Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/20/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté deti

T. D., nar. XX.XX.XXXX

zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov, matka: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, Z. a otec: T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 3, G. O., o zníženie výživného, takto

rozhodol:

Návrh otca z 22. 1. 2015 na zníženie výživného na mal. dieťa z a m i e t a .

odôvodnenie:

1) Otec podaným návrhom zo dňa 23.01.2015 žiadal o zníženie výživného a to zo sumy 180,- € mesačne na sumu 40,- € mesačne a to od právoplatnosti rozhodnutia. Dôvodiac, že sa v podstate zmenila jeho finančná situácia spočívajúca v tom, že od septembra 2014 pracuje iba na polovičný pracovný úväzok, kde má príjem iba 160,- € mesačne, pričom bol nútený odpredať aj nehnuteľný majetok tak, aby si mohol plniť výživné na mal. dieťa.

2) Matka ani kolízny opatrovník s návrhom na zníženie výživného nesúhlasili. Matka poukázala na to, že nároky mal. dieťaťa sa neustále zvyšujú a ani doteraz určené výživné už nie je dostačujúce na úhradu všetkých nárokov mal. dieťaťa.

3) Kolízny opatrovník mal. dieťaťa uviedol, že aj keď je možné akceptovať určité zdravotné problémy na strane otca, otec by mal vyvinúť väčšie úsilie k tomu, aby dosiahol taký príjem, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť v doteraz určenom rozsahu ; poukázal, že na mieste by bolo aj zvýšenie výživného.

4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov, výdavkov a aktuálnych pomerov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

5) Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ZR) - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZR - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 ZR - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZR - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 ZR - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 ZR - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

6) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie je preukázaný žiadny dôvod na zníženie výživného, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 9P 58/2011-130, zo dňa 22.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 6CoP 73/2012-154, zo dňa 16.05.2012 tak, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 180 €. Súdy vychádzali zo skutočnosti, že maloletý bol žiakom základnej školy, pričom neboli zistené žiadne mimoriadne výdavky. Na strane matky bolo preukázané, že jej priemerný mesačný príjem je vo výške 350 € mesačne. Pokiaľ sa týka otca, otec mal iba príjem z pracovnej činnosti a to vo výške 154 € mesačne (otec pracoval na polovičný pracovný úväzok), pričom pracoval aj rôzne brigádnicky, takže jeho príjem bol na úrovni 550 € mesačne. Súd prihliadol aj na tú okolnosť, že otec nadobudol aj nehnuteľnosť - rodinný dom, na základe dedičstva.

7) Odvtedy k zásadnej zmene pomerov na strane rodičov, ku ktorým by súd mohol prihliadať, nedošlo:

8) Matka je naďalej zamestnaná ako prevádzkový pracovník v materskej škole, dosiahla mesačný čistý príjem 371 € v období 01/2014 - 12/2015 a 391 € v 01/2016 - 07/2017, následne bola práceneschopná do 1.9.2017. Súd uvedený príjem matky považuje za primeraný vzhľadom na jej pomery, keď má ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity a je samoživiteľka. Matka naďalej s maloletým žije v byte, kde platí nájomné 110 €, za inkaso 48 € a ďalšie výdavky spojené s užívaním bytu

9) Otec síce v rozhodnom období bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere na pracovnú zmluvu, ale len na polovičný úväzok, otec dosahoval nasledovný čistý príjem: od 09/2014 do 09/2015 vo výške 160 € mesačne, od januára 2016 vo výške 173 € mesačne, 01/2017 - 174 €, 04 - 05/2017 - 17 €, 06/2017 - 64 €, 07/2017 - 181 €. Popritom si privyrábal brigádne a dosahoval príjem 20 - 80 € mesačne, od 09/2015 do 12/2015 bol nezamestnaný. V roku 2017 bol zamestnaný na plný pracovný úväzok, ale zamestnávateľ s ním údajne nebol spokojný a ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe; v tomto zamestnaní dosiahol hrubý príjem 404 až 522 € mesačne. Otcom tvrdená nespokojnosť s jeho prácou je však v rozpore s hodnoteniami ostatných zamestnávateľov, ktorý ho charakterizovali ako pracovitého a bezproblémového. Taktiež je nutné konštatovať, že i v čase posledného určovania výživného otec pracoval len na polovičný úväzok a privyrábal si brigádami, ale bolo súdmi vyhodnotené, že jeho potenciálu zodpovedá príjem 550 € mesačne, ktorý príjem aj sám deklaroval.

10) Zmena zdravotného stavu u otca v takom smere, že by mu bránila vykonávať povolanie, taktiež nenastala, nakoľko problémy so sluchom ho na výkon povolania kuchára nediskvalifikujú a pokiaľ bol aj operovaný na herniu, išlo o krátkodobú práceneschopnosť. Nedošlo k zmene ani jeho počtu či rozsahu vyživovacích povinností.

11) Na základe uvedeného je možné konštatovať, že od posledného určenia výživného sa možnosti a schopnosti otca dosahovať príjem tak, ako tomu bolo pri poslednom určení výživného, nezmenili. Otec je vyučený kuchár, pričom o uvedenú profesiu je stály záujem zo strany zamestnávateľov, čo mal súd preukázané aj ponukami zamestnania na webovej stránke profesia.sk, pričom ponúkaná mzda bola i 700 € netto, v prípade pomocnej sily 2,50 - 3 eur/hodinu. Taktiež nemôže súd akceptovať pasivitu otca, keď nie je ochotný hľadať si prácu na plný úväzok, prípadne s lepším príjmom alebo ďalšie brigády s odôvodnením, že jemu takýto príjem postačuje, že on je skromný človek. Otec má urobiť maximum pre materiálne zabezpečenie svojho syna, a jeho ľahkovážny postoj nemôže ísť na úkor plnenia potrieb maloletého.

12) Iné skutočnosti pre zníženie výživného zistené vykonaným dokazovaním neboli. Pokiaľ u otca došlo k zníženiu majetkových pomerov, súd k uvedenému nemohol prihliadať z nasledovných dôvodov:

13) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14) Na základe darovacej zmluvy z 7.7.1999 otec nadobudol nehnuteľnosti v kat. úz. Kunerad, a to rodinný dom a k nemu prislúchajúce pozemky, a to do výlučného vlastníctva. V následnom období otec nehnuteľnosť zveľadil, zrekonštruoval. Nakoľko mal obavu, že o uvedenú nehnuteľnosť príde v exekúcii vedenej proti nemu pre neplatenie výživného na maloletého, účelovo túto nehnuteľnosť predal sebe blízkej osobe - svojej budúcej manželke dňa 16.4.2014, rodinný dom v 9/10-inách a pozemky v 1/1-ine za sumu 15 970 €; podľa zmluvy táto kúpna cena mala byť vyplatená pred uzavretím kúpnej zmluvy v hotovosti. Následne dňa 11.8.2015 spolu s manželkou nehnuteľnosti predali za celkovú kúpnu cenu 115 000 €, z toho 2 000 € tvorila odplata sprostredkovateľovi, v prospech manželky otca a na jej účet bola vyplatená suma 15 670 € (za pozemky) a v prospech otca na jeho účet suma 97 330 € (za rodinný dom). Z už uvedeného je zrejmé, že predchádzajúci právny úkon bol predstieraný, otcovi ako menšinovému spoluvlastníkovi na jeho účet bola vyplatená v konečnom dôsledku väčšia časť kúpnej ceny. Možno tiež konštatovať, že manželke otca bola na jej účet vyplatená suma, ktorá je takmer zhodná s kúpnou cenou, za ktorú nehnuteľnosť nadobudla.

15) Aj keby sa následne otec s manželkou vyrovnal (čo súd nepovažoval za potrebné skúmať), je nutné konštatovať, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu, keď nehnuteľnosť, resp. podiel na nehnuteľnosti, pôvodne predal za cenu omnoho nižšiu, ako bola cena reálna, trhová, o takmer 100 000 €. Aj keď možno považovať za argument, že tak učinil v prospech blízkej osoby, takýto úkon mohol urobiť len na vlastnú zodpovednosť, a nie v neprospech a na vrub maloletej osoby, voči ktorej má zákonnú vyživovaciu povinnosť. Otec účelovo sa ukrátil o kúpnu cenu, resp. o jej časť, z ktorej sumy mohol bez ťažkostí hradiť dosiaľ určené výživné po celú budúcu dobu, počas ktorej bude potrebné mal. dieťa vyživovať, a mohol hradiť aj svoje bežné potreby. Jednoznačne súd vyhodnotil, že otec sa vzdal majetku bez náležitej protihodnoty, resp. čo súd považuje za reálnejšie, išlo o predstieraný právny úkon a on naďalej disponuje celou kúpnou cenou za uvedené nehnuteľnosti a z tohto hradí svoje bežné výdavky, keďže jeho príjem je príliš nízky, aby z toho mohol svoje bežné potreby uspokojiť. Nie je totiž predpoklad, že by ho jeho manželka dlhodobo vyživovala a uspokojila sa s týmto stavom. Naopak, súd dospel k záveru, že otec sa rozhodol majetok, ktorý vlastnil, za života spotrebovať a z týchto prostriedkov žije, aby tak v budúcnosti neostalo po ňom dedičstvo v prospech maloletého, ktorá skutočnosť vyplýva aj z jeho tvrdenia, že „maloletý mohol dom mať, keby sa jeho matka správala ako mala“. Tým sa jednoznačne potvrdila účelovosť jednotlivých právnych úkonov otca súvisiacich s dispozíciou s jeho majetkom.

16) Zmena nastala na strane mal. T., ktorý nastúpil v septembri 2017 na strednú školu do O., býva na internáte (poplatok platí futbalový klub), jeho bežné výdavky dosahujú 240 € mesačne, je vo vývoji, hrá reprezentačne futbal v prvej lige. Je teda zrejmé, že od posledného určenia výživného sa jeho potreby zvýšili, prestúpil najprv na druhý stupeň základného vzdelania, kde sú súdu známe zvýšené výdavky aj z vlastnej praxe, a následne na strednú školu. V súvislosti s jeho prirodzeným rastom a športovou aktivitou vzrástli u neho výdavky na bežné potreby ako sú strava, hygiena a ošatenie, teda zmenili sa potreby maloletého, ktoré rovnako neodôvodňujú zníženie výživného.

17) Vzhľadom k uvedenému súd návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

18) Po vyhlásení rozsudku sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:

- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 , t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.