Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-58-2015.pdf
PDF · 144.04 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/58/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: Peter Jarkovský - CORYN, s miestom podnikania Prešov, Jesenná 8502/8, IČO 32925042, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, so sídlom Prešov, Jesenná 8, proti žalovanému: F. X., S.. XX.XX.XXXX, M. W. S. N., S.. V. XXXX, zastúpenému advokátkou JUDr. Katarínou Hroncovou, so sídlom Brezno, Dr. Clementisa 1214/4, o zaplatenie 27.873,76 eur s prísl., na odvolanie žalobcu a na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 26.03.2015 pod č. k. 8Cb/57/2012-284, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
N e p r i z n á v a sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) vyššie označeným rozsudkom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 13.620,62 EUR s 9,26 % ročným úrokom z omeškania od 19.03.2003 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Zároveň uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Vychádzal z pôvodného konania vedeného na tom istom okresnom súde pod sp.zn. 8Cb/134/2003, v ktorom sa F. X.Ľ. ako žalobca domáhal proti žalovanému: Q. F. - G., uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 650.000,- Sk so 16 % ročným úrokom z omeškania od 01.04.2003 do zaplatenia, dôvodiac, že v tejto výške mu žalovaný nevrátil poskytnuté plnenie s príslušenstvom. Účastníci totiž 13.09.2001 uzavreli C. J. U. (ďalej len „ZoD“), v zmysle ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal pre žalobcu ako objednávateľa zhotoviť okenné, dverné a stenové konštrukcie na novostavbe rodinného domu objednávateľa. Pred zhotovením diela žalobca uhradil žalovanému na základe predfaktúry č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX sumu 650.000,- Sk, a to bankovým prevodom na účet žalovaného. Posledné čiastočné plnenie diela vykonal dňa 08.07.2002, pričom ďalšie pokračovanie v zhotovovaní diela podmieňoval úhradou ďalšej zálohy, ktorú však žalobca uhradiť odmietol s poukázaním na zistenie, že žalovaný sa dostal so zhotovením diela do omeškania. Zároveň mal obavy, či žalovaný vôbec vyrobí celkový počet potrebných komponentov. Navyše, žalobca pre omeškanie žalovaného so zhotovením diela mienil na úhradu ďalšej zálohy započítať svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému podľa Čl. VI ods. 2 ZoD. Z dôvodu neuhrádzania ďalšej požadovanej zálohy zo strany žalobcu, žalovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX od ZoD odstúpil s poukázaním na údajné podstatné porušenie zmluvných povinností žalobcom spočívajúcich v omeškaní s úhradou dojednanej zálohy na zhotovenie diela. Podľa § 351 Obch. zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, pričom strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej
podľa § 502 Obch. zákonníka. S poukazom na toto ustanovenie tak žalobca vo vyššie označenom konaní uplatnil nárok na vrátenie plnenia poskytnutého žalovanému, a to vrátenie sumy 650.000,- Sk s prísl.. Zároveň plnenie poskytnuté žalovaným nemá pre žalobcu, vzhľadom na svoju povahu, žiadny hospodársky význam, pretože čiastočné plnenie okenných a dverných rámov nie je možné využiť pre osadenie okien a rámov iného profilu než okien a rámov zhotovovaných žalovaným. Preto žalovanému nevznikol žiaden nárok na vydanie obohatenia, ktorý by mohol v súdnom konaní uplatňovať vo forme kompenzačnej námietky.
3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a vzájomným návrhom zo dňa 25.08.2003 žiadal zaviazať žalobcu na zaplatenie sumy 839.724,80 Sk (27.873,76 eur) so 16 % ročným úrokom z omeškania od 11.03.2003 do zaplatenia, keď uviedol, že podľa uzavretej ZoD zo dňa XX.XX.XXXX (nie XX.XX.XXXX ako tvrdí žalobca), mal objednávateľ poukázať na účet zhotoviteľa prvú zálohu vo výške 50 % z celkovej ceny predmetu plnenia a pred vykonaním montáže mal zaplatiť druhú zálohu vo výške 30 % z celkovej ceny diela. Z tohto dôvodu žalobcovi bola doručená predfaktúra č. XXX/XXXX, vystavená 26.09.2001 na sumu 650.000,- Sk, ktorú žalobca uhradil. Následne, v priebehu roka 2002, došlo zo strany žalobcu k niekoľkým požiadavkám na vykonanie zmien diela, na základe čoho bol žalovaný nútený od svojich dodávateľov objednávať nové profily, nové spojky, kovania a meniť výrobný program pri zabezpečení výroby pre túto zákazku. Výsledkom dohôd o zmenách zmluvy bola tá skutočnosť, že žalovaný vykonal nielen výrobnú časť, ale aj montážnu napriek tomu, že žalobca neuhradil druhú zálohu tak, ako to ukladala ZoD v zmysle Čl. IV. V priebehu trvania zmluvy žalovaný zistil, že žalobca má nedostatok finančných prostriedkov na krytie svojich finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. To bola zrejme hlavná príčina, pre ktorú neuhradil druhú zálohovú faktúru vo výške 390.000,- Sk. Ďalšou faktúrou č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 410.334,80 Sk tak žalobcovi vyúčtoval ďalšie plnenia na základe ZoD a jej následných zmien, a to nad rámec už zaplatenej sumy 650.000,- Sk. Uvedenú sumu žalobca nezaplatil. Podľa Čl. VI. ZoD, je objednávateľ povinný v prípade omeškania s úhradou faktúr zaplatiť zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % z fakturovanej čiastky za každý deň omeškania. S poukazom na toto dojednanie, vyúčtoval žalovaný žalobcovi zmluvnú pokutu nasledujúcimi faktúrami: faktúrou č. XXXXX sumu 179.010,- Sk, faktúrou č. XXXXX sumu 154.440,- Sk, faktúrou č. XXXX na sumu 40.950,- Sk, faktúrou č. XXXX sumu 54.990,- Sk. Išlo o vyúčtovanie zmluvnej pokuty z nezaplatenej faktúry č. XXX/XXXX zo sumy 390.000,- Sk za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. do momentu odstúpenia od ZoD. Žalobca tak dlhuje žalovanému z titulu neuhradenej faktúry č. XXX/XX sumu 410.334,80 Sk a z titulu zmluvnej pokuty sumu 429.390,- Sk, čo spolu činí 839.724,- Sk (27.873,76 eur).
4. Vo vyššie spomínanom konaní na tom istom okresnom súde pod sp. zn. 8Cb/134/2003 vydal súd prvej inštancie dňa 10.12.2010 rozsudok, ktorým návrh žalobcu zamietol. Uznesením zo dňa 10.01.2011 bol vzájomný návrh žalovaného vylúčený na samostatné konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8Cb/57/2012, v ktorom už ako žalobca vstupuje Q. F. - G. a ako žalovaný F. X.Á..
5. Podaním zo dňa 03.08.2012 (č.l. 53) žalobca (už v tomto konaní) rozšíril svoj vzájomný návrh a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 16.910,79 eur ako rozdiel medzi sumou 1.159.454,30 Sk - hodnota vyrobeného a namontovaného diela žalovaným žalobcovi vo výške určenej ZP č. XXX/XXXX a už zaplatenej sumy žalovaným žalobcovi vo výške 650.000,- Sk spolu so 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 11.03.2003 zaplatenia. Taktiež požadoval zaviazať ho na zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % za každý deň omeškania zo sumy 16.910,79 eur od 11.03.2003 do zaplatenia, ktorú si uplatnil v zmysle Čl. VI. ods. 1 ZoD, keďže žalovaný je v omeškaní so zaplatením zostávajúcej časti dodaného a namontovaného diela. Taktiež žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.942,04 eur (179.010 Sk) v zmysle faktúry č. XXXXX splatnej XX.XX.XXXX, spolu s 18,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.910,79 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, ďalej sumu 5.126,47 eur (154.440 Sk) v zmysle faktúry č. XXXXX, splatnej dňa XX.XX.XXXX, spolu so 16,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.910,79 eur od XX.XX.XXXX U. zaplatenia, sumu 1.359,29 eur (40.950 Sk) v zmysle faktúry č. XXXX, splatnej dňa XX.XX.XXXX, spolu so 16,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.910,79 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, sumu 1.825,33 eur (54.990 Sk) v zmysle faktúry č. XXXX, splatnej dňa XX.XX.XXXX, spolu so 16,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.910,79 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Na pojednávaní dňa 26.11.2012 (č.l. 140) okresný súd túto zmenu návrhu v zmysle podania žalobcu pripustil.
6. Žalovaný cestou právnej zástupkyne žiadal návrh žalobcu na zaplatenie istiny, ako aj zmluvnej pokuty s prísl., zamietnuť. Podľa jeho názoru, žalobca nepreukázal jednoznačný nárok na zaplatenie ceny za dielo, pretože jej výšku nie je možné stanoviť, a to ani na základe ZP č. XXX/XXXX, ktorý trpí zásadnými chybami, čím ho nie je možné považovať za objektívny. Rovnako tento znalecký posudok nezohľadňuje skutočnosť, že dielo nebolo vykonané na požadovanej kvalitatívnej úrovni, čo jednoznačne potvrdil ZP č. X/XXXX. V danom prípade je nutné presne stanoviť prípadný vznik nároku na cenu za dielo a jej výšku, a to po odpočítaní ušetrených nákladov a samozrejme, je nutné posúdiť i kvalitu vykonaného diela do momentu odstúpenia od zmluvy, t.j. v cene za dielo je nutné zohľadniť nedostatky nedokončeného diela, a to s poukazom na § 324 ods. 1 a § 554 ods. 1 Obch. zákonníka, z ktorých je zrejmé, že cena je vždy viazaná na riadne vykonané dielo. Taktiež poprel výšku požadovaných úrokov z omeškania 16 %, a to aj s ohľadom na začiatok vzniku tohto nároku. Rovnako poprel uplatnené zmluvné pokuty, pri ktorých nie je možné, vzhľadom na okolnosti prípadu, ani ustáliť ich prípadný moment vzniku. Žalobca faktúrou č. XXX/XX vo výške 410.334,80 Sk fakturoval za všetky dodávky, ktoré boli na diele zrealizované. Sám určil cenu za dielo v konečnej výške. Ohľadom rozšíreného návrhu zo strany žalobcu (podaním zo dňa XX.XX.XXXX č.l. 53) žalovaný vzniesol aj námietku premlčania. Za účelom rozsahu nedostatkov diela a ich finančného zhodnotenia navrhol vykonať vo veci znalecké dokazovanie. Keďže spor medzi účastníkmi trvá od roku 2003, vzhľadom na dĺžku času, ktorá odvtedy uplynula, ako aj na skutočnosť, v akej kvalite bolo dielo vykonané, považoval zmluvné pokuty za neprimerané a navrhol ich znížiť na nulu pre rozumné usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi ZoD.
7. Súd prvej inštancie i napriek nesúhlasu žalobcu, nariadil uznesením č. k. 8Cb/57/2012-152 zo dňa 02.07.2013 znalecké dokazovanie, v ktorom uložil znaleckému ústavu povinnosť zodpovedať na otázku, či žalobca dodal žalovanému výrobky z eloxovaného hliníka v odtieni „. M. v zmysle dodatku k ZoD z 27.11.2011, ktoré profily boli eloxované spoločnosťou C., L..V.., J. L., Ž. S. A., (teraz spoločnosť V. Q. L..V.., Ž. S. A.).
8. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení § 344, § 345 ods. 1, § 346 ods. 1, § 536 ods. 1,3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 2 Obch. zákonníka, súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný (v súvislosti so vzájomným návrhom) iba do výšky 13.620,62 eur. Predovšetkým mal za preukázané, že keďže objednávateľ diela (v tomto konaní žalovaný) podľa písomnej ZoD nezaplatil druhú zálohu na vykonanie diela žalobcovi ako zhotoviteľovi, v dôsledku tohto omeškania objednávateľa od zmluvy žalobca odstúpil listom zo dňa 10.03.2003. Spolu s odstúpením zaslal objednávateľovi aj faktúru č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou fakturoval dodávky zrealizované v prospech objednávateľa diela v sume 410.334,80 Sk (13.630,62 eur). Doručenie odstúpenia od ZoD spolu s touto faktúrou nebolo v konaní preukázané uvedením konkrétneho dátumu prevzatia daných listín, ale je zrejmé, že tieto sa dostali do dispozičnej sféry objednávateľa, ktorý sa k odstúpeniu od ZoD písomne vyjadril v liste zo dňa 19.03.2003. V konaní vedenom na tom istom okresnom súde pod sp. zn. 8Cb/134/2003, sám objednávateľ diela v návrhu na začatie konania uviedol, že faktúra č. XXX/XX bola prílohou odstúpenia od zmluvy. Odstúpením od zmluvy pre omeškanie objednávateľa (v tomto konaní žalovaného) vzniklo zhotoviteľovi (v tomto konaní žalobcovi) právo na cenu diela v zmysle ZoD a od tejto ceny je však potrebné odpočítať to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu, a to v zmysle § 548 ods. 2 Obch. zákonníka. Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobca ako zhotoviteľ dodal žalovanému dielo v celkovej hodnote 1.159.454,30 Sk. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania žalobca tak rozšíril svoj návrh a požadoval zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 16.910,79 eur (509.464,30 Sk) ako rozdiel sumy stanovenej znaleckým posudkom (1.159.454,30 Sk) a sumy 650.000 Sk zaplatenej žalovaným. Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania preto okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 13.620,62 eur (410.334,80 Sk), ktorú žalobca fakturoval faktúrou č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX ako cenu dodaného diela. Podľa § 394 ods. 1 Obch. zákonníka, premlčacia doba pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil. Zhotoviteľ odstúpil do zmluvy v marci 2003, spolu s odstúpením zaslal objednávateľovi aj faktúru na sumu 410.334,80 Sk. Priznanie tejto peňažnej čiastky požadoval v súdnom konaní návrhom zo dňa 25.08.2003. Návrh na zaviazanie žalovaného na zaplatenie sumy 16.910,79 eur však žalobca ako zhotoviteľ uplatnil v súdnom konaní až návrhom zo dňa 03.08.2012, teda po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. Odstúpením od zmluvy o dielo začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku na cenu diela. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol.
9. K námietkami žalovaného, týkajúcim sa prípadných vád diela - nedodanie diela v dohodnutom farebnom prevedení, okresný súd uviedol, že žalovaný od začiatku realizácie diela mal vedomosť o farebnom odtieni povrchu diela, o čom svedčia podpísané zápisy o prevzatí diela. V zákonom stanovenej lehote si však neuplatnil nárok zo zodpovednosti za vady diela, čo žalobca aj v konaní namietal (§ 562 ods. 2 písm. a), § 428 ods. 2 Obch. zákonníka).
10. Taktiež súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na vyfakturovanú zmluvnú pokutu s príslušenstvom, ktorá bola dohodnutá účastníkmi v čl. VI. ZoD. Žalobca sa domáhal zaplatenia zmluvných pokút vo výške 0,3 % z fakturovanej čiastky, s úhradou ktorej bol žalovaný v omeškaní, a to za každý deň omeškania. V zmysle čl. II. ods. 1 ZoD, mal zhotoviteľ splniť svoj záväzok, a to časť výrobnú do 60 dní po zaplatení 1. zálohy v zmysle čl. IV. ods. 1 ZoD a časť montážnu do 7 dní po zaplatení 2. zálohy v zmysle čl. IV. ods. 2 ZoD. Prvú zálohu objednávateľ diela zaplatil vo výške 650.000,- Sk dňa 01.10.2001. Podľa zápisov o odovzdaní a prevzatí diela zhotoviteľ dielo vyrábal a dodával v období od februára do júla 2002. Možno teda konštatovať, že žalobca ako zhotoviteľ bol v omeškaní so splnením svojho záväzku - splniť výrobnú časť do 60 dní po zaplatení 1. zálohy. Keďže sám zhotoviteľ bol v omeškaní so splnením svojho záväzku, bolo by v rozpore s poctivým obchodným stykom, aby mu súd priznal zmluvnú pokutu za omeškanie objednávateľa s úhradou faktúry - 2. zálohy. S poukazom na znenie § 265 Obch. zákonníka, súd výkonu práva, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nemôže poskytnúť právnu ochranu. Z tohto dôvodu návrh žalobcu aj v časti zmluvnej pokuty zamietol.
11. Ročný úrok z omeškania z priznanej istiny vo výške 9,26 % od 19.03.2003 do zaplatenia, súd prvej inštancie zdôvodnil ustanovením § 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obch. zákonníka. Žalovaný sa so splnením svojho peňažného záväzku - zaplatiť cenu diela, dostal do omeškania, a preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj uplatnené úroky z omeškania. Podľa údajov zverejnených na internete, priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk v marci 2003, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, predstavovali čiastku 8,26 %. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,26 % (8,26 % + 1 %) zo sumy 13.620,62 eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie tejto sumy faktúrou č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom doručenie označenej faktúry žalovanému doložené nebolo. Avšak z výpovedí účastníkov a doložených listinných dokladov je zrejmé, že táto faktúra bola žalovanému doručená spolu s odstúpením od ZoD. Na odstúpenie od ZoD, teda aj na vystavenú faktúru na sumu 410.334,80 Sk (13.620,62 eur), žalovaný ako objednávateľ diela reagoval listom zo dňa 19.03.2003, teda najneskôr v tento deň mu bola faktúra doručená. Od tohto dňa ho preto okresný súd zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania. Keďže žalobca požadoval priznať úroky z omeškania vo výške 16,50 % ročne od 11.03.2003 do zaplatenia, aj v tejto časti bol návrh zamietnutý.
12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p..
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výroku, ktorým súd nepriznal žalobcovi ročný úrok z omeškania zo sumy 13.620,62 eur vo výške 1,89 % (nad priznaný úrok 9,26 % ročne do výšky úroku 11,15 % ročne) od 19.03.2003 do zaplatenia, a proti výroku o ďalšom čiastočnom zamietnutí návrhu, podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o zmenu rozsudku tak, že súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi:
- ročný úrok z omeškania vo výške 1,89 % zo sumy 13.620,62 EUR od 19.03.2003 do zaplatenia;
- sumu 3.290,17 EUR spolu s 11,15 % ročným úrokom z omeškania od 11.03.2003 do zaplatenia,
- zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % za každý deň omeškania zo sumy 16.910,79 EUR od 11.03.2006 do zaplatenia spolu s 11,15 % ročným úrokom z omeškania od 12.03.2006 do zaplatenia;
- sumu 5.942,04 EUR spolu s 11,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.910,79 EUR od 16.08.2002 do zaplatenia;
- sumu 5.126,47 EUR spolu s 11,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.910,79 EUR od 26.12.2002 do zaplatenia;
- sumu 1.359,29 EUR spolu s 11,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.910,79 EUR od 30.01.2003 do zaplatenia;
- sumu 1.825,33 EUR spolu s 11,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.910,79 EUR od 18.03.2003 do zaplatenia, alternatívne zrušiť rozsudok v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia mu vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.
14. V prvej časti odvolania žalobca podrobne podpísal priebeh doterajších konaní vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou (sp. zn. 8Cb/134/2003, 8Cb/57/2012), poukazujúc pritom na doterajšie rozhodnutia okresného súdu a výsledky doterajších znaleckých dokazovaní. Taktiež podrobne rozpísal odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, pokiaľ ním bol jeho návrh zamietnutý. Súčasne má za to, že na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a samotné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a to najmä v súvislosti s nepriznanou (vyúčtovanou) zmluvnou pokutou vo vzťahu k žalovanému.
15. Podľa názoru odvolateľa, zásadným pochybením zo strany súdu prvej inštancie bola nesprávna aplikácia ustanovenia § 265 Obch. zákonníka, ako aj nerešpektovanie zmluvnej voľnosti strán - účastníkov ZoD. V tejto súvislosti zdôvodnil zmluvnú pokutu ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov, ktorú je dlžník ako peňažnú sumu povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť, i keď porušením takto zabezpečenej povinnosti nevznikne veriteľovi škoda. Jej účelom je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. zmluvnú pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom prípade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), alebo ak bude zabezpečená povinnosť splnená, bude hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), pretože jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinností zo strany dlžníka. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je treba posúdiť v každom prípade individuálne, s ohľadom na všetky zvláštnosti daného prípadu. Závery o primeranosti či neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty možno preto len veľmi obtiažne zovšeobecniť a predchádzajúce súdne rozhodnutia môžu byť len určitým vodítkom pri rozhodovaní súdu v inej konkrétnymi okolnosťami determinovanej veci.
16. Je nesporné, že v predmetnej právnej veci boli zmluvná pokuta i jej výška dohodnutá slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne - teda platne, a to ako nástroj zabezpečujúci riadne plnenie povinností zo strany:
- navrhovateľa (zhotoviteľa) vykonať včas montáž diela, kedy si účastníci dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % z ceny diela za každý deň omeškania
- odporcu (objednávateľa) včas zaplatiť úhradu faktúr, kedy si účastníci dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % z fakturovanej čiastky za každý deň omeškania.
17. Z uvedeného teda vyplýva, že dojednanie o zmluvnej pokute nie že nebolo v neprospech žalovaného, ale bolo pre neho výhodné. Omeškanie úhrady faktúr zo strany žalovaného bolo sankcionované hrozbou 0,3 % za každý deň omeškania iba z výšky fakturovanej čiastky, pričom omeškanie s montážou diela zo stany dodávateľa bolo sankcionované zmluvnou pokutou vo výške 0,3 % za každý deň omeškania z ceny diela (t.j. zo sumy 1.300.000 Sk). Zdôraznil, že žalovaný vedel, že dojednanie o zmluvnej pokute je v neprospech žalobcu - dodávateľa, o čom svedčí aj jeho vyjadrenie z 05.02.2003. Naviac, dojednanie o zmluvnej pokute nebolo dojednané pevnou sumou, ktorú by dlžník nemohol ovplyvniť, ale jej výška bola stanovená dennou percentuálnou sadzbou, ktorú mohol dlžník ovplyvniť - uhradením dlžnej sumy. Vo vzťahu k primeranosti výšky zmluvnej pokuty žalobca súčasne poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ČR a Najvyššieho súdu SR (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo/202/2006 z 28.05.2007, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/3133/2007 z 11.10.2007, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/231/2010 z 27.05.2010, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/4920/2010 z 20.03.2012). V tejto súvislosti poukázal aj na obsah zásady pacta sund servanda, ktorá je súčasťou právnej istoty a ochrany dôvery účastníkov právnych vzťahov. V súkromnoprávnej sfére platí zásada, že čo nie je zakázané, je dovolené. Preto každý zákonný zásah do tejto sféry je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a preto je nutné vykladať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov reštriktívne a nie extenzívne. Opačný výklad by bol v rozpore s č.l. IV. ods. 4 Listiny. Teda pokiaľ účastníci tohto konania platne uzavreli predmetnú ZoD, ako výraz svojej slobodnej vôle, platí zásada, že zmluvy sa dodržujú (zmluvu je potrebné zachovávať pacta sund servanda - čl. II ods. 3 Listiny), a to aj vtedy, ak by takáto zmluva bola pre niektorú zo strán nevýhodná, čo však nie je tento prípad. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo/853/2007 a uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/2893/2007, taktiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo/853/2007, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/2893/2007 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/55/2004. Teda má za to, že jeho nárok na vyfakturovanú zmluvnú pokutu s príslušenstvom nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom,
keďže ako žalobca žiadal len to, na čom sa obaja účastníci ZoD predsa dohodli, a to má platiť aj vtedy, ak by sa plnenie pre niektorého z nich stalo nevýhodným, čo však, ako už uviedol, nie je tento prípad. V tejto súvislosti uzavrel, že v posudzovanom prípade dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,3 % z fakturovanej čiastky za každý deň omeškania sa objednávateľa s úhradou faktúr bola s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie je neplatné.
18. Ďalej žalobca ako odvolateľ namietal pochybenie súdu prvej inštancie v tom, pokiaľ mu priznal iba 9,26 % ročný úrok z omeškania, s poukazom na ustanovenie § 369 ods. 1 Obch. zákonníka, a to ku dňu doručenia faktúry na sumu 13.620,62 eur dňa 19.03.2003 žalovanému. V tomto prípade mal okresný súd úrokovú sadzbu určiť vo výške vyššej o 1 % ako sú obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ teda ZoD bola uzavretá dňa 26.09.2001 a primeraná úroková sadzba z úverov obchodných bánk bola v septembri 2001 vo výške 10,15 %, správna výška ročného úroku z omeškania mala predstavovať vyššiu sumu vyššiu 11,15 % odo dňa omeškania, t.j. odo dňa 19.03.2003. Preto súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zákonom:
- keď nepriznal navrhovateľovi ročný úrok z omeškania zo sumy 13.620,62 EUR vo výške 1,89 % (nad priznaný úrok 9,26 % ročne do výšky úroku 11,15 % ročne) od 19.03.2003 do zaplatenia;
- keď nepriznal navrhovateľovi sumu 3.290,17 EUR (rozdiel medzi sumou 16.910,79 EUR a priznanou sumou 13.620,62 EUR), spolu s 11,15 % ročným úrokom z omeškania od 11.03.2003 do zaplatenia, keďže navrhovateľ si návrhom z 22.08.2003 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 27.873,76 EUR (839.724,80 Sk) - iba nad túto sumu môže byť teda nárok navrhovateľa premlčaný;
- keď nepriznal navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % za každý deň omeškania zo sumy 16.910,79 EUR od 11.03.2006 do zaplatenia, spolu s 11,15 % ročným úrokom z omeškania od 12.03.2006 do zaplatenia;
- keď nepriznal navrhovateľovi sumu 5.942,04 EUR (179.010,- Sk) - zmluvnú pokutu v zmysle faktúry č. XXXXX vystavenej dňa XX.XX.XXXX a splatnej dňa XX.XX.XXXX, spolu so 11,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.910,79 EUR od 16.08.2002 do zaplatenia;
- keď nepriznal navrhovateľovi sumu 5.126,47 EUR (154.440,- Sk) - zmluvnú pokutu v zmysle faktúry č. XXXXX vystavenej dňa XX.XX.XXXX a splatnej dňa XX.XX.XXXX, spolu so 11,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.910,79 EUR od 26.12.2002 do zaplatenia;
- keď nepriznal navrhovateľovi sumu 1.359,297 EUR (40.950,- Sk) - zmluvnú pokutu v zmysle faktúry č. XXXXX vystavenej dňa XX.XX.XXXX a splatnej dňa XX.XX.XXXX, spolu so 11,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.910,79 EUR od 30.01.2003 do zaplatenia;
- keď nepriznal navrhovateľovi sumu 1.825,33 EUR (54.990,- Sk) - zmluvnú pokutu v zmysle faktúry č. XXXXX vystavenej dňa XX.XX.XXXX a splatnej dňa XX.XX.XXXX, spolu so 11,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.910,79 EUR od 18.03.2003 do zaplatenia.
19. Pokiaľ žalobcovi okresný súd nepriznal nárok vo výške 3.290,17 eur (rozdiel medzi sumou 16.910,79 eur a priznanou sumou 13.620,62 eru), spolu s 11,15 % ročným úrokom z omeškania od 11.03.2003 do zaplatenia, z dôvodu, že si podaním z 22.08.2003 uplatnil na súde náhradu peňažnej sumy vo výške 27.873,76 eur, uviedol, že v občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania, a preto platí, že nemôže žalobcovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Podaním z uvedeného dňa (22.08.2003) si uplatnil vzájomný návrh a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu vo výške 27.873,76 eur (839.724,80 Sk) s príslušenstvom. Prvoinštančný súd teda nesprávne právne vyhodnotil vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, keď dospel k záveru, že nárok nad sumu 13.620,62 eur je premlčaný, s odôvodnením, že návrh na zaviazanie žalovaného na sumu 16.610,79 Eur uplatnil zhotoviteľ až návrhom zo dňa 03.08.2012 (správne návrhom z 31.07.2012, ako aj návrhom doručeným súdu dňa 11.03.2010), keďže podaním z 22.08.2003 - v zákonnej premlčacej lehote si uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 27.873,76 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, ním uplatnený nárok na zaplatenie sumy 16.910,79 eur nemôže byť premlčaný a dôvodný je v celom rozsahu (a to aj v prípade, ak by sme prisvedčili postupu súdu prvej inštancie pri aplikácii ustanovenia § 265 Obch. zákonníka). Jeho nárok teda môže byť premlčaný, ale až nad pôvodne uplatnenú sumu 27.873,76 eur v zmysle návrhu z 22.08.2003. Podľa ustálenej judikatúry platí, že nie je prekročením návrhu, ak súd skutok (plnenie), ktoré je predmetom konania, posúdi po právnej stránke inak, než ako to žalobca urobil, a ak na základe takého právneho posúdenia veci prizná žalobcovi požadované plnenie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/226/2005 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/52/2009 z 02.03.2010).
20. V závere odvolania žalobca namietal aj nepriznanie nároku na zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % za každý deň omeškania z dôvodu, že ako zhotoviteľ bol v omeškaní s plnením svojho záväzku
- plniť výrobnú časť do 60 dní po zaplatení 1. zálohy. Súdu prvej inštancie totiž neprislúcha, aby nároky medzi stranami (navrhovateľom a odporcom) vyplývajúce z uzavretej ZoD „vyrovnával“ tak, že nepriznanie zmluvnej pokuty žalobcovi odôvodní vlastne ako sankciu za to, že ako zhotoviteľ bol v omeškaní s výrobnou časťou, ktorú mal splniť do 60 dní po zaplatení 1. zálohy. V tejto súvislosti uviedol, že zo strany žalovaného ako objednávateľa diela dochádzalo k neustálym zmenám v pôvodne objednaných výrobkoch, ale aj k zmene povrchovej úpravy profilov, čo malo za následok (stranami odsúhlasené) posunutie termínu ukončenia výrobnej časti. O tom predsa svedčí aj to, že objednávateľ nikdy nenamietal a nereklamoval omeškanie navrhovateľa - zhotoviteľa so splnením výrobnej časti diela. Okrem iného, omeškanie žalobcu - zhotoviteľa so splnením výrobnej časti diela ani nebolo sankcionované zmluvnou pokutou. Žalobca mal predsa sám záujem na čo najskoršom dokončení diela, keďže uhradená záloha vo výške 650.000,- Sk nepokrývala ani materiálové náklady diela, nehovoriac o režijných a mzdových nákladoch, ktoré mal s dodávkou diela. Pokiaľ si teda žalovaný ako objednávateľ neuplatnil voči žalobcovi sankciu za nesplnenie výrobnej časti diela v dojednanej lehote, a túto skutočnosť ani nereklamoval, resp. ani nevyzval žalobcu na jej dodanie - splnenie, je vylúčené, aby potom súd nahrádzal nečinnosť žalovaného, resp. absenciu zmluvných dojednaní medzi účastníkmi ZoD, a to zamietnutím nároku žalobcu na dohodnutú sankciu za omeškanie žalovaného s úhradou faktúr. Okresný súd nezobral na zreteľ ani to, že žalobca niekoľkokrát vyzýval žalovaného na úhradu druhej zálohovej faktúry vo výške 390.000,- Sk a že ho zároveň upozorňoval na možné následky v prípade jej neuhradenia. Uzavrel, že jeho nárok na zmluvnú pokutu s príslušenstvom nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Podľa ustálenej súdnej praxe platí, že zásada poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O rozpor so zásadou poctivého obchodného styku by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov. Zároveň je potrebné dodať, že podnikateľ v rámci podnikania celkom nesie podnikateľské riziko a nemôže sa odvolávať na to, že určitý záväzok prevzal v tiesni a za nevýhodných podmienok (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/11/2008 z 18.06.2009). Teda pokiaľ si v zmysle ZoD uplatnil svoje právo na zmluvnú pokutu, a na okolnosti a podmienky, za ktorých zmluva vznikla (návrh zmluvy pripravoval žalovaný) a bola plnená, nasvedčuje to tomu, že by bol žalovaný šikanovaný. Teda súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zákonom, ak mu uplatnený nárok na zmluvnú pokutu nepriznal s odôvodnením, že sa jedná o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zaväzujúcej časti, podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal v tejto časti o jeho zmenu tak, aby návrh žalobcu bol zamietnutý a priznané mu boli trovy súdneho konania. Pre prípad, ak by odvolací súd jeho odvolaniu nevyhovel, žiadal možnosť pripustiť proti takémuto rozhodnutiu súdu dovolanie na Najvyšší súd SR, dôvodiac, že sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a to vzhľadom na nejednotnosť judikovanej praxe a potreby ustanoviť normatívne podmienky týkajúce sa určenia ceny diela v zmysle § 548 ods. 2 Obch. zákonníka, a to osobitne na podmienky uvádzané v odvolaní.
22. Predovšetkým zastáva názor, že zistenia skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie okresného súdu, je v rozpore s obsahom spisu, je nedostačujúce na posúdenie veci, pričom došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu pravému posúdeniu veci, ako aj to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Napadnutý rozsudok trpí nedostatočným odôvodnením, ktoré by jasne a zrozumiteľne dalo odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov ako aj obranou proti takémuto uplatneniu. Rozsudok súdu neobsahuje presvedčivé zhodnotenie skutkového stavu a jeho následné právne posúdenie v zmysle príslušných hmotnoprávnych predpisov.
23. K súdom priznanej istine vo výške 410.334,80 Sk (13.620,62 eur), uviedol, že okresný súd si mal osvojiť stanovisko, v zmysle ktorého žalobca nepreukázal jednoznačný nárok na zaplatenie tejto ceny za dielo, a to vzhľadom na to, že tento nárok mu ani nevznikol. Nezohľadnil totiž, že v zmysle § 548 ods. 2 Obch. zákonníka, v prípade odstúpenia zhotoviteľa od zmluvy, sa musí od ceny odpočítať to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu, a tiež, že je nutné posúdiť i kvalitu vykonaného diela do momentu odstúpenia od zmluvy, tzn. v cene za dielo je nutné zohľadniť nedostatky nedokončeného diela, a to s poukazom na § 324 ods. 1 a § 554 ods. 1 Obch. zákonníka, z ktorých je zrejmé, že cena je vždy viazaná na riadne vykonané a teda aj riadne vykonávané dielo. V tejto
súvislosti má za to, že malo byť vykonané znalecké dokazovanie vo veci určenia rozsahu a vyčíslenia ceny nekvalitného, teda nie riadneho vykonávaného diela. Že dielo nebolo vykonané riadne, je nesporné a jednoznačne potvrdené znaleckými posudkami č. X/XXXX a č. XX/XXXX. Uvedený postup nie je možné stotožniť s nárokmi zo zodpovednosti za vady a ani z nárokmi na náhradu škody, pretože sa jedná o špecifický prípad vysporiadania účastníkov zaniknutej zmluvy, ktorý je s prihliadnutím na § 351 ods. 2 modifikovaný v § 548 ods. 2 Obch. zákonníka. Uvedený názor podporuje aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/3397/2007. Už aj vzhľadom na vyššie uvedené, suma 650.000,- Sk (ako prvá poskytnutá záloha zo strany žalovaného) prevýšila sumu vadne vykonaného diela, čo znalecké dokazovanie jednoznačne potvrdilo. Už aj z toho dôvodu aj priznaný nárok žalobcovi (13.620,62 eur s prísl.) mal byť zamietnutý.
24. Čo sa týka nepriznanej časti nároku žalobcu (istiny 3.290,17 eur s prísl.) a zmluvnej pokuty, uplatnenej žalobcom, v tejto časti žiadal žalovaný potvrdiť rozsudok prvej inštancie ako vecne správny.
25. Žalobca k odvolaniu žalovaného vo vyjadrení zo dňa 02.07.2015 v podstate opakoval všetky svoje odvolacie námietky a z tých istých dôvodov trval aj na dôvodoch podaného odvolania. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v súvislosti s predmetným vyjadrením.
26. V ďalšom vyjadrení zo dňa 28.07.2017 na č.l. 367 (predloženie listín) žalobca doplnil argumentáciu vo vzťahu k primeranosti výšky nepriznanej zmluvnej pokuty, a to citujúc niektoré (konkrétne označené) rozhodnutia súdov SR.
27. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a odvolanie žalovaného v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolania účastníkov boli podané pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a preto niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil odvolania v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
28. Odvolací súd tak prejednal obidve odvolania podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1,2,3 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne návrhu žalobcu vyhovel a v prevyšujúcej časti jeho návrh zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd v tejto časti plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§219 ods. 2 O.s.p.).
29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom oboch odvolateľov odvolací súd dopĺňa:
30. Žalobca v odvolaní predovšetkým namieta, že súd prvej inštancie mu nepriznal sumu 3.290,17 eur na istine, a to z dôvodu premlčania jeho nároku v tejto výške. V tejto súvislosti okresný súd vychádzal zo zistenia, že na základe výsledkov znaleckého dokazovania žalobca rozšíril (upravil) uplatnený návrh a požadoval zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 16.910,79 eur (509.464,30 Sk ako rozdiel sumy stanovenej znaleckým posudkom - hodnota diela na základe znaleckého posudku vo výške 1.159.454,30 Sk, a sumy 650.000,- Sk zaplatenej žalovaným na základe predfaktúry č. XXX/XXXX). Návrh na zaviazanie žalovaného na sumu 16.910,79 eur uplatnil žalobca ako zhotoviteľ v súdnom konaní až návrhom zo dňa 03.08.2012, teda po uplynutí štvorročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť odstúpením žalobcu od zmluvy o dielo (žalobca ako zhotoviteľ od ZoD odstúpil listom zo dňa XX.XX.XXXX, návrh proti žalovanému na zaplatenie sumy 16.910,79 eur uplatnil v súdnom konaní až návrhom zo dňa XX.XX.XXXX). Preto z tejto sumy súd prvej inštancie mu priznal iba 13.620,62 eur (410.334,80 Sk) na istine a v prevyšujúcej časti návrh do sumy 16.910,79 eur zamietol z dôvodu jeho premlčania, teda premlčaniu podlieha istina 3.290,17 eur. V tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
31. Pokiaľ žalobca v odvolaní napadá aj nepriznanie zmluvnej pokuty vyfakturovanej faktúrami č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 179.010,- Sk (5.942,04 eur), č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 154.440,- Sk (5.126,47 eur), č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 40.950,- Sk (1.359,25 eur) a č.
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 54.990,- Sk (1.825,33 eur), ani v tejto časti jeho odvolanie nie je dôvodné. Je síce pravdou, že v č.l. VI/1 ZoD (č.l. 6) bolo dojednané, že „v prípade omeškania sa objednávateľa (žalovaného) s úhradou faktúr, je tento povinný zhotoviteľovi (žalobcovi) zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % z fakturovanej čiastky za každý deň omeškania“, naproti tomu však v č.l. II/1 ZoD mal žalobca ako zhotoviteľ splniť svoj záväzok: „časť výrobnú do 60 dní po zaplatení prvej zálohy a časť montážnu do 7 dní po zaplatení druhej zálohy zo strany žalovaného ako objednávateľa“. V tejto súvislosti správne uzavrel súd prvej inštancie, že prvú zálohu žalovaný ako objednávateľ diela zaplatil vo výške 650.000,- Sk dňa 01.10.2001 a podľa zápisov o odovzdaní a prevzatí diela zhotoviteľ (žalobca) dielo vyrábal a dodával v období od D. U. F. XXXX. Teda žalobca ako zhotoviteľ bol v omeškaní so splnením svojho záväzku - splniť výrobnú časť do 60 dní po zaplatení prvej zálohy. Keďže sám bol v omeškaní so splnením svojho záväzku, bolo by v rozpore s poctivým stykom, aby mu súd priznal vyššie vyúčtovanú zmluvnú pokutu za omeškanie objednávateľa (žalovaného) s úhradou tzv. druhej zálohy (§ 265 Obch. zákonníka).
32. Taktiež nemožno nič vytknúť súdu prvej inštancie, ak žalobcovi okrem priznanej istiny priznal iba 9,26 % ročný úrok z omeškania od 19.03.2003, aj keď žalobca požadoval priznať 11,15 % ročný úrok z omeškania zo sumy 16.910,79 eur na základe vyúčtovaných vyššie uvedených zmluvných pokút. Úrok z omeškania vo výške 9,26 % ročne z priznanej istiny súd prvej inštancie správne dôvodil ust. § 365 v spojení s § 369 ods. 1 Obch. zákonníka (účinného v čase uzavretia ZoD a vzniku omeškania). Preto aj v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku ohľadom čiastočného priznania ročného úroku z omeškania a jeho prevyšujúcej časti zamietnutého. To isté sa týka, pokiaľ v odvolaní žalobca žiadal priznať ročný úrok z omeškania vo výške 1,89 % zo sumy 13.620,62 eur od 19.03.2003 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % za každý deň omeškania zo sumy 16.910,79 eur od 11.03.2006 do zaplatenia, spolu s 11,15 % ročným úrokom z omeškania od 12.03.2006 do zaplatenia. Na základe vyššie uvedených zistení odvolacím súdom nebolo možné uznať žiaden z odvolacích dôvodov žalobcu.
33. Čo sa týka odvolania žalovaného, po jeho prejednaní odvolací súd dospel k záveru, že taktiež nie je dôvodné. Predovšetkým nesúhlasí so zaväzujúcou časťou rozsudku v jeho neprospech, dovolávajúc sa na posúdenie i kvality vykonaného diela do momentu odstúpenia od ZoD. Ako už bolo vyššie uvedené, v súvislosti s priznanou istinou s príslušenstvom, súd prvej inštancie vychádzal jednak zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 31.07.2008, podľa ktorého žalobca ako zhotoviteľ dodal žalovanému ako objednávateľovi dielo v celkovej hodnote 1.159.454,30 Sk (38.486,83 eur), z ktorej však žalobca požadoval iba zaplatenie 16.910,79 eur ako rozdiel sumy stanovenej znaleckým posudkom a sumy 650.000,- Sk (21.576,05 eur) zaplatenej žalovaným, uznajúc pritom jeho námietku premlčania nad sumu 13.620,62 eur. Čo sa týka prípadných vád diela, namietaných žalovaným, aj v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazujem na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
34. Čo sa týka návrhu v odvolaní žalovaného pripustiť dovolanie (v prípade potvrdenia rozsudku v jeho zaväzujúcej časti), v tejto súvislosti odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedená dovolacia otázka žalovaného nie je po právnej stránke takého zásadného významu, ktorá by nebola riešená doterajšou judikatúrou súdov SR. Z toho dôvodu o pripustení dovolania vo výroku tohto rozsudku ani nerozhodoval.
35. Keďže po prejednaní odvolaní účastníkov konania odvolací súd k záveru o ich nedôvodnosti, nezostávalo mu nič iné, iba potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých výrokoch ako vecne správny (§ 219 ods. 1 OSP).
36. Čo sa týka trov odvolacieho konania, o týchto rozhodol odvolací súd už podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie sporovým stranám nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd vzhliadol predovšetkým v tom, že žiaden z účastníkov v odvolacom konaní v podstate úspešný nebol. Vzhľadom na výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, o trovách prvostupňového konania bude povinný rozhodnúť okresný súd osobitným uznesením.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta posledná, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).