Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23To-81-2017.pdf
PDF · 77.25 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/81/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Františka Kováča, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. októbra 2017 prejednal odvolanie obžalovaného
P.
nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom S., J. M. XXXX/XX, t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, na verejnom zasadnutí prítomného,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 4T/61/2017-167 zo dňa 8.6.2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/61/2017 zo dňa 8.6.2017 bol obžalovaný ml. H. N. uznaný vinným v bode 1) prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, pretože dňa 28.03.217 v čase o 20:30 hod. v hypermarkete S. v S., W. č. XXXX preniesol cez pokladničnú zónu v spodnom prádle mobilný telefón z. D. X. X D. v hodnote 37,49 €, ktorý nezaplatil, kde bol zastavený a kontrolovaný príslušníkom SBS, čím svojím konaním nespôsobil žiadnu škodu spoločnosti S. X. SR a.s., W., O. A. č. X/A, nakoľko tovar bol vrátený späť do predajne, a to napriek tomu, že bol Krajským riaditeľstvom PZ Trenčín postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste č. XXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX za priestupok proti majetku podľa § 50 Zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov, právoplatnou dňa 31.08.2016, a napriek tomu, že bol odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina č. 29T 115/2016 zo dňa 14.12.2016, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona; v bode 2) z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona, pretože dňa 23.08.2016 v čase o 08:30 hod. v hypermarkete S. v S., W. č. XXXX na predajnej ploche v časti elektronika prineseným magnetom znefunkčnil bezpečnostný alarm na vystavenom mobilnom telefóne zn. G. R následne odpojil bezpečnostný kábel od krytu telefónu a daný telefón si schoval do rukáva svetra, ktorý mal oblečený a prešiel s ním pokladničnú zónu bez zaplatenia, čím svojim konaním spôsobil spoločnosti S. X. SR a.s., W., O. námestie č. X/A škodu vo výške 72,35 €, a to napriek tomu, že bol za priestupok proti majetku podľa § 50 Zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste č. XXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX, právoplatnou dňa XX.XX.XXXX,
Bol za to odsúdený podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na §§ 36 písmeno l) písmeno n), 37 písmeno h) písmeno m), 38 odsek 2 Trestného zákona a za použitia § 42 odsek 1 s poukazom na § 41 odsek 2 Trestného zákona a § 117 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
súd obžalovaného ml. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. A ďalej aj podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s prihliadnutím na §§ 36 písmeno l), písmeno n), 37 písmeno m) Trestného zákona za použitia §§ 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8, 117 odsek 1 Trestného zákona na samostatný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace nepodmienečne so zreteľom na § 49 odsek 2 Trestného zákona. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného ml. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušil právoplatné výroky o treste, a to v rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 14.12.2016, sp. zn. 29T/115/2016, ktorým bol obžalovanému ml. uložený podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona a iné úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 119 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2016 a v rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.02.2017, sp. zn. 8T/58/2016, v ktorom bolo u obžalovaného ml. upustené od uloženia súhrnného trestu, a to aj za spáchaný pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona a iné, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.04.2017, a súčasne súd zrušil aj všetky rozhodnutia obsahovo na oba výroky nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú obchodnú spoločnosť S. X. SR, a. s., W., O. nám. X/A, IČO: 31 321 828 s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním čo do výroku o treste obžalovaný. Svoje odvolanie zdôvodnil prostredníctvom obhajcu. V dôvodoch odvolania uviedol, že z obsahu rozsudku vyplynulo, že súd dospel k záveru, že obžalovaný je osobou narušenou z pohľadu správania, má sklony k trestnej činnosti a nezobral si ponaučenie z predchádzajúcich odsúdení, a preto je nevyhnutné mu ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. S týmto záverom však nemožno súhlasiť. Súd sa nedostatočne riadil zákonnými ustanoveniami o trestaní mladistvých. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu. Obžalovaný poukázal na svoj postoj k spáchanej trestnej činnosti, ktorú priznal a oľutoval. Boli teda splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Obžalovaný napomáhal aj orgánom činným v trestnom konaní, čo potvrdil aj vyhlásením o vine pred súdom. Tým uľahčil súdu prvého stupňa dokazovanie vo veci, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, poľahčujúce okolnosti, výšku spôsobenej škody, stupeň závažnosti činu je trest odňatia slobody uložený mu v trvaní 27 mesiacov nepodmienečne trestom neprimeraným. Najmä v období, kedy sám obžalovaný si uvedomil svoje poklesky, nebude pokračovať v trestnej činnosti a rozhodol sa viesť riadny život a dokončiť si školu. Navrhuje preto, aby krajský súd rozsudok zrušil a to vo výroku o treste a uložil obžalovanému miernejší trest odňatia slobody. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný na svojom odvolaní zotrval.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
K výroku o vine v preskúmavanom rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že tu súd prvého stupňa postupoval v súlade s Trestným poriadkom, kedy tento výrok bol urobený potom ako súd prijal postupom podľa § 257 Tr.por. vyhlásenie obvineného, že je vinným zo spáchania skutkov, kladených mu za vinu obžalobou.
K vytýkaným skutočnostiam uvedeným v odvolaní obžalovaného týkajúcich sa výroku o treste, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa na hodnotení osoby obžalovaného, vrátane priznania poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti podľa § 36 a § 37 Tr.zák. Súd prvého stupňa pritom svoj názor na osobu obžalovaného, ale aj na primeraný trest, správne a dostatočne presvedčivo odôvodnil.
Obžalovaný je osobou hoc nízkeho veku už 2-krát súdne trestanou, a to aj pre závažný násilný trestný čin. Zo správy úradu práce a sociálnych vecí a rodiny bolo zistené, že problémy s jeho výchovou sú už od roku 2010, kedy bol prvýkrát zaevidovaný do evidencie problematickej mládeže pre výchovné problémy a záškoláctvo. Od roku 2011 mal prvýkrát nariadené výchovné opatrenie, ktoré sa minulo účinkom. Následne v roku 2012 bol nad jeho výchovou uložený dohľad, taktiež bez efektu a preto bol umiestnený v liečebnom sanatóriu. Keďže ani tam sa nepodarilo jeho prevýchovu zvládnuť, následne bol umiestnený až v reedukačnom centre. Aj odtiaľ utekal a na slobode sa dopúšťal trestnej činnosti.
K súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov nepodmienečne, uloženého mu prvostupňovým súdom je potrebné uviesť nasledovné. Už predchádzajúci trest odňatia slobody, na základe dohody mu uložený vo výške 18 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, mu bol vymeraný za zohľadnenia všetkých okolností prípadu, najmä, že sa ho dopustil ako mladistvý v mimoriadne zníženej miere, pričom išlo o trest za nebezpečný a násilne spáchaný zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Tr.zák. Jeho protispoločenská činnosť zrejme aj vplyvom neúspešnej prevýchovy, kde zlyhali prevýchovné prostriedky mimo trestného konania vygradovala. Tieto okolnosti preto aj prvostupňový súd zobral do úvahy a opätovne mu ukladal trest stále na dolnej hranici trestnej sadzby určenej ustanovením § 199 ods. 1 Tr.zák. Tam trestná sadzba umožňuje uložiť trest odňatia slobody na 5 rokov až 10 rokov, pričom zohľadniac ustanovenie § 117 ods. 1 Tr.zák. sa táto trestná sadzba znižuje u mladistvých na polovicu, pričom horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby 2 roky. V trestnej sadzbe 2 roky až 5 rokov mu teda prvostupňový súd ukladal opätovne trest na jej samej dolnej hranici.
K samostatnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace je potrebné uviesť, že sa trestného činu krádeže, pre ktorý bol trest ukladaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, kedy iný trest ako trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom ani v zmysle Trestného zákona neprichádzal do úvahy. Navyše opäť ide o trest uložený na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá je podľa § 212 ods.2 Tr.zák. vo výmere 6 mesiacov až 3 roky. Podľa § 117 ods.1 Tr.zák. u mladistvého je táto trestná sadzba upravená na 3 mesiace až 1 rok a 6 mesiacov. Je teda zrejmé, že na obvineného nepôsobil prevýchovne ani vyššie uvedený podmienečne mu odložený trest, ktorý ho nenapravil, ani ho neodradil od ďalšej trestnej činnosti. Obvinený nie je spôsobilý zvládať svoj život na slobode inak, ako páchaním trestnej činnosti.
Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom obžalovaného v tom, že uložené tresty odňatia slobody, oba na dolnej hranici podľa zákona upravenej trestnej sadzby, by boli neprimerane prísne, a bolo by ich potrebné zmierňovať použitím ustanovenia § 39 Tr.zák. Takémuto postupu nenasvedčujú ani okolnosti prípadu, a už vôbec nie pomery na strane páchateľa, ktoré by skôr svedčili o prísnejšom treste odňatia slobody, ktorý vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora nemohol byť ukladaný.
Prvostupňovým súdom uložené tresty odňatia slobody spĺňajú podľa názoru odvolacieho súdu všetky atribúty tak z hľadiska generálnej, aj individuálnej prevencie, zohľadňujú osobu obžalovaného, charakter trestnej činnosti kladenej mu za vinu, jej následky, či zavinenie. Zároveň sú takéto tresty plne spôsobilé prevychovať obžalovaného, a sú tiež výslovne potrebné na jeho nápravu.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.