Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-120-2016.pdf
PDF · 95.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8Csp/120/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, sídlom Bratislava, Mýtna 48, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom AK v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanej: B. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. B. XXXX/XX, S., Č. Q. o zaplatenie 11.340,16 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 9.738,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 9.838,62 Eur od 16.11.2016 do 18.11.2016, zo sumy 9.788,62 Eur od 19.11.2016 do 14.12.2016 a zo sumy 9.738,62 Eur od 15.12.2016 do zaplatenia s tým, že žalovanej sa povoľuje splatiť dlžnú sumu s príslušenstvom až do úplného zaplatenia v mesačných splátkach po 100,- Eur, splatných vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.501,54 Eur a úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.501,54 Eur od 16.11.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobca m á nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 13.12.2016 sa právny predchodca žalobcu domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 11.340,16 Eur s úrokom z omeškania zo sumy 11.340,16 Eur od 16.11.2016 do zaplatenia z titulu zmluvy o úvere. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalovanou a ním došlo k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej poskytol žalovanej kreditnú kartu a viedol jej účet. Žalovaná mala schválený úverový rámec 5.100,- Eur, mesačnú splátku 170,- Eur a úrokovú sadzbu v zmysle zmluvy a cenníka 23,76 %. Žalovaná si neplnila zmluvné povinnosti a jej platobnú disciplínu nebolo možné obnoviť napriek viacerým pokusom žalobcu. Žalobca ku dňu 16.11.2016 vystavil výpis z bankovej knihy s konečným zostatkom ku dňu 31.10.2016 vo výške 11.340,16 Eur. Žalovaná neuhradila dlh v lehote stanovenej vo výpise z bankovej knihy - do 15.11.2016, preto mu vznikol nárok na úroky z omeškania. Podaním zo dňa 31.07.2017 bola žaloba doplnená tak, že žalovaná suma 11.340,- Eur predstavuje dlžnú istinu vo výške 4.371,20 Eur, dlžné poplatky vo výške 338,04 Eur, dlžné úroky vo výške 5.517,42 Eur a dlžné úroky z omeškania vo výške 1.113,50 Eur. Okamžitá splatnosť celého úveru bola vyhlásená listom zo dňa 02.01.2014. V podaní boli zhrnuté debetné a kreditné operácie na účte žalovanej, pričom za roky 2016 a 2017 žalobca eviduje nasledovné úhrady žalovanej: dňa 19.04.2016 úhrada vo výške 50,- Eur, dňa 19.05.2016 úhrada vo výške 50,- Eur, dňa 14.06.2016 úhrada vo výške 30,- Eur, dňa 19.07.2016
úhrada vo výške 40,- Eur, dňa 16.08.2016 úhrada vo výške 50,- Eur, dňa 14.09.2016 úhrada vo výške 50,- Eur a dňa 17.10.2016 úhrada vo výške 50,- Eur.
2. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8Csp/120/2016-88 zo dňa 25.05.2017 bola pripustená zmena žalobcu zo spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154.
3. Žalovanej bola doručená žaloba s prílohami a výzva na vyjadrenie k žalobe, žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila. V podaní zo dňa 10.05.2017 uviedla, že úver nesplácala, pretože poberá len čiastočný invalidný dôchodok. V čase uzavretia zmluvy bola zamestnaná, ale dostala výpoveď. Žiada o umožnenie splácania dlhu po 40,- Eur mesačne. Úver už začala splácať, v januári 2016 poslala sumu 400,- Eur a následne do decembra 2016 po 50,- Eur mesačne. Poukázala na to, že suma 940,- Eur, ktorú už zaslala, nie je zohľadnená. Je dlhodobo práceneschopná a spláca i iné pôžičky. V podaní zo dňa 26.05.2017 žalovaná uviedla, že dlh voči žalobcovi uznáva a opäť žiadala o umožnenie splátok.
4. Podaním zo dňa 31.07.2017 vzal žalobca žalobu späť v časti poplatkov vo výške 338,04 Eur a úrokov z omeškania vo výške 1.113,50 Eur, spolu ohľadne sumy 1.451,54 Eur a úrokov z omeškania z tejto sumy. Zároveň vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 50,- Eur, ktorá bola žalovanou uhradená dňa 18.11.2016. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP alebo Civilný sporový poriadok) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 1.501,54 Eur a úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.501,54 Eur od 16.11.2016 do zaplatenia.
5. Riadne a včas predvolaný právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
6. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že žalobcom neboli zohľadnené jej úhrady. Úhrady realizovala nasledovne: dňa 26.01.2016 uhradila sumu 400,- Eur, dňa 26.01.2016 sumu 50,- Eur, dňa 15.02.2016 sumu 50,- Eur, dňa 15.03.2016 sumu 50,- Eur, dňa 17.04.2016 sumu 50,- Eur, dňa 17.05.2016 sumu 50,- Eur, dňa 18.06.2016 sumu 30,- Eur, dňa 17.07.2016 sumu 40,- Eur, dňa 14.08.2016 sumu 50,- Eur, dňa 13.09.2016 sumu 50,- Eur, dňa 14.10.2016 sumu 50,- Eur, dňa 16.11.2016 sumu 50,- Eur a dňa 15.12.2016 sumu 50,- Eur. Ohľadne týchto úhrad si viedla evidenciu, doklady o úhradách má len niektoré, nakoľko výpis z účtu jej banka dala len rok dozadu. V roku 2017 neurobila žiadnu úhradu vzhľadom na jej situáciu, ktorú písomne popísala. Žalobca neeviduje jej úhrady z januára 2016 50,- Eur, z februára 2016 50,- Eur, z marca 2016 50,- Eur a z decembra 2016 50,- Eur. Podarilo sa jej zamestnať, preto navrhuje splátky po 100,- Eur mesačne.
7. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Pokiaľ žalovaná v danej veci nespochybnila niektoré zo skutkových tvrdení žalobcu, súd z nich pri rozhodnutí vo veci vychádzal.
8. Súd po prečítaní žaloby a písomných podaní strán sporu vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s celým obsahom spisu a prečítaním listinných dôkazov - výpisov z účtu žalovanej, nakoľko boli sporné skutočnosti ohľadne úhrad žalovanej a teda aj obsah výpisu z účtu predloženého žalobcom. Zároveň boli prečítané výpisy z účtu predložené žalovanou, nakoľko tieto boli predložené až na pojednávaní, neboli doručené žalobcovi. Ostatné listinné dôkazy neboli na pojednávaní osobitne čítané v súlade s § 204 Civilného sporového poriadku, nakoľko boli doručené protistranám a ich obsah nebol sporný. Vykonanie iných dôkazov nebolo navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
9. Dňa 23.03.2004 uzatvorila žalovaná s právnym predchodcom žalobcu Všeobecnou úverovou bankou, a.s. zmluvu o poskytnutí a používaní kreditnej platobnej karty Quatro, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 30.000,- Sk s mesačnou splátkou 1.000,- Sk, čo bolo neskôr menené na 39.000,- Sk so splátkou 1.300,- Sk, 51.000,- Sk so splátkou 1.700,- Sk, 63.000,- Sk so splátkou 2.100,- Sk, 78.000,- Sk so splátkou 2.600,- Sk a nakoniec úverový rámec vo
výške 3.450,- Eur so splátkou 115,- Eur. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 23,76 % ročne a tiež poistenie schopnosti splácať úverové splátky.
10. Z predložených listinných dôkazov a nepopretých skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaná úver čerpala, pričom úver riadne a včas nesplácala tak, ako bolo v zmluve dohodnuté. Právny predchodca žalobcu opakovane vyzýval žalovanú na zaplatenie dlhu, a keďže tak neurobila, listom zo dňa 02.01.2014 vypovedal zmluvu a vyzval žalovanú na zaplatenie celého zosplatneného úveru. List si žalovaná nevyzdvihla v odbernej lehote. Žalovaná celú dlžnú sumu úveru v lehote určenej žalobcom neuhradila.
11. Podľa žalobcom predloženého výpisu z účtu žalovanej bol debetný zostatok žalovanej na účte ku dňu 15.11.2016 11.340,16 Eur. Podľa tohto výpisu žalobca eviduje nasledovné úhrady žalovanej v roku 2016: dňa 27.01.2016 úhrada vo výške 400,- Eur, dňa 19.04.2016 úhrada vo výške 50,- Eur, dňa 19.05.2016 úhrada vo výške 50,- Eur, dňa 14.06.2016 úhrada vo výške 30,- Eur, dňa 19.07.2016 úhrada vo výške 40,- Eur, dňa 16.08.2016 úhrada vo výške 50,- Eur, dňa 14.09.2016 úhrada vo výške 50,- Eur, dňa 17.10.2016 úhrada vo výške 50,- Eur.
12. Zo zhodných tvrdení strán sporu vyplýva, že žalovaná uhradila v novembri 2016 sumu 50,- Eur.
13. Z výpisov z účtu žalovanej, predložených žalovanou, súd zistil, že žalovaná uhradila žalobcovi dňa 26.01.2016 sumu 400,- Eur, dňa 26.01.2016 sumu 50,- Eur, dňa 16.11.2016 sumu 50,- Eur a dňa 15.12.2016 sumu 50,- Eur.
14. Predloženým oznámením o postúpení pohľadávky a poštovým podacím hárkom, teda na základe relevantného oznámenia o postúpení zaslaného žalovanej, mal súd za preukázané, že predmetná pohľadávka bola postúpená zo spoločnosti VÚB, a.s. na žalobcu.
15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť za podmienok dohodnutých v zmluve spolu s úrokmi v dohodnutej výške. Zmluvu posúdil súd ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 25/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník). Predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a Obchodným zákonníkom. Zmluva nemohla obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vzhľadom na to, že ide o revolvingový úver, kde výpočet takéhoto údaja nie je možný. Súdom neboli zistené žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali neplatnosť ustanovení, na základe ktorých sa žalobca domáha náhrady dlžných súm.
17. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti a úver riadne a včas nesplácala, na základe čoho došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a žalovaná bola povinná uhradiť celý zostatok úveru, čo žalovaná neurobila. Žalobca, na ktorého postúpením prešla pohľadávka i všetky práva s ňou spojené, má teda nárok voči žalovanej na zaplatenie dlžnej sumy úveru vrátane úrokov. Žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal zaplatenia dlžnej istiny a dlžných úrokov v celkovej výške 9.838,62 Eur (dlžná istina vo výške 4.371,20 Eur + dlžné úroky 5.517,42 Eur - úhrada 50,- Eur z novembra 2016). Výška dlžnej sumy úveru bola medzi stranami sporná. Žalovaná tvrdila, že okrem úhrad, ktoré eviduje žalobca (tieto sú uvedené v bodoch 1, 11 a 12 odôvodnenia tohto rozsudku) uhradila ešte dňa 26.01.2016 sumu 50,- Eur, dňa 15.02.2016 sumu 50,- Eur, dňa 15.03.2016 sumu 50,- Eur a dňa 15.12.2016 sumu 50,- Eur. Žalovaná predložila súdu výpisy z účtu preukazujúce úhrady dňa 26.01.2016 vo výške 50,- Eur a dňa 15.12.2016 vo výške 50,- Eur, pričom žalobca tieto úhrady nezohľadnil. Žalovaná tieto úhrady preukázala, preto súd o sumu 100,- Eur znížil celkovú žalobcom tvrdenú dlžnú sumu úveru. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdené úhrady z februára a marca 2016, tieto žalobca neeviduje, žalovaná ich ale nepreukázala, a teda neuniesla dôkazné bremeno, že tieto úhrady skutočne zrealizovala. Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že dlžná suma úveru je 9.738,62 Eur, táto výška vyplýva
z jednotlivých súdu predložených výpisov z účtu žalovanej. Pokiaľ ide o iné tvrdené úhrady žalovanej, tie nemôžu byť súdom zohľadnené, pokiaľ neboli preukázané. Na tom nič nemení ani fakt, že niektoré platby žalobca neeviduje, ale žalovaná ich preukázala. Samotná skutočnosť, že žalovaná preukázala dve úhrady, ktoré žalobca nezohľadnil, neznamená automaticky, že sú preukázané všetky úhrady, ktoré žalovaná tvrdí, že ich zrealizovala. Súd môže vychádzať pri rozhodnutí len z toho, čo je bolo v konaní preukázané.
18. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 9.738,62 Eur a v časti o zaplatenie sumy 100,- Eur žalobu zamietol.
19. Podľa § 768k zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
20. Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení do 31.01.2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013 je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Keďže si žalovaná svoj dlh riadne a včas nesplnila, dostala sa do omeškania a žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania v súlade s citovanými ustanoveniami, teda vo výške určenej vykonávacím predpisom k Občianskemu zákonníku. Úroky z omeškania patria žalobcovi vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 v znení do 31.01.2013, nakoľko záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, teda vo výške 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške, ktorá je v súlade so zákonom, keďže sa domáha ich náhrady vo výške 8 % ročne, čo je vždy v súlade s citovaným ustanovením § 3 nariadenia. Úroky z omeškania patria žalobcovi od prvého dňa omeškania so zaplatením celého úveru, teda odo dňa 02.01.2014. Žalobca sa domáha úrokov z omeškania len od 16.11.2016, od tohto dátumu žalovaná bola v omeškaní so zaplatení dlžnej časti úveru, preto boli úroky z omeškania priznané od tohto dátumu. Žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatňoval úroky z omeškania z celej žalovanej sumy 9.888,62 Eur od 16.11.2016 do zaplatenia. Keďže bola preukázaná platba vo výške 50,- Eur v januári 2016, súd má za to, že k 16.11.2016 bola žalovaná v omeškaní len zo sumou 9.838,62 Eur. Z tejto sumy bola ďalej uhradená suma 100,- Eur, preto úroky z omeškania boli priznané zo sumy 9.838,62 Eur od 16.11.2016 len do 18.11.2016, kedy bola zrealizovaná prvá úhrada znižujúca uvedenú sumu (tú sám žalobca potvrdil), ďalej od 18.11.2016 boli úroky z omeškania priznané len zo sumy 9.788,62 Eur a to len do 14.12.2016, kedy bola zrealizovaná druhá úhrada znižujúca uvedenú sumu (preukázaná žalovanou) a ďalej od 15.12.2016 boli úroky z omeškania priznané len zo sumy 9.738,62 Eur a to do zaplatenia, keďže táto suma ešte nebola zaplatená.
25. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 9.838,62 Eur od 16.11.2016 do 18.11.2016, zo sumy 9.788,62 Eur od 19.11.2016 do 14.12.2016
a zo sumy 9.738,62 Eur od 15.12.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
26. Žalovaná žiadala, aby jej bolo umožnené splácanie dlžných súm v mesačných splátkach. Súd umožnil žalovanej splatenie dlžnej sumy s príslušenstvom v mesačných splátkach, pričom súd určil výšku splátok a podmienky ich zročnosti.
27. Záverom súd dodáva, že nebolo možné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, ako to žiadal žalobca. Žalovaná síce v podaní zo dňa 26.05.2017 uviedla, že dlh uznáva, v skoršom podaní zo dňa 10.05.2017 ale namietala, že jej úhrady neboli zohľadnené, na čom zotrvala i neskôr na pojednávaní. Za týchto okolností, ak žalovaná síce uvedie, že dlh uznáva, uvádza ale voči nároku námietky ohľadne výšky dlžnej sumy - nezapočítanie jej platieb, nemožno vychádzať z toho, že by žalovaná celý uplatnený nárok žalobcu uznala.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci neúspech len v nepatrnej časti (1,02 %), priznal nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd má za to, že je potrebné vykladať § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že v prípade nepatrného úspechu strany sporu má protistrana nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Strany sporu, ktoré sa po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali práva na odvolanie, nemajú právo podať proti tomuto rozsudku odvolanie.
Strany sporu, ktoré sa práva na odvolanie proti rozsudku nevzdali, môžu proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.