Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/74/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O.BOX 205 proti žalovanému R.I.ar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, W., štátnemu občanovi SR, právne zastúpený: R.. Jiří Choutka, advokát, Štúrovo námestie 121, Trenčín, o zaplatenie 765,59 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca Consumer finance holding, a.s. žalobou podanou dňa X.XX.XXXX požiadal súd, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,X% ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia. V žalobe uviedol, že poskytol žalovanému na základe zmluvy o pôžičke ev. č. D. zo dňa XX.X.XXXX pôžičku v sume X.XXX X.. Pôžičku sa žalovaný zaviazal veriteľovi splatiť v XX mesačných splátkach po XXX,XX Eur. Žalovaný do podania žaloby uhradil len sumu X.XXX,XX Eur. Žalovaný svoj záväzok splácať pôžičku riadne a včas porušil, preto žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX

- predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Dlh žalovaný dobrovoľne nesplnil, preto sa žalobca obrátil na súd. Žalobca si neuplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v prehľade splátok a úhrad a ani náklady na vymáhanie pohľadávky.

2. Proti vydanému platobnému rozkazu, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené, podal v zákonnej lehote žalovaný odpor s vecným odôvodnením. Uviedol v ňom, že voči žalobcovi mal v minulosti finančné záväzky, ktoré však vyrovnal a nie je si vedomý žiadneho dlhu voči žalobcovi. Žalovaný zmluvu o pôžičke ev. č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX neuzatvoril, túto zmluvu žalovaný nepodpísal, podpis na zmluve nie je vlastnoručným podpisom žalovaného. Predžalobnú upomienku zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný prevzal, ale považoval ju za omyl, keďže žiaden dlh voči žalobcovi nemal, a preto na ňu nereagoval.

3. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku proti žalovanému obchodnej spoločnosti K. Justitia Slovakia s.r.o., a navrhol pripustiť zmenu účastníka na strane žalobcu, a preto súd uznesením č.k. 20Csp 74/2016-38 zo dňa 25.5.2017 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

4. Súd vec prejednal podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu s tým, že strany neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o pôžičke ev. č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, všeobecných obchodných podmienok, listu zo dňa XX.XX.XXXX - predžalobnej upomienky, fotokópie doručenky od žalovaného, prehľadu splátok a úhrad ohľadom zmluvy o pôžičke, odporu žalovaného zo dňa XX.X.XXXX, návrhu na zmenu žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, oznámenia zo dňa XX.X.XXXX o postúpení pohľadávky, poštového podacieho hárku, podania žalobcu zo dňa X.XX.XXXX, výpočtu C., výpisu z registra finančných agentov a finančných poradcov, a zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Dňa XX.X.XXXX uzavrel Consumer finance holding, a.s., ako veriteľ prostredníctvom sprostredkovateľa C. Q. so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o bezúčelovej pôžičke ev. č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške X.XXX Eur žalovanému s tým, že žalovanému zo zmluvy vyplýval záväzok uhradiť veriteľovi XX mesačných splátok pôžičky po XXX,XX Eur, teda celkovú sumu pôžičky vo výške 3.996 Eur. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 33,44%, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 33,44%, priemerná hodnota RPMN vo výške 21,06%, celkové náklady spotrebiteľa vo výške 3.996 Eur. V zmluve chýbajú údaje o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov, iných poplatkov a termín konečnej splatnosti je vymedzený: 5/2014. V spodnej časti zmluvy o pôžičke je ustanovenie o tom, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sú všeobecné obchodné podmienky /ďalej len „VOP“/.

7. Podľa bodu 6.1. VOP platných od XX.X.XXXX je klient povinný splácať riadne a včas pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve alebo podmienkach alebo VOP. V zmysle bodu 6.2. VOP pokiaľ nie je v zmluve, VOP alebo podmienkach, splátkovom kalendári stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v mesiaci. Podľa bodu 6.3. VOP v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Podľa bodu 6.4. VOP prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. V bode 11.2. VOP je uvedené, že spoločnosť je oprávnená požadovať od dlžníka pokutu v prípade, ak sa dlžník dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30. deň po dobe splatnosti je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky a v tento deň sa stáva pokuta aj splatnou. Podľa bodu 11.3. VOP v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorý je splatný na výzvu spoločnosti. V bode 12.2 VOP je stanovené, že klient a spoločnosť sú oprávnení zmluvu vypovedať kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Podľa bodu 13.2. VOP posledná veta Pre doručovanie písomností poštou platí, že sa považujú za doručené klientovi alebo povinnému piatym dňom po dni , keď bola písomnosť podľa údajov spoločnosti daná na prepravu.

8. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve o pôžičke súd zistil, že právny predchodca žalobcu predpísal žalovanému 18 mesačných splátok po XXX,XX X. zročných od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX splátku v sume XXX,XX X.. Z položky T._V - pokuta za vypovedanie zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva , že veriteľ zaevidoval k tomu dátumu vypovedanie zmluvy o pôžičke, pričom po tejto položke sa pôvodný neuhradený zostatok pôžičky XXX,XX X. zvýšil o sumu XXX,XX X. na sumu X.XXX,XX X.. A. uhradil veriteľovi X splátok po XXX,XX X. v dňoch XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, X.XX.XXXX, X splátky po XXX X. v dňoch XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, X splátky po XXX X. v dňoch XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, X splátky po XXX,XX X. v dňoch XX.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, sumu XXX X. dňa XX.X.XXXX, sumu XXX,XX X. dňa XX.X.XXXX, teda celkovú sumu X.XXX,XX X.. Z prehľadu ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému za nezaplatené splátky pokutu vo výške XXX,XX Eur.

9. Predžalobnou upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX Consumer finance holding, a.s., vyzval žalovaného k úhrade nesplatenej pôžičky v sume X.XXX,XX Eur v lehote X dní od doručenia upomienky na označený účet pod následkom podania žaloby na súd. Z fotokópie doručenky vyplýva, že upomienka bola žalovanému poštou doručená dňa X.XX.XXXX

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že predmetná zmluva o pôžičke je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č. XXX/XXXX Z.z. a táto zmluva nemá obligatórne náležitosti. Konkrétne v nej chýba miesto podnikania resp. adresa trvalého pobytu sprostredkovateľa s tým, že právny zástupca žalovaného zistil, že pod evidenčným číslom sprostredkovateľa č. XXXXX uvedeným v zmluve o pôžičke

je v registri finančných agentov a finančných poradcov evidovaná úplne iná osoba R. U.. V zmluve ďalej chýba povinný údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená iba výška splátky, avšak nie je rozčlenené koľko zo splátky pripadá na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov nesprávne na neprospech žalovaného vo výške XX,XX %, keďže po zadaní údajov do kalkulačky na výpočet RPMN dostupnej na internete na portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa Ministerstva financií SR, a to úveru vo výške 3.000 Eur, výšky mesačnej splátky 166,50 Eur a počtu splátok 24 správna výška RPMN predstavuje 33,18 %. S poukazom na tieto skutočnosti je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Ak bol teda žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000 Eur a z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný veriteľovi uhradil 3.377,85 Eur je zrejmé, že zaplatil veriteľovi viac než bol povinný a nemá žiaden dlh voči žalobcovi.

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. b/, f/, j/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. b/ obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/, Zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak písm. a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, písm. b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 1.5.2014 Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia peňažného plnenia, teda aby súd žalovanému uložil súd splniť povinnosť zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX. Žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že nemá voči žalobcovi žalovaný dlh a že predmetnú zmluvu o pôžičke nepodpísal. Na preukázanie svojho tvrdenia nenavrhol žalovaný vykonať žiaden dôkaz. Na konštatovanie toho, či podpis na zmluve o pôžičke je vlastnoručným podpisom žalovaného sú potrebné odborné znalosti, no žalovaný ani žalobca nenavrhli vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva. Preto mal súd za to, že žalovaný nepreukázal, že zmluvu nepodpísal. Navyše v prehľade splátok a úhrad ohľadom predmetnej zmluvy o pôžičke sú zaevidované aj úhrady niektorých splátok pôžičky podľa predmetnej zmluvy o pôžičke, čo nenasvedčuje tvrdeniu žalovaného, že zmluvu nepodpísal, pretože pokiaľ by žalovaný zmluvu o pôžičke neuzavrel, nehradil by veriteľovi splátky úveru vo výške podľa tejto zmluvy. Súd uzavrel, že zmluva o úvere bola uzavretá platne medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Napokon na pojednávaní už aj právny predchodca žalovaného zvolil inú procesnú obranu proti uplatnenému nároku, podľa ktorej pre absenciu zákonných náležitostí predmetnej zmluvy, je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.

13. Z vykonaného dokazovania teda súd ustálil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej v zmysle § 657 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi pôžičku v sume 3.000 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi spolu s úrokmi, a to zaplatením 24 mesačných splátok po 166,50 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný obsah zmluvy a všeobecných obchodných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu vzorový text zmluvy, všeobecných obchodných podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní tovarov iným spotrebiteľom. Žalovanému poskytol pôžičku veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jeho označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou trvalého pobytu. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom opak žalobca netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy o pôžičke, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými preukázateľne nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX, čo bolo preukázané z oznámenia pôvodného veriteľa zo dňa XX.X.XXXX o postúpení pohľadávky adresovaného žalovanému poštou, ako vyplýva z podacieho hárku.

15. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo zistené, že zmluva bola uzatváraná prostredníctvom sprostredkovateľa, teda finančného agenta, ktorý však do zmluvy neuviedol miesto podnikania, resp. adresu svojho pobytu, čo je nevyhnutná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd ďalej zistil, že zmluva neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. V tomto smere súd považuje za nedostatočný údaj v zmluve o termíne konečnej splatnosti vymedzený 5/2014. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v zmluve uvedené. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume / deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Nie je postačujúce pokiaľ sa termín splatnosti dá vyvodiť z iných ustanovení zmluvy a VOP. Povinnosť uvádzať túto obligatórnu náležitosť zmluvy bola súdmi už viackrát judikovaná (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.3.2016). V zmluve absentujú aj údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky a počet splátok, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Literu zákona v tomto smere nenapĺňa ani ustanovenie bodu 6.3. VOP, podľa ktorého v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Zákon jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa 12.3.2013, sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/816/2014 zo dňa 21.1.2015, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014 zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 1.12.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014, rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/36/2017, 6Co/551/2016, 4Co/263/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 23Co 263/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/172/2016 zo dňa 24.5.2016). Súd sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania.

16. Súdu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Birovej, ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že 1. Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že :- Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči,- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.

2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. 3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. V článku 10 ods. 2 písm. c/ Smernice je stanovené, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o úvere, no podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať nie len dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Kým článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice stanovuje, že Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pri tejto rozdielnej úprave vnútroštátneho práva a Smernice súd skúmal, či do úvahy prichádza priamy účinok smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie (prípady Marshall,C-152/84, Faccini Dori, C-91/92 a Pfeiffer, C-397/01). Priame použitie smernice je teda neprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného výkladu zákona, teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice. Cieľom eurokonformného výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového, logického ale aj teleologického výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010 Z.z. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č. 129/2010 Z.z. schválil v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nadobudli účinnosť 11.6.2010, a súdy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade absencie vymedzených zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom v priamom rozpore so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1, 2 CSP. Aj súdny dvor spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva má určité obmedzenia. Povinnosť vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ na výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008, Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483, bod 100, a Dominguez). Z týchto dôvodov už Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/92/2017-63 zo dňa 20.9.2017 tiež uzavrel, že napriek rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15, po konštatovaní neprípustnosti priameho účinku Smernice v spore medzi jednotlivcami a aj po zohľadnení eurokonformného výkladu, súd nemôže tolerovať absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré predpisuje zákon č. 129/2010 Z.z. a z toho dôvodu je treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

17. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahu úveru. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyložil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 zákona. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z., jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text zmluvných ustanovení a spotrebiteľ je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia dôslednej a účinnej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v písomnej forme obsahovať stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý zodpovedá za to, že zmluva má zákonne náležitosti nasledujú pre neho primerané a odrádzajúce sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K rovnakému záveru dospeli aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/31/2016 zo dňa 18.2.2016 a Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/363/2016-115 zo dňa 19.4.2017.

18. Keďže predmetný spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca od žalovaného nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky, ktoré boli v zmluve dojednané. Žalobca má nárok na vrátenie istiny pôžičky. Zo zhodných tvrdení strán bolo ustálené, že žalovanému boli na základe predmetnej zmluvy poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3.000 Eur, pričom súd mal z predloženého prehľadu splátok a úhrad preukázané, že žalovaný uhradil veriteľovi titulom pôžičky sumu 3.377,85 Eur, teda viac, ako bol povinný, a preto nemá žalovaný voči žalobcovi žiaden nesplatený dlh. Keďže úver sa pre absenciu vyššie uvedených náležitostí považuje za bez úročný a bez poplatkov, bolo by nadbytočné, aby súd skúmal, či RPMN bola uvedená v zmluve v správnej výške, ktorú skutočnosť tiež namietal právny zástupca žalovaného.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd výrokom I. žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

21. Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, a preto podľa § 255 ods. 1 vzniklo úspešnému žalovanému proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% , o čom súd rozhodol výrokom II. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.