Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: I.. B. Y., D.. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. Ž., U. W. XXXX/X, proti žalovanému: I.. L. S., M.. XX.XX.XXXX, Q. R. B., M. XXXX/ XX, zastúpenému JUDr. Veronikou Leppovou, advokátkou so sídlom v Tvrdošíne, Medvedzie 45/19, v spore o zaplatenie sumy 2.080,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou datovanou k 30.12.2016, doručenou tunajšiemu súdu 02.01.2017, sa žalobkyňa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 2.080,- eur s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 01.10.2016 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Odôvodnila ju tým, že pracovala ako maklér v investičnej spoločnosti Ertrag und Sicherheit a žalovaný mal záujem o investičný produkt Franklin Templeton, pričom však nemal potrebné prostriedky na úhradu provízie za sprostredkovanie obchodov spoločnosti účet JUNG, DMS & CIE Gesselschaft m.b.h. (2.100,- eur), ktoré bolo nutné uhradiť vopred. Žalovaný ju teda požiadal, aby tieto poplatky uhradila za neho, pričom sa jej ich ústne zaviazal splácať. Dňa 30.12.2012 za žalovaného (v jeho mene), na jeho žiadosť uhradila zo svojho sumu 2.100,- eur na účet JUNG, DMS & CIE Gesselschaft m.b.h. vedený v UniCredit Bank a.s., pobočka Žilina - Aupark, predstavujúcu sumu provízie za sprostredkovanie obchodov, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť tak, ako je uvedené v Protokole rozhovoru o investícii z 30.12.2012, za vedenie investičných účtov v spoločnosti Franklin Templeton sprostredkovaných spoločnosťou Ertrag und Sicherheit. Žalovaný sa zaviazal začať jej splácať dlžnú sumu od júna 2013 v niekoľkých splátkach do konca leta 2013, pričom tak neurobil. Následne žalovaný podpísal formulár „Údaje o zákazníkovi“ spoločnosti JUNG, DMS & CIE Gesselschaft m.b.h., obsahujúci jeho osobné údaje, mimo iné aj zoznam investičných účtov žalovaného (XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX), adresu pobytu, emailovú adresu „S..P.“, a telefónne číslo +XXXXXXXXXXXX, z ktorého neskôr s ňou komunikoval. V období od 13.06.2013 do 14.05.2014 prebehla medzi ňou a dlžníkom komunikácia formou SMS správ, ktorá potvrdzuje výšku záväzku žalovaného voči nej a omisívne konanie žalovaného v otázke plnenia jeho záväzku voči nej. Dňa 04.08.2016 navštívila žalovaného v priestoroch prevádzky pneuservisu v Trstenej v prítomnosti L.. D. B., konateľa spoločnosti Northwestern Legal s.r.o., pričom sa so žalovaným dohodla na novácii záväzku žalovaného k úhrade sumy 2.100,- eur tak, že žalovaný uhradí sumu 1.000,- eur prevodom investičných podielov vo fondoch XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v spoločnosti Franklin Templeton v hodnote 4 x 250,- eur na ňu, a zvyšnú sumu vo výške 1.100,- eur bude uhrádzať mesačne po 20,- eur na jej účet pod sankciou straty výhody splátok. Dôkazom o obsahu tejto dohody je emailová komunikácia medzi žalovaným a L.. D. B.. Počas uvedenej návštevy 04.08.2016 žalovaný jej uhradil

20,- eur, čo mala byť prvá splátka istiny tak, ako je uvedené vyššie. Ona žalovanému vystavila príjmový pokladničný doklad. Dňa 24.08.2016 v súlade s dohodou zo 04.08.2016 a telefonického rozhovoru so žalovaným z 23.08.2016 boli L.. D. B. žalovanému zaslané pokynové lístky na prevod nasledovných investičných podielov vo fondoch N. A. N. I. N. - J. (J.), N. A. A. C. J. N. - J. (J.), N. A. A. J. P. K. N. J. (J.), N. A. A. N. L. N. - J. (J.) spolu v nominálnej hodnote 1.000,- eur (vložených 4 x 250,- eur), pričom aktuálnu hodnotu ona v tomto čase nemohla poznať, pretože už na uvedenej pozícii nepracuje a teda investičné portfólio žalovaného nespravuje. Následne žalovaný zistil, že aktuálna hodnota prevádzaného portfólia je vyššia ako predpokladal (až 1.300,- eur) a navrhol zmenu ústnej dohody zo 04.08.2016 tak, že všetky peniaze musia prísť na jeho účet, z ktorého zaplatí sumu 1.000,- eur na jej účet. L.. D. B. v emailovej správe zo dňa 25.08.2016 požiadal žalovaného o zaslanie čísla účtu, avšak žalovaný číslo účtu nezaslal a tak sa konanie žalovaného javí ako účelové. Žalovaný s ňou nekomunikuje, nereaguje ani na výzvy k úhrade sumy 2.080,- eur a do dnešného dňa jej uhradil len sumu 20,- eur dňa 04.08.2016. Ďalšiu splátku v sume 20,- eur bol povinný zaplatiť do konca septembra 2016 a preto je od 01.10.2016 s úhradou svojich záväzkov v omeškaní a stratil výhodu splátok, pretože sa omeškal s čo aj jedinou splátkou. Preto na podklade vyššie uvedeného je osvedčený jej nárok na zaplatenie dlhovanej sumy zo strany žalovaného.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo 06.03.2017 k žalobe uviedol, že dlh neuznáva a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že 30.12.2012 mu zatelefonovala žalobkyňa a chcela sa s ním stretnúť. On jej nakoniec navrhol, aby sa stretli v Ružomberku. Keď sa v Kauflande o 18.00 h stretli, požiadala ho žalobkyňa, aby uzavrel zmluvu o zriadení účtu so spoločnosťou JUNK, DMS & CIE GmbH, pretože, ak v ten deň žalobkyňa uzavrie takúto zmluvu ešte s jedným klientom, budú vyplatené ako provízie za získaných klientov podstatne vyššie odmeny. On túto zmluvu nechcel uzavrieť, pretože na zriadenie účtu bola potrebná čiastka 2.000,- eur a on takúto sumu jednak nemal k dispozícii a jednak nemal záujem zriadiť účet, pretože predtým pre túto spoločnosť pracoval dva roky a účet si nezriadil. Žalobkyňa však naliehala a povedala, že zaplatenie čiastky za zriadenie účtu je jej problém, pretože sa jedná o jej výlučný záujem. Žalobkyňa ešte v ten deň vložila na účet v UniCredit Bank v Žiline čiastku 2.100,- eur a napodobnila jeho podpis ako podpis klienta. V ostatnom žalobkyňa uvádza nepravdivé údaje, pretože formulár údaje o zákazníkovi z 26.02.2013 on nepodpísal, ani na príjmovom doklade zo 04.08.2016 nie je jeho podpis. Poukázal predovšetkým na to, že žalobkyňa na príjmovom doklade uviedla jeho adresu, ktorú mal do roku 2013, preto ju nemohol žalobkyni uviesť v roku 2016, kedy mal zaplatiť splátku 20,- eur. Navrhol na tieto doklady na overenie podpisu stanoviť znalca. Pretože uzavrel zmluvu len z dôvodu, aby žalobkyňa mala z toho finančný prospech, navrhol, aby žalobkyňa predložila doklady o výške odmien z tejto spoločnosti za roky 2011 až 2013, z ktorých bude vyplývať, že mala podstatne vyšší finančný prospech v roku 2012 ako v roku 2011. Ako vyplýva zo žalobkyňou predložených dokladov - mailov, on žalobkyňou vymáhanú čiastku neuznal a z opatrnosti vznáša námietku premlčania.

4. Žalobkyňa v následnej replike danej vyjadrením z 05.04.2017 uviedla, že od júna roku 2011 pracovala v spoločnosti Ertrag und Sicherheit, pôsobiacej na Slovensku pod obchodníkom s cennými papiermi JUNG, DMS & CIE. Táto spoločnosť sa zaoberala zriaďovaním tzv. majetkových investičných účtov slúžiacich predovšetkým na zabezpečenie dlhodobých investičných cieľov a teda hlavne na zabezpečenie rodiny a dôchodku. Počas roka 2011 v tejto spoločnosti začal pracovať aj žalovaný, ktorý bol jej podriadeným a mala na starosti jeho zaškolenie. Hoci sa snažila mu byť nápomocná, absolvovala s nim počiatočné školenie aj niekoľko ďalších školení a termínov s klientmi, žalovanému sa nepodarilo dosiahnuť ani počiatočné kariérne stupne aj s ohľadom na skutočnosť, že sám si nebol schopný zriadiť uvedený investičný účet a teda nemohol z vlastnej skúsenosti vidieť jeho fungovanie. Koncom roka 2012 sa snažila splniť plánovanú polročnú produkciu zmlúv a jej cieľom bolo dokončiť začaté obchody, aj s ohľadom na to, že v januári 2013 mala odchádzať do zahraničia na dlhšiu dobu. Za týmto účelom sa rozhodla kontaktovať potenciálnych klientov, o ktorých vedela, že o založenie účtu mali v minulosti záujem, a majú o týchto veciach už informácie. Žalovaný už počas obdobia spolupráce prejavil záujem o otvorenie investičného účtu, pretože ten bol ich pracovným nástrojom, a bolo nepísaným pravidlom pre každého spolupracovníka takýto účet mať založený, k čomu predložila e-mail žalovanému z 13.09.2012, v ktorom mu na jeho žiadosť zasiela predbežnú kalkuláciu investície, v ktorej sa predpokladá založenie investičného účtu v spoločnosti Franklin Templeton cez ich poradenskú firmu. Od septembra 2012 do konca roka si ale žalovaný tento investičný účet nezriadil, a to bolo aj dôvodom jej telefonátu žalovanému. On jej svoj záujem o účet potvrdil, avšak namietol, že mu v tom bráni nedostatok finančných prostriedkov, ktoré boli na otvorenie účtu potrebné. Na to mu navrhla, že má nejaké voľné finančné prostriedky, ktoré mu môže za týmto účelom požičať. Vedela, že zvyčajne tieto účty sú ziskové, a teda predpokladala, že s vrátením finančných prostriedkov od žalovaného nebude problém. Žalovaný jej zaslal mailom všetky

potrebné údaje a tiež kópiu svojho OP na prípravu príslušných podkladov. Poprela, že by zriadenie účtu žalovanému navrhla pri osobnom stretnutí v Ružomberku, pretože príprava podkladov a dobrého investičného portfólia si vyžaduje dlhší čas a prácu, a preto tieto doklady už mala pripravené na základe podkladov od žalovaného a priniesla ich na podpis na stretnutie v Ružomberku. Zvyčajne sa tieto zmluvy podpisovali v kancelárii v Žiline, ale žalovaný ju požiadal, aby sa stretli v Ružomberku, pretože bude cestovať s dcérou do Šale a takto mu to lepšie vyhovuje. S týmto súhlasila a spolu s podkladmi priniesla aj zmluvu o pôžičke. Dohodli sa, že najskôr si žalovaný zriadi trvalý príkaz na pravidelné investovanie na tento účet, aby si naštartoval investíciu s cieľom vytvoriť zisk, a po niekoľkých mesiacoch jej začne požičaných 2.100,- eur splácať tak, aby jej táto suma bola vrátená približne do jedného roka. Žalovaný s takýmto postupom súhlasil a všetky dokumenty podpísal. Poprela ako preukázateľne nepravdivé tvrdenie žalovaného, že o uzatvorenie účtu nemal záujem a zmluvu nechcel uzavrieť. O tento účet prejavil záujem už oveľa skôr, a za týmto účelom sa zúčastnil aj dvojdňového seminára spoločnosti Ertrag und Sicherheit, ktorý sa konal v hoteli Diplomat v Rajeckých Tepliciach v dňoch 03. - 04.09.2011, a ktorého náplňou bolo práve zriaďovanie a správa takéhoto účtu, k čomu ako dôkaz uviedla e-mail od žalovaného zo 14.08.2011, ktorým sa sám na tento seminár prihlásil. Už počas tohto seminára sa o zriadení účtu rozprávali a tiež o tom hovorili viackrát na školeniach v Žiline, aj v prítomnosti jej nadriadeného L.. U. Q., Q. B., L. XX, čo doložila Protokolom rozhovoru o investícii, podpísaným žalovaným a kde je p. Q. uvedený ako svedok predchádzajúceho stretnutia. Zároveň predpokladala, že žalovanému vlastníctvo investičného účtu pomôže v jeho začatej kariére investičného poradcu, a keďže žalovaný bol jej podriadeným, bola to pre ňu aj perspektíva neskorších medziprovízií, ak by sa žalovanému rozbehli obchody. Tvrdenie žalovaného, že mala mať spätne za rok 2012 vyplatené vyššie provízie, je nepravdivé, nakoľko podľa stanov firmy všetky provízie boli vyplácané výlučne za predchádzajúci kalendárny mesiac a v závislosti od dosiahnutej pozície vo firme. U nej sa uzatvorením zmluvy so žalovaným žiadna pozícia nezmenila, ani jej neboli vyplatené žiadne dodatočné odmeny. Vyššiu pozíciu vo firme dosiahla už vo februári 2012 a už odvtedy mala vyššie ohodnotenie v rámci provízneho poriadku (pozícia 3). Porovnanie roku 2011 s rokom 2012 je v tomto prípade irelevantné, nakoľko so spoločnosťou Ertrag und Sicherheit začala spolupracovať iba v polovici roka 2011, aj to iba ako tiper (možná pozícia 1 alebo 2) a logicky jej provízie ako začiatočníka neboli vysoké. Posun z pozície 2 do pozície 3 dosiahla vo februári 2012, čo doložila certifikátom a v tejto pozícii zostávala pred aj po uzatvorení zmluvy o investičnom účte so žalovaným. Od marca 2012 mala vyplácané provízie podľa províznych kritérií spoločnosti Ertrag und Sicherheit výlučne v závislosti od dosiahnutého kariérneho stupňa, za predpokladu splnenia ďalších požiadaviek, ako absolvovanie príslušných školení, účasť na seminároch, vedenie spolupracovníkov, atď., a to na mesačnej báze. Predložila výpis jej provízií za január 2013 za zmluvy uzatvorené v decembri 2012, kde je jasne vidieť, že stále bola odmeňovaná v kariérnom stupni 3 (pod "Strukturstufe" na strane 1), tak ako už od marca 2012. Doložiť kompletný výpis odmien za celú dobu jej spolupráce by bolo veľmi obsiahle, nakoľko sa v každom vyúčtovaní nachádza aj vyúčtovanie celej štruktúry jej podriadených spolupracovníkov. Provízia za zmluvu žalovaného bola 273,30 eura a bola jej vyplatená v januári 2013 spolu s províziami za ďalšie v decembri 2012 uzatvorené zmluvy . Teda tvrdenie žalovaného, že jeho účet financovala s cieľom vlastného finančného prospechu, je absolútne nepravdivé a nelogické, keďže pôžička bola vo výške 2.100,- eur a jej provízia z tejto zmluvy bola 273,30 eura, čo je niekoľko násobne menej. Vždy hovorili o pôžičke, nie o tom, že tento účet žalovanému zaplatí. To mohla urobiť nejakému rodinnému príslušníkovi bez nutnosti cestovať mimo bydliska. Jednalo sa jednoznačne o pôžičku, na ktorej splácaní sa jasne dohodli, z dôvodu, že žalovaný mal o jeho otvorenie dlhodobo záujem, čo preukazujú aj vyššie uvádzané skutočnosti. Vzhľadom na tento jeho záujem žalovaný využil jej dobromyseľnosť pomôcť mu, pretože s odstupom času môže konštatovať, že žalovaný si tento účet zrejme nemohol dovoliť. Na stretnutí v Ružomberku mal žalovaný podpísať zmluvu o pôžičke, prevziať od nej hotovosť na úhradu provízie a túto uhradiť. Avšak namietol, že sa ponáhľa s dcérou do Šale, a preto sa dohodli, že to vybaví ona v Žiline, a preto žalovanému ani nedala podpísať pripravenú zmluvu o pôžičke, nakoľko mu hotovosť na tomto stretnutí neodovzdala. Žalovaný ju požiadal, aby uvedený poplatok 2.100,- eur uhradila v jeho mene. Nie je pravda, že by napodobňovala podpis žalovaného, avšak podpísala vkladový lístok v jeho mene, pretože ju o to požiadal a k tomu de facto splnomocnil, aby uvedené peniaze vložila za neho. Žalovaný bol jej spolupracovník, v tomto konkrétnom prípade bol vlastne jej klientom a takéto konanie v prospech neho ako klienta vyplývalo z jej postavenia investičného makléra, pričom vzťah absolútnej dôvery klient - maklér sa prezumuje. Žalovaný využil jej ochotu pomôcť mu a vychádzať mu v ústrety a podľa jej názoru sa spoliehal na to, že bez podpísanej zmluvy o pôžičke ona nebude mať podklady k prípadnému vymáhaniu peňazí od neho, ak by jej peniaze nevracal. K tomuto finančnému plneniu v prospech žalovaného ale preukázateľne došlo, a žalovaný tento fakt nikdy nerozporoval. Podľa jej domnienky žalovaný využil situáciu, aby sa

vyhol vráteniu pôžičky a takto sa neoprávnene obohatil, čo dosvedčuje aj fakt, že jej pred zriadením účtu uviedol svoju adresu v Š., a takúto adresu má aj na predloženom občianskom preukaze. Neskôr ju telefonicky požiadal o zmenu adresy zo Š. do R. B. a požiadal ju, aby príslušný formulár o zmene údajov za neho podpísala. Adresu v R. B. chcel uviesť ako korešpondenčnú. Toto aj urobila v záujme urýchleného vybavenia jeho žiadosti a na jeho pokyn. V tom čase netušila, že žalovaný sa bude snažiť splácaniu pôžičky vyhnúť, a fakt, že tento formulár za neho podpísala, použije ako argument proti nej. Dovtedy boli ich vzťahy korektné, a ona netušila, že jej ústretovosť žalovaný bude chcieť zneužiť. Žalovaný mal plniť za zriadenie účtu platbou príslušného poplatku, čo potvrdil aj svojím podpisom na Protokole rozhovoru o investícii, a toto plnenie za neho uskutočnila ona zo svojich vlastných prostriedkov. Predmetom sporu je konanie o povinnosti žalovaného zaplatiť jemu poskytnuté finančné prostriedky, ktoré boli z jej strany preukázateľne poskytnuté, ako to on sám vo svojom vyjadrení uvádza - boli pod jeho menom uhradené do UniCredit Bank. Jej tvrdenie, že žalovaný účet chcel a mal oň záujem, je podporené aj faktom, že žalovaný si po zriadení investičného účtu na tento začal aj pravidelne sporiť sumou 250,- eur mesačne, k čomu si musel sám zriadiť trvalé príkazy na úhradu vo svojej banke, a dané sumy na investíciu zaslať. Ako teda žalovaný môže rozumne vysvetliť, že napriek tomu (ako on tvrdí), že tento účet nechcel a ona ho podľa jeho vyjadrení zriadila len za účelom jej finančného prospechu, on tento účet začal aktívne využívať a dosahovať jeho prostredníctvom zisk? Vďaka ňou uhradenému poplatku za zriadenie účtu má žalovaný finančný prospech, nakoľko predpokladá, že toto investičné portfólio je v zisku. Navrhla, aby súd obstaral dôkaz: Výpis z portfólia klienta (žalovaného) a aktuálnu hodnotu jeho majetkových fondov N. A. N. I. N. - J. (J.), N. A. A. C. J. N. - J. (J.), N. A. A. J. P. K. N. J. (J.), N. A. A. N. L. N. - J. (J.), N. A. Y. A. D. a všetkých ostatných produktov využívaných v spoločnosti JUNG, DMS & CIE GmbH - čím mieni preukázať, že žalovaný uvedený majetkový účet aktívne využíval a jeho prostredníctvom dosahoval zisk a preto nie je možné tvrdiť, že ho nechcel (nominálna hodnota žalovaným zakúpených podielov vo fondoch majetkového účtu bola, pokiaľ jej je známe, 5 x 250,- = 1.250,- eur). Žalovaný sa jej začal po čase vyhýbať, zatajovať a nedvíhať telefón. Iba zriedkavo jej odpísal na jej SMS-ky, a to vždy s nejakou výhovorkou, ako to vyplýva aj z ňou predloženej overenej SMS komunikácie. Zo začiatku vyjadroval ľútosť nad tým, že jej nemôže ihneď začať splácať, potom posúval termín začiatku splátok, neskôr už ani neodpisoval. Avšak nikdy túto pôžičku nerozporoval. V auguste 2016 požiadala L.. D. B. zo spoločnosti Northwestern Legal s.r.o. zo Žiliny, aby jej pomohol túto situáciu riešiť. Tento žalovaného telefonicky kontaktoval a keď žalovaný zistil, že sa jedná o splácanie ňou poskytnutej pôžičky, na ďalšie telefonáty už nereagoval. Požiadala L.. B., aby cestoval spolu s ňou do R.W. B. za žalovaným, kde v mieste jeho adresy (E.. M. XX) sa od susedov dozvedeli, že žalovaný sa tu väčšinou nezdržiava, aj s ohľadom na to, že ho pravidelne na tejto adrese hľadajú ľudia, ktorým dlhuje peniaze. Susedia im poskytli adresu sestry žalovaného, ktorá by mala vedieť, kde sa jej brat zdržiava, od ktorej dostali adresu pracoviska žalovaného - pneuservis v Trstenej. Tam žalovaného zastihli, bol dosť zaskočený, že ho dokázali nájsť, ihneď navrhol splátky 20,- eur mesačne a prvú splátku aj na mieste uhradil. Na príjmovom doklade uviedla adresu podľa jeho preukazu totožnosti, ktorého kópiu mala v zložke u seba a žalovaný ju na chybu v adrese neupozornil. Ona v ďalšom namietla, že takýmito splátkami bude svoj dlh voči nej splácať veľmi dlho, a navrhla, aby jej previedol prostriedky zo svojho investičného portfólia a v tom prípade môže zvyšok uhrádzať aj takýmito malými splátkami. S týmto žalovaný súhlasil a teda sa dohodli na novej schéme úhrady jeho záväzku, ako prejav súhlasu s takouto dohodou, ktorú bez ďalšieho považuje za nováciu záväzku. Žalovaný však nechcel previesť celé portfólio, pretože ako uviedol, má finančné problémy a požiadal ju, aby previedla na seba iba podiely v nominálnej hodnote 1.000,- eur a požiadal p. B., aby zabezpečil prípravu dokumentov potrebných na tento prevod tak, ako to vyplýva z e-mailovej komunikácie, medzi žalovaným a L.. D. B.. Pre prípad spornosti čokoľvek, čo bolo obsahom tejto ústnej dohody, navrhla výsluch L.. D. B. ako svedka. Zotrvala na tvrdení, že na príjmovom doklade zo dňa 04.08.2016 je podpis žalovaného, o čom môže rovnako vypovedať L.. D. B., pred ktorým tiež žalovaný uvedený doklad vlastnoručne podpísal. Príslušné dokumenty na prevod fondov pripravili, avšak po ich zaslaní na e-mail žalovaného sa dočkali iba ďalších výhovoriek z jeho strany a tieto odmietol podpísať s odôvodnením, že vraj chcela získať viac ako dohodnutých 1.000,- eur. Bez poskytnutia aktuálneho výpisu k tomuto účtu zo strany žalovaného nebolo možné presne stanoviť hodnotu 4 fondov, na ktorých prevod mu poslali podklady, a preto vychádzali z nominálnej hodnoty (hodnota v čase nákupu podielov (4 x 250,- eur) tak ako bolo so žalovaným dohodnuté. Aktuálna hodnota môže byť aj vyššia, aj nižšia, čo bolo samozrejme na jej riziko, avšak pretože nechcela záležitosť komplikovať, súhlasila s touto novou schémou vrátenia jeho záväzku. O uvedenom svedčí aj doložená emailová komunikácia medzi žalovaným a D. B. a tiež priložila kópiu emailovej komunikácie medzi ňou a žalovaným. Žalovaný sa vo svoj prospech rozhodol využiť fakt, že sa vyhol podpísaniu zmluvy o pôžičke. Možno kalkuloval aj s faktom, že sa väčšinu času zdržiava

v zahraničí a tým dôjde k premlčaniu jeho záväzku voči nej. Vzhľadom na to, že predmetom sporu je povinnosť žalovaného zaplatiť jej finančnú čiastku tak, ako to vyplýva z pôvodného návrhu a žalobca (správne žalovaný) nerozporuje jej poskytnutie, má za to, že na to, aby bol žalovaný v spore úspešný, je povinný dokázať, že jej peniaze vrátil tak, ako mu boli poskytnuté. Žalovaný namiesto preukázania tejto jeho základnej povinnosti tvrdí všemožné nepodstatné okolnosti, ktoré sú v ďalšom pokračovaní v spore irelevantné a má za to, že neuniesol dôkazné bremeno, navrhla žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

5. Žalovaný v duplike podaním z 30.05.2017 uviedol, že nikdy neprejavil svoju vôľu uzavrieť zmluvu v spoločnosti Ertrag und Sicherheit, ktorá pôsobila na Slovensku pod obchodníkom s cennými papiermi JUNG, DMS & CIE. Toto urobil len na naliehanie žalobkyne. Keby sám mal záujem uzavrieť túto zmluvu, mohol to urobiť kedykoľvek sám a za túto zmluvu by bola spoločnosťou vyplatená provízia jemu a nie žalobkyni. Potvrdil, že ho v auguste 2011 I.. R. B. a žalobkyňa oboznámili s novým investičným produktom spoločnosti Ertrag und Sicherheit, ktorý fungoval na báze MLM. Od p. B. obdržal províznu tabuľku s oznámením, že ak by chcel pre firmu Ertrag und Sicherheit pracovať, tak podmienkou je účasť na seminári v hoteli Diplomat v Trenčianskych Tepliciach, ktorý sa koná vždy prvú sobotu a nedeľu v mesiaci. On sa tohto seminára aj zúčastnil v dňoch 03. a 04.09.2011. Tu sa prvý a poslednýkrát stretol s p. U.. Q., hlavným organizátorom seminára. O jeho absolvovaní obdržal certifikát. Po jeho skončení bola s ním podpísaná zmluva obchodného asistenta a 13.09.2011 a 04.10.2011 mu boli doručené prístupové údaje k vyúčtovaniam ako obchodnému partnerovi. Napriek tomu, že sa podľa prednášajúcich jednalo o zaujímavé produkty, na tomto seminári sa dozvedel, že podmienkou prístupu k ním je otvorenie majetkového účtu u spoločnosti Franklin Templeton a poplatok za jeho otvorenie je 2.100,- eur. Tento účet má 4 samostatné podúčty a je možné, aby ho samostatne používali štyria rôzni členovia jedného príbuzenstva. Keďže väčšina zúčastnených nemala finančné prostriedky na založenie účtu a ďalšie sporenie, bola jemu a ostatným prítomným ponúknutá spolupráca na báze MLM, aby si získaním nových klientov a následnými províziami zarobili na poplatok a otvorenie účtu. On ponúkol možnosť investovať do podielových fondov Franklin Templeton viacerým svojim známym a priateľom, ale nikto z ním oslovených nemal záujem o tento produkt, pretože neboli ochotní zaplatiť len za založenie účtu finančnú čiastku 2.100,- eur. Preto sa prestal venovať tejto činnosti a nepodpísal zmluvu o otvorení majetkového účtu ani s jedným klientom a ani pre seba. Keďže nepracoval, ani neprinášal nových klientov a tým zisk spoločnosti, dňa 11.04.2012 mu Ertrag und Sicherheit vypovedala zmluvu asistenta obchodného partnera k 31.05.2012 s jednomesačnou výpovednou lehotou ako neaktívnemu partnerovi. Napriek ukončeniu zmluvy sa ho žalobkyňa snažila ešte dva mesiace po vypovedaní zmluvy asistenta obchodného partnera e-mailom z 13.09.2012 zaktivizovať na spoluprácu, ale okrem odpovede na jej e-mail zo 14.02.2012 (správne 14.09.2012) k ďalšej komunikácii už nedošlo. Žalobkyňa sa mu ozvala 30.12.2012, keď mu v nedeľu ráno okolo 9.00 h zatelefonovala so žiadosťou o pomoc, že potrebuje v ten deň uzavrieť ešte jednu zmluvu o otvorení majetkového účtu u spoločnosti Franklin Templeton a obracia sa na neho s prosbou, lebo pri kariérnom postupe na začiatku vyčerpala všetky možnosti a uzavrela účty so všetkými známymi a rodinnými príslušníkmi. Vie, že sa jedná o posledný pracovný deň v roku, tak už nikoho iného nezoženie a tým pádom nepotvrdí svoju pozíciu v MLD a nezíska navyše možné finančné prostriedky. Ale vie, že má vedomosť o účte a vie, že jeho založením mu nehrozia žiadne nepríjemnosti, tak chce založiť účet na jeho meno, aby získala za zriadenie - otvorenie účtu body do hodnotenia kariérnej pozície 3. v hodnotení MLM kariéry Ertrag und Sicherheit. Domnieva sa, že v prípade znovupotvrdenia kariérnej pozície 3. sa žalobkyni mala zvýšiť odmena za každý bod za provízne zmluvy z 1,50 eura/bod na 2,90 eura/bod a taktiež výška medzi provízie za získané body svojich spolupracovníkov z 0,50 eura na 1,40 eura (viď provízna tabuľka Ertrag und Sicherheit) + body a vyššie odmeny za jednotlivé finančné vklady klientov. Že sa tak stalo, tomu svedčí príloha žalobkyne č. C5 priložená k jej vyjadreniu. Z predloženého vyúčtovania provízií vyplýva, že za uzavretie zmluvy s ním dostala žalobkyňa za jeden bod odmenu 1,90 eura, ale u ďalšej zmluvy už bol jeden bod ohodnotený čiastkou 2,90 eura/bod. Keby bola žalobkyňa odmeňovaná v štruktúrnom stupni 3 už od februára 2012 ako tvrdí, tak by musela dostávať za jeden bod odmenu 2,90 eura a nie 1,90 eura ako v jeho prípade, lebo do podpisu zmluvy s ním nemala žalobkyňa v roku 2012 splnený požadovaný počet bodov na znovu potvrdenie kariérneho stupňa 3. Jeho to v tom čase nezaujímalo a nevenoval tomu žiadnu pozornosť. Znovu jej povedal, že účet nechce, lebo nemá ani finančné prostriedky nielen na jeho zriadenie, ale ani na následné finančné vklady pre jeho využívanie. Založenie účtu pre neho nemalo žiaden význam. Na to od žalobkyne dostal odpoveď, že stačí, aby súhlasil a podpísal doklady, ktoré sú potrebné na založenie účtu, pretože prostriedky, ktoré mu dá na založenie účtu jej stoja za získané vyššie provízie, aj keď založenie účtu zaplatí. Podľa žalobkyne jej bude stačiť, aby v ďalšom roku 2013 ten účet aspoň na pár mesiacov začal používať. Podľa nej malo stačiť pár mesiacov vkladať na tento účet mesačne 250,-

eur do rôznych investičných fondov. V tom čase cestoval po dcéru na sviatky do Šale. Preto navrhol, aby sa stretli až po Novom roku. Žalobkyňa však nástojila, že to musí byť ešte v ten deň, lebo ináč to pre ňu nemá význam. Preto mu navrhla, že mu e-mailom pošle doklady, ktoré má vyplniť a sú potrebné na to, aby mohla pripraviť formuláre žiadosti na zriadenie majetkového účtu Franklin Templeton, aby sa už potom na mieste stretnutia s vyplňovaním nezdržiavali. Pokyny mu odoslala žalobkyňa e-mailom 30.12.2012 odoslaným o 10.30 h a následne o 10.34 h druhýkrát, nakoľko po telefonickom overení zistila, že prvýkrát prílohy neprešli. On jej mal poslať vyplnený dotazník a zoskenovaný občiansky preukaz. Na jeho námietku, že aj tak sa jej to v ten deň nepodarí zriadiť, lebo on odchádza do Šale a vráti sa až v podvečer, preto nebude môcť uskutočniť bankový vklad, mu žalobkyňa povedala, že je to jej starosť, pretože si zistila, že v UniCredit Bank v Aquaparku v Žiline sú otváracie hodiny do 22.00 h a má tam známu, ktorá príjme hotovostný vklad aj na meno cudzej osoby a že žalobkyňa osobne príde za ním do Ružomberka, aby podpísal zmluvu o zriadení účtu. Jemu to bolo jedno, zvážil si, či požadovanú finančnú čiastku 250,- eur/mesiac potrebnú na počiatočné sporenie bude mať v prvom polroku 2013 k dispozícii. Keď si žalobkyňa chce pomôcť a robí preto aj nemožné, tak nakoniec s jej návrhom súhlasil a požadované doklady jej e-mailom 30.12.2012 o 11.14 h poslal. Po návrate zo Šale medzi 17.00 až 19.00 h sa stretol so žalobkyňou, ktorá ho už čakala v Kauflande v Ružomberku. Tam podpísal aj žiadosť o založenie investičného účtu Franklin Templeton, ktorého súčasťou v bode 4 je plán sporenia so začiatkom sporenia od januára 2013, protokol rozhovoru o investícii - investičné odporúčania, kde sa zaviazal sporiť finančnú čiastku vo výške 250,- eur mesačne a dotazník zákazníka pre služby v oblasti cenných papierov. Poukázal, že tieto tri podpisy na týchto dokumentoch z 30.12.2012 sú jeho jediné pravé podpisy. Všetky ostatné doklady, ktoré „s jeho podpismi“ predložila žalobkyňa, nie sú ním podpísané. Upozornil na jeden nepravdivý údaj v protokole rozhovoru o investícii bod poradca potvrdzuje, že p. U. Q. uvedeného ako účastníka rozhovoru videl len raz, a to 04.09.2011 na školení v Hoteli Diplomat v Trenčianskych Tepliciach a nie aj presne o rok 04.09.2012 ako uviedla žalobkyňa v protokole. Že doklad zo dňa 04.08.2016 nepodpísal, dokazuje aj skutočnosť, že na tomto doklade je okrem jeho nepravého podpisu uvedená aj neplatná adresa, na ktorej v čase vyhotovenia tohto dokladu už nebýval. Dňa 08.01.2013 obdržal žalovaný informáciu o zriadení účtu a v priebehu mesiaca január sa ešte stretol so žalobkyňou v Žiline, kde mu odovzdala doklad o úhrade poplatku za zriadenie účtu, ktorý on nepodpísal. Na konci mesiaca január ho žalobkyňa ešte kontaktovala s tým, že má splniť záväzky, ktoré na seba vzal uzavretím zmluvy a začať investovať aspoň 250,- eur mesačne. Oznámila mu, že vybrala 5 fondov a pošle mu postup, akým spôsobom vystaví trvalý príkaz a bude posielať po 50,- eur na kúpu akcií týchto fondov. Zriadil si trvalé príkazy, ako sa zaviazal pri podpise zmluvy, že bude sporiť 250,- eur mesačne. Pretože nemal finančné prostriedky, tak po 5-tich mesiacoch tieto trvalé príkazy zrušil. Po čase ho žalobkyňa začala vyzývať, aby jej zaplatil alebo začal splácať finančnú čiastku, ktorú zaplatila za zriadenie jeho účtu vo Franklin Templeton. Nebrala ohľad na skutočnosť, že žalovaný o zriadenie účtu nežiadal a že to robila pre svoj osobný prospech. Nebrala ohľad ani na skutočnosť, že v jej prospech, aby získala vyššiu províziu, prišiel o úspory vo výške 1.250,- eur, ktoré vložil na tento účet, ako sa pri podpise zmluvy zaviazal. Odmietal čiastku vrátiť a dlh neuznal napriek zastrašovaniu zo strany žalobkyne a jej právneho zástupcu. Znovu žalobkyni pripomenul, že účet mu zriadila sama, dobrovoľne a zaplatila založenie účtu kvôli svojmu majetkovému prospechu. V tomto prípade bol on poškodený, pretože kvôli majetkovému prospechu žalobkyne prišiel o svoje posledné úspory vo výške 1.250,- eur, ktoré v tom čase mohol použiť na iné účely. Ak by žalobkyňa nemala zo svojho konania dostatočný a dodatočný finančný prospech tesne pred ukončením kalendárneho roka, tak by ho v nedeľu večer dňa 30.12.2012 nežiadala o podpísanie žiadosti na založenie investičného účtu Franklin Templeton. Urobila preto maximum, hlavne z obmedzeného časového hľadiska, aby sa jej vlastný zámer podaril tým, že za každú cenu stihla aj dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku s jeho falšovaným podpisom vo večerných hodinách na konci roku dobrovoľne vložiť vlastné finančné prostriedky vo výške 2.100,- eur v UniCredit Bank v Žiline. Z uvedeného vyplýva, že sa v žiadnom prípade nejednalo o pôžičku pre neho ako klienta ako uvádza žalobkyňa, pretože už pol roka predtým nebol spolupracovníkom Ertrag und Sicherheit z dôvodu ukončenia zmluvy. Predložil dostatočné dôkazy o tom, že keby si chcel účet zriadiť, tak by to urobil už dávno predtým alebo v priebehu roka 2013 a nie v nedeľu večer 30.12.2012. Že sa zo strany žalobkyne nejednalo o pôžičku, vyplýva aj z konania žalobkyne, ktorá na tak vysokú čiastku si nedala ním vystaviť žiaden doklad o pôžičke. Navrhol žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení z 19.07.2017 namietla pravdivosť tvrdení žalovaného, že mohol uzatvoriť zmluvu so spoločnosťou Franklin Templeton aj sám počas spolupráce so spoločnosťou Ertrag und Sicherheit, čo nemohol, lebo nemal finančné prostriedky na úhradu požadovaného poplatku, o čom

sa aj sám, či už osobne pri stretnutiach s ňou alebo aj písomne vyjadril. Poprela aj to, že si účastníci seminára mali spoluprácou so spoločnosťou Ertrag und Sicherheit zarobiť na otvorenie účtu. Otvorenie účtu a spolupráca boli navzájom nezávislé možnosti, keď je pravda, že tí spolupracovníci, ktorí chceli byť úspešní, si tento účet aj sami dobrovoľne otvorili, aby mali vlastnú skúsenosť s jeho fungovaním. Známi žalovaného si neotvorili účet, pretože ho sám žalovaný nemal. Ťažko sa predáva a ponúka niečo, s čím sám predajca nemá vlastnú skúsenosť. Známi žalovaného chceli vidieť aj jeho vlastné výsledky, a nie počuť teóriu. Ad emaily: Prvý email od nej žalovanému je z 13.09.2012, 12.53 h, kde píše „posielam v prílohe“, tzn. že zrejme posielala niečo, čo žalovaný sám vyžiadal, a na tento jej e-mail žalovaný odpovedal: „Ďakujem, celkom nerozumiem..., atď.“ - z toho vyplýva, že nie je pravdou jeho tvrdenie, že sa snažila ho „zaktivizovať“, ale šlo o vzájomnú komunikáciu. Dôvod, prečo chcela koncom decembra 2012 uzatvoriť ešte max. počet zmlúv, bol ten, že v januári odchádzala do zahraničia a teda si chcela dopredu zabezpečiť finančný príjem z provízií, ktoré boli vyplácané iba v nasledujúcom mesiaci. Zároveň mala voľné finančné prostriedky a možnosť ich požičať svojim známym, o ktorých vedela, že mali záujem o otvorenie účtu Franklin Templeton, iba nemali peniaze na úhradu jednorazového poplatku. A teda pri možnosti jeho splátok bol pre nich tento produkt zaujímavý. Žalovaný nebol jediný, komu túto možnosť splátok poskytla, týchto známych mala viac a s nimi riadne uzatvorila zmluvu o pôžičke. Nie je pravda, že chcela založiť účet na jeho meno, aby získala body na získanie kariérnej pozície 3, ktorú dosiahla vo februári 2012, o čom svedčí jej Certifikát. Žalovaný uvádza nepravdivé domnienky ohľadom jej odmien: od 2/2012 bola odmeňovaná v kariérnej pozícii 3, teda za bod jej prislúchala odmena vo výške 2,90 eura a medziprovízia za zmluvu spolupracovníka na 1. stupni suma 1,90 eura za bod (2,90 mínus 1,-) a za zmluvu spolupracovníka na 2. stupni suma 1,40 eura za bod (2,90 mínus 1,50) dôkaz E1 - jeden list z jej vyúčtovaných provízií za apríl 2012 (Strukturstufe 3). V dôkaze C5 sú teda všetky zmluvy ohodnotené v pozícii 3 ("Strukturstufe" 3), teda buď sumou 2,90 eura za bod alebo sumou 1,90 eura za bod alebo sumou 1,40 eura za bod, v zmysle vyššie uvedeného. Keďže zmluva žalovaného bola priradená niektorému spolupracovníkovi na pozícii 1 pod ňou, ktorý s ňou na nej spolupracoval, tento spolupracovník mal vyplatenú sumu 1,- euro za bod (143,84 bodu sumu 143,84 eura) a jej prislúchala medziprovízia 1,40 eura za bod (2,90 mínus 1,-), teda spolu 273,30 eura (za 143,84 bodu suma 1,40 x 143,84 = 273,30) Tieto sumy provízií vyvracajú tvrdenie žalovaného, že s ním uzatvorila zmluvu s cieľom vlastného finančného obohatenia. Za tieto zmluvy jej prislúchala spravodlivá odmena - provízia, čo bolo cieľom jej práce v spoločnosti Ertrag und Sicherheit, avšak toto by stratilo pre ňu význam, ak by na dosiahnutie tejto provízie použila platbu - dar žalovanému vo výške 2.100,- eur. So žalovaným jednali od začiatku a výlučne o pôžičke, ktorú jej mal žalovaný v priebehu pár mesiacov vrátiť. Žalovaný si po otvorení účtu sám zriadil trvalý príkaz vo svojej banke a dobrovoľne naň posielal 250,- eur mesačne. Toto vonkoncom nebolo jeho povinnosťou, nakoľko sa nejednalo o žiaden poistný produkt ani niečo podobné, ako sa to snaží vo svojich tvrdeniach podsunúť. Takýto účet môže mať klient otvorený a môže alebo nemusí ho využívať. Jej provízie nijako nezáviseli od toho, či si žalovaný začal alebo nezačal na tento účet sporiť, k čomu ako dôkaz predložila výpis z jej vlastného účtu v spoločnosti Franklin Templeton, otvorený v roku 2011 a prichádzali naň prostriedky v niektorých mesiacoch roku 2013, a potom zas v niektorých mesiacoch roku 2017. Je to vlastný majetkový účet, kde si klient môže a nemusí sporiť, a teda nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že ho presvedčila, aby si na svoj účet posielal peniaze, o čom žalovaný veľmi dobre vedel, keďže určitý čas bol spolupracovníkom a tento produkt sám ponúkal. Teda, ak si na svoj účet posielal peniaze, bolo to s cieľom ich zhodnotenia a teda dosiahnutia zisku. Ona mu takisto za týmto účelom poskytla odklad splátok na pár mesiacov. Je logické, že chcela dokončiť a zaslať zmluvy na spracovanie ešte do konca roku 2012, nakoľko provízie boli vyplácané až v nasledujúcom mesiaci a ona v januári 2013 odchádzala do zahraničia a teda nepracovala. Zmluvy z decembra 2012 boli honorované koncom januára 2013 a teda tento príjem jej mal postačiť aj na február 2013. Keďže žalovaný tento produkt dobre poznal, nebola potrebná schôdzka za účelom jeho vysvetlenia, nebolo problémom mu pripraviť podklady a prísť s nimi na podpísanie do Ružomberka. Na schôdzke v Ružomberku po podpise podkladov k otvoreniu účtu žalovaný namietol, že nemá čas ísť s ňou do banky vložiť peniaze, a požiadal ju o vybavenie tejto záležitosti, teda v danom momente nedošlo k finančnému plneniu a k predaniu hotovosti. Prišlo jej nefér mu dať podpísať v danom momente zmluvu o pôžičke, hoci túto mala so sebou pripravenú. Celý proces prípravy zmlúv na zriadenie účtu prebehlo po vzájomnej dohode so žalovaným a tá znela, že si žalovaný v prvých mesiacoch po jeho otvorení naštartuje investíciu, ktorá by mu mala po čase prinášať zisk, a zhruba od polovice roka 2013 jej začne splácať požičaných 2.100,- eur. Jednalo sa o účet žalovaného, kde nemal žiadnu povinnosť sporenia, a teda je mylné tvrdenie, že sa žalovaný „zaviazal sporiť finančnú čiastku vo výške 250,- eur mesačne“. Pri dátume v protokole rozhovoru o investícii je preklep, malo byť správne uvedené 04.09.2011 namiesto 04.09.2012. Neplatná adresa bola vypísaná podľa kópie preukazu totožnosti, ktorého kópiu mala k dispozícii a

žalovaný ju na chybu v adrese neupozornil. Žalovaný správne uvádza, v priebehu januára 2013 sa stretli a odovzdala mu kópie všetkých dokladov k otvoreniu účtu, doklad o vklade poplatku do banky, a zároveň mu odovzdala aj zmluvu o pôžičke, keďže z jej strany už došlo k jej finančnému plneniu. Žalovaný z teraz už zjavných dôvodov túto zmluvu „zabudol“ podpísať a pri telefonáte jej sľúbil toto urobiť a zmluvu zaslať poštou. Avšak zrejme už vtedy sa rozhodol využiť - zneužiť túto situáciu a profitovať z nej a jeho zámerom zrejme bolo, aby mu zostal aj ňou zaplatený majetkový účet, aj nasporené prostriedky. Toto konanie považuje za veľmi neférové a spĺňajúce znaky bezdôvodného obohatenia. Tvrdenie žalovaného, že jej konaním on „prišiel o úspory vo výške 1.250,- eur“... považuje za absurdné a zavádzajúce. Žalovaný má predsa prostriedky na svojom účte Franklin Templeton, navyše sú už pravdepodobne zhodnotené o zisk za roky 2013 až 2017. Považuje to za bezdôvodné obohatenie, lebo za založenie tohto účtu a jeho využívanie (a dosiahnutie zisku jeho prostredníctvom) nikdy neuhradil požadovaný poplatok. Že žalovaný účelovo zavádza, dokazuje aj jeho email L.. B., v ktorom žiada o zariadenie výplaty týchto nainvestovaných prostriedkov na svoj bankový účet - dôkaz B4 email z 25.08.2016 o 12:37 PM. Teda akékoľvek tvrdenie, že prišiel o úspory, je nepravdivé. V tejto súvislosti by bolo žiaduce, aby poskytol žalovaný výpis zo svojho účtu Franklin Templeton. Žalovaný dlh uznal, o čom svedčí celá jeho komunikácia cez SMS-ky (v poskytnutej notárskej zápisnici), osobne na stretnutí s ňou a L.. B., keď začal splácať po 20,- eur mesačne a súhlasil s prevodom svojich prostriedkov vo výške 1.000,- eur zo svojho účtu Franklin Templeton na jej účet, k čomu žiadal pripraviť podklady. Hoci sa snaží o špekulovanie a vykrúcanie, dokonca obviňovanie z neférovosti, nezbavuje ho to jeho povinnosti jej vrátiť jeho dlžobu. Žalovanému je dobre známe, že jeho účet prináša zisk, čo sám píše vo svojom maile 14.09.2016 o 9:08, kde uvádza „veľmi dobre vieš, že hodnota fondov je vyššia...“ O záujme žalovaného o investície svedčí aj ich komunikácia pred decembrom 2012, kde s ňou komunikoval o rôznych možnostiach zhodnotenia finančných prostriedkov, čo sám dokázal poskytnutými dôkazmi - ich vzájomnými e-mailami. Podľa nej dostatočne preukázala, že sa nemohlo jednať o žiaden dar z jej strany žalovanému, nakoľko výška jej provízie bola niekoľkonásobne nižšia ako poplatok, ktorý za žalovaného preukázateľne uhradila. Takisto nemala za túto zmluvu žiaden postup v kariére, aby mala akýkoľvek motív uhradiť za žalovaného sumu 2.100,- eur. Žalovaného považovala za seriózneho človeka, ktorý počas obdobia spolupráce so spoločnosťou Ertrag und Sicherheit preukázal, že rozumie podnikaniu a investíciám a že ho tieto veci zaujímajú. Produkt spoločnosti Franklin Templeton veľmi dobre poznal, keďže ho aj sám počas spolupráce ponúkal. Preto mu ponúkla možnosť pôžičky na úhradu poplatku, avšak netušila, že zneužije situáciu, za akej došlo k otvoreniu jeho účtu a bude sa snažiť všetkými možnými cestami vyhnúť sa vráteniu tejto pôžičky. V ich SMS komunikácii, keď ho požiadala o začatie splácania, sa jej ospravedlňuje a oznamuje, že sa oneskorí so začatím splácania a uvádza na to svoje dôvody (viď notárska zápisnica). Žalovaný si bol vedomý toho, že prostriedky, ktoré si na tento účet nasporí, mu prinesú zisk, teda nemal dôvod neprijať jej ponuku na poskytnutie pôžičky. Všetko nasvedčuje tomu, že sa rozhodol využiť fakt, že v okamihu finančného plnenia z jej strany nemala možnosť dať mu podpísať zmluvu o pôžičke, a neskôr sa tomu snažil vyhnúť. Jedná sa o pôžičku, ktorú od neho už od roku 2013 žiada vrátiť.

7. Na predbežnom prejednaní sporu na výzvu súdu žalobkyni, aby upresnila svoje skutkové tvrdenia ohľadne toho, aká mala byť ohľadne ňou tvrdenej pôžičky vo výške 2.100,- eur pôvodná dohoda o jej splatení, žalobkyňa uviedla, že pôvodná dohoda bola taká, že žalovaný bude najprv 5 - 6 mesiacov investovať po cca 250,- eur mesačne do jednotlivých fondov, aby sám videl, ako účet funguje a potom, že jej začne splácať tú pôžičku po tých 250,- eur mesačne, teda, že ju začne splácať približne od začiatku leta 2013, čím by to splatil niekedy v r. 2014.

8. Na pojednávaní 11.09.2017 žalobkyňa poprela tvrdenie žalovaného, že by si mohol pred alebo po 30.12.2012 zriadiť investičný produkt sám. Žalovaný ako maklér získal maximálny stupeň 1 a až od stupňa 3 a po absolvovaní skúšky v Národnej banke Slovenska (NBS) by mohol získať oprávnenie od NBS otvárať takéto účty, pričom ona takýmto oprávnením disponovala už aj vo februári 2012. Medzi finančnými poradcami - maklérmi je zrejmé, že sa šturmuje na konci roka, aby sa dosiahli určité plánované alebo očakávané výsledky a ona chcela svoju produkciu dotiahnuť s osobami, s ktorými to mala už rozpracované, keďže už predtým sa viackrát bavila so žalovaným o možnosti otvorenia takého účtu a registrovania na ňom. Nikdy nebola so žalovaným v takom vzťahu, pre ktorý by mal mať žalovaný, ako to sám tvrdil, snahu vyjsť jej v ústrety a zároveň, že by mu mala len tak dať finančné prostriedky na zriadenie účtu. Ak by to chcela spraviť, tak by určite oslovila nejakých svojich blízkych príbuzných, keby im chcela takúto možnosť ponúknuť a nie žalovaného. Ak by žalovaný ako to tvrdí, nesúhlasil so zriadením účtu, tak to mal povedať a ona nemala žiadny prostriedok na to, aby ho prinútila takýto účet si zriadiť. Za tým účelom jej poskytol aj potrebnú súčinnosť - oznámil jej svoje údaje a podpísal zmluvu.

Mala to byť obojstranne výhodná spolupráca nich oboch. Pre ňu ako poctivého človeka by nepripadalo fér, ak by vtedy v Ružomberku dala spolu so zmluvou podpísať žalovanému aj potvrdenie o prevzatí pôžičky, lebo ešte vtedy mu žiadne peniaze nedala, ale tie až následne vložila v banke na založenie účtu. Očakávala, že jej ale žalovaný dodatočne potvrdí doklad o prevzatí pôžičky, k čomu nedošlo. Žalovaný buď už vtedy alebo následne sa začal správať tak, že to celé dá dostratena a že nič nebude platiť. Keďže žalovaný sám vkladal na tento účet 6 mesiacov po 250,- eur, z čoho vyplývalo, že mal v takomto rozsahu voľné finančné prostriedky, pričom nebolo súčasťou ich dohody to, že by musel povinne investovať na účet, ale bolo to jeho vlastné rozhodnutie, tak predpokladala, že aj do budúcna bude mať zhruba v takomto rozsahu voľné finančné prostriedky, z ktorých by jej potom postupne splatil pôžičku, ktorú mu poskytla na založenie účtu. V záverečnom vyjadrení žiadala žalobe vyhovieť, pretože vykonané dôkazy preukázali, že z jej strany došlo k poskytnutiu pôžičky žalovanému. Za tejto situácie bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že pôžičku vrátil, čo však nepreukázal.

9. Žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne na pojednávaní žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poprel, že by so žalobkyňou uzatvoril akúkoľvek dohodu o pôžičke, či už písomne alebo ústne a poprel uzatvorenie aj akejkoľvek dohody o spôsobe splácania (vrátenia) dlhu, čo preukazuje aj to, že napriek osobnej návšteve žalobkyne a jej zástupcu u neho nedošlo k uzavretiu písomnej dohody o spôsobe splácania dlhu. Podrobne uviedol vo svojich vyjadreniach zo 06.03. a 30.05.2017, prečo pristúpil k uzatvoreniu zmluvy o vklade do jednotlivých fondov. Žalobkyňa uviedla, že s inými osobami mala uzatvoriť dohodu o spôsobe vrátenia pôžičky, ktoré si s nimi dohodla, takže mala vedomosť, ako má postupovať v prípade, že poskytne finančné prostriedky tretej osobe. So žalovaným takýto postup nevykonala. Ak súd na predbežnom prejednaní sporu skonštatoval, že má zo strany žalobkyne preukázaný vklad na založenie účtu pre žalovaného, nejednalo sa však o pôžičku a podľa neho by sa mohlo jednať o bezdôvodné obohatenie, kde je lehota pre vymáhanie 2 roky, a táto začína plynúť, keďže nebol dohodnutý spôsob vrátenia, resp. tento nebol preukázaný, dňom 31.12.2012 a končí dňa 30.12.2014. Z toho dôvodu vznáša námietku premlčania. Jednoznačne poprel svoj podpis na doklade zo 04.08.2016. K elektronickej pošte medzi žalobkyňou a žalovaným uviedol, že žalobkyňa doteraz nepredložila dôkaz, že sa jedná o autorizovanú elektronickú poštu s autorizovaným podpisom. Žalovaná taktiež nepredložila písomnú podobu tejto komunikácie podpísanú žalovaným. V zmluve, ktorú priniesla žalobkyňa na stretnutí v Ružomberku to bolo nastavené tak, že sa bude sporiť do piatich fondov, do každého z nich po 50,- eur. Vtedy sa jej nepýtal, aký presne finančný prospech ona z toho bude mať, ale zvážil si, že tých 1.250,- eur ako vklady do jednotlivých fondov by mohol vložiť, čo mala byť prakticky jediná povinnosť z jeho strany. V prípade, že by mal mať záujem o zriadenie takého účtu, mohol si ho aj sám zriadiť už aj skôr, aj v r. 2013 a nie 30.12.2012. Z toho, že došlo k jeho zriadeniu 30.12.2012, mala mať bližšie nedefinovaný majetkový prospech práve žalobkyňa. Keď ho v auguste 2016 navštívili žalobkyňa s jej zástupcom, nič vtedy nepodpisoval - žiadny doklad o uznaní dlhu alebo splátke a ak je na preukázanie tejto skutočnosti potrebné znalecké dokazovanie, je ochotný sa mu podrobiť. Ani predtým vo vzťahu k žalobkyni neuznal žiadnu pôžičku a ani splátky, a to ani písomne ani ústne.

10. Nebolo medzi stranami sporu sporné, že zo strany žalobkyne došlo v prospech žalovaného k poskytnutiu plnenia vo výške 2.100,- eur tým spôsobom, že dňa 30.12.2012 žalobkyňa za žalovaného uhradila uvedenú sumu na účet 2012 JUNG, DMS & CIE Gesselschaft m.b.h. vedený v UniCredit Bank a.s., pobočka Žilina - Aupark. Šlo o platbu za založenie majetkového investičného účtu v spoločnosti Franklin Templeton. Tiež nebolo sporné, že žalobkyňa od júna roku 2011 pracovala v spoločnosti Ertrag und Sicherheit, pôsobiacej na Slovensku pod obchodníkom s cennými papiermi JUNG, DMS & CIE, zaoberajúcom sa zriaďovaním majetkových investičných účtov slúžiacich predovšetkým na zabezpečenie dlhodobého investovania.

11. Žalobkyňa preukázala, že od februára 2012 došlo u žalobkyne k posunu z pozície 2 do pozície 3, čo dokladovala certifikátom (č. l. 53). Od dosiahnutia takejto vyššej pozície mala vyššie ohodnotenie v rámci provízneho poriadku zodpovedajúce pozícii 3. Tiež preukázala, že výška jej provízie, ktorú obdržala za zmluvu ohľadne zriadenia investičného účtu žalovanému, bola 273,30 eura a bola jej vyplatená v januári 2013 spolu s províziami za ďalšie v decembri 2012 uzatvorené zmluvy. Teda nebola žalovaným preukázaná pravdivosť jeho „domnienky“, že práve vďaka zriadeniu majetkového účtu žalovanému, sa mali žalobkyni zvýšiť provízie (zvýšením odmeny za 1 bod) z následne uzatvorených zmlúv v dôsledku jej postupu na pozíciu 3 alebo potvrdenia tejto pozície. K tomu súd poukazuje na argumentáciu žalobkyni uvádzanú pod bodom 6., ktorú žalovaný konkrétnymi skutkovými tvrdeniami nespochybnil.

12. Aj žalovaný určitý čas pracoval, a to prakticky pod vedením žalobkyne, v spoločnosti Ertrag und Sicherheit, ale keďže tento bol neaktívny, resp. jeho činnosť neviedla k získaniu nových klientov, dňa 11.04.2012 mu táto spoločnosť vypovedala zmluvu asistenta obchodného partnera k 31.05.2012 s jednomesačnou výpovednou lehotou.

13. Vkladu finančných prostriedkov žalobkyňou dňa 30.12.2012 na účel uvedený pod bodom 10. bezprostredne predchádzalo stretnutie žalobkyne a žalovaného v Ružomberku toho istého dňa, kde nesporne podpísal žiadosť o založenie investičného účtu Franklin Templeton (číslo žiadosti P. XXXXXX), obsahujúcu pod bodom 4 aj plán sporenia s jeho začatím od januára 2013, ďalej Protokol rozhovoru o investícii, kde je uvedené mesačné sporenie po 250,- eur za účelom (podľa investičných cieľov a investičného horizontu) na penzijné alebo dôchodkové zabezpečenie, v horizonte 4 - 10 rokov vo výške 50,- eur mesačne a vo výške 200,- eur mesačne na zabezpečenie rodiny v horizonte viac ako 10 rokov a Dotazník zákazníka pre služby v oblasti cenných papierov. Žalobkyňa sama potvrdzovala, že podpísala v mene žalovaného vkladový lístok, teda, že podpis žalovaného na ňom písala ona a urobila tak na základe dohody so žalovaným pred podpisom žalovaného na žiadosti o zriadenie investičného účtu, že za neho vloží potrebný finančný obnos potrebný pre založenie investičného účtu práve vo výške 2.100,- eur.

14. Medzi rozhodujúce sporné otázky významné pre rozhodnutie vo veci patrila otázka, či zo strany žalobkyne šlo zaplatením sumy 2.100,- eur o odplatné alebo bezodplatné plnenie v prospech žalovaného. Žalobkyňa v priebehu celého konania tvrdila, že šlo o pôžičku a takto sa so žalovaným dohodla, kdežto žalovaný tvrdil, že o zriadenie majetkového účtu nemal záujem a súhlasil s jeho zriadením výlučne na žiadosť žalobkyne, ktorá z toho mala mať majetkový prospech, teda fakticky tvrdil, že malo ísť v súvislosti so vstupnou platbou na zriadenie investičného účtu o bezodplatné plnenie (dar) žalobkyne v jeho prospech, z čoho mala mať žalobkyňa prospech aj tým, aby postúpila do vyššej pozície, resp. následne uvádzal, že z toho mala mať aj ďalší bližšie nekonkretizovaný prospech.

15. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že sa nemalo jednať o bezodplatné plnenie, ale o plnenie, ktoré mal žalovaný žalobkyni vrátiť (že šlo o pôžičku). Pri tomto závere súd nezohľadňoval len možný motív danej transakcie, z čoho nepochybne mala mať prospech aj žalobkyňa vo forme provízie, ale súčasne aj žalovaný v prípade investovania, k čomu z jeho strany aj došlo investovaním po 250,- eur mesačne po dobu 6 mesiacov (v celkovej výške za dané obdobie 1.250,- eur) do 5 fondov po 50,- eur mesačne, a že malo ísť o „ziskové“ investovanie s možnosťou aj ďalších investícií do budúcna, žalovaný ani nepopieral, pričom žalobkyňa preukázala, že jej finančný profit zo zriadenia účtu pre žalovaného bol nepomerne nižší, než ňou poskytnutá suma 2.100,- eur, pričom nebol zistený žiadny taký motív, pre ktorý by mala mať žalobkyňa vôľu dať žalovanému viac, než by sama z toho mohla získať. Dôkazmi v danom smere s vysokou výpovednou hodnotou bol predovšetkým obsah mobilnej komunikácie textovými správami medzi žalobkyňou a žalovaným doložený žalobkyňou predloženým osvedčením inej právne významnej skutočnosti vo forme notárskej zápisnice z 30.12.2016, obsahujúcej ich komunikáciu za obdobie od 13.06.2013 do 14.05.2014. Hoci možno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že ani v jednej svojej SMS správe zaslanej žalobkyni výslovne „neuznal“ svoj dlh vo výške 2.100,- eur, súčasne z formy jeho odpovedí na správy žalobkyne vyplýva, že nijako nespochybňoval to, že má žalobkyni vrátiť sumu 2.100,- eur, keď vždy uvádzal ako dôvod, pre ktorý tak nemôže spraviť, rôzne skutočnosti, ktorých spoločným znakom bolo, že mali dosvedčovať jeho nepriaznivú finančnú situáciu, pre ktorú tak nemôže urobiť a z ktorých je evidentná jeho snaha odsúvania vyriešenia danej záležitosti do budúcna. Dokonca aj z poslednej odpovede z 13.05.2014 (s textom „Predbežne koncom leta“) ako jeho reakcie na predchádzajúce správy žalobkyne, kde táto uvádza, že je to viac ako rok, čo čaká na peniaze, kedy jej začne splácať a domáhala sa osobného stretnutia s ním) možno vyvodiť existenciu nevysporiadaného záväzku žalovaného voči žalobkyni a vedomosť žalovaného o tejto skutočnosti. Preto súd konštatuje, že ak by malo ísť o bezodplatné plnenie žalobkyne v jeho prospech, nemala by žiadny racionálny základ vyhýbavá komunikácia žalovaného, a to, že tento za tak dlhý čas ani len nenaznačil, že vlastne ani nemá čo žalobkyni vracať. Naopak spočiatku sa žalobkyni v súvislosti s ním prezentovanou nemožnosťou riešenia svojho záväzku aj ospravedlňoval (napr. v SMS správe z 26.06.2013 slovami „Nehnevaj sa...“).

16. Argumentácia žalovaného (v súvislosti s jeho tvrdením, že investičný účet si dal založiť výlučne na žiadosť, resp. prosbu žalobkyne, ktorá mu mala povedať, že je to v jej výlučnom záujme a preto jej nemal prečo niečo vracať) a to, že ak by si skutočne chcel sám založiť daný investičný účet, mohol tak urobiť

sám počas jeho spolupráce so spoločnosťou Ertrag und Sicherheit, súd hodnotí ako čisto účelový spôsob jeho obrany, pretože žalovaný (jeho zástupkyňa) ani len nespochybňoval tvrdenia žalobkyne, že také niečo urobiť nemohol, lebo nemal finančné prostriedky na úhradu požadovaného poplatku, o čom ju sám pri ich stretnutiach informoval a okrem toho nijako nespochybnil ani ďalší dôvod uvádzaný žalobkyňou, ktorý mu bránil v ním prezentovanej možnosti, keďže získal ako maklér pozíciu len na stupni 1 a také niečo by mohol len od stupňa 3 a až po získaní oprávnenia po absolvovaní skúšky v NBS. Hoci podľa žalobkyne neexistoval priamy súvis medzi výškou provízie pre žalobkyňu za zmluvu, ktorú uzatvorila so žalovaným, a tým, či žalovaný po získaní majetkového investičného účtu tento bude využívať na investovanie a že žalovaný nemal žiadnu povinnosť sporenia, sama v replike potvrdila, že už v procese prípravy zmluvy na zriadenie účtu (ešte pred jej podpisom a podpisom ďalších listín dňa 30.12.2012) a jej následnou úhradou sumy 2.100,- eur, sa so žalovaným dohodla, že žalovaný si v prvých mesiacoch po jeho otvorení naštartuje investíciu, ktorá by mu mala po čase prinášať zisk.

17. Po vyriešení spornej skutočnosti v prospech žalobkyňou tvrdeného skutkového stavu (odplatného poskytnutia sumy 2.100,- eur z jej strany žalovanému) sa súd ďalej zaoberal dôvodnosťou žalovaným (jeho zástupkyňou) opakovane vznesenej námietky premlčania.

18. V súvislosti s tým bolo potrebné z vykonaných dôkazov zistiť (ustáliť), či došlo medzi sporovými stranami k dohode, dokedy má žalovaný vyrovnať svoj záväzok a ak áno, v akom konkrétnom znení.

19. Žalobkyňa svoje pôvodne nejasné skutkové tvrdenia upresnila na predbežnom prejednaní sporu tak, že pôvodná dohoda bola taká, že žalovaný bude najprv 5 - 6 mesiacov investovať po cca 250,- eur mesačne do jednotlivých fondov, aby sám videl, ako účet funguje a potom, že začne jej splácať tú pôžičku po tých 250,- eur mesačne, teda, že ju začne splácať približne od začiatku leta 2013, čím by to splatil niekedy v r. 2014. Tiež v žalobe uvádzala, že pôvodná dohoda sa mala následne zmeniť pri osobnom stretnutí na pracovisku žalovaného v Trstenej 04.08.2016, kde okrem nich bol prítomný aj L.. D. B., kedy sa malo dohodnúť splatenie tohto záväzku sčasti prevodom 4 fondov, do ktorých žalovaný investoval spolu 1.000,- eur, na žalobkyňu, čím by sa mal vyrovnať dlh ohľadne sumy 1.000,- eur a zvyšok by splácal po 20,- eur mesačne s tým, že prvých 20,- eur mal žalovaný splatiť už toho dňa, na základe čoho mu vystavila príjmový pokladničný doklad, ktorá skutočnosť sa odrazila aj vo výške žalovanej istiny. Žalovaný však poprel pravosť svojho podpisu na danom doklade (z č. l. 26), pričom ako argument toho, že to nie je jeho podpis, uvádzal nesprávne údaje o jeho osobe na tomto doklade ohľadne jeho adresy, ktorá nezodpovedala jeho vtedajšej adrese. Nebolo sporné, že tento doklad vypisovala žalobkyňa, ktorá ohľadne žalovaného disponovala práve tými údajmi, ktoré tam uviedla. Takže (len) to, že na danom doklade nebola uvádzaná už vtedajšia aktuálna adresa žalovaného, nie je dôkazom spôsobilým preukázať nepravosť podpisu žalovaného na ňom. Skúmať túto otázku však s ohľadom na nižšie uvedené súd považoval za nadbytočné a preto žalovaným navrhované znalecké dokazovanie ani nevykonal (pritom žalovanému nič nebránilo, ak to žalovaný považoval za rozhodujúce, zaobstarať si ohľadne pravdivosti jeho tvrdenia znalecký posudok od znalca - grafológa). To, že podpis na uvedenom doklade má byť vlastnoručným podpisom žalovaného, potvrdzuje aj čestné vyhlásenie L.. D. B., ktorý mal byť prítomný pri stretnutí žalobkyne a žalovaného na jeho pracovisku 04.08.2016, kedy malo k tomuto podpisu dôjsť a tiež aj k odovzdaniu v danom doklade uvádzanej sumy 20,- eur, žalovaným žalobkyni. Žalobkyňa tiež (už v žalobe) tvrdila, že dňa 04.08.2016 malo uvedeným spôsobom dôjsť k novácii záväzku žalovaného k úhrade sumy 2.100,- eur. Žalobkyňa (či už v žalobe alebo následne v priebehu konania) ani len netvrdila existenciu dohody o konkrétnej výške mesačných splátok a len „mala predpokladať“, že žalovaný to bude splácať po tých 250,- eur mesačne, ktoré predtým investoval do jednotlivých fondov a že sa to malo splatiť pri splácaní „od začiatku leta 2012“ „niekedy v r. 2014“.

20. Žalovaný popieral existenciu akejkoľvek dohody ohľadne vrátenia (spôsobu vrátenia) dotknutej sumy 2.100,- eur.

21. Uzavretie konkrétnej dohody o vrátení dlhu tak ako jej obsah prezentovala žalobkyňa však vykonané dôkazy nepreukazujú a také niečo nemožno vyvodiť ani z obsahu komunikácie žalobkyne so žalovaným SMS správami za obdobie od 13.06.2013 do 14.05.2014. Súd zdôrazňuje práve znenia SMS správ samotnej žalobkyne, ktorá už dňa 13.06.2013 napísala žalovanému „Budes mat tých 2100 Eur? Je to pre mna velmi dolezite.“ Ďalšia správa žalobkyne žalovanému z 26.06.2013 znela: „Maros, moj muz ide tento tyzden cez Kubin, chcem aby sa zastavil pre tych 2100 Eur. Kde a kedy Ta najde?“ Na následnú odpoveď žalovaného žalobkyňa reagovala správou v znení: „Maros ja som s tymi peniazmi pocitala. takto

to nefunguje, dohoda je dohoda. Zacni mi posielat mesacne splatky, aspon 300-400 Eur...takto Ti viem vyjst v ustrety. Zavolam za pol hodinu, hlavne mi to zdvihni. ahoj K“. Už z týchto prvotných doložených správ, keď predtým ako to žalobkyňa tvrdila, mala vo veci vrátenia pôžičky kontaktovať žalovaného telefonátmi, vyplýva, že žalobkyňa najneskôr dňa 26.06.2013 požadovala od žalovaného vrátenie celých 2.100,- eur a teda nie len platenie nejakej splátky už zameškanej, ktorej splatnosť mala nastať podľa (pôvodnej) dohody a až následne mu ponúkla možnosť mesačných splátok po 300,- až 400,- eur. Táto správa je naviac z mesiaca jún 2013 a ak by malo byť pravdivým skutkové tvrdenie žalobkyne, ktorým „upresňovala“, ako mala znieť pôvodná dohoda o splatnosti záväzku, potom k danej výzve žalovaného na vrátenie celých 2.100,- eur došlo už v šiestom mesiaci od poukázania sumy 2.100,- eur žalobkyňou, kedy mala byť splatná maximálne prvá splátka (v neznámej výške) za predpokladu, že žalovaný to mal začať splácať po uplynutí 5 mesiacov a ak by to mal začať splácať až po uplynutí 6 mesiacov, tak ešte by žiadna zo splátok nebola splatnou. Žalobkyňa tiež uvádzala, že keďže podľa dohody to mal začať splácať „od začiatku leta 2012“, tak by to mal splatiť „niekedy v r. 2014“. Ak by skutočne aj mala byť dohoda o splnení záväzku v splátkach uzatvorená len takto všeobecne (nekonkrétne), ako to tvrdila žalobkyňa, nešlo by o dostatočne určité a zrozumiteľné dojednanie splatnosti záväzku, a preto by šlo s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o neplatné dojednanie. Súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že žalovaný popieral existenciu akejkoľvek dohody o čase a spôsobe splatenia záväzku, spochybňujúc vôbec svoju povinnosť niečo žalobkyni platiť (vracať).

22. Preto s ohľadom na zistený skutkový stav (nepreukázanie existencie konkrétnej a dostatočne určitej dohody o spôsobe vrátenia dlhu žalovaného žalobkyni vo výške 2.100,- eur), keď nebolo ani len tvrdené, že by čas plnenia mal byť ponechaný na vôli dlžníka (§ 564 , mal žalovaný s poukazom na § 563 povinnosť splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho žalobkyňa ako veriteľ o plnenie požiadala. Ak tak žalobkyňa urobila (najneskôr) preukázateľne 26.06.2013, dňom nasledujúcim sa žalovaný dostal do omeškania.

23. Nakoľko všeobecná premlčacia lehota je 3-ročná a táto začala plynúť prvým dňom omeškania žalovaného (§ 101 , táto uplynula dňom 27.06.2016. Preto súd námietku žalovaného, namietajúceho premlčanie, vyhodnotil ako dôvodnú a z dôvodu premlčania uplatneného nároku, keďže žalobkyňa si svoj nárok uplatnila na súde až dňa 02.01.2017, žalobu v celom rozsahu zamietol.

24. V súvislosti s už v žalobe tvrdenou nováciou záväzku, ku ktorej malo dôjsť dňa 04.08.2016, súd uvádza, že ak z SMS správ žalobkyne vyplýva, že táto najneskôr už v júni 2013 vyzývala žalovaného na vrátenie celých 2.100,- eur, čím došlo už v uvedenom mesiaci k splatnosti celého záväzku, nemohlo dňa 04.08.2016 dôjsť spôsobom, ktorý žalobkyňa uvádzala, k platnej novácii - nahradeniu pôvodného záväzku novým záväzkom. Totiž s poukazom na § 585 ods. 2 predpokladom platnosti urovnania za predpokladu, ak sa má dohoda týkať premlčaného záväzku, je písomné uzatvorenie takej dohody. Žalobkyňa výslovne uvádzala a potvrdzoval to v čestnom vyhlásení aj L.. B., že dňa 04.08.2016 malo dôjsť len k ústnym dojednaniam. Pretože ku dňu 04.08.2016 už bol žalobou uplatnený nárok premlčaný, nemohlo dôjsť 04.08.2016 k platnému (prípadnému) urovnaniu nárokov medzi žalobkyňou a žalovaným vo forme len prípadnej ústnej dohody, ktorej existenciu čo aj len vo forme ústneho dojednania žalovaný popieral.

25. S ohľadom na plný úspech žalovaného v tomto konaní súd s postupujúc podľa § 262 ods. 1 priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na plnú náhradu trov tohto konania. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.