Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3T/52/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. októbra 2017 takto

rozhodol:

Obžalovaný O. Š. S. X. L. T. , nar. XX. XX. XXXX vo O. N., trvale bytom K. M. XX, občan SR

j e v i n n ý , ž e

B. N., I.. XX. XX. XXXX, sedel 19. 11. 2016 asi o 15.00 h pred svojou chatou bez súpisného čísla, ktorá sa nachádza v bývalom areáli poľnohospodárskeho družstva v N.. Ú.. K. M., obžalovaný hodil do poškodeného B. N. sklenený pohár, ktorým ho netrafil, potom prevrátil stôl, za ktorým poškodený sedel, poháre uložené na stole sa rozbili, obžalovaný potom udrel poškodeného päsťou do ľavej časti hlavy, keď poškodený chcel odísť na svojom motorovom vozidle, obžalovaný mu bránil v nastúpení do osobného motorového vozidla, obžalovaný potom zobral lopatu, ktorou udrel o zem, v ruke mu zostala časť poriska, kričal na poškodeného, že ho zabije, že mu podpáli chatu, poškodený mal strach o svoj život, preto bežal do Hornej Strehovej, obžalovaný ho prenasledoval na svojom osobnom motorovom vozidle, keď obžalovaný prišiel k poškodenému, tento v tom čase telefonoval, obžalovaný mu vytrhol telefón z ruky, poškodený sa k svojej chate vrátil len s hliadkou polície,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

č í m s p á ch a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.

a z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody p o d m i e n e č n e odkladá na skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš podala dňa 16. 06. 2017 pod zn. Pv 482/16/6610-14 na O. Š., I.. XX. XX. XXXX, obžalobu, ktorou ho viní, že skutkom uvedeným v nej sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.

Na hlavnom pojednávaní navrhla podľa § 258 ods. 1 Tr. por. vypočuť obžalovaného, podľa § 261 ods. 1 Tr. por. vypočuť svedkov B.. N.Č., S.. N. F. B.. L., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom strán čítať výsluchy svedkov O., W.. L., L.. N., W.. O., V.. W. a podľa § 269 ods. 1 Tr. por. čítať listinné dôkazy dokumentujúce protiprávne konanie a hodnotiace osobu obžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní zotrvala na skutkovom vymedzení obžaloby a jej právnej kvalifikácii.

Na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 v záverečnej reči uviedla, že výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní potvrdzujú, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a tento skutok je aj správne právne kvalifikovaný. Nebýva logickým a normálnym správaním, aby niekto len tak ponechal odomknutú chatu, svoje osobné motorové vozidlo a v ňom uloženú zbraň a odišiel bez toho, aby nemal na to príčinu. Bol to obžalovaný, ktorý sa vyhrážal B. N. a tento mal z jeho vyhrážok strach, preto z miesta odišiel. Obžalovaného navrhla uznať vinným a uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody.

Obžalovaný bol podľa § 240 ods. 3 Tr. por. spolu s doručením mu rovnopisu obžaloby vyzvaný, aby súdu oznámil, ktoré dôkazy navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní. Jeho obhajca JUDr. Ján Krnáč, advokát z Advokátskej kancelárie Zvolen, Námestie SNP 70/36, dňa 23. 08. 2017 súdu oznámil, že v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní navrhuje vykonať osobné výsluchy svedkov W.. O., V.. W., L.. N., W.. L. F. B.. L..

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede zo zápisnice v prípravnom konaní (č. l. 30-38). B. N. neudrel ani sa mu nevyhrážal zabitím a podpálením chaty. Porisko na lopate zlomil vtedy, keď na neho urobil N. „N.“. Bol to jeho skrat, hodil lopatu o zem a vtedy sa dolámalo na nej porisko. N. do telefónu kričal, že ho bije, čo nebola pravda. Volal svojej manželke S.. Vyzval N., aby mu podal telefón s tým, že on S. všetko vysvetlí, čo odmietol. N. na to odkráčal smerom z vinohradu do dediny a zavolal na neho políciu. Na svojom aute sa rozhodol ísť za ním. N. bol niekde v polovici kopca, keď pri ňom autom zastavil a snažil sa mu vec vysvetliť. Na to už prichádzali druhým autom poľovníci, ktorí N. zobrali do auta. N. je jeho susedom, keď majú vedľa seba chaty vo vinohrade.

Obžalovaný sa v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 pripojil v plnom rozsahu k prednesu svojho obhajcu. V práve posledného slova uviedol, že sa cíti nevinný.

Obhajca v záverečnej reči uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplývajú dva druhy dôkazov, a to usvedčujúce, ktorými sú tvrdenia obžaloby a oslobodzujúce, ktorými sú najmä obhajoba obžalovaného ako aj výpovede vypočutých svedkov na hlavnom pojednávaní. Svedok - poškodený B. N. bol celkom 5-krát vypočutý, teda je logické, že jeho výpoveď potvrdzuje opis skutku z obžaloby. Svedok takmer vždy vypovedal inak. Z jeho výpovedí sa nepotvrdilo, že by mu bol obžalovaný hrozil na živote a zdraví. Konflikt, ktorý medzi obžalovaným a poškodeným N. vznikol, nemal medze protiprávneho konania. Obžalovaný býva v obci K. M., je samostatne zárobkovo činnou osobou, je hodnotený dobre a nemá sklony k páchaniu trestnej činnosti. S prihliadnutím na uvedené preto navrhol, aby súd obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy, ktoré navrhla obžaloba a tiež aj dôkazy - osobný výsluch svedkov ako navrhla obhajoba.

Svedok - poškodený B. N. na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 uviedol, že mu konaním obžalovaného žiadna škoda nevznikla a z toho titulu si náhradu škody neuplatňuje. V plnom rozsahu sa pridržiava svojich výpovedí, ktoré podal do zápisníc na polícii (č. l. 39-53). Dňa 19. 11. 2016 bol na chate na terase, keď prišiel k nemu obžalovaný. Povedal mu, že sa chce s ním porozprávať. Ten rozhovor prebiehal asi tak, že sa postavil oproti nemu z druhej strany stola, chytil do ruky horčicový pohár a naznačil ním, že ho udrie, avšak sa uhol. Na to prevrátil oproti nemu stôl. Potom obišiel stôl, ktorý on postavil a asi 3-krát ho udrel päsťou do ľavej časti tváre. Bolo z neho cítiť alkohol. V tom čase boli tam len oni dvaja. Nikoho iného nevidel. Keď videl aký je nervózny, tak sa rozhodol z miesta odísť preč. Ako prichádzal k autu, podišiel ku nemu a strčil ho na múrik. Rozhodol sa preto odísť dolu do dediny pešo. Obžalovaný za ním kričal, držal v ruke lopatu a neustále na neho vykrikoval slovami: „Zadrhnem ťa, zabijem ťa, ty si tu nikto, ty si z Jazera a podobne“. Ako kráčal dolu cestou, zrazu si všimol, že obžalovaný ide za ním autom. Zastal pri ňom tak, že mu prekrížil cestu. Medzitým už volal políciu a aj manželku. Obžalovaný ho vyzval, aby nastúpil k nemu do auta a že sa idú naspäť porozprávať, čo odmietol. Obžalovaného hodnotí ako psychiatrického pacienta, ktorý keď si vypije, je nevypočitateľný. Z jeho atakov mal dôvodný strach. Je invalidný dôchodca a má poškodenú chrbticu. Má preukaz zdravotne ťažko postihnutej osoby. Obžalovaný vedel o tom, že je operovaný a napriek tomu ho udrel. Ich vzťah do roku 2015 bol kamarátsky. Ich kamarátstvo sa narušilo pre hádky z poľovníctva. Obžalovaného pozná z minulosti a je mu dobre známy jeho psychický stav. Raz sa stalo, že ho policajná eskorta viezla na psychiatriu do Rimavskej Soboty. Stalo sa aj to, že nikoho z rodiny k sebe nepustil až ho išiel ukľudňovať on. Obžalovaný bol na tom psychicky zle. Po fyzickej inzultácii obžalovaným lekárske ošetrenie nevyhľadal, prišiel za ním lekár z Lučenca, ktorý mu pichol injekciu proti bolesti.

Svedkyňa R.. S. N. na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 uviedla, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice na polícii (č. l. 54-57). Obžalovaného vnímala ako priateľa jej manžela. Boli poľovníci a susedia s chatami. Ich dobrý vzťah sa narušil ešte pred týmto incidentom. Dňa 19. 11. 2016 jej volal manžel a povedal, že ho napadol O.. Z telefónu cítila, že je rozrušený. Pokúšala sa ho dovolať, 2-krát jej zdvihol telefón O.. Počula do telefónu hlasy, keďže telefón bol zapnutý a nevedela čo sa medzi nimi stalo. Bola celý čas v Lučenci, teda informácie, ktoré uvádzala, mala len sprostredkovane od manžela.

Svedok B. L. na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice na polícii (č. l. 60-61). Dňa 19. 11. 2016 mal službu na OO PZ Dolná Strehová, keď cez operačné stredisko boli s kolegom vyslaný do Hornej Strehovej k incidentu. Cestou z vinohradu spozorovali kráčajúceho N., ktorý bol oznamovateľom. Zobrali ho do auta a išli s ním späť do vinohradu na miesto, kde sa mal stať incident a kde sa mal nachádzať aj útočník. Po príchode ku chate N. videli sedieť obžalovaného na terase. Mal pred sebou mobilný telefón, ktorý patril N.. Obidvaja jej vysvetľovali čo sa stalo. Boli rozrušení. Hádali sa za nejaké poľovnícke veci. Po vyťažení obidvoch vyzvali N.Á., aby išiel s nimi na oddelenie podať trestné oznámenie, keďže nahlasoval protiprávne konanie. S kolegom sadli do služobného auta. Pred nimi sadol do svojho auta N., ktorý si ešte pred tým skontroloval, či má v aute zbraň. N. svojím autom išiel pred nimi. N. im hovoril čo sa stalo. Uviedol, že ho mal fyzicky napadnúť obžalovaný. Obidvaja uviedli, že tam žiadni svedkovia neboli. Na ich výzvu ani jeden z nich neprejavil záujem podrobiť sa lekárskemu ošetreniu. Poškodený skutok opísal tak, že ho najprv udrel obžalovaný pri aute a potom mu mal hroziť lopatou.

Svedok W. O. na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice na polícii (č. l. 58-59; 66-67). Pozná tak obžalovaného ako aj svedka - poškodeného N.. Obidvoch pozná dlhé roky. Dňa 19. 11. 2016 bol on a ďalej L., N. a obžalovaný ako hostia na poľovačke. Ani jeden z nich nie je členom poľovníckeho združenia. Jediným členom združenia je B. N.. Na chate sa už zdržiavali od 18. 11. 2016. Všimol si, že na druhý deň prišiel na svoju chatu N. so psíkom. Toto si všimol cez okno chaty, kde sa s kamarátmi zdržiaval. Všimol si aj to, že sa N. s obžalovaným rozprávali. Nevenoval tomu bližšiu pozornosť. Po chvíli si všimol ako N. odchádza pešo smerom do dediny. O. stál pred N. chatou. To je všetko čo videl. Po chvíli sa rozhodol s kamarátmi ísť do dediny. Na ceste medzi vinohradom a dedinou zrazu spozoroval, že O. zastal autom pri B.. Niečo sa rozprávali. B. im zamával, či ho neodvezú domov. Súhlasili s jeho návrhom, nasadol im do auta a rozprával, čo sa

stalo. Povedal im, že ho udrel O.. Chytal sa za oko. Nevšimol si na ňom žiadne zranenia. Vie, že boli v minulosti priatelia, avšak ich priateľstvo sa narušilo. Dôvod tohto narušenia nepozná.

Svedok W. L. na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice na polícii (č. l. 62-63). Tak O. ako aj B. pozná dlhšiu dobu. Zvykne chodievať ako hosť na poľovačky do poľovníckeho združenia Horná Strehová. Tak tomu bolo aj dňa 19. 11. 2016. Čo sa medzi obžalovaným a B. stalo, uviesť nevie, pretože nič nevidel a nepočul. Všimol si medzi nimi len to, že niečo riešia, avšak ho to nezaujímalo. Všimol si to vtedy, keď išli autom smerom do dediny a videli ako sa O. rozpráva s B.. B. zobrali do auta, pretože sa ich pýtal, či ho vezmú do dediny. Nevšimol si na ňom žiadne zranenia.

Svedok L. N. na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice na polícii (č. l. 64-65). Obžalovaného pozná z poľovačky. B. videl dňa 19. 11. 2016 prvýkrát. Na poľovačku ho prizval W. O. ako hosťa. Do miesta samého prišiel už piatok, kde prespal v chate. Na druhý deň sa malo ísť poľovať. Niekde medzi vinohradom a dedinou O., ktorý riadil vozidlo, zastavil. Sedel vedľa neho ako spolujazdec. Všimol si, že na ceste sa O. rozpráva s N.. Na to N. nastúpil do ich auta. Nevšimol si na ňom nič zvláštne. Bol to krátky úsek cesty, kde vysadili N., preto dlhý rozhovor medzi posádkou a N. neprebehol. Po vysadení N. oni pokračovali v ceste ďalej. To, čo sa uvádza v obžalobe, nemôže potvrdiť ani vyvrátiť. Nič nevidel ani nepočul. V tú noc z 18. 11. 2016 na 19. 11. 2016 prenocoval na chate obžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017 súd podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom strán prečítal výpoveď svedka V. W. (č. l. 68-69). Obhajca na osobnom výsluchu tohto svedka na hlavnom pojednávaní netrval, preto súd pristúpil k čítaniu jeho výpovede z prípravného konania. Svedok V. W. do zápisnice o výsluchu na polícii dňa 08. 06. 2017 uviedol, že je pracovne zaradený ako referent na OO PZ v Dolnej Strehovej. Dňa 19. 11. 2016 bol vyslaný spolu s nadpráporčíkom B. L. operačným strediskom KR PZ Banská Bystrica na miesto incidentu do Hornej Strehovej. Bolo podané hlásenie o napadnutí B. N. O. Š.. Cestou do vinohradu v k. ú. K. M. ich v dedine čakal oznamovateľ B. N.. Uviedol, že bol napadnutý O. Š. a že musel utiecť zo svojej chaty, pričom tam nechal neuzamknuté vozidlo, v ktorom mal guľovú zbraň. Po príchode na miesto spolu s B. N. zistili, že pred jeho chatou sedel O. Š.. Na stole sa nachádzal telefón, ktorý patril N.T.. V čase, keď sa nachádzal pri služobnom motorovom vozidle a do jeho úložných priestorov ukladal porisko z lopaty pre účel jeho zaistenia, tak počul ako B. N. vykríkol a uviedol slová: „Prečo si ma udrel“. V tom momente O. Š. stál asi 2 metre od B. N. a vyzeral prekvapene, na to čo N. hovoril. Následne N. vyzvali, aby išiel s nimi podať trestné oznámenie na obvodné oddelenie.

Keďže strany návrhy na doplnenie dokazovania nemali a súd nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy než tie, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, rozhodol uznesením na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2017, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry podala na obžalovaného obžalobu, ktorou ho viní zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 360 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. je nevyhnutné posudzovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po spáchaní činu nevynímajúc. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za predmetný prečin sa obligatórne nevyžaduje reálne fyzické spôsobenie ujmy tam predpokladanej, avšak musí ísť o vyhrážky alebo iné konanie takej intenzity a kvality, že dôvodne vzbudzujú obavu o život (zdravie) iného, pretože reálne hrozí, že dôjde bezprostredne k ich uskutočneniu. Či ide o vyhrážanie spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu, je potrebné posúdiť so zreteľom na všetky konkrétne okolnosti prípadu; treba brať do úvahy povahu vyhrážky, porovnať fyzické a povahové vlastnosti páchateľa s fyzickými a povahovými vlastnosťami poškodeného. Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto prečinu sa vyžaduje zo subjektívnej stránky úmyselné konanie. V odseku 2 citovaného ustanovenia zákona ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto prečinu. Táto kvalifikovanosť napríklad spočíva v tom, že páchateľ útočí so zbraňou, čo sa považuje za závažnejší spôsob konania. Za zbraň sa považuje všetko, čím sa útok páchateľa na obeť stáva dôraznejším. V prejednávanej trestnej veci táto kvalifikovanosť konania páchateľa spočívala v tom, že na poškodeného útočil poriskom. Takáto intenzita útoku bola potvrdená tak výpoveďami obžalovaného ako aj poškodeného, keď obidvaja zhodne uviedli, že obžalovaný sa na poškodeného zaháňal poriskom z lopaty.

Z vykonaného dokazovania vyplýva ten záver, že oproti seba stoja dva druhy dôkazov, a to usvedčujúce a oslobodzujúce. Ako usvedčujúce dôkazy je nutné vyhodnotiť výpoveď svedka - poškodeného N., svedka V. W. a v podstate aj výpovede svedkov R.. S. N., B. L. a W. O.. Ako oslobodzujúce dôkazy vyznievajú výpovede obžalovaného, svedka W. L. a svedka L. N.. Z výsluchu svedkov na hlavnom pojednávaní, keď všetci odkázali na svoje výpovede z prípravného konania, vyplýva ale zhodný záver, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo ku konfliktu, ktorý konflikt svedkovia detailne nevedeli opísať. Zhodne ale uvádzali, že ich spolu videli, o niečom sa bavili, niečo riešili a stále gestikulovali. Nebolo spochybnené ani to, že bol to obžalovaný, ktorý sa dostavil na terasu chaty poškodeného a ktorý na poškodeného útočil. Tento útok poškodený označil ako dôrazný, spôsobilý mu privodiť nebezpečenstvo ohrozenia jeho života a zdravia. Intenzitu tohto útoku umocňovalo to, že obžalovaný na neho útočil so zbraňou, pričom naviac mal vedomosť o tom, že v nedávnej minulosti poškodený podstúpil vážnu operáciu. Strach poškodeného z útoku vedeného obžalovaným bol umocnený aj tým, že poškodený vedel o zlom psychickom stave obžalovaného z minulosti. Bol to sám poškodený, ktorý obžalovanému v minulosti pomohol, keď ho ukľudňoval z psychických stavov, do ktorých sa obžalovaný dostal a keď ohrozoval svojich blízkych príbuzných. Na strane druhej obžalovaný potvrdil, že s poškodeným mal nedorozumenia z oblasti výkonu práva poľovníctva, avšak poprel, že by sa bol vyhrážal poškodenému zabitím, resp. inou hrozbou spôsobilou privodiť nebezpečenstvo na živote a zdraví.

Súd vyhodnotením dôkazného stavu dospel k tomu záveru, že útok vedený obžalovaným voči poškodenému naplnil znaky trestnoprávnej zodpovednosti, pretože obžalovaný fyzicky napadol poškodeného, útočil na neho na terase chaty poškodeného, keď sa mu vyhrážal, v dôsledku čoho poškodený sa rozhodol situáciu napokon vyriešiť spôsobom urýchleného odchodu z miesta incidentu. Poškodený na mieste incidentu ponechal svoj mobil, neuzamknuté motorové vozidlo, vo vozidle mal zbraň, čo len potvrdzuje intenzitu útoku vedeného obžalovaným. Je nelogické a málo pravdepodobné, aby sa bol poškodený takto správal za situácie, keď by nemal dôvodný strach z konania obžalovaného. Je málo pravdepodobným, že by svedkovia L. F. N. neboli vnímali incident medzi útočiacim obžalovaným voči poškodenému detailnejšie. Z ich výpovedí súd vyvodil snahu napomôcť obžalovanému. Sám svedok N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v noci z 18. na 19. 11. 2016 prenocoval na chate obžalovaného. Súd preto pri vyhodnotení dôkazného stavu viac uveril výpovedi poškodeného ako výpovediam obžalovaného a svedkov, ktorých výpovede vyzneli pri celkovom hodnotení dôkazov ako dôkazy oslobodzujúce.

Súd obžalovaného uznal vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania v intenciách právnej kvalifikácie skutku uvedeného v obžalobe.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V otázke určovania druhu trestu súd dospel k tomu záveru, že je potrebné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody, nakoľko len takýto trest u neho splní individuálnu a zároveň aj generálnu prevenciu. Obžalovaný sa v minulosti dopustil jedného protiprávneho konania, za ktoré bol odsúdený Okresným súdom Veľký Krtíš sp. zn. 2T/119/93 na trest odňatia slobody podmienečne na 1 rok so skúšobnou dobou do 24. 03. 1995. Dopustil sa násilnej trestnej činnosti, avšak v skúšobnej dobe viedol riadny život, čím sa osvedčil, preto sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR sa potvrdzuje, že prejednávajúci orgán Obvodný úrad veľký Krtíš prejednával priestupok dňa 07. 12. 2012 opäť násilného charakteru, avšak konanie bolo odložené.

Pri ukladaní výmery trestu súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/ Tr. zák. t. j. viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) a žiadnu priťažujúcu okolnosť a tak postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovanému trest na spodnej hranici trestného rozpätia vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2); odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,

- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),

- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),

- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).