Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-61-2016.pdf
PDF · 99.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/61/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: CREDITEXPRESS Slovensko s.r.o., so sídlom Záhradnícka 4882/46, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 974 141, právne zastúpeného JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Z., o zaplatenie 14,02 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 14,02 eur, zmluvný úrok vo výške 39,02 eur, poplatky v sume 144,40 eur a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 158,42 eur od 30. 1. 2015 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca, v tom čase sídliaci ešte na adrese Mlynské Nivy 48, Bratislava, odo dňa 30. 3. 2017 so sídlom na adrese uvedenej v záhlaví rozsudku žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29. 3. 2016 sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 14,02 eur, zmluvný úrok vo výške 39,02 eur, poplatky vo výške 144,40 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 158,42 eur od 30. 1. 2015 do zaplatenia a povinnosť nahradiť mu trovy konania.
2. Svoju žalobu žalobca odôvodňoval tým, že dňa 20. 10. 2011 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovaným zmluvu o bežnom účte predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu na ktorom sa žalovaný v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov dostal do nepovoleného debetu, ktorý neuhradil, pričom dňa 29. 1. 2015 Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku zosplatnila a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 3. 2015 následne pohľadávku postúpila na žalobcu. V žalobe žalobca tvrdil, že dňa 21. 8. 2015 žalovaný čo do dôvodu aj výšky celý svoj splatný peňažný dlh voči žalobcovi uznal a uzatvoril so žalobcom dohodu o splácaní dlhu v splátkach vo výške 10,- eur mesačne, ktoré riadne a včas neplnil, preto výhodu splátok stratil a žalobca voči nemu eviduje pohľadávku titulom istiny vo výške 14,02 eur, zmluvného úroku vo výške 39,02 eur, poplatkov za vedenie účtu vo výške 144,40 eur a úroku z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 158,42 eur predstavujúcej istinu a poplatky od 30. 1. 2015 do zaplatenia.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil zmluvu o bežnom účte, uznanie dlhu, výpis z účtu žalovaného a špecifikáciu žalovanej sumy.
4. Žaloba bola súdu doručená dňa 29. 3. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku. Ten bol dňom 1. 7. 2016 nahradený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa prechodných ustanovení CSP, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene právnej úpravy žalovaného ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jeho procesných právach a povinnostiach.
5. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená dňa 15. 6. 2017, písomne nevyjadril.
6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril), pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. 10. 2017, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 19. 9. 2017 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
8. Dňa 20. 10. 2011 žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s. písomnú zmluvu o osobnom účte ktorej predmetom bolo zriadenie a poskytnutie osobného účtu bankou pre žalovaného s dohodnutou periodicitou vyhotovovania výpisov mesačne, ich zasielania poštou, s dohodnutou formou uvádzania poplatkov na výpise po obrate s tým, že výpisy žalovanému budú zasielané na adresu Z.. Podľa zmluvy jej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky uvedené v článku II bod 2 zmluvy. Uvedené súd zistil z písomného vyhotovenia predmetnej zmluvy predloženého žalobcom.
9. Zo špecifikácie pohľadávky postúpenej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/ CE . zo dňa 27. 3. 2015 vyhotovenej Slovenskou sporiteľňou, a.s. bolo zistené, že pohľadávka banky voči žalovanému z nepovoleného debetu na účte titulom istiny 14,02 eur, zmluvných úrokov vo výške 39,02 eur a poplatkov vo výške 144,40 eur bola postúpená Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu.
10. Zo žalobcom predloženej listiny označenej ako uznanie dlhu a dohoda o splácaní dlhu v splátkach zo dňa 21. 8. 2015 bolo zistené, že táto obsahuje prehlásenie žalovaného, že uznáva čo do dôvodu aj výšky celý svoj splatný peňažný dlh voči veriteľovi - žalobcovi vzniknutý z nepovoleného debetu na účte s tým, že tento dlh ku dňu 21. 8. 2015 je vo výške spolu 216,62 eur a pozostáva z dlžnej istiny v sume 14,02 eur, úrokov z omeškania v sume 55,82 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške spolu 216,62 eur. Veriteľ a dlžník sa v uvedenom dokumente tiež dohodli na splácaní dlžnej sumy žalovaným v splátkach vo výške 10,- eur mesačne so splatnosťou prvej splátky v posledný deň mesiaca, keď bola dohoda podpísaná a so splatnosťou ostatných splátok vždy najneskôr v posledný deň mesiaca s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky v dohodnutej lehote a výške sa celý dlh stane splatným a veriteľ bude oprávnený ho vymáhať. Uvedené uznanie dlhu a dohodu o splácaní dlhu v splátkach žalovaný podpísal v Jezersku dňa 21. 8. 2015.
11. Žalobca v žalobe tvrdil, že napriek uvedenému uznaniu dlhu žalovaným a jeho záväzku uhradiť sumu 216,62 eur v splátkach sa tak nestalo, žalovaný splátky neplatil a preto výhodu splátok stratil.
12. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
13. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
14. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
15. I keď základná zákonná úprava zmluvy o bežnom účte je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, ktorý v § 261 oba zmluvné typy radí medzi tzv. absolútne obchody, nič to nemení na tom, že vzhľadom na povahu zmluvy a postavenie žalovaného ako spotrebiteľa jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 2008. Podľa citovaného ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Najvyšší súd Slovenskej republiky už judikoval (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014), že toto ustanovenie (§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka), sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
18. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia tu posudzovaných zmlúv zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
20. Uznanie dlhu je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov osobitne upravených v Občianskom zákonníku. Uznanie dlhu má aj významné procesné dôsledky, a to, že ním dochádza k preneseniu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, ktorého v prípade súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že v čase uznania dlhu dlh netrval. Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka je teda právny úkon dlžníka zakladajúci vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v čase tohto prejavu. Pre platnosť úkonu nie je pritom rozhodujúce, či dlh v čase prejavu skutočne existoval. Nie je ani rozhodujúce, či uznanie dlhu vyhotovené ako samostatný prejav je súčasťou dvoj alebo viacstranného právneho úkonu (zmluvy), rozhodujúce je iba to, že uvedený prejav spĺňa náležitosti predpokladané ustanoveniami § 34 a nasl. a § 558 Občianskeho zákonníka. Taktiež nie je významné, či v prejave je správne kvalifikovaný právny dôvod, stačí, ak je z prejavu dôvod skutkovo zrejmý (podporne pozri napr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax (komentár), vydavateľstvo EUROUNION, rok 2015,.str. 2418).
21. Vzhľadom na žalobcom predloženú listinu o uznaní dlhu a dohode o splácaní dlhu v splátkach zo dňa 21. 8. 2015 opatrenú podpisom žalovaného súd nemá žiadne pochybnosti, že ku dňu jej uzavretia existoval dlh žalovaného vo výške 216,62 eur titulom nepovoleného debetu na účte od Slovenskej sporiteľne, a.s. Súd vychádzal z uvedenej celkovej výšky uznaného dlhu, ktorá je vyššia ako suma uplatnená žalobcom v žalobe. Ako už bolo uvedené, žalobca predložením uvedeného uznania dlhu a dohody v zmysle platnej právnej úpravy splnil dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie existencie dlhu žalovaného vo výške 216,62 eur ku dňu uznania dlhu, t.j. ku dňu 21. 8. 2015 a došlo k preneseniu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, teda na žalovaného ktorého v tomto súdnom konaní zaťažovalo dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že v čase uznania dlhu dlh netrval. Toto žalovaný neurobil, keď napriek skutočnosti, že žaloba spolu s prílohami bola mu riadne doručená a bol vyzvaný sa k nej vyjadriť, teda ak by chcel spochybniť základ či výšku voči nemu
uplatneného nároku, mal dostatočný priestor tak urobiť k veci sa nijako nevyjadril, nárok nespochybnil, žiadne dôkazy, ktorými by preukázal že dlh nevznikol, alebo žeby už zanikol neoznačil ani nepredložil.
22. Súd vychádzajúc z obsahu uznania dlhu žalovaným konštatuje, že nezistil v jeho obsahu ani forme nič, čo by svedčalo záveru, že pri spísaní tohto úkonu neboli zabezpečené spotrebiteľské práva žalovaného. Uznanie dlhu je zrozumiteľné, je tam uvedená celková výška dlhu presahujúca sumu ktorú žalobca žalobou žiada, aj špecifikácia dlhu. Žalovaný dohodu podpísal v mieste bydliska, nebola zistená žiadna nekalá praktika pri spísaní tohto úkonu.
23. Keďže v priebehu sporu neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcu, že do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku z uznanej sumy dlhu 216,62 eur žalovaný sumu spolu 197,44 eur pozostávajúcu z istiny 14,02 eur, zmluvného úroku v sume 39,02 eur a poplatkov v sume 144,40 eur žalobcovi neuhradil, súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
24. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
25. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.
26. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
27. Súd v danom prípade mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na súdne uplatnenie predmetnej pohľadávky, nakoľko predloženou špecifikáciou postúpenej pohľadávky vyhotovenou postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. bolo preukázané, že došlo k postúpeniu v celom rozsahu splatnej pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne a.s, na žalobcu, navyše žalovaný po postúpení pohľadávky uznal dlh priamo voči žalobcovi. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa spolu s príslušenstvom sume 197,44 eur.
28. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 8,05 % ročne zo sumy 158,42 eur od 30. 1. 2015 do zaplatenia.
29. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
32. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto výška úrokov z omeškania platí aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 (viď § 10c tohto nariadenia v znení účinnom od 1. 2. 2013). V danom prípade záväzok žalovaného vznikol zo zmluvy o bežnom účte uzavretej pred 1. 2. 2013, preto výška úrokov z omeškania na ktoré žalobcovi vzniklo právo je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola vo výške 0,05 %, preto žalobcom vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Žalobca žiadal úrok z omeškania práve v tejto sadzbe.
33. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného bolo zistené, že pohľadávka voči nemu bola pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. zosplatnená dňa 29. 1. 2015, žalovaný odo dňa 30. 1. 2015 je preto v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy a jeho omeškanie trvá. Preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 158,42 eur od 30. 1. 2015 do zaplatenia.
34. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s úrokmi z omeškania v lehote stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku keďže na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol by na to ani zákonný dôvod vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením viac ako dva roky, pričom už predošlú dohodu o splátkach dlhu v sume 10,- eur mesačne nedodržal, čím sa dlh stal splatným v celosti a tak by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej a účinnej ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP. Uvedené však žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. V danom prípade plný úspech v spore mal žalobca, keďže žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu, preto podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol žalobcovi nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol v druhom výroku tohto rozsudku tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.