Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-43-2016.pdf
PDF · 93.21 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/43/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu CEE COLLECT Slovakia s.r.o., so sídlom Križkova 9, 811 04 Bratislava, IČO: 45 882 053, právne zastúpeného BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, proti žalovanému M. B., C.. XX.XX.XXXX, D. S. W. T. XX, XXX XX W. T., štátny občan SR, podnikajúci pod obchodným menom: Peter Mánik, miesto podnikania: Janova Lehota 58, 966 24 Janova Lehota, IČO: 44 476 914, o zaplatenie 192,52 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 192,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne
- zo sumy 58,19 Eur od 27.11.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 62,96 Eur od 24.12.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 48,20 Eur od 25.01.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 23,17 Eur od 23.02.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.10.2016 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola doručená súdu dňa 24.10.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 192,52 Eur spolu s úrokom z omeškania, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.10.2009 a dňa 09.05.2011 uzavrela spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, Bratislava ako hmotnoprávny predchodca žalobcu so žalovaným, zmluvy o pripojení podľa § 44 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zmluva“), na základe ktorých sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby, a to aktivovaním SIM kariet, ktoré mu umožnili využívať zvolené telekomunikačné služby poskytované na pridelených telefónnych číslach za podmienok dohodnutých v zmluvách a vo všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať cenu poskytnutých telekomunikačných služieb podľa platného cenníka, a to v lehote splatnosti a vo výške určenej vo faktúre vystavenej za príslušné fakturačné obdobie. Žalovaný cenu poskytnutých služieb za obdobie od 01.10.2012 do 31.01.2013 v celkovej výške 192,52 Eur neuhradil. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vyfakturované služby neuhradil ani v dodatočne poskytnutej lehote, odstúpil právny predchodca žalobcu dňom 14.02.2010 od zmluvy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č.3067, uzavretej dňa 05.11.2015, postúpil hmotnoprávny predchodcom žalobcu pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške 192,52 Eur na žalobcu. Žalobca výzvami zo dňa 17.12.2015 a 23.02.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný na doručené výzvy nereagoval, preto si žalobca uplatnil nárok žalobou.
2. Dňa 07.11.2016 súd vydal platobný rozkaz č.k. 23Cb/43/2016-48, ktorý sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č.k. 23Cb/43/2016-56 zo dňa 22.06.2017 podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473, 474 CSP), zrušil v celom rozsahu.
3. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
4. Nakoľko sa súdu napriek opakovaným pokusom nepodarilo zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného, súd podľa vyššie citovaného § 116 ods. 2 CSP zverejnil dňa 27.07.2017 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu, vzhľadom na čo sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
5. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a/ ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,-Eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Súd oznámením zo dňa 25.09.2017, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli a webovom sídle súdu dňa 25.09.2017, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.
6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, pripojenými listinnými dôkazmi a rozhodol na základe skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.
7. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 10.10.2009 bola medzi hmotnoprávnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb, a to podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zmluva“), ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu služieb podľa platného cenníka. Dňom uzatvorenia zmluvy bol žalovanému aktivovaný zvolený program služieb O2 Fér. Dňa 09.05.2011 bola medzi stranami podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách uzavretá ďalšia zmluva, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu služieb podľa platného cenníka. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby v súlade s platným cenníkom celkovou sumou 247,66 Eur, a to faktúrami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Dňa 05.11.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok č.3067, ktorou právny predchodca postúpil na žalobcu pohľadávky voči žalovanému z vyššie uvedených faktúr v celkovej výške neuhradenej istiny 192,52 Eur, čo postupca žalovanému oznámil listom zo dňa 05.11.2015. Žalobca výzvou zo dňa 17.12.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 243,62 Eur (192,52 Eur titulom dlžnej istiny a 51,10 Eur titulom vyčíslených úrokov z omeškania), a to najneskôr do 7 dní od doručenia výzvy. Predžalobnou upomienkou zo dňa 23.02.2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 246,94 Eur, a to v lehote do 04.03.2016. Žalovaný dlžnú sumy neuhradil.
8. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, nie je spotrebiteľským vzťahom, nakoľko žalovaný predmetné zmluvy uzavrel ako podnikateľský subjekt.
9. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011 (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), a ktorým bol zrušený zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj s odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2 zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 524 ods. 1,2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ako pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu, preto podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 192,52 spolu s úrokom z omeškania, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
11. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že dňa 10.10.2009 a dňa 09.05.2011 boli medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavreté zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. Na základe týchto zmlúv právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ sprístupnil a poskytol žalovanému na základe jeho žiadosti zvolené služby v rozsahu špecifikovanom v zmluve. Žalovaný sa zaviazal platiť poskytovateľovi cenu zvolených služieb uvedenú v cenníku. Za poskytované služby vystavil právny predchodca žalobcu žalovanému faktúry v celkovej výške 247,66 Eur. Napriek tomu, že podľa uzavretej zmluvy a § 43 ods. 1 písm. a), a ods. 12 písm. b) zákona č.351/2011 Z.z. bol žalovaný povinný uhradiť cenu poskytnutých služieb, žalovaný vyfakturované sumy neuhradil. Aktívnu legitimáciu má súd preukázanú predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorou právny predchodca postúpil na žalobcu pohľadávky voči žalovanému z vyššie uvedených faktúr v celkovej výške neuhradenej istiny 192,52 Eur a z predloženého oznámenia postupcu o postúpení pohľadávok zo dňa 05.11.2015, z ktorých vyplýva, že žalobca je nositeľom hmotnoprávneho nároku, o ktorý v konaní ide, a je teda vlastníkom predmetnej pohľadávky s príslušenstvom s poukazom na § 524
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný sumu, čo i len čiastočne uhradil, ani nebolo predostreté žiadne tvrdenie ani žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých služieb zanikol, hoci aj iným spôsobom ako splatením. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný využíval služby žalobcu, pričom žalovaný vyfakturované sumy neuhradil, preto má súd za to, že žaloba bola podaná dôvodne.
12. Žalobca žalobou okrem žalovanej sumy uplatnil aj príslušenstvo, a to pokračujúce úroky z omeškania. Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z., ktorý sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,75 % ročne. Vzhľadom na uvedené, súd priznal úroky z omeškania vo výške 9,75 % ročne. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením, pričom toto omeškanie stále trvá, preto žalobca má nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm, ktoré súd posúdil ako dôvodné, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej jednotlivej faktúry až do zaplatenia.
13. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).