Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-143-2016.pdf
PDF · 179.97 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/143/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec v spore žalobcu S. N., L.. XX.XX.XXXX P. J. G., D. X štátny občan SR v zast. KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Trenčín, Legionárska 7158/5 IČO: 47 256 907 proti žalovanému Friendly Finance Slovakia s.r.o. so sídlom Košice, Hlavná 104 IČO 47 243 368 v konaní o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.09.2013 uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov z a m i e t a.
II. Žalovaný m á právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu.
III. Súd žalobu o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.10.2013 uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov z a m i e t a .
IV. Žalovaný m á právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu.
V. Súd žalobu o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.11.2013 uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov z a m i e ta .
VI. Žalovaný m á právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu.
VII. Súd žalobu o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.12.2013 uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov z a m i e t a .
VIII. Žalovaný m á právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu.
IX. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 70,80 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
X. Súd vo zvyšku žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia z a m i e t a .
XI. Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 40,78 %. O výške trov konania rozhodne prvostupňový súd samostatným uznesením.
XII. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 70,80 Eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia.
XIII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal určenia, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.09.2013, Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.10.2013, Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.11.2013 a Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.12.2013 uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov. Ďalej sa domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 239,11 Eur a poskytnutia primeraného zadosťučinenia vo výške 400,- Eur.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 15.09.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúročného úveru vo výške 200,- Eur. Žalobca sa zaviazal žalovanému vrátiť finančné prostriedky vo výške 262,21 Eur. Pri RPMN 366,2 %, pri celkových nákladov spotrebiteľa odplaty vo výške 62,21 Eur. Podľa žalobcu sa v prípade tejto zmluvy jedná o zmluvu o pôžičke. Podľa žalobcu sa nemôže jednať o zmluvu o úvere, pretože uvedená zmluva je bezúročná. Zmluvné ustanovenie o poplatku za poskytnutie úveru je podľa § 39 OZ absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Zmluva o pôžičke je odplatnou zmluvou len za predpokladu, že sa strany tak dohodli. Odplata pri peňažnej pôžičke môže spočívať v dohode o úrokoch, nie v dohode o poplatku. Žalobca bol preto povinný vrátiť žalovanému len sumu reálne požičanú, t.j. 200,- Eur a v sume 62,21 Eur vzniklo u žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobca žiada vydať.
3. Žalobca so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.10.2013, predmetom zmluvy bolo poskytnutie krátkodobého bezúročného úveru vo výške 350,- Eur. Žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému finančné prostriedky vo výške 456,06 Eur. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú do 24.11.2013. RPMN je pri zmluve 356,9 %. Zmluva je nesprávne označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, avšak podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. sa nemôže jednať o spotrebiteľský úver, ale zároveň sa na zmluvu vzťahujú niektoré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Keďže sa jedná o bezúročnú zmluvu, ktorá v prípade zmluvy o úvere je pojmovo vylúčená, je nutné aplikovať § 657 a nasl. OZ, a teda sa jedná o zmluvu o pôžičke. Zmluvné ustanovenia o poplatku za poskytnutie úveru je podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné, keďže poplatok za poskytnutie úveru možno dohodnúť iba pri úveroch. Vzhľadom na obsah zmluve nie je predmetná zmluva zmluvou o úvere a nejde ani o spotrebiteľský úver, je dojednanie poplatku v predmetnej zmluve v rozpore so zákonom. Zmluva o pôžičke je odplatnou zmluvou len za predpokladu, že sa strany tak dohodli. Odplata pri peňažnej pôžičke môže spočívať v dohode o úrokoch a nie v dohode o poplatku. Žalobca keďže zaplatil 456,10 Eur, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 106,10 Eur, ktoré žalobca žiada vydať.
4. Žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.11.2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie krátkodobého bezúročného úveru vo výške 350,- Eur. Žalobca sa zaviazal žalovanému vrátiť finančné prostriedky vo výške 398,02 Eur. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 05.12.2013, pričom RPMN je stanovená vo výške 625,7 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavuje odplatu vo výške 48,02 Eur, pri priemernej RPMN vo výške 418 %. Nakoľko žalobca uhradil žalovanému sumu 398,02 Eur a bol povinný vrátiť iba sumu 350,- Eur, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 48,02 Eur, ktoré je podľa ustanovenia § 451 OZ povinný žalobcovi vydať.
5. Žalobca so žalovaným uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.12.2013, predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie krátkodobého bezúročného úveru vo výške 150,- Eur, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť finančné prostriedky vo výške 172,78 Eur, pričom zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 09.01.2014. RPMN je vo výške 554,8 %, pričom celkové náklady spotrebiteľa tak predstavujú odplatu vo výške 22,80 Eur a priemerná RPMN vo výške 418 %. Zmluva je nesprávne označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, avšak podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. sa nemôže jednať o spotrebiteľský úver, ale zároveň sa na zmluvu vzťahujú niektoré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Keďže sa jedná o bezúročnú zmluvu, ktorá v prípade zmluvy o úvere je pojmovo vylúčená, je nutné aplikovať § 657 a nasl. OZ, a teda sa jedná o zmluvu o pôžičke. Zmluvné ustanovenia
o poplatku za poskytnutie úveru je podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné, keďže poplatok za poskytnutie úveru možno dohodnúť iba pri úveroch. Vzhľadom na obsah zmluve nie je predmetná zmluva zmluvou o úvere a nejde ani o spotrebiteľský úver, je dojednanie poplatku v predmetnej zmluve v rozpore so zákonom. Zmluva o pôžičke je odplatnou zmluvou len za predpokladu, že sa strany tak dohodli. Odplata pri peňažnej pôžičke môže spočívať v dohode o úrokoch a nie v dohode o poplatku. Žalobca bol povinný zaplatiť len 150 Eur, pretože zaplatil žalovanému sumu vo výške 172,78 Eur, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 22,78 Eur, ktoré žalobca žiadal vydať.
6. Pokiaľ ide o námietky premlčania zo strany žalovaného, žalobca vo svojich vyjadreniach poukazoval na to, že pre plynutie subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, v danom prípad je 10 ročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného je úmyselné, keďže žalovaný použil nekalú obchodnú praktiku a skryl neprimerane vysokú cenu úveru do poplatku za poskytnutie úveru viac ako 31 % z ceny úveru poskytol žalobcovi úvery, pri ktorých RPMN vo výške 336,2 %, 356,9 %, 625,7 %, 554,8 % niekoľko násobne presiahla RPMN poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia úverových zmlúv. Uvedené praktiky a konania v rozpore s dobrými mravmi si ťažko možno predstaviť len v rovine nedbanlivostnej. Dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Objektívna 10 ročná premlčacia lehota tak doposiaľ neuplynula.
7. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku predložil písomné dôkazy: Zmluvu o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 20.12.2013, Facebookovú komunikáciu z profilu Andrej adresovanému facebookovému profilu Monikou Jankovskou - Brániť sa oplatí. Súhrnné informácie o údajoch a novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za štvrtý štvrťrok 2013, Prehľady dlhov žalobcu vo vzťahu k VÚB, a.s., Odpoveď MSSR zo dňa 19.09.2016.
8. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal žalobu zamietnuť. Voči nárokom žalobcu vzniesol námietku premlčania, ktoré vznikli pred 09.11.2014, t.j. 2 roky pred podaním žaloby, pretože žalobca zaplatil žalovanému sumu poplatku vo výške 62,20 Eur dňa 10.10.2013 z úveru č. 1, sumu poplatku vo výške 16,10 Eur dňa 31.10.2013 z úveru č. 2, sumu poplatku vo výške 48,02 Eur dňa 04.12.2013 z úveru č. 3 a sumu úveru vo výške 22,80 Eur dňa 02.01.2014 z úveru č. 4. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že v zmysle § 2 ods. 3 OZ je možné aby si v občianskoprávnom vzťahu dohodol poplatok za poskytnutie pôžičky úveru, aj pri zmluvnom type zmluvy o pôžičke podľa ustanovenia § 657 OZ, pretože neexistuje žiadne ustanovenie všeobecného záväzného predpisu, ktoré by zakazovalo účastníkom dohodnúť si ako vedľajšie plnenia pri zmluve o pôžičke poplatok, resp. poplatky za jej poskytnutie. Podľa, žalovaného v prípade, ak si účastníci nedohodli úrok z úveru, ide o bezúročnú pôžičku avšak odplatnú pôžičku. Výšku poplatku si účastníci výslovne v konkrétnej výške v zmluve dohodli a preto má žalovaný podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z. na jej zaplatenie nárok.
9. Spôsob výpočtu RPMN je uvedený v rámcovej zmluve článku VI. odsek 6 v čase poskytnutia zmlúv 1-4 nebola upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. najvyššia prípustná výška odmeny, keďže ide o úver, ktorého lehota splatnosti je kratšia ako 3 mesiace nebola zverejnená žiadna priemerná výška odplaty v obdobných prípadoch a v prípade poukazovania výšku odplatu s ročnou lehotou splatnosti je účelové. Podľa § 53 ods. 1 OZ je hlavným plnením poskytnutie pôžičky za odplatu, ak by aj išlo o neprijateľnú podmienku, táto je prijateľná, tak ide o primeranosť ceny. K plynutiu subjektívnej lehoty poukázal žalovaný na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 13Co/170/2013, ktoré korešpondujú s rozhodnutím Najvyššieho súdu 3Cdo/35/2008. Podľa žalovaného začala plynúť premlčacia doba subjektívna, ako aj objektívna v deň nasledujúci po dni zaplatenia toho, ktorého poplatku žalobcom žalovanému, čo bol prvý deň, kedy mohol žalobca svoj nárok uplatniť na súde, pričom mal vedomosť o tom, komu a čo platí. Žalobca úhradou dňa 02.01.2014 zo Zmluvy č. 131230-034713 uhradil sumu 172,80 Eur, dňa 04.12.2013 zo Zmluvy č. 131127029271 sumu 398,00 Eur, zo dňa 31.10.2013 zo Zmluvy č. 131024-024507 sumu 456,10 Eur a dňa 10.10.2013 zo Zmluvy č. 130915-019331 sumu 251,77 Eur a dňa 26.09.2013 zo Zmluvy č. 130915019331 sumu 10,43 Eur a v týchto dňoch už žalobca mal vedomosť komu a čo platí. Keďže pri úvere č. 1 začala plynúť subjektívna a objektívna premlčacia doba od 11.10.2013, pričom subjektívna lehota uplynula 11.10.2015 a objektívna lehota uplynula dňa 11.10.2016, pri Zmluve o úvere vo výške 106,10 Eur začala plynúť subjektívna aj objektívna premlčacia
lehota odo dňa 01.11.2013, pričom subjektívna uplynula dňa 01.11.2015 a objektívna dňa 01.11.2016. Pri zmluve o úvere č. 3 pri poplatku 48,02 Eur začala plynúť subjektívna doba dňa 05.12.2013 a uplynula dňa 05.12.2015. Pri poplatku zo Zmluve o úvere č. 4 vo výške 22,80 Eur začala plynúť subjektívna doba od 03.01.2014 a uplynula dňa 03.01.2016. Keďže žalovaný podal žalobu až 09.11.2016, podľa § 107 ods. 2 OZ uplynula objektívna trojročná doba, pri úvere č. 1 30915-019331 a úvere č. 131024-024507 a pri úvere č. 131127-02971 a úvere č. 131230-034713 podľa § 107 ods. 1 OZ uplynula dvojročná premlčacia doba, preto žalovaný vzniesol námietku premlčania.
10. Pokiaľ ide o nároky žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie, žalovaný namietal, že v jeho prípade ide o zjavný nepomer výšky bezdôvodného obohatenia, t.j. 239,12 Eur a výšky požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 400,00 Eur. Žalovaný nepovažuje žalobcove odôvodnenie, že si musel zobrať úver vo VÚB na preklenutie zložitej situácie v súvislosti s jeho úverom voči žalovanému, keďže v prípade úverov išlo o úvery vo výške 40 000,- Eur a 1 500,- Eur. Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy v písomnej forme, žalovaný uviedol, že § 40 ods. 4 OZ umožňuje uzavrieť právny úkon aj elektronickými prostriedkami s poukazom na § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. mal za to, že zmluvu možno odovzdať aj na inom nosiči, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 1, § 2 ods. 1 písm. e), f) zákona č. 266/2005 Z. z. možno uzavrieť zmluvu na diaľku prostriedkom diaľkovej komunikácie ako je elektronická pošta a trvanlivým médiom je technický prostriedok umožňujúci spotrebiteľovi uchovať je adresnú informáciu spôsobom umožňujúcim použitie tejto informácie aj v budúcnosti. S odkazom na § 4 ods. 7, 8 zákona č. 266/2005 Z. z. je dodávateľ povinný zaslať na inom trvanlivom médiu bezprostredne po uzavretí zmluvy na diaľku. S poukazom na § 4 ods. 9 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. zmluvu na diaľku uzavretej na základe rámcovej zmluvy je takouto zmluvou zmluva o vykonávaní postupného sledu súvisiacich operácii a z operácii rovnakého druhu a teda predmetné zmluvy boli uzatvorené písomne za pomoci elektronických prostriedkov, ktoré umožnili zachytenie obsahu zmluvy a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca zároveň obdržal od žalovaného jedno jej vyhotovenie na inom trvanlivom médiu, ktoré mu bolo dostupné ako spotrebiteľovi v elektronickej verzii, mal k nim neobmedzený prístup a mohol si predmetné zmluvy kedykoľvek pozrieť, preštudovať a vytlačiť. Žalobca na stránke žalovaného zažiadal o úver, musel sa registrovať, požiadať o overenie bonity a o poskytnutie jednotlivých úverov. Žalovaný so žalobcom komunikoval cez ním uvedenú e-mailovú adresu alebo ním zriadené konto na stránke www.pozickomat.sk, ku ktorému sa vedel prihlásiť iba žalovaný za pomoci svojho hesla a jedinečného identifikátora (sms kódu) na overenie totožnosti zaslaného na telefón žalobcu. Keďže zákon rozlišuje len formy uzatvorenia právnych úkonov písomnú a ústnu, je zrejmé, že forma elektronických prostriedkov je forma písomná, keďže ide o text písomný a argumentom a contrario je zrejmé, že nejde o formu ústnu, preto došlo k platnému uzatvoreniu zmlúv medzi žalobcom a žalovaným. Toto korešponduje aj s názorom rozsudku Najvyššieho súdu SR Sžo/505/2009, kde je rozhodné, že druhá zmluvná strana ihneď pri uzatvorení úkonu elektronickou komunikáciou nenamietala podpísanie zmluvy a preto akékoľvek námietky tohto typu niekoľko rokov po uzatvorení zmluvy je potrebné považovať za účelové. Pre uplatnenie 10 ročnej premlčacej lehoty žalovaný uviedol, že súdy SR vo svojej judikatúre priznali 10 ročnú premlčaciu dobu, iba v dvoch prípadoch pre neuvedenie RPMN v zmluve, keďže zmluva neobsahovala tento údaj a to rozhodnutí Krajského súdu v Prešove z 12.12.2011 sp. zn. 7Co/84/2011. Avšak vo všetkých zmluvách uzavretých medzi žalobcom a žalovaným bola RPMN uvedená. Ďalším prípadom keď súdy aplikovali 10 ročnú premlčaciu dobu bola situácia keď nebankové spoločnosti obchádzali zákon takým spôsobom, že úvery poskytovali ako podnikateľské a spotrebitelia si boli nútení založiť pre tieto účely živnostenské oprávnenie, čo v prípade žalobcu a žalovaného neprichádza do úvahy. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že v čase do 01.09.2014 platná úprava § 53 ods. 6 OZ stanovovala, že odplata podstatne nesmie prevyšovať odplatu požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Žalovaný rovnako poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015.
11. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany predložil súdu nasledovné písomné dôkazy: Rozpis úhrad k 19.10.2016, print screeny www.pozickomat.sk, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013.
12. Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné čiastkové skutkové zistenia:
13. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.09.2013 (na č. l. 7) súd zistil, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi krátkodobú, bezúčelovú, bezúročnú pôžičku vo výške 200,- Eur. Splatnosť pôžičky bola dňa 16.10.2013, pričom žalobca mal žalovanému vrátiť celkovú sumu
262,21 Eur. RPMN bola vo výške 366,2 %, celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie pôžičky vo výške 62,61 Eur.
14. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.10.2013 (na č. l. 8) uzavretej medzi žalobcom a žalovaným súd zistil, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi krátkodobú, bezúčelovú, bezúročnú pôžičku vo výške 350 Eur, pričom žalobca bol povinný zaplatiť do 24.11.2013 celkovú sumu 456,06 Eur. RPMN bola vo výške 356,9 % a celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené poplatkom za poskytnutie pôžičky vo výške 106,06 Eur.
15. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.11.2013 (na č. l. 9) súd zistil, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi krátkodobú, bezúčelovú, bezúročnú pôžičku vo výške 350 Eur, kde žalobca sa zaviazal splatiť celkovú sumu vo výške 398,02 Eur žalovanému dňa 05.12.2013. RPMN bola vo výške 625,7 %, pričom celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené poplatkom za poskytnutie pôžičky vo výške 48,02 Eur.
16. Zo Zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru zo dňa 30.12.2013 (na č. l. 10) súd zistil, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi bezúčelovú, bezúročnú pôžičku vo výške 150,- Eur, ktorú sa žalobca zaviazal splatiť do 09.01.2014 a to v celkovej výške 172,78 Eur. Celkové náklady žalobcu predstavovali poplatok za poskytnutie úveru vo výške 22,78 Eur. RPMN bola vo výške 554,8 %.
17. Z Rozpisu úhrad k 19.10.2016 (na č. l. 71) súd zistil, že žalovaný vykazuje úhrady pôžičiek zo strany žalobcu nasledovne: dňa 26.09.2013 suma vo výške 10,43 Eur, z č. zmluvy 130915-019331, a dňa 10.10.2013 bola uhradená suma 251,77 Eur zo zmluvy č. 130915-019331. Súd ďalej zistil, že dňa 31.10.2013 zo zmluvy č. 131024-024057 bola uhradená suma 456,10 Eur. Ďalej súd zistil, že zo zmluvy č. 131127-029271 bola dňa 04.12.2013 uhradená suma 398,00 Eur a zo zmluvy č. 131230-034713 zo dňa 12.01.2014 bola uhradená suma 172,80 Eur.
18. Zo screenprintov www.pozickomat.sk <http://www.pozickomat.sk> (na č.l. 73-76, 164-165), ktoré predložil žalovaný súd zistil, že žalovaný so žalobcom uzatvárali zmluvy o pôžičke elektronicky, prostredníctvom webovej stránky žalovaného. Žalovaný zasielal Rámcovú zmluvu a Zmluvu o pôžičke emailom. Zároveň bolo možné si uvedené zmluvy opätovne nájsť a stihanuť na profile žalovaného. Na webovej stránke žalovaného si spotrebiteľ mohol nastaviť výšku pôžičky a jej splatnosť, na základe ktorej mu na webovej stránke bola zobrazená výška odplaty, RPNM. Z uvedených printscreenov nebolo možné identifikovať, o ktorú konkrétnu zmluvu medzi žalobcom a žalovaným sa jedná.
19. Súd si pripojil výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver z internetovej adresy <https:// ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpnm-rpsn.php> (na č. l. 77) na rovnaké sumy, aké poskytol žalovaný žalobcovi, pri dodatočnom náklade, ktorý zodpovedá výške poplatku, ktorú bol povinný zaplatiť žalobca. Súd z uvedeného zistil, že pri pôžičke 350,- Eur, dodatočnom náklade 106,06 Eur činila RPMN 2 321,62 %. Súd ďalej zistil, že pri celkovej splatenej sume 456,06 Eur. Pri výške úveru 200,00 Eur na 1 mesiac v dodatočnom náklade 62,61 Eur činila RPMN 2 507,78 %. Pri výške úveru 350,00 Eur splatnou do 1 týždňa pri dodatočnom náklade 48,02 Eur činila RPMN 10 000 % a pri výške úveru 150,- Eur pri dobe splácania do 1 týždňa v dodatočnom náklade 22,78 Eur činila RPMN 10 000 %.
20. Z facebookového profilu Andrej (č.l. 101,180) v nadväznosti na výsluch žalobcu na pojednávaní dňa 14.07.2017 súd zistil, že žalobca dňa 12.09.2016 elektronicky oslovil facebookový profil Moniky Jankovskej - Brániť sa oplatí, kde 12.09.2016 poslal zmluvy POZICKOMAT pani Soni Kovarovej. Z výpovede žalobcu súd zistil, že žalobca sa dozvedel, že zmluvy o pôžičke so žalovaným by mohli mať nejaké vady až na jeseň 2016 z médií, a článkov, ktoré čítal na internete JUDr. Konczovej a JUDr. Jankovskej. Žalobca má technické vzdelanie, pracuje ako počítačový technik. So žalovaným mal uzavretých približne 11 zmlúv o pôžičke. O pôžičku žiadal prostredníctvom stránky www.pozickomat.sk <http://www.pozickomat.sk>.
21. Z Odpovede na žiadosť Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 19.09.2016 (na č. l. 198) súd zistil, že žalobcovi bolo oznámené, že v zmluvách so žalovaným absentujú údaje vyžadované v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a to úroková sadzba spotrebiteľského úveru a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery.
22. Z Údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úverov veriteľmi za štvrtý štvrťrok 2013 ku dňu 31.12.2013 (na č. l. 197) súd zistil, že pri tzv. ostatných spotrebiteľských úveroch až vo výške do 1 500,- Eur vrátane (t. j. mimo kreditné karty objem, mimo kreditné karty - RPNM, mimo spotrebiteľských úverov so zabezpečením alebo lízingov vo výške do 1500 Eur vrátane, mimo spotrebiteľských úverov so zabezpečením alebo lízingov vo výške od 1500 Eur do 6500Eur vrátane), je v období od 3 do 6 mesiacoch RPMN vo výške 69,17 %.
23. Z Prehľadu dlhov žalobcu (na č. l. 203) súd zistil, že žalobca je dlžníkom voči spoločnosti Všeobecná úverová banka a.s. Jednotlivé úvery nie sú celkom dobre čitateľné, súd len orientačne zistil, že sa jedná o jeden zostatková dlh viac než 5 000 Eur, druhý zostatkový dlh vyše 6 000 Eur, tretí zostatkový dlh nad 21 000 Eur a štvrtý zostatkový dlh vo výške 3 499,73 Eur.
24. Na základe vyššie uvedených čiastkových skutkových zistení súd zistil nasledovný skutkový stav:
25. Žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.09.2013, na základe ktorej žalobca obdržal od žalovaného pôžičku vo výške 200,- Eur so splatnosťou do 16.10.2013. Spolu s pôžičkou sa žalobca zaviazal uhradiť žalovanému sumu vo výške 62,61 Eur, ktorú žalovaný považoval za poplatok za poskytnutie pôžičky. Zmluva neobsahovala úrokovú sadzbu úveru. Výpočet RPNM v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.09.2013 vo výške 366,2% je nižší než výpočet RPNM zistený z internetovej kalkulačky vo výške 2 507,78% . Žalobca skôr než nastala splatnosť pôžičky, uhradil dňa 26.09.2013 žalovanému sumu vo výške 10,43 Eur a dňa 10.10.2013 zvyšok pôžičky vo výške 251,77 Eur t. j. pôžička spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky. Žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.10.2013, na základe ktorej žalobca obdržal od žalovaného pôžičku vo výške 350,- Eur so splatnosťou do 24.11.2013. Spolu s pôžičkou sa žalobca zaviazal uhradiť žalovanému sumu vo výške 106,06 Eur, ktorú žalovaný považoval za poplatok za poskytnutie pôžičky. Zmluva neobsahovala úrokovú sadzbu úveru. Výpočet RPNM v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.10.2013 vo výške 356,9% je nižší než výpočet RPNM zistený z internetovej kalkulačky vo výške 2 321,62% Žalobca skôr než nastala splatnosť pôžičky, uhradil už dňa 31.10.2013 žalovanému sumu vo výške 456,10 Eur, t. j. pôžička spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky. Žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.11.2013, na základe ktorej žalobca obdržal od žalovaného pôžičku vo výške 350,- Eur so splatnosťou do 05.12.2013. Spolu s pôžičkou sa žalobca zaviazal uhradiť žalovanému sumu vo výške 48,02 Eur, ktorú žalovaný považoval za poplatok za poskytnutie pôžičky. Zmluva neobsahovala úrokovú sadzbu úveru. Výpočet RPNM v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.11.2013 vo výške 554,8% je nižší než výpočet RPNM zistený z internetovej kalkulačky vo výške 10 000%Žalobca skôr než nastala splatnosť pôžičky, uhradil už dňa 04.12.2013 žalovanému sumu vo výške 398 Eur, t. j. pôžička spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky. Žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.12.2013, na základe ktorej žalobca obdržal od žalovaného pôžičku vo výške 172,78,- Eur so splatnosťou do 09.01.2014. Spolu s pôžičkou sa žalobca zaviazal uhradiť žalovanému sumu vo výške 22,78 Eur, ktorú žalovaný považoval za poplatok za poskytnutie pôžičky. Zmluva neobsahovala úrokovú sadzbu úveru. Výpočet RPNM v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.12.2013 vo výške 418% je nižší než výpočet RPNM zistený z internetovej kalkulačky vo výške 10 000%. Žalobca skôr než nastala splatnosť pôžičky, uhradil už dňa 02.01.2014 žalovanému sumu vo výške 172,80 Eur, t. j. pôžička spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky. Žalovaný poskytoval pôžičky prostredníctvom stránky www.pozickomat.sk <http://www.pozickomat.sk>. Žalobca sa na základe listu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 19.09.2016 dozvedel, že zmluvy so žalovaným možno považovať bezúročné a bezpoplatkov vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí a teda, že žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil.
26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) účinný k 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013: (1) Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
27. Podľa § 39 OZ účinný k 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa § 40 ods. 4 OZ účinný k 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013: Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
29. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ účinný k 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 53 ods. 6 OZ účinný k 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013: (6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
31. Podľa § 54 ods. 1 OZ účinný k 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013 a 30.12.2013: Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
32. Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ účinný k 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013: (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
33. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ účinný k 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013: (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
34. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ účinný k 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
35. Podľa § 456 OZ účinný k 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013: Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
36. Podľa § 488 OZ účinný k 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013: Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
37. Podľa § 489 OZ účinný k 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013: Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
38. Podľa § 494 OZ účinný k 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013: Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
39. Podľa § 657 OZ účinný k 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013: Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
40. Podľa § 658 ods. 1 OZ účinný k 15.09.2017, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013: Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
41. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZOU“) účinný k 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013: Spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
42. Podľa § 9 ods. 1, 2 ZOU účinný k 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013: (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
43. Podľa § 11 ZOU účinný k 24.10.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013: (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
44. Podľa § 24 ods. 1 ZOU účinný k 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013: (1) Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
45. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „ZOS“) účinný ku dňu podania žaloby t. j. 9.11.2016: Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
46. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
47. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 48. Podľa § 262 ods. 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Na základe vyššie uvedených právnych predpisov a vykonaného dokazovania súd skutkovo a právne uzatvára.
50. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené nároky, kde sa žalobca domáhal určenia bezpoplatkovosti a bezúročnosti predmetných zmlúv žalobcom označených ako Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013, tieto súd vyhodnotil v súlade s § 137 písm. d) CSP tak, že žalobca sa domáhal určenia právnej skutočnosti, pretože podľa § 2 ods. 1 OZ zmluva a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Uvedená žaloba preto nie je určovacou žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, podľa ktorej sa žalobca domáha určenia, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (preto súd neskúmal a nevysporiadaval sa s námietkami žalovaného o neexistencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetných zmlúv). Keďže znenie § 137 písm. d) CSP pripúšťa len žalobu na určenie právnej skutočnosti za predpokladu, že takáto možnosť výslovne vyplýva z hmotnoprávneho predpisu. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol s poukazom na to, že hmotnoprávny predpis a to ani v § 3 ods. 5 ZOS ani v § 11 ZOU neupravuje možnosť domáhať sa žalobou určenia bezpoplatkovosti a bezúročnosti žaloby. Otázkou prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa zaoberá súd len ako prejudiciálnou otázkou. Z uvedených dôvodov súd v tejto časti žalobu zamietol (výroky I, III, V. a VII.) a v súlade s § 255 ods. 1 CSP, priznal žalovanému plnú náhradu trov konania voči žalobcovi vo výrokoch II., IV., VI. a VIII. za jednotlivé výroky rozsudku v bode I., III., V. a VII týkajúci sa Zmlúv o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013.
51. Súd sa ďalej zaoberal žalobcovým nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia z jednotlivých zmlúv. Tu súd v prvom rade určil, že vzťahy medzi žalovaným a žalobcom založeným na základe Zmlúv o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013 sú záväzkovým vzťahom podľa § 488 OZ na základe ktorých žalovanému ako veriteľovi vzniklo právo na plnenie voči žalobcovi ako dlžníkovi a žalobca ako dlžník bol žalovanému vrátiť pôžičku v súlade s § 494 OZ a § 657 OZ. Predmetné zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 ods. 1 OZ, nakoľko žalobca podľa § 52 ods. 4 OZ, je fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetných zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti ani podnikateľskej činnosti. Žalovaný ako veriteľ je podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľom, keďže sa jedná o právnickú osobu, ktorá poskytla pôžičku v rámci svojej podnikateľskej činnosti, za účelom dosiahnutia zisku, ktorú predstavoval poplatok za poskytnutie pôžičky. Pre spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 OZ, platia ďalšie obmedzenia v súlade s § 54 ods. 1 in fine OZ, podľa ktorého spotrebiteľ si nemôže inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Predmetné zmluvy súd posudzoval ako zmluvy o pôžičke podľa § 657, kde žalovaný ako veriteľ prenechal žalobcovi ako dlžníkovi vec určenú podľa druhu, t.j. peniaze a dlžník - žalobca sa zaviazal vrátiť po uplynutí dohodnutej doby vec rovnakého druhu. V zmysle § 658 možno dohodnúť pri peňažnej pôžičke aj úroky.
52. Predmetné zmluvy však podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZOU nie sú spotrebiteľským úverom. V zmysle § 24 ods. 1 ZOU sa aj na iné pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom (podľa § 1 ods. 3 ZOU) a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom vzťahujú aj ustanovenia § 9 a § 11 ZOU. Keďže podľa súdu sa jedná o tzv. inú pôžičku, kde žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi peniaze, je potrebné na uvedený právny vzťah založený Zmluvami o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013 aplikovať § 24 ods. 1 ZOU. Preto je potrebné na predmetné zmluvy aplikovať aj potrebu náležitosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 1, 2 ZOU, ako aj následky v zmysle § 11 ZOU s odkazom na § 24 ods. 1 ZOU. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) ZOU v nadväznosti na § 24 ods. 1 ZOU je obligatórnou náležitosťou tzv. „inej zmluvy o pôžičke, ktorá nie je spotrebiteľským úverom a je poskytovaná iným veriteľom spotrebiteľovi“ aj úroková sadzba takejto zmluvy. Zmyslom takto obligatórne požadovanej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZOU t. j. uvedenia úrokovej sadzby či už v spotrebiteľskom úvere alebo inej spotrebiteľskej pôžičke je podľa názoru súdu, umožniť ktorémukoľvek spotrebiteľovi, aby si prostredníctvom úrokovej sadzby (spolu so sadzbou RPNM) mohol pred uzavretím takejto spotrebiteľskej zmluvy porovnať a vyhodnotiť
výhodnosť takejto pôžičky v porovnaní s inými spotrebiteľskými úvermi a pôžičkami. Predmetné Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013 nemajú uvedenú úrokovú sadzu. Uvedené zmluvy, súd posudzoval ako zmluvy o pôžičke podľa § 657, kde žalovaný ako veriteľ prenechal žalobcovi ako dlžníkovi vec určenú podľa druhu, t.j. peniaze a dlžník - žalobca sa zaviazal vrátiť po uplynutí dohodnutej doby vec rovnakého druhu. V zmysle § 658 možno dohodnúť pri peňažnej pôžičke aj úroky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úroková sadzba v zmluvách o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013 absentuje. Žalovaný si uplatnil voči žalobcovi napriek tomu poplatok za poskytnutie úveru vo výške 62,61 Eur zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.09.2013, vo výške 106,06 Eur zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.10.2013, vo výške 48,02 Eur zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.11.2013 a vo výške 22,78 Eur zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.12.2013. Tento zahrnul do celkových nákladov RPMN. Súdu je zrejmé, že uvedený poplatok, ktorý si žalovaný voči žalobcovi uplatnil je formou odplaty pre žalobcu, napriek tomu, že samotná zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu, ktorá je podstatnou náležitosťou úveru podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZOU a je formou odplaty za poskytnutý úver.
53. Súd má za to, že absenciou úrokovej sadzby v tzv. inej zmluvy o pôžičke sa jedná o nesplnenie obligatórnej náležitosti, ktorá spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 ZOU právnu skutočnosť, že predmetné Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013 a 30.12.2013 (ktoré súd právne vyhodnotil ako zmluvy o pôžičke) sa považujú za bezúročné a bez poplatkov (vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) ZOU, ktoré stanovuje, že v prípade, že poskytnutý úver resp. s odkazom na § 24 ods. 1 ZOU zmluva o pôžičke sa považuje za bezúročný/á a bez poplatkov v prípade, že chýba medzi inými aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) úroková sadzba spotrebiteľského úveru resp. pôžičky).
54. Súd sa preto nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý poukazoval na taký výklad, že v danom prípade v súlade s § 2 ods. 3 OZ je možné upraviť si vzájomné vzťahy so žalobcom aj iným spôsobom než stanovuje zákon a teda dojednať aj poplatok za poskytnutie pôžičky namiesto dojednania úrokovej sadzby. Súd je toho názoru, že dojednaním o poplatku za poskytnutie pôžičky, ktorá je bezúročná, v prípade spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 OZ, ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa (žalobcu), ktoré je v rozpore s § 54 ods. 1 in fine OZ, podľa ktorého si spotrebiteľ nemôže ani inak zhoršiť svoje postavenie. Súd poukazuje na nato, že žalobca ako spotrebiteľ má v súlade s § 24 ZOU, aj pri iných spotrebiteľských pôžičkách možnosť podľa § 16 ods. 1 ZOU splatiť spotrebiteľský úver pred dohodnutou dobou splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ podľa § 16 ods. 1 ZOU povinný uhradiť len úrok a náklady vzniknuté za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Z vykonaného dokazovania z výpisu úhrad pri tom vyplýva, že žalobca uhradil pôžičku zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.09.2013 predčasne, konkrétne dňa 10.10.2013, pričom splatnosť bola až 16.10.2013. Taktiež pôžička zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.10.2013 ako vyplýva z rozpisu úhrad bola uhradená dňa 31.10.2013, t.j. pred dátumom splatnosti 24.11.2013. Pôžička zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.11.2013 bola vrátená dňa 04.12.2013, t.j. skôr než nastala splatnosť úveru stanovená v zmluve na deň 05.12.2013. Pôžička zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľské úveru zo dňa 30.12.2013 bola splatená podľa rozpisu úhrad dňa 02.01.2014, t.j. niekoľko dní pred splatnosťou pôžičky dňa 09.01.2014. Žalovaným upravený spôsob odplaty v zmluve o pôžičke, keď sa vyhol úroku mu umožnil inkasovať poplatok v plnej výške (a tento je odplatou za poskytnutú pôžičku), avšak zbavuje žalobcu ako spotrebiteľa v súlade § 16 ods. 1 ZOU možnosti uhradiť len úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského pôžičky do jej splatenia, tým pádom zhoršuje jeho postavanie v rozpore s § 54 ods. 1 veta posledná OZ. Taktiež súd poukazuje (ako už bolo uvedené vyššie), že ratio legis náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZOU t. j. uvedenia úrokovej sadzby v spotrebiteľskej v zmluve o pôžičke, umožňuje spotrebiteľovi porovnať si a vyhodnotiť si výhodnosť spotrebiteľskej pôžičky cez úrok v porovnaní s inými úvermi a pôžičkami. V danom prípade teda zhoršuje postavenie spotrebiteľa také zmluvné dojednanie, ktoré neuvádza úrok z pôžičky, ale len sumu poplatku, ktorý nahrádza úrok z pôžičky, ako odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov, pričom súdu je zrejmé, že uvedený poplatok nie je len sumou za administratívne úkony žalovaného ako veriteľa, ale obsahuje hlavne zisk žalovaného. S poukazom na uvedené súd má za to, že uvedené zmluvné dojednanie o poplatku obchádza zákon a preto nemožno argumentovať s poukazom na § 2 ods. 3 OZ, keďže zo súdom uvedených ustanovení zákona a práv, ktoré poskytuje spotrebiteľovi § 16 ods. ZOU a § 9 ods. 2 písm. i) ZOU sa nemožno odchýliť s poukazom na § 54 ods. 1 OZ. Preto súd uvedené zmluvné dojednanie považoval podľa § 39 OZ v tejto časti
za neplatný právny úkon, ktorý svojim účelom odporuje zákonu, t.j. § 54 ods. 1 OZ v nadväznosti na § 16 ods. 1 OZ a § 9 ods. 2 písm. i) ZOU. Preto v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZOU a uvedené Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013 sú tak bezúročné a bez poplatkov.
55. Zároveň sa súd poukazuje nato, že uvedený výpočet RPNM v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.09.2013 vo výške 366,2% je nižší než výpočet RPNM zistený z internetovej kalkulačky vo výške 2 507,78% (viď bod 19 tohto rozsudku). Výpočet RPNM v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.10.2013 vo výške 356,9% je nižší než výpočet RPNM zistený z internetovej kalkulačky vo výške 2 321,62% (viď bod 19 tohto rozsudku). Výpočet RPNM v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.11.2013 vo výške 554,8% je nižší než výpočet RPNM zistený z internetovej kalkulačky vo výške 10 000% (viď bod 19 tohto rozsudku). Výpočet RPNM v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.12.2013 vo výške 418% je nižší než výpočet RPNM zistený z internetovej kalkulačky vo výške 10 000% (viď bod 19 tohto rozsudku). Takto v Zmluvách o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.09.2013, 24.10.2013, 27.11.2013, 30.12.2013 uvedená RPNM, ktorá je nižšia než reálna vypočítaná RPNM, je tak uvedená v neprospech spotrebiteľa - žalobcu, čo činí uvedené zmluvy ako bezúročné a bezpoplatkov aj v súlade s dispozíciou právnej normy stanovenej v § 11 písm. d) ZOU (pozn. súdu: a teda aj podľa § 11 písm. b) ZOU pre absenciu úrokovej sadzby).
56. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd sa ďalej zaoberal touto námietkou s ohľadom na nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 239,11 Eur. Tento nárok vychádzal z bezdôvodného obohatenia zo 4 zmlúv. Pokiaľ ide o Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.10.2013 ako súd uviedol v prípade týchto zmlúv, považuje ich v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) ZOU za bezúročné a bez poplatkové. V prípade žalovaným stanoveného poplatku, ktorý žalobca uhradil sa teda jedná o bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, pretože žalovaný naň nemal nárok. V súlade s § 456 OZ sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu na úkor koho sa získal, t. j. žalobcovi.
57. Podľa § 100 OZ príslušnej účinnosti súd prihliadne na námietku dlžníka v danom prípade žalovaného a takéto premlčané právo nemožno veriteľovi priznať - žalobcovi. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí sa 2 roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodného obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ sa takéto právo najneskôr premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo. Súd v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.09.2013 zistil, že dňa 15.09.2013 žalovaný poskytol žalobcovi pôžičku vo výške 200 Eur. Žalobca bol uvedenú pôžičku vrátiť v zmysle zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 16.10.2013 spolu s poplatkom, ktorý súd vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 OZ vo výške 62,21 Eur. Nakoľko z rozpisu úhrad súd zistil, že žalobca uhradil z uvedenej zmluvy dňa 26.09.2013 sumu 10,43 Eur a dňa 10.1.02013 sumu vo výške 251,77 Eur, čo dokopy činí sumu 262,20 Eur. Súd ma za to, že žalovaný sa dňa 10.10.2013 prijatím uvedenej sumy, nakoľko pôžička bola posúdená ako bezúročná a bez poplatkov dostal do bezdôvodného obohatenia a dňom 11.10.2013 začala plynúť objektívna premlčacia lehota 3 roky, ktorá uplynula dňa 11.10.2016. Keďže žaloba bola podaná až dňa 09.11.2016, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty, súd žalobu v tejto časti bezdôvodného obohatenia 62,61 Eur zamietol. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že v danom prípade bolo potrebné aplikovať 10 ročnú premlčaciu lehotu, nakoľko sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Takéto bezdôvodné obohatenie nevyplynulo z vykonaného dokazovania. Vedomosť žalovaného by musela spočívať v poznávacej a vôľovej zložke, t.j. žalovaný musel vedieť a chcieť spôsobiť uvedený následok, t. j. bezdôvodné obohatenie v časti poplatku 62,61 Eur. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že žalovaný úmyselne nadobudol bezdôvodné obohatenie od žalobcu napriek tomu, že žalobca poukazoval na to, že žalovaný pôsobí na finančnom trhu dlhodobo. Súdu z iných konaní z výpisu z Obchodného registra je zrejmé, že uvedená spoločnosť pôsobila na trhu od 16.11.2012, v prípade uzavretia zmluvy 15.09.2013 sa nejednalo o dlhodobé pôsobenie na uvedenom trhu. Súdu sa javí, že uvedené konanie žalovaného vykazuje nedbanlivostnú stránku konania, t.j. žalovaný mal a mohol vedieť, že takto formulovaná zmluva a dojednanie poplatku bez uvedenia úrokovej sadzby porušuje zákon, t. j. žalovaný mohol uvedenú skutočnosť zistiť z uvedených právnych predpisov, avšak jeho úmysel, tzn. vôľová zložka, že chcel takýto následok spôsobiť nie je preukázaná tým, že
pôsobí na finančnom trhu od roku 2012. Súd rovnako posudzoval otázku začatia plynutia premlčacej doby obdobne, zameral sa na Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.10.2013, kde žalobca prijal od žalovaného sumu vo výške 350,- Eur a povinný bol vrátiť dňa 24.11.2013 sumu vo výške 106,06 Eur. Z rozpisu úhrad súd zistil, že žalobca dňa 31.10.2013 uhradil sumu vo výške 456,10 Eur, t.j. dňom 01.11.2013 sa žalovaný dostal do omeškania v sume 106,06 Eur a týmto dňom začala plynúť objektívna premlčacia lehota, ktorá by uplynula 01.11.2016. keďže žaloba bola podaná 09.11.2016, žaloba bola podaná po premlčacej lehote podľa § 107 ods. 2 OZ príslušnej účinnosti a teda aj v tejto časti súd žalobu zamietol ohľadom trojročnej premlčacej lehoty a neaplikovania 10 ročnej premlčacej lehoty súd poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu obdobnú rovnako ako v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.09.2013.
58. Pokiaľ ide o Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.11.2013 súd zistil, že žalobcovi bola zo strany žalovaného poskytnutá suma 350 Eur, pričom žalovaný bol povinný vrátiť sumu 398,02 Eur ku dňu 05.12.2013, t.j. poplatok za poskytnutie úveru, ktorý súd vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie činí sumu 48,02 Eur. Z rozpisu úhrad zo dňa 27.11.2013 súd zistil, že sumu 398 Eur žalobca uhradil 04.12.2013, t.j. objektívna premlčacia lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť 05.12.2013 a bola by uplynula 06.12.2013 jej plynutie bolo však pretrhnuté podanou žalobou zo strany žalobcu dňa 09.11.2016. Pokiaľ ide o žalovaného tvrdenia ohľadom plynutia subjektívnej lehoty, keď podľa žalovaného začala táto plynúť aj v momente poskytnutia úveru, resp. je vyplatenia a nie až v momente keď sa žalobca dozvedel právne posúdenie veci súd poukazuje na to, že v zmysle § 107 ods. 1 OZ v príslušnom znení právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Na jednej strane je pravda, že súdna judikatúra stanovuje, že týmto momentom nie je právne posúdenie s čím sa súd stotožňuje, ale na druhej strane súd poukazuje na to, že na to aby začala plynúť subjektívna premlčacia lehota musia byť splnené súbežne dve podmienky, a to, že vedomosť žalobcu o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok obohatil. Je pravda, že žalobca nadobudol vedomosť kto sa na jeho úrok obohatil, túto vedomosť mal dňom plnenia, t.j. od 05.12.2013, avšak súd má za to, že v danom prípade sa žalobca to, že došlo k bezdôvodnému obohateniu dozvedel až nie ako vyplynulo z predložených dôkazov, podľa ktorých žalobca zaslal uvedené zmluvy Ministerstvu spravodlivosti SR na posúdenie, a to dňa 12.09.2016, pričom z listu Ministerstva spravodlivosti SR a to ešte pred udelením plnej moci svojmu právnemu zástupcovi sa žalobca reálne dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného z odpovede na žiadosť Ministerstvu spravodlivosti SR zo dňa 19.09.2016. Tento dátum určil súd ako začiatok od ktorého sa odvíja plynutie subjektívnej lehoty, kedy sa žalobca mohol dozvedieť túto skutočnosť. Ako vyplynulo z výpovede žalobcu, tento má vysokoškolské vzdelanie technického smeru, nie právneho, t.j. pri uzavieraní zmlúv a možnosti posúdenia vzniku bezdôvodného obohatenia, že k nemu vôbec došlo, nemal dostatočné znalosti. Treba vychádzať z jeho pozície priemerného spotrebiteľa, ktorý nemá dostatočné znalosti na to, aby vedel posúdiť, že určitá zmluvy nespĺňa zákonné požiadavky, ktoré sú kladené na iné pôžičky podľa § 24 ods. 1 ZOU. Uvedené posúdenie a zistenie uvedenej skutočnosti, že došlo k bezdôvodnému obohateniu vyžaduje určité odborné znalosti, ktorými žalobca preukázateľne nedisponoval a tieto mohol nadobudnúť až 19.09.2016. Od tohto dátumu podľa súdu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá však bola limitovaná dĺžkou objektívnej premlčacej lehoty. Z uvedených dôvodov teda súd mal za to, že pokiaľ ide o uvedenú Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.11.2013 došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške 48,02 Eur, ktoré je žalovaný žalobcovi povinný vydať a žalobca bol v tomto rozsahu úspešný voči žalovanému.
59. Pokiaľ ide o Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.12.2013, súd zistil, že žalobca požičal od žalovaného sumu 150 Eur, ktorú bol povinný uhradiť 09.01.2014 v celkovej výške 172,78 Eur, kde navýšenie poplatku súd vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie vo výške 22,78 Eur. Podľa rozpisu úhrad súd zistil, že úver z 30.12.2013 bol uhradený žalobcom dňa 02.01.2014 v celkovej výške 172,80, t.j. deň nasledujúcim po uvedenom splatení, t.j. 03.01.2014 začala plynúť objektívna premlčacia lehota pre uplatnenie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, ktorá bola pretrhnutá podanou žalobou dňa 09.11.2016. Tak ako súd uviedol vyššie subjektívna premlčacia lehota začala plynúť až od 19.09.2016, t.j. žaloba bola podaná na čas, súd preto žalobe v tomto rozsahu vyhovel.
60. Súd priznal žalovanému náhradu trov konania v súlade s § 255 ods. 2 CSP, keď celková požadovaná suma žalobcom činila 239,11 Eur. Žalobca bol úspešný v pomernej časti 70,80 Eur, percentuálny pomer úspechu zodpovedá 29,61 %. žalovaný tak bol úspešný v rozsahu 70,39 % (100- 29,61). Čistý pomer
úspechu žalovaného tak činí 40,78 % (70,39 -29,61) a v tomto rozsahu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 239,11 Eur.
61. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého sa domáhal žalobca od žalovaného, súd bol toho názoru, že tento tiež musí odzrkadľovať prípadný úspech žalobcu voči žalovanému. Žalobca si uplatnil za každú zmluvu 100,- Eur ako primerané finančné zadosťučinenie. Súd posudzoval skutočnosť, že žalobca bol neúspešný pri uplatňovaní Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.09.2013 a 24.10.2013, mal za to, že nie je dôvodné priznanie žalobcovi primeraného finančného zadosťučinenia pokiaľ žalobca si uplatňoval nárok po uplynutí premlčacej lehoty a nebol v konaní úspešný. Pokiaľ ide o poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.11.2013, tu súd bol toho názoru, že v zmysle § 3 ods. 5 ZOS. Žalobca uspel v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.11.2013 a 30.12.2013, súd vzhľadom na uvedené považoval za primerané finančné zadosťučinenie v súlade s § 3 ods. 5 zákona ZOS, suma, ktorá zodpovedá bezdôvodnému obohateniu žalovaného v dôsledku, ktorej sa obohatil na úkor žalovaného, t.j. sumy vo výške 22,78 Eur, pokiaľ ide o Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.11.2013 a sumu vo výške 70,80 Eur pokiaľ ide o Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.12.2013. § 3 ods. 5 ZOS stanovuje, že len v prípade, že spotrebiteľ v danom prípade, ktorý usúdil úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenie týmto zákonom má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil len nároky vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.11.2013 a 30.12.2013. Vzhľadom na obohatenie žalovaného, súd považoval primerané zadosťučinenie v sume vo výške tohto obohatenia (tak ako mu priznal vo výroku č. IX) s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobcovi bolo súdom priznané primerané obohatenie, tak dodatočná ďalšia suma podľa súdu zodpovedá primeranému finančnému zadosťučineniu za porušenie uvedeného práva.
62. Súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP nepriznal žiadnej zo strán sporu v konaní o primerané finančné zadosťučinenie náhrady trovy konania s poukazom na skutočnosť, že žalobca si uplatňoval primerané finančné zadosťučinenie z celkovo 4 spotrebiteľských zmlúv, z ktorých dvoch bol úspešný. Výška primeraného finančného zadosť učinenia závisela od posúdenia súdu. Súd mal za to, že žalobca bol úspešný v 50 %., žalovaného pomer úspechu teda činí rovnako 50 %. Vzhľadom na uvedené súd teda nepriznal v tejto časti žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.