Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-326-2007.pdf
PDF · 162.08 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/326/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843, proti žalovanému: K. L., trvalo bytom O. XXXX/XX, L., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, zastúpený: JUDr. Igor Huna, advokát, so sídlom: Košická 37, Bratislava, o zaplatenie 15.242,80 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.397,85 eura, zmluvný úrok vo výške 518,84 eura a úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 10.371,05 eura od 11.09.2006 do zaplatenia a zo sumy 26,80 eura od 01.07.2006 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku žalobu zamieta.
Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 43,24 %, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Československá obchodní banka, a.s., neskôr spoločnosť Československá obchodná banka, a.s.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.11.2006 domáhal, aby súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku sumu vo výške 458.397,51 Sk (15.242,80 eura) so zmluvným úrokom z úveru vo výške 12 % ročne zo sumy 312.438,36 Sk od 11.09.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 312.438,36 Sk od 11.09.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 69.344,48 Sk (úroky a poplatky) od 11.09.2006 do zaplatenia, sumu vo výške 807,19 Sk (čerpaný debet na bežnom účte) spolu s úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne zo sumy 807,19 Sk od 01.07.2006 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebnom úvere č. L uzatvorenej dňa 11.12.2002, nahradenej Zmluvou o ČSOB osobnom spotrebiteľskom úvere č. L (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej dňa 11.08.2003, bol žalovanému poskytnutý úver do výšky úverového limitu 400.000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 65 mesačných anuitných splátkach vo výške 7.820,08 Sk vždy v 11. deň v mesiaci počnúc dňom 11.09.2003, pričom poslednú splátku mal žalovaný uhradiť dňa 11.01.2009 vo výške 7.819,81 Sk vypočítanej na základe priebehu splácania úveru. Vzhľadom na neplatenie splátok predmetného úveru bola žalovanému celá suma úveru ku dňu 11.04.2005 vyhlásená za splatnú. V zmysle čl. II zmluvy sa vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť úročí pevnou úrokovou sadzbou vo výške 12 % ročne. Peňažné záväzky, ktoré je žalovaný v zmysle zmluvy povinný zaplatiť v stanovenej výške a stanovenom termíne splatnosti a ktoré neboli riadne a včas uhradené, sa úročia zmluvne dohodnutou sadzbou úroku z omeškania vo výške 15% ročne.
Žalobca (resp. jeho právny predchodca) v žalobe ďalej uviedol, že Zmluvou o bežnom účte zo dňa 11.12.2002 si žalovaný zriadil bežný účet v slovenskej mene číslo XXXXXXXXX/XXXX. Jeho debetný zostatok na tomto účte predstavoval ku dňu 30.06.2006 sumu vo výške 807,19 Sk. Debetný zostatok sa úročí úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne.
2. Na preukázanie svojich žalobných tvrdení žalobca v rámci procesného útoku predložil nasledovné listinné dôkazy: žiadosť o čerpanie spotrebiteľského úveru zo dňa 11.12.2002, zmluva o spotrebnom úvere č. L zo dňa XX.XX.XXXX, Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, faktúra č. XXXX/XXXX zo dňa 05.12.2002, príkaz na úhradu sumy vo výške 400.000,- Sk zo dňa 11.12.2002 na bankový účet č. ú. XXXX-XXX/XXXX, zmluva o O. spotrebiteľskom úvere č. L zo dňa XX.XX.XXXX, posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 27.02.2015, oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 12.04.2005, prehľad delikvencie a výpisy z bežného účtu, zmluva o bežnom účte zo dňa 11.12.2002, prehľad delikvencie a výpisy z bežného účtu, oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a pokus o zmier zo dňa 20.11.2006, sumarizácia záväzkov žalovaného ku dňu 10.09.2006.
3. Pôvodne v konaní na strane žalobcu vystupovala banka Československá obchodní banka, a.s., IČO: 00 001 350, so sídlom Na Příkopě 854/14, Praha, Česká republika, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Československá obchodní banka, a.s. pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, IČO: 30 805 066, so sídlom Michalská 18, Bratislava. Návrhom doručeným súdu dňa 13.01.2015 banka Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, Bratislava, navrhla zmenu účastníkov na strane žalobcu tak, aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila táto banka ako nový žalobca. Svoj návrh odôvodnila tým, že po podaní žaloby s účinnosťou ku dňu 01.01.2008 došlo ku vkladu podniku - predmetnej organizačnej zložky tvoriacej pobočku zahraničnej banky v Slovenskej republike do novovzniknutej banky Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, Bratislava. Vkladom podniku prešli na nového žalobcu taktiež všetky práva veriteľa uplatňované v tomto konaní proti žalovanému. Uvedená skutočnosť vyplýva takisto z výpisu z obchodného registra, v ktorom je uvedené nasledovné: „Československá obchodná banka, a.s. preberá na základe § 59 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov práva a povinnosti Československej obchodní banky, a.s., pobočky zahraničnej banky v SR, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka 168/B, vzniknuté do 31.12.2007.“ Súd preto uznesením č. k. 10Cb/326/2007-185 zo dňa 14.01.2015 pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu (Československá obchodní banka, a.s.) vstúpil nový žalobca Československá obchodná banka, a.s.
4. Návrhom doručeným súdu dňa 19.01.2017 žalobca navrhol zmenu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu vstupuje ako nový žalobca spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava. K návrhu súčasne priložil súhlas nového žalobcu so vstupom do konania a zmluvu o postúpení pohľadávok č. X-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v znení doplňujúcej zmluvy k postúpeniu pohľadávok č. X-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, súčasťou ktorých bola tiež špecifikácia predmetnej žalovanej pohľadávky. Súd preto uznesením č. k. XXCb/XXX/XXXX- XXX zo dňa 25.01.2017 pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu (Československá obchodná banka, a.s) vstúpil nový žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o.
5. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 36Rob/1466/2006-44 zo dňa 14.08.2007, proti ktorému žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor. V tomto odpore žalovaný uviedol, že na prvý pohľad by sa zdalo, že žalovanému bol zo strany žalobcu (jeho právneho predchodcu) poskytnutý spotrebný úver na základe vyššie uvedenej zmluvy vo výške 400.000,- Sk a že žalovaný prestal úver splácať tak, ako bol dohodnutý. Skutočnosť je však úplne iná. Žalovaný v tom čase pracoval v spoločnosti Hydrovrt, a.s. a jeho čistý mesačný príjem bol okolo 6.000,- Sk. Žalovaný teda v žiadnom prípade nemohol spĺňať podmienky stanovené peňažným ústavom na poskytovanie spotrebných úverov, pokiaľ by do veci poskytnutia predmetného úveru neboli zainteresované iné osoby, vrátane kompetentnej pracovníčky banky. Touto inou sobou bol V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, L.. Na jeseň v roku 2002 sa V. L. obrátil na žalovaného so žiadosťou, či by na jeho meno nemohol vybaviť úver na sumu 40.000,- Sk v banke ČSOB, keďže potreboval finančné prostriedky s tým, že jemu úver poskytnutý nebude. Z tohto dôvodu si vyžiadal od žalovaného doklady, a to faktúru na zálohu za spotrebu elektrickej energie za obdobie od 15.10.2002 do 14.11.2002 a platobný doklad SIPO za obdobie mesiaca 11/2002. Ďalej uviedol, že on to všetko v banke vybaví a žalovanému len dá vedieť, v ktorý deň sa má dostaviť do banky na podpis dokladov, a že on bude úver aj splácať. Od tohto obdobia až do mesiaca august
2003 žalovaný nebol v kontakte s V. L., a čo je podstatné, nebol prítomný ani jeden krát v banke ČSOB, a to až do mesiaca august 2003. Z toho vyplýva, že keď žalovaný nebol v banke, nemohol ani podpísať zmluvu o spotrebnom úvere zo dňa 11.12.2002, ani podpísať ostatné dokumenty súvisiace s poskytnutím spotrebného úveru (žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru, dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 11.12.2002, zmluvu o bežnom účte zo dňa 11.12.2002, podpisový vzor zo dňa 11.12.2002, žiadosti o čerpanie spotrebiteľského úveru zo dňa 11.12.2012). Po uplynutí určitého času, v mesiaci august 2003 ho V. L. vyzval, aby sa dostavil do ČSOB na pobočku Radlinského 10, Bratislava, za účelom podpisu dokladov. Žalovaný sa do banky dostavil, pravdepodobne to mohlo byť v ten deň, ktorý je uvedený v tzv. nahradenej zmluve o spotrebnom úvere zo dňa 11.08.2003 a podpísal jeden dokument a z priestorov banky sám odišiel. V. L. tam ostal sám s pracovníčkou banky. V tomto čase, keď žalovaný podpisoval tento doklad, bol presvedčený o tom, že sa jedná o spotrebný úver na sumu 40.000,-Sk, ku ktorému odovzdal vyššie uvedené doklady V. L., a ktorý mal ten úver vybavovať a samozrejme aj následne splácať. S odstupom času sa žalovaný dozvedel z písomností, ktoré mu prišli z banky, že spotrebný úver bol bankou ČSOB poskytnutý, ale nie vo výške 40.000,- Sk, ale vo výške 400.000,- Sk a že sa tento úver prestal splácať tak, ako bolo dohodnuté v zmluve. Žalovaný však nikdy nedisponoval sumou 400.000,- Sk, ktorú by mu poskytla banka a nikdy ani z tejto sumy nezačal splácať ani korunu. Suma 396.000,- Sk bola poskytnutá dňa 16.12.2002 na účet v banke HVB Bank R. a.s., patriaci V. L., a to od osoby menom K. L.. Žalovaný nikdy nedisponoval so žiadnou takouto sumou ani v hotovosti, ani na účte, no napriek tomu táto suma bola prevedená od neho, je teda zrejmé, že niekto musel sfalšovať aj podpis na prevodnom príkaze. Následne toho istého dňa bola suma 396.000,- Sk vybratá z účtu V. L.. Dňa 13.04.2006 bolo voči žalovanému a V. L. vznesené obvinenie pre trestný čin úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 250a ods. 1, ods. 3 Trestného zákona /č. 140/1961 Zb. účinného v čase skutku/. Spotrebný úver bol bankou poskytnutý vo výške 400.000,- Sk aj preto, lebo V. L. bez vedomia žalovaného predložil banke nepravdivé údaje o výške príjmu žalovaného na potvrdení zo dňa 04.12.2002 a taktiež nepravdivý údaj týkajúci sa údajného zamestnávateľa žalovaného, ktorým mala byť spoločnosť PC-Promt. L. taktiež bez vedomia odporcu predložil fiktívnu faktúru na sumu 403.920,- Sk, kde na strane odberateľa uviedol žalovaného a na strane dodávateľa spoločnosť U. and H. s.r.o. Žalovaný sa o týchto skutočnostiach dozvedel až počas vyšetrovania. Žalovaný bol od počiatku zatiahnutý V. L. do celého procesu poskytovania predmetného úveru, nevedel ani o výške poskytovaného spotrebného úveru, nevedel o falošných písomnostiach predkladaných V. L., nikdy nedisponoval s úverom, ktorý poskytla banka, a ani nepodpisoval vlastnou rukou písomnosti týkajúce sa poskytnutia úveru.
6. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný v rámci procesnej obrany predložil nasledovné listinné dôkazy: odpoveď na žiadosť zo dňa 02.06.2006 vystavenú P. L. R. a.s., doklad o výbere v hotovosti zo dňa 16.12.2002, sfalšovanú listinu - potvrdenie zo dňa 04.12.2002 vystavené spoločnosťou PC Promt, s.r.o., fiktívnu faktúru č. XXXX/XXXX zo dňa 05.12.2002, druhú stranu zmluvy o spotrebnom úvere s podpisom zo dňa XX.XX.XXXX č. L tretiu stranu zmluvy o osobnom spotrebiteľskom úvere s podpisom zo dňa XX.XX.XXXX č. L
7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 07.08.2014 žalobca zaujal stanovisko k odporu žalovaného, v ktorom uviedol, že tvrdenia uvedené žalovaným v odpore sú len súčasťou procesnej obrany, primárne s cieľom vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Tvrdenia žalovaného, že do augusta 2003 nebol ani jeden krát v banke O., sa nezakladajú na pravde. Z výpovede samotného žalovaného v trestnom konaní jednoznačne vyplýva, že bol zime v roku 2002 podpísať úverové zmluvy v banke. Rovnako žalovaným predložené doklady (platobný doklad SIPO za mesiac 11/2002 a faktúra na zálohu za spotrebu elektrickej energie za obdobie od 15.10.2002 do 14.11.2002) sú za obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo podaniu žiadosti o úver a uzatvoreniu úverovej zmluvy v mesiaci december 2012. Taktiež tvrdenia žalovaného o tom, že nepodpísal predmetné dokumenty vystavené v súvislosti s poskytnutím úveru, sú nepravdivé. Z písmoznaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného v rámci trestného konania znalcom vyplýva, že sporný materiál - zmluva o spotrebnom úvere č. L zo dňa 11.12.2003, dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, zmluva o bežnom účte, podpisové vzory, žiadosť o čerpanie spotrebiteľského úveru zo dňa 11.12.2002 - podpísal žalovaný vlastnou rukou. Žalovaný v rámci svojich výpovedí v trestnom konaní neustále menil svoje tvrdenia, raz uvádzal, že podpísal všetky doklady potrebné pre vybavenie úveru, a to dokonca v decembri 2002, na inom mieste zase uvádzal, že podpisoval všetky doklady k úveru v lete 2003. V podanom odpore si žalovaný „už nespomína o aký doklad, ktorý podpísal sa jednalo“, avšak v zápisnici z výsluchu svedka zo dňa 10.5.2006 vyslovene uviedol, že podpísal pripravenú úverovú zmluvu. Ďalšie rozpory sú tiež v tvrdeniach žalovaného o tom, akým spôsobom sa
dozvedel, že spotrebný úver mu bol poskytnutý bankou nie vo výške 40.000,- Sk, ale vo výške 400.000,- Sk, a že tento úver nie je splácaný. Žalovaný v podanom odpore uvádza, že sa o týchto skutočnostiach dozvedel z písomností, ktoré mu prišli z banky. V trestnom konaní zase žalovaný uviedol, že o tom mal vedomosť z mesačných výpisov z účtu z ČSOB, a.s., ako aj od pracovníčky z banky.
8. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.12.2014 žalobca uviedol, že spotrebný úver bol žalovanému poskytnutý na základe uzatvorenej zmluvy o spotrebnom úvere č. L zo dňa XX.XX.XXXX, pričom uvedená úverová zmluva bola vlastnoručne podpísaná žalovaným (uvedená skutočnosť vyplýva z písmoznaleckého posudku č. XX/XXXX). Jednou z podmienok čerpania spotrebného úveru je predloženie žiadosti klienta o čerpanie úveru. Žiadosť o čerpanie spotrebiteľského úveru zo dňa 11.12.2002 bola žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) riadne predložená, pričom bola vlastnoručne podpísaná žalovaným, čo jednoznačne vyplýva z písmoznaleckého posudku č. XX/XXXX. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný svojim podpisom na žiadosti o čerpanie úveru zo dňa 11.12.2002 prejavil vôľu čerpať spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 400.000,- Sk za podmienok uvedených v zmluve o spotrebnom úvere č. L Ďalšou z podmienok čerpania úveru bolo predloženie dokumentov, ktoré dokladajú čerpanie úveru v súlade s dohodnutým účelom (faktúry, účty, zmluvy a pod.). Keďže spotrebný úver bol v zmysle úverovej zmluvy poskytnutý za účelom rekonštrukcie/modernizácie domu, bol spotrebný úver poskytnutý na základe predloženej FA č. XXXX/XXXX zo dňa 05.12.2002, pričom peňažné prostriedky z úveru boli poukázané na bankový účet č. XXXXXXX/XXXX vedený v P. L. R. a.s. Na účet žalovaného č. XXXXXXX bola dňa XX.XX.XXXX načerpaná suma 400.000,- Sk. Následne bol zo strany žalobcu (jeho právneho predchodcu) inkasovaný poplatok za poskytnutie úveru v celkovej výške 3.500,- Sk, pričom z predloženého výpisu z bankového účtu vyplýva, že ku dňu 11.12.2002 predstavoval zostatok na bankovom účte sumu 396.500,- Sk. Následne na základe príkazu na úhradu bola prevedená suma 396.000,- Sk na bankový účet č. XXXXXXX/XXXX vedený v P. L. R. a.s., pričom po vykonanej transakcii predstavoval zostatok na bankovom účte sumu 500,- Sk (t.j. minimálny zostatok na bankovom účte).
9. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 22.03.2017 žalovaný poukázal na nezodpovedný prístup peňažného ústavu, resp. jeho konkrétnych pracovníkov, pri poskytovaní úverov. Ďalej poukázal na odlišné podpisy na predmetných úverových dokumentoch a predovšetkým na fakt, že nie všetky podpisy žalovaného boli jeho vlastnoručné podpisy; konkrétne podpisy na žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru a na zmluve o osobnom spotrebiteľskom úvere č. L zo dňa XX.XX.XXXX neboli podpismi žalovaného. Podľa názoru žalovaného je to osoba V. L., ktorá mala byť v prejednávanej veci pasívne vecne legitimovaná. Bol to práve V. L., ktorý ako sprostredkovateľ „dohadzoval“ klientov predmetnej pobočke O.. Predovšetkým však je V. L. ten, kto uviedol do omylu žalovaného i samotnú banku, ktorá úver poskytla. On vyhotovil falošné potvrdenie o výške príjmu žalovaného a falošnú faktúru č. XXXX/ XXXX. Na jeho účet (vedený v P. L. R. a.s.) bola predmetná suma poukázaná a on túto sumu z tohto účtu aj vybral. Žalovaný nemal o týchto presunoch žiadnu informáciu, s touto sumou nedisponoval. Táto suma bola poukázaná priamo z pobočky O. na účet V. L.. Tento prípad vo vzťahu k predmetnej pobočke O. nebol jediným protiprávnym konaním V. L..
10. Na pojednávaní dňa 06.09.2017 žalobca predložil e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a pôvodným žalobcom (bankou), z ktorej vyplýva, že príkaz na úhradu sumy vo výške 400.000,- Sk zo dňa 11.12.2002 na bankový účet č. ú. XXXX-XXX/XXXX bol bankou O. prijatý, ale nebol zrealizovaný. Tento príkaz prikazoval čerpanie úveru z vnútrobankového účtu O. č. XXXXXXXX/XXXX na účet klienta v inom peňažnom ústave. Predmetný príkaz bol podpísaný zodpovednými zamestnancami ČSOB, ktorí mali právo disponovať s účtom č. XXXXXXXX/XXXX. Čerpanie nakoniec prebehlo na bežný účet žalovaného č. XXXXXXX/XXXX, pričom od tohto momentu s peniazmi mohol disponovať výlučne majiteľ bežného účtu alebo osoby, ktorým dal majiteľ bežného účtu dispozičné právo. Dôvod, pre ktorý neprebehlo čerpanie úveru na účet v inej banke, ale na bežný účet klienta, nie je známy a vzhľadom na odstup času ani zistiteľný.
11. Súd vo veci vykonal pojednávania v dňoch 07.08.2014, 10.12.2014, 05.10.2016, 10.03.2017, 19.04.2017 a 06.09.2017. Žalobca i žalovaný na týchto pojednávaniach zotrvali na svojich písomných vyjadreniach.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, výsluchom žalovaného ako strany sporu, ako aj výsluchom svedkyne A.. C. F.. Strany sporu zhodne
uviedli, že sú im všetky listiny obsiahnuté v spise známe a že ich obsah nespochybňujú, žalovaný len spochybňuje pravosť jeho podpisu na niektorých z týchto listín. Súd si taktiež pripojil a oboznámil sa s trestným spisom Okresného súdu Bratislava I vedeným proti žalovanému ako obžalovanému pod sp. zn. 3T/29/2007.
13. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 07.08.2014 uviedol, že o úver na sumu vo výške 400.000,- Sk nikdy nežiadal a ani z neho nikdy nečerpal. V jeho prípade sa jednalo o pôžičku na sumu vo výške 40.000,- Sk, ktorú mal v úmysle splácať. Keď ho žalobca vyzval k prvej splátke na vyššiu sumu cca 7.000,- Sk, išiel sa spýtať, že o čo ide, prečo sa jedná o takú vysokú sumu, pričom mu bolo povedané, že sa jedná o tento úver na 400.000,- Sk. Žalovaný následne podal trestné oznámenie na pána L.. Zmluvu bol v banke určite podpisovať v lete 2003, boli horúčavy, nepamätá si, že by tam bol v zime 2002. V rokoch 2002 až 2003 sa zdržiaval na svojej adrese trvalého pobytu O. XX, L.. Poštu si na tejto adrese preberal len niekedy, výpisy z bankového účtu mu na túto adresu chodili.
14. Svedkyňa A.. C. F. na pojednávaní dňa 10.03.2017 vypovedala, že v rokoch 2000 až 2003 bola riaditeľkou pobočky ČSOB na Radlinského ulici. Žalovaný bol ich klientom, požiadal o úver v banke. Úver mu bol schválený, pričom po nejakom čase sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok. Mali viacero takýchto problematických klientov, ktorých im odporučili isté osoby. Boli traja takíto ľudia, ktorí im pomáhali pri sprostredkovaní klientov, niektorí z týchto klientov sa neskôr ukázali ako problematickí. Žalovaného mohla odporučiť jedna z týchto osôb - L., Y., P.. Tieto osoby neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu s bankou, za sprostredkovanie nedostávali žiadne provízie, niektoré z nich boli klientmi banky. Úver v banke čerpal aj V. L., konkrétne účelový spotrebiteľský úver vo výške 600.000,- Sk. Pokiaľ bola svedkyňa v banke, pán L. tento úver splácal. Svedkyňa odišla z banky v roku 2004. Svedkyňa nevedela presne uviesť spôsob sprostredkovania úveru žalovanému, postup pri každej z vyššie uvedených troch osôb bol iný, ale všetky tieto tri osoby priniesli papiere na schválenie úveru, napr. výplatné pásky. Skutočnosti uvedené v týchto dokumentoch boli spätne telefonicky overované. Na základe doručených dokladov o príjme a dokladov totožnosti sa zadali údaje do počítača, na vyhodnotenie úveru bol nejaký program, ktorý to vyhodnocoval. Po vyhodnotení, ak bol žiadateľ schválený, pripravila sa dokumentácia k úveru a kontaktoval sa klient, s ktorým sa dohodol termín kedy a kde môže prísť podpísať zmluvu. V dohodnutom termíne boli papiere pripravené, klient si ich mohol preštudovať a pracovník banky prešiel náležitosti, otvoril sa mu úverový účet, bol oboznámený so splátkami a došlo k podpisu zmluvy. Okrem zmluvy sa podpisovali aj iné dokumenty, svedkyňa si to už presne nepamätala, jednalo sa o mieru úrokovej sadzby, otvorenie účtu, podpisový vzor, splátkový kalendár, výšku splátok. Pri spotrebnom úvere musela byť predložená faktúra a prostriedky neboli uhradené v hotovosti klientovi, ale boli poslané na úhradu faktúry. Svedkyňa si spomenula, že zmluvy v ČSOB sa museli prepracovať a znovu podpísať, keď banka nabiehala na nový systém, došlo vtedy k tzv. prečíslovaniu klientov, takže dochádzalo k opätovnému podpisu zmlúv s existujúcimi klientmi. Všetky zmluvy podpisovala ona ako riaditeľka spolu s ďalším zamestnancom pobočky. Podpisy na úverovej zmluve zo dňa 11.12.2002 a na úverovej zmluve zo dňa 11.08.2003 sú jej podpisy.
15. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/29/2007 súd zistil, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/29/2007 zo dňa 30.03.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/87/2012 zo dňa 02.10.2012 uznaný vinným zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 9 ods. 2, § 250a ods. 1, ods. 3 zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že „dňa 11.12.2002 v bližšie nezistenom čase v ČSOB a.s., pobočka zahraničnej banky v SR, Michalská 18, Bratislava, pobočka Radlinského 10, Bratislava, bola predložená žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 400.000,- Sk, pričom na tejto žiadosti bolo uvedené, že K. L. je zamestnaný v spoločnosti PC J., s.r.o., K. dolina, ako manažér a bol na nej uvedený aj čistý mesačný príjem K. L. zo závislej činnosti vo výške 65.720,- Sk a tiež k žiadosti bolo priložené potvrdenie zo 04.12.2002 podľa ktorého je zamestnaný v spoločnosti Prompt s.r.o., Ružová dolina ako riaditeľ predaja s priemerným čistým mesačným príjmom za posledné tri mesiace vo výške 88.720,- Sk, následne v ten istý deň v bližšie nezistenom čase v uvedenej pobočke banky uzatvoril Zmluvu o spotrebnom úvere č. L ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebného úveru vo výške 400.000,- Sk, pričom v zmysle faktúry č. XXXX/XXXX z 5.12.2002 vystavenej spoločnosťou U. and H. s.r.o. Y. XX, L., ktorá faktúra bola doložená k úverovej zmluve, boli finančné prostriedky z predmetného úveru vo výške 400.000,- Sk bezhotovostne prevedené na účet č. XXXX-XXX/XXXX, ktorý mal byť účtom uvedenej spoločnosti pričom o to, aby uzavrel úverovú zmluvu v uvedenej pobočke banky, K. L. v bližšie nezistenom čase pred dňom 11.12.2002 požiadal jeho
známy V. Bajzík s tým, že všetky potrebné náležitosti k žiadosti o úver pripraví sám V. L. a taktiež, že predmetný úver je pre V. L. a ten si bude predmetný úver aj splácať, s čím K. L. súhlasil, a za týmto účelom poskytol V. L. v bližšie nezistenom čase na parkovisku pred A. v L. fotokópiu svojho občianskeho preukazu a karty poistenca zdravotnej poisťovne a tiež faktúru na zálohy a spotrebu elektrickej energie za obdobie XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX a Platobný doklad SIPO II za obdobie mesiac 11/2002, ako doklady, že riadne platí svoje účty, po poskytnutí uvedených dokladov V. L. pripravil pre K. L. vyššie uvedené sfalšované potvrdenie o zamestnaní v spol. PC-J., s.r.o., K. dolina, L. a faktúru č. XXXX/XXXX zo dňa 05.12.2002 vystavenú spoločnosťou U. and H., s.r.o., Y. XX, L. a následne v bližšie nezistenom čase doposiaľ nezisteným spôsobom V. L. tieto sfalšované doklady spolu s fotokópiou občianskeho preukazu a karty poistenca zdravotnej poisťovne K. L. a tiež faktúrou na zálohu za spotrebu elektrickej energie za obdobie XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX a Platobný doklad SIPO II za obdobie mesiac 11/2002 -oba doklady K. L. doručil do uvedenej pobočky banky a následne v bližšie nezistenom čase na presne nezistenom mieste nezisteným spôsobom sa s K. L. dohodli, že dňa 11.12.2002 ráno sa stretnú pred uvedenou pobočkou ČSOB a.s. na Radlinského 10 v Bratislave a tu v uvedenej pobočke banky K. L. uzatvoril predmetnú zmluvu o úvere, čím svojim konaním poškodenej O. a.s., pobočka zahraničnej banky v SR, L. spôsobili škodu vo výške 400.000,- Sk“. Zo znaleckého posudku č. 53/2006 zo dňa 15.08.2006, vypracovaného znalcom H.. H. F. v rámci trestného konania, súd zistil, že žalovaný vlastnoručne podpísal nasledovné dokumenty: zmluva o spotrebnom úvere zo dňa 11.12.2002, dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluva o bežnom účte, podpisové vzory a žiadosť o čerpanie spotrebiteľského úveru. Naopak zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.08.2003 žalovaný nepodpísal. Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru znalec neskúmal, pretože tento dokument „je neskúmateľný vzhľadom k jeho druhovej odlišnosti, alebo že je vykonštruovaný“.
16. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu (bankou Československá obchodní banka, a.s.) uzatvoril dňa 11.12.2002 zmluvu o spotrebnom úvere č. L V tejto súvislosti žalovaný taktiež uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXX/XXXX, taktiež vlastnoručne podpísal žiadosť o čerpanie spotrebiteľského úveru, podpisové vzory a dohodu o zrážkach zo mzdy. Naopak žalovaný pravdepodobne nepodpísal žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru a zmluvu o O. spotrebiteľskom úvere č. L zo dňa XX.XX.XXXX. Tieto skutočnosti má súd preukázané zo znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní vedenom proti žalovanému. Naopak súd neuveril hrubo zavádzajúcim a účelovým tvrdeniam žalovaného o tom, že v zime 2002 v pobočke ČSOB nebol, že nepodpisoval žiadne zmluvy, ale len jeden dokument, a to až v lete 2003, a že si po celý čas myslel, že sa jedná o úver len vo výške 40.000,- Sk. Žalovaný aj na pojednávaní potvrdil, že mu na jeho adresu trvalého pobytu boli pravidelne zasielané výpisy z účtov, žalovaný mal teda prehľad o výške predmetného úveru aj o jeho splácaní.
V zmluve o spotrebnom úvere č. L zo dňa XX.XX.XXXX ani v žiadosti o čerpanie spotrebiteľského úveru zo dňa XX.XX.XXXX nebolo vyslovene uvedené, akým spôsobom má byť predmetný úver poskytnutý, či na účet žalovaného alebo na iný účet. V predmetnej zmluve o spotrebnom úvere sa len uvádza, že banka poskytuje klientovi účelový úver na rekonštrukciu/modernizáciu domu.
Za sporné, resp. nepreukázané považuje súd skutkové tvrdenia ohľadom toho, kto sfalšoval a následne predložil banke ostatné dokumenty potrebné na poskytnutie úveru, predovšetkým potvrdenie o príjme zo dňa XX.XX.XXXX vystavené spoločnosťou PC J., s.r.o. a fiktívnu faktúru č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Aj vzhľadom na výsledky trestného konania súd považuje za pravdepodobné, že tieto dokumenty zaobstaral a banke predložil V. L. (napr. faktúra č. XXXX/XXXX bola vystavená spoločnosťou U. and H. s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom v minulosti bol V. L.), avšak tieto tvorili súčasť úverovej dokumentácie, teda žalovaný o nich musel mať prinajmenšom vedomosť.
V ten istý deň, ako boli podpísané zmluvné dokumenty, bol bankou prijatý taktiež príkaz na úhradu sumy vo výške 400.000,- Sk zo dňa 11.12.2002 na bankový účet č. ú. XXXX-XXX/XXXX (ktorého majiteľom bol V. L.). Tento príkaz však pravdepodobne nebol bankou zrealizovaný. Tento príkaz prikazoval čerpanie úveru z vnútrobankového účtu O. č. XXXXXXXX/XXXX na účet klienta v inom peňažnom ústave. Predmetný príkaz bol podpísaný zodpovednými zamestnancami O., ktorí mali právo disponovať s
účtom č. XXXXXXXX/XXXX. Tieto skutočnosti vyplývajú nielen z tvrdení žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu), ale tiež z výpisu z účtu žalovaného č. XXXXXXX/XXXX.
Čerpanie nakoniec prebehlo na bežný účet žalovaného č. XXXXXXX/XXXX, pričom na tento účet žalovaného bola dňa XX.XX.XXXX načerpaná suma 400.000,- Sk. Následne bol zo strany žalobcu (jeho právneho predchodcu) inkasovaný poplatok za poskytnutie úveru v celkovej výške 3.500,- Sk, pričom z predloženého výpisu z bankového účtu vyplýva, že ku dňu 11.12.2002 predstavoval zostatok na bankovom účte sumu 396.500,- Sk. Následne na základe príkazu na úhradu bola dňa 12.12.2002 prevedená suma 396.000,- Sk na bankový účet č. XXXXXXX/XXXX vedený v P. L. R. a.s., pričom po vykonanej transakcii predstavoval zostatok na bankovom účte sumu 500,- Sk (t.j. minimálny zostatok na bankovom účte). Majiteľom bankového účtu v P. L. R. a.s. č. XXXXXXX/XXXX bol V. L. - L., A.: XX XXX XXX. Následne dňa 16.12.2002 celú sumu vo výške 396.000,- Sk v hotovosti vybral V. L. ako majiteľ predmetného účtu. Za sporné, resp. nepreukázané považuje súd skutočnosť, kto zadal príkaz na prevod predmetnej sumy z bankového účtu žalovaného na bankový účet V. L., faktom však je, že majiteľom predmetného účtu bol žalovaný, žalovaný tiež podpísal podpisové vzory a mal plné dispozičné právo k predmetnému účtu. Uvedené skutočnosti vyplývajú z výpisu z účtu žalovaného č. XXXXXXX/XXXX, z odpovede na žiadosť zo dňa 02.06.2006 vystavenej bankou P. L. R. a.s. a z dokladu P. L. R. a.s. o výbere v hotovosti zo dňa 16.12.2002.
Predmetný úver bol následne splácaný až do mesiaca november/decembra 2014, pričom splátky boli strhávané automaticky vždy k 11. dňu v mesiaci. Peniaze na účet pravidelne vkladal V. L., keďže celý úver bol krátko po jeho poskytnutí prevedený na iný účet (V. L. v P. L. R. a.s.) a na účte v O. tak nezostali žiadne peniaze na splátky úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva z výpisu z účtu žalovaného č. XXXXXXX/ XXXX. Iné pohyby na tomto účte robené neboli. Uvedené teda korešponduje s tvrdením žalovaného, že on s týmto účtom žiadnym spôsobom nenakladal, ale naopak s ním nakladal V. L..
Vzhľadom na omeškanie so splátkami úveru právny predchodca žalobcu písomným oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 12.04.2005 žalovanému oznámil, že vyhlasuje celú svoju pohľadávku z predmetného úverového vzťahu za splatnú ku dňu 11.04.2005. Zároveň žalovaného vyzval, aby zaplatil celú zvyšnú čiastku, ktorá ku dňu 12.04.2004 predstavuje sumu vo výške 330.818,12 Sk. Uvedené vyplýva z predmetného oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 12.04.2005.
17. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 40a vety prvej a druhej zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2012 banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 24.11.2004 typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 879f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (t.j. pred 01.04.2004) sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Súd právne posúdil žalobný návrh a zistený skutkový stav, pričom dospel k záveru, že žalobcom uplatnený žalobný návrh je dôvodný len sčasti, a vo zvyšku žalobu zamietol.
19. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Súd mal preukázané, že Československá obchodná banka, a.s. s účinnosťou ku dňu 01.01.2008 prevzala všetky práva a povinnosti Československej obchodní banky, a.s., pobočky zahraničnej banky v SR. Rovnako má súd preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok č. X-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola predmetná pohľadávka postúpená na súčasného žalobcu - spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je teda podľa názoru súdu daná.
20. Súd následne zisťoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola platne uzavretá zmluva o spotrebnom úvere č. L zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol úver vo výške 400.000,- Sk. Súd považuje túto zmluvu za platný právny úkon. Táto zmluva je dostatočne určitá a zrozumiteľná, obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere a prinajmenšom zo strany banky bola urobená slobodne a vážne. Pokiaľ žalovaný konal (či už sám alebo v súčinnosti s tretími osobami) s úmyslom vyvolať u právneho predchodcu žalobcu omyl s cieľom obohatiť sa na jeho úkor, nespôsobuje takéto konanie žalovaného absolútnu neplatnosť zmluvy, ale v súlade s § 49a v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka len jej relatívnu neplatnosť, ktorej by sa mohla dovolávať len druhá zmluvná strana, teda právny predchodca žalobcu. Zmluva o úvere nie je reálny kontrakt, na jej vznik sa teda nevyžaduje faktické poskytnutie úverových prostriedkov, ale kontrakt konsenzuálny, k jej vzniku teda dochádza už zavŕšeným prejavom vôle oboch zmluvných strán (t.j. podpisom zmluvy o úvere). Rovnako tak súd považuje za platný právny úkon zmluvu o bežnom účte zo dňa 11.12.2002. Súd naopak právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným neposudzoval podľa ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.08.2003, pretože zo znaleckého dokazovania vyplýva, že žalovaný túto zmluvu nepodpísal. Súd však túto skutočnosť nepovažoval za podstatnú, keďže k jej údajnému uzavretiu malo dôjsť až s odstupom času po uzavretí prvej zmluvy o spotrebnom úvere, teda v čase, keď už bol predmetný úver dávno vyčerpaný. Navyše v konaní bolo preukázané (svedeckou výpoveďou A.. C. F.), že sa zo strany banky jednalo len o technickú záležitosť v súvislosti so zavádzaním nového systému banky. Rovnako tak súd neprihliadal na žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorú žalovaný taktiež s najväčšou pravdepodobnosťou nepodpísal. Z právneho hľadiska sa však jedná o nepodstatný dokument, ktorý k platnému uzavretiu zmluvy o úvere nie je potrebný.
21. Na základe takto platne uzavretej zmluvy o spotrebnom úvere následne právny predchodca žalovanému poskytol úver v celkovej výške 400.000,- Sk, a to takým spôsobom, že ho previedol na bežný účet žalovaného č. XXXXXXX/XXXX. Uvedený postup nebol v rozpore ani so zmluvou o spotrebnom úvere, ani so žiadosťou o čerpanie spotrebiteľského úveru. Ani v jednom z týchto dokumentov nebolo uvedené, že by mal byť úver poskytnutý priamo na iný účet (resp. na konkrétny bankový účet), v zmluve o spotrebnom úvere je len uvedené, že úver sa poskytuje ako účelový na rekonštrukciu/ modernizáciu domu. V žiadosti o čerpanie spotrebiteľského úveru nie je uvedený spôsob požadovaného čerpania. V zmysle bodu 3.3. Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery pred čerpaním úveru predkladá klient banke dokumenty, ktoré dokladajú čerpanie úveru v súlade s dohodnutým účelom a
ak v zmluve nie je presne dohodnutý spôsob čerpania úveru, žiadosť o čerpanie úveru na formulári banky, ktorý zároveň predstavuje príkaz klienta na prevod peňažných prostriedkov. Banka síce mala možnosť neúplnú žiadosť o čerpanie úveru odmietnuť, právny predchodca žalobcu však túto možnosť nevyužil a finančné prostriedky previedol na bežný účet žalovaného. Je pritom nepochybné, že na poskytnutie (čerpanie) úveru boli splnené všetky podmienky: žalovaný podpísal zmluvu o spotrebnom úvere a zmluvu o bežnom účte (a s tým súvisiace dokumenty ako podpisový vzor a dohodu o zrážkach zo mzdy), podpísal žiadosť o čerpanie spotrebiteľského úveru a prinajmenšom s jeho vedomím boli banke predložené ostatné potrebné dokumenty (potvrdenie o príjme, faktúra za rekonštrukciu).
22. Pripísaním úverovej sumy na bežný účet žalovaného si banka splnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy o spotrebnom úvere, teda poskytnúť žalovanému úver v dohodnutej výške. V zmysle bodu 4. zmluvy o bežnom účte zmluvné strany berú na vedomie, že s peňažnými prostriedkami na účte sú oprávnené disponovať len osoby, ktorých podpisy sú uvedené na formulári podpisových vzorov. V zmysle predmetného formuláru - podpisové vzory (tento formulár tvorí súčasť znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného v trestnom konaní) bol žalovaný jedinou osobou oprávnenou disponovať s prostriedkami na účte (disponentom). Aj keď sa v tomto konaní (a ani v trestnom konaní) nepodarilo preukázať, či to bol žalovaný, kto zadal príkaz, na základe ktorého boli úverové prostriedky prevedené na účet V. L., alebo žalovaný len poskytol svoje dispozičné oprávnenia tretej osobe, táto skutočnosť nie je pre vec samú podstatná, pretože banka svoju povinnosť splnila už pripísaním úverových prostriedkov na bežný účet žalovaného. Žalovaný je svojprávna dospelá osoba, ktorá musí niesť plnú zodpovednosť za svoje konanie. Pokiaľ žalovaný dobrovoľne „odovzdal“ poskytnuté úverové prostriedky tretej osobe, je to jeho vlastná záležitosť, resp. je to vzťah medzi ním a touto treťou osobou, ktorý nemôže zasahovať do úverového vzťahu medzi bankou a žalovaným. Na základe vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, že žalovaný je v prejednávanej veci pasívne vecne legitimovaný. Na uvedených skutočnostiach nemení nič ani fakt, že na predmetný bežný účet následne vkladal peniaze v pravidelných intervaloch V. L., čím fakticky splácal predmetný úver.
23. Žalovaný na seba podpisom zmluvy o spotrebnom úvere prevzal záväzok uhradiť pôvodnému žalobcovi poskytnutý úver v zmysle dohodnutých podmienok. Pôvodný žalobca si svoj záväzok poskytnúť úver v dohodnutej výške splnil riadne a včas, čím mu vznikol nárok na vrátenie poskytnutého úveru v dohodnutých splátkach a zároveň nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej odmeny (zmluvných úrokov). Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojich záväzkov, pôvodný veriteľ vyhlásil v súlade s bodom 9. Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery celú svoju pohľadávku za splatnú dňom 11.04.2005.
24. Súd preto následne pristúpil k ustáleniu výšky žalovanej pohľadávky. Napriek tomu, že v predmetnej veci sa jedná o zmluvu o úvere, teda o tzv. absolútny obchod, navyše uzavretý ešte v roku 2002, nazeral súd na tento zmluvný vzťah ako na spotrebiteľský vzťah. Pri tom sa riadil nasledovnými úvahami: V zmysle § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa v predmetnej veci nepochybne jedná o tzv. typovú zmluvu, ktoré nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 20/2009 zo dňa 25.01.2011). V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že so vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až § 60). V zmysle prechodných ustanovení (§ 879f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka) sa spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (t.j. pred 01.04.2004) musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 Občianskeho zákonníka do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak sa po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákonu stanú neplatnými. V zmysle § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. "neprijateľná podmienka"), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015). Predmetná zmluva o spotrebnom úvere je taktiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
25. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nárok žalobcu na úroky z omeškania (ktoré v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavujú príslušenstvo pohľadávky) zo zmluvných úrokov (ktoré rovnako predstavujú príslušenstvo pohľadávky) nemá oporu v zákone. Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník totiž neustanovujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny (že k nej podľa dohody účastníkov budú pričítané ako civilné plody peňazí / fructus civiles/), a následne tak právo veriteľa požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil aj úroky z omeškania (porovnaj rozsudok Veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24.03.2004, publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Českej republiky pod R 5/2006, rovnako rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 2041/2008 zo dňa 22.07.2010). Predmetná zmluva o spotrebnom úvere však takéto ustanovenie neobsahovala, preto žalobca nemá nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov. Aj keby však táto zmluva podobné ustanovenie obsahovala, bola by otázna jeho platnosť, keďže takéto ustanovenie by predstavovalo neprípustné odchýlenie sa od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a bolo by z toho dôvodu neplatné.
26. Žalobca si tiež uplatnil zmluvné úroky aj za čas po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (dňa 11.04.2005), čo je rovnako neprípustné. Dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Niet kogentnej úpravy o zmluvných úrokoch popri úrokoch z omeškania. Dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy, ktorá je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 190/2014 zo dňa 30.06.2015). Preto žalobca nemá nárok na zmluvný úrok za obdobie odo dňa vyhlásenia (predčasnej) splatnosti celej pohľadávky, teda odo dňa 11.04.2005.
27. Predmetná zmluva o spotrebnom úvere ani Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery neobsahuje ustanovenie, ktoré by určovalo konkrétnu výšku úrokov z omeškania. Zmluva o spotrebnom úvere len ustanovuje, že úrok z omeškania sa rovná rozdielu medzi bankou aktuálne vyhlasovanou debetnou úrokovou sadzbou a úrokovou sadzbou dohodnutou za poskytnutý úver. Z takéhoto ustanovenia však nie je možné určiť konkrétnu výšku úroku z omeškania. Takisto zmluva o bežnom účte neobsahuje ustanovenie o výške úroku z omeškania. Súd preto pri oboch zmluvných vzťahoch vychádzal z občianskoprávnej úpravy úrokov z omeškania, pričom ku dňu splatnosti pohľadávky (ku dňu 11.04.2005) bol zákonný úrok z omeškania vo výške 6 % ročne.
28. Súd pri ustálení výšky žalovanej pohľadávky vychádzal z vyčíslenia pohľadávky žalobcom (č.l. 146 a č.l. 257), ktoré žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, súd ho preto v súlade s § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) považuje za nesporné. Z tohto vyčíslenia vyplýva, že ku dňu 11.04.2005 nesplatená istina zo zmluvy o spotrebnom úvere predstavovala sumu vo výške 10.371,05 eura a zo zmluvy o bežnom účte sumu vo výške 26,80 eura (debetný zostatok), spolu vo výške 10.397,85 eura. Z týchto súm má žalobca zároveň nárok na
zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 6 % ročne odo dňa 11.09.2006 až do zaplatenia, resp. odo dňa 01.07.2006 až do zaplatenia.
29. Žalobca si v žalobe ďalej uplatnil nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 12 % ročne až do dňa 10.09.2006 v celkovej výške 2.281,89 eura. Keďže však žalobca do tejto sumy zarátal aj zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti dňa 11.04.2005, na ktorý podľa názoru súdu nemá nárok, priznal mu súd nárok na zaplatenie zmluvného úroku len za obdobie do dňa splatnosti, t.j. do dňa 11.04.2005 v celkovej výške 518,84 eura a vo zvyšku (1.763,05 eura) žalobu zamietol.
30. Žalobca si v žalobe ďalej uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 2.543,14 eura. Keďže však tento úrok z omeškania bol sčasti uplatnený v rozpore so zákonom (vo výške 8,25 % ročne a navyše aj zo zmluvných úrokov), nie je možné určiť, aká časť z tejto sumy je oprávnená a aká je uplatnená v rozpore so zákonom. Súd preto žalobu žalobcu v tejto časti ako neurčitú a nepreukázanú zamietol.
31. Žalobca si žalobou uplatnil tiež nárok na zaplatenie zmluvných poplatkov vo výške 19,92 eura. Tieto poplatky však neboli žiadnym spôsobom bližšie špecifikované ani preukázané, cenník poplatkov nie je súčasťou zmlúv, obchodných podmienok a ani nebol k žalobnému návrhu priložený, súd preto žalobu v tejto časti ako nepreukázanú zamietol.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech, a to v rozsahu 71,62 % uplatneného nároku (vypočítaný ako rozdiel medzi uplatneným nárokom - suma vo výške 15.242,80 eura - a priznaným nárokom - suma vo výške 10.916,69 eura). Žalovaný mal potom úspech v rozsahu 28,38 % (pomer nepriznaného nároku - suma vo výške 4.326,11 eura - k uplatnenému nároku - suma vo výške 15.242,80 eura). Odrátaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu v pomere 43,24 %. Súd preto rozhodol tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 43,24 %, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.