Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/282/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. X. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, odbor sociálnych vecí a rodiny Šafárikova 112, Rožňava na návrh matky M. F. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v P. na B. XXX zastúpenej advokátom JUDr. Alexandrom Milkom so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na Cyrila a Metoda 4 a za účasti otca D. X. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v M. P. na D. XXX zastúpeného advokátkou JUDr. Hedvigou Gallovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na Čučmianskej dlhej 45 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 19.6.2017 č.k. 7P 158/2017-46 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením z 19.6.2017 č.k. 7P 158/2017-46 zastavil konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej G. X. nar. X.X.XXXX. Zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podala včas odvolanie matka dieťaťa s návrhom, aby odvolací súd podľa § 388 zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a nariadil otcovi odovzdať maloletú G. do jej starostlivosti. Vyjadrila názor, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostatočné a najmä nie v záujme dieťaťa. Poukázala na to, že s otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti, ktorú opustila pre vyhrážky zo strany otca dieťaťa, týranie jej osoby a nezhody, nemá možnosť starať sa o maloleté dieťa tak, ako tomu bolo doposiaľ, pričom dieťa je silno citovo viazané na jej osobu. Otec nevie zabezpečiť náležite výchovu dieťaťa sám, dieťa ho nemá rado a plače za ňou a otec jej bráni v styku a kontakte s dieťaťom. Maloletá dcéra je úplne citovo viazaná na ňu, ktorá sa o jej výchovu starala od narodenia až doposiaľ a s otcom nemá vytvorený dobrý vzťah, preto má strach o ďalšiu výchovu a vývoj dieťaťa. Nielen otec, ale aj jeho rodičia jej bránia stýkať sa s dcérou a návštevy jej umožnili len pod psychickým nátlakom a na veľmi krátku dobu v dvoch prípadoch. Zo strany rodičov otca dochádza k ovplyvňovaniu názoru dieťaťa proti nej a aj táto skutočnosť je v neprospech ďalšieho vývoja dieťaťa. Dcéra plače a pýta sa k nej, v čom jej otec neoprávnene zabraňuje a ona má strach aj o svoje zdravie kvôli osobe otca dieťaťa, ktorý bol v minulosti trestaný a t.č. je podmienečne odsúdený. Konštatovala, že podala na otca dieťaťa oznámenie týkajúce sa trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona (ORPZ Rožňava ČVS: ORP-261/1-VYS-RV-2017). Uviedla, že po vyhlásení rozhodnutia sa zúčastnila stretnutia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny 22.6.2017, kde bola uzavretá dohoda o styku, ale otec napriek dohode jej neumožňuje žiadny styk a účelovo vytvára stav, že dieťa sa jej bojí a do podania

tohto odvolania jej neumožnil stretnúť sa s dieťaťom. Tiež uviedla, že má vytvorené všetky podmienky pre výchovu maloletej dcéry tak, ako tomu bolo doposiaľ a jej záujmom je najmä zdravý vývoj dieťaťa, pričom postoj otca, ktorý jej neumožňuje styk s dieťaťom, je účelový a najmä nie v záujme dieťaťa. Má odôvodnené obavy o zdravý vývoj dieťaťa, keďže dieťa je na ňu citovo viazané a otec dieťaťa sa nikdy o dieťa nestaral, nikde nepracuje a v manželstve ju viackrát podvádzal a o rodinu neprejavoval riadny záujem. Otcovi umožní styk s dieťaťom a je rozhodnutá tolerovať a vytvárať bezkonfliktné prostredie pre výkon rodičovských práv a povinností na rozdiel od otca, ktorý bezdôvodne a zámerne jej neumožňuje styk s dieťaťom a doslova jej v tom zabraňuje.

3. Otec vo vyjadrení nesúhlasil s dôvodmi, ktoré uviedla matka dieťaťa v odôvodnení odvolania a vyjadril názor, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne a zákonne. Uviedol, že nikdy nebránil matke stýkať sa s maloletou, pre neho je nepochopiteľné, z akého dôvodu matka opustila spoločnú domácnosť a navyše odišla bez maloletej dcéry a opakovane sa pokúšal umožniť matke styk s maloletou, avšak bezúspešne. Poukázal na stretnutie rodičov 19.6.2017 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, kde za asistencie kolízneho opatrovníka a detského psychológa malo dôjsť k realizácii styku maloletej s matkou, ktorá naďalej odmieta matku, plače a uteká od nej k nemu, čoho svedkom boli aj ostatné zúčastnené osoby tohto stretnutia. On sám je iniciátorom stretnutí matky s maloletou, ktoré však končia tým, že maloletá plače a odmieta ísť k matke. Práve táto situácia bola dôvodom stretnutia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, kde prebehla konzultácia s rodičmi a následne sa pokúsilo realizovať stretnutie matky s maloletou za prítomnosti psychologičky, avšak bezvýsledne, pretože aj tam dieťa matku odmietalo. Nie je pravdou, že by bola maloletá citovo viazaná na matku, pretože s výchovou maloletej od jej narodenia pomáhali starí rodičia z jeho strany, ktorí s nimi bývali v spoločnej domácnosti a na ktorých je maloletá v skutočnosti citovo naviazaná. Maloletá má s ním dobrý vzťah a náležite vie zabezpečiť jej výchovu aj sám a nemá vôbec snahu zabraňovať stykom matky s maloletou, pretože mu je zrejmé, že dieťa potrebuje k svojej výchove aj matku. Aj pre neho je prekvapujúce, že dieťa v súčasnosti matku odmieta a preto sám vyhľadal psychologické poradenstvo, ako ďalej. K tvrdeniu matky, že bol v minulosti trestaný a t.č. aj podmienečne odsúdený uviedol, že obdobne je na tom aj matka dieťaťa, ktorá navyše v súčasnosti nadväzuje rôzne kontakty s cudzími mužmi a začala žiť hýrivým životom, teda v skutočnosti ani nemá záujem o výchovu dieťaťa, pretože nepodniká žiadne kroky k tomu, aby bola v čo najčastejšom kontakte s dieťaťom, práve naopak, vôbec sa nekontaktuje a nedotazuje ohľadom dieťaťa, nekomunikuje s ním ani so starými rodičmi, ale podniká rôzne zákulisné kroky smerujúce k vyvodeniu jeho trestnoprávnej zodpovednosti za skutky, ktoré sa nestali. Vyjadril názor, že v súčasnosti nie je v záujme maloletej predbežne rozhodovať o jej odňatí do starostlivosti matky, keď dieťa je v riadnej starostlivosti otca, ktorý má všetky podmienky a predpoklady pre správny vývoj dieťaťa. Navyše, v súčasnosti dieťa svoju matku odmieta, ako to vyplýva aj z písomnej správy kolízneho opatrovníka, ktorý navrhuje v súčasnosti zákaz styku matky s dieťaťom v dôsledku možného zhoršenia jeho duševného vývoja. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Otec v písomnom podaní z 13.9.2017 oznámil, že matka od 2.8.2017 neprejavila žiaden záujem o stretnutie s maloletou G. a učinila tak až 5.9.2017, keď prejavila záujem stretnúť sa s dcérou z príležitosti jej narodenín. S návrhom matky súhlasil s tým, aby dieťa navštívila v rodinnom prostredí a aby prišla sama. Napriek tomu matka prišla 6.9.2017 pred rodinný dom, kde dieťa býva, spolu so svojou starou matkou, sestrou a ďalšími štyrmi cudzími mužmi na dvoch osobných motorových vozidlách. Táto situácia navodzovala strach z toho, čo sa udeje, snažil sa pri bráne dohovárať matke, aby vošla do domu sama bez doprovodu cudzích osôb, kedy nastal verbálny konflikt, pretože matka spolu so svojou sestrou a starou matkou začali vykrikovať, že vybijú okná na dome a zbijú jeho a potom, ako vystúpili z auta aj neznámi muži sa zľakol a zavolal policajnú hliadku, ale v čase jej príchodu už všetky osoby z miesta odišli. Dieťa bolo v dome, ale počulo krik cez okno, ako matka vykrikuje, to znásobuje strach dieťaťa stretnúť sa s ňou a stretnutia odmieta. Vyjadril názor, že ak by matka mala ozajstný záujem o stretávanie sa so svojou dcérou, učinila by dostupné kroky, pretože je jej zrejmé, že on by bol ústretový, pokiaľ by sa stretnutí zúčastňovala bez rodinných príslušníkov a iných osôb. Matka svoj vzťah s maloletou narušila už natoľko, že v súčasnosti s poukazom na psychické a fyzické nastavenie dieťaťa už bude akékoľvek ich stretnutie veľmi vážnym problémom a nezaobíde sa bez odbornej pomoci.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na svojich písomných aj ústnych vyjadreniach, ktoré doteraz predkladal v priebehu konania a zastáva názor, že v záujme maloletého dieťaťa je ochota a schopnosť jeho rodičov spoločne komunikovať, vedieť sa vo veciach ohľadne

výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa dohodnúť s prihliadnutím na aktuálne psychické a fyzické nastavenie dieťaťa vzhľadom na jeho vek a vývinové obdobie a s prihliadnutím na jeho ďalší zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin.

5. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky. Doposiaľ zistené skutočnosti vyplývajúce z doterajšieho priebehu konania nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov formou neodkladného opatrenia, a to odovzdania maloletej G. do starostlivosti matky. Odvolací súd dodáva, že nezhody medzi rodičmi týkajúce sa ich výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej G. nie sú samé o sebe zákonným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože na to, aby nezhody medzi rodičmi odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov je potrebné, aby ich charakter a intenzita boli natoľko vážne, že ich existencia by priamo ohrozovala realizáciu práv dieťaťa upravených v Dohovore o právach dieťaťa. V tejto právnej veci zo spisu nepochybne vyplýva, že starostlivosť o maloletú G. je riadne zabezpečená otcom v rodinnom prostredí, v ktorom doteraz vyrastala a nič nenasvedčuje tomu, že by bol najlepší záujem dieťaťa bezprostredne ohrozený, v dôsledku čoho dospel odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že nebola preukázaná potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Z podaní oboch rodičov vyplýva, že ich vzťahy sú narušené a konfliktné a rodičmi sú prezentované také okolnosti, ktoré musia byť potvrdené alebo vyvrátené, čo môže byť dosiahnuté len dôsledne vykonaným dokazovaním vo veci samej. S poukazom na možnosť konajúceho súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v sedemdňovej lehote, nie je možné vykonať nevyhnutné dokazovanie skutočností namietaných rodičmi. Opodstatnenosťou skutočností uvádzaných rodičmi sa bude zaoberať súd prvej inštancie v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prípade je zjavne indikovaná potreba odborného poradenstva pre rodičov, ktoré je podľa správy kolízneho opatrovníka so súhlasom zúčastnených realizované Referátom poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave a v prípade, ak by sa dobrovoľne nezúčastňovali uvedeného odborného poradenstva, môže byť rodičom táto povinnosť uložená súdom prvej inštancie formou neodkladného opatrenia.

8. K odvolacej argumentácii matky odvolací súd dodáva, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V tomto smere je potrebné podotknúť, že zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie, preto nemôže byť relevantný odvolací dôvod, že súd nedostatočne zistil skutočný stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd rovnako poznamenáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie z 19.6.2017 č.k. 7P 158/2017-46 bolo vyhotovené 22.6.2017 a tým istým dňom predložené príslušnej kancelárii s referátom pre doručenie rozhodnutia právnym zástupcom rodičov a kolíznemu opatrovníkovi (č.l. 49 spisu). Skutočnosť, ako to vyplýva z preskúmavaného spisu, že príslušná kancelária súdu rozhodnutie vypravila (doručovala) 6.7.2017, je vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia irelevantná, nota bene nemožno konštatovať porušenie práva matky na spravodlivý proces.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a podľa § 387 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .