Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/44/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: Y. V., W.. XX.X.XXXX, F. A. Y. XX/X, M.ová, o zaplatenie 6.443,43 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie 721,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 16.1.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.021,12 eur spolu s 8%-ným ročným úrokom z omeškania od 16.1.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému súd náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 22.2.2017 domáhal súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 6.443,43 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 6.443,43 eur od 16.1.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 15.8.2005 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB a.s., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,76 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 2.700, eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 90,- eur. Žalovaný si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, žalobca vystavil ku dňu 5.1.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.12.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu 6.443,43 eur.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Uznesením č.k. 7Csp/44/2017-46 zo dňa 14.6.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka a.s. Bratislava vstúpil ako žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Bratislava.

4. Na nariadené pojednávanie sa nedostavili právny zástupca žalobcu a žalovaný. Doručenie predvolania na pojednávanie mali riadne vykázané. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 5.10.2017. Žalovaný svoju neprítomnosť písomne neospravedlnil, ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného a otvoril pojednávanie.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise a to žiadosťou/zmluvou o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro zo dňa 14.7.2005, výpisom z pôžičkovej karty Quatro za obdobie od 1.9.2005 do 31.12.2008 a za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2016, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 17.3.2017, oznámením o postúpení pohľadávky, vypovedaním zmluvy a vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 2.3.2014 s doručenkou, ako i celým spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový stav:

6. Zo zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty QUATRO zo dňa 15.8.2015 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným súd zistil, že jej obsahom bolo určenie schváleného úverového rámca 9.000,- Sk so štandardnou mesačnou splátkou 300,- eur.

7. Z výpisu z výpisu z pôžičkovej karty Quatro za obdobie od 1.9.2005 do 31.12.2008 súd zistil, že žalovaný v tomto období čerpal výbermi z bankomatov a platbami kartou celkovo sumu 1.765,15 eur a uhradil 1.875,52 eur. Z výpisu za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2016 súd zistil, že žalovaný vyčerpal 5.667,26 eur a uhradil 4.535,77 eur. Ďalej mal súd výpisom preukázané, že ako debetné .transakcie boli účtované úrok, poplatky ako za vyhotovenie a zaslanie výpisu, za výber z bankomatu, správu kartového účtu, sankčné úroky, náklady vymáhania do vyhl. okamžitej .splatnosti a pod.

8. Dňa 28.8.2017 žalobca doručil súdu špecifikáciu žalovanej pohľadávky. Uviedol, že kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu žalovaný mal schválený úverový rámec 2.700,- eur so zmluvným úrokom 23,76 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 90,- eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 7.9.2005. V súlade s čl. V bod 31 písm. b/ obchodných podmienok spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. listom z 2.3.2014 vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaným. Žalovanému bol poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN. Špecifikoval rozsah čerpania, ktoré predstavujú debetné transakcie (po prepočte súdom) vo výške 7.432,41 eur a kreditné transakcie vo výške 6.411,29 eur. Žalovaná suma 6.443,43 eur pozostáva z istiny 2.665,06 eur, poplatkov 168,55 eur, štandardného úroku 3.007,14 eur, sankčného úroku 602,68 eur. Zároveň žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny 771,23 eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Žalobca zároveň pripojil list zo dňa 2.3.2014, ktorým pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že pristúpil k vypovedaniu zmluvy č. XXXXXXXXXX a vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku na jeho kreditnej karte Quatro vo výške 3.118,05 eur.

9. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd konanie v časti o zaplatenie 721,23 eur s príslušenstvom zastavil v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP.

10. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

11. Podľa ustanovenia § 2 písmeno b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. účinného do 31.januára 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti právneho predchodcu žalobcu je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 15.8.2005 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver do výšky úverového rámca 9.000,- Sk.

18. Súd po preskúmaní úverovej zmluvy zistil, že jej obsahom je len dohoda o výške úverového rámca a štandardnej mesačnej splátky. Neurčenie úrokov a poplatkov v spotrebiteľskej zmluve má v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. za následok, že žalobca takéto úroky a poplatky nemôže od spotrebiteľa požadovať. Uvedený nedostatok nie je konvalidovaný tým, že žalobca ako veriteľ v obchodných podmienkach v bode VI upravil úrok a poplatky, ani tým, že sa podľa zmluvy mal s nimi žalovaný oboznámiť. Zákon jasne vyžaduje určenie úrokov a poplatkov priamo v zmluve tak, aby sa s nimi mohol priemerný spotrebiteľ oboznámiť a aby nedochádzalo zo strany veriteľov k jednostrannému určovaniu, prípadne zvyšovaniu týchto úrokov a poplatkov. Takýmto konaním právny predchodca žalobcu navodzuje u spotrebiteľa dojem, že je povinný len vrátiť čerpané peňažné prostriedky v určenej výške splátky. Z predloženej špecifikácie vyplýva, že žalovaný celkovo čerpal sumu 7.432,41 eur a uhradil 6.411,29 eur, to znamená, že je povinný žalobcovi vrátiť len rozdiel vo výške 1.021,12 eur. V tejto časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšku z uvedených dôvodov túto zamietol.

19. Žalovaný tým, že neuhradil dlžnú sumu žalobcovi po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, dostal sa do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania. Tento požadoval priznať úrok z omeškania až od 16.1.2017. Výška úroku z omeškania bola uplatnená v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, nakoľko záväzkový vzťah medzi stranami vznikol pred týmto dátumom. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu v tejto časti zamietol.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní väčší úspech, preto má právo na náhradu pomernej časti trov konania. Nakoľko však v konaní nebolo zistené, že by žalovanému v súvislosti s týmto konaním nejaké trovy vznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).