Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_12C-103-2013.pdf
PDF · 109.17 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/103/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v spore vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci žalobcu A/ L. U., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. M.O. XXX/X, F. - E., žalobkyne B/ M. U.Á., E.. B., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. M. XXX/X, F. - E., žalobkyne C/ L. Y., E.. B., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. M. XXX/X, F. - E., všetci zastúpení JUDr. Pavlom Kracinom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 25, Zvolen, proti žalovanému Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava 1, IČO: 00 686 930, o určenie neplatnosti zmlúv, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o neplatnosť Zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zabezpečenú záložným právom k nehnuteľnosti, uzatvorenej 06.02.2008 z a m i e t a .
II. Súd žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o záložnom práve uzatvorenej 06.02.2008 z a m i e t a .
III. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcom A/, B/, C/ súd n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobcovia A/, B/, C/ žalobou zo dňa 10.05.2013 sa domáhali voči žalovanému neplatnosti zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 06.05.2008 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom A/ ako dlžníkom a žalobkyňou B/ ako spolu dlžníčkou. Touto žalobou sa domáhali neplatnosti zmluvy o záložnom práve uzatvorenej dňa 06.02.2008 medzi žalobkyňou B/ ako záložcom, žalobkyňou C/ ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom, k nehnuteľnostiam, a to domu so súpisným číslom XXX, postavený na parcele KN C XXX s príslušenstvom a pozemkom, parcela KN C XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 413 m2, parcela KN C XXX záhrady o výmere 307 m2 nachádzajúce sa v k.ú. E., obec F., okres K., zapísané na LV č. XXX, vedené Okresným úradom Zvolen, odbor katastrálny, v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne B/ v 1 a 1 z celku, žalobkyne C/ v 1 z celku. Neplatnosti zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere a zmluvy o záložnom práve sa domáhali od samotného začiatku. Tvrdili, že zmluvy pri podpise nečítali, podpísali ich, poukazovali na to, že majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv.
2. Žalobcovia na pojednávaniach trvali na podanej žalobe. Na pojednávaní neosvedčili naliehavý právny záujem na určení neplatnosti týchto zmlúv.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.02.2014 ako aj vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 30.05.2014 žiadal žalobu zamietnuť.
4. Okresný súd Zvolen rozhodol rozsudkom č.k. 12C/103/2013-115 zo dňa 14.03.2014 tak, že žalobu zamietol.
5. Krajský súd Banská Bystrica uznesením č.k. 16Co/767/2014-164 zo dňa 12.03.2015 rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
6. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením č.l. 66 kde sa nachádza Zmluva o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi veriteľom Tatra bankou, a.s., Bratislava 1, IČO: 00686930 a dlžníkom L. U., O.. XX.XX.XXXX, V. M. XXX/X, F. a spoludlžníkom M. U., E.. B., O.. XX.XX.XXXX, V. M.O. XXX/X, F. s výškou bezúčelového úveru 1.643.000,- Sk, splatnou 20 rokov od prvej splátky, úrokovou sadzbou 8,09 % ročne, s výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 8,69 % ročne, s úrokom z omeškania 15 % ročne, s mesačnou splátkou 13.835,- Sk, splatnou do 26. dňa v mesiaci, s počtom splátok 240. Zmluva je Tatra bankou, a.s. podpísaná dňa 06.02.2008, žalobcom A/ dňa 07.02.2008, žalobkyňou B/ dňa 07.02.2008 s tým, že U. X. R. U. L. potvrdili, že dňa 07.02.2008 žalobcovia A/, B/ vlastnoručne podpísali túto zmluvu pred nimi. Všeobecné podmienky pre poskytovanie bezúčelových úverov sa nachádzajú na č.l. 69 - 72. Na č.l. 73 sa nachádza Zmluva o záložnom práve medzi veriteľom Tatra bankou, a.s., Bratislava 1, IČO: 00686930 a žalobkyňou B/ ako záložcom a žalobkyňou C/ ako záložcom. Zmluva je za záložného veriteľa podpísaná dňa 06.02.2008 a za žalobcov B/, C/ dňa 07.02.2008. U. X.M. R. U. L. potvrdili, že zmluvu vlastnoručne podpísali dňa 07.02.2008. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti, a to rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXX s príslušenstvom a pozemok parcela registra C č. XXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 413 m2 a parcela č. XXX druh pozemku záhrady o výmere 307 m2, nachádzajúce sa v k.ú. E., obec F., okres K., zapísané na LV č. XXX, vedený na Okresnom úrade vo Zvolene, odbor katastrálny v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne B/ v 1 a 1, žalobkyne C/ v 1 z celku. Vklad Zmluvy o záložnom práve bol povolený na Okresnom úrade Zvolen, odbor katastrálny dňa 29.02.2008 pod X. XXX/XX. Žalobcovia A/, B/, C/ pôvodne žiadali o poskytnutie americkej hypotéky, svedčí o tom č.l. 76 - 78. Poskytnutý úver je americká hypotéka, tak ako bola žiadaná vyššie uvedená v žalobe. Žalovaný si preveril výdavky klienta, žalobcu A/ na č.l. 92 , zvolil hypotekárny model na č.l. 93, vypočítal celkové náklady spotrebiteľa na č.l. 94. LV č. XXX Okresného úradu Zvolen, odbor katastrálny na bližšie špecifikované nehnuteľnosti sa nachádza na č.l. 29 - 30, znalecký posudok XX/XXXX K. C.. R. G., ktorý ohodnocuje vyššie uvedené nehnuteľnosti na 4.300.000,- Sk sa nachádza na č.l. 25 - 28, darovacia zmluva O. XXX/XXXX notárky L.. Ž. V. zo dňa 23.10.2006, ktorým B. B., E.. Y., O.. XX.XX.XXXX daruje žalobkyni B/ 1 vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti sa nachádza na č.l. 31 - 32. Žalobcovia žiadali posúdiť ako predurčujúcu otázku neplatnosť vyššie uvedenej darovacej zmluvy v notárskej zápisnici N XXX/XXXX zo dňa 23.10.2006 pre nedostatok formy. Poukázali na to, že žalovaný od nich požadoval neprimerane vysoké sankcie, nedovolený úrok z omeškania, poukázali na to, že napadnutá úverová zmluva má znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, preto ju je potrebné posúdiť ako neplatnú. Súd sa oboznámil s výpoveďami svedkýň U. X. R. U. L., pracovníčok žalovaného. Vysvetlili postup pri uzatváraní zmlúv s tým, že dávajú klientom zmluvy na prečítanie pred podpisom.
8. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
9. Žalobcovia sa domáhali naliehavého právneho záujmu na vydanie požadovaného rozsudku. Bez tohto navrhovaného výroku by podľa nich bolo právne postavenie neisté. Naliehavý právny záujem tvrdili len v žalobe, na poslednom pojednávaní netvrdili, že majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.
10. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
13. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
20. Podľa § 1 ods. 1 Zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
21. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) Zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
22. Súd uvažoval či posudzovať vec ako nespotrebiteľský vzťah, vzhľadom k tomu, že žiadosť o poskytnutie úveru podával žalobca A/ ako fyzická osoba, podnikateľ, avšak vzhľadom k tomu, že úverová zmluva je vystavená na fyzickú osobu s dátumom narodenia, posúdil ju ako spotrebiteľský vzťah. Nemohol ju však posúdiť podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože úver presahoval hodnotu 20.000,- Eur, preto zmluvu o úvere posúdil v širšom slova zmysle podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka.
23. Súd po odvolaní žalobcov opakovane viackrát vypočul účastníkov konania, vypočul pracovníčky žalovaného k okolnostiam uzatvárania zmluvy, svedkyne X. a L.. Znalecké dokazovanie overovaním podpisu pracovníčok žalovaného nenariaďoval, pretože je to neúčelné, nadbytočné. Zmluvy podpisoval žalovaný. Súd vypočul žalobcov na vôľu pri uzatváraní zmlúv. Žalobcovia slobodne prejavili
svoju skutočnú vôľu, neuniesli dôkazné bremeno ohľadne neslobody pri uzatváraní zmlúv. Súd posudzoval neprimerané zabezpečenie úveru, nezákonné účtovanie poplatku za správu úverového účtu, konzumpciu úrokov a istiny úveru, neprijateľnosť zmluvy o úvere z dôvodu, že obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Neplatnosť záložnej zmluvy z dôvodu neplatnosti úverovej zmluvy, neplatnosť záložnej zmluvy voči žalobkyni C/ z dôvodu, že neuzatvorila zmluvu vážne, keďže si myslela, že dáva svoj súhlas so založením nehnuteľnosti. Neplatnosť záložnej zmluvy voči žalobcovi B/ z dôvodu, že si myslela, že zabezpečuje záväzok len do výšky pohľadávky dlžníka svojou polovicou nehnuteľnosti. Zmluvné strany tvrdili, že si nemali možnosť zmluvu prečítať. Žalobca A/ nepovažoval úveru za americkú hypotéku, hoci to bola zmluva o bezúčelovom splátkovom úvere zabezpečovaná záložným právom. Neplatnosť záložnej zmluvy z dôvodu, že v čase uzatvorenia záväzok z úveru neexistoval, nepredloženie úverovej zmluvy na prijatie žalobcovi A/, zastreté predloženie úverovej zmluvy a jej podpísanie, teda jej neuzatvorenie, konanie v omyle žalovanou B/, nezákonné konanie veriteľa pri uplatňovaní domnelých pohľadávok, ktoré majú charakter nedlhu, civilno právna úžera žalovaného, neprimeraná cena zabezpečenia a zriadenie záložného práva k celej nehnuteľnosti a nie k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti, konanie žalobcu B/, C/ v omyle, konanie žalovaného pri dražbe nehnuteľnosti bez súdnej kontroly. Žalobcovia neuviedli konkrétne ustanovenia zmluvy, ktoré by napĺňali znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalobcovia tieto neprijateľné zmluvné podmienky citujú v ich zákonnom vyjadrení, avšak neprenášajú na konkrétne dojednanie v úverovej alebo záložnej zmluve. Úverová zmluva bola uzatvorená dňa 07.02.2008, teda nemožno jej jednotlivé ustanovenia posudzovať podľa právneho poriadku platného v čase podania žaloby. Čo sa týka problematiky ochrany spotrebiteľa zákazom neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách používaných pri bankových obchodoch žalovaného, žiadna klauzula, ktorú žalovaný navrhol spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy nebola konštruovaná tak, aby spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Všetky ustanovenia majú reálny zmysel, obsah, sledujú vyváženosť v právach a povinnostiach. Postavenie banky ako veriteľa je od počiatku v zjavnej faktickej nerovnováhe voči postaveniu dlžníka už tým, že záväzok banky poskytnúť úver je prítomný len na začiatku zmluvného vzťahu a následne počas celej doby splatnosti úveru je banka v slabšom postavení v tom, že jediný nástroj na uplatnenie práva je uzatvorená zmluva, ktorá má banke ako veriteľovi zabezpečiť riadne a včasné plnenie dlžníka. Fakticky nepomer medzi postavením veriteľa, ktorý svoj záväzok splnil jednorázovo oproti povinnosti obozretného podnikania banky vyvážený dostatočnou zmluvnou úpravou tohto vzťahu. Žalovaný je pod stálou kontrolou Národnej banky Slovenska, orgánov ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu. Žalobcovia pokladajú poskytnuté zabezpečenie za neprimerané a podľa ich názoru to zakladá nerovné postavenie zmluvných strán a následnú neplatnosť právneho úkonu záložnej zmluvy a úverovej zmluvy. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Sžo 258/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Sžo 358/2010 ohľadom zabezpečenia záväzku postúpením práva, teda zabezpečovacím postúpením práva, ktoré v znakoch zabezpečovacej a uhradzovacej funkcii nemožno ani analogicky použiť na záložné právo. Ide o zásadne odlišné právne inštitúty zabezpečenia, kedy záložné právo, na rozdiel od zabezpečovacieho postúpenia zachováva vlastnícke práva záložcu počas celého trvania zabezpečenia pre realizáciu záložného práva na rozdiel od zabezpečovacieho postúpenia dochádza k zákonom upravenému speňažovaniu zálohu prevodom vlastníckeho práva na tretiu osobu, teda osobu odlišnú od veriteľa. Výťažok speňaženia podľa predchádzajúceho bodu je v časti prevyšujúcej pohľadávku vydaný záložcovi, teda tento režim nie je vôbec prítomný pri zabezpečení prevodu práva. Zákonná úprava určuje ako náležitosť zmluvy o záložnom práve uvedenie najväčšej hodnoty istiny z čoho je zrejmé, že z povahy záložného práva vyplýva nepomer medzi zabezpečením a hodnotou pohľadávky, a to jedným a druhým smerom, smerovanie zákonnej úpravy vo vzťahu k zabezpečovaciemu postúpeniu toto pri spotrebiteľovi obmedzilo, resp. vylúčilo, kým inštitút záložného práva nebol nijako pozmenený. Naopak, toto sa pri hypotekárnom bankovníctve, v zmysle zákona 483/2001 Z.z. o bankách vyžaduje. Záložný veriteľ neurčuje svojím rozhodnutím predmet záložného práva. Dlžník sám pri podpísaní žiadosti o úver ponúkne banke zabezpečenie úveru, pričom toto banka samostatne a s odbornou starostlivosťou posudzuje pod dohľadom regulátora bankového trhu, ale aj nadnárodných subjektov regulácie bankového trhu, čím v materskej spoločnosti, plniac tak zákonné predpoklady na primeranosť zabezpečenia. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že malo byť zriadené záložné právo na spoluvlastnícky podiel a nie na celú nehnuteľnosť. Súd konštatuje, že takýmto postupom by banka porušila všetky pravidlá na primeranosť zabezpečenia určené zákonom o bankách a nepostupoval by s odbornou starostlivosťou. Speňaženie ideálneho podielu na nehnuteľnosti nie je možné reálne vykonať, prípadne len ako účelovej špekulácie s neprimerane nízkou hodnotou s následkom pre zostávajúcich vlastníkov spoluvlastníckeho podielu. Počas celej doby platnosti úveru dlžník poplatok za vedenie úveru splácal. Ide o jedinú časť pohľadávky, ktorá bola splácaná riadne
a včas. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky Cpjn 203/2003. Poplatok bol riadne dohodnutý v úverovej zmluve, bol zásadne dodržujúc princíp transparentnosti vlastnej spotrebiteľskej zmluvy, bod 7.2.4. Ide o odplatu za celý rad úkonov, ktoré sú protiplnením pre takýto určený poplatok. Žalobcovia zdôrazňujú, že žalovaný ako veriteľ sám sebe určoval výšku pohľadávky a úroky spájal s istinou a tieto ďalej úročil, pričom tak postupoval počas celej platnosti. Je to potrebné posúdiť z hľadiska pravidiel prednostného uspokojenia s čiastočných plnení dlžníkov, ktorý je daný ustanovením § 566 Občianskeho zákonníka, kedy sa pri čiastočnom plnení peňažného dlhu dlžníkom započítava najskôr na istinu, potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Ide o kogentné ustanovenie zákona, ktorý sa nemôže v danom prípade aplikovať. Zmluvy medzi bankou a klientmi, ktorých časť je určená s odkazom na túto podmienku sú absolútnymi obchodnými záväzkovými vzťahmi, zmluva o úvere. Predmetná podmienka § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorými sa predmetné právne vzťahy riadia bez ohľadu na predmetné ustanovenia účastníkov spotrebiteľskej zmluvy zo zákona. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nemožno považovať za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, keďže táto podmienka nijako nezhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti zákonnej úprave. Naproti tomu § 329 Obchodného zákonníka má povahu dispozitívneho ustanovenia. Zmluva bola uzavretá v súlade s § 497 - 507 Obchodného zákonníka. Žalovaný ako veriteľ sa s dlžníkom žalobcom A/, B/ dohodol, že pri čiastočnom plnení platí prednostné uspokojenie príslušenstva pohľadávky, resp. uspokojenia v bankou určenom poradí, bod 3.10 Všeobecných podmienok. Podľa bodu 5.1 druhá veta úverovej zmluvy platí, že splatné príslušenstvo pohľadávky sa dňom mimoriadnej splatnosti úveru stáva súčasťou istiny pohľadávky. Žalovaný sa nerozhoduje o výške pohľadávky, ktorú je oprávnený vypočítať neurčitým spôsobom, nejde o vlastnú úvahu príslušenstva v neurčitom čase na istinu úveru, ďalej úročenie úrokom a úrokom z omeškania. Žalovaný vedie pohľadávku voči žalobcom na osobitnom účte pre istinu pohľadávky a pre príslušenstvo pohľadávky. Počas splácania úveru sa nesplatená istina úročí v súlade so zmluvou dohodnutým úrokom, ktorý sa zúčtuje na osobitný účet spolu s príslušným poplatkom. Úrok ani iné príslušenstvo pohľadávky sa počas existencie úverového vzťahu nestáva istinou s ďalším úročením, a to ani v prípade čiastočného alebo úplne omeškaného plnenia splátky. Podľa bodu 5.1 jasne a zrozumiteľne určuje deň kedy sa príslušenstvo stáva súčasťou istiny, deň mimoriadnej splatnosti úveru. U dlžníka to nemá negatívne následky, keďže v zmysle ustanovenej judikatúry úroky tiež podliehajú úrokom z omeškania, 4Obo 143/98 Zsp 43/2000, preto úročenie dvoch premenných tou istou sadzbou samostatne, ale po ich sčítaní dáva ten istý výsledok. Preto nejde o nekalú obchodnú praktiku. Spotrebiteľ mal preukázateľne možnosť oboznámiť sa s podmienkami úveru, a to opakovane. Žalobcovia neboli zaťažení žiadnou neprimeranou sankciou. Zmluva o úvere nebola bezdôvodne bankou vypovedaná, a teda bankou uplatnená pohľadávka nie je následkom uplatnenia neprijateľnej podmienky, ale uplatnením riadneho práva podľa zmluvy. Súd nepovažuje zmluvy za absolútne neplatné, neplatnosť by zakladala vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade, že zmluva je absolútne neplatná je pohľadávka banky na vrátenie bezdôvodného obohatenia predmetom zabezpečenia podľa bodu 1.4.4 Záložnej zmluvy. Zabezpečenie záložným právom pod X. XXX/XX trvá bez ohľadu na prípadnú neplatnosť úverovej zmluvy. Neplatnosť možno spochybniť a dovolávať sa takéhoto úkonu. Tvrdenia žalobcov sú bezobsažné. Neplatnosť záložnej zmluvy voči žalobcovi B/ sa namieta z dôvodu, že tento myslel, že zabezpečuje záväzok len do výšky pohľadávky dlžníka svojou polovicou nehnuteľnosti. Takýto úmysel plne zodpovedá obsahu zmluvy. Žalobca zriadil záložné právo disponujúc svojím spoluvlastníckym podielom len na zabezpečenie pohľadávky dlžníka. Nemožnosť prečítania zmluvy žalobcovia nepreukázali, zmluva je napísaná v počte vyhotovení pre každú zo zmluvných strán zrozumiteľne, žalobcovia sa nezmieňujú o nátlaku alebo o inom konaní žalovaného veriteľa, ktorý by bránil prečítaniu zmluvy. Čo sa týka americkej hypotéky, ide o tú istú zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere len pod obchodným názvom. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienok. Úverová zmluva bola riadne predložená na prijatie vrátane všeobecných podmienok nad rámec zákona aj vrátane formuláru so zhrnutím podmienok. Banka je povinná klienta pri každom obchode riadne identifikovať. Žalobcovia sa domáhajú ochrany svojich práv keď porušili zmluvné ustanovenia zmluvy o úvere a boli dlhodobo v omeškaní so splácaním úveru, čoho výsledkom bolo uspokojenie žalovaného zo zálohu.
24. Podľa § 73 ods. 1 Zákona 483/2001 Z.z. o bankách, hodnotu nehnuteľnosti na účely tohto zákona určí hypotekárna banka na základe celkového posúdenia nehnuteľnosti. Pri určení tejto hodnoty môže hypotekárna banka prihliadať iba na trvalé vlastnosti nehnuteľnosti a možný výnos, ktorý môže nehnuteľnosť pri riadnom hospodárení dlhodobo poskytovať jej vlastníkovi. Pri nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená záložným právom alebo obmedzením prevodu nehnuteľnosti v súlade s § 74 ods. 2,
hypotekárna banka vždy zníži hodnotu tejto nehnuteľnosti o výšku pohľadávky, na ktorej zabezpečenie slúži toto záložné právo alebo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti.
25. Podľa § 73 ods. 2 Zákona 483/2001 Z.z. o bankách, hypotekárna banka je viazaná len vlastným ohodnotením nehnuteľnosti.
26. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 90/2016 o úveroch na bývanie, veriteľ je povinný na účely poskytnutia úveru na bývanie, ktorý je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ zabezpečenia úveru na bývanie.
27. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 90/2016 o úveroch na bývanie, ukazovateľ zabezpečenia úveru na bývanie je podiel výšky úveru na bývanie k hodnote nehnuteľnosti, ktorou je založený tento úver na bývanie.
28. Podľa § 9 ods. 3 Zákona č. 90/2016 o úveroch na bývanie, na účely odseku 1 je veriteľ povinný zabezpečiť obozretné posúdenie hodnoty založenej nehnuteľnosti oceňovateľom podľa osobitného predpisu.
29. Súd akceptoval rozhodnutie krajského súdu, v ktorom uložil zodpovedať otázku, prečo banka akceptovala nehnuteľnosť s hodnotou určenou ako 240 % zabezpečenej pohľadávky. Banka toto akceptovala, že žiadny právny predpis ani obchodná prax, ani ustálené dobré mravy banke takéto konanie nezakazujú. Ide o želaný stav a predpoklad obozretného podnikania banky. Banku napriek vysokému zabezpečeniu pohľadávky doteraz so zabezpečenia neuspokojili. Opatrením Národnej banky Slovenska bol stanovený limit pre ukazovatele zabezpečenia úveru na bývanie určený na 1. Banka má povinnosť skúmať splnenie tohto limitu, a teda poskytnúť úver maximálne do výšky hodnoty nehnuteľnosti. V konaní ustálený a vyjadrený pomer 240 % hodnoty je možné ku vzťahu k limitu vyjadriť ako ukazovateľ zabezpečenia úveru vo výške 0,37. Zabezpečená pohľadávka nie je tvorená len istinou, ale aj príslušenstvom, ktorú výšku nemožno bez ďalšieho ustáliť po uzatvorení zmluvy. V tejto súvislosti je celková výška nákladov dlžníka podľa úverovej zmluvy určená v základných podmienkach zmluvy.
30. Súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu o neplatnosť zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere zamietol. Súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve zamietol.
31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Žalovaný bol úspešný, žalobcovia A/, B/, C/, neúspešní, vznikla im povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému. Žalovaný si trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 ods. 1 CSP).