuje toho, súd toto vyjadrenie nepovažoval za úprimné oľutovanie spáchania trestného činu, nakoľko od 01.01.2012 si obžalovaný nesplnil vyživovaciu povinnosť ani v časti, čím nepreukázal svoju úprimnú ľútosť. Súd tak obžalovanému uložil trest odňatia slobody v minimálnej výške v trvaní 1 (jeden) rok, ktorý považuje na nápravu obžalovaného za dostatočný. Takto uložený trest podľa názoru súdu spĺňa všetky potrebné atribúty uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, súd zaradil páchateľa na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody spojené nebolo, keďže vzniknutý dlh obžalovaného na výživnom nemá z trestnoprávneho hľadiska povahu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.