Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-24-2022.pdf
PDF · 80.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/24/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. S. XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Križanom, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda 2/3, proti žalovaným 1/ O.. F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G. XXX/XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom v Topoľčanoch, Nám. M.R. Štefánika 3, 2/ O. Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX-XX/XX-X, S., F. republika, zastúpenej advokátskou kanceláriou FP LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ružomberská 6, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č. k. 5C/15/2019 - 136 zo dňa 26.06.2020 takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil konanie voči žalovanej 2/. Vo výroku II. nepriznal žalobcovi ani žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 07.05.2019 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a náhrady trov konania. Dňa 21.05.2020 doručil žalobca súdu podanie, ktorým zobral žalobu voči žalovanej 2/ späť z dôvodu, že predala svoj spoluvlastnícky podiel žalovanému 1/. Dňa 17.06.2020 žalovaná 2/ súdu oznámila, že so zastavením konania súhlasí. Právne vec súd posúdil podľa § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 262 ods. 1, § 257 CSP. Uviedol, že žalobca vzal žalobu voči žalovanej 2/ účinne späť, žalovaná 2/ so späťvzatím žaloby súhlasila, a preto konanie podľa § 145 CSP zastavil. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalobca nezaslal žalovanej 2/ ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu v konkrétnej výške pred podaním žaloby napriek tomu, že v rámci dedičského konania navrhol žalovaným odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov, no túto skutočnosť nepreukázal. Zároveň súd konštatoval, že z procesného hľadiska predstavuje konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tzv. iudicium duplex. Konanie môže byť začaté na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, pričom všetci spoluvlastníci, teda obe procesné strany majú v konaní postavenie žalobcu aj žalovaného, nehľadiac na to, kto žalobu podal. Súd vydáva konštitutívne rozhodnutie, nie je viazaný návrhmi účastníkov a môže rozhodnúť iným spôsobom ako je navrhované. Rozhodovanie o trovách konania by nemalo byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného rozhodnutia v merite veci. Rozhodnutie o trovách konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého konania. V tomto zmysle má byť aj rozhodnutie o trovách konania konaním spravodlivým. V tomto konaní majú všetci spoluvlastníci v konaní rovnaké procesné postavenie žalobcu aj žalovaných a ako spravodlivé východisko pri rozhodovaní o trovách konania sa bude javiť, aby každý z účastníkov sám niesol svoje trovy konania a nebol povinný hradiť trovy konania iného spoluvlastníka, iba že by boli dané zvláštne okolnosti, čo však nie je prejednávaný prípad. Súd nepriznal nárok na náhradu trov konania ani žalovanej 2/. Uviedol, že táto procesne voči sebe zavinila zastavenie konania, keď po
doručení žaloby previedla svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného 1/ a týmto konaním stratila pasívnu legitimáciu vystupovať ako strana sporu v predmetnom konaní.
2. Proti výroku II. o náhrade trov konania tohto uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že žiadny právny predpis neukladá žalobcovi povinnosť zaslať pred podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva písomnú ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu v konkrétnej výške ostatným podielovým spoluvlastníkom. Poukázal na judikatúru súdov Slovenskej republiky, z ktorej možno vyvodiť spoločný záver, že len v prípade použitia ustanovenia § 257 CSP ma význam, či pred podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva navrhol žalobca ostatným podielovým spoluvlastníkom jeho zrušenie a vyporiadanie dohodou, pričom sa nevyžaduje, aby tak urobil písomne. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cz/4/71, R 31/1972, uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/489/2005). Ďalej uviedol, že už v priebehu dedičského konania sa snažil so žalovanými dohodnúť na mimosúdnom riešení veci, kedy im navrhol odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov. Túto skutočnosť podľa žalobcu potvrdzuje aj vyjadrenie žalovanej 2/ zo dňa 26.07.2019. Z vyjadrení žalovaných možno okrem uvedeného vyvodiť taktiež to, že so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhol žalobca, nesúhlasili. Z napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu nie je zrejmé, či dôvodom nepriznania náhrady trov konania v prospech žalobcu je aplikácia ustanovenia § 257 CSP alebo len odlišný výklad ustanovenia § 256 odsek 1 CSP konajúcim súdom. Žalobca ako účastník konania má právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia aj v prípade, ak rozhodnutie vyznieva v jeho neprospech. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi prizná voči žalovanej 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. Podľa žalovaného 1/ žalobca v značnej miere skresľuje skutkový stav. Žalovaná 2/ sa vyjadrila, že žalobca povedal, že si dom nechce nechať, ale má kupujúceho, ktorý by ho kúpil za 40 000,- eur. S tým obaja žalovaní nesúhlasili, keďže už vtedy sa žalovaný 1/ vyjadril, že si dom chce nechať pre svoje deti a stará sa oň. Rovnako žalovaná 2/ uviedla, že sa na poslednom dedičskom pojednávaní dohodli, že svoj podiel predá žalovanému 1/. Vyslovila už vtedy svoj názor, že konanie žalobcu je účelové a zištné, pretože chce získať dom, aby na jeho predaji následne zarobil. Všetky tieto skutočnosti sa v konaní potvrdili. Žalobca neurobil pred podaním žaloby potrebné kroky v tom smere, aby sa pokúsil o dohodu a predišiel sporu. Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného 1/ zopakoval, že sám súd prvej inštancie dospel k záveru, že v rámci dedičského konania sa žalobca pokúsil so žalovanými mimosúdne dohodnúť, avšak neúspešne. Túto skutočnosť podľa žalobcu potvrdil aj žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení, ako aj žalovaná 2/ vo vyjadrení zo dňa 26.07.2019. Zotrval na podanom odvolaní.
5. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť z nasledovných dôvodov:
7. Odvolaním žalobkyne bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania. Vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovanej 2/, uznesenie súdu prvej inštancie napadnuté nebolo, nadobudlo právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval.
8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo výroku II. o náhrade trov konania na tom právnom závere, že v danom prípade ide o konanie tzv. iudicium duplex, ktoré môže byť začaté na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, pričom všetci spoluvlastníci majú v konaní postavenie žalobcu aj žalovaného nehladiac na to, kto žalobu podal. Žalobca podľa súdu nezaslal žalovanej 2/ ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu v konkrétnej výške pred podaním žaloby napriek tomu, že v rámci dedičského konania navrhol žalovaným odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov.
9. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením uznesenia v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:
10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, z procesného hľadiska predstavuje konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tzv. iudicium duplex, keď voľba konkrétneho spôsobu vyporiadania je v konečnom dôsledku výlučne na súde, ktorý vo veci rozhodne. Ten je pritom viazaný zákonným poradím jednotlivých spôsobov vyporiadania, v rámci ktorých sa však uplatní vlastná úvaha súdu. Zmienené špecifiká v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je nutné mať na pamäti aj pri rozhodovaní o trovách takéhoto konania. Takto začatie a vedenie konania pred súdom nemožno bez ďalšieho klásť na ťarchu ani tomu spoluvlastníkovi, ktorý ho inicioval, ani tomu, ktorý sa formálne ocitol na strane žalovanej. Súčasne treba zohľadniť, že spoluvlastníci sami nemôžu v zásade plne ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu o spôsobe vyporiadania. Takúto povahu konania je preto potrebné zohľadniť aj vzhľadom na možnú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
12. V predmetnom konaní odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobitnú povahu tohto konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako je uvedené vyššie, stav konania v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, kedy sa v tomto konaní ďalej pokračovalo s tými, ktorí boli ďalej spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, keď žalovaná 2/ previedla svoj podiel na žalovaného 1/, a okolnosti prípadu, v konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné, aby trovy zastaveného konania voči žalovanej 2/ znášala ktorákoľvek zo strán sporu. Napriek tomu, že žalovaná 2/ svojim konaním, keď previedla svoj spoluvlastnícky podiel po začatí konania na žalovaného 1/, síce zapríčinila, že žalobca bol nútený voči nej vziať žalobu späť, osobitná povaha konania, kde bolo možné, aby aj žalovaná 2/ mala postavenie žalobcu a naopak žalobca postavenie žalovaného, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal, že by sa pred podaním žaloby pokúsil mimosúdne dohodnúť, treba hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nie je možné priznať náhradu trov konania žalobcovi a rovnako tak aj žalovanej 2/. Zároveň je potrebné poukázať na to, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, čo je potrebné vzťahovať aj na možnosť prevodu podielu inému spoluvlastníkovi, ako v predmetnej veci zo žalovanej 2/ na žalovaného 1/. Skutočnosť, že k takémuto prevodu došlo až po začatí konania nie je možné hodnotiť ako úmysel žalovanej 2/ docieliť zastavenie konania, keď navyše žalovaná 2/ ako aj žalovaný 1/ zhodne uvádzali, že už na poslednom dedičskom pojednávaní sa dohodli, že svoj podiel žalovaná 2/ predá žalovanému 1/.
13. Pokiaľ žalobca namietal, že o určitý spôsob vyporiadania sa pokúsil v dedičskom konaní, je potrebné uviesť, že žalobca túto skutočnosť nepreukázal, a toto nemožno ani vyvodiť z vyjadrení žalovaných, na ktoré poukazoval žalobca vo svojom odvolaní, keď uvádzali len, že v rámci dedičského konania im žalobca oznámil, ako chce naložiť z predmetnou nehnuteľnosťou. Podľa názoru odvolacieho súdu dohadovanie o vyporiadaní predmetu dedičstva v dedičskom konaní nie je možné hodnotiť ako návrh na mimosúdne riešenie veci o vyporiadaní nehnuteľnosti skôr, ako vôbec dedičia nehnuteľnosť na základe dedičského konania do podielového spoluvlastníctva v konkrétnych podieloch nadobudli. Argumentácia žalobcu preto v tomto smere neobstojí.
14. K záveru o aplikácii uvedeného ustanovenia § 257 CSP, ako vyplýva aj z napadnutého uznesenia, dospel aj súd prvej inštancie, ktorý vo svojom rozhodnutí citoval predmetné ustanovenie § 257 CSP a toto vo svojom rozhodnutí aj nepochybne s odkazom na osobitnú povahu predmetného konania aplikoval. Odvolací súd ako nedôvodnú preto vyhodnotil námietku žalobcu o tom, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol, a teda, že by malo ísť len o odlišný výklad ustanovenia § 256 odsek 1 CSP, ako prezentoval žalobca.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná 2/. Žalovanej 2/ trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd žalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovaný 1/ sa
síce v odvolacom konaní vyjadril k odvolaniu žalobcu, avšak napadnutým uznesením bolo rozhodnuté iba vo vzťahu žalobcu a žalovanej 2/, a preto nemožno dospieť k záveru o úspechu žalovaného 1/ v odvolacom konaní, na základe čoho by mu bolo možné priznať náhradu trov konania.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).