Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-208-2016.pdf
PDF · 113.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/208/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. J., L.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: I. Y., bytom G. Š. XXA, XXX XX Bratislava, dieťa rodičov: matky - I. J., L.. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX/XX, J.-T.Á., Č. O., a otca - T. J., L.. XX.XX.XXXX, bytom Š.L. XX, Bratislava, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd z v y š u j e výživné na maloletú E. J., L.. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloletá"), zo sumy 2 000 Sk (66,- Eur) mesačne na sumu 190,- Eur mesačne počnúc dňom 14.03.2016, ktoré je otec povinný platiť vždy do 5. dňa v mesiaci vopred na devízový účet matky I. J., vedený v Č. D., S.. D.., IBAN: XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, J.: N..
II. Zročné výživné za obdobie od 14.03.2016 do 30.09.2017 v sume 2 288,- Eur j e otec p o v i n n ý zaplatiť spolu s bežným výživným splatným v mesiaci november 2017 na devízový účet matky I. J., vedený v Č. D.W., S.. D.., W.: XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, J.: N..
III. Súd týmto m e n í výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 19C/94/2004-16 zo dňa 15.11.2004, právoplatného dňa 01.03.2005, a to v časti výroku o výživnom na maloletú.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej E. J., L.. XX.XX.XXXX, sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 14.03.2016, postúpeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 08.11.2016, domáhala zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 66,- Eur mesačne na sumu 190,- Eur mesačne. Zároveň žiadala, aby súd rozhodol o zaplatení dlžného výživného za dobu od 01.01.2008 doposiaľ.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že bola manželkou T. J.. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 19C/94/04-16 z 15.11.2004. Pred rozvodom bola maloletá zverená do výchovy matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 2000,- Sk mesačne. Podľa vyjadrenia matky otec výživné neplatí riadne a včas. Výživné bolo stanovené v dobe, keď mala maloletá X roky. Dnes je o XX rokov staršia a úmerne tomu sa zvýšili i jej potreby, ktoré budú narastať s nástupom na strednú školu.
3. Otec sa k návrhu matky vyjadril písomným podaním, doručeným súdu dňa 12.05.2016, v ktorom uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného zo sumy 66,40 Eur na sumu 190,- Eur nesúhlasí. Dôvodil tým, že má vyživovaciu povinnosť na ďalšie dve maloleté deti D. D. J. (L.. XXXX) a C. J. (L.. XXXX). Neskôr sa s matkou maloletej dohodli, že jej otec dá auto značky E. N. T., ktoré otec kúpil za
peniaze požičané od svojej mamy a ktoré donedávna splácal. Na tomto aute, ktorého hodnota podľa vyjadrenia otca činila 300 000 Sk, sa dohodli ústne, že je to v rámci výživného a nemusí už platiť výživné na maloletú. Záverom otec zdôraznil, že prípadné zvýšenie výživného zo sumy 66,40 Eur + životná poistka 13,18 Eur, ktorú otec platí za maloletú, by viedlo k ďalšiemu zničenému vzťahu s jeho terajšou partnerkou, nakoľko by nebola ochotná prispievať na maloletú E. J..
4. Kolízny opatrovník maloletej s návrhom matky súhlasil.
5. Vzhľadom na skutočnosti uvedené matkou maloletého dieťaťa v návrhu na zvýšenie výživného a tiež vzhľadom na obsah spisu, z ktorých vyplynulo, že miestom obvyklého pobytu matky a maloletej sa nachádza v Č. O., súd skúmal, či má právomoc konať v danej veci najmä podľa Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v znení Korigenda uverejneného v Úradnom vestníku ES dňa 23.10.2013 (ďalej len "Nariadenie o výživnom").
6. Podľa bodu 11. odôvodnenia preambuly Nariadenia o výživnom, rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal pokrývať každú vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva, a to s cieľom zaručiť rovnosť zaobchádzania so všetkými oprávnenými na výživné. Na účely tohto nariadenia by sa mal pojem "vyživovacia povinnosť" vykladať autonómnym spôsobom.
7. Podľa Kapitoly I Článku 1, odseku 1 Nariadenia o výživnom, toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
8. Podľa Kapitoly II Článku 3 Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
9. Podľa Kapitoly II Článku 4 odseku 1, písmena a) a b) Nariadenia o výživnom, účastníci konania sa môžu dohodnúť, že právomoc konať o existujúcich alebo prípadných budúcich sporoch medzi nimi vo veci vyživovacej povinnosti majú tieto súdy členských štátov: a) súd alebo súdy členského štátu, v ktorom má jeden z účastníkov obvyklý pobyt; b) súd alebo súdy členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom je jeden z účastníkov.
10. Podľa Kapitoly II Článku 4 odseku 3 Nariadenia o výživnom, tento článok sa nevzťahuje na spor o vyživovaciu povinnosť na dieťa vo veku do 18 rokov.
11. Podľa Kapitoly II Článku 4 odseku 4 Nariadenia o výživnom, ak sa účastníci dohodli, že založia výlučnú právomoc súdu alebo súdov zmluvného štátu Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podpísaného 30. októbra 2007 v Lugáne, ktorý nie je členským štátom, uplatňuje sa uvedený dohovor s výnimkou sporov uvedených v odseku 3.
12. Podľa Kapitoly II Článku 5 Nariadenia o výživnom, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa odporca zúčastní konania. To neplatí, ak sa odporca zúčastní konania len, aby namietol absenciu právomoci.
13. Všeobecná právomoc (Článok 3 písm. a) a b) Nariadenia o výživnom) vo veciach vyživovacej povinnosti je daná súdom členského štátu miesta obvyklého pobytu odporcu alebo obvyklého pobytu oprávneného. Tieto ustanovenia zvýhodňujú oprávneného z vyživovacej povinnosti, ktorý je považovaný za slabšiu stranu tým, že mu umožňujú podať návrh na začatie konania buď na súdoch členského štátu vlastného obvyklého pobytu, alebo na súdoch členského štátu obvyklého pobytu povinného. Naopak, ak
podáva povinný z vyživovacej povinnosti návrh na zmenu rozhodnutia vo veci vyživovacej povinnosti, môže sa obrátiť len na súdy členského štátu obvyklého pobytu oprávneného.
14. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Nariadenia o výživnom súd dospel k záveru, že v danom prípade má právomoc konať a rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa.
15. Následne súd určoval rozhodné právo. V zmysle Kapitoly III Článku 15 Nariadenia o výživnom, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len "Haagsky protokol z roku 2007"), určuje podľa tohto protokolu.
16. Podľa Článku 3 ods. 1 Haagskeho protokolu z roku 2007, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
17. Podľa Článku 4 ods. 1 Haagskeho protokolu z roku 2007, nasledujúce ustanovenia sa uplatňujú v prípade vyživovacej povinnosti: a) rodičov voči svojim deťom, b) iných osôb ako rodičov voči osobám, ktoré nedosiahli vek 21 rokov, okrem povinností vyplývajúcich zo vzťahov uvedených v článku 5, a c) detí voči svojim rodičom.
18. Podľa Článku 4 ods. 3 Haagskeho protokolu z roku 2007, bez ohľadu na článok 3, ak oprávnený podal návrh na príslušný orgán štátu obvyklého pobytu povinného, uplatňuje sa právo štátu konajúceho súdu. Ak však oprávnený nemôže vymôcť výživné od povinného podľa tohto práva, uplatňuje sa právo štátu obvyklého pobytu oprávneného.
19. Vzhľadom na právnu úpravu (článok 4 ods.1 a 3 Haagskeho protokolu z roku 2007), keďže matka podala návrh na zvýšenie výživného na tunajšom súde ako orgáne štátu obvyklého pobytu/bydliska otca (v Slovenskej republike) ako osoby povinnej platiť výživné na maloleté dieťa ako osobu oprávnenú na výživné, a tento súd má právomoc vec prejednať a rozhodnúť v zmysle Nariadenia o vyživovacej povinnosti, uplatní sa ohľadom vyživovacej povinnosti hmotné právo Slovenskej republiky (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení).
20. Súd konal a rozhodol v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") a ustanovením § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") v neprítomnosti otca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní do začatia pojednávania neospravedlnil a nepožiadal ani o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie bolo otcovi riadne doručené dňa 06.09.2017. Súd vo veci vykonal dokazovanie rodným listom maloletej, výsluchom matky a vyjadrením kolízneho opatrovníka, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 19C/94/04-16 z 15.11.2004, potvrdením Českej spořitelni, a.s., potvrdením o príjme otca za obdobie 01/2015 - 04/2016, výplatnou páskou partnerky otca, výpisom zo živnostenského registra Českej republiky, daňovým priznaním matky, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutočný stav:
21. Maloletá E. J. má XX rokov, pochádza z manželstva jej rodičov, ktorých manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 19C/94/04-16 z 15.11.2004, právoplatný dňa 01.03.2005, rozvedené. Súd súčasne schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej súd na čas po rozvode zveril maloletú do výchovy a opatery matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 2000,- Sk mesačne. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
22. Maloletá navštevovala Základní školu J., so sídlom P. XX, J.. V súčasnosti je študentkou Obchodnej akadémie v J.. Matka vyčíslila výdavky na maloletú nasledovne: vakcína Silgard celkovo 840,- Kč, školské platby (od 1. až 9. triedy) 32 320,- Kč, náklady na stravné 33 378,- Kč, krúžky - poplatok škole 17 500,- Kč, škola tanca NOFET 3 300,- Kč, celkové výdavky maloletej podľa vyčíslenia matkou predstavujú 136 - 195 Eur mesačne (3 500,- Kč - 5 000,- Kč).
23. Matka býva spolu s maloletou na adrese Č. XX E. J., a to od 05.09.2007. Matka je samostatne zárobkovo činná osoba od roku 2006, neskôr bola zamestnaná v realitnej kancelárii W. O. a od
01.01.2010 pracovala ako SZČO. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému S. Y., L.. XX.XX.XXXX, s otcom ktorého žije v spoločnej domácnosti. Matka je toho času na materskej dovolenke. Partner matky je podľa jej vyjadrenia vedený na Úrade práce v W.. Mesačné výdavky na domácnosť matka vyčíslila v sume 8 357,- Kč.
24. Otec žije so svojou priateľkou T. K. na adrese Š. XX, Bratislava. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletej D. D. J., L.. XX.XX.XXXX, a C. J., L.. XX.XX.XXXX. Priemerný čistý mesačný príjem otca predstavuje sumu 380,- Eur. Otec je spoločníkom a konateľom obchodných spoločností X-W., D..O..M.. S. C. Q. D..O..M.. a do 04.07.2017 bol spoločníkom a konateľom R., D..O..M.. (Q. D..O..M..). Podľa vyčíslenia otca jeho mesačné výdavky pozostávajú z nasledovných položiek: obedy pre obe deti 50 Eur, školné 36 Eur, tréningy, bazén, gymnastické haly a výdaje na preteky 100 - 180 Eur, poistenie úrazové a sporiace pre obe deti 2x20 Eur, PHM 60 - 95 Eur, poistka pre Vanesu 13,18 Eur, nájomné za byt 191 Eur, stravné 300 - 450 Eur. Otec ako ďalšie výdavky uviedol ročné poistenia: povinná poistka na auto 168 Eur, havarijná poistka 480 Eur, poistky za byt 180 Eur, poistka za chatu 100 Eur. Otec súdu nepredložil daňové priznanie, predložil iba účtovné závierky vyššie uvedených spoločností za rok 2015.
25. Z výpovede matky na pojednávaní dňa 09.10.2017 vyplynulo, že na zvýšení výživného zotrváva v navrhovanej výške 190,- Eur, s tým, že výživné žiadala zvýšiť odo dňa podania návrhu. Vo zvyšku na návrhu netrvala. Uviedla, že maloletá nastúpila na Obchodnú akadémiu v J., čím sa zvýšili výdavky maloletej. Štúdium na tejto škole podľa vyjadrenia matky zahŕňa aj prax vo firmách, kde bude maloletá E. mať náklady na dopravu. Tiež jej vzniknú výdavky v súvislosti so študijnými pobytmi, mala by ísť na študijný pobyt do L. a do B.. Matka uviedla, že výživné otec platí nepravidelne, tento rok nehradil výživné vôbec. Matka zvážila podať návrh na exekúciu, ktorá prebieha. Ďalej uviedla, že nad rámec výživného otec na výdavky maloletej neprispieva. Matka tiež vysvetlila, že maloletá cestuje do Bratislavy buď autobusom, ktorý jej ona platí, alebo pre ňu chodí jej polovlastná sestra D. - plnoletá dcéra otca, u ktorej prespáva, pretože s manželkou otca nemá vytvorený vzťah. D. býva v byte, ktorý sa nachádza v dome starej matky E. z otcovej strany, tam sa stretáva aj s ďalšími súrodencami zo strany otca. So D. aj s ostatnými malými súrodencami má matka bezproblémový vzťah, keďže podporuje vzťah E. s nimi. Podľa vyjadrenia matky otcovi nevznikajú výdavky v súvislosti s víkendom, keďže E. je u D. a tam je aj matka. Jediný náklad, ktorý otcovi vzniká, je letná dovolenka v P., kam chodia posledné 3 roky. Iné výdavky otec dcére nehradí ani v súvislosti so školou a ani v súvislosti s krúžkami. Matka zároveň uviedla, že toho času je na rodičovskej dovolenke s maloletým synom, ktorého má s novým partnerom. Maloletý S. Y., L.. XX.XX.XXXX, má toho času XX mesiacov a z tohto dôvodu matka síce pracuje, ale príjmy sa jej vzhľadom na materské povinnosti znížili. Matka preukazovala zmenu pomerov nielen na strane maloletej, ktorá nastúpila na strednú školu, ale aj na strane matky, keďže jej pribudla vyživovacia povinnosť. Matka uviedla, že vzhľadom na to, že maloletej sa zvýšili výdavky v súvislosti so štúdiom na strednej škole, a jej finančné možnosti sú obmedzené rodičovskou dovolenkou, nezostávajú jej už finančné prostriedky na záujmovú činnosť, preto E. už asi rok na tanečnú nechodí. Podľa vedomostí matky je otec spoločníkom nielen spoločnosti X - W. D..O..M.., ale tiež vlastní podiel spoločnosti F. D..O..M.., resp. reštauráciu v centre.
26. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka maloletej, ako jej zástupcu, na pojednávaní dňa 09.10.2017 súd zistil, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia. Súhlasila s návrhom matky, nakoľko bolo preukázané, že náklady maloletej sa zvýšili nielen tým, že rastie, ale aj prechodom na strednú školu. Čo sa týka príjmu otca, uviedla, že poistiek je priveľa, sú zbytočné. Pokiaľ otec preukazuje príjem na úrovni minimálnej mzdy, môže si nájsť brigádu. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami, a teda aj poistkami. Otec si musí byť vedomý svojich vyživovacích povinností, musí sa snažiť dosiahnuť aspoň príjem, ktorý zodpovedá schopnosti platiť výživné v miere, aby boli zabezpečené aspoň základné potreby maloletej ako strava a oblečenie a povinná prax, ktorú bude E. v rámci strednej školy musieť absolvovať. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka by sa mal otec zúčastňovať aj hradenia voľnočasových aktivít maloletej, keď sám deklaruje, že je športovec a obdobné výdavky hradí svojim ďalším maloletým deťom, mal by mať pochopenie pre šport aj u E.. Vzhľadom na vek a potreby maloletej mal kolízny opatrovník za nepochybné, že výživné určené v čase, keď mala 3 roky, nezodpovedá výdavkom maloletej.
27. Z potvrdenia Českej spořitelni, a.s., zo dňa 06.10.2015 súd zistil, že na účet matky boli od 11.01.2011 pripísané nasledujúce platby: 24.05.2011 - 300 Eur, 14.02.2012 - 600 Eur, 14.08.2012 - 300 Eur,
08.03.2013 - 420 Eur, 12.11.2013 - 730,18 Eur. Podľa udania matky išlo o platby hradené otcom maloletej.
28. Z potvrdenia o príjme otca, vystaveného spoločnosťou V. súd zistil, že čistá mzda otca za obdobie od 01/2015 - 04/2016 predstavovala v priemere 373,- Eur.
29. Z potvrdenia o príjme otca, vystaveného spoločnosťou X-W. D..O..M.. súd zistil, že čistá mzda otca za obdobie od 08/2015 - 02/2017 predstavovala v priemere 380,- Eur.
30. Z účtovnej závierky spoločnosti X-W., D..O..M.. za obdobie roku 2015 súd zistil majetok 130 768,- Eur, výnosy z hospodárskej činnosti 267 779,- Eur.
31. Z účtovnej závierky spoločnosti C. Q. D..O..M. za obdobie roku 2015 súd zistil majetok 5 066,- Eur, výnosy z hospodárskej činnosti 0 Eur.
32. Z výplatnej pásky W.. T. K., priateľky otca, súd zistil čistý príjem vo výške X XXX,- R. za 02/2017.
33. Z výpisu zo živnostenského rejstříku Českej republiky súd zistil, že predmetom podnikania matky na základe živnostenského oprávnenia je výroba, obchod a služby so vznikom oprávnenia od 01.01.2010.
34. Z priznania k dani z príjmu matky za obdobie roku 2016 (podávané matkou v Českej republike) súd zistil úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 90 000,- Kč, základ dane 162 100,- Kč, daň 24 31,-5 Kč. Matkou predložené potvrdenie o podaní daňového priznania bolo bez potvrdenia prevzatia prijatia príslušného orgánu - finančného úradu.
35. Z prílohy č. 1 k priznaniu k dani z príjmu matky súd zistil príjem zo samostatnej činnosti 223 250,- Kč, výdavky 151 144,- Kč.
36. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
37. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
38. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
39. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
40. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
41. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
42. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
43. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
44. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
45. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
46. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
47. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
48. Podľa ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
49. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, prvotným a nevyhnutným predpokladom pre možnosť zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom, v tomto prípade pre zvýšenie výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 19C94/04-16 zo dňa 15.11.2004, je zmena pomerov, ktorú je súd povinný skúmať skôr ako pristúpi k samotnému prejednaniu veci. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu.
50. Konajúci súd sa preto v prvom rade vysporiadal s otázkou, či v prejednávanej veci nastala oproti stavu v čase vydania ostatného rozhodnutia zmena pomerov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase vydania vyššie uvedeného súdneho rozhodnutia mala maloletá X roky, pričom v čase podania návrhu na zvýšenie výživného matkou maloletej mala takmer XX rokov. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletej uplynulo XX rokov. Už len na základe tejto skutočnosti mal súd za nepochybne preukázané, že od času posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov, nakoľko s pribúdajúcim vekom maloletej sa zmenili jej odôvodnené potreby, ktoré sa v jej súčasnom veku diametrálne líšia, v dôsledku čoho došlo na strane maloletej k rastu životných nákladov. Súd pri ustálení otázky týkajúcej sa zmeny pomerov prihliadol v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine aj na vývoj životných nákladov, ktoré od času posledného rozhodnutia vydaného v roku 2004 výrazne vzrástli.
51. Otcovi od času ostatného rozhodnutia pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, teda zmena pomerov nastala aj na strane otca. Súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu matky vychádzal zo skutočnosti, že otec maloletej si nesplnil v konaní povinnosť preukázať svoje zárobkové a majetkové pomery, nepredložil teda podklad potrebný pre záver o jeho skutočnom príjme, podklad na zhodnotenie majetkových pomerov, napriek skutočnosti, že o prebiehajúcom konaní vedel a tiež, že mu bola výzva na preukázanie zárobkových a majetkových pomerov doručená dňa 24.03.2017 (č. l. 65). Súd preto vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keď sa v danom prípade nesplnenia si povinnosti predpokladá, že výška priemerného mesačného príjmu otca predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (výška životného minima 199,48 Eur x 20 = 3989,60 Eur).
52. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadil úvahou súladnou aj so zákonnou požiadavkou určovania výživného spočívajúcou, okrem iného, tiež v hodnotení schopností a možností rodičov platiť výživné, v rámci ktorej sa zisťuje nielen ich skutočný príjem, ale aj skutočnosti odôvodňujúce záver, že tento príjem zodpovedá telesným a duševným možnostiam rodiča, ich skúsenostiam, plneniu pracovných povinností,
ako aj miestnym možnostiam uplatnenia. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného súd dospel k záveru, že zvýšenie výživného je primerané, ako vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletej, tak aj k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov.
53. Súd zaviazal otca platiť zvýšené výživné na maloletú vo výške 190,- Eur mesačne, pretože ustálil, že takto určené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletej. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloletú, vek maloletej, jeho zdravotný stav, vzdelávanie a štúdium. Rovnako ak ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca zohľadnil aj vyživovaciu povinnosť matky k maloletému S..
54. Súd na základe vykonaného dokazovania zvýšil výživné na maloletú zo sumy 66,- Eur na sumu 190,- Eur mesačne, počnúc dňom 14.03.2016, nakoľko túto výšku považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletej, zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, pričom prihliadol tiež na odporúčanie kolízneho opatrovníka maloletej.
55. Zročné výživné za obdobie od 14.03.2016 do 30.09.2017 predstavuje spolu sumu 2288,- Eur, ktorá predstavuje sumu rozdielu zvýšeného výživného odo dňa 14.03.2016 (190,- Eur) a výživného priznaného ostatným rozhodnutím (66,- Eur) za obdobie od 14.03.2017 do 30.09.2017. Súd súčasne uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné spolu s bežným výživným za mesiac november 2017 na devízový účet matky.
56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, ktorým konajúci súd súčasne zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 19C/94/2004-16 zo dňa 15.11.2004, v časti o bežnom výživnom na maloletú, ktorým bolo naposledy rozhodnuté o výške výživného pre maloletú E..
57. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (ustanovenie § 376 ods. 1 CMP).