Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/86/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. októbra 2017 prejednal odvolanie poškodenej V. v trestnej veci obžalovanej

Z. R.,

nar. XX.X.XXXX v U., trvale bytom G. T. D., A. XX, na verejnom zasadnutí neprítomnej,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6T/100/2015 zo dňa 23. mája 2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok, ktorý bola poškodená V.. I. V. podľa § 288 ods. 1 Tr.por. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovanej podľa § 287 ods. 1 Tr.por. ukladá, aby poškodenej V.. I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. S., G. S. XX/X nahradila škodu vo výške 52.735 € (päťdesiatdvatisícsedemstotridsaťpäť eur) z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. sa poškodená V.. I. V. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Výroky o vine a treste zostali týmto rozsudkom nedotknuté.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bola obžalovaná Z. R. uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr.zák., pretože dňa 17.01.2014 v čase o 18:45 hodine viedla osobné motorové vozidlo zn. B. Z., J.: U. po ceste I/61 v smere od Trenčína do Dubnice nad Váhom, počas jazdy prešla s vozidlom na pravú krajnicu, kde došlo na pravej krajnici ku zrážke ľavej prednej časti vozidla, ktoré viedla obvinená a chodkyne V.. I. V., bytom T. S., ul. G. S. č. XX/X, pričom pri rozsvietených stretávacích svetlách obvinenou riadeného vozidla zn. B. aj napriek zhoršeným rozhľadovým a dohľadovým pomerom (za tmy a dažďa) a chodkyni, ktorá mala na sebe oblečenú reflexnú vestu, bolo podľa znaleckého skúmania preukázané, že chodkyňu nemohla nevidieť, pri dopravnej nehode utrpela poškodená V.. I. V. krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v spánkovej a bazálnej oblasti vpravo a čelovo spánkovo temennej oblasti vľavo, krvácanie pod cievnatku v spánkovej oblasti obojstranne, zmliaždenie mozgu v spánkovej oblasti obojstranne s opuchom, zmliaždenie v oblasti mozgového kmeňa s opuchom, zlomeninu záhlavových výbežkov obojstranne, zlomeninu lícneho oblúka vpravo, zlomeninu spánkovej kosti obojstranne, zlomeninu spodiny lebky obojstranne v oblasti sfenoidálnej kosti, zlomeninu spodiny

čeľustných dutín, zlomeninu vonkajšej steny ľavej očnice, zlomeninu nosa, zlomeninu spánkovej atemennej kosti vľavo, zlomeninu horného kĺbového výbežku prvého krčného stavca vľavo, zlomeninu L až III. rebra vpravo s posunom, zlomeninu III. a VI. rebra vľavo s posunom, zlomeninu kľúčnej kosti vľavo s posunom, zlomeninu oblúka Thllprvý hrudný stavec/, zlomeninu krížovej kosti vpravo vertikálne, zlomeninu predného okraja acetabula vpravo, zlomeninu predkolenia vpravo s posunom, zmliaždenie pravého prsníka a minimálne množstvo vzduchu , zmliaždenie pľúcneho parenchýnu vpravo bazálne, zmliaždenie v oblasti očnice vpravo, tržnú ranu v čelovo spánkovo záhlavnej oblasti vľavo, tržnú ranku v oblasti vonkajšieho členka vľavo, odreniny chrbta ruky vpravo, odreniny v lícnej oblasti vpravo, charakter zranení ktoré poškodená utrpela si vyžiadal nutnosť hospitalizácie v celkovom trvaní 42 dní, počas ktorých bola poškodená úplne obmedzená prakticky vo všetkých oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, v oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov a odkázaná na pomoc inej osoby a obvinená z technického hľadiska nesprávne reagovala vyhýbacím manévrom vpravo bez brzdenia na pohyb chodkyne, ktorá sa v jazdnom pruhu vozidla zn. B. pohybovala smerom k pravej krajnici, čo jej znemožnilo zabrániť dopravnej nehode.

Bola za to odsúdená podľa § 157 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 56 ods. 1, 2, 36 písm. j/, 38 ods. 2, 3 Tr.zák. k peňažnému trestu vo výške 600 €. Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. súd obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody na 6 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. súd obžalovanej uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní jedného roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. súd odkázal poškodenú V.. I. V. s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti výroku o náhrade škody podala v zákonnej lehote odvolanie poškodená prostredníctvom svojho splnomocnenca, ktoré bolo zahlásené na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku. Následne poškodená odvolanie písomne odôvodnila tiež prostredníctvom svojho splnomocnenca. Splnomocnenec poukázal na to, že poškodená neporušila žiadny predpis, pričom išla v reflexnej veste po pravej krajnici. Splnomocnenec poukázal na riadne uplatnený nárok na náhradu škody na základe znaleckých posudkov za bolestné v sume 27.851 € a za sťaženie spoločenského uplatnenia 24.884 €. Ďalej boli uplatňované náhrady 1.000 € za znalecký posudok V.. D. G., za poplatky na lieky 434,90 €, za cestovné do rehabilitačných zariadení 1.719,85 €, za zničené veci 80 € (70 € za mobil, 10 € za reflexnú vestu) a napokon za trovy právneho zastúpenia 1.000 €. Spolu vo výške 57.049,75 €. Súd prvého stupňa preto pochybil, keď nerozhodol o priznaní náhrady škody, čo je aj v rozpore s Európskymi dokumentmi v tom, že obete trestných činov majú právo v rámci trestného konania získať v primeranej lehote rozhodnutie o náhrade škody. Škodu pritom v konečnom dôsledku bude hradiť Komunálna poisťovňa. Splnomocnene navrhol, aby krajský súd zmenil napadnutý rozsudok o nepriznaní nároku na náhradu škody a túto priznal vo výške 57.049,75 €.

K odvolaniu poškodenej sa písomne vyjadrila obžalovaná Z. R. prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca poukazoval na to, že poškodená sa v čase zrážky pohybovala v jazdnom pruhu vozidla obžalovanej, čo preukazuje značnú spoluúčasť poškodenej na dopravnej nehode a spôsobených zraneniach. Obhajca poukazoval aj na to, že z počiatku boli orgány činné v trestnom konaní toho názoru, že väčšia miera zavinenia je na strane poškodenej. V tejto súvislosti poukázal obhajca na § 441 o spoluúčasti poškodenej na vzniku škody. Preto je potrebné dôkladnejšie ustáliť v prvom rade mieru spoluzavinenia poškodenej. Naviac poškodená si uplatnila sporné nároky a jednak nároky, na ktoré nie je žiadny právny nárok. V civilnom konaní sú vytvorené podstatne vhodnejšie podmienky pre dokazovanie oprávnenosti jednotlivých nárokov. Obhajca poukázal na to, že k jednotlivým položkám bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia obžalovaná navrhla vypočuť lekárov, ktorí vypracovali posudky, čo súd prvého stupňa logicky vzhľadom na svoje rozhodnutie odmietol. Obhajca taktiež namietal uplatnený nárok 1.000 € za znalecký posudok a 1.000 € za právne zastúpenie. Naviac poukázal, že poškodená sa s nárokom na náhradu škody obrátila žalobou aj v rámci civilného konania, kde žaluje jednak obžalovanú, ale aj Komunálnu poisťovňu. (Predmetnú žalobu k vyjadreniu aj pripojil.). Obhajca navrhol odvolanie poškodenej podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhli prítomné strany rozhodnúť v zmysle svojich vyššie uvedených písomných podaní. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody a poškodenej priznať náhradu škody v rozsahu, ako bola uplatnená a so spornými nárokmi odkázať poškodenú na civilný proces.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o náhrade škody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie poškodenej je v podstatnej časti dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Výroky o vine a trestoch odvolaniami napadnuté neboli, keď obžalovaná aj prokurátorka sa na hlavnom pojednávaní vzdali práva podať odvolanie (vo veci bol podľa § 172 ods. 2 Tr.por. vyhotovený rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie). Tieto výroky preto nadobudli právoplatnosť.

Ďalej k odvolaniu poškodenej V.. I. V. uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že účinnosťou nového rekodifikovaného Trestného poriadku od 1.1.2006 došlo k posilneniu práv poškodených v trestnom konaní nielen z pohľadu možnosti vplývať na priebeh trestného konania (napr. širšia možnosť podávať opravné prostriedky), ale najmä z pohľadu odškodnenia následkov, ktoré im vznikli trestnou činnosťou páchateľov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1 Tr.por. uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. V § 46 ods. 1 Tr.por. sa na prvom mieste za poškodeného považuje osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví. Tieto ustanovenia Trestného poriadku a ich uplatňovanie súdmi sú pritom v súlade aj s obhajcom uvádzanými Európskymi dokumentmi.

Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody a jej včasnosť vyplýva z obsahu trestného spisu. Poškodená si cestou splnomocnenca písomne uplatnila nárok na náhradu škody dňa 6.7.2015, pričom vo vzťahu ku nej bolo skončené vyšetrovanie dňa 15.7.2015 - § 46 ods. 3 Tr.por.

Ďalej vzhľadom k tomu, že výrok o vine v rozsudku súdu prvého stupňa neobsahuje odôvodnenie, bolo povinnosťou senátu odvolacieho súdu v súvislosti s rozhodovaním o odvolaní poškodenej vysporiadať sa aj s otázkou namietanou aj obžalovanou, či resp. v akej miere sa poškodená svojím pohybom na ceste v čase zrážky zavinenia mohla „spolupodieľať“ na vzniku dopravnej nehody, a teda aj na vzniku škody spôsobenej jej ublížením na zdraví - § 441 OZ. Niet pritom pochybností o tom, že odsudzujúcim výrokom o vine obžalovanej bola stanovená, nielen trestná zodpovednosť obžalovanej, ale aj jej zodpovednosť na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví.

Úpravu skutkovej vety v rozsudku súdu prvého stupňa oproti obžalobe v tom, že „... obžalovaná počas jazdy prešla s vozidlom na pravú krajnicu, kde došlo na pravej krajnici ku zrážke ľavej prednej časti vozidla, ktoré viedla obvinená a chodkyňa ...“ (v obžalobe bolo uvedené, že: „... počas jazdy v pravom jazdnom pruhu prechádzala cez koridor pohybu vozidla obvinenej smerom ku pravej krajnici chodkyňa... na čo obvinená reagovala vyhýbacím manévrom vpravo bez brzdenia, následne došlo na pravej krajnici ku zrážke ľavej prednej časti vozidla, ktoré viedla obvinená a chodkyňa...“) je potrebné z hľadiska trestnej zodpovednosti obžalovanej vyložiť tak, že súd prvého stupňa nemal preukázaný prechod poškodenej cez cestu, ale uveril jej výpovedi v tom, že išla po pravej krajnici cesty. Na tomto závere nič nemení ani okolnosť, že súd prvého stupňa v závere skutkovej vety z nedôslednosti prevzal aj tú časť skutkovej vety obžaloby, kde sa uvádza technická nesprávnosť reakcie obžalovanej, ako vodičky.

Z týchto dôvodov sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s názorom obžalovanej, resp. jej obhajcu o spoluzavinení poškodenej na dopravnej nehode. Je síce faktom, že poškodená išla po nesprávnej strane cesty (vpravo v smere jej chôdze a jazdy obžalovanej). Táto okolnosť sa však žiadnym spôsobom nespolupodieľala na vzniku dopravnej nehody (s výnimkou toho, že bola „v nesprávnom čase na nesprávnom mieste“). Poškodená totiž išla po krajnici oddelenej plnou čiarou od jazdného pruhu vozidla obžalovanej, a teda ju nijako v jazde neobmedzovala.

Súčasne senát odvolacieho súdu v trestnom konaní nesúhlasí s názorom obhajcu v tom, že v civilnom procese by boli lepšie podmienky pre stanovenie miery spoluzavinenia poškodenej. Správanie sa obžalovanej a poškodenej ako účastníkov cestnej premávky tesne pred nehodou je totiž súčasťou rozhodovania o trestnej zodpovednosti toho ktorého účastníka cestnej premávky za vzniknutý následok na zdraví. (Z praxe sú známe aj prípady, kedy chodec bol trestne zodpovedný za zranenie osôb vezúcich sa v aute, ak tomuto chodec vytvoril náhlu prekážku a vodič motorového vozidla v snahe vyhnúť sa zrážke s chodcom, havaroval).

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní pritom bez akýchkoľvek pochybností vyplynul rozsah zranení, ktoré utrpela poškodená. Tieto zranenia sú pritom uvedené aj v skutkovej vete rozsudku. Na hlavnom pojednávaní bol pritom prečítaný aj posudok o bolestnom zo dňa 30.6.2014 a o sťažení spoločenského uplatnenia ku dňu 28.5.2015. Tento posudok bol vypracovaný úrazovým chirurgom (posudzujúci lekár) a bol spolupodpísaný primárom úrazovej chirurgie (rozsah následkov presiahol 200 bodov). O správnosti bodového ohodnotenia bolestného (spolu 19 položiek) v počte 1.690 bodov nemal súd pochybnosti. Rovnako súd nemal pochybnosti o výške bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia (4 položky) v počte 1.510 bodov.

O zlom zdravotnom stave poškodenej sa napokon presvedčil senát odvolacieho súdu aj na verejnom zasadnutí tri a pol roka po dopravnej nehode a jej zrazení.

Pokiaľ aj obhajca poukazoval na to, že vo veci poškodená už podala „civilnú žalobu“, táto nie je prekážkou pre priznanie nároku na náhradu škody v trestnom konaní - tzv. adhézne konanie - uložením tejto povinnosti obžalovanej. V trestnom konaní si poškodená vždy môže uplatňovať náhradu škody voči páchateľovi trestného činu, a to bez ohľadu na to, či je páchateľ pre prípad spôsobenia škody poistený pre jej hradenie. Napokon k tomuto senát odvolacieho súdu dodáva, že pokiaľ aj v „civilnej žalobe“ bola poškodenou žalovaná v druhom rade aj Komunálna poisťovňa, jej splnomocnený zástupca sa k nej vyjadril tak, že vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie je žaloba podaná predčasne, resp. aby súd prerušil súdne konanie do skončenia trestného konania.

Vzhľadom k tomu, že v čase spáchania trestného činu obžalovanou bola stanovená hodnota bodu (bolestné, resp. sťaženie spoločenského uplatnenia) sumou 16,48 €, odvolací súd uložil obžalovanej podľa § 287 ods. 1 Tr.por. povinnosť nahradiť poškodenej V.. I. V. škodu vo výške 52.735 €. Táto suma sa skladá z bolestného 1.690 bodov krát 16,48 €, čo predstavuje 27.851 € a za sťaženie spoločenského uplatnenia 1.510 bodov krát 16,48 €, čo predstavuje 24.884 €.

Ďalšie nároky poškodenej odvolací súd sám nepriznal, pretože jednak niektoré uplatnené nároky sú trovy, ktoré poškodená vynaložila na účelné uplatnenie jej nároku v trestnom konaní, vrátane trov vzniknutých pribratím splnomocnenca (1.000 € za znalecký posudok, 1.000 € trovy právneho zastúpenia). O týchto trovách sa rozhoduje po právoplatnosti rozsudku podľa §§ 557, 558 Tr.por. a nie v rámci tzv. adhézneho konania.

Pokiaľ ide o ďalšie uplatnené nároky - poplatky za rehabilitáciu a cestovné a náhradu za zničené veci, o týchto taktiež odvolací súd nerozhodol, pretože nebolo vykonané dostatočné dokazovanie preukazujúce priamu súvislosť so zranením poškodenej. V tejto časti preto odvolací súd rozhodol o odkázaní poškodenej na civilný proces podľa § 288 ods. 2 Tr.por.

Záverom k svojmu rozhodnutiu odvolací súd uvádza, že obžalovaná Z. R. spôsobila trestným činom poškodenej V.. I. V. rozsiahle mnohopočetné zranenia, ktoré sú podľa Trestného zákona charakterizované ako ťažká ujma na zdraví, ktoré zranenia zanechali u poškodenej aj trvalé následky. Je preto spravodlivé, aby v trestnom konaní nedošlo len k rozhodnutiu o vine a treste vo vzťahu k obžalovanej, ale aj k priznaniu náhrady škody poškodenej, ako obete trestného činu.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.