Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/47/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: H. T., nar. XX.XX.C., bytom U. XX, XXX XX M., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom Národná 34, 010 01 Žilina, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 1029/2017-KaZa r. z. 12452/2017 zo dňa 22.02.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobca a žalovaný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím pod č. 1029/2017-KaZa, r. z. 12452/2017 zo dňa 22.02.2017 podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi nepriznal žalobkyni nárok na poskytovanie právnej pomoci. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na podanú žiadosť žalobkyne zo dňa 05.01.2017. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný cituje ust. § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, ods. 2, § 6a ods. 1 a § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.. Žalovaný uviedol, že vo veci, s ktorou sa žiadateľka na centrum obrátila nebola z nižšie uvádzaných dôvodov vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti nároku žiadateľka predložila fotokópiu dokumentov, ktoré žalovaný v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval. Žiadateľka vo svojej žiadosti uviedla, že sťažnosť, ktorú na ňu napísali domovníci jej morálne uškodila na mene a mali kvôli nej problémy. V podaní nazvanom doplnenie žiadateľka uviedla, že dňa 31.05.2012 doručili na mestský úrad domovníci sťažnosť podanú na ňu posledný deň jej nájomnej zmluvy, aby jej mesto nepredĺžilo nájomnú zmluvu a neodpredalo byt do osobného vlastníctva. Dokonca žiadali, aby o tomto výsledku ich mesto informovalo. V tejto sťažnosti sú vymyslené klamstvá, jej čo najviac uškodiť na jej mene. Dokonca toto isté klamali aj na OS Žilina, pričom vynaložili veľkú snahu klamstvom, aby ju pripravili o byt. Týmto nastali problémy a kopu stresov, ktoré ona musela riešiť a písať podnety na Generálnu prokuratúru, potom na Najvyšší súd. Exekútor jej zablokoval účet na dôchodok, mala problémy v banke, platila pokutu lebo má debet. Za všetky problémy a stresy, cestovné výdavky spojené s jedlom, stratu času si chce uplatniť odškodné v sume nad 500,00 Eur. Z informácie, ktoré žiadateľka uviedla v doplnení vyplýva, že žiadateľka sa domnieva, že na základe sťažnosti domových dôverníkov a ich svedeckých výpovedí v rámci súdneho konania o vypratanie bytu došlo k tomu, že Mesto Žilina s ňou neuzavrelo nájomnú zmluvu a následne súd rozhodol o jej povinnosti vypratať sa z bytu. Preto žiadateľka žiada domových dôverníkov nahradiť škodu v sume nad 500,00 Eur. Z predložených dokladov je zrejmé, že Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 16.04.2015 sp. zn. 27C/189/2012 vyplýva, že dňa 14.08.2012 podalo Mesto Žilina vo vzťahu k žiadateľke návrh, v ktorom žiadalo, aby bola žiadateľka povinná vypratať byt č. 7 vo vchode č. 36 na prvom poschodí, ktorý sa nachádza na U. I. v M., v dome

č. XXXX, postavenom na parcele č. 8070 zapísanom na LV č. XXXX v k. ú. M.. Dôvodom podania návrhu bola skutočnosť, že Mesto Žilina je vlastníkom uvedeného bytu, pričom nájomná zmluva zo dňa 12.03.2012 bola medzi mestom a žiadateľkou uzavretá na dobu určitú do 31.05.2012. Nakoľko nedošlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy, býva žiadateľka od 01.06.2012 v predmetom byte bez právneho dôvodu. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom svedkov, pripojením spisov a iných listinných dôkazov, na základe všetkých skutočností bolo preukázané, že odporkyňa sa zjavne nevhodným spôsobom správala ako užívateľka predmetného bytu. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj výsluchom svedkov, z predložených priestupkových spisov, spisu mestskej polície, predložených sťažností zo strany domového výboru. Tieto skutočnosti vyplynuli aj z výpovede samotnej žiadateľky a vypočutých synov žiadateľky. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že aj keď žiadateľka vo väčšine prípadov nebola uznaná za vinnú zo spáchania priestupkov a vo väčšine prípadov išlo o oznamovateľku, tak v jej podaní a z predložených listinných dokladov, či už z mestskej polície OOPZ, alebo obvodného úradu vyplýva, že žiadateľka si až šikanóznym spôsobom uplatňuje svoje práve a zrejme nevhodným spôsobom vystupuje vo vzťahu k ostatným nájomcom a vlastníkom v obytnom dome. Súd nemal dôvodné pochybnosti o výpovediach svedkov, a to členov domového výboru bytového domu, súčasného resp. bývalého člena, ktorý zhodne uvádzali, akým spôsobom sa správa žiadateľka k ostatným vlastníkom a nájomcom bytov. Konanie samotnej žiadateľky vyplynulo nielen z výpovede, kde sama potvrdila určité skutočnosti, napr. ohľadom otvárania okien, ale vyplýva aj z listov, ktoré boli predložené do súdneho spisu. Je zrejmé, že žiadateľka takýmto spôsobom neakceptuje práva a oprávnené záujmy ďalších užívateľov a vlastníkov bytov v bytovom dome. Okresný súd rozsudkom zo dňa 16.04.2015 rozhodol, že žiadateľka je povinná byt vypratať a odovzdať ho Mestu Žilina do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania. Proti predmetnému rozsudku podala žiadateľka odvolanie, pričom Krajský súd v Žiline v konaní pod sp. zn. 5Co/317/2015 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Ďalej žalovaný uviedol a poukázal na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom. Vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu zodpovedajúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená - domnelá, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom spore zaťažuje poškodeného. Vzťah medzi príčinou a následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Žiadateľka, ako skutočnosť, ktorou mala byť porušená právna povinnosť a v dôsledku spáchania tejto skutočnosti jej mala vzniknúť škoda, označila tvrdenie troch domových dôverníkov uvedené v sťažnostiach adresovaných Mestu Žilina, a zároveň uvedených v ich svedeckých výpovediach v rámci právoplatne skončeného konania pred súdom. Súd hodnotil okrem iného aj tieto dôkazy - sťažnosti domového výboru a aj svedecké výpovede domových dôverníkov. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie a ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd nemal dôvodné pochybnosti o výpovediach týchto svedkov. Súd teda považoval na základe vykonaného dokazovania tvrdenia uvedené v sťažnostiach domového výboru a svedeckých výpovediach domových dôverníkov za preukázané, a teda pravdivé. Z toho vyplýva, že sťažnosti a výpovede domových dôverníkov, ktorých pravdivosť už súd v rámci vykonaného dokazovania hodnotil a boli jedným z podkladov pre právoplatné rozhodnutie súdu, nie je možné považovať za porušenie právnej povinnosti. Žalovaný uviedol, že nie je splnená základná podmienka, aby sa žiadateľka mohla domáhať náhrady škody od domových dôverníkov - existencia porušenia právnej povinnosti. O povinnosti žiadateľky vypratať byt rozhodol súd, nie domoví dôverníci. Pokiaľ žiadateľke vznikli náklady v súvislosti s tým, že došlo k nútenému výkonu súdneho rozhodnutia - exekúcií (zablokovanie účtov, poplatky v banke, návšteva exekútora) sú následkom toho, že dobrovoľne nesplnila povinnosť uloženú súdom. Predpokladom úspechu žiadateľky v konaní o náhrade škody je preukázanie vyššie uvedených podmienok, avšak v tomto prípade na základe tvrdení žiadateľky a vzhľadom na okolnosti prípadu je možné jednoznačne skonštatovať, že v danom prípade podmienky nároku na náhradu škody nie sú splnené. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vo veci, s ktorou sa žiadateľka obrátila na centrum sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa centrum s ohľadom na vyššie uvedené s plnením ďalších podmienok už nezaoberalo. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytnutie právnej pomoci.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa podala všeobecnú správnu žalobu, ktorá súdu bola doručená v zákonom stanovenej lehote dňa 13.03.2017. V žalobe poukazovala na to, že jej bolo doručené rozhodnutie centra pod sp. zn. 1029/2017 a to dňa 27.02.2017. S týmto rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko centrum už dopredu uvádza, že nebude úspešná v súdnom konaní, pričom o tomto rozhoduje súd. Poukázala na to, že centru doručila žiadosť o poskytnutie právnej pomoci dňa 05.01.2017 vo veci náhrady škody. Z dôvodu toho, že v roku 2012 dvakrát podali na ňu sťažnosť traja domoví dôverníci na Mestský úrad v Žiline, aby jej nepredĺžili nájomnú zmluvu a nebol odpredaný byt do osobného vlastníctva a dokonca, aby ich mesto informovalo o ďalšom jej postupe. Na ich podnet OS Žilina rozhodol o vyprataní z bytu bez náhrady bytu. Odvolala sa na krajský súd, ten rozhodol, že ak jej nebude garantované slušné a dôstojné bývanie, tak návrh zamietne. Z tohto dôvodu si predvolala sudkyňa OS Žilina troch domových dôverníkov, ktorí si na ňu vymýšľali. Ako jej to v rozsudku potvrdili, že nemajú s ňou nezhody, že iba niečo počuli, takéto argumenty nie sú dostatočné dôkazy pre súd. V rozsudku sa píše, že mala otvárať okná na spoločných priestoroch, niektorí otvárali a potom vraveli na ňu. Bývalý domovník dal zamrežovať jeden vchod paneláku, aby okolo jeho bytu nechodili ľudia a zanitoval okná po 6. poschodie, čím podľa hasičov ohrozoval dlhodobo ľudí. Bolo to viac ako dva roky. Za toto nebol stíhaný. Potvrdenie o tejto veci má od hasičov a ona má byť kvôli otváraniu okien vyťahovaná. Tým, že na ňu podali sťažnosť na Mestský úrad Žilina a ich konaním žalobkyňa má psychickú ujmu na zdraví. Viackrát bola nútená volať policajtov, keď jej opitý sused silno búchal na dvere a na chodníku na ňu vykrikoval vulgarizmy. Poukazovala na to, že jej obmedzujú osobnú slobodu, že nemôže vyjsť z bytu. Na polícii podala viackrát trestné oznámenie na rozbité okná na byte a rozbité poškodené schránky. Dva výťahy boli popísané celé vulgarizmami na jej osobu. Bolo jej spôsobené veľa stresov a je na invalidnom dôchodku, pričom má preukaz ZŤP. Syn je tiež na invalidnom dôchodku, a preto takéto ich správanie jej resp. im nerobí dobre na psychiku a celkový zdravotný stav. Preto žiadala centrum právnej pomoci o právnika, lebo v tejto súdnej veci ho bude veľmi potrebovať, aby sa mohla dovolať spravodlivosti.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 28.07.2017. Stotožnil sa s odôvodnením svojho rozhodnutia, pričom uviedol, že žalobkyňa nepreukázala existenciu porušenia právnej povinnosti v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nesplnila jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci ustanovených v § 6 zákona č. 327/2005 Z. z., preto jej centrum nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.08.2017. Uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného. Opätovne poukázala na dôvody žaloby, ktoré uvádzala v písomne podanej žalobe. Uvádzala, že má dôkazy, potvrdenia z polície, rozbité okná, poštové schránky, fyzické a psychické útoky, že susedia sa snažia ich vyštvať z bytu. Všetko sa začalo tak, že v roku 2011 si chcela odkúpiť byt, tak ako ostatní vlastníci bytov. Zo 48 bytov sú dva byty neodkúpené, pričom to berie ako diskrimináciu. Hneď ako sa domoví dôverníci dozvedeli, že si chce odkúpiť byt podali na ňu sťažnosť na Mesto Žilina, kde navrhli, aby jej nebolo umožnené predĺženie nájomnej zmluvy a odpredaj bytu do osobného vlastníctva. Centrum právnej pomoci tvrdí, že o vyprataní rozhodol súd a nie domoví dôverníci. Z centra ju na súde zastupovala pani K. neadekvátne. Okresný súd Žilina pol roka nevedel, že v tomto byte býva 22 rokov s dvoma synmi. Táto advokátka uviedla v odpore, že dlh na nájomnom vyrovnala v júli 2012. Chybný údaj opravila na júl 2011. Mysli si, že aj pre toto súd rozhodol o jej vyprataní z bytu. Advokátka z centra jej povedala, že sa musí z bytu vysťahovať, aby si našla nadštandardné bývanie, keď vedela, že mám nízky invalidný dôchodok. Takýmto konaním domových dôverníkov žalobkyňa uvádza, že sa stane bezdomovkyňou, lebo nemá šancu sa zamestnať ako invalidná dôchodkyňa aj vzhľadom na jej vyšší vek. Žiadala, aby jej bola priznaná právna pomoc, aby si mohla obhájiť svoje práva.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 14.9.2017 pričom uviedol, že žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného neuvádza žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, preto žalovaný zotrváva na dôvodoch svojho rozhodnutia a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Vo veci bol nariadený termín pojednávania dňa 11.10.2017. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil žalovaný, svoju neprítomnosť ospravedlnil, súhlasil s rozhodnutím aj v jeho neprítomnosti. Z tohto dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného pri aplikácii ust. § 144 SSP.

7. Žalobkyňa zotrvala na dôvodoch žaloby, nesúhlasila s rozhodnutím okresného súdu, považovala ho za nespravodlivé. Žiadala rozhodnutie zrušiť.

8. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu ako aj ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobkyne ( § 177 a nasl. SSP ) mal za to, že vo veci správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a na takto zistený skutkový stav boli správne aplikované ustanovenia zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a tiež zákona o Správnom konaní - č. 71/1967 Zb. Preto bola žaloba postupom podľa § 190 SSP zamietnutá ako nedôvodná a to z nasledovných dôvodov :

9. Podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

10. Podľa článku 37 ods. 2, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.

11. Podľa článku 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory")-

13. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z., účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu,a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.

14. Podľa § 2 zákona č. 327/2005 Z. z. (zákon účinný do 28.02.2017), tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. (zákon účinný do 28.02.2017), tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem trestného konania a konania o správnom delikte a e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., na účely tohto zákona je a) právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach,

vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených, b) cezhraničným sporom 1. spor, v ktorom strana sporu žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona má obvyklý pobyt v Slovenskej republike, a súd, ktorý vo veci koná (ďalej len „príslušný súd“), má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike, alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v inom členskom štáte Európskej únie, 2. spor, v ktorom strana sporu žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike a príslušný súd je v Slovenskej republike, alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v Slovenskej republike, c) azylovou vecou konanie, v ktorom fyzická osoba žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona je 1. žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, 2. azylant, 1c) 3. cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, 4. cudzinec v konaní o odovzdaní do iného štátu, d) konaním o administratívnom vyhostení, konaním o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny a konaním o zaistení žiadateľa o udelenie azylu konanie podľa osobitného predpisu, e) členským štátom členský štát Európskej únie okrem Dánska, f) oprávnenou osobou fyzická osoba, ktorej bol po preukázaní splnenia podmienok podľa tohto zákona priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci právoplatným rozhodnutím Centra právnej pomoci, g) zahraničnou oprávnenou osobou fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom na vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore a tento nárok jej bol priznaný právoplatným rozhodnutím Centra právnej pomoci, h) tuzemskou oprávnenou osobou fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a žiada o poskytnutie právnej pomoci v inom členskom štáte, v ktorom príslušný súd koná o cezhraničnom spore, i) materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

17. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

18. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

19. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

20. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

21. Zákonodarca v zákone o právnej pomoci upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, ako aj podmienky jej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Zákon sa vzťahuje nielen na ochranu

zdravých fyzických osôb nachádzajúcich sa v materiálnej núdzi, ale z obsahu jej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že sa vzťahuje na sociálne odkázané fyzické osoby, ktoré sa za splnenia zákonom ustanovených podmienok sa nachádzajú v takej sociálnej, finančnej a majetkovej situácii, ktorá im neumožňuje zabezpečenie právnej pomoci na ochranu ich práv a právom chránených záujmov. Cieľom zákonodarcu je zabezpečiť reálny prístup k Ústavou Slovenskej republiky deklarovaným právom fyzických osôb a harmonizovať právo Slovenskej republiky s právom Európskeho spoločenstva všetkými fyzickými osobami, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi bez rozdielu, teda bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rodinné alebo iné postavenie. Zákonodarca ustanovuje kritéria, podľa ktorých sa postupuje resp. posudzuje oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadosti a samotného poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup pri žiadaní a poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jej preskúmania súdom. Materiálnu núdzu ustanovuje ako jednu z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci tak, že hranicu materiálnej núdze stanovuje na úrovni 1,4-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a jej ďalšiu podmienku, že žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Ako ďalšiu podmienku pre priznanie práva na poskytnutie právnej pomoci zákon ustanovuje tak, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Zákonodarca týmto zákonom súčasne splnil povinnosť transpozície Smernice Rady č. 2003/8/ES z 27.01.2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len „Smernica“), a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu občanov v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t. j. systémom každému a vo všetkom), pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnych pomoci v obmedzených prípadoch. Účelom zákona č. 327/2005 Z. z. je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v azylových veciach alebo v konaní o administratívnom vyhostení podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov - § 1. Zákon č. 327/2005 Z. z. ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečuje poskytovanie právnej pomoci. Zákonodarca podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti ustanovuje v § 6 ods. 1 písm. a) až c) uvedeného zákona, z ktorej právnej úpravy vyplýva, že nesplnenie jednej z uvedených podmienok má za následok nepriznanie právnej pomoci bez finančnej účasti. Jednou zo základných zákonných podmienok, splnenie ktorej podmieňuje priznanie bezplatnej právnej pomoci je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona). Podľa článku 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „“), Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

22. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecných záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto Ústavou. Z uvedeného článku Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou. V právnej praxi preto môže v činnosti orgánov aplikujúcich právo dochádzať k situácii, že prameň práva, ktorý vo formálnom súlade s Ústavou nie je interpretovaný ústavne konformným spôsobom, pričom orgány štátu realizujú svoju rozhodovaciu právomoc, sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná - článok 7 Ústavy Slovenskej republiky a po vstupe SR do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

23. V zmysle právnej úpravy stanovenej v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na bezplatnú právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie

všetkých troch zákonných podmienok ustanovených v § 6 ods. 1 uvedeného zákona, nesplnenie jednej z nich má za následok nepriznanie bezplatnej právnej pomoci. Vychádzajúc z gramatického a logického výkladu právnej normy ustanovenej v § 6 ods. 1 písm. a)- c) tohto zákona vyplýva, že zákonodarca priznáva fyzickej osobe právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, v ktorom si uplatňuje ochranu svojich práv a v právnej norme ustanovenej v § 8 toho zákona, príkladovo uvádza skutočnosti, na ktoré centrum prihliada pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti takéhoto sporu. Z uvedeného je zrejme, že môže ísť aj o iné skutočnosti, ktoré by preukázali, že spor, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, je zrejme bezúspešný. V každom prípade však musí ísť o také skutočnosti, ktoré zjavne preukazujú bezúspešnosť sporu žiadateľa. Je tiež možné konštatovať, že nie je úlohou súdu správneho súdu, ani úlohou žalovaného nahrádzať úvahu súdu konajúceho v predmetnom spore žiadateľa, a za tým účelom vykonávať dokazovanie, ktoré je v právomoci iba súdu konajúceho vo veci samej. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii žalovaného a závisí od okolností konkrétneho prípadu. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci zaujal názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25.04.2013, v ktorom konštatoval, že „posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení tohto osobitného právneho predpisu, ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci, ako osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci konaná. Sťažovateľ mal navyše zachované právo zvoliť si sám právneho zástupcu mimo inštitútu právnej pomoci poskytovanej centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z.. Z vyššie uvedeného vyplýva aj právomoc žalovaného pri analyzovaní splnenia podmienok ustanovených v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. skúmať zrejmú bezúspešnosť sporu, v rámci ktorého žiadateľ právnu pomoc žiada. Pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama o sebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z.. Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovanú Ústavou SR, a preto je nanajvýš nutné brať do úvahy článok 13 Ústavy SR tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom.

24. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technicky pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať konanie vedené na súde. Uvedený pojem je demonštratívne vymedzený pojmom najmä a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého žalovaný pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom pri obvyklej opatrnosti neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci.

25. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha žalovaného (diskrečná právomoc) správneho orgánu. S poukazom na § 27 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ust. § 192, § 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). Správne uváženie je svojou podstatou možnosťou správneho orgánu vybrať pri rozhodovaní jedno z viacerých dovolených riešení, na ktorom potom spočíva preskúmavané rozhodnutie. V takých prípadoch, v ktorých správny orgán „môže“ alebo „nemôže“, a v podobne vyjadrených situáciách (najmä) je správny súd oprávnený preskúmať len to, či došlo k výberu z niektorých dovolených možností, ale výber sám zásadne prieskumu nepodlieha. Preskúmanie sa vykoná podľa kritérií, ktoré pre správne uváženie uvádza zákon, a ktoré tvoria nevyhnutné východiská pre výsledok správneho uváženia premietnutý do rozhodovania správneho orgánu. Vychádza sa nielen z týchto kritérií, ale aj z účelu zákona, ktorý tvorí významné interpretačné hľadisko.

26. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú ochranu, práve naopak. Preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanovi v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, kedy by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí,

v ktorých sa právna pomoc poskytuje. Za plne opodstatnené treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva, alebo či už zo skutkových tvrdení žiadateľa bez potreby vykonávať dokazovanie nie je pochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napr. prišlo k zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať aj situáciu, keďže zatiaľ vyvracia možnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. pre jeho neprípustnosť podľa procesných predpisov.

27. Podľa názoru správneho súdu nie je úlohou správneho orgánu vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z. z. prejudikovať výsledok konania z vecnej stránky.

28. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobkyni nie je možné priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nesplnila jednu z troch kumulatívne stanovených podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc z dôvodu, že sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu.

29. Zo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktorá bola doručená Centru právnej pomoci dňa 05.01.2017 z bodu B1, v ktorom je uvedená kolónka - informácie o spore ohľadom ktorého žiada právnu pomoc, uveďte v akej právnej veci žiadate o právnu pomoc a opíšte v stručnosti váš prípad je uvedené, že „Títo domovníci napísali sťažnosť na mesto, aby žalobkyňu dali vysťahovať. V tejto sťažnosti písali klamstvá, čím žalobkyni morálne uškodili na mene. Nepísali petíciu ale sťažnosť, čo si myslí, že je rozdiel. Ich vinou žalobkyňa mala zablokovaný účet exekútorom, mala veľké vybavovačky kvôli ním bola v Bratislave, kde mala výdavky na cestovné a stravu a čas. S. jej aj synovi vypráva, čo robíme ešte v byte.“ V žiadosti v kolónke B2, bolo uvedené meno a priezvisko, kontaktné údaje proti strany - H. S., W. I. a X. Q.. V časti C žiadosti bolo uvedené, že má ísť o právnu pomoc a zastupovanie v súdnom konaní, vrátane jeho začatia. V doplnení žiadosti zo dňa 18.01.2017 bolo uvedené, že týmto konaním žalobkyni vznikla škoda nad 500,00 Eur. Z uvedených dôvodov Mesto Žilina s ňou neuzatvorilo nájomnú zmluvu a následne súd rozhodol o povinnosti vypratať sa z bytu.

30. Z rozsudku Okresného súdu Žilina pod č. k. 27C/189/2012 zo dňa 16.04.2015 mal súd zistené, že Okresný súd Žilina rozhodol tak, že vo vzťahu k žalobkyni uložil povinnosť vypratať byt č. 7 vo vchode č. 36 na prvom poschodí, nachádzajúci sa na I. U. v M., v dome č. XXXX, ktorý je postavený na parcele č. 8070, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. M., obec M., okres Žilina a odovzdať tento navrhovateľovi

- Mestu Žilina do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania. Taktiež súd zistil, že Krajský súd v Žiline rozsudkom pod č. k. 5Co/317/2015-303 zo dňa 28.07.2015 predmetný prvostupňový rozsudok okresného súdu potvrdil. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že vo veci boli ako svedkovia vypočutí aj H. S., X. Q. a W. I.. V odôvodnení rozsudku bolo konštatované, že žalobkyňa sa nevhodne správa ako užívateľka bytu, táto si až šikanóznym spôsobom uplatňuje svoje práva a zrejme nevhodným spôsobom vystupuje vo vzťahu k ostatným nájomcom ako vlastníkom v obytnom dome. Súd ďalej konštatoval, že nemal dôvodné pochybnosti o výpovediach svedkov, a to členom domového výboru domu.

31. Žalovaný v rozhodnutí, v jeho odôvodnení vyhodnocoval, že podanie žaloby, ktorým žalobkyňa chce žiadať náhradu škody proti označeným odporcom cez ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, pričom konštatoval, že predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik škody a preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním a opomenutím a následkom.

32. Žalovaný konštatoval, že danom prípade žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, ktorou mala byť porušená právna povinnosť a v dôsledku ktorej jej mala vzniknúť škoda, malo ísť o tvrdenie troch domových dôverníkov, ktoré bolo uvedené v sťažnostiach adresovaných Mestu Žilina, a zároveň uvedených v ich svedeckých výpovediach v rámci právoplatne skončeného súdneho konania.

33. Nesporné aj pre správny súd bola skutočnosť, že žalobkyňa bola právoplatným rozsudkom okresného súdu v Žiline vyššie uvedeným v spojení so špecifikovaným rozsudkom krajského súdu, že jej bola uložená povinnosť vypratať špecifikovaný byt v lehote do 15 dní od zabezpečenia náhradného ubytovania. Z uvedených skutočností musel vychádzať a vychádzal aj správny orgán, resp. aj správny súd. Správny orgán vychádzal z hodnotení svedeckých výpovedí svedkov označených v danom prípade ( v žiadosti žalobkyne o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci ) za protistranu, že ich tvrdenia v

rámci súdneho konania ( právoplatne skončeného ) boli považované za preukázané, a teda pravdivé a z uvedeného dôvodu nebola splnená základná podmienka, aby žalobkyňa ako žiadateľka sa mohla domáhať náhrady škody od domových dôverníkov ( osôb označených v žiadosti ), a to existencia porušenia právnej povinnosti.

34. V predmetnom prípade aj súd mal za preukázané, keďže žiadateľka od uvedených osôb označených vo svojej žiadosti chcela žiadať súdnou cestou náhradu škody nad 500,00 Eur z dôvodu toho, že ako porušenie právnej povinnosti uvádzala skutočnosť - tvrdenie troch domových dôverníkov, ktoré mali byť uvedené v sťažnostiach adresovaných Mestu Žilina, pričom táto existencia porušenia právnej povinnosti nebola preukázaná. Aj súd mal z právoplatného rozhodnutia súdu za preukázané, že je potrebné v danom prípade vychádzať z právoplatného skončeného konania pred súdom, v ktorom bola žalobkyňa zaviazaná na vypratanie špecifikované bytu s tým, že táto má povinnosť byt vypratať až po zabezpečení náhradného ubytovania, pričom súd konštatuje, že z dôvodu vyššie uvedených skutočností nie je teda možné konštatovať, že v danom prípade zo strany uvedených osôb malo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti. Dôvodom uloženej povinnosti - vypratania (vysťahovania sa) z bytu, je uložená povinnosť stanovená v právoplatnom rozsudku súdu. Z uvedeného rozsudku je zrejmé, že vo veci boli účastníkmi navrhovateľ : Mesto Žilina a odporkyňou v tomto konaní bola žalobkyňa. V uvedenom súdnom konaní vystupovali označené osoby ako svedkovia, v rámci tohto právoplatne skončeného konania boli ich výpovede hodnotené, tieto osoby pokiaľ boli v rámci tohto konania vypočúvaní ako svedkovia, mali resp. museli v konaní v zmysle ustanovenia a poučenia podľa § 126 ods. 1 O.s.p. hovoriť pravdu a nič nezamlčovať. Z tohto dôvodu je možné konštatovať, že v danom prípade, keď žalovaný konštatoval, že tvrdenia uvedené v sťažnostiach domového výboru sú preukázané a pravdivé, keď tieto boli jedným z podkladov v rámci vykonaného dokazovania pred súdom, ktoré konanie už bolo právoplatne skončené a teda uvádzané skutočnosti nie je možné považovať za porušenie právnej povinnosti, žalovaný správne konštatoval, že sa v danom prípade jednalo o zrejmú bezúspešnosť sporu s poukazom na § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., a preto sa správne žalovaný nezaoberal ani splnením ďalších podmienok pre priznanie nároku.

35. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP. Žalobkyňa nebola úspešná v konaní, preto nemá právo na náhradu trov konania. Rovnako nepatrí náhrada trov konania ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.