Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Csp-33-2017.pdf
PDF · 69.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7Csp/33/2017
Uznesenie
Okresný súd Revúca, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: N. P., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. W. XX, XXX XX C. J., o zaplatenie 1817,62 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalobca ani žalovaný nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Na základe žaloby došlej na súd dňa 27.02.2017 a jej čiastočného späťvzatia sa medzi stranami sporu vedie konanie o zaplatenie sumy 1 817,62 Eur s prísl.
2. Súd z úradnej činnosti zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/244/2017 zo dňa 16.08.2017 bol okrem iného na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a konkurz uznaný za hlavné insolvenčné konanie.
3. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „ZKR“), ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
4. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").
5. Vzhľadom na to, že súdne konanie sa začalo dňa 27.02.2017 a uplatňuje sa v ňom pohľadávka, ktorá vznikla pred týmto dňom a konkurz bol na majetok žalovaného vyhlásený po tomto dni, súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení konanie zastavil.
6. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
7. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
8. Podľa § 203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „EP“), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
9. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle čl. 4 CSP použijúc analógiu legis (§ 203 ods. 3 EP) nasledovne:
10. V prípade, ak bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, nemožno podľa názoru súdu pričítať zavinenie za zastavenie civilného súdneho konania žiadnej zo strán sporu. Jedná sa totiž o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania. Ustanovenie § 256 CSP sú preto nepoužiteľné. CSP neobsahuje ustanovenie, ako rozhodnúť o trovách konania v prípade zastavenia konanie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného. Súd preto v zmysle článku 4 ods. 1 CSP pristúpil k aplikácii ustanovenia § 203 ods. 3 EP na danú právnu vec, pretože má za to, že daná právna úprava je obsahom aj účelom najbližšia tejto právnej veci z nasledovných dôvodov:
11. V exekučnom konaní majú oprávnený a povinný obdobné postavenie ako žalobca a žalovaný v základnom súdnom konaní, aj keď účel týchto konaní je samozrejme rozdielny (v civilnom sporovom konaní sa pohľadávka žalobcu len zisťuje a v prípade jej dôvodnosti judikuje, kým v exekučnom konaní sa pohľadávka vymáha). Oprávnený podáva návrh na vykonanie exekúcie, v tomto konaní žalobca žalobu. V dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného taktiež dochádza k zastaveniu exekučného konania, pričom taktiež žiadnemu z účastníkov konania nemožno pričítať zavinenie za vzniknutú procesnú situáciu na účel rozhodnutia o nároku a výške trov exekučného konania. Na rozdiel od civilného sporového konania, v exekučnom konaní bola táto situácia ohľadne otázky náhrady trov konania vyriešená prijatím ustanovenia § 203 ods. 3 EP.
12. Aplikujúc ust. § 203 ods. 3 EP analogicky na túto právnu vec - rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania, pretože nevyhnutné trovy konania znáša žalobca. Nárok na náhradu trov konania však v zmysle § 203 ods. 3 EP nemá ani žalovaný, pretože v zmysle § 203 ods. 3 EP v prípade zastavenia exekučného konania pre vyhlásenie konkurzu na majetok povinného má nárok na náhradu trov iba súdny exekútor, ktorý vystupuje pri vymáhaní judikovanej pohľadávky ako orgán verejnej moci a za účelom rozhodovania o trovách konania ako účastník konania. V zmysle § 203 ods. 3 EP len jeho trovy znáša oprávnený a súd o ich výške rozhodne na návrh súdneho exekútora. Úlohu orgánu verejnej moci však v civilnom sporovom konaní plní súd. O náhrade jeho trov sa nerozhoduje, pretože za účelom plnenia úloh výkonu súdnictva sú náklady štátu spojené s materiálnym, technickým a personálnym zabezpečením súdu uhrádzané zo štátneho rozpočtu, neznáša ich teda žalobca, ani iná strana sporu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní je nevyhnutné popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.