Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-440-2015.pdf
PDF · 94.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/440/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, zastúpený advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovaným: 1) machinery TNH spol. s r.o., IČO: 36 304 794, so sídlom Súvoz 1, Trenčín a 2) H.. X. Q., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, V., o zaplatenie 37.523,46 eur s príslušenstvom a odmenou 125,08 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1CbZm 440/2015-16 zo dňa 22.9.2015 sa ponecháva v platnosti v celom rozsahu.
II. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade, voči obom spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1CbZm 440/2015-16 zo dňa 22.9.2015 uložil súd žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť, aby do troch dní od doručenia spoločne a nerozdielne pôvodnému žalobcovi Sberbank Slovensko, a.s., zaplatili zmenkovú sumu 37.523,46 eur so 6 %-ným ročným úrokom od 23.4.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 125,08 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 3.477,61 eur alebo aby v tej istej lehote podali námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú. 2. Obaja žalovaní podali námietky, každý z nich samostatne ale s rovnakým odôvodnením. Obaja žiadali zmenkový platobný rozkaz zrušiť. Uviedli, že žalobca v žalobe zamlčal, že uplatňuje práva z blankozmenky, ku ktorej bola pri čerpaní úveru uzavretá dohoda o vyplňovacom práve, z dohody žalobcovi vyplývalo právo doplniť za stanovených podmienok chýbajúce údaje, najmä zmenkovú sumu a dátum a miesto splatnosti. Podľa nich bolo povinnosťou žalobcu preukázať správnosť vyplnenia chýbajúcich náležitostí, a keďže tak nespravil, namietajú správnosť zmenkovej sumy a dátumu splatnosti. Mali za to, že žalobca je v ďalšom konaní povinný preukázať oprávnenosť uplatňovanej čiastky. 3. Žalovaný v 2. rade navyše namietal, že v zmenke má postavenie avalistu, a keďže zmenku nepodpisoval v postavení podnikateľa, vzťahujú sa naňho predpisy o ochrane spotrebiteľa. Pred podpísaním zmenky nebol poučený o právnom význame zmenkového avalu a právam a povinnostiam vyplývajúcim zo zmenky on nerozumie. Banka pri podpise zmenky vo svoj prospech využila jeho neznalosť a neskúsenosť. Takýto postup podľa neho nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu. 4. V písomnom vyjadrení k námietkam žiadal pôvodný žalobca ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Poukázal na to, že pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a formálna prísnosť. Tieto vlastnosti zmenky
sa prejavujú v tom, že žalovaný ako zmenkový dlžník je povinný prípadné námietky vzniesť a ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Odôvodnenie námietok musí súdu umožniť, aby prípadne aj bez účasti sporových strán, za zákonom splnených podmienok, mohol vec posúdiť a o námietkach rozhodnúť. Uplatnená zmenka bola vystavená ako tzv. blankozmenka, vystaviteľ a avalista s remitentom uzavreli dňa 10.12.2013 zmluvu oprávňujúcu na vyplňovacie právo k blankozmenke, obaja žalovaní podpisom zmluvy potvrdili, že si ju prečítali, jej obsahu porozumeli, bez výhrad s ňou súhlasia, prejav ich vôle je slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný a ich zmluvná sloboda nie je obmedzená. Ak žalovaní tvrdia, že zmenka bola vyplnená excesne, sú povinní tento rozpor preukázať. Námietka riadneho vyplnenia zmenkovej sumy v blankozmenke nie je riadne odôvodnená, pokiaľ nie je z jej obsahu možné vyvodiť tvrdenie, aká suma mala byť v zmenke správne uvedená. Obrana žalovaných nemá náležitosti relevantného námietkového tvrdenia a z hľadiska koncentračnej zásady v zmenkovom konaní nemôže viesť k procesnému úspechu. Žalovaní majú povinnosť preukázať, v čom konkrétny rozpor spočíva, súd nemôže žalobcu zaťažiť povinnosťou vyvracať tvrdenia žalovaných. Požiadavka žalovaných, aby žalobca sám preukazoval správnosť vyplnenia zmenkovej sumy, je v rozpore so zákonom. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach zaťažuje výlučne žalovaných. Ďalej poukázal na to, že 10.12.2013 uzavrel so žalovaným v 1. rade zmluvu o financovaní č. KM20130919, na jej základe mu poskytol úver vo forme kontokorentného úveru vo výške 35.000 eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávky z tejto zmluvy vystavil žalovaný v 1. rade dňa 20.12.2013 zmenku a za jej zaplatenie sa zaručil žalovaný v 2. rade. Úver bol splatný do 10.12.2014, a keďže dlžník povinnosť nesplnil, veriteľ v súlade s bodom 3.2.1 zmluvy o vyplňovacom práve blankozmenku vyplnil. Žalovaný v 2. rade bol v tom čase konateľom vystaviteľa, zmenkovým ručením zabezpečil záväzok právnickej osoby, s ktorou mal úzke podnikateľské väzby, podpísaním zmenky per aval nekonal s cieľom uspokojiť vlastnú súkromnú potrebu, ale s cieľom vzťahujúcim sa k jeho podnikateľskej činnosti alebo povolaniu. 5. K písomnému vyjadreniu k námietkam boli ako dôkazy vo fotokópiách pripojené zmluva o financovaní č. KM20130919, zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke ku zmluve o financovaní č. KM20130919, výzva banky z 18.2.2015 na zaplatenie splatnej pohľadávky, adresovaná žalovanému v 1. rade a úplný výpis z obchodného registra potvrdzujúci, že žalovaný v 2. rade bol od 5.5.2009 do 12.1.2016 spoločníkom a od 5.5.2009 do 11.3.2014 aj konateľom žalovaného v 1. rade. 6. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní na základe § 175 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP) a touto formou o žalobe rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. V námietkovom konaní teda už súd nerozhoduje o žalobe, ale len o tom, či z dôvodov uvedených v námietkach zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho celkom či sčasti zruší. 7. Občiansky súdny poriadok bol zrušený a od 1.7.2016 ho nahradil zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) je na základe § 470 ods. 1 použiteľný v zásade na všetky súdne konania, spadajúce pod jeho úpravu, aj keď boli začaté pred 1. júlom 2016. Podľa dôvodovej správy boli výnimky z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej normy stanovené tam, kde by nová úprava zhoršila postavenie strany. Takouto výnimkou je aj konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, ktoré sa podľa § 471 ods. 2 CSP dokončí podľa doterajších predpisov. 8. Za konanie o zmenkovom platobnom rozkaze nie je možné považovať každé konanie, v ktorom bol podaný návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ale len také, v ktorom bol zmenkový platobný rozkaz vydaný a do 1.7.2016 nebol zrušený, resp. nenadobudol právoplatnosť. Ide teda o konanie, ktorého výsledkom bude rozhodnutie súdu o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho celkom či čiastočne zruší. Procesným základom pre takéto rozhodnutie je jedine § 175 OSP (v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP), keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia, ktoré by umožnili súdu o neprávoplatnom zmenkovom platobnom rozkaze rozhodnúť. Preto za doterajšie predpisy, podľa ktorých súd na základe § 471 ods. 2 CSP dokončí konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, je možné považovať len ustanovenie § 175 OSP ako predpis osobitnej povahy. Na ostatné otázky, ktoré sa v súvislosti s rozhodovaním o zmenkovom platobnom rozkaze aj pred 1. júlom 2016 posudzovali len podľa všeobecnej procesnej úpravy, nie je dôvod aplikovať zákon, ktorý bol 1.7.2016 zrušený. Vo všetkých tých otázkach, ktoré nie sú výslovne v § 175 OSP riešené, sa preto už postupuje podľa Civilného sporového poriadku. 9. Na prejednanie námietok nariadil súd celkovo 4 pojednávania, žalovaný v 1. rade sa nedostavil ani na jedno z nich, žalovaný v 2. rade sa zúčastnil len pojednávania konaného 28.2.2017, ostatné žiadal odročiť zo zdravotných dôvodov. Neprítomnosť na ostatnom pojednávaní ospravedlnil a požiadal o jeho odročenie znovu z dôvodu dočasnej práceneschopnosti.
Súd žalovaného v 2. rade v každom z predvolaní, a osobitne aj listom zo 16.11.2016, poučil, že podľa poslednej vety § 183 ods. 2 CSP je od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa nechala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, a upozornil ho, že ďalšie pojednávania nebude možné z tohto dôvodu odročiť. Vec bola preto prejednaná v neprítomnosti oboch žalovaných. 10. Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy strany nežiadali. 11. Z prvopisu zmenky, vystavenej v Trenčíne 10.12.2013, súd zistil, že sa žalovaný v 1. rade zaviazal zaplatiť na rad Sberbank Slovensko, a.s. dňa 22.4.2015 v Bratislave zmenkovú sumu 37.523,46 eur, bez protestu. Per aval (ako zmenečný ručiteľ 1) zmenku podpísal žalovaný v 2. rade. 12. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu pôvodný žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). 13. Dňa 1.8.2017 bol pôvodný žalobca ako právnická osoba vymazaný z obchodného registra, súd preto podľa § 64 CSP v konaní pokračuje s jeho univerzálnym právnym nástupcom ako žalobcom. 14. V rámci povinností, ktoré pre súd vyplývajú z čl. I. § 17 ods. 2 a čl. III. § 3a zmenkového zákona, v znení platnom od 23.12.2015, sa súd zaoberal aj otázkou, či zaviazanosť žalovaných zmenkou vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca preukázal, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o financovaní č. KM201309191, ktorá bola uzavretá medzi dvomi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, veriteľom bol Sberbank Slovensko, a.s. a dlžníkom žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba vstúpil do právneho vzťahu s právnym predchodcom žalobcu len tým, že ako avalista dňa 10.12.2013 uzavrel s bankou zmluvu oprávňujúcu na vyplňovacie právo k blankozmenke k zmluve o financovaní č. KM20130919 a tým, že per aval podpísal blankozmenku. 15. V námietkach síce žalovaný v 2. rade uviedol, že zmenku nepodpísal ako podnikateľ, a preto sa naňho vzťahujú predpisy o ochrane spotrebiteľa, ale z listinných dôkazov je zrejmé, že sa za zaplatenie zmenky nezaručil za účelom uspokojenia vlastnej (súkromnej) potreby, ale preto, aby úverovému dlžníkovi, ktorého bol spoločníkom a konateľom, umožnil vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. Len samotná skutočnosť, že žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba by mohol mať v iných prípadoch postavenie spotrebiteľa, nie je dôvodom považovať ho za spotrebiteľa v každom právnom vzťahu, ktorého je účastníkom (viď napr. rozsudky Európskeho súdneho dvora C-269/95 alebo C-440/97). Z rovnakých dôvodov nie je možné žalovaného v 2. rade považovať za spotrebiteľa v súvislosti s avalovaním zmenky (viď napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-419/11 zo dňa 14.3.2013). Zmenkové prehlásenie preto nie je v zmysle čl. III. § 3a zmenkového zákona neplatné a nakoľko zaviazanosť žalovaných zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nemá súd možnosť z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky kauzálne súvislosti zmenky (čl. I. § 17 ods. 2 zmenkového zákona), zaoberať sa môže len tými skutočnosťami, na ktorých žalovaní v námietkach svoju obranu založili. 16. Žalovaný v 2. rade namietal, že pred podpísaním zmenky nebol poučený o právnom význame zmenkového avalu, právam a povinnostiam vyplývajúcim zo zmenky on nerozumie, banka využila jeho neznalosť a neskúsenosť, a preto takýto postup podľa neho nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu. Námietku sú hodnotí ako nedôvodnú. Žalovaný v 2. rade zmenku podpísal aj ako konateľ za vystaviteľa, prostredníctvom obchodnej spoločnosti teda vykonával podnikateľskú činnosť. Je potom namieste predpoklad, že ako štatutárny zástupca právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť poznal účel a význam zabezpečovacích prostriedkov, ktorými bola návratnosť úveru zaistená a bol mu známy aj účel a význam zabezpečovacej zmenky. Veriteľ preto nemal dôvod osobitne žalovaného v 2. rade ako avalistu poučovať o následkoch, ktoré z avalovania zmenky môžu preňho vyplynúť. 17. Obaja žalovaní namietali, že žalobca uplatňuje nároky zo zmenky, ktorá bola pôvodne neúplná, bez toho, aby v žalobe túto skutočnosť uviedol a preukázal, že chýbajúce údaje doplnil oprávnene a správne. Namietali preto zmenkovú sumu a dátum splatnosti s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy o výške kauzálneho dlhu. 18. Súdne konanie bolo začaté 15.5.2015,v ktorý deň bola súdu žaloba
doručená. V tom čase obsahové náležitosti žaloby (návrhu na začatie konania) upravoval § 79 ods. 1 OSP. Okrem iného musela žaloba obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, t. j. tých skutočností, od ktorých žalobca svoj nárok odvodzuje. Žalobca v návrhu (žalobe) opísal rozhodujúce skutočnosti tým, že označil zmenku a uviedol, aké nároky si na jej základe uplatňuje. Zmeny, ktoré boli do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 23.12.2015 zákonom č. 483/2015 Z. z., na tento prípad nemajú dopad. Zmenkový platobný rozkaz bol žalovaným doručený predtým, než zmena nadobudla účinnosť, preto sa podľa prvej vety § 372y ods. 2 OSP postupovalo podľa pôvodných predpisov. 19. Súhlasne so žalobcom súd poukazuje na abstraktný charakter zmenky, na jej nezávislosť od zmluvného vzťahu, ktorý bol zmenkou zabezpečený. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, práva a záväzky sa viažu iba k zmenkovej listine, do nej sú inkorporované a len od nej sú závislé. Abstraktný charakter zmenka nestráca ani v prípade, ak bola pri vydaní vedome neúplná, lebo ak po doplnení obsahuje všetky nevyhnutné náležitosti, stala sa riadnou zmenkou spätne ku dňu vystavenia. Zmenkový zákon dáva možnosť dlžníkovi, aby sa proti takejto zmenke bránil námietkou podľa čl. I. § 10, v zmysle ktorého, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Z obligatórnej abstraktnosti zmenkových vzťahov vychádza aj § 495 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, z ktorého vyplýva, že zmenkový veriteľ nie povinný dôvod zmenky preukázať. 20. Žalobca teda nebol povinný v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu uviesť, že išlo pôvodne o blankozmenku, ani špecifikovať výšku svojej kauzálnej pohľadávky, ktorú ako zmenkovú sumu do zmenky doplnil. Rovnako nie je v námietkovom konaní povinný preukázať, že podmienky vyplnenia neporušil a zmenku vyplnil správne. Pokiaľ sú žalovaní presvedčení, že zmenka nie je vyplnená podľa udeleného oprávnenia a záväzky dlžníka zo zmluvy o financovaní nezodpovedajú zmenkovej sume, bolo na nich, aby už v námietkach uviedli rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých k takému záveru dospeli a svoje tvrdenia aj náležite preukázali. 21. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach tento nesporný záväzok žalovaných celkom alebo sčasti zanikol, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu. 22. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) súd postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, plný úspech, má preto proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).