Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-73-2014.pdf
PDF · 94.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/73/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: Dr. I. W., narodený X.XX.XXXX, trvale bytom U. u. 3, X. H-XXXX, T. republika, zastúpený advokátskou kanceláriou T. PARTNERS, s.r.o., Laurinská 3, Bratislava, proti žalovanému: G. P., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, X., zastúpený advokátkou Mgr. Hanou Horňákovou, Fibichova 13, Bratislava, o zaplatenie 11.000 eur s príslušenstvom a odmenou 36,67 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 4Zm 1300/2013-14 zo dňa 11.2.2014 sa ponecháva v platnosti v celom rozsahu.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 4Zm 1300/2013-14 zo dňa 11.2.2014 bola žalovanému uložená povinnosť, aby do 3 dní od doručenia zaplatil žalobcovi zmenkovú sumu 11.000 eur so 6 %-ným ročným úrokom od 2.1.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 36,67 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 1.330,04 eur alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta 2. Žalovaný podal námietky, po podaní ktorých sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 73/2014. V námietkach uviedol, že žalobca svoj nárok odvodzuje z dvoch zmeniek, na ktorých je ako miesto platenia uvedená neexistujúca adresa (Bratislava, L. XX-A), vzhľadom na čo zmenky neobsahujú jednu z esenciálnych náležitostí, t. j. údaj miesta, kde sa má platiť a z toho dôvodu sú neplatné. Ďalej namietol, že so žalobcom nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu, nikdy mu nič nedlžil, nebol teda dôvod, pre ktorý by mal zmenky vystaviť a existenciu svojho zmenkového záväzku popiera. Za neoprávnenú považoval aj požiadavku žalobcu na zmenkový úrok od splatnosti zmeniek, originál zmeniek mu doteraz nebol predložený na platenie a minimálne do doručenia zmenkového platobného rozkazu nemohol byť v omeškaní. Nakoniec namietol, že podpis na zmenkách nie je jeho podpisom, nie je si vedomý, že by zmenky podpísal, ide o podpis napodobený alebo sfalšovaný, a keďže na zmenkách tým chýba podpis vystaviteľa, sú obe neplatné. Zmenkový platobný rozkaz žiadal z týchto dôvodov zrušiť. 3. Žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Námietku neexistencie miesta platenia na zmenkách považoval za neopodstatnenú, miesto platenia je na oboch uvedené dostatočne určito, na ktorej skutočnosti nič nemení ani to, že v mieste platenia je orientačné číslo domu označené „19-A“ a nie „XX/A“. K námietke chýbajúcej kauzality poukázal na abstraktný charakter zmenky, pre ktorý sa hospodárska kauza vzniku zmenkovej obligácie pri uplatňovaní práv zo zmenky nepovažuje za určujúcu, majiteľ zmenky nárok preukazuje len zmenkovou listinou, takáto námietka by mohla byť relevantnou len v spojení s tvrdeným zánikom dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky. Upozornil aj na to, že žalovaný namieta jednak absolútnu neplatnosť zmenky a jednak vzniesol
relatívne námietky, čo je podľa konzistentnej judikatúry neprípustné, takéto námietky sa považujú za námietku popierajúcu existenciu uplatňovanej zmenky, preto, ale aj z dôvodu hospodárnosti, žiadal, aby súd nevykonal žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie o pravosti podpisu na zmenkách, nakoľko ide o námietku relatívnu. Nesúhlasil ani s popretím nároku na zaplatenie zákonného úroku 6% odo dňa splatnosti zmenky, povinnosť dlžníka platiť úrok nevzniká v závislosti od toho, či mu bola zmenka predložená na platenie, ale len od skutočnosti, že sa stala splatnou a nebola zaplatená. 4. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní na základe § 175 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP) a touto formou o žalobe rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. V námietkovom konaní teda už súd nerozhoduje o žalobe, ale len o tom, či z dôvodov uvedených v námietkach zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho celkom či sčasti zruší. 5. Občiansky súdny poriadok bol zrušený a od 1.7.2016 ho nahradil zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) je na základe § 470 ods. 1 použiteľný v zásade na všetky súdne konania, spadajúce pod jeho úpravu, aj keď boli začaté pred 1. júlom 2016. Podľa dôvodovej správy boli výnimky z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej normy stanovené tam, kde by nová úprava zhoršila postavenie strany. Takouto výnimkou je aj konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, ktoré sa podľa § 471 ods. 2 CSP dokončí podľa doterajších predpisov. 6. Za konanie o zmenkovom platobnom rozkaze nie je možné považovať každé konanie, v ktorom bol podaný návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ale len také, v ktorom bol zmenkový platobný rozkaz vydaný a do 1.7.2016 ešte nebol zrušený, resp. nenadobudol právoplatnosť. Ide teda o konanie, ktorého výsledkom bude rozhodnutie súdu o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho celkom či čiastočne zruší. Procesným základom pre takéto rozhodnutie je jedine § 175 OSP (v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP), keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia, ktoré by umožnili súdu o neprávoplatnom zmenkovom platobnom rozkaze rozhodnúť. Preto za doterajšie predpisy, podľa ktorých súd na základe § 471 ods. 2 CSP dokončí konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, je možné považovať len ustanovenie § 175 OSP ako predpis osobitnej povahy. Na ostatné otázky, ktoré sa v súvislosti s rozhodovaním o zmenkovom platobnom rozkaze aj pred 1. júlom 2016 posudzovali len podľa všeobecnej procesnej úpravy, nie je dôvod aplikovať zákon, ktorý bol 1.7.2016 zrušený. Vo všetkých tých otázkach, ktoré nie sú výslovne v § 175 OSP riešené, sa preto už postupuje podľa Civilného sporového poriadku. 7. Na prejednanie námietok nariadil súd pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. 8. Žalobca predložil súdu v prvopise dve zmenky. Prvá bola vystavená v Bratislave dňa 4.12.2008 a vystaviteľ sa ňou zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 1.1.2011 sumu 1.000 eur. Druhá bola vystavená v Bratislave 1.1.2009 a vystaviteľ sa zaviazal zaplatiť na rad žalobcu 10.000 eur dňa 1.1.2011. Ako vystaviteľ je označený žalovaný a k jeho menu a adrese je pripojený podpis. Zmenky sú splatné v Bratislave, L. 19-A. 9. K námietke neplatnosti zmeniek pre absenciu esenciálnych náležitostí súd poukazuje na čl. I. § 75 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon), podľa ktorého vlastná zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť, dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Len taká listina, v ktorej niektorá náležitosť chýba, nie je v zmysle čl. I. § 76 ods. 1 zmenkového zákona platná ako vlastná zmenka (s výhradou prípadov uvedených v odsekoch 2 až 4 tohto ustanovenia). 10. Z pohľadu formálnej platnosti zmenky je preto rozhodujúce len to, či listina obsahuje všetky nevyhnutné náležitosti a či sú vyjadrené spôsobom, ktorý je dostatočne určitý a zrozumiteľný. Zmenkový zákon v niektorých ustanoveniach určuje, kedy sa údaje na zmenke považujú za nenapísané (napr. v čl. I. je tomu tak v §§ 5, 12 a 16, ktoré v zmysle § 77 ods. 1 a 2 platia aj pre vlastné zmenky, resp. v § 9 výlučne len pre cudzie zmenky) a len na tieto sa hľadí, ako by na zmenke neboli uvedené. Preto ak sa na líci vlastnej (neavalovanej) zmenky nachádza aspoň jeden autografný podpis a je na nej výslovne uvedené aj miesto platenia, nie je možné tvrdiť, že je zmenka neplatná pre absenciu niektorej z týchto podstatných náležitosti. 11. Obe zmenky, ktoré žalobca súdu predložil, obsahujú všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona a obe listiny sú platné ako vlastné zmenky. 12. Žalovaný namietal neexistenciu miesta splatnosti zmeniek z dôvodu, že
sa na L. ulici v X. adresa s číslom „ XX-A“ nenachádza. Námietka by bola dôvodná len v prípade, ak by vzhľadom na takto označené platobné miesto nebolo možné riadne predložiť zmenky na platenie, iba v takom prípade by sa zmenky stali neplatné pre nemožnosť plnenia. Pre platnosť zmenky v zmysle náležitostí vyžadovaných v čl. I. § 75 zmenkového zákona, postačuje určiť platobné miesto s presnosťou na mesto (obec), kde má byť platené. Pokiaľ by skutočne na L. ulici v X. nebol dom s orientačným číslom XX-A, konkrétna adresa pre predloženie zmenky na platenie by sa určila spôsobom vyplývajúcim z čl. I. § 87 zmenkového zákona. 13. Ako opodstatnenú nebolo možné hodnotiť ani námietku popierajúcu existenciu zmenkového záväzku pre chýbajúci dôvod vystavenia zmeniek. Žalobca preukázal, že zmenky neboli vystavené bezdôvodne. Uviedol, že založil obchodnú spoločnosť (fluid zone s.r.o.), ktorá sídlila v X. na L. XX/A. Na žalovaného a ďalšie osoby previedol obchodné podiely, ale na zaplatenie odplaty nemali hotovosť, preto im vyšiel v ústrety a dohodli si splátkový kalendár, k čomu vystavili zmenky. V prvom kole obchodné podiely previedol len žalovanému a G. W., v druhom kole žalovanému a ďalším osobám. Kauzálnym vzťahom zmeniek je zmluva o prevode obchodného podielu a skutočnosť, že žalovaný záväzky zabezpečené zmenkami nesplnil, je zrejmá aj z obchodného registra, kde je zapísané záložné právo. Zmenky vytlačil a podpísal žalovaný v jeden deň, vymyslel celú konštrukciu a teraz dôvod zmeniek a svoj podpis popiera. Zmenky sú len elementom zmluvy o prevode obchodných podielov. 14. Žalobca na podporu svojho tvrdenia predložil súdu zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorú so žalovaným uzavreli 14.6.2005. Na jej základe odpredal žalovanému obchodný podiel vo výške 50% na základnom imaní spoločnosti DCP-Digital Content Prodiction, s.r.o., IČO: 35 832 223, so sídlom L. XX, X., za dohodnutú odplatu 280.550 eur, ktorú sa nadobúdateľ zaviazal zaplatiť v splátkach podľa dohodnutého splátkového kalendára od 21.6.2005 do 1.10.2010. V článku II. ods. 5 zmluvy sa strany dohodli, že žalovaný ako nadobúdateľ ručí za úhradu splátok odplaty za prevod obchodného podielu vystavenými zmenkami, ktoré vystavil ako zmenky vlastné. 15. Z obchodného registra na internete je zrejmé, že spoločnosť DCP-Digital Content Prodiction, s.r.o., IČO: 35 832 223, dňa 6.9.2005 zmenila obchodné meno na fluid media production s.r.o. a sídlo, ktorým je L. XX/a, X., dňa 25.10.2006 zmenila obchodné meno na fluid zone s.r.o. a od 19.11.2010 je v konkurze. 16. Dňa 4.12.2008 strany uzavreli dodatok č. 1 ku zmluve o prevode časti obchodného podielu, v článku II. konštatovali, že časť odplaty za prevod obchodného podielu vo výške 137.500 eur bola ku dňu podpisu dodatku splatená a zvyšná časť odplaty bude splnená formou splátok. Splátky mali byť zaplatené v období od 1.1.2009 do 1.1.2012. Súčasne sa dojednali, že bod 7 článku II zmluvy sa vypúšťa a v ostatnej časti ostáva zmluva nezmenená. 17. Formálne nedostatky v označení zmluvy, ku ktorej sa dodatok uzatvára (prevod časti obchodného podielu, dátum uzavretia zmluvy 5.12.2005 a obchodné meno spoločnosti fluid zone s.r.o.), nespôsobujú neplatnosť dodatku, keďže z ostatného jeho obsahu je zrejmé, k akej zmluve sa dodatok uzatvára, čo bolo jej predmetom a aká bola odplata za prevod obchodného podielu. Podľa zápisu v obchodnom registri sa žalovaný stal spoločníkom a konateľom spoločnosti, toho času s obchodným menom fluid zone s.r.o., dňa 6.9.2005 a dňa 12.8.2005 mimoriadne valné zhromaždenie odsúhlasilo zriadenie záložného práva na obchodné podiely spoločníkov. Zmluva o prevode obchodného podielu zo žalobcu na žalovaného teda nemohla byť uzavretá až 5.12.2005. 18. Z dodatku č. 1 k zmluve o prevode obchodného podielu vyplýva, že ku dňu jeho uzavretia, t. j. ku 4.12.2008, ostala nesplatená časť odplaty vo výške 143.050 eur (t. j. že z dohodnutej sumy 280.550 eur bolo dovtedy zaplatených 137.500 eur), a keďže platnosť čl. II. ods. 5 zmluvy nebola dodatkom dotknutá, aj za zaplatenie týchto splátok žalovaný ručí zmenkami, ktoré vystavil. 19. K námietke neplatnosti zmeniek z dôvodu nepravého podpisu vystaviteľa treba znovu poukázať, že pokiaľ sa na zmenke podpis vystaviteľa nachádza, je zmenka formálne platná aj vtedy, ak by osoba označená na zmenke ako vystaviteľ, zmenku nepodpísala. Z ustanovenia čl. I. § 7 zmenkového zákona vyplýva, že nepravé podpisy nespôsobujú neplatnosť zmenky, ale osobu, ktorej menom bola zmenka podpísaná, takáto zmenka nezaväzuje. 20. Žalovaný navrhol na preukázanie pravosti podpisov vykonať dokazovanie písmoznaleckým posudkom. Uznesením zo dňa 18.10.2016 súd znalecké dokazovanie nariadil a nakoľko žalovanému nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, uložil mu podľa § 253 ods. 2 CSP povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Žalovaný v lehote určenej súdom preddavok nezložil, preto súd na základe § 253 ods. 3 CSP navrhnutý dôkaz nevykonal. 21. Súčasná judikatúra vychádza z toho, že ak je popretá pravosť podpisu na
zmenke, dôkazné bremeno na preukázanie, že zmenku podpísal ten dlžník, od ktorého je plnenie požadované, znáša žalobca. Žalobca zmluvou o prevode obchodného podielu preukázal, že žalovaný ako nadobúdateľ obchodného podielu podpísaním zmluvy súčasne potvrdil, že na zabezpečenie (v zmluve označené ako ručenie) úhrady splátok odplaty za prevod vystavil vlastné zmenky. Pravosť podpisu žalovaného na zmluve bola 14.6.2005 úradne osvedčená. Tým považoval za preukázané, že žalovaný podpísal aj dve zmenky, ktoré sú predmetom tohto konania. Aj podľa názoru súdu je týmto dôkazom preukázané, že vystaviteľom zmeniek je žalovaný, už aj vzhľadom na to, že v iných súdnych konaniach, v ktorých boli proti žalovanému uplatnené zmenky toho istého remitenta (sp. zn. 1CbZm 10/2012 a sp. zn. 1CbZm 43/2011), nebolo ani písmoznaleckým posudkom potvrdené, že by podpisy žalovaného ako vystaviteľa zmeniek boli sfalšované alebo napodobnené. Žalovaný dôkaz, ktorý žalobca predložil, ničím nespochybnil, ani žiadnymi dôkazmi nevyvrátil. 22. Za nedôvodnú súd považuje aj námietku popierajúcu právo žalobcu požadovať úrok 6 % zo zmenkovej sumy od splatnosti zmeniek. Námietku žalovaný odôvodnil tým, že mu doteraz nebol originál zmeniek predložený na platenie. 23. Úrok 6 % odo dňa splatnosti môže v zmysle čl. I. § 48 ods. 1, bod 2. zmenkového zákona majiteľ postihom žiadať od dlžníka nie ako úrok z omeškania, ale ako zákonný úrok. Súhlasiť preto treba so žalobcom, že povinnosť úrok platiť nevzniká v závislosti od toho, či bola zmenka predložená na platenie, ale len od skutočnosti, že sa zmenka stala splatnou a nebola zaplatená. Navyše, žalovaný je priamym zmenkovým dlžníkom, preto žalobca nemal povinnosť urobiť protest pre neplatenie, aj keď zmenky neboli vystavené s doložkou „bez protestu“. Situáciu, kedy majiteľ nemá protestačnú povinnosť, t. j. chýba osvedčenie o tom, kedy bola zmenka predložená na platenie, rieši zmenkový zákon v ustanovení druhej vety čl. I. § 46 ods. 2, v ktorom ukladá povinnosť preukázať nedodržanie lehôt tomu, kto sa toho proti majiteľovi domáha. 24. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach tento nesporný záväzok žalovaného celkom alebo sčasti zanikol, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu. 25. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) súd postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, plný úspech, má preto proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).