Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/43/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Evou Kresl, v spore žalobcu: M. C., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Č.G. R. XXX, XXX XX Č. X. U., Č. F., právne zastúpený: právne zastúpený: Marko & Overton - Fox, s.r.o., Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 47 246 936, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 603 481, o zaplatenie 27.133,33 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 27.133,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 27.133,33 eur od 01.02.2015 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.02.2015, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 05.02.2015, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 27.133,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 27.133,33 eur od 01.02.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, z titulu odplaty za právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 66/2009 Z.z.).

2. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v meste Bratislava, okres Bratislava L., k. ú. W., ktoré sú zapísané v liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra "E" parc. č. XXXX vo výmere 457 m2 a parc. č. XXXX vo výmere 9205 m2, pričom jeho spoluvlastnícky podiel je vo veľkosti 1/3 vzhľadom k celku. Na predmetných pozemkoch sú postavané stavby, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného a to požiarna zbrojnica a budova Mestskej polície (ktoré sú v katastri nehnuteľností evidované ako jedna stavba s jedným súpisným číslom) spolu s priľahlými parkoviskami a príjazdovými komunikáciami. Žalovaný tieto stavby užíva spolu s priľahlými parkoviskami a príjazdovými komunikáciami, čím pozemky žalobcu užíva v celkovej rozlohe 9.662 m2. Tieto stavby a priľahlé parkoviská a pozemné komunikácie, ktoré žalovaný užíva, sú oplotené a do tohto uzavretého areálu nemá prístup ani sám žalobca. V minulosti nedošlo medzi žalobcom a žalovaným k vysporiadaniu vzťahu k pozemkom, hoci žalobca žalovaného opakovane vyzýval na vyriešenie tejto situácie a pozemky mu i opakovane ponúkal na predaj. Žalovaný v roku 2006 vypracoval podklady pre rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ktoré mohlo majetkové vzťahy vysporiadať. Žalovaný zostal vo veci nečinný s odôvodnením, že jeho orgány neprijali potrebné rozhodnutie. Žalovanému vzniklo na základe zákona č. 66/2009 Z. z. právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Žalobca v súlade so zákonom č. 66/2009 Z.z. trpí toto vecné bremeno,

avšak poukázal na to, že v zmysle tejto právnej úpravy nevzniklo vecné bremeno bezodplatne (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), preto mu patrí odplata za vecné bremeno, teda za užívanie jeho pozemkov žalovaným. Zákon č. 66/2009 Z. z. vytvára priestor na komplexné riešenie vzťahov k pozemkom do budúcnosti a to v rámci pridelenia náhradného pozemku alebo pozemkových úprav, pričom zákon predpokladá, že vlastníci pozemkov získajú náhradné pozemky. Vecné bremeno aj platba za jeho zriadenie zaniknú, až keď žalovaný poskytne žalobcovi náhradný pozemok alebo sa vykoná usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou v konaní o nariadení pozemkových úprav. Dovtedy je žalovaný povinný platiť žalobcovi odplatu, pretože neexistuje právny dôvod na bezplatné užívanie. Predmetom zákona č. 66/2009 Z. z. je iba usporiadanie vlastníckych vzťahov a nie riešenie finančných vzťahov a nárokov. V prípade, ak vlastníkovi nebude poskytnutý náhradný pozemok, vykoná sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou v konaní o nariadení pozemkových úprav. Predmetom pozemkových úprav sú však len vlastnícke vzťahy k pozemkom a nie finančné vysporiadanie pohľadávok, vrátane pohľadávky vo forme odplaty za vecné bremeno. O takejto pohľadávke nie je správny orgán oprávnený rozhodnúť v rámci pozemkových úprav. Žalobca doposiaľ žiadny náhradný pozemok nedostal. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR má žalobca z dôvodu núteného obmedzenia vlastníckeho práva nárok na primeranú náhradu. Táto primeraná náhrada je podľa znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom spoločnosťou AUDING, s.r.o. - súdny znalec Ing. Adolf Daubner - č. 1/2015 za obdobie od 26.12.2012 do 26.12.2014v sume 27.133,33 eur. Žalovaný však napriek výzve žalobcu na zaplatenie tejto sumy do 31.01.2015 nijako nereagoval a uvedenú sumu neuhradil. Žalobca si preto uvedenú sumu uplatnil súdnou cestou a spolu s istinou požadoval i úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 27.133,33 eur od 01.02.2015 do zaplatenia.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.08.2015 uviedol, že je vlastníkom budovy požiarnej zbrojnice, ktorej menšiu časť užíva Mestská polícia (LV č. XXX, k.ú. W.). Väčšia časť budovy je prenajatá Ministerstvu vnútra SR za symbolické nájomné. V rámci decentralizácie štátnej správy sa žalovaný stal vlastníkom množstva stavieb, medzi ktoré patria aj budovy požiarnych zbrojníc, ktoré boli postavené na majetkovoprávne neusporiadaných pozemkoch. V súčasnosti je preto vlastníkom veľkého množstva stavieb, ktoré naň zákonom preniesol štát, avšak mu neposkytol finančné prostriedky na odškodnenie vlastníkov takto zabraných pozemkov. Mestské zastupiteľstvo prijalo v roku 2001 uznesenie č. 628/2001, podľa ktorého bola žiadateľom o majetkovoprávne usporiadanie takýchto pozemkov ponúknutá kúpna cena 35,- Sk za 1 m2 (1,16 eur za 1m2). Doposiaľ Mestské zastupiteľstvo neprijalo žiadne nové uznesenie ohľadom riešenia danej situácie, preto žalovaný môže žalobcovi ponúknuť len uvedenú kúpnu cenu. S výškou vecného bremena nesúhlasí, pretože pozemky registra "E" parc. č. XXXX V. Č.. XXXX nevyužíva za účelom podnikania, ale vo verejnom záujme.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.03.2017 uviedol, že žalovaný nepopiera vo svojom vyjadrení uplatnený nárok žalobcu, nespochybňuje ani všeobecnú hodnotu vecného bremena ustálenú znalcom podľa znaleckého posudku. Tvrdenia žalovaného ohľadom užívania pozemkov na verejné účely a nie na súkromné účely považuje za irelevantné, nakoľko žalobca nie je povinný na svoje náklady plniť verejné funkcie a verejnoprospešné funkcie. Ohľadom žalovaným ponúknutej kúpnej ceny uviedol, že táto nemôže byť určená podľa interného nariadenia žalovaného. Žalovaný neplatí žalobcovi odplatu za užívanie pozemkov napriek viacerým výzvam a vedomosti o súdnych sporoch. Odplatu zaplatí vždy až na základe právoplatných rozhodnutí súdu.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.04.2017 uviedol, že v súčasnosti žalovaný nerealizuje žiadne zámeny pozemkov v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. Nenamieta, že by vecné bremeno bolo bezodplatné, namieta však spôsob a formu úhrady, ktorá podľa žaloby má znaky opakovaného plnenia, keďže žalobca si uplatňuje zaplatenie odplaty každé dva roky za užívanie pozemkov. Podľa jeho názoru ide o jednorazové plnenie, ktoré má charakter majetkového práva a to podlieha premlčaniu podľa Občianskeho zákonníka. Toto právo preto bolo možné uplatniť po prvýkrát po nadobudnutí účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. a to v lehote troch rokov podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Namieta preto premlčanie nároku žalobcu. Keďže v danom prípade ide o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníckeho práva, nie je možné požadovať opakované plnenia. Záverom uviedol, že žalovaný nemá z daného vecného bremena žiadny prospech a žalobu žiada zamietnuť.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 03.10.2017 uviedol, že zákon č. 66/2009 Z. z. má iba dočasný charakter, jeho účelom bolo dočasne upraviť vzťahy medzi obcou a vlastníkom

pozemku. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona môže vlastník stavby poskytnúť vlastníkovi pozemku zámennou zmluvou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve a to v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu v tom istom katastrálnom území. Ak sa neuplatní postup podľa § 2 odseku 1 citovaného zákona, usporiadanie sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. Aj v rámci pozemkových úprav musí byť vlastníkovi pozemku poskytnutý náhradný pozemok alebo poskytnutá finančná náhrada. Žalovaný je doposiaľ pasívny a nevykonal žiadne kroky na vysporiadanie vlastníctva, neboli vykonané ani pozemkové úpravy. Zo žiadneho ustanovenia tohto zákona nevyplýva, že by kompenzácia za ním predpokladané dočasné užívanie pozemkov mala byť vyplatená jednorazovo. Vzhľadom na dočasný charakter vecného bremena ani nie je možné ustáliť dobu jeho trvania a tým ani hodnotu odplaty. Výšku odplaty možno stanoviť až na základe doby skutočného užívania pozemkov do momentu usporiadania vlastníctva niektorým spôsobom predpokladaných zákonom. Opakované poskytovanie odplaty za vecné bremeno predpokladá aj Občiansky zákonník v ustanovení § 151p ods. 3, podľa ktorého ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa na miesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 297 súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe a na svojich písomných vyjadreniach, doposiaľ medzi žalobcom a žalovaným neprišlo k vysporiadaniu vzťahu pozemkov, ktorých spoluvlastníkom je žalobca. Žalobca trpí a rešpektuje právo žalovaného zodpovedajúce vecnému bremenu, avšak je potrebné poskytnúť žalobcovi náhradu za užívanie. Žalobca preto požaduje od žalovaného zaplatenie sumy 27.133,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 01.02.2015 až do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. Táto žalovaná suma vychádza zo znaleckého posudku predloženého ako príloha k žalobe. Postoj žalovaného považuje za rozpor s dobrými mravmi.

11. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia, nenamieta, že zriadené vecné bremeno je bezodplatné, avšak namieta, že žalobca si každé dva roky uplatňuje toto právo, pričom podľa názoru žalovaného ide o jednorazové plnenie tohto vecného bremena a nie opakované. Žalobcovi zaplatil odplatu za užívanie pozemkov vždy na základe rozhodnutia súdu.

12. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

13. Súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, najmä žaloby, znalecký posudok č. 1/2015 z 08.12.2014, LV č. XXXX, informatívna kópia mapy k.ú. W.N. z 19.01.2015, identifikácia parciel č. XXX/XXX/XX, LV č. XXX, návrh na majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov Magistrátu Bratislava zo 06.07.2006, výzva žalobcu na úhradu odplaty z 23.01.2015, vyjadrenie žalovaného zo 17.08.2015, vyjadrenie žalobcu zo 17.03.2017, vyjadrenie žalovaného zo 07.04.2017, dodatok č. 7 k rozvrhu práce OS BA I, podanie žalobcu vo veci zo 17.09.2017, vyjadrenie žalobcu z 03.10.2017, ako aj vyjadrení právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

14. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v meste Bratislava, okres Bratislava L., k. ú. W., parcely registra "E" parc. č. XXXX vo výmere 457 m2 a parc. č. XXXX vo výmere 9205 m2, so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/3 vzhľadom k celku, tak, ako táto skutočnosť vyplýva z LV č. XXXX. Súd zistil z identifikácie parciel Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, zo dňa 30.05.2008 stav podľa údajov registra C KN tak, že z parcely č. XXXX o výmere 457 m2, trvalé trávnaté porasty, bola vytvorená parcela č. XXXX/X zastavaná plocha, bez uvedenia výmery, zapísaná na LV č. XXX, vlastník Hlavné mesto SR Bratislava a parcela č. 3423/10,

zastavaná plocha, bez uvedenia výmery, LV nezaložený, vlastník Hlavné mesto SR Bratislava a z parcely č. XXXX vo výmere 9205 m2, orná pôda bola vytvorená parcela č. XXXX/X, zastavaná plocha, bez uvedenia výmery, zapísaná na LV č. XXX, vlastník Hlavné mesto SR Bratislava a parcela č. XXXX/ XX, zastavaná plocha, bez uvedenia výmery, LV nezaložený, vlastník Hlavné mesto SR Bratislava. Z LV č. XXX vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom budovy - stavby, v ktorej sa nachádza požiarna zbrojnica a budova Mestskej polície (ktoré sú v katastri nehnuteľností evidované ako jedna stavba s jedným súpisným číslom), súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele registra C označenej ako parcela č. XXXX/XX a na parcelách registra E označené ako parcela č. XXXX a parcela č. XXXX. Na parcelách registra E č. XXXX V. Č.. XXXX je postavené priľahlé parkovisko a príjazdové komunikácie. Žalovaný tieto stavby, ktorých je vlastníkom, postavené na pozemkoch, ktorých vlastníkom je žalobca, užíva spolu s priľahlými parkoviskami a príjazdovými komunikáciami, čím pozemky žalobcu využíva v celkovej rozlohe 9.662 m2. Celý tento areál ja oplotený a nemá doň ho prístup ani sám žalobca. Medzi žalobcom a žalovaným doposiaľ neprišlo k vysporiadaniu vzťahu k pozemkom (napríklad uzavretím kúpnej zmluvy, nájomnej zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena), hoci žalobca žalovaného opakovane vyzýval na vyriešenie tejto situácie a pozemky mu i opakovane ponúkal na predaj. Žalovaný v roku 2006 vypracoval podklady pre rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ktoré mohlo majetkové vzťahy vysporiadať. Podľa týchto podkladov žalovaný užíva z predmetných nehnuteľností pozemky v rozlohe 10.785 m2, pričom tieto boli podľa znaleckého posudku č. 65/2006 ocenené sumou cca 22.161.018,- Sk. Na rokovaní mestského zastupiteľstva dňa 06.07.2006 žalovaný predložil tento návrh avšak pri hlasovaní návrh nezískal dostatočný počet hlasov na prijatie uznesenia. S účinnosťou od 1.7.2009 (zákon č. 66/2009 Z.z.) vzniklo na pozemkoch registra "E" parc. č. XXXX V. XXXX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, na ktorých je postavená stavba požiarnej zbrojnice, mestskej polície, parkovisko a príjazdová komunikácia, právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalovaného, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Zo znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom spoločnosťou AUDING, s.r.o. - súdny znalec Ing. Adolf Daubner - č. 1/2015 zo dňa 08.12.2014, ktorý bol vypracovaný na základe objednávky žalobcu, vyplýva, že hodnota odplaty za vecné bremeno za obdobie od 26.12.2012 do 26.12.2014 za užívanie celých pozemkov(parcely č. XXXX V. A. Č.. XXXX, G.. Ú.. W.N.) je spolu vo výške 81.400 eur. Keďže žalobca je podielovým spoluvlastníkom týchto pozemkov so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/3 vzhľadom k celku, výška odplaty zodpovedajúca jeho spoluvlastníckemu podielu za žalované obdobie je vo výške 27.133,33 eur. Žalovaný výšku tejto sumy nenamietal. Žalobca žalovaného vyzval na úhradu tejto sumy a to výzvou zo dňa 23.01.2015, pričom mu poskytol lehotu na plnenie do 31.01.2015. Žalovaný však uvedenú sumu neuhradil a ani žiadnym spôsobom nereagoval, preto si žalobca uplatnil túto sumu súdnou cestou spolu so zákonným úrokom z omeškania.

15. Súd v konaní na pojednávaní konanom dňa 06.10.2017 upustil od výsluchu žalobcu, nakoľko žalobca bol riadne zastúpený právnym zástupcom, ktorý bol na pojednávaní prítomný, strany sporu nenavrhovali jeho výsluch a ani na ňom netrvali, žalobca sa v konaní vyjadriť nechcel a na základe predložených listinných dôkazov ako aj ústnych a písomných vyjadrení právnych zástupcov strán sporu súd považoval skutkový stav aj bez výsluchu žalobcu za dostatočne preukázaný.

16. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

18. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z. tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane

práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

20. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

21. Podľa § 128 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len alebo Občiansky zákonník) vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.

22. Podľa § 128 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

23. Podľa § 151p ods. 3 ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

24. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

25. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len nariadenie č. 87/1995 Z.z.).

26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu vzniku omeškania (01.02.2015), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V prvý deň omeškania s plnením peňažného dlhu (01.02.2015) základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,05 %, preto výška úrokov z omeškania je 5,05 % ročne z dlžnej sumy.

27. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

28. V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, na ktorých sa nachádzajú stavby, ktoré s účinnosťou od 1.7.2009 na základe zákona č. 66/2009 Z.z. prešli do vlastníctva žalovaného a tieto stavby žalovaný i užíva, v dôsledku čoho užíva aj žalobcove pozemky. Na základe citovaného zákona vzniklo k žalobcovým pozemkom právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalovaného, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Spornou nebola ani otázka, či toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu je odplatné alebo bezodplatné. Rovnako nebola spornou ani výška odplaty stanovená na základe znaleckého posudku č. 1/2015 zo dňa 08.12.2014 na sumu 27.133,33 eur za užívanie predmetných pozemkov v období od 26.12.2012 do 26.12.2014, ktorý predložil žalobca, nakoľko žalovaný uvedenú sumu nenamietal a ani nerozporoval. Preto súd konštatuje, že žalobcovi patrí náhrada za obmedzenie jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam s poukazom na čl. 20 ods. 4, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Argumentáciu žalovaného ohľadom užívania pozemkov vo verejnom záujme a nie na podnikateľské účely je v tomto prípade právne irelevantná, pretože zákon č. 66/2009 Z.z. sa nevzťahuje na užívanie pozemkov na podnikateľské účely, ale na užívanie pozemkov vo verejnom záujme (§ 1 ods. 1, ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z.).

Rovnako argumentácia žalovaného, že žalovaný nemá z uvedených pozemkov žiadny finančný alebo iný prospech, je bezpredmetná, nakoľko nemá vplyv na to, že žalobcove pozemky sú žalovaným užívané a on trpí právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

29. Spornou v konaní však bola otázka, či odplata za právo zodpovedajúce vecnému bremenu má byť poskytovaná jednorazovo alebo formou opakovaného plnenia na základe reálnej doby užívania pozemkov. Súd pri danej otázke vychádzal z Ústavy SR, Občianskeho zákonníka a zo zákona č. 66/2009 Z. z. Žiaden z týchto právnych predpisov expressis verbis neustanovuje, či má ísť o jednorazovú odplatu alebo o opakovanú odplatu za vecné bremeno. Preto súd vychádzal z účelu zákona č. 66/2009 Z.z. a z jeho logického výkladu nasledovne. Účelom zákona č. 66/2009 Z.z. je usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou, pričom usporiadanie vlastníckych vzťahov sa má podľa zákona realizovať v nasledovných krokoch s tým, že ak nie je splnený prvý krok, až vtedy možno pristúpiť k ďalšiemu kroku - primárne obec poskytne vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok vo vlastníctve obce, ktorý bude na vlastníka prevedený zámennou zmluvou, pričom takýto náhradný pozemok musí spĺňať podmienky primeranej bonity, výmery, musí byť rovnakého druhu a v rovnakom katastrálnom území. Ak obec neposkytne náhradný pozemok vlastníkovi, požiada obec o pozemkové úpravy podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 330/1991 Zb.). Počas pozemkových úprav sa prihliada na potreby vlastníka stavby, teda obce. V rámci pozemkových úprav bude vlastníkovi pozemku poskytnutý náhradný pozemok v primeranej bonite, výmere, musí ísť o rovnaký druh pozemku a v rovnakom katastrálnom území, alebo mu bude poskytnutá finančná náhrada. Ak vlastník pozemku a vlastník stavby nemá ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. zmluvne dohodnuté iné právo (napríklad právo nájmu), vzniká vo verejnom záujme k týmto pozemkom právo zodpovedajúce vecnému bremenu zo zákona v prospech vlastníka stavby, t.j. obce. Obsahom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Zákon tak poskytuje možnosť a preferuje pred zriadením vecného bremena iné spôsoby usporiadania vlastníckych vzťahov a to poskytnutie náhradného pozemku, pozemkové úpravy alebo iné zmluvne dohodnuté práva k pozemkom. Zriadenie vecného bremena sa realizuje až vtedy, ak sa vylúčili uvedené predchádzajúce možnosti. Trvanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v zákone nie je konkretizovaná, je uvedená len všeobecne tak, že toto právo bude trvať až do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Keďže zákonodarca neustanovil časový úsek, počas ktorého má právo zodpovedajúce vecnému bremenu trvať a po akú dobu je vlastník pozemku povinný trpieť toto právo, nie je možné vlastníkovi pozemku poskytnúť jednorazové plnenie za užívanie pozemku ale je potrebné poskytovať odplatu za skutočnú dobu, počas ktorej bol pozemok užívaný a počas ktorej bol vlastník pozemku povinný trpieť toto právo. Ak by zákonodarca exaktne stanovil dobu, počas ktorej má právo zodpovedajúce vecnému bremenu trvať a počas ktorej je vlastník pozemku povinný trpieť toto právo, potom by bolo možné poskytovať vlastníkom pozemkov jednorazovú odplatu, v ktorej by bola zohľadnená celková doba užívania pozemku. V danom prípade je však ukončenie užívania pozemkov ohraničené ukončením pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území, ktorú dobu nie je možné ani len odhadnúť, preto nemožno poskytnúť vlastníkom pozemkov jednorazovú odplatu, nakoľko by nebolo možné hodnotu jednorazovej odplaty reálne určiť pre nevedomosť dĺžky konkrétneho obdobia, počas ktorej budú vlastníci pozemkov povinní trpieť tieto práva zodpovedajúce vecnému bremenu. Odplatu teda možno poskytnúť len za skutočnú dobu užívania pozemku žalovaným, ktorá je presne konkretizovaná, preukázaná a stranami nerozporovaná a nie jednorazovo. Skutočnosť, že odplata sa má poskytovať za skutočnú dobu užívania formou opakovaného poskytovania odplaty, predpokladá aj Občiansky zákonník v ustanovení § 151p ods. 3 druhá veta, podľa ktorého ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie, pričom práve použitie nedokonavého slovesa „poskytovalo“ namiesto dokonavého slovesa „poskytlo“ vyjadruje pravidelnosť a tým neukončený a stále prebiehajúci proces.

30. S otázkou jednorazového plnenia alebo opakujúceho sa plnenia súvisí i námietka premlčania vznesená žalovaným týkajúca sa uplatneného nároku na odplatu, v ktorej žalovaný namietal, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože premlčacia doba mala byť počítaná odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009

Z. z., t. j. od 01.07.2009. Keďže súd dospel k záveru, že žalobcovi možno poskytnúť len odplatu za skutočnú a preukázanú dobu užívania pozemkov žalovaným, teda formou opakujúceho sa plnenia a nie jednorazovo, vyhodnotil súd vznesenú námietku premlčania ako irelevantnú. Žalobca si nárok na odplatu uplatnil žalobou zo dňa 02.02.2015 doručenou súdu dňa 05.02.2015. Odplatu si uplatnil za užívanie pozemkov v období od 26.12.2012 do 26.12.2014. Práve čas skutočného užívania pozemkov je rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby. Keďže nárok žalobcu sa vzťahuje na obdobie od 26.12.2012 do 26.12.2014, tento bol žalobcom uplatnený počas plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Súd uvádza, že premlčaciu dobu by bolo možné počítať odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. len v prípade, ak by v zákone bola presne špecifikovaná a konkrétnym časovým úsekom určená doba, počas ktorej by vlastník pozemku bol povinný trpieť právo zodpovedajúce vecnému bremenu a poskytovala by sa mu jednorazová odplata za vecné bremeno, čo však nie je daný prípad.

31. Ohľadom uplatnenej výšky odplaty v sume 27.133,33 eur súd konštatuje, že túto považuje za primeranú, keďže bola určená na základe znaleckého posudku č. 1/2015 zo dňa 08.12.2014, ktorý zohľadnil konkrétnu ekonomickú situáciu v danom období ako aj s poukazom na to, že žalovaný uvedenú sumu nenamietal a ani nerozporoval.

32. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca zaslal žalovanému Výzvu na úhradu odplaty za užívanie pozemkov zo dňa 23.01.2015, v ktorej žalobcu vyzval na uhradenie žalovanej odplaty do 31.01.2015. Keďže žalovaný neuhradil žalobcovi uvedenú sumu v lehote, ktorú mu žalobca poskytol, t. j. do 31.01.2015, odo dňa 01.02.2015 sa dostal do omeškania. Súd preto v prvom výroku enunciátu rozsudku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 27.133,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 27.133,33 eur od 01.02.2015 do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania bola určená v súlade s citovanými ustanoveniami podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu, kedy prišlo k omeškaniu, t. j. k 01.02.2015. Podľa citovaných ustanovení je výška úrokov z omeškania k uvedenému dátumu o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu 01.02.2015 ako k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 0,05 %, + 5 percentuálnych bodov predstavuje výšku úrokov z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 27.133,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 27.133,33 eur od 01.02.2015 do zaplatenia.

33. Lehotu na plnenie do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta druhá CSP, nakoľko takúto lehotu na plnenie navrhol jednak sám žalobca a vzhľadom na tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatku finančných prostriedkov žalovaného na platenie vlastníkom pozemkov za užívanie týchto pozemkov súd považoval za vhodné poskytnúť žalovanému dlhšiu lehotu na plnenie ako lehotu troch dní od právoplatnosti rozsudku.

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 .

Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).