Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-172-2016.pdf
PDF · 109.62 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/172/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o mal. T. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, dieťa rodičov: C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, prechodne bytom U., R. XXX/XXX, právne zastúpeného JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom Advokátskej kancelárie v Starej Ľubovni, ul. Garbiarska 20 a I. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XX, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom Advokátskej kancelárie v Starej Ľubovni, ul. 17. novembra 31, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného zamieta.
II. Návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Otec mal. dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu podal na tunajší súd návrh na zníženie výživného pre mal. dcéru T., a to zo sumy 230 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne. Podaný návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/250/2013 zo dňa 9.4.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5CoP/12/2015-295 zo dňa 6.8.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.8.2015 mu bola stanovená povinnosť prispievať na výživu mal. T. X. sumou 230 eur mesačne a to tak, že sumu 180 eur je povinný poukazovať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky a sumu 50 eur je povinný poukazovať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca na účet maloletej. Od posledného určenia výživného ubehol len viac ako rok, avšak nastali okolnosti na zníženie výživného z dôvodu, že má nižší príjem ako mal v čase rozhodovania súdu. Uviedol, že príjmy zo živnosti v roku 2015 boli 11.204,55 eur, z toho výdaje predstavovali sumu 7.398,04 eur. V roku 2016 došlo k poklesu jeho príjmu, pričom doteraz jeho príjem za rok 2016 predstavuje sumu 9.895 eur. Zároveň uviedol, že došlo k navýšeniu výdavkov, ktoré doteraz za rok 2016 predstavujú sumu 6.784,92 eur. Po spriemerovaní príjmov a výdavkov mu na živobytie mesačne ostáva suma cca 347 eur. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s Z. C., ktorá je v 19 týždni tehotenstva a teda niekedy v mesiaci marec 2017 mu vznikne ďalšia vyživovacia povinnosť. Jeho družka je v súčasnosti na PN- ke a jej priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 200 eur. Teda ich spoločný príjem predstavuje spolu sumu 547 eur mesačne. Výdavky má na nájomné - 230 eur mesačne, výživné - 230 eur mesačne, strava, oblečenie, drogéria - 200 eur mesačne, výdavky na motorové vozidlo a pohonné hmoty - 50 eur mesačne. Teda jeho výdavky prevyšujú jeho príjmy.
2. Uznesením č.k. 4P/172/2016-32 zo dňa 7.11.2016 súd ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa.
3. Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach, účastníkom doručil návrh na vyjadrenie a nariadil vo veci pojednávanie.
4. Matka v písomnom vyjadrení uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí. Následne dňa 13.1.2017 podala vzájomný návrh, ktorým žiadala, aby súd výživné na mal. dieťa zo strany jeho otca zvýšil zo sumy 230,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne tak, že sumu 250 eur bude povinný poukazovať k rukám matky a sumu 50,- eur na účet mal. dieťaťa.
5. Súd uznesením č.k. 4P/4/2017 zo dňa 18.1.2017 spojil obe veci na spoločné konanie s tým, že vec bude naďalej vedená pod č.k. 4P/172/2016.
6. Na pojednávaní otec mal. dieťaťa uviedol, že na návrhu naďalej trvá, poukazujúc na jeho obsahovú časť. Dôvodom podania návrhu bola tá skutočnosť, že nezarába toľko, aby mohol naďalej platiť výživné v určenej výške, pretože má väčšie výdaje, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť a to X.X.XXXX sa mu narodil syn S. X.. Aktuálne je ženatý s Z. X. a maloletý S. má t.č. vek 5 mesiacov. Ďalšie výdaje súvisia s tým, že začal stavať rodinný dom, na ktorý si zobral hypotéku, jednu na sumu 20.000 eur, druhú na sumu 30.000 eur, z titulu čoho spláca mesačne sumu 300 eur. Výstavbu domu financuje z úveru a taktiež aj z toho čo zarobí, stavia sám - svojpomocne. Poznamenal, že nie je spravodlivé, ak jedno dieťa má iba suchý rožok a druhé dieťa má rožok natretý nutelou.
7. Aktuálne otec pracuje ako živnostník v Holandsku od 15.8.2017. Do februára 2017 pracoval v Belgicku, následne mal zdravotné problémy, bol hospitalizovaný, avšak maródka mu bola zrušená sociálnou poisťovňou, a to z toho dôvodu, že kontrola, ktorá u neho bola ho nenašla počas PN-ky doma. Potom do augusta 2017 bol doma bez PN-ky, bez evidencie na úrade práce. Jeho zárobkové pomery sú cca 1.400 až 1.500 eur mesačne. Dôvodom ukončenia predchádzajúceho pracovného vzťahu, resp. obchodného vzťahu, a to k augustu, kedy pracoval v Belgicku bolo to, že sa mu táto práca nepáčila, okrem iného bol pod neustálou kontrolou ľudí, s ktorými sa sústavne kontaktovala bývala manželka, čiže matka mal. dieťaťa. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, aby matka uvažovala skončiť podnikateľskú činnosť, pretože nedávno kúpila pozemok pod pohostinstvom, čiže pod budovou v ktorej prevádzkuje pohostinstvo za 6.000 eur.
8. Právny zástupca otca uviedol, že trvá na podanom návrhu tak, ako bol súdu predložený, teda žiada znížiť výživné zo sumy 230 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a to tak, že sumu 100 eur je otec povinný poukazovať vždy do 15-tého dňa k rukám matky a sumu 50 eur na účet maloletej. Tento návrh odôvodnil predovšetkým tým, že zo strany otca došlo k ďalšej vyživovacej povinnosti na mal. S. X. tak, ako bolo uvedené a rovnako vzhľadom na jeho zdravotný stav došlo k zmene pracovných pomerov, teda došlo k zníženiu príjmov.
9. Matka mal. dieťaťa s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, trvala na návrhu na zvýšenie výživného. Uviedla, že otec zrušil dieťaťu životnú poistku, ktorá bola uzatvorená pri jeho narodení, túto zrušil po rozvode manželstva z titulu čoho si vybral sumu cca 450 eur. Minulý rok dieťa zlomilo ruku, čiže vtedy zistila, že táto poistka už nie je aktuálna. Poukázala na to, že dieťa rastie, stále potrebuje viac, aktuálne je žiačkou 2. ročníka ZŠ. Bola toho názoru, že otec žije na vyššej životnej úrovni ako ona, jeho príjem je slušný a teda nie je dôvod na zníženie výživného. Dieťa je zdravé. Matka naďalej pracuje ako SZČO, prevádzkuje pohostinstvo v Obci Plavnica, poukázala na zdokladované príjmy a výdaje. Z tejto činnosti jej príjem, podľa jej vyjadrenia je v priemere 480 eur mesačne. Ďalej uvádza, že jej vypomáha matka, ktorá je starobná dôchodkyňa, poberá dôchodok vo výške 600 eur. Je pravdou, že kúpila pozemok pod budovou pohostinstva, ktoré prevádzkuje, avšak tieto peniaze jej dala jej matka, ktorá vybrala sumu 8.000 eur z banky a za tieto finančné prostriedky predmetný pozemok odkúpila. Pokiaľ ide o rodinný dom, v ktorom býva je vlastníčkou 1-ice, je taktiež vlastníčkou motorových vozidiel KIA Sportage rok výroby 2009 a mot. vozidla Hyunday Tuson, rok výroby 2007.
10. Právny zástupca matky poukázal na návrh matky na zvýšenie výživného, ktorý bol súdu doručovaný v januári 2017 s tým, že matka trvá na všetkých argumentoch, ktoré uvádzala v tomto návrhu a vo svojich
podaniach - z 30.11.2016, z januára a augusta 2017 a navrhol, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť v zmysle návrhu matky. Pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré by súd mal zvýšiť vyživovaciu povinnosť, má zato, že choroba otca je účelová, nebola ničím preukázaná, nie je dôvod aby bol doma, chodil na vyšetrenia a je to z jeho strany účelové konanie pre potreby tohto konania, aby vedel preukázať, že má nižšie príjmy. Poukázal na vyjadrenie pána R., bývalého kolegu otca dieťaťa, ktoré je v spise, teda že jeho príjmové pomery sú podstatne vyššie ako uvádza v daňovom priznaní. Ďalším dôvodom je aj to, že potreby mal. dieťaťa sú podstatne vyššie ako boli v čase posledného rozhodovania, teda v roku 2015, kedy dieťa bolo ešte v škôlke a v súčasnosti je žiačkou 2. ročníka ZŠ. Poukázal nato, že ak v konaní o rozvod navrhovateľ uvádza, že on platí životnú poistku dieťaťu, tak zmena nastala aj v tomto, otec poistku zrušil. Výdavky, ktoré sú u matky mal. dieťaťa dostatočne odôvodňujú potrebu zvýšenia výživného na mal. dieťa.
11. Kolízny opatrovník poukázal nato, že matka sama zabezpečuje starostlivosť mal. dieťaťu, sama uhrádza všetky výdaje na svoje mal. dieťa. Zníženie výživného nie je v záujme mal. dieťaťa, nakoľko matka má zvýšené výdaje s prirodzeným rastom a vzdelávaním dieťaťa a to aj v súlade so Zákonom o rodine, kde sa uvádza, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Navrhol súdu, aby návrh otca zamietol.
12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, jeho právneho zástupcu, matky, jej právneho zástupcu, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov doložených do spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
13. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4P/250/2013-201 zo dňa 9.4.2015 súd rozviedol manželstvo rodičov mal. dieťaťa, mal. dcéru T. zveril na čas o rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal povinnosťou platiť výživné vo výške 230 eur mesačne tak, že sumu 180 eur bude poukazovať k rukám matky mal. dieťaťa a sumu 50 eur bude poukazovať na účet maloletej - vkladnú knižku vedenú v G. G., a.s., pobočka G. U., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas súdu.
14. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie a Krajský súd v Prešove, rozsudkom č.k. 5CoP/12/2015-295 potvrdil rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku III. o povinnosti otca prispievať na výživu mal. T. X. sumu 230 eur mesačne tak, že sumu 180 eur bude poukazovať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa a sumu 50 eur bude poukazovať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet maloletej - vkladnú knižku vedenú v G. G., a.s., pobočka G. U., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas súdu.
15. Rozsudok vo výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť 25.4.2015, vo výroku o zverení mal. dieťaťa dňa 30.4.2015 a vo výroku o výživnom 28.8.2015.
16. Otec mal. dieťaťa v tom čase pracoval ako živnostník na základe živnostenského oprávnenia v oblasti stavebníctva ako murár s miestom výkonu práce v Belgicku. Jeho priemerný mesačný príjem z tejto práce bol 1.500 až 1.600 eur. Býval v podnájme v 2-izbovom byte v Y., za ktorý platil 250 eur mesačne. Ďalšie výdaje mal na cestovné do práce, stavu, hygienické potreby, ošatenia a obuv a iné.
17. Matka mal. dieťaťa realizovala podnikateľskú činnosť, prevádzkovala potraviny a pohostinstvo v obci Plavnica, bývala spolu s mal. T. a svojou matkou v rodinnom dome v C.. V tom čase uvádzala, že od roku 2012 je v sústavnej strate.
18. Mal. T. navštevovala predškolské zariadenie.
19. Hlavným dôvodom návrhu otca na zníženie výživného ako uviedol, je tá skutočnosť, že mu pribudla ďalšie vyživovacia povinnosť k mal. synovi S., nar. X.X.XXXX a tiež došlo k zníženiu jeho príjmov. Aktuálne otec pracuje v Holandsku od 15.8.2017. Do februára 2017 pracoval v Belgicku, následne mal zdravotné problémy, bol hospitalizovaný, avšak následná maródka mu bola zrušená sociálnou poisťovňou, a to z toho dôvodu, že kontrola, ktorá u neho bola ho nenašla počas PN-ky doma. Následne
do augusta bol doma bez PN-ky, bez evidencie na úrade práce. Jeho zárobkové pomery sú cca 1.400 až 1.500 eur mesačne. Zvýšené výdaje otca súvisia aj so začatím výstavby rodinného domu a platbou dvoch hypoték. Býva s manželkou v podnájme v obci U.. Mesačné výdaje na bývanie tvoria 265 eur, strava, oblečenie a hygienické prostriedky cca 200 eur, výživné na maloleté dieťa 230 eur.
20. Z predložených dokladov a to daňového priznania otca za rok 2015 príjem vo výške 11.204 eur a výdaje 7.398 eur, za rok 2016 - príjem vo výške 18.855 eur a výdaje vo výške 15.122 eur. Vzhľadom na deklarovaný príjem samotným otcom súd zisťuje, že nedošlo k žiadnej výraznej zmene, teda k poklesu príjmu na stane otca, keďže v čase predchádzajúceho rozhodnutia bol jeho príjem porovnateľný a to vo výške 1.500 - 1.600 eur mesačne.
21. Súd taktiež poukazuje na čestné prehlásenie spolupracovníka otca a to N. R. /č.l. 127/, ktorý prehlásil, že pracoval spolu s otcom v Belgicku a jeho mesačný príjem v priemere činil 3.000 eur.
22. Pokiaľ ide o matku táto naďalej realizuje podnikateľskú činnosť ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, prevádzkuje potraviny a pohostinstvo v obci Plavnica. Z daňového priznania za rok 2015 vyplýva, že dosiahla príjmy vo výške 134.473 eur a výdaje boli vo výške 143.170 eur a za rok 2016 jej príjmy z podnikateľskej činnosti dosiahli 123.532 eur a výdavky 130.627 eur. Čiže tak ako to bolo v čase predchádzajúceho rozhodnutia aj t.č. matka sústavne vykazuje stratu. Matka vyčíslila náklady, ktoré má a to - inkaso - el. energia a poplatok RTVS 96,64 eur mesačne, nákup paliva na vykurovanie 2.327 eur ročne, odpad 32,85 eur ročne, daň z nehnuteľností 17,09 eur ročne, daň za psa 14,- eur ročne, poplatok za vodu 103,20 eur ročne, poistenie domácnosti UNIQA 100,26 eur za polrok, poistenie domácnosti Kooperatíva 72,70 eur ročne, náklady na tel. služby (slovak telecom) priemerne 20 eur mesačne, poplatok za TV (SKY LINK) 39,70 eur ročne, spláca úver (G. G.) 313,98 eur, spláca úver (C.) 110,38 eur, sporenie pre dcéru (G. G.) 35 eur, zákonné poistenie Hyundai 164,80 eur ročne, zákonné poistenie KIA 160,- eur ročne, náklady na pohonné hmoty 70 eur mesačne, náklady na stravu 200 eur mesačne, náklady na hygienické potreby 30 eur mesačne, náklady na oblečenie 50 eur mesačne, náklady na športové a kultúrne vyžitie 20eur, t.j. spolu cca 1200,- eur mesačne. Výdavky na dieťa sú: poplatky za školu 20,00 eur mesačne, strava v škole na obedy (20 x l €) 20,00 eur mesačne, náklady na stravu doma (raňajky 1 €, desiata 1 €, obed 1,5 € - počas víkendov, olovrant 1 € večera 1,5 €) 150,00 eur mesačne, lieky - za rok má doklady na sumu 140,00 eur - cca 12,00 eur mesačne, oblečenie - za rok doklady v sume 1000,00 eur - 80,00 eur mesačne, cestovné do školy 20,00 eur mesačne, hygiena (mydlo, šampón, zubná pasta, krém, prostriedky na pranie, upratovanie) 20,00 eur mesačne. Nákup veci do školy jednorázovo 60,00 eur, nákup postele a matraca pre dcéru 414,50 eur, bicykel 199,00 eur, kolieskové korčule 50,00 eur, jednorazový nákup spolu 723,50 eur- - 60,00 eur mesačne. Spolu výdavky na dcéru 382,00 eur mesačne.
23. Dcéra T. podľa správy kolízneho opatrovníka je žiačkou 1. ročníka Základnej školy v C.. Pri pohovore uviedla, že sa má dobre, má všetko čo potrebuje mamka sa o ňu dobre stará, ľúbi mamku. V škole je super, rada chodí do školy, veľmi rada kreslí. Vo voľnom čase sa hrá s mamkou, alebo s babkou. K ockovi nechodí až tak rada, lebo sa tam hádajú.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára.
24. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
25. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Súd poukazuje na to, že predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V zmysle záverov aplikačnej praxe, preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná aj životná úroveň každého z rodičov, nakoľko platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
31. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.
32. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým nie sú schopné živiť sa samé. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.
33. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že ani otec ani matka nepreukázali, aby od posledného rozhodovania o výške výživného na ich strane došlo k takej podstatnej a trvalej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie alebo zvýšenie výživného pre maloletú.
34. Poukázať treba na tú skutočnosť, že otec aj keď poukazuje na zníženie príjmu, toto nepreukázal, nakoľko v čase predchádzajúceho rozhodnutia bol jeho príjem porovnateľný s terajším a to vo výške 1.500 - 1.600 eur mesačne oproti terajšiemu, ktorý sám uviedol vo výške 1.500 eur mesačne. Súd taktiež poukazuje na čestné prehlásenie spolupracovníka otca a to N. R. /č.l. 127/, ktorý prehlásil, že pracoval spolu s otcom v Belgicku a jeho mesačný príjem v priemere činil 3.000 eur. Súd je toho názoru, že tvrdenia otca o výške jeho zárobku sú pravdepodobne účelové, nakoľko aj v Holandsku má porovnateľný príjem ako v Belgicku a v uvedených krajinách sú zárobkové pomery s najväčšou pravdepodobnosťou také ako vyplýva z predloženého čestného prehlásenia.
35. Otec preukázal, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi S., ktorý má t.č. 6 mesiacov, ale na strane druhej u jeho mal. dcéry T. zase došlo k zvýšeniu výdajov, keďže táto je žiačkou 1. ročníka základnej školy, kde sú oveľa vyššie výdaje ako v predškolskom zariadení, ktoré navštevovala v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom.
36. Tieto skutočnosti súd zohľadnil a vyhodnotil tak, že výživné na dcéru T. nezvýšil, práve z dôvodu ďalšej vyživovacej povinnosti na strane otca a tiež životnej úrovne na strane matky. Okrem iného súd je toho názoru, že návrh na zvýšenie výživného podala matka len kvôli tomu, že otec podal návrh na zníženie výživného.
37. Zdôrazniť treba ale aj to, že platenie výživného je prvoradé, a preto neobstojí argumentácia otca, že má výdaje s výstavbou rodinného domu. Toto nemôže byť na ujmu dieťaťa a nemôže sa odzrkadliť v znížení výživného. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec zakúpil v poslednom období auto, čo sám potvrdil, keď uviedol, že toto zakúpil na leasing, z titulu ktorého uhrádza mesačne sumu 150 eur, ide o motorové vozidlo Hyunday Tuson rok výroby 2007 zakúpené za sumu 6.000 eur. Čiže ide o ďalší značný mesačný výdaj na strane otca mal. dieťaťa, ktorý otec v návrhu vôbec neuviedol a ktorý tiež nemôže byť na ujmu maloletej. Okrem iného otec t.č. už neuhrádza dcére poistku, ktorú platil v čase predchádzajúceho rozhodnutia, túto zrušil, peniaze cca 450 eur vybral, a preto takto ušetrené peniaze môže dať dcére formou výživného.
38. Znížením príjmu otec nemôže argumentovať ani v súvislosti so zdravotným stavom a následnom maródkou, keďže táto mu bola zrušená z dôvodu porušenia liečebného režimu, keď počas kontroly nebol zastihnutý doma, a teda po ukončení PN-ky mohol ďalej pokračovať v práci, keďže sa ani nezaevidoval na úrade práce a do práce nastúpil až od augusta 2017.
39. Okrem iného súd poukazuje na to, že výživné požadované matkou vo výške 300 eur mesačne je neprimerané vzhľadom na náklady na dcéru a tiež vzhľadom na životnú úroveň na strane matky.
40. Pokiaľ ide o deklarované zárobkové pomery na strane matky mal. dieťaťa súd tak, ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia, tak aj teraz považuje tieto tvrdenia za účelové a v rozpore so skutočnosťou. Od roku 2012 je neustále v strate, avšak naďalej vlastní dve auta, za ktoré uhrádza pohonné hmoty, poistky a teda má výdaje 1.200 eur mesačne, plus výdaje na dieťa vo výške 382 eur mesačne, plus ďalšie jednorázové výdaje na údržbu a opravu rodinného domu za kotol 2.920 eur a 950 eur na údržbu domu. Súd preto opakovane uvádza, že ak by podnikateľská činnosť matky bola skutočne taká stratová, nebolo by v jej možnostiach pokryť uvádzané výdavky, aj napriek tvrdeniu, že jej finančne vypomáha matka, ktorá je starobnou dôchodkyňou. Na zamyslenie je fakt, že matka túto „stratovú“ podnikateľskú činnosť prevádzkuje s rovnakým záverom už od roku 2012.
41. Možno teda konštatovať, že doposiaľ stanovené výživné je postačujúce na zabezpečenie potrieb mal. dcéry T. a na druhej strane nie je dôvod na zníženie výživného, nakoľko zárobkové pomery na strane otca sa neznížili.
42. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a cit. zák. ustanovenia súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle s ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.