Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sa/16/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu U. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho B. XXXX/XX, X., zastúpeného JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach, Werferova 1 proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.03.2021 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie vydaného prostredníctvom Generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.03.2021, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 26.03.2020 a Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 26.03.2020 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnkov (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) rozhodol vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiam správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovni, ústredie č. XXX XXX XXXX X - I. a č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 26.03.2020 tak, že vo veci priznania invalidného dôchodku žalobcovi zmenil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nasledovne: „Podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa pánovi U. U. od 7. marca 2012 priznáva invalidný dôchodok na sumu 205,00 EUR mesačne. Podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty sa od 1. januára 2013 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 210,90 EUR mesačne. Podľa , , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa zvyšuje suma invalidného dôchodku od 22. októbra 2013 na 248,60 EUR mesačne. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty sa od 1. januára 2014 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 253,10 EUR mesačne. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty sa od 1. januára 2015 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 255,80 EUR mesačne. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovuje

pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, sa od 1. januára 2016 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 256,80 EUR mesačne. Podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa od 1. januára 2017 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 260,80 EUR mesačne. Podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa od 1. januára 2018 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 264,90 EUR mesačne. Podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa od 1. januára 2019 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 271,80 EUR mesačne. Podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa od 1. januára 2020 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 279,70 EUR mesačne. Podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa od 1. januára 2021 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 287,00 EUR mesačne.

2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 26.03.2020 žalobcovi podľa a zákona o sociálnom poistení priznal od 07.03.2012 invalidný dôchodok v sume 204,- EUR mesačne a podľa a označeného zákona a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty od 01.01.2013 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 210,90 EUR mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 26.03.2020 správny orgán prvého stupňa účastníkovi konania (v tomto súdnom preskúmavacom konaní v procesnom postavení žalobcu) podľa , , a zákona o sociálnom poistení postupne zvyšoval invalidný dôchodok od 22.10.2013 na sumu 247,40 EUR mesačne, od 01.01.2014 na sumu 253,10 EUR mesačne, od 01.01.2015 na sumu 255,80 EUR mesačne a od 01.01.2016 na sumu 256,80 EUR mesačne.

3. Správny orgán prvého stupňa tak rozhodol na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 09.03.2020, podľa ktorého žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (v ďalšom texte aj: „MPSVZČ“) bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená u žalobcu od 07.03.2012 do 21.10.2013 na 50 %, a posudkový lekár zároveň určil, že jeho MPSVZČ je od 22.10.2013 v rozsahu 60 %.

4. Žalovaný ďalej konštatoval, že proti predmetným rozhodnutiam podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie (doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 03.06.2020), v ktorom nesúhlasil s posúdením zdravotného stavu a určením osobného mzdového bodu za roky 1995, 1996 a 2011. Zároveň namietal, že započítaná výška hrubého zárobku za rok 1995 nezodpovedá hrubým zárobkom tak, ako sú zachytené na výplatných páskach, započítaný hrubý zárobok za rok 1996 nezodpovedá sume jeho príjmu v potvrdení o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkov z 20.03.1997 a započítaný vymeriavací základ za rok 2011 nezodpovedá sume jeho príjmov podľa potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a o preddavkoch na daň z 26.05.2011.

5. Žalovaný prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v odvolacom konaní po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26.03.2020, ako aj predloženej spisovej dokumentácie dospel k záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 26.03.2020 a č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 26.03.2020 je potrebné zmeniť v rozsahu, ako je uvedené v bode 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia.

6. Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 25.06.2020, ktorý nevyhovel podanému odvolaniu a trval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu, preto kompletný posudkový spis bol predložený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Tento posudkový lekár posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 14.07.2020 s nasledovným záverom : „Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie súhlasí so znaleckým posudkom znalca MUDr. Miloslava Sedláka zo dňa 20. decembra 2019, ako aj s doplňujúcim vyjadrením diabetológa Doc. MUDr. Emila Martinku, PhD. zo dňa 5. mája 2019, ktoré sú nezávislé.

Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD. konštatuje, že ide o účastníka konania so štrnásťročnou ročnou anamnézou diabetes mellitus 2. typu aktuálne liečeného inzulínom v intenzifikovanom režime, v štádiu komplikácií diabetu. Prejavy polyneuropatie sú spomínané v diabetologických vyšetreniach od 23.02.2012, nie sú síce spomínané výsledky fyzikálnych vyšetrení zameraných na prítomnosť klinickej polyneuropatie, v anamnéze sa však uvádzajú subjektívne prejavy, tŕpnutie končatín, viac v kľude, ktoré sa objavujú v úvode klinického štádia neuropatie. Účastník konania bol opakovane vyšetrený neurológom, do októbra 2011 neurológom neboli zistené žiadne klinické prejavy diabetickej polyneuropatie. Pomocným EMG vyšetrením z novembra 2011 bola popisovaná ľahká demyelinizačná motorická polyneuropatia dolných končatín, čo pri neprítomnosti klinických známok diabetickej polyneuropatie a tiež nejednoznačných subjektívnych ťažkostiach možno hodnotiť skôr ako subklinické štádium polyneuropatie. Štádium klinickej neuropatie, ktorá už môže byť dôvodom poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje subjektívne aj objektívne príznaky neuropatie, tie boli neurológom objektivizované účastníkovi konania až pri vyšetrení dňa 11. apríla 2013. Sťažoval sa však na obťažujúce ťažkosti, ktoré by bolo možné na základe subjektívnych prejavov hodnotiť ako klinické štádium polyneuropatie už od 7. marca 2012, avšak do akej miery bolo možné už ťažkosti v novembri 2011 považovať za dôvodné pre priznanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 % a nároku na invalidný dôchodok, je úlohou pre špecialistu (znalca) z odboru neurológia a nie diabetológia. Znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že subklinické až klinické štádium neuropatie účastníka konania je pri šesťročnom trvaní diabetes mellitus 2. typu očakávaný nález, zisťovaný u väčšiny pacientov s diabetes mellitus 2. typ. Podľa NCZI má klinickú formu, vrátane rôzne vyjadrených subjektívnych ťažkostí diabetickej polyneuropatie až 92608 (26%) pacientov s diabetes mellitus podľa literárnych údajov ešte viac. Subklinická forma je dôvodom na začatie liečby, pacienta by však významnejšie nemalo obmedzovať. Štádium klinickej neuropatie sa prejavuje subjektívnymi aj objektívnymi príznakmi neuropatie, ktoré už obvykle pacienta obťažujú. Najťažším je štádium zneschopňujúcej neuropatie s výraznými subjektívnymi ako aj objektívnymi prejavmi významne zhoršujúcimi kvalitu života (napríklad periférna paraparéza dolných končatín, ataxia postoja a chôdze, silné bolesti, diabetická noha). Zo znaleckého posudku č. 9/2019 vypracovanom MUDr. Sedlákom Miloslavom, znalcom z odboru neurológia zo dňa 20. decembra 2019 vyplýva, že pri neurologickom vyšetrení účastníka konania dňa 18. októbra 2011 klinické známky diabetickej polyneuropatie neboli prítomné. Prvotné EMG vyšetrenie zo dňa 18. októbra 2011 poukazuje na diabetickú polyneuropatiu EMG vyšetrením verifikovanú ľahkého stupňa pri klinicky stabilizovanom stave bez poruchy citlivosti a nejednoznačných subjektívnych ťažkostiach. Klinické prejavy diabetickej polyneuropatie účastníka konania sú jednoznačne prítomné pri neurologickom vyšetrení dňa 7. marca 2012, kde v anamnéze účastník konania udáva tri týždne pálenie plosiek dolných končatín, bolesť na bočnej strane pravého lýtka, toho času už pomerne intenzívne. Ťažkosti večer v kľude, kŕče aj v dolných končatinách aj pri chôdzi, keď dlhšie chodí, kŕče v lýtkach, vtedy bolesti v ruke nemá, schudli mu svaly na dolných končatinách, máva pri určitom pohybe kŕč na ľavom predlaktí na ľavej ruke, imponuje ako pôrodná ruka, máva tŕpnutie ľavej ruky, malíček toho času už aj celá ruka, občas aj pravá ruka. V závere neurologického vyšetrenia zo dňa 7. marca 2012 je uvedená diabetická polyneuropatia, toho času je stav účastníka konania zhoršený pri dlhodobo nedostatočne kompenzovanom diabetes mellitus, syndróm kubitálneho kanála vľavo. Pre priznanie poklesu pracovnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nároku na invalidný dôchodok účastníka konania, po preštudovaní zdravotnej dokumentácie klinicky vyjadrenú polyneuropatiu je stanovená od 7. marca 2012. Na základe znaleckého posudku ako aj na základe doložených odborných nálezov je dátum vzniku invalidity 7. marca 2012 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. K ďalšiemu zhoršeniu zdravotného stavu účastníka konania nastalo na základe odborných vyšetrení až dňa 22. októbra 2013, kedy posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade určil v rámci odvolania uvedený dátum, ktorý odôvodňuje zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 50 % na 60 %. V rámci odvolania zo dňa 3. júna 2020 sa posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove k jednotlivým námietkam JUDr. Petra Majerníka, advokáta účastníka konania: V bodoch 1 až 6 podrobne popisuje anabázu účastníka konania od priznania invalidného dôchodku cez jednotlivé odvolania, riešenia na krajskom aj ústavnom súde s dôrazom uloženia povinnosti nariadiť znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu a opätovne rozhodnúť po zadovážení znaleckého posudku o vzniku invalidity vykonaním potrebných dôkazov.

V bode 7 poukazuje na stretnutia účastníka konania, právneho zástupcu a posudkového lekára dňa 29. septembra 2018 a dňa 3. októbra 2018, kde došlo k oboznámeniu, že Sociálnou poisťovňou oslovená znalkyňa MUDr. Slávka Kalinová PhD. z dôvodu svojej pracovnej vyťaženosti nám znalecký posudok nemôže vypracovať, a preto bol oslovený primár Doc. MUDr. Emila Martinku, PhD. o hospitalizačné vyšetrenie v Národnom endokrinologickom ústave v Ľubochni a vypracovanie posudku k posúdeniu zdravotného stavu účastníka konania. Lekár súhlasil, preto sme požiadali Sociálnu poisťovňu ústredie o vydanie súhlasu s vyšetrením, hospitalizáciou a finančným zabezpečením uvedeného posudku, ktorý bol schválený dňa 17. septembra 2018, čo je aj súčasťou spisovej dokumentácie, nakoľko to bolo riešenie ako zabezpečiť realizáciu rozsudku Najvyššieho súdu SR po odmietnutí zo strany znalkyne z odboru diabetológia. Účastník konania dňa 3. októbra 2018 s hospitalizáciou súhlasil. K bodu 8, k námietke, že Sociálna poisťovňa pobočka Košice žiadnu hospitalizáciu nezabezpečila je uvedené, že Sociálna poisťovňa dala súhlas s vyšetrením, hospitalizáciou a finančným zabezpečením. Je však slobodným rozhodnutím odborníka z daného odboru, akým spôsobom vypracovanie posudku vykoná. Sociálna poisťovňa toto rozhodnutie neovplyvňuje. K bodu 9 je uvedené, že po obdržaní všetkých náležitosti bol účastník konania a právny zástupca pozvaní na deň 9. marca 2020 za účelom posúdenia zdravotného stavu, na ktorý sa dostavili. K bodu 10 je uvedené, že z posúdenia zdravotného stavu bola vyhotovená lekárska správa, ktorá obsahuje popis posudku Doc. MUDr. Emila Martinku, PhD. zo dňa 5. mája 2019 ako aj znaleckého posudku č. 9/2019, ktorý vypracoval MUDr. Sedlák Miroslav, znalec z odboru neurológia a ktorá bola účastníkovi konania zaslaná. K bodu 11 je uvedené, že o tom, že Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD. vypracoval svoju správu bez osobného vyšetrenia, bez hospitalizácie, len na základe zdravotnej dokumentácie posudkový lekár sociálneho poisteniam Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove uviedol, že daný postup je iba vo výlučnej kompentencii odborného lekára v danom odbore. K bodu 12 je uvedené, že ortopedické vyšetrenie účastníka konania zo dňa 22. októbra 2011 konštatuje deformujúcu artrózu bedrových kĺbov II. štádia obojstrannú. Tento lekársky nález je uvedený v lekárskej správe pri posúdení zdravotného stavu. Posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá všetkými chorobnými zmenami zdokumentovanými klinickou medicínou, avšak v konečnom výsledku zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Samotné rontgenologicky, či inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. V objektívnom klinickom náleze je prítomné iba ľahké funkčné obmedzenie hybnosti bedrových kĺbov. Dané postihnutie účastníka konania je ľahkého stupňa a teda posudkovo nevýznamné neodôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení a ani nepodmieňuje priznanie invalidity. K bodu 13 je uvedené, že artrotické zmeny pravého kolena a bolesti chrbtice účastníka konania sú z klinického hľadiska ľahké a teda neodôvodňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení Samostatným hodnotením taktiež nepodmieňujú priznanie invalidity. Neurologické vyšetrenie účastníka konania zo dňa 20. februára 2020 verifikuje ľahký funkčný nález, bez známok parézy, bez narušenia postoja a chôdze až na poruchu citlivosti od polovice lýtok nadol, potvrdenú vyšetrením ladičkou, čo však súvisí s diagnózou diabetickej polyneuropatie a nie s diagnózou bolesti chrbtice. Nefrologické vyšetrenia účastníka konania zo dňa 1. apríla 2015, zo dňa 24. februára 2016, zo dňa 25. januára 2017, zo dňa 19. decembra 2018 a zo dňa 5. februára 2020 dokumentujú kombinovanú vaskulárnu nefrosklerózu (poškodenie ciev obličiek vplyvom vysokého krvného tlaku) s počínajúcou diabetickou nefropatiou (poškodenie ciev obličiek aj vplyvom cukrovky) ľahké (G2 A1 - KDIGO) s občasným ľahkým prepadom bielkovín do moču, bez známok obličkovej nedostatočnosti. Obličkové parametre (močovina, kreatinín) sú v norme. Zdravotný stav účastníka konania, čo sa týka tohto ochorenia je dlhodobo stabilný. Diabetologické vyšetrenia účastníka konania zo dňa 21. septembra 2018, zo dňa 14. decembra 2018, zo dňa 12. marca 2019, zo dňa 10. júna 2019 a zo dňa 11. septembra 2019 verifikujú, že ide o diabetes mellitus II. typu s nízkou hladinou C peptidu hodnotenú tiež ako latentný idiopatický diabetes dospelých pri negativite protilátok v štádiu chronických komplikácií, teda diabetická nefropatia, neproliferujúca retinopatia a diabetická polyneuropatia, ktoré boli zohľadnené pri vzniku invalidity i následnom navýšení miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti bez progresie. Ortopedické vyšetrenia účastníka konania zo dňa 12. júna 2019 a zo dňa 27. januára 2020 naďalej potvrdzujú artrotické zmeny bedrových kĺbov II. štádia, podobne aj artrotické zmeny pravého kolena a bolesti chrbtice. Z klinického hľadiska sú ľahké

a teda neodôvodňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení Samostatným hodnotením taktiež nepodmieňujú priznanie invalidity. Očné vyšetrenia účastníka konania zo dňa 4. júna 2019 a zo dňa 10. februára 2020 naďalej potvrdzujú neproliferujúcu diabetickú retinopatiu, ktorá sa neprehlbuje, je dlhodobo stabilizovaná a ako komplikácia je zohľadnená pri určení miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí cukrovke. K bodu 14 je uvedené, že syndróm karpálneho tunela, ktorý bol účastníkovi konania konštatovaný v roku 2012 sa dá vyliečiť jednoduchým chirurgickým zákrokom, ktorý uvoľní príčinu tlaku na nervovú štruktúru a neodôvodňuje invaliditu. K bodu 15 je uvedené, že súdny znalec MUDr. Sedlák sa vyjadroval vo svojom znaleckom posudku ako súdny znalec v odbore neurológia. Ochorenia účastníka konania uvedené v odborných nálezoch a advokátom dávané do popredia (syndróm karpálneho tunela, artróza bedrových kĺbov, artróza kolena, chronické bolesti chrbtice, či retinopatia a vysoký krvný tlak), znalec pravdepodobne nepovažoval za závažné a rozhodujúce a bolo na jeho slobodnom rozhodnutí ako postupovať pri vypracovaní posudku. K bodu 16 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove uvádza, že neproliferatívna (neprogredujúca, nezhoršujúca sa) diabetická retinopatia bola zohľadnená pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo väzbe na rozhodujúce zdravotné postihnutie. K bodu 17 je uvedené, že vysoký krvný tlak účastníka konania, bez závažných orgánových komplikácií je dobre kompenzovaný liečbou, je posudkovo nevýznamný a nepodmieňuje percentuálne navýšenie. V prípade účastníka konania nejde o závažné posudkovo významné ochorenia (artróza bedrových kĺbov II. štádia, artróza pravého kolena, vysoký krvný tlak, bolesti chrbtice), ktorých miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by dosiahla posudkovú závažnosť. V opačnom prípade by išlo o sčítanie a nie navyšovanie, čo zákon nepripúšťa. K bodu 18 je uvedené, že neurologické vyšetrenie účastníka konania zo dňa 3. marca 2015 z neurologickej ambulancie SUMED s. r. o. potvrdzuje naďalej diabetickú polyneuropatiu a bolesti chrbtice, ktoré sú už vyššie svojím charakterom a klinickým priebehom popísané. Posudkový lekár zdôrazňuje, že až cukrovka s komplikáciami (nervové, očné, obličkové) odôvodňuje invaliditu a diabetická polyneuropatia bola zohľadnená pri priznaní invalidity. K bodu 19 je uvedené, že reumatologické vyšetrenia účastníka konania potvrdzujú ortopedické nálezy o artrotických zmenách II. štádia, pričom funkčný nález pri týchto ochoreniach je ľahký a neodôvodňuje navýšenie. K bodu 20 je uvedené, že uvedené vyšetrenia účastníka konania sú súčasťou lekárskej správy a poslúžili ako podklad pri zhodnotení zdravotného stavu v rámci odvolania. Nové lekárske nálezy nepotvrdili podstatné zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by podmieňovalo zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnoť. Pretrváva diabetická polyneuropatia, počínajúca diabetická nefropatia a diabetická retinopatia. Nové iné komplikácie cukrovky nie sú prítomné. K bodu 21 je potrebné uviesť, že uvedené nálezy účastníka konania boli predložené dňa 9. marca 2020 na posudzovaní s poučením od posudkového lekára pre účastníka konania ako aj právneho zástupcu, že posudkový lekár pri vypracovaní posudku plne rešpektuje rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý ho zaviazal v rámci odvolacieho konania voči dátume vzniku invalidity a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť k vypracovaniu znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný súdnym znalcom z odboru neurológia. Tieto vyšetrenia, ktoré boli účastníkom konania predložené, poukazujú na dlhodobo stabilizovaný zdravotný stav bez progresie, ani toho času nepotvrdzujú podstatné zhoršenie zdravotného stavu, ktorý by odôvodňoval zmenu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Stav je kompenzovaný na ambulantných podmienok, bez nutnosti hospitalizačného preliečenia.“

7. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania posudkový lekár ústredia žalovaného určil od 07.03.2012 do 21.10.2013 endokrinné choroby, cukrovka, ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha), ktoré zaradil do kapitoly IV., položka 1 písm. c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a MPSVZČ určil na 50 % z percentuálneho rozpätia od 50 % do 75 %. Od 22.10.2013 posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu endokrinné choroby, cukrovka, ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha), ktoré zaradil do kapitoly IV., položka 1 písm. c) prílohy č. 4 zákona o

sociálnom poistení a MPSVZČ určil na 60 % z percentuálneho rozpätia od 50 % do 75 %. V súvislosti s výskytom ochorenia COVID - 19 na území Slovenskej republiky a zamedzenia možného šírenia bol zdravotný stav žalobcu posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie bez jeho prítomnosti, a to na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie.

8. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej konštatoval, že vzhľadom na nové skutočnosti preukázané v odvolacom konaní, bol nárok žalobcu na invalidný dôchodok opätovne posúdený so záverom, že jeho suma sa zvýšila po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 01.01.1995 do 30.04.1995. Konštatoval, že suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v Osobnom liste dôchodkového poistenia. Uzavrel, že ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 07.03.2012 žalobca získal 10 999 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému je potrebné pripočítať obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku, ktorý podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení žalobca dosiahne dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 08.12.2026. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku účastník konania získal celkovo 5 389 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 16 388 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 44,8987 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Sumu invalidného dôchodku preto žalovaný stanovil v rozsahu 198,40 EUR mesačne podľa podrobného výpočtu uvedeného v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ktorú následne zvýšil v súlade s ustanovením a zákona o sociálnom poistení v spojení s opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. . Od 22.10.2013 bola MPSVZČ u žalobcu zvýšená na hodnotu 60 %, preto bolo potrebné určiť opätovne sumu invalidného dôchodku, ktorú podľa podrobného výpočtu uvedeného v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia stanovil na sumu 242,70 EUR mesačne. Následne táto suma bola podľa a zákona o sociálnom poistení v spojení s opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky valorizovaná postupne na jednotlivé sumy za príslušné obdobia tak, ako je to uvedené vo výroku preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaný konštatoval k námietkam účastníka konania vo veci nesprávneho započítania hrubých zárobkov (vymeriavacích základov) za roky 1995, 1996 a 2011, a tým aj nesprávneho určenia osobných mzdových bodov za roky 1995, 1996 a 2011, že hrubé zárobky (vymeriavacie základy) boli na nárok na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy započítané podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia a evidenčného listu dôchodkového poistenia, ktoré vystavili a ich správnosť potvrdili zamestnávatelia žalobcu.

9. Žalovaný v závere preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, že prílohami rozhodnutia sú Osobný list dôchodkového poistenia, ako aj Odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia vyhotovený dňa 14.07.2020.

10. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného včas podanou správnou žalobou v sociálnych veciach zo dňa 10.05.2021, doručenou Krajskému súdu v Košiciach elektronicky dňa 11.05.2021. V žalobe konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného (doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 17.03.2021) bolo zmenené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že bola upravená suma invalidného dôchodku po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 01.01.1995 do 30.04.1995, avšak rozhodujúce odvolacie dôvody boli zamietnuté.

11. Žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu správnu žalobu z dôvodov uvedených v ust. , , , a , t.j. podľa tvrdení žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

12. V žalobe zdôraznil, že dňa 20.05.2011 si v Sociálnej poisťovni, pobočka Košice uplatnil nárok na invalidný dôchodok, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX

X zo dňa 24.02.2012 v spojení s rozhodnutím zo dňa 07.11.2013. Na základe jeho nesúhlasu a podaného opravného prostriedku Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo dňa 05.12.2013 rozhodol tak, že vyššie označené rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Zrušujúcim dôvodom bolo zistenie súdu, že žalovaným ustálený skutkový stav bol nedostačujúci na posúdenie veci a rozhodnutie administratívneho orgánu bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa 17.06.2014 dve rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X, voči ktorým bol podaný opakovane opravný prostriedok vedený na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. . Správny súd rozsudkom zo dňa 06.04.2016 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, proti predmetnému rozsudku a žalobca podal dňa 13.06.2016 odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. rozsudkom zo dňa 30.05.2018 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 07.04.2015, 15.06.2015, 29.09.2015 a 01.03.2016 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Najvyššia súdna autorita uložila správnemu orgánu povinnosť nariadiť znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného postihnutia žalobcu a opätovne rozhodnúť po zadovážení znaleckého posudku potrebného na posúdenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre rozhodnutie o vzniku invalidity a po vykonaní potrebných dôkazov.

13. Žalobca k záväznému pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ďalej uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie mu listom zo dňa 11.09.2018 oznámila, že nemôže rozhodnúť v zákonnej lehote z dôvodu potreby vypracovania znaleckého posudku, a preto lehotu na rozhodnutie vo veci predĺžila o 60 dní. Následne sa v dňoch 29.09.2018 a 03.10.2018 na podnet správneho orgánu prvého stupňa uskutočnilo tzv. pracovné stretnutie za účasti žalobcu, jeho právneho zástupcu a posudkového lekára MUDr. Petra Mayera. Posudkovým lekárom bolo žalobcovi oznámené, že vypracovanie znaleckého posudku nie je možné z dôvodu pracovnej vyťaženosti oslovenej znalkyne, preto žalobcovi bola navrhnutá hospitalizácia v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni na vypracovanie posudku k posúdeniu jeho zdravotného stavu týmto . Napriek skutočnosti, že uvedeným postupom by došlo k porušeniu záväzného pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, po zvážení žalobca s uvedeným postupom súhlasil, a to predovšetkým v snahe urýchliť rozhodnutie vo veci, keďže o jeho nároku nebolo právoplatne rozhodnuté už viac ako sedem a pol roka. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného pritom vyplýva, že primár Národného endokrinologického ústavu v Ľubochni doc. MUDr. Emil Martinka, PhD. s hospitalizačným vyšetrením žalobcu súhlasil a Sociálna poisťovňa, ústredie súhlasila s takýmto postupom, ako aj s jeho finančným zabezpečením. Listom zo dňa 06.11.2018 správny orgán rozhodol o prerušení konania, a to z dôvodov totožných ako boli uvedené v liste zo dňa 11.09.2018. Vo veci sa následne nič nedialo a od pracovného stretnutia uplynula dlhšia doba (15 mesiacov) a žalobca nebol hospitalizovaný a nebol ani vypracovaný odborný posudok a nebolo o jeho nároku žalovaným rozhodnuté. Napokon listom zo dňa 15.01.2020 (doručený žalobcovi dňa 22.01.2020) správny orgán prvého stupňa požiadal o predloženie kompletnej dokumentácie - originálov od posledného posúdenia v roku 2015 vrátane prepúšťacej správy od Národného endokrinologického ústavu v Ľubochni z roku 2019, a to pod vyhrážkou prerušenia, resp. dokonca zastavenie konania. Žalobca vytýkal žalovanej, že Sociálna poisťovňa po 15-mesačnej nečinnosti v záujme toho, aby vykázala aspoň nejakú činnosť, vyzvala na predloženie prepúšťacej správy napriek skutočnosti, že žalobca vôbec v Národnom endokrinologického ústave v Ľubochni hospitalizovaný nebol. Na základe podanej sťažnosti bol žalobca predvolaný na posúdenie zdravotného stavu správnym orgánom prvého stupňa na deň 09.03.2020, ktorého sa riadne zúčastnil, a na ktorom predložil aj kompletnú zdravotnú dokumentáciu od roku 2015. Z posúdenia zdravotného stavu bola spísaná zápisnica, pričom znalecký posudok Miloslava Sedláka č. 9/2019, ako aj odborný posudok o invalidite vypracovaný MUDr. Vladimírom Drábikom a MUDr. Katarínou Kyselovou boli doručené žalobcovi až na písomnú žiadosť jeho právneho zástupcu dňa 17.03.2020. Súčasťou doručených dokladov však nebol znalecký posudok MUDr. Emila Martinku, PhD. zo dňa 05.05.2019, napriek tomu, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie vo veľkej miere z tohto posudku vychádza. K tejto námietke žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí na str. 5 rozhodnutia uviedol, že z posúdenie zdravotného stavu žalobcu bol vyhotovený posudok doc. MUDr. Emila Martinku, PhD. dňa 05.05.2019, tento posudok však ku dňu podania žaloby žalobcovi sprístupnený nebol, napriek tomu, že žalobca na to poukázal už v podanom odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26.03.2020. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí iba uviedol, že popis posudku je obsiahnutý v lekárskej správe bez toho, aby túto lekársku správu bližšie špecifikoval. V lekárskej správe zo dňa 09.03.2020 sa popis posudku nenachádza, objavuje sa až v lekárskej správe zo dňa 14.07.2020, ktorá bola vypracovaná po podaní odvolania žalobcom proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 26.03.2020. Žalobca ďalej

vytýkal žalovanému, že ústne pojednávanie po podaní odvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sa konalo v jeho neprítomnosti, ako aj neprítomnosti jeho právneho zástupcu s odvolaním sa na epidémiu COVID -19, pričom však žiadne opatrenie v danom čase neobmedzovalo účasť na úkonoch správnych orgánov a už vôbec nie lekárske vyšetrenie pre účely posúdenia zdravotného stavu. Hodnotil preto, že žalovaný postupoval v hrubom rozpore so zákonom, keď vykonal ústne pojednávanie a posúdenie zdravotného stavu v jeho neprítomnosti a alibisticky to odôvodnil bližšie neurčenými obmedzeniami z titulu pandémie COVID - 19, čím došlo k porušeniu § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

14. Zároveň z preskúmavaného rozhodnutia, ani zo žiadneho iného dokumentu nevyplýva, prečo nedošlo k hospitalizácii žalobcu, a prečo MUDr. Martinka vypracoval lekársku správu bez jeho vyšetrenia. Taktiež nie je zrejmé, prečo lekársku správu MUDr. Martinku žalovaný označil za znalecký posudok, keď MUDr. Martinka nie je zapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalovaný k otázke hospitalizácie žalobcu na str. 6 preskúmavaného rozhodnutia iba stručne uviedol, že daný postup je vo výlučnej kompetencii odborného lekára, čo však nedáva odpoveď na otázku, prečo lekár zvolil takýto neštandardný spôsob, a to už aj s ohľadom na vyššie uvedený zámer hospitalizácie žalobcu. Žalobca opakovane zdôraznil, že posudok MUDr. Martinku nebol žalobcovi a ani jeho zástupcovi žiadnym spôsobom sprístupnený a Sociálna poisťovňa čakala ďalších päť mesiacov, pokiaľ pristúpila k žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku MUDr. Miloslavom Sedlákom. Jeho vypracovaním tak formálne splnila pokyn Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z rozsudku sp. zn. zo dňa 30.05.2018, teda vo veci zabezpečila znalecký posudok, pričom ale ide o znalecký posudok, ktorý neposudzuje zdravotný stav žalobcu komplexne, ale iba z pohľadu neurológie.

15. Vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu pri posudzovaní zdravotného stavu rozhodujúceho pre uznanie invalidity žalobcovi a v konečnom dôsledku aj ustálenie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, žalobca v správnej žalobe poukázal na lekárske vyšetrenie u MUDr. Telepovského, ktorý v lekárskom náleze na tlačive Sociálnej poisťovne dňa 07.07.2011 konštatoval deformujúcu koxartrózu II. stupňa bilaterálne. Odborné ortopedické vyšetrenie žalobca absolvoval dňa 22.10.2011, z ktorého vyplynulo, že žalobca trpí deformujúcou koxartrózou II. - III. stupňa bilat., pravostranná gonartróza, a chronická dorzalgia. V odbornom posudku sa však lekári k týmto diagnózam žiadnym spôsobom nevyjadrili, a nie je ani zrejmé, prečo tieto nálezy neboli dostačujúce pre stanovenie dátumu invalidity minimálne od 22.10.2011, prípadne prečo nedošlo na základe týchto diagnóz k zvýšeniu miery invalidity na viac ako 50 %. V odbornom posudku v časti choroba síce je poukaz na obojstrannú koxartrózu a dorzalgiu, avšak v celom posudku nie je žiadne vyhodnotenie týchto chorôb a ich vplyvu na vznik a zvýšenie miery invalidity. Tieto zdravotné postihnutia žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí hodnotí ako ľahké, neovplyvňujúce MPSVZČ, avšak podľa žalobcu je potrebné zdôrazniť, že týmito zdravotnými komplikáciami, ktoré sú objektívne zaznamenané, sa posudkový lekár v odbornom vyjadrení zo dňa 09.03.2020 vôbec nezaoberal a tieto sú vyhodnotené až v lekárskej správe zo dňa 14.07.2020 v zápisnici z ústneho pojednávania, na ktoré žalobca nebol ani len predvolaný.

16. Žalobca ďalej v správnej žalobe opakovane poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018, z ktorého vyplýva, že postup posudkových lekárov vzbudzuje dôvodné pochybnosti o objektívnosti posudzovania rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu a odstránenie takéhoto stavu je možné len nariadením znaleckého dokazovania. V preskúmavanom rozhodnutí a v konaní, ktoré mu predchádzalo, však žalovaný iba formálne splnil povinnosť súdu, keď na posúdenie zdravotných komplikácií z oblasti neurológie nariadil znalecké dokazovanie, ale ostatné závažné zdravotné komplikácie boli hodnotené opätovne už len posudkovými lekármi žalovaného a tieto najprv vôbec nevyhodnocujú, a následne po podanom odvolaní ich zľahčujú a považujú za nepodstatné pre vznik invalidity, prípadne pre zvýšenie MPSVZČ. V tej súvislosti poukázal žalobca aj na neurologické vyšetrenie, v rámci ktorého boli konštatované prejavy syndrómu karpálneho tunela (ďalšie neurologické vyšetrenia boli vykonané v dňoch 11.04.2013, 26.03.2014, 16.04.2014 a 17.04.2014), pričom z odborného posudku zo dňa 09.03.2020 nevyplýva záver, akým spôsobom sa posudkoví lekári s touto diagnózou vysporiadali, a prečo toto ochorenie nebolo postačujúce pre zvýšenie miery invalidity. Následne v lekárskej správe zo dňa 14.07.2020 posudkový lekár uvádza, že ide o nepodstatnú zdravotnú komplikáciu, odstrániteľnú jednoduchým operačným zákrokom, či je to však možné aj u žalobcu, to už posudkový lekár neuvádza. Znalcovi MUDr. Sedlákovi bola v rámci zadania pre vypracovanie znaleckého posudku uložená úloha vyjadriť sa k dátumu vzniku invalidity, teda k prítomnosti diabetickej polyneuropathie. Znalcovi však nebola uložená povinnosť,

a teda znalec sa ani nezaoberal otázkou vplyvu syndrómu karpálneho tunelu, vplyvu koxartrózy, gonartrózy a chronickej dorzalgie, ani vplyvu retinopatie, či hypertenzie na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a táto okolnosť ostala nepovšimnutá aj v odbornom posudku. Samotné zadanie otázky (úlohy), ktorú mal znalec MUDr. Sedlák zodpovedať, v znaleckom posudku je formulovaná tak, aby znalcovi nedávala možnosť posúdiť iné zdravotné komplikácie žalobcu, ktoré sú z oblasti neurológie a ktoré môžu mať potenciálny vplyv na vznik invalidity a zvýšenie jej miery. Podľa žalobcu preto postup žalovaného opätovne vzbudzuje dôvodné pochybnosti o objektívnosti hodnotenia zdravotného stavu a vytvára dojem, že znalcovi bola zadaná iba taká otázka, ktorej zodpovedanie potvrdzovalo pôvodné rozhodnutie žalovaného, pričom ďalšie zdravotné komplikácie žalobcu, ktoré by odôvodňovali skorší termín vzniku invalidity, prípadne zvýšenie je miery už posudzovali posudkoví lekári žalovaného. V tej súvislosti žalobca poukázal aj na oftalmologické vyšetrenie zo dňa 27.02.2014 a z neho vyplývajúci záver MUDr. Martinku, že takýto typ komplikácie (neproliferatívna diabetická retinopatia) môže ovplyvňovať pracovnú schopnosť, ako aj na zistenú artériovú hypertenziu II. stupňa, ktorá podľa žalobcu zvyšuje MPSVZČ. Uvedené však žalovaný u žalobcu nehodnotil napriek tomu, že takéto ochorenie vyplývalo z lekárskeho posudku MUDr. Telepovského zo dňa 07.07.2011. Dňa 05.03.2015 žalobca Sociálnej poisťovne osobne doručil aj lekársku správu z Neurologickej ambulancie SUMED s.r.o. zo dňa 03.03.2015, zo znaleckého posudku, ani z odborného posudku však nevyplýva, že by sa znalec a lekári touto lekárskou správou vôbec zaoberali, pričom závery z lekárskej správy môžu byť rozhodujúce pre zvýšenie miery invalidity.

17. Žalobca namietal aj formálne nedostatky znaleckého posudku MUDr. Sedláka, ktorého posudok obsahuje iba úvod a záver, neobsahuje však najdôležitejšiu časť, a to samotný „posudok“ ani prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti označeného znaleckého posudku, pretože jedinou prílohou znaleckého posudku je žiadosť o jeho vypracovanie, čím tento posudok je v rozpore s ustanovením .

18. Okrem týchto skutočností a námietok týkajúcich sa nesprávneho a neúplného zistenia skutkového stavu potrebného pre riadne rozhodnutie administratívneho orgánu, žalobca namietal aj ďalšie skutočnosti voči výpočtu osobného mzdového bodu za roky 1995, 1996 a 2011, a to s ohľadom na predložené potvrdenia o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch pre zdanenie príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov za roky 1996, vzhľadom na výšku vymeriavacieho základu uvedeného v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý nezodpovedá výške vymeriavacieho základu v zmysle výplatných pások, ako aj s poukazom na osobný list dôchodkového poistenia, a potvrdenie o príjmoch osoby zo závislej činnosti, o preddavkov na daň, o dani vyberanej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie roku 2011.

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.07.2021 k správnej žalobe uviedol nasledovné: „Podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2021 bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Košiciach zo dňa 17. júla 2021, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia potvrdená na 50 % od 7. marca 2012, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zvýšená na 60 % od 22. októbra 2013. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že je invalidný tak, ako je vyššie uvedené. Žalobca neuviedol také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

K námietkam žalobcu uvedených v správnej žalobe sa žalovaná podrobne vyjadrila v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2021. Skutkový stav žalobcu bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Ak žalobca predložil súdu aktuálne lekárske nálezy, ktoré žalovaná nemohla posúdiť v čase vydania rozhodnutia, žalobca má možnosť podať novú žiadosť o invalidný dôchodok. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok žalobcu. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. marca 2021 a má za to, že predmetné rozhodnutie je správne a zákonné. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.“

20. Žalobca replikou k vyjadreniu žalovaného nezaujal žiadne stanovisko napriek tomu, že výzva súdu zo dňa 27.07.2021 spolu s vyjadrením žalovaného mu bola doručená dňa 12.08.2021.

21. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný, rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasl. - , posudzujúc správnu žalobu neformálne ( ), po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby, preto rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

22. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ktorá prostredníctvom Generálneho riaditeľa podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vo veci odvolania žalobcu zmenila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení a žalobcovi od 07.03.2012 priznala invalidný dôchodok v sume 205 EUR mesačne, s tým, že uvedená suma bola následne valorizovaná od 01.01.2013 a podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení od 22.10.2013 zvýšila sumu invalidného dôchodku na 248,60 EUR mesačne, ktorá suma bola následne valorizovaná spôsobom, ktorý je uvedený v ods. 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

23. Podstata žalobných dôvodov žalobcu uplatnených v správnej žalobe spočívala v tvrdení, že v priebehu konania pred administratívnym orgánom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, keď správny orgán prvého stupňa a neskôr ani žalovaný nerešpektovali záväzný pokyn Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplývajúci z rozsudku sp. zn. zo dňa 30.05.2018, ktorým bola Sociálnej poisťovni, ústredie uložená povinnosť nariadiť znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného postihnutia žalobcu a opätovne rozhodnúť po zadovážení znaleckého posudku potrebného na posúdenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre rozhodnutie o vzniku invalidity, keď administratívny orgán túto povinnosť splnil iba formálne, a za takýto znalecký posudok označil posudok MUDr. Emila Martinku, PhD. zo dňa 05.05.2019, ktorý však žalobcovi, a ani jeho zástupcovi nebol sprístupnený, napriek tomu, že uvedený posudok tvoril podklad prvostupňového rozhodnutia, a z tohto posudku vychádzal aj posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia pre potreby odvolacieho konania. Žalobca namietal aj nedostatky znaleckého posudku znalca MUDr. Sedláka, ktorému v rámci zadaní jeho vypracovania bola uložená úloha vyjadriť sa k dátumu vzniku invalidity, teda k prítomnosti diabetickej polyneuropathie. Znalcovi však nebola uložená povinnosť zohľadniť vplyv syndrómu karpálneho tunelu, vplyv koxartrózy, gonartrózy a chronickej dorzalgie a ani vplyvu retinopatie či hypertenzie (t.j. aj iných závažných ochorení a zdravotných postihnutí žalobcu) na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne na dátum vzniku invalidity. Otázka, na ktorú mal znalec odpovedať v znaleckom posudku, nebola položená tak, aby mu umožnila zohľadniť aj iné zdravotné komplikácie žalobcu. Namietal aj formálne nedostatky vypracovaného znaleckého posudku MUDr. Sedláka, pretože tento posudok obsahuje iba úvod a záver a neobsahuje najdôležitejšiu časť, a

to samotný posudok, a ani prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti záverov znalca, pretože jedinou prílohou znaleckého posudku je žiadosť o jeho vypracovanie. Podľa žalobcu preto postup žalovaného opätovne vzbudzuje dôvodné pochybnosti o objektívnosti hodnotenia jeho zdravotného stavu a vytvára dojem, že znalcovi bola zadaná iba taká otázka, ktorej zodpovedanie potvrdzovalo pôvodné rozhodnutie žalovaného, pričom ďalšie zdravotné komplikácie žalobcu, ktoré by odôvodňovali skorší termín vzniku invalidity, prípadne zvýšenie jej miery už posudzovali posudkoví lekári žalovaného.

24. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.

25. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy a úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a aj inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

26. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa ods. 3 označeného ustanovenia zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 71 ods. 4 označeného zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

28. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa ods. 7 označeného ustanovenia zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa ods. 8 označeného ustanovenia zákona (v znení ) určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

29. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa obrátil na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne so žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku dňa 20.05.2011. Prvýkrát vo veci bolo rozhodnuté rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.02.2012 v spojení s rozhodnutím z 07.11.2013,

ktorým žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok. Na základe podaného opravného prostriedku Krajský súd v Košiciach v konaní sp. zn. (v tom čase v procesnom režime ) rozsudkom z 05.12.2013 rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po opätovnom rozhodnutí o invalidnom dôchodku žalobcu na základe podaného opravného prostriedku Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. rozsudkom zo dňa 06.04.2016 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil, proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie a odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 30.05.2018 v konaní vedenom pod sp. zn. zrušil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 07.04.2015, 15.06.2015, 29.09.2015 a 01.03.2016 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Žalobca k správnej žalobe predložil kópiu označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z odôvodnenia ktorého je potrebné uviesť: „Posudzujúc odvolacie dôvody navrhovateľa vznesené proti rozsudku Krajského súdu v časti určenej percentuálnej miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v preskúmavaných rozhodnutiach odporkyne odvolací súd dospel k záveru o ich opodstatnenosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potrebné zdôrazniť, že dňa 16.02.2015 s pokračovaním dňa 09.03.2015 posudkový lekár MUDr. Kendrovský za prítomnosti prísediaceho lekára z odboru neurológia MUDr. Mileny Rehorovskej zmenil dátum vzniku invalidity určený posudkovým lekárom sociálneho poistenia MUDr. Jozefom Bednárom (dňa 22.10.2013) pôvodne určenú 50% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 07.03.2012 na 11.04.2013 a zmenil aj dátum vzniku nároku na invalidný dôchodok so 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pôvodne od 22.10.2013 na 26.03.2014. Posudkoví lekári sociálneho poistenia pri určení percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dátumom vzniku nároku na invalidný dôchodok posudzovali na základe tých istých navrhovateľom predložených lekárskych správ z odborných vyšetrení, rozhodli rozdielne. Postup posudkových lekárov sociálneho poistenia tak môže vzbudzovať dôvodné pochybnosti o objektívnosti posudzovania rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa a odstránenie takéhoto stavu je možné len nariadením znaleckého dokazovania nezávislým súdnym znalcom. Až po doplnení dokazovania možno nad akúkoľvek pochybnosť ustáliť, či na základe predložených správ z odborných vyšetrení bolo správne posúdené rozhodujúce zdravotné postihnutie 1. podľa kapitoly IV. položka 1 písm. a), b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení od 11.05.2011, odkedy navrhovateľ žiadal dôchodok priznať, 2. podľa kapitoly IV. položka 1 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, podľa ktorého bola určená z percentuálneho rozpätia 30 - 40 % určená maximálna 40% percentná miera, 3. podľa kapitoly IV. položka 1 písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, podľa ktorého bolo zmenené posúdenie a bola určená 50 % miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť 07.03.2012, s neskoršou zmenou dátumu vzniku nároku na invalidný dôchodok od 11.04.2013, 4. podľa kapitoly IV. položka 1 písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, podľa ktorého bolo zmenené posúdenie z pôvodne určenou 60 % mierou poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť od 22.10.2013 na nový dátum 26.03.2014. Z obsahu odvolania je zrejmé, že navrhovateľ v posudzovanej veci sa domáhal nariadenia znaleckého dokazovania v konaní pred krajským súdom. Odvolací súd ohľadne uvedenej požiadavky dospel k záveru, že takýto postup je možný aj v samotnom konaní pred správnym orgánom a využitie možnosti jeho aplikácie značne skráti a zhospodárni celé konanie. Vzhľadom na rozdiely v posudzovaní rozhodujúceho zdravotného postihnutia posudkovými lekármi sociálneho poistenia, o nariadení znaleckého dokazovanie súdnym znalcom tak rozhodne odporkyňa. Súdny znalec sa taktiež vyjadrí aj k otázke dátumu posúdenia ochorenia jednotlivo podľa kapitoly IV. položka 1 písm. a), potom písm. b) a nakoniec písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Po zadovážení znaleckého posudku potrebného na posúdenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre rozhodnutie o vzniku invalidity a po vykonaní potrebných dôkazov vo veci odporkyňa opätovne rozhodne.“

30. Žalobca v správnej žalobe podrobne opísal procesný postup administratívneho orgánu po vrátení veci na ďalšie konanie, s tým, že v dňoch 29.09.2018 a 03.10.2018 sa na podnet pobočky Sociálnej poisťovne uskutočnilo tzv. pracovné stretnutie za účasti žalobcu, jeho právneho zástupcu a posudkového lekára MUDr. Petra Mayera. Posudkovým lekárom bolo žalobcovi oznámené, že vypracovanie znaleckého posudku nie je možné z dôvodu pracovnej vyťaženosti oslovenej znalkyne, preto žalobcovi bola navrhnutá hospitalizácia v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni za účelom vypracovania posudku k posúdeniu jeho zdravotného stavu týmto . S uvedeným procesným postupom v záujme hospodárnosti konania, ako aj rozhodnutia vo veci žalobca súhlasil. Napriek tomu tak, ako je to uvedené v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, k

vypracovaniu znaleckého posudku znaleckým nedošlo a nedošlo ani k hospitalizačnému vyšetreniu žalobcu.

31. Z obsahu Lekárskej správy a zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej v súlade s § 189 zákona o sociálnom poistení dňa 09.03.2020 vyplýva, že správny orgán na základe vyššie označeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky požiadal znalkyňu z odboru diabetológie o vypracovanie znaleckého posudku, tá jeho vypracovanie dňa 07.09.2018 odmietla, preto Sociálna poisťovňa požiadala primára NEaDEU doc. MUDr. Emila Martinku, PhD.,s tým, že žalobca súhlasil s hospitalizáciou v uvedenom zdravotníckom zariadení za účelom prešetrenia jeho zdravotného stavu a vypracovania znaleckého posudku. Vzhľadom na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa obdržala vyjadrenie diabetológa MUDr. Emila Martinku, PhD. o prítomnosti závažnej diabetologickej komplikácie a Najvyšší súd SR žiadal znalecký posudok, posudkový lekár po predchádzajúcich konzultáciách a súhlase s vypracovaním posudku sa obrátil na MUDr. Miloslava Sedláka, primára NsP Trebišov ako znalca z odboru neurológie, ktorému znalcovi predložil komplexnú dokumentáciu k vyjadreniu sa k prítomnosti diabetickej polyneuropathie u účastníka konania. Znalec vypracoval znalecký posudok č. 9/2019 zo dňa 20.12.2019 na základe komplexných vyšetrení zdravotného stavu žalobcu a dospel k záverom, ktoré sa neskôr premietli aj do rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Správny súd poukazuje aj na to, že v administratívnom spise žalovaného sa nachádza odborný posudok o invalidite žalobcu vyhotovený dňa 09.03.2020 MUDr. Vladimírom Drábikom posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Košiciach, z obsahu ktorého vyplýva, že tento posudkový lekár vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku doc. MUDr. Emila Martinku, PhD. zo dňa 05.05.2019, ktorý posudok sa však v administratívnom spise nenachádza a podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, žalobcovi a ani zástupcovi žalobcu doručený nikdy nebol.

32. Správny súd ďalej poukazuje na to, že žalobca uvedené skutočnosti veľmi podrobne namietal v správnej žalobe, a to aj vo vzťahu k tomu, prečo nebol žalobca v označenom ústave pre potreby vypracovania posudku hospitalizovaný a prečo táto lekárska správa MUDr. Martinku zo dňa 05.05.2019 je označovaná za znalecký posudok, keď MUDr. Martinka nie je zapísaný v zozname znalcov vedených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, no stanovisko žalovaného sa k týmto námietkam vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe nenachádza. Zároveň žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil ani dôvod, prečo takáto lekárska správa MUDr. Martinku označovaná za znalecký posudok nebola daná k dispozícii právnemu zástupcovi žalobcu, resp. samotnému žalobcovi tak, aby sa s nimi mohli oboznámiť pred vydaním samotného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, aj keď tento žalovaným označovaný znalecký posudok tvoril podklad rozhodnutia.

33. Podľa názoru správneho súdu povinnosť vo veci vypracovať znalecký posudok uložená označeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nespĺňa ani znalecký posudok č. 9/2019 vypracovaný znalcom MUDr. Sedlákom zo dňa 20.12.2019 so stanovením znaleckej úlohy: „vypracovať súdnoznalecký posudok z odboru neurológia s jednoznačnou odpoveďou na dátum vzniku invalidity

- vyjadrenie k prítomnosti diabetickej polyneuropathie u pacienta U. U.“, pretože uvedené netvorí podklad pre ustálenie, či na základe žalobcom predložených správ z odborných vyšetrení bolo správne posúdené rozhodujúce zdravotné postihnutie tak, ako je to uvedené v citácii z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018 v bode 29. odôvodnenia tohto rozsudku, z dôvodu, že znalec sa vyjadruje v závere posudku iba k vzniku diabetickej komplikácie - diabetickej polyneuropathie so vznikom od 07.03.2012, a to pre potreby priznania poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nároku na invalidný dôchodok, nehodnotí však v znaleckom posudku zdravotné postihnutie uvedené v kapitole IV. položka 1 písm. a), b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, a to za obdobie od 11.05.2011, od ktorého dátumu žiadal žalobca priznať invalidný dôchodok. Naviac sa znalec vôbec nevyjadroval ani k ostatným zdravotným postihnutiam žalobcu, a to syndróm karpálneho tunelu, vplyvu koxartrózy, gonartrózy a chronickej dorzalgie, retinopatie či hypertenzie na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súvislosti s ust. § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

34. Správny súd z vyššie uvedeného preto hodnotí, že následkom nerešpektovania právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu a taktiež aj k procesným pochybeniam, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, preto z dôvodov uvedených v a zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec

vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní záväzného pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplývajúceho z rozsudku sp. zn. zo dňa 30.05.2018 postupovať tak, že vo veci nariadi znalecké dokazovanie na zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa zdravotného stavu žalobcu pre potreby rozhodnutia o jeho žiadosti o invalidný dôchodok a následne sa vysporiada aj so všetkými ďalšími námietkami žalobcu týkajúcimi sa tvrdeného nesprávneho výpočtu osobného mzdového bodu za roky 1995, 1996 a 2011.

35. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že v zmysle ustanovenia priznal úspešnému žalobcovi nárok na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté procesným postupom podľa po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).