Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-2C/14/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. č. XX, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom J. Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 789 925, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, ktorého zriaďovateľom je Rozhodcovská a mediačná, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 744 581, sp. zn. IA-A/XXXX/ XXXX zo dňa 27.01.2017.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 331,50 eur na účet Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.04.2017 domáhal proti žalovanému vydania uznesenia, ktorým súd odloží vykonateľnosť rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Rozhodcovská a mediačná, záujmové združenie právnických osôb so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 744 581, sp. zn. IA-A/XXXX/XXXX zo dňa 27.01.2017 v právnej veci žalobcu Poštová banka a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava 1 vl.č. 501/B, odd.: Sa, proti žalovanému Q. T., nar. XX.XX.XXXX, C. č. XX, XXX XX C. a vydania rozsudku, ktorým súd zruší rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Rozhodcovská a mediačná, záujmové združenie právnických osôb so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 744 581, sp. zn. IA-A/XXXX/XXXX zo dňa 27.01.2017, v právnej veci žalobcu Poštová banka a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava I vl.č. 501/B, odd.: Sa, proti žalovanému Q. T., nar. XX.XX.XXXX, C. č. XX, XXX XX C.. Pre prípad pokračovania v konaní navrhol, aby súd zamietol návrh žalovaného, spoločnosti Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava. IČO: 31 340 890, zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava I vl.č. 501/ B, odd.: Sa proti žalobcovi Q. T., nar. XX.XX.XXXX, C. č. XX, XXX XX C., o zaplatenie sumy 1.431,01 eur s príslušenstvom a nákladov konania spolu vo výške 204,19 eur (suma dlžných poplatkov - 4,42 eur, súdny poplatok za rozhodcovské konanie - 103,83 eur, trovy právneho zastúpenia - 95,94 eur).

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 01.12.2014 podal žalovaný ako navrhovateľ proti žalobcovi ako odporcovi žalobný návrh, doručený rozhodcovskému súdu dňa 05.12.2014 o zaplatenie istiny vo výške 1.431,01 eur s príslušenstvom. Dôvodom podania žaloby malo byť neplnenie zmluvne dojednaných podmienok splácania Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.01.2013 v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver a Všeobecnými obchodnými podmienkami, v zmysle ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1.500,00 eur. V zmysle článku "Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZoÚ" žalovaný ako navrhovateľ zosplatnil celý úver, nakoľko žalobca ako odporca splatil záväzok len čiastočne. Dňa 07.03.2014 vyzval žalovaný ako navrhovateľ žalobcu ako odporcu na splatenie celého úveru. V zmysle Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.01.2013 bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Na základe vyššie uvedeného Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Rozhodcovská a mediačná, záujmové združenie právnických osôb so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 744 581 dňa 27.01.2017 rozsudkom sp. zn. IA-A/XXXX/XXXX zo dňa 27.01.2017 rozhodol tak, že zaviazal žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) sumu 1.431,01 eur, úrok vo výške 25,50 % ročne zo sumy 1.431,01 eur od 02.12.2014 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.431,01 eur od 02.12.2014 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 01.12.2014 vo výške 606,33 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 4,42 eur, trovy konania žalobcu spočívajúce v zaplatenom poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 103,83 eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 95,94 eur. Rozhodcovský súd v rozsudku povolil žalovanému zaplatiť všetko v mesačných splátkach vo výške 100.00 eur, vždy k dvadsiatemu dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Uvedený rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-A/XXXX/XXXX mu bol doručený dňa 08.03.2017. Domáhal sa zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku predovšetkým z dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/, f/, g/, i/, j/, l/ zákona č. 335/2014 Z. z. Poukázal na skutočnosť, že výška úrokov v zmysle zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (úroková sadzba 25,50 %, RPMN 28,70 %) je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska boli úrokové miery spotrebiteľských úverov v období poskytnutia úveru v priemernej výške - 14,28 % a RPMN 16,65 %. Zastával názor, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný predmetný rozhodcovský rozsudok, je neplatná z dôvodu rozporu so zákonom, nakoľko mala byť dojednaná ako neprijateľná zmluvná podmienka, z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko nie je jasné, aké spory medzi účastníkmi majú byť rozhodcovským súdom riešené, tiež aj z dôvodu jej dosiahnutia nekalou obchodnou praktikou a z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, nakoľko neprijateľná zmluvná podmienka spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že žalovaný dosiahol dohodu, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou, nekalou obchodnou praktikou. Text majúci preukazovať vedomosť dlžníka o rozhodcovskej doložke bol obsiahnutý drobným písmom vo formulári, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere, pričom nie je ani uvedený v názve zmluvy a navyše prostredníctvom formulára iba odkazuje na rozhodcovskú doložku, ktorá je uvedená v článku 10 II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Z uvedeného nie je rozumné očakávať, že by tak závažné rozhodnutie o tzv. rozhodcovskej doložke malo vyjadrovať skutočnú vôľu spotrebiteľa. Žalovaný tak porušil odbornú starostlivosť, ktorú možno od neho vo vzťahu ku spotrebiteľovi očakávať, a pod ktorou možno rozumieť čestnú obchodnú prax a všeobecnú zásadu dobrej viery uplatňovanej v rámci jeho činnosti. Návrh na odloženie vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku žalobca odôvodnil tým, že je invalidný dôchodca a invalidný dôchodok je jeho jediný príjem. V dôsledku vážnych zdravotných problémov nie je schopný zamestnať sa. Nevlastní žiadne hnuteľné a ani nehnuteľné veci. Výkonom rozhodcovského rozsudku by bolo vážne ohrozené uspokojovanie základných životných potrieb žalobcu už aj z toho dôvodu, že sám je pri uspokojovaní základných životných potrieb odkázaný na pomoc od svojich blízkych. Z dôvodu, že vydaný rozhodcovský rozsudok je právoplatnosťou exekučným titulom, hrozí žalobcovi už teraz začatie exekučného konania na podklade ničotného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. V exekúcii by mu tak hrozila nenapraviteľná ujma na právach a majetku (§ 61 Exekučného poriadku).

3. Súd uznesením č. k. XCsr/X/XXXX - XX zo dňa 02.05.2017, právoplatným dňa 12.05.2017, zamietol návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Rozhodcovská a mediačná, záujmové združenie právnických osôb, IČO: 45 744 581, sp. zn. IA-A/XXXX/XXXX zo dňa 27.01.2017.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.06.2017, podaným na tunajšom súde dňa 09.06.2017, v ktorom uviedol, že v čase uzatvorenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy zákonná úprava umožňovala zmluvným stranám uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu vo forme samostatnej zmluvy alebo ako rozhodcovskú doložku, ktorá tvorí súčasť iného právneho úkonu. Požiadavka, aby rozhodcovská zmluva bola výlučne vo forme obsahovo oddelenej od zmluvy, sa vzťahuje výlučne na rozhodcovské zmluvy uzatvorené po 01.01.2015. Zastával názor, že forma rozhodcovskej zmluvy je tak v súlade so zákonnými požiadavkami účinnými v čase jej uzatvorenia, a skutočnosť, že je súčasťou zmluvy o úvere nespôsobuje jej neplatnosť. Rozhodcovská zmluva spĺňa podľa jeho názoru obsahové náležitosti vyžadované zákonom. Zákon o rozhodcovskom konaní účinný v čase uzatvorenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy pritom nevylučoval, aby sa strany dohodli na rozhodcovskom konaní aj vo vzťahu k sporom, ktoré vzniknú z občianskoprávnych vzťahov a dokonca ani z takých vzťahov, ktoré je možné označiť ako spotrebiteľské. Žalobca a žalovaný rozhodcovskú zmluvu podpísali, čím prejavili vôľu rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť. Žalobca nebol pritom zmluvne obmedzený iniciovať prípadné sporové konanie proti žalovanému, týkajúce sa vzťahov zo zmluvy o úvere pred všeobecným súdom. Uviedol, že procesné požiadavky vyplývajúce zo zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní boli splnené. Rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory a v rozhodcovskom konaní rozhodoval rozhodca oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory. Zastával názor, že rozhodcovské konanie bolo vedené oprávneným rozhodcom, pričom právomoc rozhodcovského súdu bola daná na základe platne dojednanej rozhodcovskej doložky, ktorá spĺňa požiadavky na formu a obsah rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil porušenie svojich procesných práv v rozhodcovskom konaní. Poukázal na skutočnosť, že úroková sadzba 25,50 % a RPMN 28,70 % nie sú v rozpore so zákonom a ani s dobrými mravmi. Navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

5. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 27.06.2017, podaným na tunajšom súde dňa 27.06.2017, vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s tvrdeniami žalovaného uvedenými vo vyjadrení doručenom súdu dňa 09.06.2017 nesúhlasí, nakoľko sú nepravdivé a v rozpore so skutkovým stavom. Poukázal na skutočnosť, že sa nedomáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. IA-A/XXXX/XXXX zo dňa 27.01.2017 z dôvodu, že by rozhodcovská doložka mala alebo nemala byť súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 21.01.2013. Dôvody pre zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku uvádzané v článku III. podanej žaloby zo dňa 04.04.2017 sú procesného charakteru a nakoľko na rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bolo vydanie predmetného rozhodcovského rozsudku sa vzťahuje zákon č. 335/2014 Z.z., tieto sú v danej veci relevantné. Napokon v samotnom rozhodcovskom rozsudku rozhodcovský súd odkazuje na ustanovenia zákona č. 335/2014 Z. z. Pokiaľ žalovaný uvádza, že žalobca mohol uplatniť svoje nároky na všeobecnom súde, toto jeho tvrdenie je podľa jeho názoru nepravdivé. Nakoľko žalovaný v rozhodcovskom konaní vedenom pred Stálym rozhodcovským súdom vystupoval ako žalobca, bol tento aj pánom sporu, a teda aj sám rozhodol, že jeho nároky budú prejednané pred rozhodcovským súdom. Poukázal na skutočnosť, že voľbu žalovaného, aby bol spor prejednaný pred rozhodcovským súdom, nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zotrval na vyjadrení uvedenom v podanej žalobe, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala byť obsiahnutá v zmluve o úvere zo dňa 21.01.2013, nevyjadruje určito, ktoré spory medzi žalovaným a žalobcom sa majú rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Uviedol, že nemal možnosť ovplyvniť dojednanie rozhodcovskej doložky, rozhodcu, miesto konania rozhodcovského konania a taktiež nemal možnosť po vyvolaní rozhodcovského konania žalovaným toto zvrátiť. Dal do pozornosti početné rozhodnutia súdov v obdobných veciach, ktoré svedčia o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky pod následkom jej absolútnej neplatnosti. Nakoľko rozhodcovská zmluva, ktorá mala byť obsiahnutá v zmluve o úvere zo dňa 21.01.2013, je neplatná, nie je splnená už základná procesná podmienka pre konanie pred rozhodcovským súdom, a síce, že právomoc rozhodcovského súdu nebola založená. Pokiaľ ide o skutočnosť, či Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Rozhodcovská a mediačná, záujmové združenie právnických osôb so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 744 581 má alebo nemá udelené povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, táto v prípade absencie jeho právomoci nemá žiadny právny význam. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, že výška odplaty uvedená v zmluve o úvere vo výške 28,70 % má byť takmer rovnaká ako priemerná RPMN novoposkytnutých spotrebiteľských úverov v I. štvrťroku 2013. t. j. 28,23 % a žalovaný má uzatvárať, že úroková sadzba 25,50 % a RPMN 28,70 % nemajú byť v rozpore so zákonom a ani s dobrými mravmi, k danému tvrdeniu žalovaného uviedol, že toto sa nezakladá na pravde. Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska boli úrokové miery spotrebiteľských úverov v období poskytnutia úveru v priemernej výške - 14,28 % a RPMN 16,65 %. Úroková sadzba 25,50 % a RPMN

28,70 % je o viac ako 10 % vyššia ako priemerná výška úrokových sadzieb, resp. RPMN nových úverov. Uvedené je jednoznačným indikátorom rozporu s dobrými mravmi.

6. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 22.08.2017, podaným na tunajšom súde dňa 28.08.2017, vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava tvrdení uvedených vo vyjadrení zo dňa 05.06.2017 a trval na ich pravdivosti a platnosti. Rozhodcovská doložka spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a je uzatvorená platne, pričom presne špecifikovala, aký druh sporov je možné na jej základe riešiť formou rozhodcovského konania, a to označením: "všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy", t. j. z predmetnej zmluvy o úvere. Je teda evidentné, že druh sporov, ako i zmluvný vzťah, ktorého spory sa budú riešiť, boli priamo predmetom rozhodcovskej doložky a žalobca tak pri jej podpise mal vedomosť, čoho a v akom rozsahu sa rozhodcovská doložka týka. Rozhodcovská zmluva zároveň mohla byť súčasťou hlavnej zmluvy, bez potreby samostatnosti a oddeliteľnosti. Podpis na predmetnej zmluve o úvere tak vyjadruje prejav vôle súhlasu spotrebiteľa s rozhodcovskou doložkou. Dal do pozornosti § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, konkrétne prvú vetu, podľa ktorej spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Zastával názor, že neexistuje právny ani iný dôvod, pre ktorý by súd mal určiť rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko daným určením sa postavenie spotrebiteľa žiadnym spôsobom nezmení a do jeho stavu takéto rozhodnutie nijak nezasiahne. Zastával názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal žiaden zo zákonných dôvodov, pre ktoré by bolo možné zrušiť rozhodcovský rozsudok. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

7. Súd v danej veci nariadil pojednávanie, na ktorom za prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného vec prejednal a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní strán sporu a listín doložených stranami sporu do spisu, a to rozhodcovského rozsudku sp. zn. IA-A/ XXXX/XXXX zo dňa 27.01.2017, kópie poštovej zásielky a potvrdenia o vydaní zásielky adresátovi (č.l. 20-21), zmluvy o úvere zo dňa 21.01.2013, výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 23.11.2016, súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch (č.l. 40), oznámenia o vykonaní zrážok z dôchodku zo dňa 10.08.2016, upovedomenia o začatí exekúcie EX XX/XX-XX, EX XX/XX- XX, EX XX/XX-XX, uznesenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. XEr/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.08.2017, kópií poštových peňažných poukazov, zmluvy o nájme bytu zo dňa 11.02.2010 a pripojeného spisu rozhodcovského súdu sp. zn. IA-A/XXXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Žalovaný ako banka (veriteľ) a žalobca ako klient (dlžník) uzavreli dňa 21.01.2013 zmluvu označenú ako "Zmluva o úvere dostupná pôžička" č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.500,00 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 72-och mesačných splátkach vo výške 41,00 eur s dátumom prvej platby do 10.02.2013 a dátumom konečnej splatnosti 10.01.2019 (ďalej len "predmetná zmluva"). Splatnosť splátok bola stanovená k 10. dňu v mesiaci. Úroková sadzba bola stanovená v predmetnej zmluve vo výške 25,50 %, RPMN vo výške 28,70 %, priemerná hodnota RPMN 46,06 %. Celková výška nákladov bola v predmetnej zmluve uvedená vo výške 1.376,87 eur.

9. V článku 2 bod 5 predmetnej zmluvy je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

10. Z časti II bod 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli založené do spisu rozhodcovského súdu, vyplýva, že banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase

začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. V bode 10.2.3 je uvedené, že ak klient, najneskôr pri uzatvorení bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

11. Titulom neplnenia si zmluvných povinností žalobcom z predmetnej zmluvy, dňa 05.12.2014 podal žalovaný na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. žalobu zo dňa 01.12.2014, ktorou sa domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 1.431,01 eur spolu s príslušenstvom. Stály rozhodcovsky súd zriadený pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom rozhodcovského súdu Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, ktorého zriaďovateľom je Rozhodcovská a mediačná, záujmové združenie právnických osôb so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 744 581 (ďalej len "predmetný rozhodcovský súd") ako nástupnícky rozhodcovský súd rozhodol o podanej žalobe rozhodcovským rozsudkom sp. zn. IA-A/XXXX/XXXX zo dňa 27.01.2017 tak, že výrokom I. žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) istinu vo výške 1.431,01 eur, úrok vo výške 25,50 % ročne zo sumy 1.431,01 eur od 02.12.2014 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.431,01 eur od 02.12.2014 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 01.12.2014 vo výške 606,33 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 4,42 eur, nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v zaplatenom poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 103,83 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 95,94 eur, s tým, že rozhodcovský súd povolil žalobcovi zaplatiť všetko v mesačných splátkach vo výške 100,00 eur, vždy k dvadsiatemu dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku, pod stratou výhody splátok v prípade neplnenia dlhu podľa určeného splátkového kalendára a výrokom II. v prevyšujúcej časti rozhodcovský súd žalobný návrh vo veci samej zamietol (ďalej len "predmetný rozhodcovský rozsudok"). Predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 08.03.2017.

12. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní") ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

13. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

14. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní Na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

15. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala

potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

17. Podľa § 46 ods. 1, ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

18. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

19. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu 21.01.2013 (ďalej len "zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní") rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

22. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

23. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

30. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

31. Podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

32. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

33. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

34. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

35. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

36. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa") orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

37. Podľa § 156 C.s.p. konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

38. Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že podaná žaloba o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku je dôvodná.

39. Súd v prvom rade konštatuje, že žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote na podanie takejto žaloby v súlade s § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Napadnutý rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 08.03.2017, žalobu o jeho zrušenie podal na tunajší súd osobne dňa 04.04.2017, t. j. v trojmesačnej zákonnej lehote.

40. Súd posúdil predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka a zároveň ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca vystupoval v predmetnej zmluve ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je bankou a vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola veriteľom pripravená vopred na formulári vrátane znenia všeobecných obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalobcom ako spotrebiteľom. Súd na základe uvedeného konštatuje, že na predmetnú zmluvu je potrebné aplikovať aj právne normy chrániace spotrebiteľa, teda najmä príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd tiež zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

41. Súčasťou predmetnej zmluvy bola tiež rozhodcovská doložka (článok 2 bod 5), ktorej znenie bez akýchkoľvek pochybností žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko bola zakomponovaná do vopred pripraveného formulárového textu predmetnej zmluvy, ktoré znenie veriteľ používa vo vzťahu k neuzavretému veľkému počtu spotrebiteľov a ktorá odkazovala na znenie rozhodcovskej doložky v II časti článku 10 Všeobecných obchodných podmienok. Podľa rozhodcovskej doložky v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok sa banka a klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy a to nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

42. Súd konštatuje, že žalobca sa vzhľadom na formulárový vopred pripravený text predmetnej zmluvy nemohol podieľať na tvorbe rozhodcovskej doložky, pretože predmetná zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok boli vopred žalobcovi predložené bez reálnej možnosti ovplyvniť znenie zmluvných podmienok. Ak nemá spotrebiteľ žiadnu možnosť v procese uzatvárania rozhodcovskej zmluvy, či doložky podieľať sa určitým spôsobom na tvorbe jej obsahu, potom možno mať za to, že za takejto situácie sú naplnené podmienky pre poskytnutie ochrany spotrebiteľovi pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. V skutočnosti sa totiž jednalo o dodávateľom vopred nastavené kritériá voči spotrebiteľovi, a to bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa spolupodieľať sa na obsahu dojednania takejto rozhodcovskej doložky. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že v bode 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že ak klient, najneskôr pri uzatvorení bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Takéto ustanovenie vyžadujúce od spotrebiteľa najneskôr pri uzatvorení bankového obchodu a/alebo zmluvy povinnosť zaslať banke písomné oznámenie o nesúhlase s rozhodcovskou doložkou, ktorá nebola individuálne dojednaná, je len dôkazom o tom, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a veriteľ sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takéto oznámenie neurobí.

43. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou doložkou, resp. rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, sú obavy, že slabšia strana si svoj o sud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, plne na mieste. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobca osobitne nedojednal, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohli len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

44. Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, pričom v prípade sporu núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nesporne bez ďalšieho spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 ods. 5 spája sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a

rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v rozhodnom období uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy, majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v rozhodnom období), rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

45. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej doložky žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp "ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný nepreukázal, že žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

46. V danom prípade veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. všeobecných obchodných podmienkach. Pokiaľ bol v rozhodcovskej doložke upravený alternatívny spôsob riešenia sporov s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo na všeobecný súd, ide podľa názoru súdu čisto o formálne upravený mechanizmus riešenia sporov, kde sa môže dlžník len formálne obrátiť na všeobecný súd, a to z toho dôvodu, že pokiaľ veriteľ (žalovaný) uplatní svoje práva na rozhodcovskom súde, je dlžník (žalobca) povinný podriadiť sa rozhodcovskému súdu bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo sťažuje prístup dlžníka ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve.

47. Predmetnú rozhodcovskú doložku, na podklade ktorej si predmetný rozhodcovský súd založil svoju právomoc konať a vydať predmetný rozhodcovský rozsudok, preto súd vyhodnotil ako absolútne neplatné ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy. Výkon práv a povinností z takejto rozhodcovskej doložky je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

48. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu práv spotrebiteľa napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že skúmal predmetnú zmluvu z pohľadu zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva podľa názoru súdu neobsahuje všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

49. V danom prípade súd zistil, že v predmetnej zmluve, titulom ktorej rozhodcovský súd priznal žalovanému nárok, absentuje údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Keď zákon uvádza medzi náležitosťami zmluvy nielen "výška, počet a termíny splátok", ale "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je zjavné, že zákonodarca tým mal na mysli, že každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená samostatne, teda zo zmluvy musí byť zjavné, akú časť tej-ktorej splátky pripíše veriteľ na úhradu istiny, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemožno nahradiť odkazom na ustanovenie

§ 9 ods. 3 tohto zákona, teda právom dlžníka vyžiadať si bezplatne výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky. Na rozdiel od výpisu z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorý by mal odrážať aktuálny stav splatenia jednotlivých položiek (teda istiny, úrokov a poplatkov), údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Okrem uvedeného súd zistil, že pri počte splátok 72 a výške splátky 41,00 eur tak, ako to bolo stanovené v predmetnej zmluve, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť, predstavuje sumu 2.952,00 eur, a teda nie sumu 2.876,87 eur (výška úveru 1.500,00 eur + celková výška nákladov na úver 1.376,87 eur), ako to uviedol veriteľ v predmetnej zmluve. Podľa názoru súdu ide o nesprávne stanovenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a tým aj nesprávne určenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak, ako to definuje § 2 písm. g/, h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru. Súd konštatuje, že v predmetnej zmluve nebola uvedená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené je významné podľa názoru súdu i pre správne stanovenie RPMN. Je nepochybné, že ak sú celkové náklady na úver stanovené v predmetnej zmluve v nižšej sume, ako sú v skutočnosti, je následne aj RPMN stanovená v nižšej percentuálnej výške. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne určenie v predmetnej zmluve, je potrebné považovať úver poskytnutý žalovaným ako veriteľom žalobcovi (dlžníkovi) za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

50. Súd k tomu ešte uvádza, že rozhodcovský súd priznal žalovanému v rozhodcovskom rozsudku aj nárok na úrok z dlžnej istiny aj po zosplatnení predmetného úveru. Takýto úrok mu podľa názoru súdu nepatrí. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzok vrátiť úrok splatný "spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky". Citované ustanovenie podľa názoru súdu vychádza zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Maximálna sadzba úrokov z omeškania v spotrebiteľských zmluvách je pritom kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala.

51. Napriek uvedeným skutočnostiam predmetný rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanému okrem istiny vo výške 1.431,01 eur aj úrok vo výške 25,50 % ročne zo sumy 1.431,01 eur od 02.12.2014 do zaplatenia istiny a súbežne úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.431,01 eur od 02.12.2014 do zaplatenia istiny. Tiež zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanému sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 01.12.2014 vo výške 606,33 eur. Stály rozhodcovský súd na základe uvedeného vec nesprávne právne posúdil a rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu, pričom rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

52. Súd poukazujúc na všetky uvedené dôvody rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a s poukazom na § 45 ods. 1 písm. e/, i/, j/ a l/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, ktorého zriaďovateľom je Rozhodcovská a mediačná, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 744 581, sp. zn. IA-A/XXXX/XXXX zo dňa 27.01.2017.

53. Vec bude po právoplatnosti tohto rozsudku na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania prejednaná v súdnom konaní (§ 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní).

54. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku úspešný v celom rozsahu, keď súd jeho žalobe vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil, preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý v konaní úspešný nebol. Súd preto rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu.

58. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

59. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol v zmysle ustanovení § 2 ods. 1 písm. a/, ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase podania žaloby (ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch"), podľa ktorého poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

60. V danom prípade je žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. u/ zákona o súdnych poplatkoch a keďže súd jeho návrhu vyhovel, v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zaviazal žalovaného, ktorý nebol od platenia súdnych poplatkov oslobodený, zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za žalobu vo výške 331,50 eur (položka 3 písm. c/ sadzobníka súdnych poplatkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.