Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-525-2017.pdf
PDF · 96.64 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-3Er/525/2017
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, IČO: 36 613 843 proti povinnej: E. Z.,nar. XX.XX.XXXX, L. T. XXXX/X, XXX XX S., zast. JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka, Madačova 7, 034 01 Ružomberok, v konaní pre vymoženie sumy 325,52 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd námietky povinnej proti exekúcii a proti trovám exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného sa dňa 08.03.2017 začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom v Bratislave spis. zn. SRSAspA XXXXX/XX zo dňa 22.06.2016.
2. Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 05.05.2017 pod číslom XXXX*XXXXXX súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava.
3. Dňa 12.07.2017 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu námietky povinnej proti exekúcii a proti trovám exekúcie, nakoľko podľa jej vyjadrenia sú dané dôvody na vyhlásenie tejto exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie s tým, že exekúcia je vedená na základe nespôsobilého exekučného titulu, ktorý navyše priznáva zákonom nedovolené plnenie a bol vydaný jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. O tom ako konanie prebiehalo nemá povinná žiadnu vedomosť. Povinná poukázala na prax súdov, ktoré v obdobných prípadoch hodnotia samotné spotrebiteľské zmluvy, na základe ktorých bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nakoľko tieto zväčša obsahujú rozhodcovskú doložku, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Zo znenia samotnej úverovej zmluvy uzavretej dňa 29.09.2004 nevyplýva, že by bola rozhodcovská doložka vôbec dojednaná - ak sa nejaké ustanovenie nachádza v nasledujúcej časti označenej ako úverové podmienky, nemožno to vzhľadom na veľkosť písma a nečitateľnosť textu nijako zistiť. Povinná ďalej uviedla, že pokiaľ mala byť uzavretá Dohoda o uzavretí splátkového kalendára dňa 01.10.2010, tak v tomto smere poukazuje na ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Uznaním dlhu sa zakladá iba právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Uznanie premlčaného dlhu je možné len za predpokladu, že ten, kto dlh uznal o premlčaní vedel. Ak dlžník nevedel o premlčaní, nemá jeho uznanie tieto právne následky. Povinná uviedla, že o premlčaní nevedela. Ďalej poukázala na to, že dohoda zo dňa 01.10.2010 je formulárovou zmluvou, vopred pripravenou. Veriteľ podľa jej názoru zneužil slabšie postavenie spotrebiteľa, keď takúto dohodu so spotrebiteľom inicioval. K samotnému exekučnému titulu povinná uviedla, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi ňou a právnym predchodcom oprávneného (Home Credit Slovakia), a.s. bola uzavretá dňa 29.09.2004. Podľa tejto zmluvy bol úverový rámec 995,81 eur (30 000,-Sk) a výška mesačnej splátky 39,83 eur (1 200,-Sk) mesačne. Iné údaje resp. zmluvné dojednania z tejto zmluvy nemožno zistiť. Taktiež povinná poukázala na to, že rozhodcovská doložka v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods.4 OB neplatná - povinná si rozhodcovskú zmluvu ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala, zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Povinná má za to, že absencia rozhodcovskej doložky spôsobuje vadnosť a zmätočnosť celého rozhodcovského konania alebo dojednanie rozhodcovskej
3Er/525/2017
-2-
doložky (v dohode o uzavretí splátkového kalendára) v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. OZ ako aj v rozpore s ust. smernice 93/13/EHS. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, preto je neplatná a nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Povinná namietala, že jej bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, ak by oprávnený podal žalobu na súd. Exekučný titul je v rozpore so zákonom, rozhodca, ktorý ho vydal absolútne nebral do úvahy, žiadne z ustanovení príslušných právnych predpisov poskytujúce ochranu spotrebiteľovi, svoju právomoc odvodil od neplatnej rozhodcovskej doložky a vylúčil, že by sa v danom prípade jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Snaha oprávneného vyhnúť sa riadnemu súdnemu konaniu je zrejmá, v tomto konaní by súd preskúmal samotnú zmluvu o úvere aj uznanie záväzku a na premlčanie by prihliadol z úradnej moci aj bez návrhu. S poukazom na uvedené má povinný za to, že exekúcia je neprípustná a exekučné konanie je potrebné zastaviť, nakoľko rozhodcovská doložka nie je platná, vo veci rozhodol orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a teda sa nejedná o spôsobilý exekučný titul, a preto aj trovy vyčíslené súdnym exekútorom sú nesprávne.
4. Po zistení, že povinná podala námietky proti exekúcii v zákonom stanovenej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou podaných námietok.
5. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok, znenie účinné do 31.03.2017) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a nadodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. 6. Vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku vymedzuje dôvody akými môže povinný námietky voči exekúcii odôvodniť, a len v prípade, že sa preukáže existencia niektorého z týchto dôvodov má táto skutočnosť za následok vyhovenie námietkam a zastavenie exekúcie celkom alebo čiastočne.
7. Oprávnený vo vyjadrení k námietkam povinnej uviedol, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní „rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní“. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/ 2002 Z.z. „ rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve“. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. „rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná“. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. „ písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy ak a) je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktoré právny úkon urobila“. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona „odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. Oprávnený poukazuje na to, že z vyššie uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty je vykonateľný, teda je spôsobilý byť
podkladom pre výkon exekúcie. Oprávnený okrem iného uviedol, že povinná vlastnoručným podpisom na Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorenej dňa 01.10.2010 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi. Zároveň svojim vlastnoručným podpisom na Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyjadril súhlas s uzatvorením nevýhradnej rozhodcovskej
3Er/525/2017
-3-
doložka, na základe ktorej mala povinná možnosť riešiť spor buď pred rozhodcovským súdom alebo pre príslušným súdom SR. Povinná sa uzatvorením tejto rozhodcovskej doložky nevzdala práva na súdnu ochranu poskytovanú všeobecnými súdmi SR, nakoľko rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu. Oprávnený povinnú listom zo dňa 23.10.2015 v zmysle § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyzval na označenie stáleho rozhodcovského súdu alebo odmietnutie rozhodcovského konania. Nakoľko povinná v stanovenej lehote nevybrala rozhodcovský súd a ani neodmietla rozhodcovské konanie vybral zo zoznamu rozhodcovských súdov Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž. Oprávnený poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 č. 40/1964 Zb . Občianskeho zákonníka, z ktorej okrem iného vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V tejto súvislosti oprávnený tiež poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, rozsudok NS Českej republiky zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 23Cdo/1201/2009, kde bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že „rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Vzhľadom na vyššie uvedené má oprávnený za to, že rozhodcovská doložka bola uzavretá platne a nie je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, s ust. zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ani s ust. Smernice Rady 93/13/EHS. Oprávnený zastáva názor, že povinná neuviedla žiadnu skutočnosť a nepredložila žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok teda sa nejedná o dôvod - okolnosť uvedenú v § 50 Exekučného poriadku, a preto považuje námietky povinnej za neoprávnené.
8. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu vrátane podaných námietok proti exekúcii pričom zistil a ustálil nasledovné:
9. Právny predchodca oprávneného - Home Credit Slovakia, a.s. uzatvoril dňa 29.09.2004 s povinnou úverovú zmluvu (jedná s spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú medzi tzv. dodávateľom - veriteľom - oprávneným a spotrebiteľom - dlžníkom - povinnou, teda sa jedná o vzťah na ktorý sa použijú právne normy spotrebiteľského práva), na základe ktorej jej poskytol finančné prostriedky, pričom povinná porušila zmluvne dohodnuté podmienky splácania úveru a bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy. Dňa 01.10.2010 uzatvorili oprávnený a povinná Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej povinná uznala čo dôvodu a výšky svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a náklady na inkasné konanie vo výške 69,71 eur. Povinná sa zaviazala uznaný záväzok uhradiť v súlade s dohodnutými podmienkami s tým, že neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas, sa stáva celá pohľadávka splatnou. Povinná uhradila svoj záväzok ku dňu podania žaloby vo výške 132,77 eur. Nakoľko si povinná neplnila záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy a dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, neplnila riadne a včas oprávnený podal na Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž návrh na začatie konania, ktorým si uplatnil voči povinnej právo na zaplatenie sumy 325,52 eur s príslušenstvom a trovami konania. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SRSAspA XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenému sumu 325,52 eur, úrok z omeškania vo výške 67,28 eur, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 325,52 eur od 26.02.2009 do zaplatenia, náklady inkasného konania vo výške 69,71 eur, nahradiť oprávnenému trovy rozhodcovského konania vo výške 104,07 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Uvedený Rozhodcovský
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.02.2017 a vykonateľnosť dňa 16.02.2017, čím sa stal spôsobilým podkladom pre vedenie exekučného konania. Nakoľko povinná svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu dobrovoľne nesplnila podal oprávnený dňa 08.03.2017 návrh na vymoženie sumy vo výške 325,52 eur s príslušenstvom.
3Er/525/2017
-4-
10. V zmysle platnej judikatúry, pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. S poukazom na uvedenú skutočnosť a podanie povinnej, v ktorom namietala rozhodcovskú doložku, ktorá sa podľa povinnej zo zákona stala neplatnou a Stály rozhodcovský súd tak nemal právomoc vo veci rozhodnúť, pričom poukázala na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. Občianskeho zákonníka súd preskúmal predmetnú rozhodcovskú doložku z hľadiska jej formy ako aj obsahu, pričom dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní ako aj v súlade s ustanoveniami upravujúcimi ochranu práv spotrebiteľa, a teda neexistuje dôvod, pre ktorý by mala byť vyhlásená za neplatnú. 11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. 12. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 13. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní, Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo, b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila. 14. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. 15. Rozhodcovská doložka bola riadne dojednaná medzi účastníkmi konania v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorenej dňa 01.10.2010, v ktorej jednak povinná svojim vlastnoručným podpisom uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi a zároveň tiež vyjadrila súhlas s uzatvorením nevýhradnej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej mala povinná možnosť riešiť spor buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že povinná sa uzatvorením tejto rozhodcovskej doložky nevzdala práva na súdnu ochranu poskytovanú všeobecnými súdmi SR, pretože predmetná rozhodcovská doložka umožňuje alternatívne riešenie sporov. Súd mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že oprávnený pred podaním žaloby povinnú listom zo dňa 23.10.2015 v zmysle § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyzval na označenie stáleho rozhodcovského súdu alebo odmietnutie rozhodcovského konania. Predmetná zásielka bola povinnej doručená dňa 30.10.2015, povinná však v stanovenej lehote, t.j. 30 dní od doručenia predmetného listu nevybrala rozhodcovský súd a ani neodmietla rozhodcovské konanie, preto oprávnený vybral zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž. Po márnom uplynutí zákonnej lehoty oprávnený oznámil výber stáleho rozhodcovského súdu povinnej. Súd je s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti toho názoru, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne a nie je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, ani s predpismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa, ani s ustanovenie Smernice Rady 93/13/ EHS.
3Er/525/2017
-5-
16. Pokiaľ povinná namietala, že exekučný titul, na podklade ktorého sa začala exekúcia za nespôsobilý súd konštatuje, že v danom prípade sa jedná o exekučný titul vykonateľný tak po stránke materiálnej ako aj formálnej. Predmetný právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej republiky. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení 3M Cdo 11/2010, názor že „vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté teda platí aj v prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu." Z uvedeného uznesenia tiež vyplýva , že „Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. (rozsudok zaväzujúci účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúce bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.“
17. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu, a teda námietky proti exekúcii môže povinný odôvodniť len tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (napr. úhrada dlhu po vzniku exekučného titulu), okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku (napr. došlo k povoleniu splátok, k premlčaniu vymáhanej pohľadávky a povinný sa premlčania dovolal), alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napríklad absencia materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a podobne).
18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže sa v konaní nepreukázali skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti, alebo pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, súd námietky povinnej proti exekúcii a ako nedôvodné zamietol.
19. Podľa § 196 Exekučného poriadku (znenie účinné do 31.03.2017) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
20. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (znenie účinné do 31.03.2017), náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
21. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku (znenie účinné do 31.03.2017) predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
3Er/525/2017
-6-
22. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku (znenie účinné do 31.03.2017) účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
23. Povinná spolu s námietkami proti exekúcii podala aj námietky proti trovám exekúcie, z dôvodu, že exekúcia je vedená na základe nespôsobilého exekučného titulu, a teda z tohto dôvodu sú aj trovy súdnym exekútorom vyčíslené nesprávne. Súd námietky proti trovám exekúcie ako nedôvodné zamietol, nakoľko vzhľadom k tomu, že návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne má povinná povinnosť znášať aj trovy exekúcie, ktoré v súvislosti s výkonom exekúcie vzniknú jednak oprávnenému ako aj súdnemu exekútorovi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.