Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/184/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu Watmann, a. s., IČO: 36 479 276, Jelšová 1, Prešov, v konaní zastúpený JUDr. Vladimírom Menichom, advokátom, so sídlom Jilemnického 8, Martin, proti žalovaným 1. K. Ž., L.. XX.XX.XXXX, J. G., Ď. XXXX/XX, 2. C.. M. Ž., L.. XX.XX.XXXX, J. G., Ď. XXXX/XX, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Eva Petránová, s. r. o., Puškinova 16, Prešov, v konaní o zaplatenie 15 479,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu aj žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C 289/2015-199 zo dňa 19.5.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o priznaní trov konania žalovaným v plnom rozsahu voči žalobcovi.

Zrušuje výrok rozsudku o výške trov konania a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie.

O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Priznáva žalovaným v 1. a 2. Rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu voči žalovaným v 1/ a 2/ rade zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 2.762,47 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 15.479,06 eur proti žalovaným v 1/ až 3/ rade, pretože títo sú dedičia po poručiteľovi C. Ž.. C. Ž. zomrel, dedičské konanie prebehlo pod sp. zn. 26D 801/2014, a dedičia po ňom ostali manželka a dve deti. V priebehu konania žalobca čiastočne zobral žalobu späť voči žalovanej v 2/ rade V. Ž., dcére poručiteľa. Voči žalovanej v 2/ rade bolo konanie zastavené uznesením prvoinštančného súdu č.k. 25C 289/2015-123 zo dňa 4.3.2016. Prvoinštančný súd zároveň uznesením č.k. 25C 289/2015-118 zo dňa 9.2.2015 pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že dedičia K. Ž. a C.. M. Ž. sú povinní zaplatiť žalobcovi každý v podiele, v akom nadobudli majetok po poručiteľovi, t.j. žalovaná v 1/ rade v podiele 3 a žalovaný v 3/ rade (v súčasnosti v 2/ rade) v podiele 1 z titulu nedoplatku kúpnej ceny z kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľnosti zo dňa 29.6.2009 sumu vo výške 15.479,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od dátumu vydania osvedčenia o dedičstve do zaplatenia. Uplatnil si trovy konania. Prvoinštančný súd zistil, že žalobca s poručiteľom C. Ž., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX uzatvorili kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. D. dňa 29.6.2009. Cena

nehnuteľnosti bola dohodnutá v kúpnej zmluve na sumu 43.000 eur. V čl. IV bod 2 kúpnej zmluvy je uvedené, že kúpna cena bude splácaná podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy. Žalobca dňa 24.8.2009 vyfakturoval faktúrou č. 2009058 sumu 43.000 eur poručiteľovi s dátumom splatnosti 31.12.2009. Následne poručiteľ a W.. C. T. ako predseda predstavenstva žalobcu podpísali dňa 7.1.2013 dohodu o splátkovom kalendári, predmetom ktorej je úhrada dlžnej sumy 21.979,06 eur, kde cena sa mala uhrádzať v mesačných splátkach po 1.500 eur. Bolo zistené, že poručiteľ uhradil 4 splátky po 1.500 eur a jednu splátku po 500 eur, teda 6.500 eur. Žalobca túto sumu od sumy 21.979,06 eur odrátal a predmetom sporu ostala suma 15.479,06 eur, ktorú si uplatnil v dedičskom konaní. V dedičskom konaní ostala tento dlh sporný čo do jej výšky aj oprávnenosti. Preto podal žalobca v prejednávanej veci žalobu. Prvoinštančný súd zistil, že žalobcom aj žalovanými boli predložené súdu listinné dôkazy preukazujúce úhrady poručiteľa ako splátky kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 29.6.2009. Išlo o pokladničné doklady zo dňa 22.6.2011 na sumu 1.800 eur, zo dňa 31.7.2009 na sumu 6.000 eur, zo dna 20.3.2009 na sumu 800 eur, zo dňa 13.1.2011 na sumu 2.500 eur, zo dňa 12.9.2011 na sumu 2.000 eur, zo dňa 31.11.2011 na sumu 1.000 eur, zo dňa 21.7.2009 na sumu 1.000 eur, zo dňa 1.12.2009 na sumu 500 eur, zo dňa 4.2.2009 na sumu 33.193,90 eur a zo dňa 20.1.2010 na sumu 1.200 eur. Ďalej žalovaní predložili pokladničné doklady 2x na 500 eur a na sumu 3.400 eur. Na týchto dokladoch nebol uvedený dátum. Účel bol uvedený ako splátka kúpy nehnuteľnosti. Žalobca ďalej predložil doklady zo dňa 10.11.2011 na sumu 500 eur, zo dňa 17.8.2011 na sumu 500 eur, zo dňa 29.7.2011 na sumu 1.000 eur, zo dňa 21.10.2010 na sumu 1.000 eur, zo dňa 10.12.2010 na sumu 1.000 eur, zo dňa 16.6.2011 na sumu 300 eur, zo dňa 31.5.2011 na sumu 300 eur, zo dňa 14.4.2011 na sumu 400 eur a zo dňa 9.9.2009 na sumu 500 eur. Okrem toho predložil doklad o jednostrannom započítaní pohľadávky voči poručiteľovi vo výške 7.000 eur ku dňu 9.9.2009 a dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok ku dňu 17.9.2009 vo výške 1.220,94 eur. Predseda predstavenstva žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že záloha uhradená dňa 4.2.2009 na 33.193,90 eura nesúvisela s prejednávanou nehnuteľnosťou. Podľa predsedu predstavenstva žalobcu poručiteľ mal problémy so spoločníkom, nemal dostatok finančných prostriedkov, preto mu asi mesiac predtým poskytol sumu 1.000.000 Sk, teda 33.193,90 eur. Táto suma bola preto len vrátením tejto pôžičky. Žalobca však nepreukázal existenciu pôžičky medzi ním a poručiteľom. V priebehu konania žalobca tvrdil, že splátkový kalendár, ktorý uzatvorili poručiteľ a žalobca dňa 7.1.2013 je zároveň aj uznaním dlhu. Uviedol, že sa s poručiteľom nerozprával o premlčaní tohto dlhu. Oprávnenosť svojej pohľadávky voči poručiteľovi odôvodňoval tým, že tento dlh je evidovaný v jeho účtovníctve. Predseda predstavenstva žalobcu ďalej uviedol, že doklady bez dátumu úhrady s účelom ako splátky kúpy nehnuteľnosti 2x po 500 eur sa mali vzťahovať k zmluve o budúcej zmluve. V zmluve o budúcej zmluve, ktorú uzatvorili poručiteľ a žalobca zo dňa 4.2.2009 je uvedená budúca kúpna cena predávaných nehnuteľností v sume 116.179 eur. Dohodli sa, že cena nehnuteľnosti v riadnej kúpnej zmluve bude nižšia z dôvodu, aby poručiteľ nemusel vyplácať svojho spoločníka z vyššej sumy. Na daný právny vzťah prvoinštančný súd aplikoval ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a z hmotnoprávneho predpisu ust. § 559 ods. 1 OZ, § 558 OZ, § 110 ods. 2 druhá veta OZ. Uzatvorením kúpnej zmluvy podľa § 588 vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. V prejednávanej veci prvoinštančný súd skúmal vzhľadom na námietku žalovaných, či dlh poručiteľa bol alebo nebol premlčaný pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári, ktorú žalobca považoval aj za uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd skonštatoval, že podľa § 558 Občianskeho zákonníka je uznanie dlhu úkonom, ktorý musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky (zaplatenie faktúry 209058 zo dňa 3.8.2009) a musí byť uvedená výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Poručiteľovi nezaniklo právo namietať, že dlh v čase uznania neexistoval. V priebehu konania bolo zistené na námietku žalovaných, že žalobca pri podpisovaní tohto uznávacieho prejavu sa s poručiteľom nerozprával o tom, že dlh je premlčaný. Žalobca nepreukázal, že by o tom poručiteľ vedel. Preto nemohlo dôjsť uznaním dlhu k následku, ktorý predpokladá § 558 OZ, teda že dlh v čase uznania trval. Kúpna zmluva bola splatná k 31.12.2009, od 1.1.2009 začala žalobcovi plynúť premlčacia lehota na uplatnenie si nároku na zaplatenie kúpnej ceny, ktorá ešte nebola zaplatená. Keďže premlčacia lehota uplynula 1.1.2013 a dohoda o splátkovom kalendári, ktorú žalobca považuje

za uznanie dlhu, bola spísaná až 7.1.2013, teda po uplynutí premlčacej doby, prvoinštančný súd nárok žalobcu ako nedôvodný a premlčaný zamietol. Prvoinštančný súd sa ďalej zaoberal aj tým, či žalovaní skutočne žalobcovi uhradili kúpnu cenu. Obe sporové strany rozporne tvrdili úhradu jednotlivých platieb poručiteľa žalobcovi. Žalobca najprv uvádzal, že poručiteľovi poskytol pôžičku a sumu, ktorú zaplatil na základe príjmového a výdavkového dokladu dňa 4.2.2009 vo výške 33.193,90 eur, predstavuje vrátenie tejto pôžičky. Neskôr tvrdil, že táto suma predstavuje zálohu na kúpnu nehnuteľnosti podľa zmluvy o budúcej zmluve. Táto platba sa však v účtovníctve žalobcu ani poručiteľa neprejavila, pričom do účtovníctva žalobcu bola zahrnutá len kúpna cena za nehnuteľnosť vo výške 43.000 eur pre prípad, že by v budúcnosti musel poručiteľ vyplácať svojho spoločníka. Žalobca svoje odlišné tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Okrem iného tvrdil aj to, že súčet súm, ktoré poručiteľ zaplatil, predstavuje cenu nehnuteľnosti podľa zmluvy o budúcej zmluve. Prvoinštančný súd však zistil, že poručiteľ zaplatil v prospech žalobcu sumu 74.614,86 eur. Táto suma je podstatne nižšia, než v zmluve o budúcej zmluve dohodnutá kúpna cena 116.179 eur, avšak ak by k sume 74.614,86 eur bola prirátaná ešte aj uplatňovaná istina 15.489,06 eur, ich súčet by nedosahoval výšky kúpnej ceny dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve. Preto prvoinštančný súd žalobu zamietol aj vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti uplatneného nároku čo do výšky. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania, ktoré vypočítal tak, že priznal žalovanému v 1/ rade náhradu trov konania v rozsahu 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky 655/2004 Z.z., kde obom žalovaným priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby po 1.121,19 eura. K tomu priznal žalovaným režijný paušál vo výške 59,68 eur a DPH vo výške 460,41 eur. Výška celkových trov konania preto predstavuje 2.762,47 eur, ktorú musí zaplatiť žalobca.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní, ktorí namietali spôsob rozhodnutia o trovách konania, keď prvoinštančný súd im z pôvodne uplatneného nároku 4.107,90 eur priznal náhradu trov konania len v rozsahu 2.762,47 eur pri znížení základnej sadzby tarifnej odmeny o 50 % pri oboch žalovaných, teda aj u žalovanej v 1/ rade, aj u žalovaného v 2/ rade. Správne mal postupovať prvoinštančný súd tak, že pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb prináleží advokátovi plná sadzba tarifnej odmeny za zastupovanie prvej zo žalovaných, a u všetkých ostatných osôb sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %. Preto žiadali, aby im bola priznaná náhrada trov pôvodne vyčíslených. Uplatnili si trovy odvolacieho konania s tým, že samostatným podaním predložili ešte článok z odborného časopisu o interpretácii ust. § 13 ods. 2 vyhlášky o advokátskej tarife.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalobca. Žalobca namietal premlčanie uplatneného nároku vo vzťahu k uznávaciemu prejavu právneho predchodcu žalovaných, teda poručiteľa. Poukázal na to, že kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti uzatváral žalobca a C. Ž. ako podnikateľ s prideleným IČO 143 689 86. Teda ide o obchodno-záväzkový vzťah dvoch subjektov podnikateľov, podliehajúci režimu Obchodného zákonníka. Podľa § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4 roky, teda kúpna cena, ktorá mala byť uhradená do 31.12.2009 a premlčacia doba začala plynúť od 1.1.2010 uplynula až 1.1.2014. Preto uznávací prejav zo dňa 7.1.2013 svedčí o tom, že nárok nie je premlčaný. Prvoinštančný súd ďalej nesprávne vyhodnotil úhradu dlhu, keď žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie 15.479,06 eur od momentu uznávacieho prejavu, od 7.1.2013, kedy právny predchodca žalovaných uznal dlh voči žalobcovi, z ktorého 6.500 eur zaplatil. Teda predmetom sporu nie je kúpna cena, ale uznanie nároku v rozsahu 15.479,06 eur po tom, čo už čiastočne od uznania bol dlh zaplatený. Preto žiadal, aby súd návrhu vyhovel, prípadne aby zrušil prvoinštančný rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu.

4. K odvolaniu žalobcu zaujali písomné stanovisko žalovaní, ktorí uviedli, že okolnosť, že daný predmet sporu je obchodnoprávny, je novotou, ktorá bola prezentovaná žalobcom až v odvolacom konaní. Ďalej uviedli, že poručiteľ žalovanú faktúru 2009058 neevidoval vo svojom účtovníctve, ktoré viedol ako podnikateľ, ďalej vo výkaze majetku a záväzkov podnikateľa takáto nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnopredajnej zmluvy nie je evidovaná a poručiteľ nemal prevádzkareň na ulici Jesennej 18, teda tam, kde sa nachádza nehnuteľnosť. Táto nehnuteľnosť sa netýkala jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaní ďalej namietali platnosť podpisu poručiteľa na dohode o úhrade dlhu v splátkach. Žalobca musí uniesť dôkazné bremeno pravosti podpisu poručiteľa na tejto listine. Nie je možné vyvodiť, v akom

rozsahu je uznaný dlh poručiteľom, keď žalobca urobil zásah do tejto listiny a vyznačil tam časť úhrady 6.500 eur. Túto listinu nie je možné považovať za uznanie dlhu. Ďalej žalovaní v 1/ a 2/ rade namietali zánik záväzku jeho splnením po tom, čo poručiteľ ako preddavok na kúpu nehnuteľnosti uhradil žalobcovi časť kúpnej ceny, neskôr túto kúpnu cenu postupne splácal, a teda zaplatil spolu namiesto dohodnutej kúpnej ceny 43.000 eur sumu 74.614,86 eur. Preto nárok žalobcu nie je dôvodný. Žiadali potvrdiť rozsudok prvoinštančného súdu vo veci samej a uplatnili si trovy odvolacieho konania.

5. Žalobca v samostatnom podaní si uplatnil trovy odvolacieho konania a k vyjadreniu žalovaných zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách a žiadal, aby súd jeho návrhu vyhovel.

6. Základným procesným predpisom platným v čase, kedy vo veci konal a rozhodoval prvoinštančný súd, bol Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok bol počnúc dňom 1.7.2016 zrušený a nahradený novým procesným predpisom, Civilným sporovým poriadkom, zákonom č. 160/2015 Z.z. V ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku je stanovené, že Civilný sporový poriadok je potrebné okamžite aplikovať aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ale všetky úkony strán sporu a súdu, ktoré nastali pred účinnosťou tohto nového procesného predpisu, zostávajú zachované, majú relevantný charakter aj v súvislosti s ďalším konaním a prejednávaním veci, je potrebné na ne prihliadať, aj keď nový procesný predpis už následky takýmto úkonom nemusí pripisovať.

7. Preto odvolací súd aplikujúc už ust. § 34 preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej. Preto odvolací súd v tejto časti podľa § 387 rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca odvodzuje svoj nárok na zaplatenie 15.479,06 eur od kúpnej zmluvy, ktorú mal uzatvorenú s právnym predchodcom žalovaných C. Ž. - P.-P., Ď. XX, G., IČO 143 689 86. Predmetom kúpnopredajnej zmluvy je nehnuteľnosti nachádzajúce sa na k.ú. D., zapísaná na LV č. XXXX. Vklad bol povolený Správou katastra Prešov pod V 3121/09 dňa 3.8.2009. Kúpnopredajná cena predstavovala sumu 43.000 eur. Súčasťou zmluvy mal byť aj splátkový kalendár. Súdu nebol predložený. Žalobca vystavil na túto kúpnopredajnú zmluvu a na cenu za nehnuteľnosť faktúru 2009058, podľa ktorej faktúry fakturoval právnemu predchodcovi žalovaných ako podnikateľovi sumu 43.000 eur. V podaní zo dňa 4.2.2013 žalobca vyčíslil právnemu predchodcovi žalovaných nedoplatok v súvislosti s úhradou kúpnej ceny 43.000 eur vo výške 21.979,06 eur. Okrem toho tak, ako to bolo zistené pred prvoinštančným súdom, po tom, čo žalobca a poručiteľ uzatvorili podľa Občianskeho zákonníka kúpnu zmluvu, dňa 7.1.2013 uzavreli dohodu o splátkovom kalendári medzi podnikateľmi, teda medzi žalobcom a C. Ž. ako dlžníkom, vystupujúcim ako živnostník. V tejto dohode o splátkovom kalendári bolo jednoznačne uvedené, že predmetom dlhu je nedoplatok na faktúre 2009058 zo dňa 3.8.2009 vo výške 21.979,06 eur, ktorý prisľúbil poručiteľ splácať v pravidelných mesačných splátkach po 1.500 eur. Splátkový kalendár bol dohodnutý na roky 2013 a 2014. Medzičasom poručiteľ C. Ž. zomrel dňa XX.X.XXXX, nehnuteľnosť bola predmetom dedičského konania s tým, že polovička nehnuteľnosti ostala z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo vlastníctve manželky poručiteľa a druhá polovička bola rozdelená medzi manželku poručiteľa a syna poručiteľa C.. M. Ž.. V dedičskom konaní žalobca si uplatnil pohľadávku vo výške 15.479,06 eur z titulu nedoplatku z kúpnej zmluvy za predaj nehnuteľnosti. Táto pohľadávka ostala sporná, a preto nebola dedičsky prejednaná. Strany sporu predložili súdu listiny, z ktorých vyplýva, že poručiteľ zaplatil žalobcovi priebežne 74.614,84 eur. Ide o úhradu na kúpnu cenu za predávanú nehnuteľnosť. Je pravdou, že v priebehu konania bolo zistené, že žalobca a C. Ž. - P.-P., Ď. XX, G., IČO: 143 689 86 uzatvorili aj zmluvu o budúcej zmluve dňa 4.2.2009, kde sa dohodli , že v budúcnosti žalobca prevedie na C. Ž. - P.-P., Ď. XX, Prešov nehnuteľnosti v k.ú. D. najneskôr do 31.12.2009 za kúpnu cenu 116.179 eur. V tejto súvislosti žalobca tvrdil, že boli poskytnuté čiastočne aj finančné prostriedky, ktoré predstavovali sumu 33.193,90 eur, ktorá úhrada bola realizovaná na základe dokladu, ktorý predložili obe sporové strany dňa 4.2.2009. Žalobca namietal, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil plynutie premlčacej trojročnej lehoty pri uznávacom prejave právneho predchodcu žalovaných, teda poručiteľa na listine zo dňa 7.1.2013, ktorá má názov Dohoda o splátkovom kalendári. Táto listina spĺňa náležitosti uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel

o jeho premlčaní. V uvedenom prejave sa nachádzajú základné atribúty uznania dlhu, ktorú listinu podpísal ešte poručiteľ. Žalovaní namietali pravosť podpisu poručiteľa, avšak nenavrhli na potvrdenie ich tvrdení žiaden dôkaz. V uznaní dlhu, ktorý bol vyhotovený v súlade s ust. § 558 Občianskeho zákonníka, sa založila jednoduchá právna domnienka, podľa ktorej sa má za to, že záväzok tam uvedený v čase uznania trval. Takýto uznávací prejav má však za následok aj to, že v konaní, v ktorom sa žalobca proti poručiteľovi, resp. proti jeho právnym nástupcom domáhal splnenia tohto záväzku, spočíva dôkazné bremeno neexistencie záväzku na žalovaných. Žalovaní musia preukázať, že záväzok nevznikol, zanikol, alebo bol prevedený na iného. Teda dôsledok takéhoto úkonu je vyslovene len v súvislosti s prenesením dôkazného bremena existencie záväzku z veriteľa na dlžníka (poručiteľa, resp. jeho právnych nástupcov). Spornou otázkou je to, či tento nárok je v čase vykonania uznávacieho prejavu premlčaný a či teda je možné považovať tento uznávací prejav za účinný alebo nie. Je potrebné uviesť, že strany sporu si v základnej kúpnopredajnej zmluve vymienili, aj keď išlo o subjekty obchodnoprávne, že ich právny vzťah kúpy a predaja nehnuteľnosti sa bude spravovať ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Splátkový kalendár a dohoda o splátkovom kalendári a prípadné uznanie dlhu sú inštitútom, ktorý priamo nadväzuje na túto kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonník a ich vznik, zánik a podmienky existencie sa riadia taktiež Občianskym zákonníkom, konkrétne ust. § 588 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že ide o subjekty obchodnoprávne, počítanie času, a teda ostatné nároky, ktoré vznikli medzi stranami zmluvy a nie sú priamo nadväzujúce na kúpnopredajnú zmluvu inštitútmi obchodného práva, a teda aj premlčanie v súvislosti s úhradou kúpnej ceny je potrebné rátať podľa premlčacej doby obchodnoprávnej. V takom prípade by právny názor prvoinštančného súdu v súvislosti s uplynutím premlčacej lehoty ešte pred podpisom dohody o splátkovom kalendári dňa 7.1.2013 nebol správny a táto lehota by uplynula až 1.1.2014, teda až potom dohoda o splátkovom kalendári a uznanie dlhu by bolo vykonané včas, jeho účinky by boli zachované a prenesenie dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu neexistencie záväzku poručiteľa voči žalobcovi by zostalo zachované na žalovaných. V priebehu konania tak, ako to správne uviedol prvoinštančný súd, žalovaní preukázali, že poručiteľ zaplatil od momentu uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve až do poslednej splátky, ktorá bola realizovaná 19.6.2013 spolu sumu 74.614,86 eur žalobcovi. Teda táto suma prevyšuje dohodnutú sumu uzatvorenú v kúpnopredajnej zmluve vo výške 43.000 eur. Uvedené je možné vyvodiť aj z jednoznačného prejavu predsedu predstavenstva žalobcu, ktorý uviedol, že inú nehnuteľnosť, než tú, ktorá bola predmetom kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 29.6.2009 poručiteľovi nepredával a ďalej nevedel hodnoverným spôsobom preukázať účel úhrady splátok, ktoré žalobcovia tvrdili, že sa týkajú úhrady kúpnej ceny za nehnuteľnosti a ktorých účel bol týmto spôsobom aj označený na príjmovom a výdavkovom lístku. V takom prípade, keďže k podaniu žaloby, resp. ku dňu smrti poručiteľa, poručiteľ mal dlh vo vzťahu k žalobcovi vyrovnaný a nemal voči nemu žiaden nedoplatok, správne postupoval prvoinštančný súd, keď žalobu zamietol po tom, čo žalovaní uniesli dôkazné bremeno na preukázanie nedôvodnosti podanej žaloby.

8. Vzhľadom na to, že v konaní boli žalovaní úspešnými účastníkmi konania pred prvoinštančným súdom podľa § 142 ods. 1 O.s.p., im patrí náhrada trov konania. Táto náhrada trov konania predstavuje ich úspech v spore v plnom rozsahu. Odvolací súd však zrušil výrok rozsudku prvoinštančného súdu o trovách konania vo vzťahu k jej výške, pretože prvoinštančný súd jej výšku nevypočítal správne a odvolacie námietky žalovaných javia sa byť dôvodné. Preto bude úlohou prvoinštančného súdu podľa § 262 ods. 2 opätovne rozhodnúť o výške prvoinštančných trov konania.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a priznal žalovaným ako úspešným účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči žalobcovi, pretože v konaní boli úspešnými účastníkmi konania. Podľa § 262 ods. 2 o ich výške rozhodne prvoinštančný súd.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.