Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16Cb-13-2014.pdf
PDF · 192.23 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/13/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: ZEDA Beton, a.s., IČO: 44 114 036, Pribylinská 12, Bratislava - Rača, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, Bratislava, proti žalovanému: DUNTRANS s.r.o., IČO: 36 259 870, Bratislavská 918,, Dunajská Streda, zastúpenému splnomocnenkyňou: JUDr. Eva Skačániová, advokátka, Dunajská Streda, o 14.247,02 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba o zaplatenie 14.247,02 € s 0,05 % denným úrokom z omeškania od 18. februára 2014 sa zamieta II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 13. októbra 2014 domáhal voči žalovanému zaplateniu 14.247,02 € s dohodnutým úrokom z omeškania. V žalobe predniesol, že so žalovaným 5. novembra 2013 uzavrel dve kúpne zmluvy, ktorými od neho kúpil dve nákladné motorové vozidlá. Po ich prevzatí sa na vozidlách v januári 2014 objavili skryté vady v zmysle ods. 6.1 uvedených zmlúv, ktoré vzhľadom na ich povahu museli existovať už v čase prevzatia vozidiel. Náklady na odstránenie týchto vád predstavovali v súčte žalovanú sumu ,z čoho 4.851,42 € bolo na jednom vozidle a 9.395,06 € na druhom vozidle. Žalovaný náklady neuhradil, hoci vady boli zo strany žalobcu uplatnené včas. Preto si žalobca u žalovaného uplatňuje nárok na zľavu z ceny vo výške rovnej nákladom vynaloženým na opravy.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietol, že vady mu neboli oznámené včas napriek stretnutiu strán 20. decembra 2013, hoci žalobca už v tom čase vedel o výške nákladov na odstránenie vád. Ďalej poukázal na to, že vozidlá boli predané ako ojazdené a žalobca bol s ich technickým stavom oboznámený. Na preberacom protokole z 8. decembra 2013 potvrdil, že nie je oprávnený uplatňovať nároky zo zjavných vád. Žalovaný tiež namietal, že faktúry na opravu boli vystavené skôr než faktúry na náhradné diely, ktoré mali byť opravou zabudované. O vykonaných opravách sa žalovaný dozvedel až z listu právneho zástupcu žalobcu vo februári 2014, na jeho snahy o rokovanie však žalobca nereagoval. Konečne žalovaný namietol nesprávne stotožnenie zľavy z kúpnej ceny s hodnotou opráv (§ 439 Obchodného zákonníka). Neskôr žalovaný doplnil, že žalobca skryté vady vozidiel ani riadne nešpecifikoval.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na ods. 6.5 oboch kúpnych zmlúv, podľa ktorých kupujúci nemusel vytknúť vady bezodkladne, ale do šiestich mesiacov od prevzatia. Podporne poukázal na § 428 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva až dvojročná lehota na uplatnenie vád. Namietol, že pred kúpou nemohol vykonať odbornú prehliadku ani skúšobnú jazdu na vozidlách, lebo boli odhlásené z evidencie. Predmetom stretnutia 20. decembra 2013 nebolo prerokovanie nárokov z vád, ale len odovzdanie mýtnej jednotky. Ďalej žalobca predniesol, že jemu samému sa neporadilo spojiť s
konateľom žalovaného a prerokovať s ním tieto sporné otázky. Poukázal tiež na ods. 6.1 oboch kúpnych zmlúv, v ktorých žalovaný ako predávajúci urobil určité prehlásenie, ktoré sa ukázalo nepravdivým, a z toho vyplýva jeho zodpovednosť. Odkazy žalovaného na preberacie protokoly z 8. novembra 2013 považuje za nepravdivé. Predmetom stretnutia 8. novembra 2013 malo byť len prevzatie vozidiel, na ktoré bol splnomocnený zamestnanec žalobcu pán G.. Žalobca nemal vedomosť, že žalovaný pripravil nový preberací protokol, ktorým podstatným spôsobom modifikoval svoju zodpovednosť za vady vyplývajúcu z kúpnych zmlúv. V tomto smere by malo ísť o kumulatívnu nováciu, na jej uzavretie však zamestnanec žalobcu pán G. nebol oprávnený. Žalovaný tak z týchto protokolov nemôže uplatňovať žiadne práva. K otázke dátumov faktúr za opravy a náhradné diely žalobca poukázal na to, že tieto vystavovali tretie osoby a žalobca na ne nemal žiaden vplyv. Sumu 14.247,02 € považoval žalobca za vynaloženú účelne, za samotné opravy v skutočnosti zaplatil ešte viac. Je preto logické, že cena tovaru musí byť nižšia o tieto náklady, keďže žalobca ich vynaložiť nechcel, no musel. Žalobca v tomto smere poukázal aj na posun judikatúry k otázke náhrady škody od polovice 90-tych rokov, ktorá začala náhradu škody chápať ako náhradu všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného stavu.
4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 O. s. p., § 177 ods. 1 C. s. p.), na ktorom vykonal dokazovanie:
- výsluchom účastníkov konania podľa § 131 O. s. p. (predseda predstavenstva žalobcu C.. U. X., zápisnica o pojednávaní zo 4. decembra 2015, č. l. 103 až 105, strana 2 a 3; konateľ žalovaného C.. Š. Z., zápisnica o pojednávaní zo 4. decembra 2015, strana 3 a 4),
- výsluchom svedka E. G. (zápisnica o pojednávaní z 9. marca 2016, č. l. 124 až 126, strana 3 a 4),
- listinnými dôkazmi, a to: doloženie podkladov a informácie z 10. novembra 2015 (č. l. 81) s prílohami
- faktúra č. XXXXXXXXX (č. l. 82 a 83), výdajka (č. l. 84 až 88), faktúra č. XXXXXXXXX (č. l. 89 a 90), výdajka (č. l. 92 až 100), odpoveď na výzvu z 20. novembra 2015 (č. l. 101), odpoveď z 25. novembra 2015 (č. l. 102), protokol o technickej kontrole vozidla (č. l. 128 a 129), cenové ponuky (č. l. 130 až 131), ponuky z internetu (č. l. 202 až 204), doklady žalovaného o prevádzke vozidla (č. l. 206 až 209 a č. l. 211 až 219),
- znalecký posudok C.. U. K. Č.. XX/XXXX z 4. februára 2016 (č. l. 176 až 198), a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2, § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
5. a) Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorého predmetom podnikania je okrem iného stavebná výroba, žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorého predmetom podnikania je okrem iného automobilová doprava. (nesporné skutočnosti)
b) V druhej polovici roka 2013 mal žalobca záujem kúpiť domiešavače, pričom nechcel kupovať nové, keďže v danom čase bola stavebná výroba v kríze. V tejto súvislosti žalobca nadviazal kontakt s konateľom žalovaného, ktorý mal dve takéto vozidlá na predaj. Tieto vozidlá boli technickou kontrolou 18. apríla 2013 uznané za spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách (protokoly č. l. 128 a 129). Konateľ žalovaného voči žalobcovi jasne prejavil, že vozidlá približne dva roky stáli na dvore a nepoužívali sa, takisto voči nemu prejavil, že vozidlá sú staršie a majú najazdených približne 500.000 kilometrov. Svedkovi G. ako aj predsedovi predstavenstva žalobcu bolo umožnené vozidlá prehliadnuť. Po tejto prehliadke svedok G. upozornil predsedu predstavenstva žalobcu na svoje pochybnosti o technickom stave oboch vozidiel. Na tomto stretnutí sa konateľ žalovaného a predseda predstavenstva žalobcu dohodli na cene 26.500 € za každé vozidlo; pôvodná požiadavka žalovaného bola 27.500 € za jedno vozidlo, cenu však znížil vzhľadom na kúpu oboch vozidiel naraz. Po určitom čase do areálu žalovaného znova prišiel svedok G. spolu so šoférmi, s ktorými obe vozidlá vyskúšali. Na tento účel žalovaný zapojil do oboch nákladných vozidiel autobatériu. Vodičom bolo umožnené s oboma vozidlami jazdiť v areáli žalovaného, a to rýchlosťou do 20 km/h pri zaradenom 3. rýchlostnom stupni. Vodiči upozornili svedka G. na to, že jedno vozidlo nedobrzďuje, a tiež na drobnú vadu tachografu a prístrojovej dosky.
c) Približne v rovnakom čase nechal žalobca u svojho právneho zástupcu vypracovať návrh kúpnej zmluvy, ktorý predložil na vyjadrenie žalovanému (k textu zmluvy pozri ďalej). V odsekoch 6.1 oboch návrhov kúpnych zmlúv bola skrytá vada definovaná okrem iného nákladmi na opravu viac ako 100
€. Žalovaný prejavil voči niektorým častiam zmluvy nesúhlas; konkrétne voči odseku 6.1 žiadal, aby nezodpovedal za žiadne skryté vady. Následne došlo k dohode medzi predsedom predstavenstva žalobcu a konateľom žalovaného, že suma uvedená v odseku 6.1 oboch zmlúv bude zvýšená na 1.000 €. Po dosiahnutí dohody podpísali žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci dve rovnako znejúce kúpne zmluvy dňa 6. novembra 2013:
- prvou z nich (č. l. 7 a 8) sa žalovaný zaviazal predať žalobcovi motorové vozidlo U. V. oranžovej farby, id. č.: S., rok výroby: 2004, EČV: Y. XXXBN za cenu 26.500 € bez DPH (články I a II kúpnej zmluvy) a
- druhou (č. l. 10 a 11) sa žalovaný zaviazal predať žalobcovi motorové vozidlo U. V. oranžovej farby, id. č.: S., rok výroby: 2000, EČV: Y. XXXCV za cenu takisto 26.500 € bez DPH (články I a II kúpnej zmluvy).
Obidve zmluvy obsahovali okrem iného tieto rovnako znejúce ustanovenia „Článok III Kúpna cena 3.2 Kúpna cena bola stanovená dohodou zmluvných strán, s prihliadnutím na súčasný stav Motorového vozidla, rok výroby a počet najazdených kilometrov... Článok IV Stav motorového vozidla 4.1 Predávajúci vyhlasuje, že Motorové vozidlo:
- bolo používané
- bolo riadne udržiavané...
- má nasledovné vady:
opotrebenie, spôsobené obvyklým užívaním motorového vozidla. 4.2 Kupujúci vyhlasuje, že sa zo stavom Motorového vozidla v rámci možnosti riadne oboznámil jeho obhliadkou a skúšobnou jazdou... Článok V Odovzdanie predmetu kúpy a prevod vlastníckeho práva 5.1 Predávajúci a Kupujúci sa dohodli, že Motorové vozidlá odovzdá Predávajúci Kupujúcemu...; spolu so všetkými dokladmi a dokumentmi, kľúčmi, dielmi, doplnkami a iného príslušenstva,... 5.2 Miestom odovzdania... je sídlo Predávajúceho, pričom Kupujúci je povinný... najmä prezrieť Motorové vozidlo, prevziať Motorové vozidlo a všetky doklady a dokumenty od Predávajúceho... Článok VI Ďalšie dojednania 6.1 Predávajúci prehlasuje, že Kupujúceho oboznámil s technickým stavom Motorového vozidla, popísal ho tak, ako ho sám pozná z doby prevádzkovania a žiadnu technickú závadu alebo právny dôvod brániaci riadnemu užívaniu vozidla úmyselne nezatajil. Predávajúci vyhlasuje, že nemá vedomosť o žiadnych skrytých vadách, ktoré by obmedzovali alebo bránili používaniu Motorového vozidla. Za skrytú vadu podľa tohto článku sa rozumie taká vada, ktorá existovala v čase odovzdania/prevzatia Motorového vozidla a prejaví sa do šiestich mesiacov od podpisu tejto zmluvy a ktorá si vyžaduje náklady na opravu viac ako 1.000,- EUR. Predávajúci zaručuje, že Motorové vozidlo bude spôsobilé na obvyklé užívanie počas doby šiestich mesiacov od odovzdania Motorového vozidla... 6.3 V prípade, že Predávajúci poruší akýkoľvek svoj záväzok uvedený v bodoch 4.1. a/alebo... 6.1 tejto Zmluvy alebo v prípade, že sa vyhlásenia Predávajúceho urobené v predmetných bodoch ukážu ako nepravdivé, pôjde o podstatné porušenie tejto Zmluvy a Kupujúci má právo od tejto Zmluvy odstúpiť... 6.5 Ak je alebo ak sa stane niektoré z prehlásení, záruk a zaistení Predávajúceho uvedených v bodoch 4.1 a 6.1 alebo inde v tejto Zmluve nepravdivým, nesprávnym alebo neúplným, má Kupujúci, okrem práva odstúpiť od tejto Zmluvy podľa bodu 6.4, podľa svojej voľby k dispozícii jeden, alebo niekoľko z nasledujúcich nárokov, pričom jeho ostatné nároky vyplývajúce z právnych predpisov ostávajú zachované:
- nárok na bezplatné odstránenie vád Predávajúcim,
- nárok na zľavu z kúpnej ceny,
- a/alebo všetky ďalšie nároky... (teda aj nárok na náhradu škody...) Kupujúci nie je oprávnený uplatňovať kumuláciu nárokov... Právo vytknúť u Predávajúceho faktické vady Motorového vozidla alebo jeho súčasti či príslušenstva, hlavne tie, ktoré vyplývajú z porušenia prehlásenia, zaistenia alebo záruk uvedených v bodoch 4.1 a 6.1 alebo na inom mieste v tejto Zmluve, patrí Kupujúcemu počas doby šiestich mesiacov odo odovzdania Motorového vozidla... Článok VII Záverečné ustanovenia
7.1 ...Práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovne upravené v tejto Zmluve, sa spravujú príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb... s výnimkou § 422 až 423 Obchodného zákonníka, alebo iných odporujúcich ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré sa na túto Zmluvu neuplatňuje...“
d) Dňa 8. novembra 2013 svedok G. za pomoci dvoch šoférov prevzali od žalovaného obe motorové vozidlá v Y. F.. Pritom bol svedkovi G. predložený preberací protokol, ktorého obsah konateľ žalovaného svedkovi vysvetlil. Preberací protokol (nesporný obsah na č. l. 34 a 35) obsahuje okrem iného ustanovenie, podľa ktorého „záruka na motorové vozidlo sa riadi týmto preberacím protokolom, kúpnou zmluvou a ustanoveniami Obchodného zákonníka. /2. Kupujúci nie je oprávnený uplatniť nároky z vád tovaru, ktoré sú zjavné a ktoré tovar má v momente prevzatia a na ktoré predávajúci upozornil kupujúceho pri prevzatí tovaru. Za zjavné vady sa pritom považujú vždy vady mechanického charakteru. Kupujúci berie na vedomie, že kupuje ojazdené motorové vozidlo, ktoré bolo používané v bežnej prevádzke a že predávajúci nezodpovedá za žiadne vady motorového vozidla, ktoré sú dôsledkom jeho opotrebenia. /3. Akékoľvek neskoršie uplatnenie nárokov z vád tovaru, ktoré by mohli byť pri starostlivom prevzatí tovaru zistené, je vylúčené. /4. Predávajúci nezodpovedá najmä za vady motorového vozidla, ktoré bolo: - mechanicky alebo inak poškodené ..., závady, ktoré sa dôsledkom opotrebenia ojazdeného motorového vozidla tak ako bolo toto predmetom kúpy. /5. Predávajúci nezodpovedá za bežné opotrebenia motorového vozidla a prípadné vady, ktoré vznikli v jeho dôsledku.“ Svedok G. za žalobcu tento protokol podpísal, pričom voči konateľovi žalovaného nevytkol žiadne vady. Spolu s vozidlami boli svedkovi G. odovzdané okrem iného aj protokoly o technickej kontrole a osvedčenie o technickej kontrole (č. l. 128 a 129), ako aj diagnostika vozidla zo systému Auto.com (č. l. 36). Žalobca zaplatil za vozidlá dohodnutú cenu (nesporná skutočnosť).
e) Vozidlá boli od žalovaného dovezené do priestorov žalobcu. Vzhľadom na negatívne skúsenosti vodičov z brzdnými účinkami, ale aj za účelom zabezpečenia spoľahlivej funkčnosti vozidiel nechal žalovaný urobiť tzv. diagnostiku teda prehliadku vozidla odborným mechanikom. Nebolo zistené, či mechanici na motorových vozidlám zistili vady, ktoré by bránili užívaniu oboch motorových vozidiel bežným spôsobom, prípadne ktoré by presahovali rámec bežného opotrebenia zodpovedajúceho veku vozidla a počtu najazdených kilometrov udanému v kúpnych zmluvách. Na základe takto vykonanej prehliadky nechal žalobca vypracovať cenovú ponuku spoločnosti U.-N. V., spol. s r.o.. na opravy, ktoré po prehliadke považoval za potrebné. Nebolo však zistené, že by táto spoločnosť prehliadla obe motorové vozidlá predtým, než predložila žalobcovi svoju cenovú ponuku. Táto spoločnosť ponúkla žalobcovi servis jedného vozidla za sumu 13.676,88 € s DPH a druhého za sumu 20.470,07 € s DPH (odpoveď č. l. 101, ponuky č. l. 69 až 76). Žalobca následne u spoločnosti Proparts Group s.r.o. objednal náhradné diely na obidve vozidlá (faktúry a dodacie listy č. l. 82 až 100), medzi nimi na
- motorové vozidlo roku výroby 2004 (id. č.: S.): nátrubok v cene 201,60 €, držiak trysky v cene 1.288,80 €, triangel v cene 324 €, uloženie stabilizátora v cene 15,35 €, uloženie priečneho stabilizátora v cene 81,60 €, uloženie priečneho stabilizátora v cene 16,32 €, puzdro stabilizátora v cene 28,80 €, gumu stabilizátora v cene 28,80 €, brzdové doštičky v cene 324 €, brzdové valce v cene 1.392 €, posilňovač spojky v cene 310,80 €, drážkový remeň v cene 26,40 €, napínacia kladka v cene 114 €, OPS konektora pripojenia vzduchu v cene 48 €, spojovačka dlhá 1. náprava v cene 334,80 €, spojovačka dlhá 2. náprava v cene 226,80 €, spojovačka prepojovacia v cene 262,80 €, spojovačka krátka 1. náprava v cene 214,80 €, spojovačka krátka 2. náprava v cene 202,80 €, spojovačka prepojovacia v cene 190,80 €, koncové svetlo ľavé v cene 42 €, koncové svetlo pravé v cene 42 €, pedálový brzdič v cene 588 €, OPS konektora pripojenia tlakového vzduchu v cene 16,80 €, proporcionálny relé ventil v cene 394,80 €, šroubenie v cene 6,84 € a 20,52 €, modulátor nápravy v cene 754,80 € (všetky ceny bez DPH);
- motorové vozidlo roku výroby 2000 (id. č. id. č.: S.): brzdové doštičky v cene 216 €, trubka výfuku ľavá v cene 97,20 €, brzdové valce v cene 696 €, uloženie stabilizátora v cene 15,36 €, uloženie priečneho stabilizátora v cene 97,92 €, puzdro stabilizátora v cene 28,80 €, guma stabilizátora v cene 28,80 €, brzdový kotúč v cene 156 €, OPS náboja zadnej nápravy s ABS krúžkom v cene 156 €, ložisko zadného náboja vnútorné v cene 237,60 €, ložisko zadného náboja vonkajšie v cene 165,60 €, spojovačka prepojovacia v cene 190,80 €, spojovačka dlhá 1. náprava v cene 334,80 €, spojovačka krátka prvá náprava v cene 214,80 €, spojovačka dlhá 2. náprava v cene 226,80 €, spojovačka krátka 2. náprava v cene 202,80 €, spojovačka prepojovacia v cene 262,80 € (všetky ceny bez DPH).
f) Objednané náhradné diely nechal žalobca do vozidla namontovať u podnikateľa G. M., podnikajúceho pod obchodným menom STEELDESIGN, v mesiacoch december 2013 a január 2014. Tento vyúčtoval žalobcovi okrem iného tieto práce (faktúry č. l. 9 a 12, odpoveď č. l. 102):
- motorové vozidlo roku výroby 2004 (id. č.: S.): výmenu brzdového obloženia v cene 78,12 €, posilňovača spojky v cene 195,30 €, odvzdušnenie spojky v cene 175,77 €, výmenu zadných svetiel v cene 39,06 €, zadných brzdových valcov v cene 117,18 €, demontáž a montáž štartéra v cene 97,65 €, výmenu pozičných svetiel v cene 78,12 €, výmenu dlhej spojovacej tyče riadenia v cene 78,12 €, výmenu krátkej spojovacej tyče riadenia v cene 78,12 €, predĺženia dlhej tyče v cene 19,53 €, predĺženia 2. spojovacej tyče v cene 19,53 €, optickú kontrolu a nastavenie geometrie v cene 58,59 €, výmenu puzdier predného a zadného stabilizátora v cene 156,24 €, demontáž a montáž kosti predného stabilizátora a zadného stabilizátora v cene 58,59 €, prelisovanie puzdier kostí stabilizátora v cene 19,53 €, výmenu klinového remeňa a kladky v cene 58,59 €, pedálového brzdiča v cene 78,12 €, proporcionálneho ventilu prednej nápravy v cene 58,59 €, axmodulátora v cene 78,12 €, palivových trysiek v cene 78,12 €, nátrubkov paliva v cene 41,21 €, kontrolu elektronickej inštalácie v cene 156,24 €, výmenu čidla ručnej brzdy v cene 39,06 € a triangela 4. nápravy v cene 39,06 € (všetky ceny bez DPH),
- motorové vozidlo roku výroby 2000 (id. č. id. č.: S.): výmenu brzdového obloženia v cene 78,12 €, demontáž a montáž zadných nábojov v cene 273,42 €, výmenu ložísk zadných nábojov v cene 175,77 €, zadných brzdových kotúčov v cene 156,24 €, zadných brzdových valcov v cene 117,18 €, výfukového potrubia v cene 97,65 €, kombiinstrumentu v cene 58,59 €, pozičných svetiel v cene 78,12 €, dlhej spojovacej tyče riadenia v cene 78,12 €, krátkej spojovacej tyče riadenia v cene 78,12 €, predĺženia dlhej tyče v cene 19,53 €, predĺženia 2. spojovacej tyče v cene 19,53 €, optickú kontrolu nastavenia geometrie v cene 58,59 €, výmenu puzdier predného stabilizátora v cene 58,59 €, puzdier druhého predného stabilizátora v cene 58,59 €, puzdier zadného stabilizátora v cene 39,06 €, demontáž a montáž kostí predného stabilizátora v cene 39,06 € a zadného stabilizátora nápravy v cene 19,53 €, prelisovanie puzdier kostí stabilizátora v cene 19,53 € (všetky ceny bez DPH).
g) Nebolo dokázané, ktoré z vykonaných opráv odstraňovali takú závadu, ktorá nezodpovedala bežnému opotrebeniu vozidla alebo ktorá bránila jeho bežnému užívaniu. Takisto nebolo dokázané, že by niektorá z odstraňovaných vád bola dôsledkom zamlčania niektorej informácie o technickom stave vozidla zo strany žalovaného. Konečne nebolo jasne preukázané, či hodnota náhradných dielov a vykonaných opráv na jednotlivých ucelených súčastiach vozidla presahovala v jednotlivosti sumu 1.000 €.
h) Listami z 10. februára 2014 (č. l. 16, 17) žalobca zastúpený svojim právnym zástupcom oznámil žalovanému, že pri používaní vozidla sa vyskytli vady, ktoré si vyžiadali náklady na opravu v sume 7.691,63 € na vozidle s rokom výroby 2004 a 12.609,11 € na vozidle s rokom výroby 2000. S odkazom na ods. 6.1 oboch kúpnych zmlúv tak žalobca vyzval žalovaného, aby mu z týchto súm nahradil 4.851,42 € ako zľavu z kúpnej ceny vozidla s rokom výroby 2004 a 9.395,60 € ako zľavu z kúpnej ceny motorového vozidla s rokom výroby 2000. Prílohou oboch listov boli faktúry vystavené spoločnosťou Proparts Group s.r.o. ako aj podnikateľom G. M. - STEELDESIGN označené vyššie. Oba listy boli doručené žalovanému pred 24. februárom 2014 (odpoveď č. l. 18). Žalovaný na ne reagoval listom z 24. februára 2014 (č. l. 18), v ktorom žiadal žalobcu o preukázanie riadneho a včasného vytknutia vád, existenciu vád v čase predaja a vyvrátenia toho, že kupujúci bol s vadami riadne oboznámený. Žalobca v liste zo 14. marca 2014 (č. l. 19 a 20) zotrval na svojej požiadavke, poukázal na faktúry dodávateľov náhradných dielov a služieb, pričom považoval za vylúčené, aby tieto vady vznikli v tak krátkej dobe od prevzatia vozidiel.
6. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).
a) Jednotlivé skutkové zistenia v bode 5 písm. a) až f) a h) v podstate bezrozporne vyplývajú z jednotlivých vykonaných listinných dôkazov, a ktoré sú vhodne dopĺňane tak výpoveďami svedka G., ako aj výpoveďami štatutárnych orgánov oboch spoločností. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že výsluch štatutárnych orgánov oboch strán bol vykonaný ešte podľa § 131 O. s. p. účinného do 30. júna 2016, ktorý na rozdiel od § 195 ods. 1 C. s. p. umožňoval vykonávať dokazovanie výsluchom strany v každom prípade. Až ustanovenie § 195 ods. 1 C. s. p. predpokladá výsluch strany ako subsidiárny dôkazný prostriedok, pokiaľ určité skutočnosti vyšli za konania najavo nemožno dokázať inak. Podľa §
470 ods. 1 a 2 C. s. p. zostávajú účinky procesných úkonov v konaní zachované aj po 1. júli 2016. V dôsledku toho zostáva zachovaná aj použiteľnosť dôkazu výsluchom účastníkov (strán), pokiaľ bol tento výsluch vykonaný pred 1. júlom 2016 v súlade s vtedy účinným procesným právom. Výsluchom svedka G. bolo v konečnom dôsledku potvrdené aj tvrdenie konateľa žalovaného o okolnostiach skúšobnej jazdy s motorovými vozidlami na dvore žalovaného, najmä dosiahnutej rýchlosti a zaradenom rýchlostnom stupni. Tým sú vyvrátené námietky žalobcu smerujúce proti tomu, že dvor žalovaného na takúto jazdu nie je dostatočne veľký. Obsah samotných listín pripojených k žalobe a vyjadreniam žalovaného (kúpne zmluvy, protokoly, faktúry, listy) neboli medzi stranami sporné, v dôsledku čoho súd podľa § 186 ods. 2 C. s. p. nevykonával dokazovanie týmito listinami, ale z ich obsahu bez ďalšieho vychádzal.
b) Podľa článku 8 základných princípov Civilného sporového poriadku bol žalobca povinný predniesť rozhodné skutkové tvrdenia a podoprieť ich dôkazmi. Žalobca sa v prerokovanej veci domáhal zľavy z kúpnej ceny oboch motorových vozidiel, ktoré mu predal žalovaný. V dôsledku toho bolo povinnosťou žalobcu dokázať, že vozidlá mali také vady, ktoré podľa obsahu zmluvy resp. zákonných ustanovení zakladali nárok žalobcu na takúto zľavu, teda zakladali zodpovednosť žalovaného ako predávajúceho za takúto vadu. Okrem toho bolo jeho povinnosťou dokázať, že tieto vady mali negatívny vplyv na hodnotu vozidla v takom rozsahu, v akom žalobca uplatňuje nárok na zľavu z ich ceny. Podľa názoru súdu žalobca svoje dôkazné bremeno podľa citovaného ustanovenia neuniesol.
c) Žalobca sa na dokázanie toho, že vozidlo malo určité vady, dovolával v podstate faktúr od spoločnosti Proparts Group s.r.o. ako aj faktúr od podnikateľa G. M.. Z týchto faktúr však podľa názoru súdu vyplýva len to, že táto spoločnosť dodala a tento podnikateľ namontoval resp. opravil určité časti vozidla za použitia náhradných dielov dodaných spoločnosťou PRO parts group s.r.o. Z toho, že žalobca objednával takéto náhradné diely a nechal ich na vozidlá namontovať, však nevyplýva, že na vozidle existovala vada. Žalobca totiž mohol k objednávke a montáži týchto náhradných dielov pristúpiť nielen z dôvodu, že motorové vozidlo v tomto smere vykazovalo vadu (v právnom slova zmysle), ale napr. aj preto, že chcel vozidlo vynoviť, chcel zlepšiť jeho funkčnosť a podobne. Z vykonania určitých opráv teda podľa názoru súdu nemožno jasne a bez akýchkoľvek pochybností súdiť na to, že tieto opravy smerovali na odstránenie vád v tom zmysle, v akom ich rozumie právny poriadok, resp. dohoda strán. Ako bude vysvetlené ďalej, v prerokúvanej veci je definícia skrytej vady zakladajúcej zodpovednosť predávajúceho (žalovaného) obsiahnutá v odseku 6.1 oboch kúpnych zmlúv. S ohľadom na obsah týchto ustanovení bolo úlohou žalobcu dokázať, že na motorových vozidlách boli v okamihu ich odovzdania také vady, ktoré bránili riadnemu užívaniu vozidiel, ktorých oprava si vyžadovala 1.000 € a na každú funkčnú jednotku (funkčný celok na motorovom vozidle) a že sa prejavila do 6 mesiacov od odovzdania. Vozidla. Eventuálne bolo povinnosťou žalobcu dokázať, že v dôsledku výskytu týchto vád vozidlo nebolo spôsobilé na bežné používanie. Ako už bolo uvedené, faktúry za dodávku náhradných dielov za vykonané práce spojené s montážou týchto náhradných dielov a opráv na vozidle takýto dôkaz nepredstavujú. Súd totiž musel zohľadniť okolnosť, že podľa výstupu potvrdenia stanice technickej kontroly vydaného 18. apríla 2013 bola konštatovaná spôsobilosť vozidiel na prevádzku v premávke na pozemných komunikáciách. Znamená to, že ešte 18. apríla 2013 neboli na vozidlách také vady, ktoré by bránili ich bežnému užívaniu. Podľa v podstate zhodných výpovedí oboch strán ako aj svedka pritom obe vozidlá dlhodobo stáli na dvore žalovaného, v dôsledku čoho možno mať pochybnosti o tom, či mohlo počas tohto obdobia dôjsť k znehodnoteniu vozidla do tej miery, aby malo k 8. novembru 2013 vady brániace jeho riadnemu užívaniu.
d) Žalobca sa na preukázanie svojich nárokov dovolával okrem iného aj znaleckého posudku vypracovaného znalcom C.. U. K. Č.. XX/XXXX zo 4. februára 2016. Tento znalecký posudok po formálnej stránke vyhovuje predpisu § 209 C. s. p. a v dôsledku toho ho možno považovať za tzv. súkromný znalecký posudok, pri vykonávaní ktorého súd má postupovať ako keby išlo o znalca ustanoveného súdom (§ 209 ods. 2 C. s. p.). Podľa ustálenej judikatúry však aj tzv. úradný znalecký posudok (§ 207 a 208 C. s. p.) podlieha princípom voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 C. s. p. (porovnaj judikát R 21/1981). To znamená, že súd môže preskúmať správnosť znaleckého posudku (napr. správnosť skutkových predpokladov, z ktorých vychádza logickosť a presvedčivosť jeho záverov a pod.). Tieto závery potom musia platiť o to viac, ak ide o súkromný znalecký posudok, hoci aj vyhovujúci ustanovenie § 209 C. s. p.. Na rozdiel od znaleckého posudku ustanoveného znalca totiž súkromný znalec pri vyhotovovaní súkromného znaleckého posudku nemusí nevyhnutne vychádzať z obsahu súdneho spisu a z tých skutočností, ktoré sú zistené v súdnom konaní. Znamená to, že súd v tomto prípade „nemá pod kontrolou“ skutkový základ z ktorého znalec vychádza pri vypracovaní takéhoto
súkromného znaleckého posudku a na ktorom stavia svoje odborné závery. Okrem toho podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch je jednou zo základných náležitostí znaleckého posudku to, aby umožňoval preskúmateľnosť jeho odborných záverov. To znamená, že znalecký posudok musí byť spracovaný tak, aby aj laikovi umožnil sledovať znalcovu myšlienkovú líniu a aspoň v podstatných častiach pochopiť, prečo znalec dospel k určitému záveru. Pokiaľ znalec analyzuje správnosť resp. chybnosť (vadnosť) určitého stavu, resp. jeho odchýlku od stavu normálneho alebo očakávaného, potom preskúmateľný znalecký posudok musí obsahovať jednak opis toho, aký je normálny alebo očakávaný stav určitej veci a prečo je takýto stav normálny a očakávaný, potom zistenia v danej veci a následné porovnanie zistení s normálnym alebo očakávaným stavom so záverom, či daná vec takémuto stavu zodpovedá alebo nie. Žalobcom predložený znalecký posudok č. XX/XXXX však tejto požiadavke vôbec nevyhovuje. Úlohou znalca v znaleckom posudku č. XX/XXXX podľa jeho úvodnej časti bolo jednak stanoviť všeobecnú hodnotu predávaných motorových vozidiel a posúdiť technický stav, vypočítať všeobecnú hodnotu vozidiel s ohľadom na počet ubehnutých kilometrov zistených na stránke kontroly originality, zhodnotenie vplyvu nákladov na odstránenie vád na všeobecnú hodnotu, zhodnotenie primeranosti nákladov na odstránenie vád a preskúmanie, či vady označené dodávateľom bránili obvyklému užívaniu vozidiel. V časti 2 (posudok) sa znalec v podstate zaoberá výpočtom všeobecnej hodnoty vozidla pričom na viacerých miestach konštatuje, že technický stav vozidla je horší, následne pri výpočte používa určité koeficienty. Z celej tejto časti znaleckého posudku však nie je možné nijakým spôsobom zistiť postup znalca prečo zvolil práve takéto koeficienty, prečo dospel k záveru, že technický stav je horší. Znalecký posudok v tejto časti neobsahuje žiaden konkrétny opis napr. vád technického stavu, ktoré znalec zistil a ktoré by podľa neho odôvodňovali zaradenie technického stavu ako horší. Ďalšiu podstatnú časť znaleckého posudku venuje znalec otázke stáčania kilometrov. Táto otázka však v prerokúvanej veci vo výsledku nie je natoľko podstatná keď z obsahu znaleckého posudku nie je možné zistiť čo je dôsledkom záveru o stáčaní kilometrov. Nemožno teda zistiť, na ktorých častiach vozidla konkrétne sa stáčanie kilometrov prejavilo a akým spôsobom sa na ňom prejavilo. Súd tu opätovne poukazuje na to, že v prerokúvanej veci bolo povinnosťou žalobcu dokázať, že sú naplnené definičné znaky vady v zmysle ods. 6.1 oboch kúpnych zmlúv. Znalecký posudok v tomto smere nedáva žiadnu odpoveď na otázku, aké vady v zmysle tohto ustanovenia zmluvy boli dôsledkom zisteného pretáčania kilometrov. Súd ďalej považuje znalecký posudok za absolútne nepreskúmateľný vo vzťahu k odpovediam na posledné 3 znalecké úlohy. Z celého obsahu znaleckého posudku totiž nie je zrejmé o akých vadách znalec hovorí pri posudzovaní otázky primeranosti nákladov na ich odstránenie a ich vplyvu na všeobecnú hodnotu vozidiel. Znalec na strane 16 znaleckého posudku uvádza len to, že mu boli predložené účtovné doklady a cenová ponuka, tie však nie sú ani prílohou znaleckého posudku ani v ňom nie sú čo len náznakom opísané. Nie je teda zrejmé, čo znalec zistil z účtovných dokladov a čo zistil z cenovej ponuky. Súd môže len dedukovať, že ide o faktúry, ktoré žalobca predložil aj do spisu. Tým, že znalec neuvádza jasne, aké vady vlastne posudzoval, stávajú sa nepreskúmateľnými aj ostatné závery znalca v znaleckom posudku. Ide najmä o odpoveď na poslednú znaleckú úlohu, teda či vady označené dodávateľom bránili obvyklému užívaniu vozidiel. Z obsahu znaleckého posudku totiž nie je zrejmé, ktorá vada a akým spôsobom mala brániť obvyklému užívaniu vozidiel. Znalec takisto nevymedzuje, čo rozumie pod obvyklým užívaním vozidla. Znalec len v zhustenej forme uzatvára niektoré parciálne závery, napr. že niektoré vady mohli viesť k nadmernému opotrebeniu pneumatík, nestabilite vozidla alebo k nebezpečným situáciám. Z celého posudku však nie je zrejmé, ktorá konkrétna vada a prečo má viesť k týmto záverom. V časti 2 (posudok) žiadne vady označené nie sú. Preskúmať závery znalca vyjadrené v závere znaleckého posudku teda nie je možné ani za použitia údajov v časti 2 znaleckého posudku. Celý znalecký posudok a jeho závery ohľadom primeranosti nákladov na odstránenie vád, primeranosti vplyvu vád na užívanie vozidla a na jeho hodnotu sú tak nepreskúmateľné. Znalecký posudok potom ako celok nevyhovuje náležitostiam § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. To podľa ustálenej judikatúry dáva súdu právo tento znalecký posudok preskúmať a vyhodnotiť s tým dôsledkom, že súd má obsah znaleckého posudku pre jeho nepresvedčivosť a neodôvodnenosť nebude prihliadať. To však má logicky za následok, že žalobca nemôže pre seba vyvodzovať zo znaleckého posudku tie závery, ktoré z neho vyvodzovať chcel, teda závery o tom, že na motorových vozidlách existovali určité ním tvrdené vady a že tieto vady majú za následok zníženie všeobecnej hodnoty vozidiel o tú sumu, ktorú v konaní uplatňuje.
e) Celkovú nepresvedčivosť znaleckého posudku č. XX/XXXX dokresľuje aj jeho rozpor s elementárnymi skúsenosťami bežného života. Je totiž všeobecne známe, že existuje trh ojazdených motorových vozidiel, na ktorom sa za určitú cenu predávajú a kupujú vozidlá už používané, teda opotrebené. Tieto vozidlá sú pritom primerane svojmu opotrebeniu náchylné na opravy. Ak by však platilo tvrdenie znalca,
že každou takouto opravou sa znižuje cena vozidla o hodnotu tejto opravy, potom by trh s ojazdenými automobilmi nemohol existovať. V takom prípade by totiž staršie vozidlá s nízkou hodnotou vyvolávali potrebu opráv, ktorých cena (ak by boli vykonané s novými náhradnými dielami) by niekoľkonásobne prevýšila hodnotu tohto vozidla. Ako príklad možno uviesť trebárs predaj vozidiel typu Škoda alebo Lada z 80-tych rokov - tie možno v súčasnosti kúpiť za niekoľko stoviek eur, avšak ak by sa mali opraviť všetky ich chyby (resp. ak by sa mali uviesť do technického stavu zodpovedajúceho súčasným štandardom), museli by sa do nich investovať tisíce eur. Za takéhoto stavu by kúpa takéhoto ojazdeného vozidla nemala žiaden zmysel a musela by viesť k zániku trhu s nimi. Ten však napriek tomu existuje. Znalec podľa názoru súdu vôbec nezohľadnil, že v mnohých takýchto prípadoch sa podobné ojazdené „stariny“ kupujú práve preto, že kupujúci má možnosť použiť na ich opravu takisto staršie, opotrebované, prípadne z iných vozidiel vymontované náhradné diely, ba dokonca že je schopný si niektoré diely vyrobiť svojpomocne. Aj takíto kupujúci však vytvárajú trh s ojazdenými vozidlami, ktorý je rozhodujúci pre posúdenie ich všeobecnej hodnoty. Úlohou znalca, ktorú si sám vytýčil v znaleckom posudku, bolo posúdiť vplyv opráv na všeobecnú hodnotu vozidiel. Pri jej stanovení však znalec musí vychádzať z toho, že všeobecnú cenu určuje ponuka a dopyt všeobecne. Všeobecná cena nerovná sa cene, akú má vozidlo pre určitého konkrétneho kupujúceho (v tomto prípade žalobcu), ale za akú by sa všeobecne dalo predať na trhu. Ako už bolo uvedené, logika trhu s ojazdenými vozidlami spočíva v tom, že ich kupujú takí, ktorí sú schopní ich opravy vykonať lacnejšie. Preto možno uvažovať nad tým, že ak by aj domiešavače predané žalovaným žalobcovi mali tvrdené vady, aj s takýmito vadami by ich bol ochotný kúpiť napríklad kupec, ktorý by do nich mohol lacno zamontovať súčiastky z iného podobného vozidla, prípadne ktorý má podobné súčiastky z určitého dôvodu na sklade. Potom ale vôbec nemôže platiť znalcom vyslovená téza, že všeobecná hodnota vozidiel je nižšia o sumu nákladov na opravy, ktoré na ne vynaložil žalobca, keďže ten do nich zjavne montoval nové náhradné diely za využitia služieb kvalifikovaného (hoci neznačkového) mechanika. Rozpor s touto elementárnou úvahou podľa názoru súdu len dokresľuje nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť znaleckého posudku ako celku.
f) Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd dospel k názoru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno vyplývajúce z článku 8 základných princípov C. s. p. a nepreukázal, že na oboch motorových vozidlách existovali vady, za ktoré v zmysle kúpnych zmlúv a Obchodného zákonníka má zodpovedať žalovaný. Takisto nepreukázal, že tieto vady majú za následok zníženie všeobecnej hodnoty vozidla o sumu, ktorú žalobou uplatňuje. Žalobca bol pritom riadne poučený tak podľa § 153 C. s. p. ako aj podľa § 154 C. s. p. Z dôvodov uvedených ďalej súd nemohol prihliadať na návrh žalobcu doplniť dokazovanie výsluchom znalca a ďalšie prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, najmä návrhy na vykonanie dôkazov, na unesenie svojho dôkazného bremena žalobca neuplatnil. Vzhľadom na to bolo potrebné uzavrieť, že žalobca svoje dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností neuniesol a dospieť k záveru, že v konaní neboli dokázané.
7. Súd nevykonal navrhnuté dokazovanie výsluchom znalca C.. U. K..
a) Podľa § 153 ods. 1 C. s. p. musí strana sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, ak by konala starostlivo zo zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí prihliadnuť, najmä ak by si ich vykonanie vyžadovalo odročenie pojednávania. V prerokúvanej veci žalobca na pojednávaní 6. júna 2017 predniesol podmienený návrh na doplnenie dokazovania výsluchom znalca, keď podľa obsahu zápisnice výslovne uviedol, že „ešte pred tým žiadajú poskytnúť priestor na písomné vyjadrenie k uvedeným otázkam, pretože tu ide o otázku znášania nákladov a je potrebné prekonzultovať s klientom (žalobcom), či je ochotný náklady na ďalšie znalecké dokazovanie znášať“. Z takéhoto prednesu právneho zástupcu žalobcu nemožno podľa názoru súdu uzavrieť, že ide o bezpodmienečne navrhovanie doplnenia dokazovania výsluchom znalca. Vyslovene sa v ňom totiž uvádza, že klient nemusí mať záujem na znášaní ďalších trov znaleckého dokazovania. Keďže v prerokúvanej veci bol znalec zvolený žalobcom na podanie súkromného znaleckého posudku, platenie jeho trov je otázkou vzťahu medzi ním a znalcom. V dôsledku toho je podľa názoru súdu zrejmé, že výsluch znalca na pojednávaní by si tento znalec vyúčtoval voči žalobcovi, ktorý by tak bol povinný znášať náklady znalečného (odmenu, náhradu za stratu času a pod.). Ak teda právny zástupca žalobcu prejavil, že potrebuje vec prekonzultovať s klientom, znamenalo to, že oznámi s definitívnou platnosťou, či klient je ochotný tieto náklady znášať a navrhuje výsluch znalca, alebo nie. V tom zmysle bolo aj právnemu zástupcovi žalobcu uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní uložené, aby do 20 dní predložil písomné vyjadrenie resp. návrh na doplnenie dokazovania. Žalobca ani jeho právny zástupca na toto uznesenie nijakým spôsobom
nereagovali. Neoznámili, akým spôsobom sa klient postavil k možnosti znášania nákladov na doplnenie dokazovania výsluchom znalca. Ak potom právny zástupca žalobcu na ďalšom pojednávaní nariadenom na termín 10. októbra 2017 znova navrhoval doplniť dokazovanie výsluchom znalca k sporným otázkam, ide podľa názoru súdu o postup priečiaci sa ustanoveniam § 153 C. s. p., teda dôkazný návrh uplatnený oneskorene. Ako už bolo uvedené, na pojednávaní 6. júna 2017 bol žalobcovi vytvorený 20-dňový priestor na to, aby predložil svoje vyjadrenie a stanovisko k tomu, či bude alebo nebude navrhovať výsluch znalca. Pokiaľ by žalobca takýmto spôsobom postupoval, súd by mohol znalca na pojednávanie 10. októbra 2017 predvolať a jeho výsluch vykonať. Keďže sa tak nestalo, znalec predvolaný nebol a jeho predvolanie by tak bolo možné iba za cenu ďalšieho odročenia pojednávania na jeho nový termín. Tým je podľa názoru súdu naplnený predpoklad § 153 ods. 1 C. s. p. na to, aby súd na tento prostriedok procesnej obrany a procesného útoku neprihliadalo.
b) Z § 209 ods. 1 a 2 C. s. p. vyplýva, že Civilný sporový poriadok predpokladá súkromný znalecký posudok ako písomný znalecký posudok. Ustanovenie § 208 ods. 1 C. s. p. totiž umožňuje len v prípade znaleckého dokazovania nariadeného súdom rozhodnúť o tom, v akej forme sa posudok má vyhotoviť (písomne alebo ústne). Z § 209 ods. 2 v spojení s § 208 ods. 3 C. s. p. potom možno súdiť, že súd môže aj (súkromného) znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v (písomnom) znaleckom posudku. Podľa názoru súdu je však vylúčené, aby bol písomný súkromný znalecký posudok v konaní pred súdom nahrádzaný ústnym súkromným znaleckým posudkom. Pokiaľ je teda predložený súkromný znalecký posudok, ktorý inak vyhovuje formálnym náležitostiam § 209 ods. 2 C. s. p., súd vykonáva dôkaz týmto znaleckým posudkom a znalca môže výnimočne vyslúchnuť o skutočnostiach v znaleckom posudku uvádzaných. Nie je však prípustné, aby znalec ústne prednášal celý svoj znalecký posudok, teda aby sa takýmto spôsobom obchádzalo pravidlo § 209 ods. 2 C. s. p. V prerokúvanej veci už súd odôvodnil, prečo znalecký posudok C.. U. K. Č.. XX/XXXX nevyhovuje základným náležitostiam znaleckého posudku v zmysle § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z.. Znalecký posudok je ako celok nepreskúmateľný, chýbajú v ňom základné informácie potrebné pre odôvodnenie a verifikáciu záverov znalca. Prípadný výsluch znalca, ako ho navrhoval žalobca, by tak v prerokúvanej veci v podstate viedol k tomu, že znalec by na pojednávaní podával celý svoj znalecký posudok odznova. Namiesto súkromného znaleckého posudku podaného písomne podľa § 209 ods. 2 C. s. p. by sa tak v prerokúvanej veci v podstate vytváral ústny súkromný znalecký posudok, ktorý podľa už uvedeného Civilný sporový poriadok nepozná.
Právne vec súd posúdil takto:
8. Žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia zľavy z ceny motorových vozidiel, ktoré mu žalovaný predal kúpnymi zmluvami z 5. novembra 2013 a ktoré podľa neho nezodpovedali tomu, čo bolo v zmluve dohodnuté. Podľa zisteného skutkového stavu je žalovaný obchodnou spoločnosťou - podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, ktorá podnikala okrem iného v oblasti nákladnej automobilovej dopravy. Žalobca je takisto obchodnou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá stavebnou činnosťou a na tento účel potrebuje aj domiešavače betónu. Žalobca aj žalovaní sú teda podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák., žalovaným predávané vozidlá ním boli predtým používané na podnikanie a žalobca ich kupoval na účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Pri uzavretí oboch zmlúv bolo s ohľadom na všetky okolnosti zrejmé, že sa týkajú podnikateľskej činnosti oboch strán, v dôsledku čoho sa záväzkový vzťah založený týmito kúpnymi zmluvami medzi žalobcom a žalovaným spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka podľa jeho § 261 ods. 1. Podľa § 411 Obch. zák. je predávajúci povinný dodať tovar a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou, a to v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva (§ 420 ods. 1 Obch. zák.). V prerokúvanej veci obe kúpne zmluvy z 5. novembra 2013 vo viacerých ustanoveniach upravovali akosť (kvalitu) dodávaných motorových vozidiel, najmä ich technický stav a opotrebenie. Čl. VI oboch zmlúv potom obsahoval určité úpravy týkajúce sa situácie, kedy tieto záväzky predávajúceho neboli splnené.
9. Právne vzťahy súvisiace s vadami tovaru, zárukou za akosť a prípadným odstraňovaním nedostatkov (vád) sú upravené v § 422 až 441 Obch. zák. Citované ustanovenia sú však podľa § 263 ods. 1 Obch. zák. dispozitívne, v dôsledku čoho sa strany môžu od týchto ustanovení celkom alebo sčasti odchýliť. V prerokúvanej veci už v ods. 7.1 oboch kúpnych zmlúv strany vylúčili použitie ustanovení § 422 a 423 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 422 ods. 1 Obch. zák. obsahuje zákonnú definíciu vady tovaru, podľa ktorého má tovar vady, ak predávajúci poruší svoje povinnosti ustanovené v § 420, teda ak nedodá tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, prípadne vo vhodnej akosti a vyhotovení. Na právne vzťahy medzi stranami sa teda nepoužije takéto vymedzenie vady, ale pri
jej vymedzení a nárokoch, ktoré žalobcovi patria, je predovšetkým potrebné vychádzať z ustanovení ods. 6.1 v spojení s ods. 6.3 a 6.5 oboch kúpnych zmlúv medzi žalobcom a žalovaným z 5. novembra 2013. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovení § 422 až 441 Obch. zák. je teda predovšetkým potrebné posúdiť nárok žalobcu podľa uvedených kúpnych zmlúv, ktorých sa žalobca napokon aj dovoláva, a až subsidiárne podľa zákonných ustanovení. Pôjde teda v prvom rade o výklad uvedených kúpnych zmlúv ako dvojstranného právneho úkonu.
10. Žalovaný však v prvom rade namieta, že žalobca nesplnil svoju povinnosť a neoznámil žalovanému ako predávajúcemu zistené vady bez zbytočného odkladu po tom, ako ich zistil alebo mal zistiť. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka vo všeobecnosti platí, že právo z vád sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil alebo ich mohol zistiť pri prehliadke alebo pri vynaložení odbornej starostlivosti. Citované ustanovenie je však podľa § 263 Obch. zák. takisto dispozitívne, takže sa od neho strany môžu odchýliť v zmluve. V prerokúvanej veci pritom strany v ods. 6.5 kúpnych zmlúv z 5. novembra 2013 určili, že právo predávajúceho „vytknúť“ faktické vady, najmä tie, ktoré vyplývajú z porušenia odsekov 4.1 a 6.1, patrí kupujúcemu počas šiestich mesiacov od odovzdania motorového vozidla. Pojem „vytknúť vadu“ použitý v tomto ustanovení treba s ohľadom na všeobecný význam tohto pojmu rozumieť ako upozornenie na to, že na veci určité vady sú. Ani z § 428 Obchodného zákonníka, ani z ods. 6.5 kúpnych zmlúv pritom nevyplýva, že by samo „vytknutie“ vyžadovalo určitú konkrétnu formu, mohlo sa teda stať písomne, ústne alebo aj konkludentne. Z judikatúry pritom takisto nevyplývajú žiadne osobitné požiadavky na vytknutie (notifikáciu) vád, podstatné je, že z príslušného prejavu kupujúceho musí byť zrejmé, aké konkrétne vady dodaný tovar má (porov. v tomto zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obdo 40/2008 a 2 Obdo 1/2010). Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca v listoch z 10. februára 2014 jasne a zreteľne uviedol, že na vozidle sa vyskytli vady a tie boli opravované opravami. Prílohou tohto listu boli faktúry za náhradné diely a vykonané práce, v ktorých boli jasne zaznačené tie opravy, ktoré žalobca považoval za odstránenie vád oboch motorových vozidiel. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že ak osoba, ktorej je úkon určený, úmysel konajúce nepozná ani jej nemusel byť známy, prejav vôle sa vykladá podľa toho, aký význam by mu prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav určený. V prerokúvanej veci žalovaný (jeho konateľ) je dlhoročným podnikateľom v oblasti cestnej dopravy, ktorý podľa vlastných slov má dlhoročné skúsenosti z predaja nákladných automobilov. Za daných okolností žalovaný nemohol prejav žalobcu v listoch z 10. februára 2014 chápať inak než tak, že ním oznamuje, že opravami vyznačenými v prílohe oboch listov sa odstraňovali vady oboch vozidiel. Pritom žalobca mohol vychádzať z toho, že žalovanému ako odborníkovi bude zrejmé, čomu jednotlivé opravy slúžia a akých súčiastok sa týkajú. Ďalej bolo v oboch listoch (odkazmi na ods. 6.1 príslušnej zmluvy) jasne vymedzené, že tieto vady považuje žalobca za vady motorového vozidla v zmysle daného ustanovenia, teda že ide o skryté vady, ktoré bránia užívaniu motorového vozidla. Tieto listy teda podľa názoru súdu dostatočne vymedzovali, čo žalobca považuje za vadu na oboch vozidlách, a treba ich považovať za úkony, ktorými sa náležite „vytýka vada“ v zmysle ods. 6.5 oboch kúpnych zmlúv. Keďže k prevzatiu oboch vozidiel došlo 8. novembra 2013, lehota šesť mesiacov podľa ods. 6.5 uplynula 8. mája 2014. Listy žalobcu z 10. februára 2014 boli žalovanému v každom prípade doručené pred 24. februárom 2014, kedy na ne odpovedal, došli mu teda pred uplynutím citovanej šesťmesačnej lehoty. Žalobca teda vytkol žalovanému vady včas.
11. Okrem toho však ustanovenie § 436 a 437 Obchodného zákonníka predpokladá aj tzv. uplatnenie nároku z vád. Uplatnenie tohto nároku je v podstate prejavom vôle, ktorým kupujúci vymedzuje, aké právo voči predávajúcemu uplatňuje, teda čo od predávajúceho žiada. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka môže pritom kupujúci po vykonaní voľby zmeniť svoj uplatnený nárok len so súhlasom predávajúceho. Aj toto ustanovenie je však dispozitívne (§ 263 Obch. zák.), pričom v prerokúvanej veci ods. 6.5 oboch kúpnych zmlúv ustanovuje, že v prípadoch tam uvedených má žalobca ako kupujúci „k dispozícii jeden alebo niekoľko z nasledujúcich nárokov“, tie však nemôže uplatňovať kumulatívne. Uplatnenie konkrétneho nároku z vád tovaru považuje aj judikatúra (porov. cit. rozhodnutia 5 Obdo 40/2008 a 2 Obdo 2/2010) za dôležité, keďže ním kupujúci jasne prejavuje, čo od predávajúceho žiada. Tento prejav kupujúceho musí byť určitý v tom zmysle, že z neho musí byť zistiteľné, aký konkrétny nárok z vád (v akej výške a z akého dôvodu) voči predávajúcemu uplatňuje. Tento prejav síce možno vykladať podľa všeobecných pravidiel § 35 Občianskeho zákonníka a § 266 Obchodného zákonníka tak, aby sa odstránili prípadné pochybnosti o jeho obsahu a riadne zistila vôľa kupujúceho. Súd však nemôže namiesto nároku, ktorý bol týmto spôsobom voči predávajúcemu uplatnený, posudzovať existenciu prípadných nárokov, ktoré by snáď kupujúci mohol mať voči predávajúcemu, ani nemôže svojvoľne
nahradiť tento nárok iným nárokom, hoci by aj vyplýval zo zmluvy. V takom prípade by totiž súd neprípustným spôsobom nahrádzal resp. menil vôľu kupujúceho prejavenú pri uplatnení príslušného nároku. V prerokúvanej veci z obsahu listov z 10. februára 2014 vyplýva, že žalobca prejavil, že si od žalovaného uplatňuje v dôsledku vád nárok na zľavu z kúpnej ceny v určitej sume (uvedenej v oboch listoch). Ako už bolo uvedené, takéto vymedzenie nároku z vád je podľa názoru súdu dostatočne jasné a určité. Úlohou súdu v tomto konaní teda môže byť len zistenie, či sú splnené zmluvné a zákonné podmienky na uplatnenie zľavy z ceny motorových vozidiel v tej výške, v akej žiadal žalobca.
12. Už vzhľadom na to nemožno akceptovať argumentáciu žalobcu naznačenú v záverečnej reči, resp. predtým, že súd by snáď ním uplatňovaný nárok mohol kvalifikovať ako nárok na náhradu škody. Takéto prekvalifikovanie nároku nie je možné, keďže tomu bráni práve citovaný § 436 a 437 Obchodného zákonníka, ktoré vyslovene vyžadujú uplatnenie určitého konkrétneho nároku z vád tovaru. Nárok na náhradu škody nie je akousi „alternatívnou kvalifikáciou“ uplatneného nároku na náhradu škody, ale úplne odlišným nárokom od nároku z vád (hoci za oboma nárokmi je obdobná hospodárska a teleologická úvaha, ktorej cieľom je kompenzovať stratu z porušenia záväzku protistranou). Právna povaha oboch nárokov je však odlišná, čo vyplýva napr. o odlišnej úpravy podmienok ich premlčania (§ 428 a § 393 ods. 2 proti § 398 Obchodného zákonníka). Rovnako odlišnosť týchto nárokov potvrdzuje aj § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nemožno uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, najmä nároku na náhradu škody alebo z bezdôvodného obohatenia. Už z toho teda vyplýva, že tieto nároky sú samostatnými nárokmi a nemožno uplatnenie jedného z nich považovať za uplatnenie druhého z nich s tým účinkom, že súd by si mohol vyberať, či ho bude považovať za uplatnenie jedného alebo druhého. Koniec koncov, aj z ods. 6.5 kúpnych zmlúv vyplývalo, že kupujúci má právo „podľa svojej voľby“. Teda aj zmluva predpokladala, že kupujúci musí svoj nárok „zvoliť“, teda presne určiť, ktorý z nich si uplatňuje, čím je dané jasné rozlišovanie medzi nimi. Ako už bolo uvedené, v prerokúvanej veci si žalobca listami z 10. februára 2014 zvolil nárok na zľavu z ceny v ním určenej výške, čím svoje právo voľby jasne vykonal. Tento nárok potom uplatnil aj žalobou v tomto súdnom konaní. V dôsledku toho je vylúčené, aby súd posudzoval ním uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody spočívajúcej v znížení hodnoty dodaných motorových vozidiel. Vzhľadom na to môže súd posudzovať len to, či žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody. Rovnako odpadá aj potreba skúmať, či žalobcom vytýkané vady by na strane žalovaného predstavovali podstatné alebo nepodstatné porušenie kúpnych zmlúv z 5. novembra 2013. Na jednej strane je totiž pojem podstatného porušenia zmluvy pomerne presne definovaný v ods. 6.3 oboch kúpnych zmlúv, takže netreba skúmať relatívne neurčité kritériá § 345 Obchodného zákonníka. Na druhej strane žalovaný od kúpnych zmlúv neodstúpil; pritom nároky z podstatného a nepodstatného porušenia zmluvy sa odlišujú práve len možnosťou odstúpenia od zmluvy, inak sú tieto nároky v podstate totožné.
13. Predpokladom nároku na zľavu z ceny ako jedného z nárokov „z vád tovaru“ je existencia vady dodaného tovaru. V prerokúvanej veci sa na vymedzenie pojmu vady nevzťahuje § 422 Obchodného zákonníka, ktorý je výslovne vylúčený, ale ustanovenie ods. 6.1 oboch kúpnych zmlúv. Toto ustanovenia v skutočnosti okrem samotného pojmu vady vymedzuje aj niektoré ďalšie otázky: (i) Predovšetkým z neho vyplýva prehlásenie predávajúceho, že oboznámil kupujúceho s technickým stavom a žiadnu technickú závadu mu úmyselne nezatajil. (ii) Ďalej z neho vyplýva vyhlásenie predávajúceho, že nemá vedomosť o skrytých vadách, ktoré by obmedzovali alebo bránili užívaniu vozidla. Skrytá vada je pritom definovaná tromi znakmi: musela existovať v čase odovzdania vozidla, prejaví sa do šiestich mesiacov od podpisu zmluvy (t. j. do 5. mája 2014) a vyžaduje si náklady na opravu viac ako 1.000 €. (iii) Konečne ods. 6.1 upravuje záruku predávajúceho, že vozidlo bude spôsobilé na obvyklé užívanie počas doby šiestich mesiacov od odovzdania vozidla, teda do 8. mája 2014. Týmto posledným ustanovením žalovaný v podstate prevzal záruku, že tovar bude počas určitej doby spôsobilý na použitie na dohodnutý účel, teda v podstate záruku za akosť v zmysle § 429 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nároky z tejto záruky sú však v podstate rovnaké ako pri nárokoch z vád (porov. odkaz v § 432 Obch. zák.). Jednou z hlavných otázok sporných medzi stranami bolo, či žalovaný vôbec podľa cit. ustanovenia zodpovedá za nedostatky motorových vozidiel vytknuté žalobcom, teda či ide o vady v zmysle cit. ods. 6.1 kúpnych zmlúv. Ide teda v prvom rade o výklad ustanovení kúpnych zmlúv z 5. novembra 2013.
14. Výklad obchodnoprávnych úkonov upravuje predovšetkým § 266 Obchodného zákonníka a subsidiárne aj § 35 Občianskeho zákonníka. Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák. je pritom pri výklade rozhodujúci predovšetkým úmysel konajúcej strany, ak je druhej strane strany alebo jej musel byť známy.
Ak to nie je možné, podľa ods. 2 cit. paragrafu sa prejav vôle vykladá podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Podľa ods. 3 sa pritom vezme zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom, najmä na rokovania o uzavretí zmluvy, prax, ktorú medzi sebou strany zaviedli, a následné správanie strán. Podľa ods. 4 sa výraz pripúšťajúci rôzny výklad v pochybnostiach vykladá na ťarchu strany, ktorá ako prvá tento výraz použila. Ustanovenia § 266 ods. 2 a 3 Obch. zák. pritom chránia dobromyseľnosť toho, komu je prejav vôle adresovaný. Ten, kto robí určitý prejav, je teda povinný dbať, aby s ohľadom na všetky okolnosti nemohol byť na strane toho, komu je adresovaný, nesprávne pochopený. Podľa judikatúry citované ustanovenia vyžadujú pri výklade sporných ustanovení obchodných zmlúv komplexný pohľad na okolnosti prípadu (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 4 MObdo 6/2011 a ďalšie). V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že záujem o motorové vozidlá - domiešavače žalovaného prejavil žalobca. Žalobca sám mal pritom z finančných dôvodov (kríza) výslovný záujem o kúpu ojazdených vozidiel. Pri prvej obhliadke vozidiel žalovaný výslovne upozornil predsedu predstavenstva žalobcu na to, že vozidlá dva roky stáli na dvore. Svedok G., ktorý bol zo strany žalobcu zodpovedný za obhliadku vozidiel, situáciu sám vnímal tak, že ani konateľ žalovaného si nemusí byť istý technickým stavom oboch vozidiel. Sám svedok takisto potvrdil, že už podľa prvého dojmu boli obe vozidlá opotrebované. Na to upozornil aj predsedu predstavenstva žalobcu s tým, že do nich bude treba investovať. Žalovaný ďalej umožnil žalobcovi prostredníctvom odborne spôsobilých osôb (vodičov a svedok G.) vozidlá odskúšať v prevádzke, pričom aj pri nej zistil celkovo nedobrý optický stav a tiež nedobrzďovanie vozidla. Z celého priebehu týchto stykov medzi stranami, ktoré treba na účely § 266 ods. 3 Obch. zák. považovať za súčasť rokovaní o uzavretí zmluvy, tak nepochybne vyplýva, že obom stranám bolo zrejmé, že predmetom kúpy sú opotrebené vozidlá a že takto obe strany k tejto kúpe pristupujú. To koniec koncov bolo vyjadrené aj vo viacerých ustanoveniach kúpnych zmlúv: v ods. 4.2 je vyjadrené, že kupujúci sa s technickým stavom vozidla oboznámil obhliadkou a skúšobnou jazdou; v ods. 3.2 je vyjadrené, že kúpna cena bola určená s prihliadnutím na súčasný stav, čo výslovne vyjadruje, že pri určovaní kúpnej ceny strany prihliadali na technický stav, a dohodli ju práve preto v takej výške, v akej bola dohodnutá; v ods. 5.2 je zasa opätovne vyjadrená povinnosť kupujúceho vozidlo prezrieť. Z takéhoto priebehu rokovaní potom osoba v postavení žalovaného (keďže podľa § 266 ods. 2 Obch. zák. je rozhodujúci práve taký to pohľad) nemohla ustanovenie ods. 6.1 oboch kúpnych zmlúv vnímať inak než tak, že sa v žiadnom prípade nemôžu vzťahovať na také technické nedostatky, ktoré zodpovedajú tomu, že vozidlo je opotrebené, a ktoré žalobca na vozidle videl alebo obhliadkou a skúšobnou jazdou mohol odhaliť. Ak teda ods. 6.1 definuje skrytú vadu, potom z vyššie uvedených okolností súvisiacich s rokovaním o zmluve a v súvislosti s ostatnými citovanými ustanoveniami zmluvy musel žalovaný tomuto pojmu rozumieť tak, že za skrytú vadu sa v žiadnom prípade nemôže považovať vada, ktorú žalobca mohol vidieť pri obhliadke alebo pri skúšobnej jazde. Naopak, za skrytú vadu mohol považovať len takú vadu, ktorá bola pri týchto úkonoch neodhaliteľná. Ustanovenie ods. 6.1 potom treba zároveň logicky chápať tak, že je úplnou a špeciálnou úpravou zodpovednosti za skryté vady, v dôsledku čoho nemožno naplnenie jeho podmienok obchádzať napr. tým, že sa bude existencia akýchkoľvek vád považovať za porušenie ods. 4.1 kúpnych zmlúv. Taký výklad právneho úkonu by bol účelový a v rozpore s pravidlami § 266 ods. 2 a 3 Obch. zák., keďže nemožno logicky súdiť, že strany by v zmluve venovali úprave otázky skrytých vád pomerne komplexné a podrobné ustanovenie, ktoré zodpovednosť za ne limituje, no zároveň by ju chceli ponechať neobmedzenú v inom ustanovení. Takúto vôľu nemohol žalobca s ohľadom na priebeh rokovaní o ods. 6.1 zmluvy u žalovaného ako predávajúceho (keďže o jeho zodpovednosť ide) predpokladať (§ 266 ods. 1 Obch. zák.).
15. Podľa rovnakých výkladových pravidiel potom treba vyložiť aj spojenie „spôsobilé na bežné užívanie“ použité v ods. 6.1 oboch kúpnych zmlúv. Aj v tomto prípade by tretia osoba v postavení žalovaného musela chápať toto ustanovenie tak, že spôsobilosť na bežné užívanie zahŕňa užívanie zodpovedajúce okolnosti, že vozidlo je ojazdené. Nepochybne teda zahŕňa táto formulácia spôsobilosť motorového vozidla na prevádzku v premávke na pozemných komunikáciách v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Žiadnym výkladovým pravidlom z § 266 ods. 1 až 4 Obch. zák. totiž nie je možné dospieť k záveru, že by žalobca bol chcel kúpiť vozidlá prevádzky nespôsobilé, keďže ide o domiešavače používané práve na dovoz betónu z betonárne na stavbu po verejných komunikáciách; to napokon výslovne vylučuje posledná veta ods. 6.1 kúpnych zmlúv. Okrem toho treba nepochybne formuláciu „spôsobilé na bežné používanie“ rozumieť ako spôsobilosť predávaných vozidiel na ten účel, na ktorý sú určené. Obe vozidlá teda musia byť spôsobilé riadne prevážať betón, teda mať v poriadku ovládanie nadstavby tak, aby sa betón dal naplniť, miešať a vypustiť (vytlačiť). Ale vzhľadom na všetky uvedené okolnosti okolo prevozu by žiadna tretia osoba v
postavení žalovaného nemohla ustanoveniu ods. 6.1 kúpnych zmlúv rozumieť tak, že vozidlá majú byť spôsobilé na bežné užívanie v takej kvalite (plynulosti jazdy, pohodlia, ľahkosti ovládania a manipulácie) ako keby išlo o vozidlo nové. Ako už bolo uvedené, z výkladových pravidiel § 266 ods. 2 a 3 Obch. zák. vyplýva, že práve bežná opotrebovanosť vozidla musela byť chápaná ako dôležitý element, resp. obmedzujúci činiteľ pri posudzovaní jeho spôsobilosti na obvyklé užívanie v zmysle ods. 6.1 kúpnych zmlúv.
16. V neposlednom rade treba pri výklade obsahu uvedeného listu vychádzať aj z § 266 ods. 4 Obch. zák. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že návrh kúpnych zmlúv predložiť žalovanému žalobca, pričom v ods. 6.1 tretej vete bola vymedzená vada skrytá vada ako „vada, ktorá... si vyžaduje náklady na opravu viac ako 1.000,- EUR“. Žalovaný však s takouto hranicou nesúhlasil s tým, že nechce zodpovedať za žiadne skryté vady. Na základe toho žalobca zvýšil túto hranicu na 1.000 €, čo však žalobca chápal ako hodnota opravy „na súčiastku“. V citovanom odseku je pritom pojem vada použitý v jednotnom čísle, čo objektívne vzbudzuje pochybnosti a pripúšťa rôzny výklad ohľadom toho, či táto minimálna hranica mala byť chápaná vo vzťahu k jednej vade (t. j. poruche jedného funkčného celku - časti na jednom motorovom vozidle) alebo vo vzťahu k celkovej hodnote vád na jednom motorovom vozidle. Spornosť zvolenej formulácie vyniknú o to viac, ak sa uváži pôvodne žalobcom navrhovaná hranica 100 €, ktorá vzhľadom na svoju nízku hodnotu mohla byť žalovaným opodstatnene chápaná ako hodnota opravy na jednom funkčnom celku (mechanizme) na motorovom vozidle. Na ojazdenom vozidle v cene 26.500 € by sa totiž hodnota opráv 100 € dosiahla mimoriadne jednoducho (v podstate výmenou akejkoľvek súčiastky), čo by bolo celkom v rozpore s tým, že obom stranám bolo jasné, že predávajú ojazdené vozidlá. Preto žalovaný opodstatnene mohol od počiatku vychádzať z toho, že táto hranica sa týka hodnoty opravy jednej vady (t. j. vady na jednom funkčnom celku na danom vozidle), nie celkovej hodnoty opráv v priebehu šiestich mesiacov. Rovnako však toto ustanovenie mohol chápať aj po zvýšení tejto hranice na 1.000 €, keďže k zvýšeniu došlo ako kompromis medzi pôvodnou sumou 100 € a neochotou žalovaného zodpovedať za žiadne skryté vady. Ak žalobca chcel, aby hranica 1.000 € v ods. 6.1 platila pre všetky opravy v priebehu šiestich mesiacov spolu (teda aby sa toto ustanovenie chápalo tak, že len čo suma náklady na opravy počas šiestich mesiacov dosiahne 1.000 €, sú všetky tieto vady skryté a žalovaný za ne zodpovedá), mala to vyjadriť jednoznačne. Zachovanie jednotného čísla „vada, ktorá“ v ods. 6.1 tak treba hodnotiť ako použitie výrazu, ktorý pripúšťa rôzny výklad. V dôsledku toho ho treba vykladať na ťarchu strany, ktorá ho ako prvá v rokovaní tento výraz použila. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že ho použil žalobca, ktorý formuloval celú zmluvu, treba ho teda vykladať na jeho ťarchu. Znamená to, že hranica 1.000 € rozhodná pre vymedzeniu pojmu skrytej vady sa musí posudzovať vo vzťahu k oprave každej jednej vady osobitne, a za skrytú vadu sa môže považovať len taká vada jedného funkčného celku, ktorej oprava presiahne túto hodnotu.
17. Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že žalovaný ako predávajúci mal podľa ods. 6.1 druhej a tretej vety oboch kúpnych zmlúv zodpovedať len za také vady, ktoré presahovali rámec bežného opotrebenia vozidla (s ohľadom na jeho stav tak, ako bol popísaný najmä v ods. 4.1 oboch zmlúv), bránili prevádzke vozidla v premávke na pozemných komunikáciách alebo plneniu účelu, na ktorý bolo vozidlo určené (rozvoz betónu), ak náklady na opravu každej jednej takejto vady presiahnu 1.000 €. Okrem toho museli byť splnené aj zvyšné dva, obsahovo nesporné predpoklady, že vada musela existovať v čase odovzdania vozidla (teda 8. novembra 2013) a musela sa prejaviť do šiestich mesiacov od podpisu zmluvy (do 5. mája 2013). Úlohou žalobcu potom bolo v tomto konaní tvrdiť a dokázať, že vady vyskytnuvšie sa na vozidla spĺňali všetky tieto definičné znaky. Zo zisteného skutkového stavu však nevyplynul záver o existencii takýchto vád, teda žalobca nedokázal, že by motorové vozidlá takéto vady mali. Ako už súd uviedol, samotné vykonávanie diagnostiky autorizovaným servisom po prevzatí oboch vozidiel a následné vykonanie opráv (servisu) na nich neznamená, že tieto vozidlá mali vady v zmysle citovaného ustanovenia ods. 6.1 kúpnych zmlúv. Zo zisteného skutkového stavu totiž ani nevyplýva, že by dôvodom týchto opráv bol výskyt nejakých konkrétnych problémov s oboma vozidlami. Naopak, podľa zisteného skutkového stavu žalobca ani samotnú diagnostiku nerobil s cieľom robiť vady, ale v podstate vo všeobecnosti zistiť technický stav oboch vozidiel. Návrhy servisného pracoviska U. V. na vykonanie opráv takisto nevychádzali z toho, že by zistili nespôsobilosť určitých súčiastok alebo funkčných častí na ďalšie užívanie, ale ich cieľom bolo zlepšiť funkčné vlastnosti vozidiel a predĺžiť ich životnosť. To však nemožno stotožňovať s pojmom vady tak, ako je definovaná v ods. 6.1 oboch kúpnych zmlúv. Nemožno teda v žiadnom prípade vychádzať z toho, že opravami, ktoré na vozidlách v decembri 2013 a januári 2014 vykonával G. M. - STEELDESIGN pomocou súčiastok dodaných spoločnosťou PRO parts
group s.r.o., sa odstraňovali vady na oboch vozidlách, za ktoré by mal v zmysle ods. 6.1 kúpnych zmlúv zodpovedať žalovaný ako predávajúci.
18. Vyššie uvedené závery potom v plnom rozsahu platia aj vo vzťahu k nárokom vyplývajúcim z prevzatej záruky za akosť v ods. 6.1 poslednej vete oboch kúpnych zmlúv. Ako už bolo uvedené, právne následky porušenia záruky za akosť (nároky predávajúceho) sa spravujú podporne ustanovenia o nárokoch z vád (§ 432 Obch. zák.). Ak je záruka za akosť obsiahnutá v ustanovení zmluvy upravujúcej zodpovednosť za vady, treba pri výklade takéhoto ustanovenia postupovať jednotne. Ak sa teda v ods. 6.1 poslednej vete kúpnych zmlúv žalobca zaručil, že vozidlo bude spôsobilé na obvyklé užívanie počas doby šiestich mesiacov od odovzdania, treba pojem obvyklého užívania vykladať v súlade s tým, čo bolo uvedené v predošlých bodoch. Žalovaný by teda zodpovedal za porušenie tohto ustanovenia, ak by predané vozidlo počas šiestich mesiacov bolo nespôsobilé na prevádzku v premávke na pozemných komunikáciách, prípadne by nebolo schopné plniť účel, na ktorý bolo vozidlo určené (rozvoz betónu). Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že k takejto nespôsobilosti počas šiestich mesiacov došlo. Ani v tomto prípade nemožno samotné vykonávanie určitých opráv považovať za dôkaz o existencii prekážok, ktoré by takémuto užívaniu bránili, pretože opravami sa nemusia odstraňovať len takéto prekážky; môže sa nimi sledovať aj len všeobecné zlepšenie technického stavu alebo predĺženie životnosti vozidla. To sa stalo aj v prerokúvanej veci.
19. Konečne žalobca počas konania poukazoval na to, že žalovaný ho neinformoval o vypadávajúcom ABS na jednom z vozidiel. Podľa ods. 6.1 kúpnej zmluvy pritom predávajúci prehlásil, že žiadnu technickú závadu úmyselne nezamlčal. Podľa zisteného skutkového stavu však vôbec nie je zrejmé, či žalobca vynaložil určité náklady na opravu systému ABS, a ak áno, v akej výške. Ďalej zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, aký by táto vada mala vplyv na hodnotu motorového vozidla. Žalobca sa pritom domáha výslovne zľavy z ceny oboch vozidiel ako jedného z alternatívnych nárokov, ktoré mu patria podľa ods. 6.5 kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva neobsahuje samostatné vymedzenie pojmu zľava z kúpnej ceny, v dôsledku čoho treba podporne použiť ustanovenia Obchodného zákonník. Podľa § 439 ods. 1 Obch. zák. nárok na zľavu zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami. Ak zistený skutkový stav výšku tohto rozdielu neukázal, nemožno dospieť k záveru, že žalobcovi patrí z tohto dôvodu nárok na zľavu z ceny vozidla.
20. Záverom (po predložení znaleckého posudku č. XX/XXXX) žalobca začal svoj nárok na zľavu opierať aj na skutočnosť, že u predávaných vozidiel došlo k tzv. stáčaniu kilometrov, teda že tachometre (odometre) oboch vozidiel vykazovali hodnoty odlišné od údajov, ktoré boli dostupné prostredníctvom tzv. kontroly originality vozidiel. Treba však dať za pravdu žalovanému, že tieto vady neboli u žalovaného vytknuté v lehote určenej v ods. 6.5 kúpnej zmluvy, čo samo osebe by už vylučovalo možnosť žalobcu domáhať sa zľavy z kúpnej ceny na ich základe. Okrem toho však treba znova odkázať na ods. 7.1 oboch kúpnych zmlúv, ktorými bola výslovne vylúčená aplikácia ustanovenia § 422 ods. 1 Obch. zák. Toto ustanovenie obsahuje všeobecnú definíciu vady ako porušenie povinností predávajúceho dodať tovar podľa § 420 Obch. zák. Práve na základe tohto vylúčenia tak vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným z kúpnych zmlúv nemožno za vadu za každých okolností považovať dodanie vozidla, ktoré nemá všetky vlastnosti určené zmluvou. Naopak, pre posúdenie zodpovednosti predávajúceho je potrebné vychádzať z ustanovenia ods. 6.5 kúpnych zmlúv, ktorý odkazuje v podstate na ods. 4.1 a 6.1 oboch kúpnych zmlúv, keďže žiadne iné ustanovenie zmluvy neobsahuje žiadne vyhlásenie žalovaného ohľadom počtu ubehnutých kilometrov. Ustanovenie ods. 4.1 sa na otázku rozdielu medzi počtom kilometrov na tachometri (odometri) a skutočne ubehnutými kilometrami takisto nedá rozumne použiť, zostáva teda ods. 6.1. Žalobca v konaní nedokázal, že by žalovaný vedel o tom, že odometre (tachometre) oboch vozidiel vykazujú odlišný stav ubehnutých kilometrov oproti skutočnosti, a že by túto skutočnosť žalobcovi úmyselne zamlčal; konečne, sám žalovaný popieral, že by vôbec takýto rozdiel existoval. Nemožno teda uzavrieť, že by sa jeho vyhlásenie v ods. 6.1 prvej vete oboch kúpnych zmlúv stalo nepravdivé, nesprávne alebo neúplné. Zodpovednosť žalovaného by potom bolo možné posudzovať len podľa druhej a tretej vety ods. 6.1, teda ako skrytú vadu. Potom však treba odkázať na to, čo bolo podrobne rozobraté v predošlých odsekoch tohto rozsudku. Žalovaný mal podľa týchto ustanovení zodpovedať len za také vady, ktoré presahovali rámec bežného opotrebenia vozidla, bránili prevádzke vozidla v premávke na pozemných komunikáciách alebo plneniu účelu, na ktorý bolo vozidlo určené (rozvoz betónu), ak náklady na opravu každej jednej takejto vady presiahnu 1.000 €. Prípadné „stočenie“ tachometrov (odometrov) s cieľom ukázať na nich nižší počet ubehnutých kilometrov než vozidlá mali by mohol byť považovaný za vadu len za predpokladu, že by sa prejavilo existenciou vady v
zmysle uvedenej definície. Ak by aj k takémuto stočeniu došlo a ak by sa ho aj naozaj dopustil žalovaný, žalobca nedokázal, že niektorá z ním tvrdených vád bola dôsledkom práve toho, že vozidlo malo ubehnutých viac kilometrov než uvádzal jeho odometer (tachometer). Inak povedané, žalobca by musel dokázať, že technický stav vozidla v dôsledku skutočného počtu kilometrov sa natoľko líšil od stavu, ktorý by zodpovedal deklarovanému počtu kilometrov na odometri, že by v priebehu šiestich mesiacov od podpísania zmluvy bolo potrebné ako opotrebovanú vymeniť alebo opraviť niektorú súčiastku s nákladmi väčšími ako 1.000 €. Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že žalobca existenciu takejto vady nedokázal.
22. Už len na záver súd považuje za dôležité uviesť, že nepopiera, že počet kilometrov ubehnutých motorovým vozidlom je podstatnou vlastnosťou motorového vozidla, ktorá ovplyvňuje jeho cenu a ktorá môže byť rozhodujúca pre kupujúceho pri jeho rozhodnutí, či vozidlo kúpiť alebo nie. Prípadné „stočenie“ počtu kilometrov na odometri (tachometri) zo strany predávajúceho teda možno považovať za konanie vyvolávajúceho u kupujúceho falošnú predstavu o (lepšom) stave motorového vozidla než je jeho skutočný stav (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Tdo 728/2014). Podľa § 49a Občianskeho zákonníka je pritom právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Avšak podľa § 40a Obč. zák. sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti nedovolá. Pokiaľ žalobca v prerokúvanej veci vychádzal z toho, že žalovaný „stočil“ počet kilometrov na odometroch oboch vozidiel alebo o tom vedel, mohol sa dovolať relatívne neplatnosti oboch kúpnych zmlúv podľa cit. § 40a a § 49a Občianskeho zákonníka. V takom prípade by totiž žalobca pri uzavretí kúpnych zmlúv mohol byť v omyle ohľadom stavu vozidiel a tento omyl vychádzal zo skutočnosti, ktorá bola pre uzavretie kúpnych zmlúv podstatná. Žalobca sa však v prerokúvanej veci relatívnej neplatnosti pre omyl nedovolával, čo zjavne vyplýva práve z jeho listov z 10. februára 2014, v ktorých vyslovene uplatňuje nárok na zľavu z ceny, ktorú zakladá na presne citovaných ustanoveniach zmluvy. Už z toho je zrejmé, že žalobca nemal záujem privodiť neplatnosť zmluvy, na ktoré svoje nároky zakladal.
23. V dôsledku uvedených úvah súd dospel k záveru, že u žalovaného neboli preukázané základné podmienky zodpovednosti za vady podľa ods. 6.1 a 6.5 oboch kúpnych zmlúv z 5. novembra 2013. Už vzhľadom na to nebolo potrebné sa zaoberať významom obsahu preberacieho protokolu z 8. novembra 2013 a jeho účinkami na zodpovednosť žalovaného. Rovnako sa v tejto súvislosti nebolo potrebné bližšie zaoberať oprávnením svedka Lamoša podľa § 15 Obchodného zákonníka na prípadnú zmenu kúpnych zmlúv a obmedzenie zodpovednosti žalovaného.
24. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súdu nezostalo nič iné než žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť (výrok II.
25. Úspešnému žalovanému súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu všetkých trov konania (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).