Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cb/23/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v spore žalobcu: TEMPOLINE SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, IČO: 36 714 712, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: UNISTAV - SK, spol. s r.o., so sídlom Hollého 31, 010 01 Žilina, IČO: 36 399 817, o zaplatenie 468 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 468 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 27.11.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Písomnou žalobou doručenou súdu 30.01.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 468 € s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 27.11.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 € a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že žalovanému na základe objednávky prenajal 120 bežných metrov mobilného oplotenia TEMPOLINE na dobu 30 dní od 25.11.2016 do 25.12.2016 za dohodnutú odmenu 468 € s DPH. Žalobca svoj záväzok riadne a v dojednanom čase splnil. Žalobca vystavil žalovanému dňa 25.11.2016 faktúru č. 2016118 na sumu 468 €, splatnú 26.11.2016. Žalovaný faktúru prevzal, avšak do dňa podania žaloby ju neuhradil. Žalobca vyzval cestou právneho zástupcu žalovaného na úhradu dlžnej sumy výzvou z 10.01.2017, na ktorú žalovaný nereagoval. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti neuhradenej faktúry a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 €.

2. V prílohe podanej žaloby žalobca predložil nasledovné listinné dôkazné prostriedky:

3. Elektronickú komunikáciu medzi zástupcami strán z 24.novembra 2016 (č.l. 6 spisu), obsahom ktorej je požiadavka žalovaného na prenájom 120 metrov oplotenia na 30 dní na stavenisko Bratislavská a ponuka žalobcu na prenájom 120 bežných metrov oplotenia TEMPOLINE na dobu 30 dní, lokalita ZA - Bratislavská 390 € + DPH, ktorá cena zahŕňa dovoz a odvoz po skončení prenájmu. Dodanie je možné 25.11.

4. Faktúru č. 2016118 (č.l. 7 spisu) vystavenú žalobcom dňa 25.11.2016, ktorou žalobca fakturoval žalovanému prenájom 120 bežných metrov mobilného oplotenia TEMPOLINE do 25.12.2016, ZA - Bratislavská ulica v sume 390 € bez DPH, resp. 468 € s DPH. Na faktúre v ľavom dolnom rohu je perom dopísané prevzal spolu s nečitateľným podpisom.

5. Výzvu na úhradu dlžnej sumy z 10.01.2017 adresovanú právnym zástupcom žalobcu žalovanému (č.l. 8 spisu).

6. Súd vo veci vydal dňa 7.marca 2017 platobný rozkaz č.k. 38Cb/23/2017-16.

7. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok nespochybňuje a potvrdil objednanie oplotenia staveniska u žalobcu. Žalobu označil za predčasnú, nakoľko faktúra bola vystavená ako zálohová, s čím nesúhlasil. Plnenie sa v zásade stotožňuje so začiatkom doby, na ktorú bolo oplotenie objednané. Žalovaný nemal istotu, či po zaplatení zálohovej faktúry nedôjde k odstráneniu oplotenia. Výzvu na zaplatenie konateľ žalovaného nedostal a nemá vedomosť o jej zaslaní. Po obdržaní riadnej faktúry je pripravený záväzok plniť.

8. Uznesením č.k. 38Cb/23/2017-22 zo dňa 25.apríla 2017 súd v súlade s ust. § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) zrušil platobný rozkaz vydaný v prejednávanej veci v plnom rozsahu.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení zo 04.05.2017 k odporu žalovaného uviedol, že vystavená faktúra je riadna faktúra, nie predfaktúra. Žalovaný túto faktúru riadne prevzal, čo je na faktúre uvedené. 25.11.2016 oplotenie žalovanému poskytol. Po jeho upotrebení na svoje účely žalovaný oplotenie 09.12.2016 vrátil s poškodeným jedným kusom dielcov TEMPOLINE a chýbajúcou pätkou, čo však žalobca vo faktúre neúčtoval. Žalovanému bola poskytnutá zľava, vzhľadom na to, že si vypožičal oplotenie na dobu 30 dní. Pokiaľ by si prenajal oplotenie na dobu 14 dní, cenníková cena pre porovnanie by bola vyššia ako fakturovaná zvýhodnená cena, a to 511,20 € + DPH bez dopravy, nakládky a vykládky. Z uvedených dôvodov zotrval na podanej žalobe.

10. V prílohe písomného vyjadrenia žalobca predložil protokol o zapožičaní zariadenia (č.l. 30 spisu).

11. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu zo 04.05.2017, ktoré mu bolo doručené postupom podľa ust. § 111 ods. 3 spolu s výzvou č.k. 38Cb/23/2017-37 zo dňa 23.06.2017 vydanou podľa ust. § 167 ods. 4 CSP, nevyjadril.

12. Na pojednávanie nariadené na 10.10.2017 sa žalovaný nedostavil. Doručenie predvolania na termín pojednávania mal riadne a včas vykázané do elektronickej schránky ako vyplýva z č.l. 46 spisu. Svoju neúčasť žalovaný neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania.

13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením a vyjadrením žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu. Ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemal. Žalobe žiadal vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

14. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

16. Podľa ustanovenia § 663 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

17. Podľa ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

18. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

19. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

21. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

22. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, pričom uvedené nebolo medzi stranami sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu, predmetom ktorého bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému do dočasného užívania 120 bežným metrov mobilného oplotenia TEMPOLINE na obdobie od 25.11.2016 do 25.12.2016 za dojednanú odplatu vo výške 468 € s DPH. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov, súd posúdil záväzkovo-právny vzťah medzi stranami sporu ako vzťah obchodno-právny podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako nájomnú zmluvu, ktorá sa s odkazom na ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka spravuje ustanoveniami § 663 a nasledujúce Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve a v ostatných otázkach Obchodným zákonníkom.

24. Žalovaný v rámci odporu proti platobnému rozkazu nespochybnil žalobou uplatnený nárok a potvrdil objednanie oplotenia staveniska u žalobcu. Nerozporoval poskytnutie zmluvného plnenia zo strany žalobcu ani výšku fakturovanej ceny zmluvného plnenia. V rámci procesnej obrany voči uplatnenému nároku poukázal na to, že žaloba je predčasná, nakoľko faktúra bola vystavená ako zálohová, s čím nesúhlasil s tým, že po obdržaní riadnej faktúry je pripravený plniť. Procesnú obranu žalovaného v prejednávanej veci súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nemajúcu vplyv na jeho povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu poskytnutého zmluvného plnenia. Spôsob vystavenia faktúry č. 2016118 súd nepovažoval za relevantný pre posúdenie uplatneného nároku a zároveň z jej obsahu nevyplýva, že by nešlo o vystavenie riadnej faktúry na cenu zmluvného plnenia 468 €. Nakoľko v konaní nebola preukázaná dohoda medzi žalobcom a žalovaným o splatnosti nájomného, žalobca bol oprávnený v súlade s ust. § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka požadovať splnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy, ku ktorému došlo najneskôr dňom zapožičania lešenia 25.11.2016, a žalovaný bol povinný svoj záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Za výzvu na plnenie súd považoval práve žalobcom vystavenú faktúru č. 2016118 s dátumom vystavenia 25.11.2016, ktorý sa zhoduje s dňom začiatku nájmu. V konaní nebolo sporné, že táto faktúra bola žalovaným prevzatá a zo strany žalovaného nebolo namietané, že by k jej prevzatiu došlo neskôr než v deň vystavenia tejto faktúry

25.11.2016. Peňažný záväzok žalovaného sa tak v súlade s ust. § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka stal splatným 26.11.2016 a odo dňa nasledujúceho, t.j. od 27.11.2016 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca má právo popri plnení požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka a taktiež paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v súlade s ust. § 369c Obchodného zákonníka.

25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru o skutkovej a právnej dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

26. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).