Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/281/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v spore žalobcu: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Klimekom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, proti žalovanému: O., O., G. X, o zaplatenie 2. 750 eur s prísl., o trovách konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 12C/368/2012-102 zo dňa 13.03.2015 v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 12C/368/2012-114 zo dňa 14.11.2016 takto

rozhodol:

Zrušuje uznesenie v spojení s opravným uznesením č.k. 12C/368/2012-114 zo dňa 14.11.2016 v napadnutom rozsahu, t.j. vo výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Dopĺňacím uznesením zo dňa 14.11.2016 rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom podaným dňa 16.10.2012 domáhal na žalovanom zaplatenia 2.750 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 22.09.2012 do zaplatenia a žiadal náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa k.ú. V., a to parcely registra E KN č. XXX a parcely registra E KN č. XXX/X. V súvislosti s preložkou cesty č. T. V. - P. bola trasa cesty vedená aj cez tieto nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. V., a to po parcelách č. XXX, XXX a XXX/X. Jeho právny predchodca sa domáhal vysporiadania vlastníctva parciel zabraných na výstavbu cesty od roku 1991. Preto žalobou zo dňa 07.09.2009 si uplatnil nárok z titulu náhrady za zabratie pozemku, keďže tam vzniklo vecné bremeno (§ 4 zákona č. 66/2009 Z.z. ) konanie o tejto žalobe bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/187/2009.

2. Podaním doručeným súdu dňa 07.01.2015 žalobca zobral svoju žalobu v tomto konaní späť, nakoľko spor vedený pod sp. zn. 10C/187/2009 bol ukončený rozsudkom zo dňa 17.10.2014. Súd rozhodol tak, že žalovaného Prešovský samosprávny kraj zaviazal zaplatiť žalobcovi 3.204 eur a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.12.2014. Vzhľadom na právnu úpravu v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. bol pôvodný návrh v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/187/2009 modifikovaný tak, že žalobca si uplatnil aj zaplatenie náhrady na zriadenie vecného bremena, pričom súd vychádzal pri určení ceny z desaťnásobku zistenej a ustálenej náhrady za bezdôvodné obohatenie, ako bolo aj uplatňované v žalobe zo dňa 15.10.2012 (v tomto konaní sp. zn. 12C/368/2012). Vo svojom návrhu poukázal na to, že žalovaný toto akceptoval, a preto nebolo už dôvodné uplatňovať nárok samostatnou žalobou v tomto konaní. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, tieto si uplatnil podľa ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., čo odôvodnil tým, že žalovaný v konaní sp. zn. 10C/187/2009 od počiatku popieral uplatňovaný nárok a rovnako aj v konaní sp. zn. 12C/368/2012 a preto z dôvodu opatrnosti pred premlčaním bol nútený podať túto žalobu. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 165 eur a za 9 úkonov právnej pomoci vo výške 871,15 eur.

3. Žalovaný súhlasil so zastavením konania a náhradu trov konania si neuplatnil. Vo vzťahu k trovám konania uplatneným žalobcom uviedol, že žaloba bola podaná predčasne, lebo bolo už vedené konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/187/2009. Žalobcom bolo podané rozšírenie žaloby, adresované súdu, nie žalovanému, preto nemôže byť použité ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., nakoľko správanie žalovaného nijako neovplyvnilo späťvzatie návrhu. Tiež poukázal na skutočnosť, že žalobcovi rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.10.2014, sp. zn. 10C/187/2009 bola priznaná náhrada za zriadenie vecného bremena, ktorá mala charakter jednorazovej odplaty, a preto bola priznaná aj za parcely, ktoré sú predmetom tohto sporu. V zmysle ústavnoprávnej zásady nebis in idem (nikdy dvakrát v tej istej veci), by bolo toto konanie aj tak zastavené. Navrhol rozhodnúť o trovách v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

4. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 96 ods. 1 až 3, § 146 ods. 1 písm. c), ods. 2 O.s.p. uviedol, že žalobca vzal žalobu späť, pretože sám žalobca rozšíril resp. zmenil žalobný petit v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/187/2009, ktorý bol uznesením zo dňa 26.09.2014 pripustený na pojednávaní v prítomnosti účastníkov, tak že žiadal priznať náhradu za zriadenie vecného bremena za obdobie od septembra 2009, čo bolo rovnaké obdobie, ktoré bolo žalované v tomto konaní. Toto vytvorilo prekážku, pre ktorú nebolo možné pokračovať v predmetnom konaní, a to pre správanie žalobcu. Žalobca ako „pán sporu“ mohol takto realizovať svoje právo od začiatku, čím by sa predišlo nadbytočnému začatiu konania v tejto právnej veci (prípadne až po nepripustení zmeny žaloby vo veci sp. zn. 10C/187/2009, podávať novú žalobu na ďalšie obdobie), na to práve žalovaný poukazoval už vo svojom vyjadrení k žalobe.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3Sžo 225/2010). Z uvedeného vyvodil, že právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanému, ktorý si náhradu trov neuplatnil.

6. Dopĺňacím uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení uvedeného uznesenia citujúc ust. § 224, § 225 ods. 1 až 3, § 234 ods. 1, 2, § 235 ods. 2 a § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a § 146 ods. 1 písm. c) a ods. 2 O.s.p. konštatoval, že v danej veci žalobca vzal späť žalobu, pretože sám žalobca rozšíril resp. zmenil žalobný petit v konaní vedenom pod sp.zn. 10C/187/2009 vedenom na tunajšom súde, ktorý bol uznesením zo dňa 26.09. 2014 pripustený na pojednávaní v prítomnosti účastníkov a žiadal priznať náhradu za zriadenie vecného bremena za obdobie od septembra 2009, čo bolo rovnaké obdobie, ktoré bolo žalované v tomto konaní (kde už žaloba bola podaná dňa 16.10.2012), čo vytvorilo prekážku, pre ktorú nebolo možné pokračovať v tomto konaní pre úkon vykonaný samotným žalobcom. Žalobca ako „pán sporu“, mohol takto realizovať svoje právo od začiatku, čím by sa predišlo nadbytočnému začatiu konania v tejto právnej veci (prípadne až po nepripustení zmeny žaloby vo veci sp.zn. 10C/187/2009 a podávať novú žalobu na ďalšie obdobie), na to práve žalovaný poukazoval už vo svojom vyjadrení v žalobe.

7. V ďalšom uviedol tak, ako v odôvodnení uznesenia zo dňa 13.03.2015, že z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10. 2010, sp. zn. 3Sžo 225/2010). 8. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie ustálil, že s poukazom na ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania práve žalovanému, ktorý si však trovy neuplatnil a o ktorých bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 13.03.2015 a nevzniklo právo žalobcovi, preto mu ich nepriznal.

9. Proti výroku o náhrade trov konania v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na ust. § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pre správanie žalovaného bol vzatí späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, kedy trovy konania je povinný uhradiť žalovaným. V konaní sp. zn. 10C/187/2009 bol uplatnený nárok za obdobie september 2009 až september 2012, kde súd rozšírenie žaloby nepripustil, preto z dôvodu nedostať sa do premlčania bol uplatnený nárok samostatnou žalobou. V čase podania žaloby 15.10.2012 žalovaný namietal ako právny základ nároku, tak aj jeho výšku. Vzhľadom na konanie vo veci 10C/187/2009 bolo konanie v predmetnej veci prerušené. Až po vyhlásení rozsudku vo veci 10C/187/2009 zo dňa 17.10.2014, kde súd priznal náhradu za zriadenie vecného bremena, čo žalovaný akceptoval, a teda zásadne zmenil svoje doterajšie procesné stanovisko, nastala situácia, že žaloba bola podaná dôvodne. Keby takýto postoj bol žalovaný zaujal skôr, tak žaloba zo dňa 15.10.2012 by nebola vôbec podaná. Procesné postupy žalobcu sa odvíjali od postupom žalovaného. Je preto potrebné konštatovať, že pre správanie žalovaného bol späťvzatý návrh. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania za odvolanie celkom vo výške 56,79 eur.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že v celom rozsahu poukázal na svoje vyjadrenie k späťvzatiu žaloby zo dňa 29.01.2015 a stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v odôvodnení napadnutého uznesenia. Uviedol, že žalobca sa v konaní 10C/187/2009 domáhal zaplatenia sumy 2.276 eur s príslušenstvom z titulu zastavania pozemkov v jeho vlastníctve cestnou stavbou. Ďalšou žalobou vedenou pod sp. zn. 12C/368/2012 sa domáhal úhrady 2.750 eur s príslušenstvom ako náhrady za užívanie pozemkov titulom vecného bremena, a to tých istých pozemkov a vec sa týkala tých istých účastníkov ako v predchádzajúcej veci. Poukázal na článok I. § 4 ods. 1 v spojení s článkom VI. zákona č. 66/2009 Z.z., pritom poukázal na to, že právo na náhradu za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom, ktoré sa premlčí v zmysle § 100 a nasl. vo všeobecnej premlčacej dobe v trvaní 3 rokov. Premlčacia lehota začala plynúť dňom účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., teda od 01.07.2009 a uplynula 01.07.2012, pričom žaloba bola podaná 16.10.2012. Keby teda nedošlo k späťvzatiu žaloby, súd by konanie zastavil a nárok žalobcovi nepriznal. Navrhol preto výrok napadnutého uznesenia potvrdiť.

11. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ust. Občianskeho súdneho poriadku, a to zákona č. 99/1963 Zb. (v znení doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musí postupovať a vec posúdiť už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) do 01.07.2016 ostali zachované.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. C.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

13. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 1 písm. c), ods. 2 O.s.p.).

14. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 151 C.s.p.).

15. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane (§ 256 C.s.p.).

16. Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takéto ustanovenie niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím

na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (článok 4 C.s.p.).

17. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania medzi stranami sporu je predčasné. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné konanie začalo na základe žaloby doručenej súdu prvej inštancie 16.10.2012. Jej predmetom bolo zaplatenie finančnej náhrady za zabraté nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. V.. Uvedená žaloba bola odôvodnená tým, že predmetný nárok bol uplatnený ako rozšírenie žaloby do konania 10C/187/2009, no rozšírenie žaloby nebolo súdom pripustené. Konanie v predmetnej veci bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vo veci 10C/187/2009. V uvedenej veci bol dňa 17.10.2014 vyhlásený rozsudok, ktorým bolo uložené žalovanému zaplatiť žalobcovi 3.204 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý. Bolo vyslovené, že o trovách konania bude rozhodnuté do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. K späťvzatiu žaloby vo veci 12C/368/2012 teda došlo potom, čo nárok žalobcu uplatnený najprv v konaní 12C/368/2012 bol po pripustení rozšírenia žaloby predmetom konania 10C/187/2009.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd je toho názoru, že žalobcovi za situácie, keď mohla uplynúť premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku a po tom čo rozšírenie žaloby vo veci 10C/187/2009 súd najprv nepripustil, neostávalo nič iné, iba podať novú žalobu, ktorá sa viedla pod sp. zn. 12C/368/2012. Ak následne vo veci 10C/187/2009 bolo pripustené rozšírenie žaloby aj o sumu, ktorá bola pôvodne uplatnená v predmetnom konaní 12C/368/2012 a po rozhodnutí vo veci 10C/187/2009 zase neostávalo žalobcovi nič iné, iba žalobu vziať späť. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že žaloba v konaní 12C/368/2012 bola podaná dôvodne aspoň v časti.

19. Odvolací súd je toho názoru, že na strane žalobcu mohli vzniknúť účelné trovy konania v súvislosti s konaním 12C/368/2012. Bolo zistené, že najprv súd nepripustil rozšírenie žaloby do konania 10C/187/2009, preto bolo na mieste, keď žalobca uplatnil si tento nárok samostatnou žalobou a následne, do konania 10C/187/2009 bolo pripustené rozšírenie žaloby o nárok uplatnený v konaní 12C/368/12. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto potrebné žalobcovi priznať v predmetnom konaní nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie nároku. Pri rozhodovaní o trovách konania je treba vziať do úvahy to, v akom rozsahu bol žalobca úspešný v konaní 10C/187/2009 vo vzťahu k nároku uplatnenom aj v konaní 12C/368/2012 a z toho vyvodiť, v akom rozsahu bola žaloba vo veci 12C/368/2012 dôvodná. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to, že na strane žalobcu v súvislosti s konaním 12C/368/2012 vznikli trovy konania, ktoré je treba žalobcovi priznať s ohľadom na jeho úspech vo veci 10C/187/2009. Pri priznaní náhrady trov konania je možné priznať náhradu trov právneho zastúpenia, ale iba za účelné úkony, ktoré boli nevyhnutné pre uplatnenie nároku žalobcu.

20. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o trovách konania zrušil, a to podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. a v zmysle ust. § 391 C.s.p. v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude v zmysle vyššie uvedeného rozhodnúť o trovách konania na strane žalobcu, ale iba trovách účelných aj vzhľadom na konanie vo veci 10C/187/2009 pri zohľadnení úspechu žalobcu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 .