Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5T-82-2016.pdf
PDF · 122.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/82/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného P. O., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 09. 10. 2017 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaný P. O. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M., H. XXX,
uznáva sa za vinného, preto že
dňa 05. 01. 2015 v čase o 09.15 hod. v katastrálnom území mesta M., okres T., na lyžiarskom svahu SKI Centrum O., s.r.o., so sídlom M., X. Č.. XXX, ako lyžiar nachádzajúci sa na lyžiarskej trati predbiehal lyžiarku P.. Y. W., nar. XX. XX. XXXX, ktorá lyžovala pred ním, pričom do nej narazil z ľavej strany, po ktorom náraze poškodená P.. Y. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., G.. F.. F. XXXX/XA, spadla, a v dôsledku tohto nárazu utrpela sériovú zlomeninu troch rebier vľavo - neúplnú zlomeninu 3. a 4. rebra, úplnú zlomeninu 5. rebra, pomliaždenie dolných častí oboch lalokov pľúc s pneumothoraxom vľavo a s krvácaním do pohrudnicovej dutiny obojstranne, úplnú zlomeninu 5. záprstnej kosti s posunom úlomkov pravej ruky, ktoré zranenia kvalifikované znalcom ako ťažké si vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou práceneschopnosti u poškodenej od 05. 01. 2015 do 18. 02. 2015 vrátane,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje:
Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobú v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, a to:
- P.. Y. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G.. F.. F. XXXX/XA, D., vo výške 3.729,41 Eur,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom F. I. X, XXX XX W. - P. Č. F., G.: XX XXX XXX, vo výške 1.677,28 Eur,
- Sociálna poisťovňa, pobočka D., so sídlom T.. Q. X, XXX XX D., vo výške 782,30 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú P.. Y. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G.. F.. F. XXXX/XA, D., so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 08. 06. 2016 na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv/150/15/6611 obžalobu na P. O. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný P. O. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že keď vtedy lyžovali, rozprávali sa, že je to posledná jazda, lebo zjazdovka začala byť zľadovatená. Tak sa vyviezli hore, tam sa počkali a spustili sa dole. Posledná jedna tretina svahu je taká strmšia, pred ňou sa počkali a pustili dole. Jeho bratranec, svedok T. L., je ťažší ako on, preto šiel pár metrov pred ním, po pravej strane zjazdovky, a obžalovaný šiel stredom. Registrovali, že je tam nejaká pani, ona spravila oblúk doľava, potom doprava, T. L. popri nej prešiel, a ona ako keby sa ho zľakla, pretože išiel rýchlejšie malými oblúkmi, a ona urobila nekontrolovateľný manéver doľava, tam nebol priestor, skrížila obžalovanému dráhu, on už nemal ako zastať, tak,tak ju už len zobral na hruď. Zrazili sa, spadli na zem, pričom ona ostala ležať hlavou dole. On sa vyzul z lyží a išiel ku nej, odniekiaľ zhora ku nim prišiel manžel tej pani, začal sa obžalovaného pýtať, či je poistený, on mu povedal, že nie, stále sa ho pýtal veci okolo toho, tak aj on mu tak razantnejšie povedal, že čo ho to zaujíma či je alebo nie je poistený, a tiež mu povedal, že pracuje vo Švajčiarsku. Obžalovaný si dal dole bundu a dal jej ju pod hlavu, jej manžel si ani nevyzul lyže, len ho tam bombardoval otázkami. Obžalovaný aj išiel zapichnúť a prekrížiť lyže na to miesto, kde sa to stalo, potom šiel dole na stanicu vleku, čo je cca 30 - 50 metrov. Medzi tým prišiel hore vlekár zisťovať čo sa stalo, že ide teda pre skúter a že ju zvezie dole. To trvalo asi 15-20 minút, tak obžalovaný zase bežal dole, že čo im to tak trvá, potom nakoniec vyšli ku nej so skútrom, on tiež bežal ku nej a pomáhal poškodenú posadiť na skúter. Ona ale nevládala sedieť, tak so skútrom išli na hornú stanicu zobrať lehátko, čo trvalo asi ďalších 20 minút, pričom on bol pri poškodenej, občas jej pomáhal zmeniť polohu. On si aj s manželom poškodenej vymenil číslo na mobil, že sa mu potom ozve, ako sa má, pričom na druhý deň nedvíhal, a keď sa mu dovolal na tretí alebo štvrtý deň, tak mu oznámil, že už majú právneho zástupcu, aby sa nakontaktoval naňho. Alkohol vtedy nepožíval, bol tam autom, považuje sa za dobrého lyžiara, lyžuje od malička, ale to bolo v sekunde, keď mu poškodená prekrížila dráhu. On poškodenú nevnímal, aká je lyžiarka, ale tiež by si mohla vstúpiť do svedomia, na aký kopec má.
Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že keď jeho bratranec prešiel popri poškodenej, tak ona sa hneď prešmykla doľava, teda to bol ten nepredvídateľný manéver. Obžalovaný registroval jej oblúk doľava, taký dlhší, doprava krátky a potom doľava zase dlhší, ako keby sa zľakla jeho bratranca a otočila to na druhú stranu, kde bol ale on, šírka zjazdovky bola nafúkaná na cca 20 metrov. Prvé dve tretiny zjazdovky sú také ľahšie, tam obžalovaný s bratrancom lyžovali dlhšími oblúkmi, karvingovým spôsobom, a pred tou strmšou časťou vždy zastanú a potom to pustia dole kratšími oblúkmi. Z techniky jazdy poškodenej mal tiež pocit, že lyžuje karvingovým spôsobom, pričom ako všetci ostatní mala lepšie pod kontrolou oblúk do jednej strany, prvý oblúk doľava bol dlhší, doprava krátky a zase doľava dlhší, tam si bola istejšia. Vždy keď lyžuje, pozerá sa ponad plece, či nekrižuje niekomu dráhu, mal poškodenú vidieť, ale tiež ona sa mohla pozrieť, či niekomu nekrižuje dráhu, on sa aj oprel do hrán, ale z jeho strany už nemohol zabrániť zrážke, poškodená sa mohla pozrieť ponad plece. Zrazili sa z pravej strany obžalovaného, z ľavej strany poškodenej, do nej odzadu. Obžalovaný pozná pravidlá, ako by sa mal správať na zjazdovke, tiež pozná aj Biely kódex, a podľa neho mal pod kontrolou svoje lyžovanie, podľa neho sa správal tak, ako sa má, nie je arogantný lyžiar.
Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj poškodená P.. Y. W., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že s manželom v ten deň išli na lyžovačku, bolo skoro ráno, ten terén dosť pozná, zdal sa jej dosť upravený. Prvú jazdu som zišla, hneď išli na druhú jazdu, s manželom sa nečakali, a druhú jazdu súvisle lyžovala dole. Svah je rozdelený na také dve časti, prvá časť je plytšia, tam stretla asi dvoch lyžiarov, ale keď sa prehupla do tej druhej časti, nikoho pred sebou nevidela, až kým nezacítila veľký náraz zozadu. Zle sa jej dýchalo, nevedela, čo sa stalo. Keď lyžuje, tak robí väčšie oblúky a schopnosti prispôsobuje terénu. Oblúky robila pravidelné, teda rovnako veľké doľava aj doprava. Podľa nej lyžiari mohli vnímať jej dráhu. Neotáčala sa, pozerala sa pred seba. Po náraze pociťovala veľkú bolesť, nevedela sa nadýchnuť, bola na zemi. Pamätala si, že nad ňou sedel pán so zapichnutými lyžami, zrejme to bol obžalovaný, ktorý na ňu dosť prudko vystúpil, že prečo sa nepozerá cez plece, na čo mu povedala, aby na ňu nekričal, že do nej narazil. Podľa nej tam bol aj jej manžel, ktorý volal záchrannú službu. Najprv prišiel skúter, na ten ale nevládala sadnúť, potom doniesli nosítka a na tých ju zviezli dole. Toto sa stalo 05.01.2015 a do práce nastúpila 19. alebo 20. februára 2015, pričom stále ešte súkromne rehabilituje. Vedela o tom, že keď ležala v nemocnici, obžalovaný volal jej manželovi a asi ešte aj niekedy potom, ale k tomu rozhovoru sa nevedela vyjadriť. Lyžuje od kedy ešte nechodila ani na základnú školu, seba hodnotí ako zdatnejšieho lyžiara. Vtedy to bol upravený, zratrakovaný svah, ako to volajú - pekný semiš.
Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že ako posledné si pamätala, keď robila oblúk zľava doprava a v tom prišiel náraz do jej ľavej strany. Neregistrovala, že by niekto pred nárazom niečo kričal. Taktiež neregistrovala lyžiara, ktorý by ju predbiehal po pravej strane. V čase nárazu neevidovala nikoho pred sebou. Nevedela opísať techniku jazdy obžalovaného, nevidela ho. Spodná časť svahu je strmšia, tak je náročnejšia na lyžovanie. Do práce nastúpila 18. 02. 2015 z toho dôvodu, že to bola streda, štvrtok a piatok obvolala pacientov aby nechodili, tak v stredu musela ošetriť akútnych pacientov, preto nastúpila v stredu, nevedela si predstaviť, keby nastúpila v pondelok, či by to zvládla. Do práce nastúpila na vlastnú žiadosť, po odsúhlasení jej lekárov, pociťovala bolesti, s ktorými sa musela vyrovnať. Pred nástupom do práce rehabilitovala, aby bola schopná nastúpiť, jednoducho musela. Nespomenula si na to, že by mal jej manžel výmenu názorov s obžalovaným, ale podľa nej nie. Ona cítila prudký náraz do ľavej strany zozadu, obžalovaný teda narazil smerom do jej ľavej strany, cítila prudký náraz a v tom ju otočilo.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že poškodená si nič nepamätá, len že kričal, ale pri tom jej muž sa ho stále pýtal, či je poistený, kde je poistený, či a kde pracuje, pričom on jej dával prvú pomoc a tak arogantne vystúpil len na jej manžela.
Svedok G.. P. W., manžel poškodenej, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že spolu s manželkou boli na lyžovačke, na O., prišli pred deviatou, spravili prvú jazdu, druhú jazdu sa vyviezli hore, svah bol zratrakovaný, sneh bol upravený, bolo asi mínus 12 stupňov a ten upravený sneh bol zamrznutý. Prvá časť svahu je taká plytšia, druhá strmšia. Pred tou strmšou časťou zastavili, porozprávali sa, potom sa manželka pustila dole, spravila asi 4 oblúky a už sa to stalo. Obžalovaný chcel zastať na tej hrane, ale sa mu to nepodarilo, preto išiel ďalej, on zo svojho miesta videl aj manželku aj obžalovaného. Videl, ako sa obžalovaný približuje k manželke a zozadu do nej narazil. Manželka lyžuje od malička, lyžuje dobre, majú aj dobrú výstroj. Snažia sa lyžovať karvingovým spôsobom, ona šla takým voľným spôsobom dole. Keď do nej obžalovaný narazil, ona išla zľava doprava, ľavou stranou bola otočená ku vleku, nebolo detailne vidno do ktorej časti tela obžalovaný narazil, ale obžalovaný nešiel rovno, ako keby sa snažil spraviť oblúk. Vyzeralo to, ako keby narazil zozadu, ale zrejme narazil do ľavej časti. Po tom zišiel k manželke dole, ona sedela opačne ku svahu, pomohol jej otočiť sa, obžalovaný bol asi dva alebo tri metre dole pod ňou, akurát sa dvíhal. Svedok sa pýtal manželky čo jej je, vravela mu, že má asi zlomený stavec, rebrá, že nemôže dýchať, a že sa nemôže zdvihnúť. On sa obžalovaného spýtal, že čo to spravil, na čo mu on povedal, že chodia po svahu a nevedia lyžovať, spýtal sa ho, že či má manželka dobrú poistku, na čo sa ho svedok spýtal, že či má on poistku, čo sa ale zrejme nepochopili, pretože on to bral skôr z profesionálneho hľadiska, keďže v tom čase pracoval vo VšZP, a.s. Potom tam prišiel zospodu asi vlekár, ale svedok volal záchrannú službu. Najprv prišiel skúter, nevedeli naň ale manželku vysadiť, tak povedali, že donesú nosítka, potom ju zviezli dole a potom prišla záchranná služba. Keď už zišli dole a manželku odviezli do ošetrovacej miestnosti, tak si s obžalovaným vymenili čísla a obžalovaný sa mu ospravedlnil, že ho to mrzí, na čo mu on povedal, že precenil svoje sily, na čo mu obžalovaný povedal, že áno. Potom sa aj obžalovaný ozval a pýtal sa na manželku, čo jej je.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že neregistroval, že by na svahu bol obžalovaný ešte s niekým, išiel sám. Neregistroval ani bratranca obžalovaného, on prišiel až potom, keď už sedeli na svahu, asi
po 10 minútach, prišiel zhora. Pred zrážkou nepočul nikoho nič kričať, bol prázdny svah, bola na ňom len manželka obžalovaný. Manželka šla po celej zjazdovke dole, obžalovaný v podstate tiež po celej zjazdovke, obžalovaný šiel vysokou rýchlosťou, nebrzdil, nespravil nejaký výrazný oblúk, šiel akoby rovno.
Na návrh obhajcu bola v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku na odstránenie rozporov vo výpovediach svedka prečítaná časť zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania, v rámci ktorej uviedol, že manželka v čase nárazu nerobila žiadny oblúk, išla z pravej strany doľava smerom dolu, na čo svedok uviedol, že si nepamätá, žeby povedal, že išla sprava doľava, to sa stalo takmer v strede, manželka lyžovala dolu a robila oblúk, možno vtedy zle odpovedal, každopádne šla zhora dole.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že svedok sa ho prvý spýtal, či je poistený, nie on svedka, a ako jej mohol dávať prvú pomoc, keď sa ani nevyzul z lyží. Svedok vo výpovedi uviedol, že obžalovaný bol pod poškodenou, ako ju mohol ale potom zobrať zozadu, keď mal ležať dva tri metre pod ňou, a s tým lehátkom dole s poškodenou zlyžoval on a vlekár.
Svedok T. L., bratranec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že spolu s obžalovaným išli lyžovať, dali dve jazdy, bola ťažká lyžovačka, vtedy len technický sneh, zlyžovali, počas tretej jazdy nejakú časť svahu zlyžovali, potom sa počkali, a zase nejakú časť zlyžovali. Na poslednej časti videli pani, on ju obehol z pravej strany, ona šla najprv na ľavú stranu, potom na pravú, on ju teda obehol sprava, ona zmenila smer zase na ľavú stranu a tam bol obžalovaný. On ju potom registroval zboku, bola otočená ľavou časťou ku svahu a obžalovaný do nej odzadu narazil do ľavej časti. Poškodená veľmi slabo lyžovala, bolo tam vtedy menej lyžiarov, určite nie plný svah, ale vtedy v tých miestach bola šírka svahu asi 7až 8 metrov. Po zrážke spadli, ostali ležať, obžalovaný bol nad poškodenou. Jej manžel mu tam potom začal nadávať, obžalovaný sa venoval jej, jej manžel sa ani nevyzul z lyží, riešil tam nejakú poisťovňu. Oni zavolali záchrannú službu, ktorá bola na svahu, poškodená odmietla ísť dole na skútri, tak sa tam potom riešili sane, dávali jej tam aj bundy, aby jej nebola zima.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že pred poslednou časťou zjazdovky sa to zužovalo, tam on aj s obžalovaným zastali, spustili sa dole, on šiel málinko pred obžalovaným, poškodenú obiehal sprava, ona v tom otočila zase doľava, ale odtiaľ ju odbiehal obžalovaný, ale tam sa už nedalo nič robiť. Poškodená je veľmi slabá lyžiarka, nejakým pluhom tam chodila rozhádzane, sprava doľava, technika jej jazdy nebola predvídateľná. Nepredvídaná bola teda zmena smeru jej jazdy, keď zrazu zmenila smer doľava. My sme ju každý obiehali z inej strany, zrážke sa už nedalo predísť, ale keby pokračovala vo svojom smere, nič by sa nestalo. Pred zrážkou nezaregistroval žiadny krik. Stret obžalovaného s poškodenou vnímal asi zo vzdialenosti 20 metrov, bol pod nimi.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. Martin Abelovský, ktorý po zákonnom poučení vypovedal, že pri takomto rozsahu poranenia hrudníka a vnútorných orgánov nie je možné na 100% zistiť, či ku poraneniam došlo nárazom, alebo následným akcelerovaným pádom na podložku. Dospel k záveru, že zrážka s inou osobou na svahu je príčinou vzniku zranení. Taktiež nie je možné určiť z ktorej strany, teda či ľavej alebo pravej došlo k nárazu, pretože nie je možné zistiť, či poranenia vznikli nárazom alebo následným dopadom na zem, alebo ich kombináciou. Nedá sa teda zistiť, či náraz bol z ľavej alebo z pravej strany, ale k nárazu došlo silnou kinetickou energiou, pretože boli poškodené obe strany hrudníka, ale nie je teda možné zistiť, z ktorej strany bola poškodená zrazená. Znalec ďalej uviedol, že poškodená na vlastnú žiadosť ukončila PN, ale pri takomto rozsahu zranení, ako sú zlomenina rebier, vnútorné krvácanie, pneumothorax, je doporučená dlhšia PN. Po dobu cca 6 týždňov bola obmedzená bolestivosťou hrudníka, napr. pri vstávaní z postele, ležaní, nemala by vykonávať žiadnu fyzicky náročnejšiu činnosť. Taktiež mala sadru na ruke z dôvodu zlomeniny záprstnej kosti, kde fixácia býva tiež cca 6 týždňov, a aj po tom je končatina stuhnutá, jemná motorika oslabená, preto obmedzenie trvalo dlhšie ako 6 týždňov. Nevedel uviesť, či sa poškodenej dalo pracovať s tou rukou, ale po operácia záprstnej kosti ani po 6 týždňoch ruka nie je plne funkčná.
Svedkyňa P. Ľ. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že vtedy bola v miestnosti prvej pomoci a cez vysielačku ju kontaktoval kolega P. M., že na svahu došlo k úrazu. Ona teda úraz nevidela, dostavila sa k nehode prostredníctvom vleku, zabezpečila miesto, aby nedošlo k ďalšiemu úrazu, a ošetrovala pacientku. Pacientka ležala na svahu, jej manžel tam bol niekde tiež, aj osoba, ktorá
mala pacientku zraziť, a ešte jej kolega, ktorý bol poverený doniesť transportný prostriedok. Pacientka sa sťažovala na bolesti hrudníka a ruky a na sťažené dýchanie. Iné osoby si svedkyňa veľmi nevšímala, keďže sa venovala jej. Potom bola naložená do saní, P. M. ju zviezol dole spolu s obžalovaný, ktorý istil sane zozadu. Ona sa postarala o veci a výstroj a stretli sa dole, kde čakala sanitka z T.. Jej bolo povedané, že obžalovaný mal zboku naraziť do zranenej osoby.
Na doplňujúcu otázku svedkyňa uviedla, že jediným zdrojom informácií bol vtedy jej kolega P. M., alebo to mohla počuť od manžela poškodenej, presne si nato už nepamätala.
Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli na návrh prokurátorky so súhlasom obžalovaného prečítané zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania.
Svedok G.. P. M. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že bol ako člen dobrovoľnej záchrannej služby na lyžiarskom stredisku O. v M., bolo to hneď ráno, len sa spúšťal vlek, a on bol na spodku vleku, na údolnej stanici, a nejakí lyžiari mu prišli oznámiť, že sa stal úraz, tak vybehol v závese najrýchlejšou cestou hore, lebo bol obutý v topánkach, tam bola poškodená, sedela na zemi aj s jej manželom. Sťažovala sa na bolesť ruky, predlaktia. On sa bál, aby nezlyžovala dole, tak šiel pre skúter, ktorý bol tiež pri údolnej stanici. Tak s kolegom P. Š. zobrali skúter, ale keď sa vrátili hore k poškodenej, sťažovala sa aj na pichanie v hrudníku, a preto keďže bolo podozrenie na poranenie chrbtice, vylúčil zvezenie na skútri. Skútrom sa vrátili dole na stanicu, a medzi tým manžel poškodenej volal RZP, aby sa nezdržiavali, a to zrejme sám, alebo ho o to svedok požiadal. Poškodenú chceli teda zviezť na kanadských saniach, tie sú ale na hornej stanici v domčeku vlekárov, preto sa obul do lyžiarok a lyží, a hore s ním šla kolegyňa P. Ľ., kde zobrali sane a s nimi zlyžovali ku poškodenej. Pred naložením poškodenej na sane ju museli zafixovať, ona pri tom kričala, že má bolesti. Nejako ju zafixovali, ale bol s tým problém lebo kričala od bolesti, a on bol prvýkrát s kolegyňou Ľ.O., preto nevedel, či mu bude vedieť pomôcť s tými saňami, preto obžalovaný mu pomáhal, že ho zozadu istil. Jeho kolegyňa s manželom poškodenej z miesta pobrali veci. Po príchode na údolnú stanicu pritiahli sane pred izbu horskej záchrannej služby a poškodenú preniesli vo vákuovom matraci do tejto miestnosti, následne prišla sanitka, v ktorej bola aj lekárka, lebo oni nevedeli vylúčiť, či je poškodená aj chrbtica, alebo nie. Potom niektorý z kolegov vypísal správu - záznam z úrazu do knihy úrazov, a ďalej sa poškodenej už venovala záchranka, on šiel zbaliť sane, ak by ich bolo opakovane treba.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že si tých lyžiarov vôbec nepamätá, ani ako lyžovali, nevidel ani tú zrážku. Svah bol ráno upravený, bolo polooblačno, určite nesnežilo. On si na svahu všímal najmä poškodenú a snažil sa získať čo najviac informácií o jej zdravotnom stave, iné osoby tam neriešil. Svah je členitý, odspodu je prvá tretina svahu strmá, stred je stredne strmý a najmenej strmou časťou je najvyššia časť. Poškodená sa nachádzala asi v polke až trištvrtine spodnej časti svahu, tej najstrmšej. Z lyžiarskeho hľadiska je tá spodná časť asi najťažšia pre lyžiarov. Spodná časť svahu bola upravená, ale bola aj tvrdá, premrznutá. Nevedel sa vyjadriť k tomu, o koľkú jazdu v poradí išlo jednak u poškodenej, ako aj u obžalovaného, ale mohlo ísť o prvú alebo druhú jazdu, pretože svah sa otváral v tom čase o 08:45 h. obžalovaný svedkovi pomáhal pri zafixovaní poškodenej, pri jej naložení na kanadské sane, jeho pomoc bola spontánna, nemusel ho nejako nabádať na pomoc. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, koľko lyžiarov bolo v tom čase na svahu.
Svedok P. Š. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že vtedy na svahu obsluhoval lyžiarsky vlek, mohlo to byť hneď z rána okolo 09:20 - 09:30 h., tesne po spustení vleku, ktorý sa spúšťa o 09:00 h. On sa nachádzal na údolnej stanici a dával pozor na nastupovanie lyžiarov na vlek, a oslovil ho svedok G.. P. M.Ň., že na trati došlo k úrazu, a že ak to bude možné, tak zranenú zvezú na skútri. On ako vodič obsluhoval skúter a P. M. bol spolujazdec a zároveň horská služba. Po príchode ku zranenej, ktorá sa nachádzala v najstrmšej časti svahu, spolu s P. M. zisťovali rozsah zranení. Vtedy kolega zistil, že okrem bolesti ruky má aj bolesti hrudníka, ona sama odmietla prevoz na skútri, sama uviedla, že je doktorka. Taktiež aj P. M. usúdil, že prevoz na skútri nie je vhodný, a tak zvolil prevoz na kanadských saniach. Keď sa dozvedel, že zranenú nebudú prevážať na skútri, tak z miesta odišiel na údolnú stanicu obsluhovať vlek, nakoľko pri nej ostali členovia horskej služby. P. M. si zabezpečil kanadské sane z hornej stanice a prevoz zranenej si riadil on už bez jeho prítomnosti. Na mieste, kde ošetrovali zranenú, sa nachádzala aj členka horskej služby P. Ľ.. A bol tam aj jemu neznámy lyžiar, s ktorým sa zranená zrazila počas lyžovačky, ktorý sa jej ospravedlnil. Z údolnej stanice aj videl, ako pomáhal s transportom zranenej. Svedok rozsahu zranení a okolnostiam, ako došlo ku zrážke, vôbec nevenoval pozornosť,
pretože jeho pracovnou náplňou bola obsluha vleku. V čase, keď došlo ku zrážke, bol na údolnej stanici, a práve v tom čase venoval pozornosť lyžiarom pri nastupovaní na vlek, preto nevidel, ako došlo ku zrážke a nevidel, akým spôsobom lyžovali. Bolo to zrána a bolo pekné počasie na lyžovačku. Presne si už nespomenul, aký bol svah, ale keďže to bolo zrána, musel byť ešte upravený, nerozlyžovaný. Pamätal si, že zranená bola precitlivená, sťažovala sa na bolesť ruky a bolesti v hrudníku, keď jej P. M. chcel upraviť polohu tela, tak sa sťažovala na bolesti, a zrejme preto rozhodol, že prevoz uskutoční na kanadských saniach.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 46/2015, zo záverov ktorého vyplýva, že poškodená utrpela dňa 05. 01. 2015 sériovú zlomeninu troch rebier vľavo (neúplnú zlomeninu 3. A 4. Rebra, úplnú zlomeninu 5. Rebra), pomliaždenie dolných častí oboch lalokov pľúc s pneumothoraxom vľavo a skrvácaním do pohrudnicovej dutiny obojstranne, úplnú zlomeninu 5. záprstnej kosti pravej ruky s posunom úlomkov. Poškodená mohla utrpieť zranenia tak, ako je to uvedené v jej výpovedi, utrpela komplexné tupé poranenie hrudníka aj pľúc. Tieto zranenia vznikajú buď silným nárazom pohybujúceho sa hrudníka o podložku alebo statickú prekážku, alebo silným nárazom iného predmetu do statického zafixovaného hrudníka. Ku zlomeninám došlo v pazuchovej čiare, v mieste najväčšieho ohnutia rebier, je to miesto typické pre nepriamo vzniknuté zlomeniny, teda zlomeniny, ktoré vznikajú po stlačení hrudníka v predozadnom smere. Ide o veľmi častý mechanizmus pri páde na jednu stranu hrudníka alebo narazením hrudníka o podložku. Narazenie hrudníka o svah bolo takej intenzity, že prekonalo elasticitu troch rebier na ohyb. Tupá zraňujúca sila bola vysokej intenzity a došlo aj k pomliaždeniu pľúcneho tkaniva oboch lalokov pľúc. Následkom poškodenia pľúcneho tkaniva došlo k neveľkému krvácaniu do pohrudnicovej dutiny a súčasne natrhnutím pľúcneho tkaniva aj k preniknutiu vzduchu do ľavej pohrudnicovej dutiny, čo spôsobilo čiastočný kolaps ľavých pľúc, teda vznik pneumothoraxu. V tomto prípade po zrážke s inou osobou poškodená spadla na lyžiarsky svah, narazila si ľavý hrudník a súčasne pravou rukou zovretou v päsť (pravdepodobne držala lyžiarsku palicu), narazila tiež o podložku a vznikla zlomenina záprstnej kosti. Znalec zranenia kategorizoval ako ťažké, poškodená utrpela komplexné poranenie hrudníka s poškodením životne dôležitého orgánu - pľúc, s krvácaním a pneumothoraxom, v kombinácii so zlomeninou záprstnej kosti pravej ruky, ktorá si vyžiadala operáciu. Zranenia poškodenej z lekárskeho hľadiska javia znaky ťažkej ujmy na zdraví. Primeraná doba PN je 8 až 12 týždňov podľa pracovného zaradenia a subjektívnych ťažkostí, doba liečby tohto rozsahu a kombinácie zranení bez komplikácií je 8 až 10 týždňov, doba trvania obmedzujúcich ťažkostí je spravidla 8 týždňov. Prítomnosť trvalých následkov znalec nepredpokladá, bolestné určil vo výške 3.256,- Eur.
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: lekárske správy (č.l. 83 - 90, 147 - 149), vyčíslenie nákladov (č.l. 91), potvrdenie o výške vyplatených dávok (č.l. 92), uplatnený nárok na náhradu škody poškodenou (č.l. 150 - 158), evidencia priestupkov (č.l. 179), správa Mesta Hriňová (č.l. 180), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 254).
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná. Je nepochybné, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo ku kolízii na lyžiarskom svahu, po ktorej poškodená utrpela zranenia, ktoré sú uvedené v skutkovej vete obžaloby. Obžalovaný túto skutočnosť ani nenamietal, bránil sa však tým, že poškodená bola slabá lyžiarka a že mu vytvorila náhlu prekážku, preto už zrážke nedokázal zabrániť. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že na svahu sa v čase incidentu nenachádzalo veľa lyžiarov, v podstate v poslednej, najstrmšej časti, sa v čase zrážky mala nachádzať len poškodená, obžalovaný, a svedok T. L.. Ako vypovedal sám obžalovaný, šírka zjazdovky bola nafúkaná snehom na 20 metrov. Podľa názoru súdu všetky tieto faktory dávali dostatočnú možnosť obžalovanému, aby sa poškodenej vyhovel, resp. nelyžoval v jej tesnej blízkosti, aby tak nedošlo ku zrážke. Ak by poškodená nevedela lyžovať, a chodila nekontrolovateľne pluhom sprava doľava, ako to tvrdil obžalovaný a svedok L., o to viac mal obžalovaný a svedok dávať pozor na dianie na zjazdovke a počínať si tak, aby neboli ohrození ostatní lyžiari. Taktiež, vzhľadom na zranenia poškodenej, je zrejmé, že obžalovaný musel ísť rýchlo, keďže poškodená utrpela viacpočetné zlomeniny a pomliaždenie dolných častí oboch lalokov pľúc s pneumothoraxom. Je potom zrejmé, že poškodená utrpela zranenia v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ktorý do nej odzadu narazil. Taktiež je potom vzhľadom na konanie a následok irelevantné, či k nárazu obžalovaného do poškodenej došlo
do ľavej, alebo pravej strany, keď bolo jednoznačne preukázané, že ku nárazu do poškodenej došlo zozadu, a navyše aj znalec konštatoval, že pri takomto rozsahu zranení sa nedá určiť, či ku nárazu došlo sprava alebo zľava. Taktiež je s pohľadu trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného irelevantné, či zranenia poškodenej boli spôsobené priamo nárazom, alebo následne pádom tela o svah, pretože pokiaľ by ku nárazu do poškodenej nedošlo, nespadla by. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom súd dospel k záveru, že v konaní neboli zistené také dôvodné pochybnosti, ktoré by museli viesť k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby, preto súd uznal jeho vinu v zmysle podanej obžaloby.
Súd odmietol návrh na vykonanie dôkazu - vykonanie vyšetrovacieho pokusu, pretože podľa názoru súdu by nebolo možné na svahu navodiť identické podmienky, ktoré na ňom boli v čase incidentu (vonkajšiu teplotu, teplotu a kvalitu snehu, ostatné vplyvy počasia), a preto by výsledky vyšetrovacieho pokusu boli pre konanie nepoužiteľné.
Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Obžalovaný P. O. tak svojim konaní naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené potom prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, súd preto musel podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom predstavuje až6 mesiacov až 16 mesiacov.
Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa nedopustil žiadneho priestupku, ani nebol doposiaľ odsúdený. Z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne.
Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade výkonu tohto trestu za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 12 mesiacov, teda opäť na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na okolnosti spáchania skutku, že išlo o nedbanlivostný trestný čin, ako aj na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ viedol riadny život a nespáchal ani žiadny priestupok. Takýto trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu.
V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody poškodená P.. Y. W., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., a Sociálna poisťovňa, ktorí svoje nároky aj riadne vyčíslili. Súd potom zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť zdravotnej poisťovni sumu 1.677,28 Eur z titulu vynaložených nákladov na liečenie poškodenej, ďalej ho zaviazal k povinnosti zaplatiť Sociálnej poisťovni sumu 782,30 Eur z titulu vyplatených nemocenských dávok. Súd zaviazal obžalovaného k povinnosti zaplatiť poškodenej P.. Y. W. sumu 3.729,41 Eur z titulu bolestného v zmysle znaleckého posudku a z titulu náhrady za stratu na zárobku počas PN. So zvyškom jej nároku na náhradu škody ju súd odkázal na civilné konanie, pretože dokazovanie o takto uplatnenom nároku by bolo nad rámec trestného konania a zbytočne by ho predĺžilo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.