Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-26-2014.pdf
PDF · 129.51 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/26/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: I.. Q. A., M.. XX.X.XXXX, Q.G. XXXX/XX, XXX XX U. X, Č. D., zast.: Advokátska kancelária Majeriková & Partners s.r.o., Miletičova 23, Bratislava 821 09, proti žalovanému: K. Y. P. P..D..G.., Karadžičova 2, Bratislava - Staré mesto 811 09, IČO: 31 342 809, zast.: JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s.r.o., Suché mýto 1, Bratislava 811 03, o zaplatenie 180.000,- EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 72.000,- EUR spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 30.5.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 20 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.2.2014 domáhal zaplatenia sumy 60.000,- EUR spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 28.5.2013 do zaplatenia., titulom odmeny za výkon funkcie konateľa spoločnosti.
2. Žalobu odôvodnil tým, že vykonával v období od 18.9.2009 do 27.5.2013 u žalovaného funkciu konateľa spoločnosti. Ako štatutárny orgán spoločnosti konal v mene spoločnosti a vykonával obchodné vedenie spoločnosti. Jediný spoločník žalovaného, spoločnosť Compass Group International B.V., ho odvolala bez uvedenia dôvodu z funkcie konateľa spoločnosti Rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 27.5.2013 ku dňu prijatia rozhodnutia. Jediný spoločník žalovaného zároveň v tomto Rozhodnutí rozhodol, že v zmysle § 125 ods. 1 písm. f) v spojení s § 571 Obchodného zákonníka nemá nárok na odmenu za výkon funkcie konateľa spoločnosti. Medzi ním a žalovaným nebola uzatvorená zmluva o výkone funkcie a zmluvné strany medzi sebou rovnako neuzavreli ani dohodu o výške odmeny žalobcu za výkon funkcie konateľa spoločnosti. V zmysle ustanovenia § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka má byť v takom prípade vzťah medzi ním a žalovaným posudzovaný v súlade s ustanoveniami § 566 a nasl. o mandátnej zmluve. V zmysle ustanovení § 566 a 571 Obchodného zákonníka základným materiálnym právom konateľa spoločnosti je právo na odmenu. Ani toto právo konateľa však nevylučuje, aby si konateľ spoločnosti a spoločnosť dohodli bezodplatný výkon funkcie konateľa. Platí však, že dohoda o výkone funkcie musí mať v zmysle § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka písomnú formu. Je vylúčené upraviť bezodplatnosť výkonu funkcie konateľa v stanovách, spoločenskej zmluve či rozhodnutí valného zhromaždenia spoločnosti, nakoľko všetky tri právne formy sú jednostranným rozhodnutím a nespĺňajú náležitosti dohody ako dvojstranného právneho úkonu. Uvedené tvrdenie konštatuje aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1 Obdo V 118/2005 zo dňa 28.11.2007, v ktorom uvádza:
"zo skutočnosti, že valné zhromaždenie žalovaného nerozhodlo o výške odmeny konateľa nevyplýva, že sa uznieslo na tom, že výkon funkcie konateľa bude bezodplatný (a ani by takéto rozhodnutie bez ďalšieho nebolo v súlade so zákonom, konkrétne s ust. § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka). Práve na tieto prípady, kedy valné zhromaždenie, resp. spoločnosť nevyužije zákonnú možnosť dohodnúť a schváliť odplatu (a jej výšku), resp. bezodplatnosť výkonu funkcie konateľa, sa aplikuje ust. § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka". (§ 66 ods. 2 je s účinnosťou od 1.1.2002 § 66 ods. 3) Toto tvrdenie rovnako podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu 3 Obo 33/2007. Z vyššie uvedeného vyplýva, že mu vzniklo právo na vyplatenie odmeny za výkon funkcie konateľa u žalovaného v období od 18.9.2009 do 27.5.2013, nakoľko so žalovaným nemal uzatvorenú dohodu o výkone funkcie a vzájomne sa nedohodli na bezodplatnom výkone funkcie konateľa spoločnosti. Právo na odmenu za výkon funkcie konateľa sa tak bude posudzovať podľa ustanovení § 566 Obchodného zákonníka a nasledujúcich o mandátnej zmluve. V zmysle týchto ustanovení, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. Stanovenie obvyklej odmeny je zložité a záleží od objektívnych aj subjektívnych kritérií. Medzi objektívne kritériá stanovenia výšky obvyklej odmeny možno určite zaradiť veľkosť spoločnosti, výšku jej základného imania a rozsah pôsobnosti. Žalovaný je podľa jeho informácií a podľa verejne prístupných zdrojov vedúcou cateringovou spoločnosťou na území Slovenskej republiky s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Podľa internetovej stránky spoločnosti má žalovaný 1000 zamestnancov, 100 reštaurácií a denne desiatky tisíc predaných jedál. Základné imanie žalovaného je od 7.10.2009 vo výške 331.939,19 EUR (od roku 2001 bolo základné imanie žalovaného až do premeny slovenskej meny na eurá 10.000.000,- Sk). Medzi subjektívne kritériá treba zaradiť najmä ním vykonané činnosti pre žalovaného, či dobu činnosti vo funkcii konateľa a dôvody odvolania z funkcie. Počas výkonu svojej funkcie podpísal množstvo zmlúv s odberateľmi, dodatkov k zmluvám a aktívne riadil spoločnosť. Aktívne viedol výberové konania, či pravidelné mesačné porady spoločnosti. V zmysle účtovných závierok vyžiadaných zo zbierky listín však žalovaný dosahoval v čase, kedy vykonával funkciu konateľa spoločnosti obrat 19.555.616,- EUR za účtovné obdobie roku 2009 (vo funkcii bol iba niekoľko mesiacov), obrat vo výške 15.926.291,- EUR za účtovné obdobie roku 2010 (účtovné obdobie od 1.1.2010 do 30.9.2010), obrat vo výške 21.471.567,- EUR za účtovné obdobie roku 2011 (od 10/2010 do 09/2011) a obrat vo výške 23.295.525,- EUR za účtovné obdobie roku 2012 (od 10/2011 do 09/202). Na základe vyššie uvedených skutočností ako aj porovnaním mzdy zamestnancov, ktorí v rovnakom čase boli u žalovaného zamestnaní na nižších pozíciách dospel k záveru, že obvyklá odmena za jeho činnosť dosahuje za uvedených podmienok sumu 5.000,- EUR mesačne. Touto žalobou pritom žiada žalovaného o vyplatenie odmeny za obdobie 12 mesiacov - za mesiac február 2010 až január 2011, spolu vo výške 60.000,- EUR. Nevyplatením odmeny za výkon funkcie konateľa sa žalovaný dňom 28.5.2013 dostal do omeškania.
3. Na pojednávaní dňa 3.2.2015 súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 90.000,- EUR spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 30.5.2013 do zaplatenia a zároveň nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
4. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 25Cb/26/2014-162 zo dňa 27.7.2015 súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 120.000,- EUR spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 30.5.2013 do zaplatenia, trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
5. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 25Cb/26/2014-185 zo dňa 16.8.2016 súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 180.000,- EUR spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 30.5.2013 do zaplatenia, trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, výsluchom žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
7. Žalobca vykonával funkciu konateľa v spoločnosti žalovaného v období od 18.9.2009 do 29.5.2013. Rozhodnutím jediného spoločníka žalovaného zo dňa 27.5.2013 bol žalobca k uvedenému dňu odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti. Žalobca mal uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou EURES, spol. s r.o., U Pergamenky XX/XXXX, XXX XX U. 7, na pozíciu finančného riaditeľa s účinnosťou od 3.1.2007 na dobu neurčitú. Zmluvu o výkone funkcie žalobca nemal so žalovaným uzavretú.
8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca bol vymenovaný do funkcie konateľa žalovaného s účinnosťou odo dňa určeného v rozhodnutí jediného spoločníka žalovaného, t.j. od 18.9.2009. Žalobca bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného s účinnosťou odo dňa podpisu rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného, t.j. ku dňu 29.5.2013. Napriek tomu, že medzi nimi nebola uzavretá žiadna písomná zmluva o výkone funkcie konateľa, strany sa konkludentne dohodli, že žalobcova odmena za výkon funkcie konateľa je zahrnutá a plne krytá mzdou poskytovanou na základe pracovnej zmluvy žalobcu uzavretej so spoločnosťou EUREST, spol. s r.o., so sídlom U U. XXXX/XX, XXX XX U. 7, I.: XXX XX XXX (ďalej len "Eurest CZ"), na základe ktorej bol žalobca zamestnancom tejto spoločnosti v pozícii finančného riaditeľa s riadnou mesačnou mzdou podľa interného predpisu spoločnosti Eurest CZ. Žalobca nikdy žiadnym spôsobom nespochybnil výšku svojej mzdy, ktorá mu bola pravidelne vyplácaná. Spoločnosť Eurest CZ je jednou z pridružených spoločností jediného spoločníka, pričom pridružené spoločnosti a iné dcérske spoločnosti jediného spoločníka spolu tvoria skupinu Compass Group. V zmysle zaužívaných postupov skupiny Compass Group v súvislosti s jej vedúcimi zamestnancami, ktorí vykonávajú riadiace (štatutárne) funkcie v skupine Compass Group, tieto pozície nie sú osobitne odmeňované a "obvyklé" mzdy zamestnancov (mzda vyplatená zamestnancovi za výkonnú úlohu; v prípade žalobcu za jeho pozíciu finančného riaditeľa spoločnosti Eurest CZ) sú akceptované ako jediná odmena za výkon akýchkoľvek ďalších funkcií, zahŕňajúcich aj predmetnú funkciu konateľa. Navyše, keďže žiadny zamestnanec nie je osobitne odmeňovaný za výkon takejto pozície, skupina Compass Group sa riadi tzv. Systémom poistenia "Directors & Officers" (ďalej len "D&O poistenie"), ktorý poskytuje krytie pre všetkých zamestnancov vykonávajúcich riadiace (štatutárne) funkcie. Z tohto dôvodu sa v rámci skupiny Compass Group neposkytujú príspevky za tieto služby príslušným pridruženým a dcérskym spoločnostiam (ako napríklad žalovanému). Žalobcy si nikdy v minulosti nevyžiadal potvrdenie svojho krytia na základe D&O poistenia, čo je jasný dôkaz toho, že bol uzrozumený s tým, že takéto krytie je v súlade so zaužívanými postupmi skupiny Compass Group, v zmysle ktorých sa osobám, ktoré vykonávajú riadiace (štatutárne) funkcie, napr. konatelia, neposkytujú špeciálne odmeny mimo ich bežných miezd podľa konkrétnej pracovnej zmluvy. Žalobca navyše vykonával funkciu konateľa žalovaného takmer 4 roky a počas celej tejto doby nijakým spôsobom nespochybnil primeranosť mzdy, ktorá mu bola vyplácaná na základe pracovnej zmluvy so spoločnosťou Eurest CZ, ani si nikdy nevyžiadal dodatočnú odmenu za jeho výkon funkcie konateľa žalovaného. Táto skutočnosť jasne preukazuje, že žalobca súhlasil a bol uzrozumený s tým, že mzda, ktorá mu bola vyplácaná v súlade s pracovnou zmluvou uzatvorenou so spoločnosťou Eurest CZ a ktorá v zmysle zaužívaného spôsobu tradične zahŕňala aj akúkoľvek odmenu za výkon funkcie konateľa, je jedinou a primeranou odmenou za všetky jeho povinnosti, ktoré vykonával v prospech skupiny Compass Group, vrátane funkcií, ktoré vykonával v iných spoločnostiach ako spoločnosti Eurest CZ. Navyše, pozícia a úloha žalobcu medzi vedúcimi zamestnancami skupiny Compas Group znamenala, že tento bol v neustálom kontakte a pravidelne sa stretával s ďalšími vedúcimi zamestnancami skupiny Compass Group, pričom všetci títo vedúci zamestnanci vykonávali riadiace (štatutárne) funkcie, za ktoré neboli osobitne odmeňovaní. Ďalej upozornil na článok VI ods. 1 písm. f) zakladateľskej listiny žalovaného v znení platnom v čase odvolania žalobcu z funkcie konateľa, podľa ktorého do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného patrí rozhodovanie o odmeňovaní konateľov. V tejto súvislosti jediný spoločník neprijal žiadne rozhodnutie, ktorým by upravil odmenu žalobcu počas obdobia výkonu funkcie konateľa žalovaného. Jediný spoločník navyše pri odvolaní žalobcu z funkcie konateľa žalovaného explicitne v bode č. III rozhodnutia zo dňa 29.5.2013 rozhodol, že žalobca nemá nárok na odmenu za výkon funkcie konateľa žalovaného. Pokiaľ ide o odmeňovanie konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným a súvisiaceho vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 3 Obo 33/2007 zo dňa 13.3.2008. Podľa skutočností uvedených vyššie ako aj v zmysle uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, žalobca nemá nárok na odmenu za výkon funkcie konateľa žalovaného. Pán L. Š., ktorý bol a stále je konateľom žalovaného a ktorý je zároveň zamestnancom spoločnosti Eurest CZ, ktorá mu riadnym spôsobom vypláca mzdu, potvrdil, že pri svojom vymenovaní do funkcie konateľa bol uzrozumený s tým, že mu nebude poskytnutá žiadna dodatočná odmena nad rámec jeho základnej mzdy. Prevažujúcou praxou mnohých nadnárodných spoločností pôsobiacich v Slovenskej republike a Českej republike, ktorých prevádzka si vyžaduje existenciu viacerých spoločností a organizačných zložiek, je, že odmena za funkcie v týchto spoločnostiach je zahrnutá v mzde vyplácanej spoločnosťou, s ktorou má daný subjekt uzatvorený konkrétny typ zmluvy (v našom prípade spoločnosť Eurest CZ a pracovná zmluva) a že tieto funkcie sú vykonávané bez akejkoľvek dodatočnej odmeny. Funkcia žalobcu ako konateľa žalovaného mala prevažne formálny charakter. Činnosti spojené s prevádzkou žalovaného boli vždy vykonávané druhým konateľom, pánom L. Š.G.. Žalobca plnil len čiastkové úlohy. Pre prípad, že ba sa súd nestotožnil
s jeho právnym názorom, že funkcia konateľa žalovaného bola žalobcom vykonávaná bez nároku na akúkoľvek dodatočnú odmenu za výkon funkcie konateľa, domnieva sa, že mesačná odmena vo výške 5.000,- EUR je neprimeraná a neodôvodnená, berúc do úvahy žalobcove ďalšie príjmy v rámci skupiny Compass Group. Na základe vyššie uvedených argumentov považuje všetky tvrdenia žalobcu, prostredníctvom ktorých si nárokuje vyplatenie sumy 60.000,- EUR, za vykonštruované, zavádzajúce, účelové a ničím nepodložené. Jediným účelom žaloby je získať dodatočné finančné prostriedky od Compass Group a vytvárať tlak na žalovaného. Fakt, že žalobca bol z funkcie konateľa odvolaný bez uvedenia dôvodu je v tomto konaní irelevantný, nakoľko jediný spoločník nebol povinný takýto dôvod uviesť v rozhodnutí o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa žalovaného, vzhľadom na to, že sa nejedná o skončenie pracovného pomeru, pri ktorom sa musia uvádzať zákonné dôvody takéhoto skončenia. Žalobca si je navyše plne vedomý dôvodu jeho odvolania z funkcie konateľa žalovaného, ktorým bolo vážne porušenie interných predpisov žalovaného pri plnení povinností vyplývajúcich mu z funkcie konateľa. Nároky žalobcu uplatnené v žalobe sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku z dôvodu vyššie uvedeného porušenia zo strany žalobcu. Zároveň vzniesol námietku premlčania žalobcovho nároku na odmenu za výkon funkcie konateľa žalovaného za mesiace február 2010 až apríl 2010. V nadväznosti na ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka sa na tento prípad vzťahuje 4 ročná premlčacia doba a na základe vznesenej námietky premlčania súd nie je oprávnený prihliadať na žalobcov nárok na vyplatenie odmeny za výkon funkcie konateľa za obdobie od februára 2010 do apríla 2010.
9. Žalobca v ďalšom vyjadrení k uviedol, že tvrdenie žalovaného, že na základe konkludentnej dohody mala byť odmena žalobcu za výkon funkcie konateľa zahrnutá a plne krytá mzdou poskytovanou na základe pracovnej zmluvy, nie je pravdivé. K žiadnej takejto dohode medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. Žalovaný a Eurest CZ sú úplne odlišné právne subjekty - kým žalovaný je subjektom založeným podľa právneho poriadku Slovenskej republiky so sídlom v Slovenskej republike a jeho jediným spoločníkom je od roku 2001 spoločnosť Compass Group International B.V., Eurest CZ je subjektom založeným podľa právneho poriadku Českej republiky so sídlom v Českej republike a jeho jediným spoločníkom je od roku 2006 spoločnosť Compass Group International Finance 1 B.V. Pracovná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a Eurest CZ je zmluvou uzatvorenou s iným právnym subjektom ako je žalovaný a zároveň je zmluvou uzatvorenou podľa českého právneho poriadku za účelom úpravy pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Eurest CZ a aj z tohto dôvodu nie je možné túto zmluvu aplikovať na obchodno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. K ustanoveniam týkajúcich sa tzv. Systému poistenia "Directors & Officers sa nevie vyjadriť, nakoľko o takomto poistení nebol nikdy informovaný a z informácií poskytnutých žalovaným ani nie je zrejmé, že by sa toto poistenie malo nejakým spôsobom dotýkať podmienok odmeňovania konateľov žalovaného. Napriek tomu, že v zakladateľskej listine žalovaného sa uvádza, že valné zhromaždenie rozhoduje o vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní konateľa spoločnosti, túto právomoc, stanoviť výšku odmeny žalobcu, si valné zhromaždenie nesplnilo a výška odmeny teda pre konateľa nie je zo žiadneho dokumentu zrejmá. Konštatovanie jediného spoločníka žalovaného v rozhodnutí o odvolaní žalobcu z funkcie konateľa spoločnosti nie je možné považovať za rozhodnutie o odmeňovaní konateľa. Nakoľko žalovaný s ním neuzavrel žiadnu zmluvu, priamo zo zákona vyplýva predpoklad, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá mandátna zmluva, ktorá je zmluvou odplatnou a o jej bezodplatnosti je možné rozhodnúť iba vzájomnou dohodou oboch zmluvných strán, nikdy nie jednostranným vyhlásením. Toto tvrdenie podporuje aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR 4 Obo 16/2008 zo dňa 11.3.2008, ktorý konštatuje, že ak v zmysle stanov valné zhromaždenie oprávnené priznať konkrétnu výšku odmeny konateľa "a toto oprávnenie v primeranej lehote nevyužije (do jedného roku), potom výšku odmeny je potrebné určiť spôsobom stanoveným v § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka". Najvyšší súd SR v tomto rozsudku zároveň konštatoval, že ak je zrejmé, že zmluva medzi konateľom a spoločnosťou uzatvorená nebola, základ na odmenu je daný a vyplýva priamo z ustanovenia § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka. V zmysle ustanovení Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané. V zmysle vyššie uvedeného nemôže byť žiadna funkcia konateľa považovaná za funkciu formálneho charakteru, nakoľko každý jeden konateľ zodpovedá za výkon svojej funkcie a v prípade, že pri takomto výkone spôsobí škodu, zodpovedajú všetci konatelia za túto škodu spoločne a nerozdielne.
Pre kompletnosť informácií je potrebné podotknúť, že zavinenie v zmysle Obchodného zákonníka nie je pre účely zodpovednosti konateľa za škodu potrebné, nakoľko zodpovednosť konateľov za škodu je objektívnou zodpovednosťou. Za výkon funkcie konateľa, ktorý za svoje konanie zodpovedá celým svojim majetkom, prislúcha odmena. K vyššie uvedenému je potrebné tiež dodať, že žalobca pravidelne viedol porady žalovaného, z ktorých existujú zápisy podpísané žalobcom, podpisoval zmluvy v mene žalovaného, splnomocňoval právnych zástupcov žalovaného, schvaľoval, resp. podpisoval účtovné doklady a účtovné závierky a uzatváral pracovné zmluvy so zamestnancami žalovaného a teda toto jeho tvrdenie je riadne preukázané. Do dnešného dňa nebol informovaný o žiadnom konkrétnom porušení vnútorných predpisov žalovaného ani zákona, či iného všeobecne záväzného právneho predpisu platného na území Slovenskej republiky. Žalobu podal dňa 10.2.2014 a pokiaľ predpokladá, že odmena je splatná mesačne pozadu, nevidí dôvod premlčania nároku za mesiace február až apríl 2010. Má však za to, že vzťah medzi nimi sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, v zmysle § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. V zmysle uvedeného ustanovenia je odmena splatná dňom odvolania žalobcu z funkcie konateľa žalovaného.
10. Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že medzi účastníkmi nebola uzavretá zmluva o výkone funkcie, preto na ich zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, a keďže predmetná zmluva je odplatná žalobcovi vznikol nárok na odmenu. Vzhľadom tomu ak by bolo možné bližšie určiť a špecifikovať výšku tejto odmeny, odporca by mal predložiť príslušné doklady z ktorých by vyplývalo ako výškou boli odmeňovaný iní pracovníci v obdobnej pozícii resp. vykonávajúci obdobnú funkciu. Navrhovateľ v celom rozsahu zotrváva na svojom písomne podanom návrhu. Čo sa týka namietanej skutočnosti, že odmena za výkon funkcie konateľa bola zahrnutá v mzde žalobcu, ktorú poberal u zamestnávateľa v ČR, má za to, že vzťah medzi konateľom spoločnosti a spoločnosťou nemôže byť upravený pracovnou zmluvou, nakoľko to vylučuje zákon a z toho dôvodu ani odmena za výkon funkcie konateľa nemôže byť súčasťou mzdy vyplácanej na základe pracovnej zmluvy. Predmetná pracovná zmluva neobsahovala žiadne ustanovenia, práva ani povinnosti týkajúce sa výkonu funkcie konateľa a zároveň z porovnania mzdy vyplácanej za jednotlivé roky vyplýva, že v čase, kedy začal žalobca vykonávať funkcie konateľa u žalovaného, nedošlo k nejakému markantnému nárastu mzdy vyplácanej v ČR v porovnaní s nárastom mzdy za ostatné roky. Funkcia konateľa je funkciou zodpovednou v zmysle ustanovenia obchodného zákonníka, tzn. že aj zodpovednosť konateľa sa posudzuje osobitne od jeho činnosti vykonávanej v zmysle pracovnej zmluvy.
11. Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu konkludentnej dohody v tom smere, že mzda, ktorú žalobca poberal na základe pracovnej zmluvy s českou spoločnosťou EUREST, pokrývala aj odmenu konateľa, ktorú vykonával v spoločnosti EUREST SK. Česká spoločnosť žalobcu pre výkon tejto funkcie uvoľňovala z pracovného pomeru. O existencii tejto dohody svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca si počas štyroch rokov, kedy funkciu konateľa vykonával, nikdy neuplatňoval nárok na odmenu za výkon funkcie konateľa. Okrem existencie samotného formálneho predpokladu, a to mandátnej zmluvy, je potrebné aj rozhodnutie valného zhromaždenia, resp. v prípade jednoosobovej spoločnosti rozhodnutie jediného spoločníka o odmene za výkon funkcie konateľa. Spoločníkom však bolo rozhodnuté, že navrhovateľovi za výkon funkcie konateľa odmena neprislúcha. Čo sa týka dokazovania obvyklosti výšky odmeny, žalovaný zisťoval, že v spoločnostiach zaoberajúcich sa rovnakým predmetom činnosti, pracovníkom, ktorí vykonávali riadiace funkcie v týchto spoločnostiach a zároveň sú aj konateľmi, sa odmena za konateľskú funkciu nedáva, pokiaľ poberajú plat za riadiace funkcie. V zmysle platnej právnej úpravy žalobcovi nevznikol nárok na vyplatenie odmeny za výkon funkcie konateľa žalovaného. Z tohto dôvodu žalovaný navrhuje aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a zaplatil žalovanému trovy konania v rátane trov právneho zastúpenia. V prípade že by sa súd nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že funkcia konateľa žalovaného bola žalobcom vykonáva bez nároku na akúkoľvek dodatočnú odmenu za výkon funkcie konateľa žalovaný sa domnieva že mesačná odmena vo výške 5.000,- EUR je neprimeraná a neodôvodnená a nie je na voľnej úvahe žalobcu taktiež berúc do úvahy žalobcove ďalšie príjmy. Žalobca v rámci pracovného pomeru v spoločnosti EUREST so sídlom v Prahe vykonával funkciu konateľa žalovaného počas pracovnej doby pričom za čas výkonu funkcie konateľa žalovaného poberal napriek k tomu mzdu na základe pracovnej zmluvy so spoločnosťou EUREST so sídlom v Prahe.
12. Žalobca I.. Q. A. k veci uviedol, že do funkcie konateľa spoločnosti žalovaného bol menovaný v septembri 2009 a v podstate okamžite sa ujal funkcie a túto začal aktívne vykonávať. V uvedenej funkcii sa venoval a aktívne v Bratislave pôsobil asi polovicu z týždňa. V podstate pôsobil ako generálny riaditeľ uvedenej spoločnosti, keďže spoločnosť generálneho riaditeľa nemala. Podpisoval všetky dokumenty týkajúce sa spoločnosti, viedol obchodné rokovania a dojednal zmluvy so všetkými zákazníkmi žalovaného. Druhý konateľ pán Š. sa na Slovensku v tejto spoločnosti neangažoval. V podstate nastúpil a vykonával činnosti bývalého konateľa a bývalého finančného riaditeľa spoločnosti. Bývalý konateľ bol zároveň generálnym riaditeľom spoločnosti. Výšku tejto odmeny odvodzuje jednak z výšky odmeny jeho predchodcu pána T. U. ako i zo mzdy, ktorú poberal prevádzkový riaditeľ spoločnosti vo výške 3.500,- EUR. Činnosť, ktorú vykonával v súvislosti s výkonom funkcie konateľa u žalovaného, nemá nič spoločné s jeho inou pracovnou činnosťou, ktorú vykonával v iných spoločnostiach. Medzi ním a spoločnosťou neexistovala taká dohoda, že by uvedenú funkciu mal vykonávať bezodplatne. Či druhý konateľ poberal odmenu za výkon svojej funkcie, nevie, nemá takúto informáciu. Všetky svoje funkcie vykonával v plnom rozsahu. Česká spoločnosť, v ktorej bol zamestnaný, ho nijakým spôsobom neuvoľňovala, mzda mu rovnako nebola nijakým spôsobom krátená. So spoločníkom žalovaného sa nestretával, keďže ho na stretnutie nikdy nepozval. V slovenskej spoločnosti vykonával funkciu generálneho riaditeľa, druhý B. U. Š., takúto funkciu nevykonával. Odmenu si v predchádzajúcom období neuplatňoval z toho dôvodu, že v tom čase o to nechcel požiadať.
13. Štatutárny zástupca odporcu I.. L. Š. k veci uviedol, že konateľom u žalovaného je od 10.8.2008 až doposiaľ. Od roku 2006 vykonával funkciu výkonného generálneho riaditeľa na základe poverenia. Žalobca vykonával funkciu konateľa od septembra 20009 až do mája 2013, kedy došlo k jeho odvolaniu. Vzhľadom k tomu, že funkciu konateľa vykonáva v ďalších štyroch spoločnostiach v rámci Európy z toho dôvodu určitý čas trávil aj v zahraničí, požiadal žalobcu, či by niektoré právne úkony mohol realizovať za neho. Z toho dôvodu bol ustanovený do funkcie konateľa. Písomnú zmluvu týkajúcu sa konateľstva uzavretú nemal, rovnako ani žalobca. Mali uzavretú iba jednu pracovnú zmluvu so spoločnosťou EUREST ČR. Odmenu za vykonávanie funkcie konateľa nikdy nepoberal a táto nebola ani stanovená. Pritom, ako žalobcu oslovoval, či by mal záujem vykonávať funkciu konateľa, neriešili otázku odmeňovania za výkon tejto funkcie. Za výkon konateľskej funkcie sa nikdy žiadna odmena nedávala. Žalobcovi v čase, keď začal vykonávať funkciu konateľa, bol zvýšený plat v materskej spoločnosti EUREST ČR. Žalobca v súvislosti s výkonom konateľskej funkcie trávil na Slovensku čas v priemere 5 dní mesačne. V čase keď, žalobca vykonával funkciu konateľa, spoločnosť napredovala k spokojnosti materskej spoločnosti. K odvolaniu z funkcie zrejme došlo z toho dôvodu, že vykonal niečo, čo sa materskej spoločnosti nepáčilo. On osobne mal so žalobcom veľmi korektné a priateľské vzťahy. Hlavnú úlohu, ktorú žalobca plnil, bolo v podstate jeho zastupovanie, v čase kedy bol mimo Slovenska. Žalobca neviedol nejaké veľké rokovania s klientmi, viedol niektoré porady a podpisoval zmluvy zo zákazníkmi v čase jeho neprítomnosti. V prípade menej dôležitých vecí každý robil individuálne rozhodnutie a v prípade dôležitejších vecí sa vždy navzájom poradili, keďže boli v neustálom kontakte. Odmena za výkon konateľskej funkcie bola súčasťou základného platu, pričom nároky na bonusy sa týkali výkonnosti v jednotlivých spoločnosti za určité obdobie. V prípade nárastu pracovných povinností zároveň dochádzalo aj k zvyšovaniu základného platu, čo bol aj prípad žalobcu. Výkon konateľskej funkcie nebol zahrnutý v žiadnom dokumente, ako napríklad do pracovnej zmluvy. Čas, ktorý venoval žalobca v súvislosti s výkonom konateľstva na Slovensku bol v podstate zahrnutý do času pracovného pomeru a z toho dôvodu teda nedochádzalo ku kráteniu základnej mzdy.
14. V záveroch svojho Odborného vyjadrenia č. 1/2017 zo dňa 18.4.2017 znalkyňa Ing. Y. Q. uvádza, že v rámci znaleckého zisťovania pri získavaní relevantných štatistických údajov potrebných pre určenie primeranej výšky odmeny žalobcu za výkon funkcie konateľa žalovaného zistila, že odmena konateľa ako samostatný štatistický údaj nie je v rámci SR štatisticky zisťovaná. Štatisticky sú relevantnými subjektmi zisťované iba výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnancov v členení podľa jednotlivých hospodárskych odvetví, počtu zamestnancov, druhu vlastníctva spoločnosti, rôznych pracovných pozícií, podľa jednotlivých regiónov a podobne. Je to tak pravdepodobne preto, že v praxi je v rámci SR funkcia konateľa vnímaná automaticky s riadiacou funkciou generálneho riaditeľa, resp. prezidenta obchodnej spoločnosti. Preto si dovoľuje tvrdiť, že výšku obvyklej mesačnej odmeny konateľa možno odvodiť od výšky mesačnej mzdy generálneho riaditeľa spoločnosti, naviac ak konateľ vykonáva funkcie spojené s pracovnou pozíciou generálneho riaditeľa. Na základe dostupných štatistických údajov stanovila výšku mesačnej odmeny konateľa obchodnej spoločnosti ako výšku priemernej mesačnej mzdy generálneho riaditeľa obchodnej spoločnosti za roky 2009 - 2013 v sume 6.075,78 EUR.
15. Zo záverov znaleckého posudku číslo 1/2014 zo dňa 29.9.2013 S. I.. T. B., U.. vyplýva, že určenie obvyklej odmeny za výkon funkcie konateľa žalovaného, ktorý pôsobí v oblasti hromadného stravovania za obdobie február 2010 - január 2011 bolo vykonané dvomi metodickými postupmi:
- využitím metódy analógie - základom pre stanovenie obvyklej odmeny bol zistený pomer objemu vyplatených odmien členom orgánov spoločnosti na vybraných tržbách podniku, ktorý je členom skupiny Compass Group International B.V., Holandsko,
- vykonaním komparatívnej analýzy - základom pre uskutočnenie analýzy bolo porovnanie hospodárskych výsledkov 50-tich vybraných firiem na základe vopred stanovených kritérií pôsobiacich v odvetví gastropriemyslu na Slovensku. Uplatnením metódy analógie obvyklá odmena za výkon funkcie konateľa v období 02/2010-01/2011 predstavuje sumu 2.592,38 EUR za celé obdobie. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom období vo funkcii štatutárneho orgánu žalovaného pôsobili dvaja konatelia, je túto sumu nevyhnutné rozdeliť medzi počet osôb v pôsobnosti štatutárneho orgánu. Každý z konateľov má nárok na odmenu za výkon funkcie konateľa v sledovanom období v celkovej sumy 1.296,19 EUR. Je nutné doplniť, že spoločnosť EUREST, spol. s r.o. (Česká republika) v skutočnosti nevyplatila v sledovanom období odmeny členom orgánov spoločnosti za činnosti vykonávané v pôsobnosti štatutárneho orgánu-konateľ. V zmysle priložených dokladov je zjavné, že odmeny boli vyplatené osobám pôsobiacim v orgánoch spoločnosti DORA Gastro a.s., ktorá zanikla ku dňu účinnosti zmluvy o zlúčení-fúzia. V dôsledku fúzie sa však dopady zlúčenia prejavujú v účtovnej závierke spoločnosti EUREST, spol. s r.o. (Česká republika). Ak by sme abstrahovali od účtovnej evidencie a striktne by sme sa pridržiavali reálneho toku peňazí, potom by odmena konateľa uplatnením metódy analógie bola 0,- EUR. Využitím komparatívnej analýzy bolo zistené, že 44 spoločností v skúmanom období nevyplatilo odmenu osobám v pôsobnosti orgánov spoločnosti. Naopak šesť áno. Obvyklá odmena za výkon funkcie konateľa sa v období 02/2010-01/2011 uplatnením tejto metódy pohybuje v intervale ‹0;7000› € za celé obdobie. Vzhľadom na fakt, že v jednotlivých analyzovaných spoločnostiach figuruje rôzny počet osôb v pôsobnosti štatutárneho orgánu, je nevyhnutné tento interval objektivizovať. Objektivizáciou získame interval nároku jednotlivca za výkon funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti. Obvyklá odmena jednotlivca po vykonaní objektivizácie sa v sledovanom období 02/2010-01/2011 pohybuje v intervale ‹0;2350› € sumárne za celé obdobie. Na základe všetkých vykonaných analýz sa výška obvyklej odmeny za výkon funkcie konateľa prislúchajúca jednotlivcovi v sledovanom období február 2010 - január 2011 pohybuje v intervale ‹0;2350› € sumárne za celé obdobie. Navrhuje, s ohľadom na nadpriemerné výsledky spoločnosti žalovaného, aby sa výška odmeny za výkon funkcie konateľa v hodnotenom období pohybovala v hornej hranici určeného intervalu.
16. Podľa § 66 ods. 3 Obch. zák., vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
17. Podľa § 566 ods. 1 Obch. zák., mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
18. Podľa § 571 ods. 1 Obch. zák., ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.
19. Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
20. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
21. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Základná úroková sadzba ECB bola v období od 8.5.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,50 % ročne.
24. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia odmeny za výkon funkcie konateľa v spoločnosti žalovaného, po viacnásobnom pripustení zmeny žaloby, v sume 180.000,- EUR.
25. Medzitýmnym rozsudkom č. k. 25Cb/26/2014-150 zo dňa 30.4.2015, právoplatným dňa 30.7.2015 súd rozhodol, že základ žalovaného nároku je opodstatnený, t.j. žalobca má nárok na odmenu za výkon funkcie konateľa žalovaného. Predmetom konania tak zostalo určenie obvyklej výšky odmeny konateľa. Žalobcom požadovaná suma 180.000,- EUR predstavuje mesačnú odmenu vo výške 5.000,- EUR mesačne.
26. Žalobca výšku požadovanej odmeny odvodzoval jednak z výšky odmeny jeho predchodcu ako i zo mzdy prevádzkového riaditeľa a taktiež aj z odborného vyjadrenia, ktoré si dal vypracovať. Súd prihliadajúc na okolnosti daného prípadu pri určovaní primeranej výšky odmeny prihliadal na viaceré skutočnosti. Žalobca bol v zamestnaneckom pomere v inej dcérskej spoločnosti v rámci skupiny a na základe pracovnej zmluvy poberal mzdu. Funkcia konateľa v jeho prípade nebola zároveň spojená s funkciou generálneho riaditeľa, ako to bolo v prípade predchádzajúceho konateľa a nevenoval sa preto tejto funkcii na plný úväzok, ale aj po ustanovení do funkcie konateľa aj naďalej zostal pracovať na rovnakej pozícii u zamestnávateľa. Na výkon funkcie konateľa bol v podstate uvoľňovaný svojim zamestnávateľom bez toho, aby mu tento nejako krátil mzdu za čas, kedy pre neho nepracoval, ale sa venoval konateľským povinnostiam. V neposlednom rade súd prihliadal aj na predložené odborné vyjadrenie zo strany žalobcu ako aj znalecký posudok predložený zo strany žalovaného. Ich závery sa síce diametrálne odlišujú (prihliadajúc na použité údaje a metódu spracovania), avšak pri stanovovaní výšky odmeny poskytli súdu nezanedbateľný podklad.
27. Zohľadniac všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobcom požadovaná odmena je neprimerane vysoká, preto mu priznal nárok na zaplatenie sumy 72.000,- EUR, čo v podstate predstavuje mesačnú odmenu vo výške 2.000,- EUR mesačne. Odmena priznaná v tejto výške zohľadňuje všetky rozhodujúce faktory pre určenie obvyklej odplaty za činnosť, ktorú žalobca ako konateľ pre žalovaného v rozhodnom období vykonával. V prevyšujúcom rozsahu bola preto žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal žalobca úspech vo veci 40 % a žalovaný 60 %, súd žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 20 % (60 - 40 = 20). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.