Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-8-2012.pdf
PDF · 91.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/8/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, proti žalovanému: A. J., nar. XX.XX.XXXX, t. č. hlásený pobyt T.- H., o zaplatenie 872,69 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 192,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy ročne od 12.08.2010 do zaplatenia.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.09.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 872,69 eur spolu s 9%-ným úrokom z omeškania z fakturovaných súm od prvého dňa omeškania so zaplatením jednotlivých súm až do zaplatenia, titulom nedoplatku za poskytnuté verejné telefónne služby (verejná telefónna služba a zriadenie vysokorýchlostného internetu) poskytované spol. Slovak Telekom, a.s., ktorá uzavrela so žalovaným Zmluvy o pripojení a Dodatky k jednotlivým Zmluvám o pripojení.
2. Tunajší súd dňa 05.09.2011 vydal platobný rozkaz č. k. 26Ro/1151/2011-57, ktorým žalovaného zaviazal povinnosťou uhradiť žalobcovi požadovanú istinu spolu s príslušenstvom a trovami konania. Dňa 15.12.2011 tento zrušil pre nemožnosť doručiť ho žalovanému do vlastných rúk.
3. Žalobu súd žalovanému doručil prostredníctvom ustanovenej opatrovníčky podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ust. § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Súd v zmysle ustanovenia § 177 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 219 ods. 3 CSP rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom v konaní vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, najmä: Zmluvy o pripojení č. XXXXXXX a k nej príslušnému dodatku a Zmluvy o pripojení Fix č. XXXXXXX a k nej príslušnému dodatku, faktúry, Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Easy spol. Slovak Telekom, a.s., Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby spol. Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“), vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.03.2013- návrh na prerušenie konania, cenník programov a služieb žalobcu, pričom zistil tento skutkový stav:
4. Žalobca uzatvoril dňa 27.7.2006 so žalovaným Zmluvu o pripojení Fix pod č. XXXXXXX. V rovnaký deň strany sporu podpísali aj Dodatok k Zmluve o pripojení Fix, predmetom ktorej bola aktivácia služieb Fix 16. Pri uzavretí oboch zmlúv vyslovil súhlas so všeobecnými podmienkami poskytovateľa a potvrdil ich prevzatie. Následne dňa 19.12.2007 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o pripojení pod č. XXXXXXX a v ten istý deň aj Dodatok k Zmluve o pripojení č. XXXXXXX, predmetom ktorej bola aktivácia služieb 100 (200) Viac.
5. Žalovaný neuhradil žalobcovi v lehote splatnosti pravidelné poplatky a poplatky za prevádzku, ktoré mu žalobca vyúčtoval celkovo v sume 192,22 eur faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Žalobca faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX vyúčtoval žalovanému aj zmluvné pokuty v celkovej výške 680,47 eur. Žalovaný žalobcovi žiadnu faktúru neuhradil, a to ani čiastočne. Žalobca popri istine požadoval aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne z fakturovaných súm odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti.
6. Z obsahu spisu je nesporné, že účastníci zmluvu o pripojení uzatvorili v zmysle § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú cenové výmery a všeobecné podmienky. V zmysle ustanovení všeobecných podmienok bolo dojednané, že vzťahy medzi účastníkmi a poskytovateľom, ktoré nie sú upravené v citovanom zákone, v platnej zmluve o pripojení, vo všeobecných podmienkach a Tarife služby Internet, či Tarife ST, sa riadia Obchodným zákonníkom.
7. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
8. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
9. Podľa § 43 ods. 1 ZEK zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
10. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
11. Podľa § 43 ods. 2 ZEK podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
12. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
14. Podľa § 53a ods. 1 prvá veta OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
15. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným na základe zmlúv o pripojení došlo k záväzkovému vzťahu, v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť určité plnenia v súlade so zákonom č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách; poskytovateľ poskytovať služby (zriadiť vysokorýchlostný internet a poskytovať alebo sprístupniť s tým súvisiace služby) a žalovaný za poskytnuté služby, zriadenie prípojky, internetu, či poskytnutie koncového zariadenia zaplatiť.
16. Žalobca žalovanému za poskytnuté služby vystavil nasledovné faktúry: § za fakturačné obdobie 22.02.2009 - 21.03.2009 - oneskorenie platby vystavil faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 11.04.2009 na sumu 1,66 Eur, § za fakturačné obdobie 22.01.2009 - 21.02.2009 faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 11.03.2009 na sumu 38,28 eur, § za fakturačné obdobie 22.12.2008 - 21.01.2009 faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 11.02.2009 na sumu 44,22 eur, § za fakturačné obdobie 22.11.2008 - 21.12.2008 faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 11.01.2008 na sumu 3.255,50 Sk (108,06 eur), Faktúrou č. XXXXXXXXXX si žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v celkovej výške 49,79 eur. Faktúrou č. XXXXXXXXXX si žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v celkovej výške 381,73 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX si žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v celkovej výške 248,95 eur, v celkovej výške 680,47 Eur za zmluvné pokuty.
17. V zmysle čl. VII. bod 5. písm. b), resp. čl. VII. bod 6. všeobecných podmienok žalobca oznámením zo dňa 31.03.2009 odstúpil od zmlúv o pripojení uvedených v zozname uvedenom na druhej strane, pričom uviedol, že účinky nastávajú posledným dňom mesiaca, v ktorom bolo toto oznámenie doručené účastníkovi. Dôvodom zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia bolo nezaplatenie ceny za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti žalovaným.
18. Žalovaný si svoje peňažné záväzky voči žalobcovi nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s platením svojich záväzkov, ktoré mu boli vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami v celkovej neuhradenej sume 872,69 eur (vrátane zmluvných pokút). Žalobca si tiež uplatnil úrok z omeškania v dojednanej výške 9% ročne z dlžnej sumy, a to z dôvodu porušenia povinností žalovaným vyplývajúcej mu z ustanovení ZEK. Výšku dohodnutých úrokov z omeškania odôvodnil tým, že v zmysle časti IX. bod 3 všeobecných podmienok si účastníci dojednali na reguláciu obsahu svojho právneho vzťahu režim Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru, nakoľko všeobecné podmienky poskytovateľa ako aj tarifa sú pravidelne kontrolované a schvaľované úradom, je dohodnutá výška úroku z omeškania primeraná a plne v súlade so zákonom.
19. K zmluvným pokutám uviedol, že pre prípad nedodržania doby zmluvnej viazanosti sa zmluvné strany dohodli na výške zmluvnej pokuty. V dôsledku nedodržania doby zmluvnej viazanosti a zániku zmlúv o pripojení počas doby viazanosti z dôvodov na strane žalovaného vzniklo žalovanému právo na zaplatenie vyššie uvedených zmluvných pokút. V konkrétnom prípade dojednané fixné výšky zmluvných pokút, vzhľadom na zabezpečovaciu a donucovaciu funkciu, sú podľa názoru žalobcu primeranou majetkovou sankciou za nesplnenie povinností žalovaného.
20. V súvislosti s vyššie uvedeným v danom prípade súd skúmal právny vzťah medzi stranami sporu, jeho vznik a obsah a posúdil ho ako vzťah občiansko-právny, keď vychádzal z charakteru právneho postavenia zmluvných strán. Predmetný právny vzťah charakterizuje právna prax ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko žalovaného možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o pripojení v znení dodatku nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalobcu možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS, ktorá bola do nášho právneho poriadku transponovaná zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2008, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán je stanovené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom účelom tejto úpravy je nahradiť formálnu rovnováhu, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktoré medzi nimi môže znovu
zaviesť rovnosť. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný len pozitívnym vonkajším zásahom k samotným účastníkom zmluvy, pričom je stanovené, že vnútroštátny súd má ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky.
22. S ohľadom na to, že zmluvná pokuta rovnakého významu uplatňovaná žalobcom, prípadne jeho predchodcami v obdobných súdnych konaniach bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd v zmysle ust. 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh uplatnenia nároku na zmluvnú pokutu v plnom rozsahu zamietol. Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa.
23. Na základe uvedeného a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie dlžnej sumy spotrebovaných služieb vo výške 192,22 eur a v časti nároku na zmluvné pokuty vo výške 680,47 eur spolu s príslušenstvom žalobu zamietol.
24. Žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.03.2013 žiadal o prerušenie konania, a to až do rozhodnutia Ústavného súdu SR s ohľadom možného nesúladu ust. § 93 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. s článkom 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. 25. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tomto prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na také konanie podnet.
26. Uznesením Ústavný súd Slovenskej republiky zo dňa 29.01.2014 sp. zn. PL. ÚS 1/2014-9 návrh Okresného súdu Brezno na začatie konania o súlade § 93 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. s článkom 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky bol odmietnutý. Z uvedeného dôvodu bol návrh žalobcu na prerušenie konania zamietnutý (I. výrok rozsudku) ako zjavne nedôvodný.
27. Nakoľko žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi aj príslušný, avšak zákonný úrok z omeškania, stanovený vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby, t. j. 9% ročne odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehôt splatnosti jednotlivých čiastok vyúčtovaných vo vyššie špecifikovaných faktúrach, a to v súlade s § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v v znení neskorších predpisov.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, čo znamená, že ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech jedna zo strán tak, že každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Čiastočný úspech žalobcu vo veci v danom prípade predstavuje len 22 %, teda úspešnejšou je strana žalovaného v pomere 78 %. Po pomernom rozdelení by žalovanému prináležala náhrada trov konania vo výške 56 %, nakoľko si však žalovaný žiadne trovy neuplatnil, ani mu žiadne nevznikli, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.