Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-152-2015.pdf
PDF · 109.02 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/152/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: Mesto Sereď, so sídlom Námestie republiky 1176/10, Sereď, IČO: 00306169, právne zastúpeného JUDr. Mariánom Haršánym, advokátom so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanej: P.. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. P. XXXX/ XX, X., právne zastúpenej JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom so sídlom Klincová 2136/35, Bratislava, o zaplatenie 3.072,34 eura s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.072,34 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.072,34 eura od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.08.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.072,34 eura, úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.072,34 eura od 20.04.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Galanta v konaní sp. zn. 5C/91/2008 v právnej veci žalobcu: mesto Sereď proti žalovanému: P.. B. A., o zaplatenie 12.155,60 eura s príslušenstvom dňa 16.11.2009 rozsudkom okrem iného rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 3.072,34 eura k rukám právneho zástupcu žalovanej do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Krajský súd v Trnave tento rozsudok svojím rozsudkom č.k. 21Co/88/2010-263 zo dňa 08.02.2011 potvrdil. Vzhľadom na skutočnosť, že prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, žalobca na jeho základe dňa 11.04.2011 zaplatil žalovanej sumu vo výške 3.072,34 eura na účet právneho zástupcu žalovanej U.. G. U., tak ako to vyplývalo z predmetného rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5 Obdo 32/2011 zo dňa 22.08.2013 rozhodol, že rozsudok odvolacieho súdu a prvostupňový rozsudok zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie. Žalovanej tak vznikla povinnosť zaplatiť (vrátiť) žalobcovi sumu vo výške 3.072,34 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že právny dôvod (právoplatný prvostupňový rozsudok potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu), na základe ktorého žalobca zaplatil žalovanej sumu vo výške 3.072,34 eura odpadol (rozsudok bol zrušený), žalobca listom z 31.03.2014 označeným ako „Výzva“ vyzval žalovanú, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto listu vydala žalobcovi bezdôvodné obohatenie a zaplatila mu tak sumu vo výške 3.072,34 eura. Výzva v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka bola žalovanej doručená 09.04.2014. Žalovaná do 19.04.2014 však túto sumu nezaplatila, a preto je od tohto dňa v omeškaní. Nakoľko žalovaná neuhradila žalobcovi dlžnú sumu riadne a včas žalovaná je povinná v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 3.072,34 eura od 20.04.2014 do zaplatenia.
2. Vo veci súd vydal dňa 30.03.2017 platobný rozkaz č.k. 24C/152/2015-61, proti ktorému podala dňa 17.05.2017 žalovaná odpor. V odpore namietala, že žaloba, podľa ktorej sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, k zaplateniu ktorého malo dôjsť 11.04.2011, je pre žalovanú nepreskúmateľná. Pokiaľ k údajne neoprávnenej platbe došlo 11.04.2011, je nemožné, aby takýto nárok bol priznaný v roku 2017 bez toho, aby sa k veci mohla vyjadriť žalovaná. S poukazom na ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniesla voči uplatnenému nároku námietku premlčania nakoľko podľa nej bez akejkoľvek spornosti uplynula objektívna lehota na uplatnenie takéhoto nároku. Ďalej namietala, že konajúci súd žalobu žalovanej doručil až spolu s rozhodnutím - platobným rozkazom, čím žalovanej bolo znemožnené sa bližšie s vecou oboznámiť a bude musieť poukazovať na nedôvodnosť žaloby a pod. v súdnom konaní. Naviac mala za to, že v prejednávanom prípade je predpokladaný skutočný stav veci rozporný s vydaným rozhodnutím - platobným rozkazom, a to pre nejasný postup žalobcu.
3. Žalobca v replike na odpor žalovanej doručenej súdu 13.07.2017 uviedol, že podaná námietka premlčania je nedôvodná, pretože žaloba bola podaná pred uplynutím objektívnej 3-ročnej premlčacej lehoty. Ako vyplýva z podanej žaloby, žalobca sa domáha zaplatenia dlžnej sumy z dôvodu, že žalovaná získala majetkový prospech plnením žalobcu z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ako je uvedené v podanej žalobe, žalobca žalovanej zaplatil predmetnú sumu 3.072,34 eura z právneho titulu, ktorým bol rozsudok zo dňa 16.11.2009 vydaný Okresným súdom Galanta v konaní sp. zn. 5C/91/2008, v právnej veci žalobcu: Mesto Sereď, proti žalovanému: P.. B. A., o zaplatenie 12.155,60 eura s prísl.. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21Co/88/2010-263 zo dňa 08.02.2011. Na základe tohto rozsudku odvolacieho súdu, prvostupňový rozsudok Okresného súdu Galanta nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalobca preto zaplatil žalovanej predmetnú sumu práve z tohto právneho dôvodu. Tento právny dôvod však odpadol, keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5 Obdo 32/2011 zo dňa 22.08.2013 rozhodol, že rozsudok odvolacieho súdu a prvostupňový rozsudok zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že konanie bolo právoplatne skončené tak, že súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a rozhodol, že žalovaná má povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.155,61 eura s príslušenstvom. Až od odpadnutia právneho dôvodu, t.j. od momentu doručenia uznesenia Najvyššieho súdu SR nastáva bezdôvodné obohatenie. A preto až od tohto momentu začína plynúť objektívna premlčacia lehota. Do tohto momentu sa toto plnenie považovalo za plnenie z právneho dôvodu. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené až 05.12.2013. Posledný deň objektívnej premlčacej lehoty tak bol až 05.12.2016, t.j. viac ako rok po podaní žaloby. Z týchto skutočností je prima facie zrejmé, že žaloba bola podaná pred uplynutím objektívnej premlčacej lehoty a žalobný nárok žalobcu nie je premlčaný. Podotkol tiež, že preukázanie skutočností odôvodňujúcich námietku premlčania zaťažuje žalovanú.
4. V duplike doručenej súdu dňa 28.08.2017 žalovaná uviedla, že z obsahu žaloby a stanoviska žalobcu zo dňa 23.06.2017 je nesporné, že ten sa žalobou podanou dňa 06.08.2015 domáha vydania bezdôvodného obohatenia k zaplateniu ktorého malo dôjsť 11.04.2011. Vo vehemencii žalobcovi danej, ten sa bez akéhokoľvek vecného základu snaží vybudovať dojem, že pre neho neplatí právna úprava vymedzená ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej: a/ "právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil", b/ "najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo". Podľa uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že túžba žalobcu spočívajúca v tom, aby subjektívna či objektívna lehota neplynula v čase dovolacieho konania, neexistuje. Žalobca sa naviac len snaží vybudovať odôvodnenie nečinnosti jeho právneho zástupcu, ktorý mal možnosť vec riešiť bežným spôsobom, napr. požiadať vzhľadom na podanie dovolania o odklad vykonateľnosti rozhodnutia, či podať žalobu deň nasledujúci po vyplatení žalovanej sumy s požiadaním o prerušenie konania vo veci samej do doby rozhodnutia o dovolaní a pod.. Úlohou žalovanej nie je však poučovať žalobcu zastúpeného advokátom o procesných či iných možnostiach ako vec riešiť. Ak tak žalobca nekonal, je to jeho vecou a jeho nečinnosť nemôže byť na úkor žalobkyne. Z obsahu súdneho spisu je nesporné, že žalobcovi pre jeho nečinnosť uplynula objektívna a aj subjektívna lehota na plnenie z bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ k údajne neoprávnenej platbe došlo 11.04.2011 je nemožné, aby takýto nárok bol priznaný v roku 2017, a to na základe žaloby podanej dňa 06.08.2015. Vzhľadom na uvedené, tak ako v minulosti žalovaná s poukazom na ust. § 107 Občianskeho zákonníka vznáša voči uplatnenému nároku námietku premlčania. Žalovaná navrhla, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol
a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a pod výkonom rozhodnutia.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi strán sporu, listinnými dôkazmi založenými v spise, ako aj pre vec podstatným obsahom pripojeného spisu sp. zn. 5C/91/2008 a sp. zn. 5C/319/2013 a zistil tento skutkový stav:
6. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu sa pridržal podanej žaloby a písomných vyjadrení a navrhol, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3.072,34 eura s príslušenstvom.
7. Právny zástupca žalovanej sa na pojednávaní tiež pridržal predchádzajúcich vyjadrení produkovaných žalovanou. Uviedol, že je zrejmé a úplne nesporné, že žalobou podanou dňa 06.08.2015 sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, t. j. platby ku ktorej došlo 11.04.2011. Pokiaľ žalobca mal relevantný záujem na tom, aby došlo k prerušeniu plynutia premlčacích lehôt, mal realizovať k tomu relevantný právny úkon. To, že to neurobil, je jeho vecou a podaním žaloby v roku 2015 ani k obnoveniu premlčacej lehoty ani k vytvoreniu nejakého nového právneho základu ním požadovanej čiastky nemohlo dôjsť. Poukázal na to, že pokiaľ žalobca vyplatil spornú čiastku 11.04.2011 lehoty mu začali plynúť uvedeným dňom a subjektívna lehota mu uplynula uplynutím posledného dňa trojročného obdobia.
8. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 5C/91/2008-220 zo dňa 16.11.2009 bola žaloba žalobcu o zaplatenie 12.155,61 eura zamietnutá a žalovanej bola priznaná náhrada trov konania vo výške 3.072,34 eura. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudok prvoinštančného súdu rozsudkom č.k. 21Cob/88/2010-263 zo dňa 08.02.2011 potvrdil. Predmetný rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 5C/91/2008-220 zo dňa 16.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/88/2010-263 zo dňa 08.02.2011 tak nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2011.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe dovolania žalobcu uznesením č. k. 5 Obdo 32/2011-285 zo dňa 22.08.2013 rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/88/2010-263 zo dňa 08.02.2011 a rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 5C/91/2008-220 zo dňa 16.11.2009 zrušil a vrátil Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo predmetné uznesenie doručené dňa 04.12.2013 a právnemu zástupcovi žalovanej dňa 10.12.2013.
10. V ďalšom konaní nasledujúcom po rozhodnutí dovolacieho súdu, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 5C/319/2013, prvoinštančný súdu rozsudkom č.k. 5C/319/2013-298 zo dňa 10.02.2014 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.155,61 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že rozhodnutie o trovách konania si vymienil po právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, o ktorom Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21Cob/93/2014-353 zo dňa 29.09.2015 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. Rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 5C/319/2013-298 zo dňa 10.02.2014 nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/93/2014-353 zo dňa 29.09.2015 dňa 07.12.2015.
11. Z predloženého výpisu z bežného účtu žalobcu vyplýva, že dňa 11.04.2011 bola z bežného účtu žalobcu odpísaná suma vo výške 3.072,34 eura v prospech účtu právneho zástupcu žalovanej U.. G. U..
12. Z listu zo dňa 31.03.2014 označeného ako „Výzva“ vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to zaplatenie sumy vo výške 3.072,34 eura do 10 dní odo dňa doručenia tohto listu. Predmetnú výzvu žalovaná prevzala podľa pripojenej ftk. doručenky dňa 09.04.2014.
13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
16. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
17. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
18. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 19. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 20. Z vykonaného dokazovania vyplýva, a tieto skutočnosti ani neboli medzi stranami sporu sporné, že žalobca na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 5C/91/2008-220 zo dňa 16.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/88/2010-263 zo dňa 08.02.2011 uhradil žalovanej dňa 11.04.2011 na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 3.072,34 eura. Predmetné rozhodnutia boli uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obdo 32/2011-285 zo dňa 22.08.2013 zrušené a vec bola vrátená Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie. Na základe uvedeného, listom zo dňa 31.03.2014 žalobca vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to zaplatenie sumy vo výške 3.072,34 eura do 10 dní odo dňa doručenia tohto listu. Predmetnú výzvu žalovaná prevzala dňa 09.04.2014, pričom požadovanú sumu neuhradila.
21. Keďže v prejednávanej veci žalovaná vzniesla námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, v prvom rade sa súd zaoberal otázkou, k akému okamihu je potrebné datovať začiatok premlčacej doby, teda i to, kedy sa žalovanou prijaté plnenie (poskytnuté žalobcom na základe následne zrušeného rozhodnutia súdu) stalo bezdôvodným obohatením.
22. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.
23. Premlčacie doby predstavujú kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (resp. jeho žalovateľnosť/vykonateľnosť), vyplývajúci z určitého subjektívneho práva, možno odvrátiť námietkou premlčania. Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu (premlčaciu dobu) nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde či u príslušného orgánu, nemôže už byť po jej uplynutí na základe vznesenej námietky premlčania veriteľovi priznané. To znamená, že povinný subjekt po uplynutí zákonom stanovenej doby sa môže úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na premlčanie. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia. Dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok spočívanie nároku. Nárok tu síce naďalej existuje, avšak je oslabený do takej miery, že právo vyplývajúce z tohto nároku nemôže súd veriteľovi priznať. 24. Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka ustanovuje kombinované premlčanie doby, a to subjektívnu, ktorá je dvojročná, a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky pre
uplynutie subjektívnej premlčacej doby, a ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania bezdôvodného obohatenia. V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného konania, jej dĺžka je tri roky a ak bol taký prospech získaný úmyselne, určil Občiansky zákonník jej dĺžku v rozsahu desať rokov. Aj plynutie týchto lehôt je stanovené odlišne a aj ich plynutie a skončenie nie sú na sebe závislé. Osobitne je upravený aj začiatok plynutia týchto premlčacích dôb. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr. Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor; v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu (R 25/1986, s. 111 ods. 4 a s. 112 ods. 1).
25. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z plnenia, ktorého právny dôvod odpadol, vzniká okamihom, kedy odpadol právny dôvod z už poskytnutého plnenia.
26. Zaplatená náhrada trov konania podľa právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskoršie zrušené, nie je už súčasťou trov súdneho konania pokračujúceho po tomto zrušení rozhodnutia. Vrátenie zaplatenej náhrady možno uplatniť žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia (R 14/1991). 27. Bezdôvodným obohatením sa môže stať tiež plnenie prijaté na základe vykonateľného rozsudku súdu, ktoré bolo následne zrušené. Ak sa vrátenia plnenia domáha ten, kto plnil jemu uloženú povinnosť súdom (prípadne aj iným orgánom), závisí dôvodnosť jeho požiadavky od toho, či podľa hmotného práva - teda aj bez rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené - plnil povinnosť, ktorú skutočne mal, alebo nie. Zrušením rozhodnutia, podľa ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíva v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva tu povinnosť neexistovala. Zrušením rozhodnutia tak odpadá právny dôvod a poskytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením (rozhodnutie NS ČR z 11.10.2007, sp. zn. 28 Cdo 3113/2007). Z uvedeného vyplýva, že ak právny dôvod plnenia spočíval v hmotnom práve, potom trvá i v prípade zrušenia právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu, ktorý ho deklaroval, a poskytnuté plnenie bolo od začiatku a je naďalej podopreté právnym dôvodom; nemôže sa preto posudzovať ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Ak však nebol právny dôvod pre plnenie daný a pôvodný rozsudok bol tak nesprávny, právny dôvod plnenia má oporu len vo vykonateľnom súdnom rozsudku; jeho zrušením do tej doby existujúci právny dôvod odpadá a predtým poskytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením (rozhodnutie NS ČR z 19.05.2009, sp. zn. 30 Cdo 3810/2007).
28. Ako bolo uvedené vyššie, zaplatená náhrada trov konania podľa právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskoršie zrušené, nie je už súčasťou trov súdneho konania pokračujúceho po tomto zrušení rozhodnutia. Z tohto vyplýva, že zrušením skoršieho rozhodnutia a vrátením veci súdu nižšej inštancie na ďalšie konanie došlo k obnoveniu všetkých účinkov pôvodne začatého konania, a teda prvoinštančný súd sa musí v konečnom rozsudku vysporiadať so všetkými trovami tohto konania od jeho začiatku až do rozhodnutia vo veci samej. Ak teda došlo k zaplateniu trov konania podľa zrušených rozhodnutí, ide o plnenie z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol a je možné požadovať ich vrátenie ako bezdôvodné obohatenie. V prejednávanej veci tak k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej na úkor žalobcu došlo, nakoľko povinnosť stanovená rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 5C/91/2008-220 zo dňa 16.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/88/2010-263 zo dňa 08.02.2011, uhradiť trovy konania vo výške 3.072,34 eura nemala oporu v hmotnom práve. Právny dôvod žalobcom poskytnutého plnenia odpadol zrušením rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 21Cob/88/2010-263 zo dňa 08.02.2011 a rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 5C/91/2008-220 zo dňa 16.11.2009 uznesením Najvyššieho súdu SR čk. 5Obdo 32/2011-285 zo dňa 22.08.2013, čím bola naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Moment vzniku bezdôvodného obohatenia súčasne určuje začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby uvedenej v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Od okamihu zrušenia predmetných rozhodnutí začala plynúť objektívna premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba začala žalobcovi plynúť od doručenia uznesenia dovolacieho súdu, ktoré prevzal dňa 04.12.2013. Ak bola teda žaloba podaná súd dňa 06.08.2015, žalobca tak učinil v rámci subjektívnej dvojročnej, ako aj objektívnej trojročnej premlčacej doby a k premlčaniu práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nedošlo.
29. Pre rozhodnutie súdu v tejto veci ani nebolo potrebné zaoberať sa skutočnosťou (aj napriek tomu, že súd to v odôvodnení uviedol), či v čase vydania rozhodnutia o žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia, bolo právoplatne rozhodnuté o pôvodne uplatnenom nároku na zaplatenie, nakoľko v prípade rozhodovania o náhrade trov konania sa nejedná o deklaratórne rozhodnutie, ako je to v prípade rozhodovania o nároku, ktorý má oporu v hmotnom práve. Ak sa totiž domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho návrhu na splnenie povinnosti vrátiť plnenie od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval) bol či nebol zrušený. Otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené, len vtedy, ak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 MCdo 17/2009 z 23.11.2010, sp. zn. 7 Cdo 85/2013 z 09.04.2014). Nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a pohľadávka na náhradu trov konania vznikla až na základe právoplatného rozhodnutia súdu (rozhodnutie súdu má v tomto smere konštitutívnu povahu) /napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 12/2006/. 30. V konaní tiež nebolo medzi stranami sporné, že žalobca zaplatil žalovanej na účet jej právneho zástupcu dňa 11.04.2011 náhradu trov konania v sume 3.072,34 eura a po zrušení právoplatných rozhodnutí dovolacím súdom, písomne vyzval žalovanú na vrátenie zaplatenej náhrady trov konania, t.j. sumy 3.072,34 eura v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Vzhľadom na to, že pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splatnosť stanovená, je potrebné vychádzať z § 563 OZ; splatnosť podľa tohto ustanovenia nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Keďže žalovaná predmetnú výzvu prevzala dňa 09.04.2014, uvedenú povinnosť mala splniť do 19.04.2014, a do omeškania sa tak dostala odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie, t.j. od 20.04.2014. S poukazom k uvedenému súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne (t.j. základná úroková sadzba ECB v rozhodujúcom období - od 13.11.2013 do 10.06.2014
- 0,25 % + 5 percentuálnych bodov) zo sumy 3.072,34 eura odo dňa 20.04.2014 do zaplatenia.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako procesne úspešnej strane v spore priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady týchto trov súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).