Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-3914-2017.pdf
PDF · 74.12 KB
Case nature
Subarea
20Er/3914/2017
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Dopravný podnik mesta Košice, a. s., Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914, zast. JUDr. Petrom Frajtom, advokátom, Garbiarska 5, Košice, proti povinnému: E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, XXX XX L., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom , JUDr. Denisa Regináčová Mihalová, so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 518/17, o námietkach povinného, takto
rozhodol:
I.Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
1.Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručenom súdnemu exekútorovi dňa 13.3.2017 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. XXXX XXXXXX vydaného Okresným súdom Košice I dňa 23.8.2017 upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania upovedomením o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal dňa 14.9.2017.
2.Dňa 25.9.2017 a dňa 28.9.2017 podal povinný u súdneho exekútora odvolanie proti exekúcii, ktoré súd podľa obsahu podania posúdil ako námietky proti exekúcii. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 14.9.2017, čo má súd preukázané na základe poštovej doručenky, ktorú súdny exekútor predložil súdu spolu s upovedomením o začatí exekúcie. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že predmetné námietky boli podané v zákonnej lehote.
3.Povinný odôvodnil námietky proti exekúcii tým, že dlh vznikol v čase keď nebol plnoletý a zrážky boli vykonávané zo mzdy zákonnej zástupkyne povinného, zrážky však neboli odvádzané oprávnenému. Povinný uviedol, že z dôvodu nezaplatenia pokuty bývalým zamestnávateľom zákonnej zástupkyni, nie je povinný opätovne platiť pokutu. Po ústnom dohovore s bývalým zamestnávateľom zákonnej zástupkyne, pokutu uhradí v plnom rozsahu.
4.Podľa ust. § 38 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len EP) v znení účinnom do 31.3.2017, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
5.Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6.Podľa ust. § 50 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To
isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
7.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že exekučným titulom - podkladom pre exekučné konanie je rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 12C/46/2015-30 zo dňa 28.7.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľný dňa 24.11.2015. V zmysle uvedeného exekučného titulu bola povinnému uložená povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť oprávnenému 60,60 € s úrokom z omeškania 5,5 % ročne od 2.8.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania spolu vo výške 41,14 €. Na základe uvedeného je preukázané, že predmetné rozhodnutie je spôsobilé byť podkladom k výkonu exekúcie a teda byť riadnym exekučným titulom. Nakoľko sa predmetné rozhodnutie ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 24.11.2015, je preukázané, že do tohto dátumu si mal povinný splniť svoju povinnosť. Nakoľko tak povinný neurobil, oprávnený v zmysle ust. § 38 ods. 2 Ex. por. pristúpil k uplatneniu svojho práva priznaného exekučným titulom a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
8.Inštitút námietok v exekučnom konaní neslúži ako opravný prostriedok proti rozhodnutiam, na základe ktorých je vedené exekučné konanie, tieto bolo potrebné si uplatniť prostredníctvom odvolania v zmysle poučenia uvedeného v rozhodnutí v pôvodnom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii musel ako neodôvodnené zamietnuť, pretože súd nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.
9.Cieľom exekučného konania je vykonanie exekúcie a uspokojenie oprávneného. Na to, aby mohla byť exekúcia vedená voči povinnému musia byť naplnené zákonné predpoklady. Základnými predpokladmi zákonného vedenia exekúcie voči povinnému je existencia vykonateľného rozhodnutia, ktoré je podkladom k vykonaniu exekúcie a nesplnenie si povinnosti uloženej vykonateľným rozhodnutím. V danom prípade v konaní nebolo preukázané, aby do podania návrhu na vykonanie exekúcie došlo k splneniu uloženej povinnosti a taktiež neboli preukázané ani iné dôvody pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná.
10.Čo sa týka námietky povinného súd konštatuje, že po preskúmaní a oboznámení sa s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že námietky povinného neboli podané dôvodne, nakoľko povinný vo svojich námietkach nepreukázal ani jednu z okolností, ktorá by po vzniku exekučného titulu spôsobovala zánik vymáhaného nároku, alebo by bránila jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii neuviedol žiaden listinný ani iný dôkaz, na základe ktorého by malo byť námietkam vyhovené, na základe uvedeného podané námietky súd vyhodnotil ako nepreskúmateľné.
11.Je nutné zdôrazniť, že nakoľko je exekučný titul v tomto štádiu právoplatný a vykonateľný a teda riadne spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie, exekučný súd, ktorý rieši samotný výkon práva ako takého, je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a výrokom tohto exekučného titulu, a preto počas výkonu exekúcie nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným, prípadne orgánom, ktorý vydal exekučný titul a povinným. Čo znamená, že v tomto štádiu exekučný súd neposudzuje postup pôvodného konania a nemôže tak prihliadať ani na okolnosti a hmotnú stránku konania, ktoré mali byť povinným namietané v pôvodnom konaní. Povinný vo svojom podaní nepreukázal žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že tvrdenia povinného sú dôvodné. Nakoľko je však exekučný súd v danom štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, súd preto nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal nevykonateľnosť exekučného titulu, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie.
12.V exekučnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu povinného, čo znamená, že povinný má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Nakoľko však v danom prípade zo strany povinného nedošlo k predloženiu súdu takých dôkazov, ktoré by jasne a relevantne potvrdili tvrdenie povinného, súd má za to, že povinný v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno.
13.Exekučný súd môže pri preskúmavaní veci v rámci rozhodovania o námietkach prihliadať iba na skutočnosti, ktoré vyplývajú z ust. § 50 Exekučného poriadku a teda skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a na základe ktorých by mohla byť exekúcia zastavená. Na základe uvedeného je preto preukázané, že skutočnosti, ktoré povinný uvádza vo svojich námietkach nie sú skutočnosťami, ktoré súd preskúmava v štádiu rozhodovania o námietkach, nakoľko tieto nevyplývajú z ust. § 50 Exekučného poriadku.
14.Samotný výkon exekúcie spadá výlučne do pôsobnosti súdneho exekútora, ktorý po preskúmaní majetkových, ako aj finančných možností povinného sám rozhodne o spôsobe vykonania exekúcie. Súdny exekútor v súčinnosti s povinným môže vykonať exekúciu niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie. Z daného vyplýva, že v priebehu výkonu exekúcie je možné, aby súdny exekútor vykonal exekúciu aj iným spôsobom než len napr. zrážkami zo mzdy, či prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a preto súdny exekútor po preskúmaní majetkovej podstaty povinného môže pristúpiť k exekvovaniu hnuteľných či nehnuteľných vecí povinného. Samotný priebeh výkonu exekúcie je ovplyvnený aj súčinnosťou povinného, a preto by malo byť v záujme povinného poskytnúť súdnemu exekútorovi pri výkone exekúcie dostatočnú súčinnosť, tak aby výkonom exekúcie došlo k čo najmenšiemu zásahu do životných potrieb povinného. Zákonná úprava nebráni povinnému so súdnym exekútorom spísať dohodu o splátkovom kalendári, avšak k tejto dohode musí udeliť súhlas oprávnený.
15.Nakoľko predmetný exekučný titul je právoplatný a vykonateľný a povinný nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz o tom, že si do podania návrhu na začatie exekúcie splnil povinnosť na ktorú ním bol zaviazaný, súd má za preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného podaný oprávnene a v súlade s právnymi predpismi, a preto je predmetná exekúcia vedená voči povinnému v celom rozsahu dôvodná.
16.Súd posúdil námietky povinného proti exekúcii a dospel k záveru, že neboli podané dôvodne. Povinný neuviedol vo svojich námietkach ani jednu z okolností, ktorá by spôsobovala po vzniku exekučného titulu zánik vymáhaného nároku, alebo by bránila jeho vymáhateľnosti alebo pre ktoré je exekúcia neprípustná.
17.Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a teda námietky povinného proti exekúcii zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V zmysle ust. § 243 Civilného sporového poriadku v sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. (§ 244 C.s.p.)