Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-150-2014.pdf
PDF · 90.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/150/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobkyne: N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX E., podnikajúca pod obchodným menom Erika Uhlárová s miestom podnikania 955 01 Topoľčany, Jahodová 2804/2, IČO: 33678171, zastúpenej Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, proti žalovanému: KMG TOP, s.r.o., Odbojárov 560, 955 01 Tovarníky, IČO: 36289400, zastúpenému JUDr. Ľubomírom Kišacom, advokátom so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, o zaplatenie sumy 1.823,40 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne samostatným uznesením súdny úradník a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia vydaného súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1./ Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.823,40 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,50% od 06.07.2013 do zaplatenia z dôvodu, že so žalovaným dňa 04.08.2016 uzavrela zmluvu o nájme č. 014/2006, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v budove na ul. Pod Kalváriou č. 4228 v Topoľčanoch a ktorá sa riadi ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, pričom žalovaný nezaplatil nájomné za júl 2013 vo vymáhanej výške. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že žalovaný dal síce výpoveď z nájmu vo februári 2013, avšak podľa jej názoru sa nájomný pomer touto výpoveďou neskončil, pričom žalovaný užíval priestory až do konca júna 2013, pretože dňa 28.05.2013 požiadal o predĺženie výpovednej lehoty, ktorá mu inak podľa výpovede končila dňom 30.05.2013. Potvrdila, že zmluvu o nájme zo dňa 04.08.2006 podpisovala ona, i keď manželovi podpísala oprávnenie, aby za ňu jednal.
2./ Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, pričom v odpore proti platobnému rozkazu namietal existenciu samotnej pohľadávky s tým, že v mesiaci júl 2013 nehnuteľnosti neužíval a ani nebol so žalobkyňou v nájomnom vzťahu a poukazoval na prebiehajúce konanie sp.zn. 8C/126/2013 na tunajšom súde, v rámci ktorého sa zistilo, že zmluvu o nájme zo dňa 04.08.2006 podpísala manžel žalobkyne bez toho, aby disponoval plnou mocou. Z toho dôvodu namieta platnosť nájomnej zmluvy a keďže nehnuteľnosti ani neužíval, tak žiadal žalobu zamietnuť.
3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 8C/126/2013 ako aj s predloženými dokladmi a zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 04.08.2006 zmluvu o nájme č. 014/2006, predmetom ktorej boli nebytové priestory nachádzajúce sa v sociálno-administratívnej budove na ul. Pod Kalváriou s.č. 4228 v Topoľčanoch s tým, že tieto obchodné
priestory na prízemí majú výmeru 190 m2 a bližšie sú vyznačené graficky v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Účelom nájmu bolo vykonávanie podnikateľskej činnosti žalovaným v zmysle výpisu z Obchodného registra resp. živnostenského listu - obchodná činnosť. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.08.2006 do 31.07.2016 a nájomné bolo dohodnuté v celkovej výške 228.000,-Sk ročne s tým, že je splatné mesačne vopred t.j. každá splátka je vo výške 19.000,-Sk a to vždy k 5-temu dňu príslušného mesiaca v dohodnutej výške. V nájomnom bola zahrnutá úhrada za teplo, vodu a elektrinu. Žalovaný ako nájomca mal platiť nájomné na účet žalobkyne uvedený v nájomnej zmluve alebo v hotovosti do pokladne žalobkyne.
4./ Dňa 01.03.2007 strany uzavreli dodatok č. 1 k zmluve o nájme č. 014/2006, ktorým bola upravená nájomná zmluva v čl. IV nájomné - výška a splatnosť. Ďalší dodatok č. 2 bol medzi stranami uzavretý dňa 31.12.2007, ktorým sa upravoval predmet nájmu ako aj výška a splatnosť nájomného.
5./ Na tunajšom súde bola žalobkyňou dňa 18.06.2013 podaná voči žalovanému žaloba o zaplatenie sumy 871,20 eura s príslušenstvom, ktorá mala predstavovať rozdiel na nájomnom za obdobie od júla 2009 do 30.06.2010 v dôsledku úpravy výšky nájomného o mieru inflácie a žaloba je vedená pod sp.zn. 8C/126/2013. Žalobkyňa si svoj nárok uplatnila na základe zmluvy o nájme č. 014/2006 zo dňa 04.08.2016 a jej dodatkov, pričom na pojednávaní dňa 01.10.2013 uviedla, že nebola osobne prítomná pri uzatváraní tejto zmluvy , ale poverila svojho manžela T.. M. F., aby ju zastupoval vo všetkých otázkach týkajúcich sa predmetnej zmluvy. Zmluvu podpísala vždy ona a manžel ju oboznámil ako prebiehalo rokovanie o zmluve. Trvala na tom, že podpis na zmluve je jej podpisom a taktiež vlastnoručne podpísala aj dodatok č. 1 k zmluve. Na uvedenom pojednávaní bol vypočutý konateľ žalovaného Z. W., ktorý potvrdil, že jednal s manželom žalobkyne, o ktorom si myslel, že je zodpovedný za podpisy zmlúv a zmluvu o nájme zo dňa 04.08.2006 podpísal za žalobkyňu jej manžel. V čase uzatvárania zmluvy rokoval vyslovene len s manželom žalobkyne a nie so žalobkyňou. Svedok T.. M. F. na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa ho poverila uzatvorením zmluvy ako aj dodatkov, pričom bol žalobkyňou ústne poverený, aby tieto veci riešil so všetkými nájomcami. Tvrdil, že zmluvu o nájme zo dňa 04.08.2006 vlastnoručne podpísala žalobkyňa a taktiež podpísala aj dodatok č. 1. Na základe uvedených výpovedí bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu žalobkyne na zmluve o nájme zo dňa 04.08.2006 a dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 01.03.2007, pričom znalecký posudok vypracoval Kriminalistický a expertízny ústav PZ v Bratislave, ktorý v závere znaleckého posudku uviedol, že sporné podpisy na zmluve ako aj dodatku nie sú pravými podpismi N. F. a tieto podpisy pravdepodobne vyhotovil totožný pisateľ, ktorý vyhotovil druhú skupinu porovnávacích podpisov. Tento záver znaleckého posudku bol osobne potvrdený znalcom M. Šutkom na pojednávaní dňa 18.09.2017 a opätovne bol vypočutý ako svedok bývalý konateľ žalovaného Z. W., ktorý potvrdil, že predmetom nájmu boli nebytové priestory, ktoré používal na podnikateľskú činnosť a časť budovy užíval na reklamné účely a mal vyhradené parkovacie miesta a toto všetko bolo súčasťou nájmu a neplatil to zvlášť. Počas doby trvania nájmu nikdy nevidel splnomocnenie, podľa ktorého by T.. F. konal ako splnomocnenec žalobkyne. Taktiež nikdy nevidel plnomocenstvo zo dňa 01.05.2006 a to počas doby trvania nájmu a nikdy mu predložené nebolo. Taktiež bol opätovne vypočutý svedok Ing. M. F., ktorý uviedol, že predmetom nájmu boli samotné obchodné priestory a potom prestavovali servis a rozširovali priestory a tiež žalovaný potreboval aj parkovacie miesta pre svojich zákazníkov. Následne sa dohodli na prenájme priestorov pre reklamné vlajky a logo spoločnosti a tieto boli riešené v jednej zmluve , avšak suma z a ich nájom sa nezvyšovala. Potvrdil, že zástupca žalovaného nikdy od neho v minulosti nepožadoval splnomocnenie na zastupovanie a jednanie v tejto veci a určite si bol vedomý, že on nie je vlastníkom nehnuteľností, ale že vlastníčkou je jeho manželka. V r. 2006 mu manželka udelila plnomocenstvo na zastupovanie ohľadne firmy, ktoré predložil do spisu. Nevedel vysvetliť, z akého dôvodu sa na zmluve neuvádza skutočnosť, že manželku zastupoval na základe plnej moci. Vo veci sp.zn. 8C/126/2013 bol dňa 27.09.2017 vyhlásený rozsudok, ktorým bola žaloba žalobkyne v celom rozsahu zamietnutá, pričom tento rozsudok doposiaľ nebol napísaný.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len nájomca), zmluvou o nájme (ďalej len zmluva). Podľa ods. 2, nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Podľa ods. 3 veta prvá, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Podľa ods. 4, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3, je neplatná.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods. 4, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa ods. 3, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 451 ods. 1 O. z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
6./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 1.823,40 eura s príslušenstvom nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Je nesporné, že žalobkyňa si svoj nárok uplatnila na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 014/2006 zo dňa 04.08.2006, avšak v konaní sp.zn. 8C/126/2013 bolo jednoznačne preukázané, že podpis prenajímateľa na tejto zmluve nie je podpisom žalobkyne a rovnako sa jej vlastnoručný podpis nenachádza ani na dodatku č. 1. Z dokazovania v oboch súdnych konaniach vyplynulo, že žalobkyňa ústne poverila svojho manžela T.. M. F. na rokovania so zástupcom žalovaného ohľadom uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov napriek tomu, že zmluva o nájme nebytových priestorov musí mať písomnú formu a musí obsahovať náležitosti uvedené v § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov pod následkom absolútnej neplatnosti pokiaľ zmluvy nie je uzavretá písomne a neobsahuje zákonnom stanovené náležitosti. Nedostatok písomnej podmienky spôsobuje jej neplatnosť v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ bolo zámerom žalobkyne, aby ju pri uzatváraní zmluvy o nájme nebytových priestorov zastupoval jej manžel a aby takýto právny úkon aj podpisoval, tak v zmysle § 31 ods. 4 OZ bolo potrebné plnomocenstvo udeliť písomne, čo v tomto prípade zo strany žalobkyne uskutočnené nebolo, nakoľko samotná žalobkyňa na pojednávaní dňa 01.10.2013 vo veci sp.zn. 8C/126/2013 potvrdila, že predmetnú zmluvu podpisovala vlastnoručne, čo však bolo vyvrátené znaleckým dokazovaním a manžel žalobkyne na tom istom pojednávaní uviedol, že žalobkyňa ho ústne poverila na jednanie so žalovaným. Zo strany žalobkyne síce bolo dodatočne predložené plnomocenstvo zo dňa 01.05.2006 (č.l. 58), ktoré však zjavne bolo vyhotovené až v priebehu súdnych konaní a týmto plnomocenstvom žalobkyňa reagovala na skutkový stav zistený v konaní sp.zn. 8C/126/2013 na pojednávaní dňa 01.10.2013. Pokiaľ by uvedené plnomocenstvo bolo udelené manželovi žalobkyne dňa 01.05.2006, tak ako sa v ňom uvádza, tak zrejme by táto skutočnosť bola zapracovaná aj do zmluvy o nájme 014/2006 zo dňa 04.08.2006, avšak z tejto zmluvy vyplýva, že ju osobne uzatvárala žalobkyňa a osobne ju aj podpisovala, avšak podľa znaleckého posudku podpis na zmluve nie je vlastnoručným podpisom žalobkyne a taktiež ani podpis na dodatku č. 1 nie je jej podpisom. Tvrdenia žalobkyne o existencii plnomocenstva ešte pred uzavretím samotnej zmluvy by bolo možné považovať za preukázané len v tom prípade, ak by ňou predložené plnomocenstvo zo dňa 01.05.2006 obsahovalo overený podpis žalobkyne a z tohto overenia by bolo možné zistiť, kedy skutočne plnomocenstvo bolo udelené, avšak na plnomocenstve sa nenachádza jej overený podpis a teda žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie o existencii plnomocenstva. Aj z výpovede vtedajšieho konateľa žalovaného Z. W. jednoznačne vyplýva, že manžel žalobkyne v čase uzatvárania zmluvy o nájme nedisponoval žiadnym plnomocenstvom a plnomocenstvo mu nebolo dani dodatočne predložené. Z obsahu samotnej zmluvy o nájme, z výpovedí žalobkyne, jej manžela a Z. W. ako aj z následného znaleckého dokazovania jasne a logicky vyplýva, že zmluvu o nájme č. 014/2006 zo dňa 04.08.2006 žalobkyňa vlastnoručne nepodpísala a na uzatváranie tejto zmluvy neudelila písomné plnomocenstvo ani svojmu manželovi a preto takýto právny úkon je podľa § 40 ods. 1 OZ absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon a to v písomnej forme. Na tomto závere súdu nič nemení ani skutočnosť, že samotný žalovaný dal výpoveď z nájmu a podľa žalobkyne tým uznával platnosť zmluvy, pretože na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti a na tomto závere súdu nemôže nič zmeniť ani predchádzajúce správanie sa druhej strany.
7./ Žalobkyňa poukazovala na ustanovenie § 33 ods. 2 OZ upravujúce tzv. exces splnomocnenca, podľa ktorého ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenia vyplývajúce z plnomocenstva, alebo ak konal za iného bez plnomocenstva, je splnomocniteľ z tohto konania viazaný len v tom prípade, ak právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. V tomto prípade však k dodatočnému schváleniu konania manžela žalobkyne v prípade uzavretia zmluvy o nájme zo strany žalobkyne nedošlo a to bez zbytočného odkladu, pričom zmluva o nájme bola uzavretá 04.08.2016 a ešte pri svojom výsluchu v konaní sp.zn. 8C/126/2013 dňa 01.10.2013 žalobkyňa trvala na tom, že predmetnú zmluvu podpisovala vlastnoručne. Uplatnenie ustanovenie § 33 ods. 2 OZ v tomto prípade teda neprichádza do úvahy a taktiež nie je možné stotožniť sa s názorom právneho zástupcu žalobkyne, podľa ktorého právny vzťah medzi sporovými stranami nie je možné posudzovať podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov s tým, že predmetom nájmu bol aj súbor vecí a taktiež parkovacie miesta, reklamy a garáž za budovou, keďže za prevedeného dokazovania táto skutočnosť nevyplýva a z obsahu zmluvy o nájme č. 014/2006 jednoznačne vyplýva, že jej predmetom bol nájom nebytových priestorov špecifikovaných v čl. I zmluvy a za tento nájom bolo riadne dohodnuté nájomné. Až do vykonania znaleckého dokazovania ohľadom pravosti podpisu žalobkyne na zmluve o nájme zo strany žalobkyne uvedená skutočnosť t.j. že predmetom nájmu bol súbor vecí tvrdená nebola a jej následné tvrdenia prednesené prostredníctvom právneho zástupcu treba považovať iba za účelové v snahe odvrátiť pre žalobkyňu nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Pokiaľ žalovaný okrem nebytových priestorov používal aj parkovacie miesta, alebo mal v priestoroch patriacich žalobkyni umiestnené reklamy, tak zrejme toto ani nebolo predmetom samostatného dojednania pri uzatváraní zmluvy o nájme nebytových priestorov a nebolo to riešené ani pri stanovení výšky nájomného, čo vyplýva z výpovede svedka Ing. M. F. na pojednávaní dňa 18.09.2017 vo veci sp.zn. 8C/126/2013 a taktiež aj z výpovede svedka Z. W.. V samotnej zmluve sa vyslovene uvádza, že ide o nájom nebytových priestorov a táto zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 116/1990 Zb., pričom obsahovala náležitosti stanovené zákonom okrem požadovanej písomnej formy, ktorá splnená nebola a v dôsledku toho je zmluva o nájme neplatná. Z obsahu zmluvy o nájme nie je možné ani vyvodiť záver, že by šlo o nájom stavieb alebo súboru vecí a to pozemku a budovy, prípadne súboru hnuteľných vecí, ale jednoznačne táto zmluva mala byť zmluvou o nájme nebytových priestorov.
8./ Vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na zaplatenie nájomného si súd ako predbežnú otázku musel najskôr vyriešiť otázku platnosti zmluvy o nájme č. 014/2006, na základe ktorej si žalobkyňa svoj nárok uplatnila a prevedeným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že tento právny úkon je absolútne neplatný, tak nárok žalobkyne je možné posúdiť len ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1,2 OZ, ktoré by žalovanému vzniklo v tom prípade, ak by nebytové priestory užíval v júli 2013 aj bez platnej nájomnej zmluvy, avšak v konaní bolo nesporne preukázané, že v uvedenom období t.j. v mesiaci júl 2013 žalovaný predmetné priestory neužíval, ktorú skutočnosť potvrdila aj samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi a preto na strane žalovaného v uvedenom období žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo a z toho dôvodu súd žalobu v celom rozsahu ako neopodstatnenú zamietol.
9./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku (uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017) s tým, že o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).