Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-16-2017.pdf
PDF · 121.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8P/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci účastníkov konania: manžel, ktorý podal návrh (navrhovateľ): C.. L. G., O.. XX.XX.XXXX, V. V., D. XXXX/XC proti manželke navrhovateľa: U. G., O.. XX.XX.XXXX, V. E., M. XXXX/X o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: U. L. G., O.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 18.12.2004 v Revúcej a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Revúca vo zväzku 8, ročník 2004, strana 126, pod por. č. 52 r o z v á d z a .
II. Súd maloletého U. L. G., O.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky dieťaťa, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec maloletého dieťaťa C.. L. G., O.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na maloletého U. L. G., O.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 250,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15.- eho dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky dieťaťa.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 15.03.2017 sa matka dieťaťa domáhala zverenia maloletého U. do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného na maloletého zo strany otca vo výške 600,- Eur mesačne. Návrhom na začatie konania zo dňa 31.03.2017 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Matejovi na čas po rozvode tak, že maloletý bude zverený do jeho osobnej starostlivosti, vyživovacia povinnosť matky k dieťaťu nebude upravená, pričom žiada neupravovať styk matky s dieťaťom, keďže sa na ňom budú vedieť dohodnúť.
2. Súd konania o týchto návrhom spojil na spoločné konanie uznesením č. k. 8P/16/2017-70 zo dňa 17.05.2017. O návrhu matky dieťaťa súd rozhodol čiastočným rozsudkom č. k. 8P/16/2017-97 zo dňa 13.06.2017.
3. Pokiaľ ide o rozvod manželstva, navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že manželstvo uzavreli po vyše trojročnej známosti. Pri plnení služobných povinnosti ako profesionálny vojak musel meniť miesto výkonu služobných povinnosti, pričom terajšie miesto výkonu je už dlhodobejšie v Bratislave. Manželka sa napriek jeho návrhom odmietala presťahovať do Bratislavy a do okolia. V predchádzajúcich rokoch odlúčenie akceptoval, aj keď s tým nebol spokojný, ale v poslednom období odlúčenie začalo mať negatívny dopad na ich vzťah. Navzájom sa začali odcudzovať, začalo dochádzať ku konfliktom týkajúcim sa vedenia a starostlivosti o spoločnú domácnosť a to najmä z toho dôvodu, že celá ťarcha zabezpečovania domácnosti po finančnej stránke bola na jeho pleciach. Manželka je už niekoľko rokov nezamestnaná a nevidí snahu to meniť. Našiel si mimomanželskú známosť, ktorá trvá vyše
sedem mesiacov. V posledných mesiacoch už spoločne ani nehospodária. Syna žiada zveriť do svojej starostlivosti vzhľadom na ich silnú citovú väzbu.
4. Manželka navrhovateľa sa k návrhu písomne vyjadrila tak, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Vzťahy medzi ňou a manželom sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a neprichádza do úvahy obnovenie manželského spolužitia. Manžel má vzťah s inou ženou už niekoľko mesiacov. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, s návrhom manžela nesúhlasí, pretože manžel nemá vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o dieťa, býva v ubytovni, nemá trvalé bývanie. V prípade zverenia dieťaťa otcovi by bol maloletý nútený nastúpiť do novej školy v bydlisku otca, zvykať si na úplne nové prostredie, čo by podľa nej nebolo v záujme maloletého a mohlo by to byť príčinou zhoršenia jeho prospechu. Matka dieťaťa navrhovala, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti.
5. Súd po prečítaní návrhu na začatie konania a písomných vyjadrení účastníkov konania vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a manželky navrhovateľa, výsluchom maloletého dieťaťa, vyjadrením sa kolízneho opatrovníka dieťaťa, prečítaním listinných dôkazov - sobášneho listu manželov, rodného listu dieťaťa pochádzajúceho z manželstva, správ kolízneho opatrovníka zo dňa 04.04.2017, 10.04.2017 a 14.09.2017, správy Mesta Revúca zo dňa 29.03.2017, odpovedí na lustrácie rodičov dieťaťa v Sociálnej poisťovni, v registri priestupkov a v katastri nehnuteľností, potvrdení o príjme otca dieťaťa, mzdových listov otca dieťaťa, potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 27.03.2017, 23.05.2017, 14.09.2017, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca č. RA1/ OHNNVaŠSD/SOC/2017/18316-3 zo dňa 04.04.2017, potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 28.03.2017, rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 4Pc/5/2017-74 zo dňa 15.05.2017, príjmových pokladničných dokladov, poštovej poukážky, ústrižkov poštových poukážok, kópií dokladov SIPO, nájomnej zmluvy otca dieťaťa, výpisov z účtu otca dieťaťa, faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej otcovia dieťaťa, zmluvy o úvere otca dieťaťa, rozhodnutia o vyrubení miestneho poplatku matke dieťaťa č. XXXXXXXXXX/XXXX, oboznámením sa s celým obsahom spisu. Vykonanie iných dôkazov nebolo do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa 18.12.2004 v Revúcej a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Revúca vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, pod por. č. XX . Z tohto manželstva pochádza jedno maloleté dieťa U. L. G., O.. XX.XX.XXXX.
7. Naposledy bola upravovaná starostlivosť o dieťa čiastočným rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8P/16/2017-97 zo dňa 13.06.2017 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletý zveruje do osobnej starostlivosti matky, otec dieťaťa je povinný platiť na maloletého výživné vo výške 250,- Eur mesačne a zároveň uhradiť zročné výživné. Súd pri rozhodovaní pokiaľ ide o osobnú starostlivosť vychádzal z výpovedí rodičov dieťaťa, ktorý sa na nej dohodli, ako aj z názoru maloletého U., ktorý k takejto úpravy vyjadril svoj súhlas. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzalo sa z nasledovných pomerov rodičov dieťaťa: Matka dieťaťa žila s maloletým v Revúcej, bola nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 186,70 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec dieťaťa žil v Bratislave v nájme, bol zamestnaný ako profesionálny vojak, jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od januára do apríla 2017 bol 1.919,97 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemal.
8. Rozsudkom tunajšieho súdu 4Pc/5/2017-74 zo dňa 15.05.2017 bolo upravené manželské výživné tak, že navrhovateľ je povinný platiť manželke výživné vo výške 150,- Eur mesačne. Rozsudok nenadobudol doposiaľ právoplatnosť.
9. Podľa správ kolízneho opatrovníka starostlivosť o maloletého počas celého priebehu súdneho konania zabezpečovala matka dieťaťa, ktorá s maloletým žije v trojizbovom byte, ktorého vlastníkmi sú rodičia dieťaťa. Byt je moderne zariadený, pozostáva z obývacej miestnosti, spálne a detskej izby. V domácnosti sú bežné elektrospotrebiče, hygiena bývania je na výbornej úrovni. Otec dieťaťa žije v Bratislave, maloletého navštevuje približne dvakrát za dva týždne, najmä počas víkendu. V tom čase býva buď v penzióne alebo v ubytovni. Matka stretávaniu otca s maloletým U. nebráni. Matka žiada výživné na maloletého vo výške 300,- Eur, nakoľko U. mal zdravotné problémy imunologického charakteru, treba mu zabezpečiť kvalitnú stravu, ktorá pozostáva zo zvýšeného príjmu ovocia a zeleniny, berie vitamíny vo
forme liekov, potrebuje zakúpiť ošatenie. Kolízny opatrovník vykonanými šetreniami nezistil nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa. Otec dieťaťa podľa svojho vyjadrenia žije v dvojizbovom byte, ktorý má v podnájme. Jeho priateľka kúpila štvorizbový byt, ktorý je v rekonštrukcii. V byte chcú bývať spoločne s priateľkou a jej dvoma deťmi. U. by mal svoju izbu spoločne s jej 10 - ročným synom. Maloletý U. navštevuje Základnú školu I. B. Zocha v Revúcej, kde je žiakom 8. ročníka, učí sa veľmi dobre. Maloletý v rámci šetrenia dňa 03.04.2017 uviedol, že by rád doštudoval základnú školu v Revúcej a až neskôr, keď sa rozhodne, kde bude študovať na strednej škole, by zvažoval aj možnosť bývania s otcom. S obidvoma rodičmi má veľmi dobrý vzťah. Dňa 05.09.2017 kolízneho opatrovníka telefonicky kontaktoval otec dieťaťa, že matka vyhadzuje maloletého z domu, chlapec nemá ani kľúče od bytu a volal mu, čo má robiť. Kolízny opatrovník uskutočnil pohovor s maloletým v škole. Maloletý uviedol, že sa s matkou často hádajú. Chcel by ísť žiť ku otcovi, myslí si, že keby ku matke chodil len na návštevy, ich vzťah by sa upravil. Matka ho aj vyhadzovala z bytu, toto ho veľmi ranilo. U. tvrdil, že s otcom je to oveľa lepšie a chcel by ísť žiť ku nemu. Je si vedomý, že by si musel odznova zvykať v novej škole, ale zvykol by si. Mama bola z celej tejto situácie smutná, ale povedala mu, že keď si myslí, že mu pri otcovi bude lepšie, tak nech ide. Otec sa chce nasťahovať k svojej priateľke, ktorú on pozná, pozná aj jej deti, nemal s nimi zatiaľ žiadne problémy. Má rád obidvoch rodičov a je smutný, že sa to s mamou pokazilo. Mama teraz pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, on býva sám, ale keďže starí rodičia žijú v tom istom obytnom dome, veľmi často ho navštevujú a kontrolujú.
10. Z listinných dôkazov súd zistil, že matka dieťaťa nie je v Slovenskej republike zamestnaná, je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 €, do 30.06.2017 poberala dávku v hmotnej núdzi v sume 186,70 Eur mesačne. Matka dieťaťa nepoberá žiadne dávky zo Sociálnej poisťovne, nevlastní motorové vozidlo. Otec dieťaťa je zamestnaný v Generálnom štábe OS SR, jeho čistý mesačný príjem za obdobie od januára 2017 do augusta 2017 bol 1.796,61 €. Otec dieťaťa nepoberá žiadne dávky z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, ani zo Sociálnej poisťovne. Otec dieťaťa je vlastníkom motorového vozidla. Rodičia dieťaťa sú podielovými spoluvlastníkmi bytu, každý v podiele 1. Pokiaľ ide o správanie rodičov dieťaťa, lustráciami v registri priestupkov neboli zistené vážnejšie priestupky, zo strany Mesta Revúca nebolo zaznamenané nevhodné správanie rodičov na verejnosti.
11. Otec dieťaťa popísal svoje výdavky v podaní zo dňa 28.04.2017 tak, že uhrádza 295,-€ úver, 16,- € internet, 40,- € mobilné telefóny, 45,- € elektrina, 70,- € (poistka, vreckové a školská strava maloletého dieťaťa), 18,- € káblová televízia, 17,- € (garáž), 550,- € ubytovanie v Bratislave, 63,- € splátka za televízor (zakúpený do bytu v Bratislave), 200,- € jeho výdavky na stravu v Bratislave, 100,- € (1/2 z 200,- €) nájomné za byt v Revúcej. Celková suma je 1.390,- €. V uvedenej sume nie sú zahrnuté náklady napr. na oblečenie, obuv, šport, kultúra, hygiena, lieky, vitamíny, dovolenka a ďalšie jednorazové náklady.
12. Matka dieťaťa popísala svoje výdavky a výdavky dieťaťa v podaní zo dňa 10.04.2017 tak, že má výdavky na bývanie a úhrady spojené s bývaním - nájom 251,64 €, poplatok za komunálny odpad 20,62 €, skylink 49,- €, strava 100,- €, ošatenie 80,- €, hygiena a drogéria 40,- €, kozmetika 40,- €, škola a cestovné 20,- € každý druhý víkend, polročné poplatky 50,- €, záverečné skúšky 80,- €, lekár a lieky a cestovné na vyšetrenie (nefrotógia Banská Bystrica - 2x až 3x do roka - 25,- € + lieky 20,- €, reumatológia Rimavská sobota - 2x až 3x do roka 20,- € + lieky 17,- €), internet 16,90 €, mobil 15 €, voľnočasové aktivity 10,- €. Syn navštevuje Základnú školu I. B. Zocha, škola robí pre deti rôzne aktivity a výlety, ktorých sa rád zúčastňuje, stravuje sa v škole v školskej jedálne. Maloletý ako 10 - 11 ročný prekonal infekčnú chorobu Mononukleózu, má oslabenú imunitu, v dôsledku čoho býva často chorý, čo je spojené s nákladmi na jeho liečbu aj prevenciu. Jeho strava musí byť výdatná. Kupuje mu výživové doplnky C, B vitamín a Probiotiká. Navštevujeme čelustného ortopéda v Rožňave, čo je tiež finančne náročné. Je vo veku, kedy sa výrazne mení, v dôsledku čoho je potrebná častá obmena šatníku. Má záľubu v počítačoch a počítačových hrách, čo si vyžaduje pripojenie k internetu. Mesačné náklady na jeho stravu, liečbu, vzdelanie, ošatenie, bývanie a voľnočasové aktivity sú v sume 300,- €.
13. Manželia na prvom pojednávaní vo veci žiadali pojednávanie pokiaľ ide o rozvod manželstva odročiť, dohodli sa na určitých veciach a ak sa tie dodržia, možno sa nebudú chcieť rozviesť.
14. Navrhovateľ na ďalšom pojednávaní uviedol, že trvá na návrhu na rozvod manželstva, jeho súžitie s manželkou nie je možné. S manželkou sa predtým dohodli, že to ešte skúsia. Manželka uňho strávila v júni 1 víkend, ale nešlo to. Obaja sa už teraz chcú rozviesť. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností, on voči osobnej starostlivosti matky o syna nemá výhrady. Niekoľkokrát sa s maloletým rozprával o tom, čo by chcel do budúcna, dával mu možnosť prísť k nemu do Bratislavy a chodiť tam do školy. Maloletý sa nakoniec vyjadril, že by chcel dokončiť školu tu a ostať pri mame. Je mu to ľúto, ale nepôjde proti rozhodnutiu svojho syna, preto súhlasí so zverením syna do osobnej starostlivosti matky. On navrhuje, aby súd určil výživného na maloletého z jeho strany po 250,- €. Táto suma musí na 14- ročného chlapca postačovať. Životné minimum na dospelého človeka je 189,- €. U neho sú pomery stále rovnaké, pracuje ako profesionálny vojak, je pravda, že bol v Iraku, mal rovnaký príjem, len vyšší príspevok na stravu. Je pravda, že sa chce presťahovať k priateľke, ale jeho náklady budú vyššie ako 220,- €. Okrem sumy 220,- €, ktorú bude platiť priateľke, bude mať aj ďalšie náklady. Uhradiť sumy 350,- € doposiaľ mohol len preto, že sa dostal na účte do mínusu, takže platenie výživného v tejto sume by nezvládal. Myslí si, že rodičia by sa mali podieľať na potrebách a výdavkoch dieťaťa rovnako. Žiada, aby pre prípad rozvodu súd jeho styk s dieťaťom neupravoval, budú sa na tom vedieť dohodnúť.
15. Manželka navrhovateľa na ďalšom pojednávaní uviedla, že aj ona sa chce rozviesť. Manžel sa odsťahoval 17.03.2017, chodil pravidelne za maloletým, vtedy prespával v penzióne. Po prvom pojednávaní sa snažili obnoviť spolužitie, bola u manžela na víkend v Bratislave, hľadala si tam prácu, aj si niečo našla, ale keď sa vrátila domov, manžel jej poslal SMS, že tam uňho zavadzala, že je zvyknutý žiť sám. Nevie prečo ju vlastne k sebe volal. Manžel nevedel, čo chce, menil názory, nevedel sa rozhodnúť. Ona iného partnera nemá. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ona maloletého žiada zveriť do jej osobnej starostlivosti a výživné na maloletého určiť na 350,- € mesačne. Súd má pri rozhodovaní o výživnom prihliadnuť na možnosti a majetkové pomery tak oprávnenej, ako aj povinnej osoby. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Keďže maloletý bude v osobnej starostlivosti matky, táto si bude osobnou starostlivosťou plniť aj vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o jej pomery uviedla, že je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potom, ako manžel opustil spoločnú domácnosť, poberala dávku v hmotnej núdzi. Dávala si žiadosti o prijatie do zamestnania v okolí, ale nezamestnala sa. Navštevuje zdravotnícku školu. Manžel jej posielal len výživné na maloletého po 350,- € (250,- Eur bežné a 100,- Eur splátka zročného výživného), čo ale nebolo postačujúce na ich živobytie. Dávka v hmotnej núdzi jej bola odňatá 01.06.. Z príjmu, ktorý mala, nemohla vyžiť. Preto sa rozhodla, že bude chodiť pracovať do Rakúska ako opatrovateľka. Stále je ešte evidovaná, pretože nemá podpísanú zmluvu. Raz už ale v Rakúsku bola, telefonicky ju kontaktovala agentúra a hneď vycestovala 05.09., pričom to malo byť na skúšku, mala si ju rodina vyskúšať. Mala z toho príjem 550,- € a 100,- € na cestu. Ak sa takto zamestná, tak by jej mala rodina dávať ešte 220,- € na odvody. Tých 500,- €, čo zarobí, je málo, suma výživného 250,- € nie je postačujúca. Z tej sumy nebolo možné zabezpečiť všetky potreby, preto to musela riešiť a hľadala si prácu v Rakúsku, aby tak mohla maloletému aj sebe zabezpečiť všetky potreby. Má aj náklady na školu a mala náklady v súvislosti s vybavovaním práce v Rakúsku. Finančne jej museli vypomôcť rodičia. V čase, keď poberala dávku v hmotnej núdzi, mal maloletý v škole stravu za 1,- € a tiež mal pomôcky zadarmo, čo teraz už nie je. Z jej strany je pravdepodobné zamestnanie v Rakúsku, nemá síce ešte vybavené papiera, ale už 09.10. by mala opäť vycestovať do rovnakej rodiny, platové podmienky by mali byť také, ako uvádzala. Vie, že otec dieťaťa nemá stále rovnaký plat, 13.08. bol v Iraku a do budúcna by ho mali povýšiť. Manžel sám povedal synovi, že keby sa on staral oňho v Bratislave, tak by boli ešte väčšie výdavky ako je súčasná výška výživného, ktorú platí. Pokiaľ ide o tvrdenie otca, že obaja rodičia sa majú podieľať na výdavkoch dieťaťa rovnako, uviedla, že ona nezarába 1.700 € - 1.800,- € mesačne, má nižší príjem ako otec dieťaťa, pričom majú veľké náklady. Za byt uhrádza 250,- € + výdavky na stravu, internet, telefón, hygienu a podobne. Tiež majú výdavky na spoločenské akcie, keď niekam idú, napr. do kina. Otec plánuje odovzdať byt a presťahovať sa ku svojej priateľke. Dohodli sa, že jeho priateľka bude splácať úver, ktorý si vzala na kúpu bytu a on jej bude prispievať po 220,- €. Finančne bude teda na tom lepšie. Pokiaľ vedel otec dieťaťa trikrát uhradiť 350,- € pri súčasných vyšších nákladoch, bude v jeho schopnostiach platiť 350,- € aj potom, keď bude mať nižšie náklady. Žiada, aby pre prípad rozvodu súd styk otca s dieťaťom neupravoval, budú sa na tom vedieť dohodnúť.
16. Maloletý vo svojej výpovedi uviedol, že rozmýšľal o tom, čo by chcel do budúcna a rozhodol sa, že by chcel dokončiť základnú školu v Revúcej. Chce teda ostať pri mame. Čaká ho v škole ešte ťažké obdobie, monitoring a myslí si, že by si ťažšie v Bratislave zvykal. S oboma rodičmi má dobrý vzťah, vie sa s oboma porozprávať, keď je nejaký problém. Vtedy, keď sa vyjadroval, že chce ísť k otcovi, boli s mamou pohádaní, ale si to vyriešili, porozprávali sa o tom. Už raz menil školu, predtým na tej základnej škole nebol spokojný, preto prestúpil na túto základnú školu, tu je spokojný.
17. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že navrhujú maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, výživné zo strany otca určiť na 300,- € mesačne s tým, že 50,- € z tejto sumy bude na šetrenie úspor maloletému. Styk navrhujú neupravovať.
18. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
19. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Vzťahy medzi manželmi - účastníkmi konania sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Z výpovedí manželov súd zistil, že účastníci konania sa vzájomne odcudzili, nežijú ani v spoločnej domácnosti, majú vzájomné nezhody, pre ktoré nechcú ďalej zotrvávať v manželstve. Pokúšali sa o obnovenie spolužitia, to ale nevyšlo. Obaja sa vo svojich výpovediach rozhodne vyjadrovali, že sa chcú rozviesť. Navrhovateľ má navyše známosť, s ktorou chce v budúcnosti žiť v spoločnej domácnosti. Manželstvo účastníkov tak vzhľadom na uvedené neplní svoj účel. Súd má za to, že obnovenie spolužitia manželov nemožno očakávať. Nakoľko v danej veci boli splnené všetky zákonné podmienky, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
20. Podľa § 24 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
21. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22. Podľa § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností manželov k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode. Preto súd upravoval i výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému Matejovi na čas po rozvode. Matka v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o maloletého, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletý je vo veku, keď dokáže vyjadriť svoj názor na otázku, ktorá sa ho týka, kto bude zabezpečovať po rozvode rodičov starostlivosť o neho, kde a s kým by chcel žiť. Maloletý mal priebehu súdneho konania (aj po výsluchu na súde na prvom pojednávaní vo veci) možnosť premyslieť si, akú alternatívu by uprednostnil, pričom z jeho výsluchu vyplýva že zvážil obe alternatívy (žiť s mamou v Revúcej, žiť s otcom v Bratislave), ako aj ich dôsledky na svoj budúci život (zmena domáceho prostredia, školy, kolektívu). Maloletý sa vyjadril, že chce ostať žiť s mamou. Otec dieťaťa i kolízny opatrovník so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasili. Vzhľadom na uvedené súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky rešpektujúc názor dieťaťa na túto otázku.
24. V súlade s ustanovením § 24 zákona o rodine súd upravoval i vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu. Na zabezpečovaní potrieb maloletého dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia rovnakou mierov, ak je to v ich schopnostiach a možnostiach, pričom sa prihliada aj na plnenie vyživovacej povinnosti samotnou osobnou starostlivosťou o dieťa, inak podľa svojich schopností a možností. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec dieťaťa je zamestnaný a má čistý mesačný príjem 1.796,61 €, matka dieťaťa má príjem zo zamestnania v Rakúsku, ktorý je podľa jej vyjadrenia v čistom 650,- € vrátane príspevku na cestu. (Súd vychádzal z toho príjmu matky dieťaťa i keď nemala ešte podpísanú zmluvu, keďže mala už dohodnuté podmienky pracovného pomeru i konkrétny termín nástupu a reálne už činnosť opatrovateľky vykonávala, za čo jej bola vyplatená odmena. Súd má teda za to, že matka dieťaťa má príjem z pracovnej činnosti, aký uvádzala na pojednávaní a z neho je potrebné vychádzať.) V danej veci majú teda rodičia dieťaťa odlišné príjmové pomery, v dôsledku ktorých sa nedokážu podieľať na výdavkoch dieťaťa v rovnakej miere, preto súd pri určovaní výživného na maloletého zo strany otca zvážil potreby maloletého dieťaťa, ktoré sa odrážajú v jeho výdavkoch, prihliadol na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov a na skutočnosť, že matka si plní zákonnú povinnosť vyživovať i osobnou starostlivosťou.
25. Matka dieťaťa navrhovala určiť výživné vo výške 350,- € mesačne, otec dieťaťa navrhoval výšku výživného 250,- € mesačne. Z výpovede matky dieťaťa a jej písomných vyjadrení súd zistil, že maloletý má bežné výdavky vzhľadom na svoj vek, nemá vážne zdravotné problémy, alebo iné mimoriadne výdavky, má len vyššie výdavky na lieky a kvalitnú stravu, keďže býva často chorý. Matka dieťaťa v písomnom podaní zo dňa 11.04.2017 uviedla, že výdavky dieťaťa sú okolo 300,- € mesačne. Súd má za to, že výška výživného zo strany otca po 250,- Eur mesačne bude pokrývať dostatočne veľkú časť nákladov dieťaťa, pričom náklady dieťaťa budú kryté prevažne zo strany otca, ktorý má vyšší príjem ako matka dieťaťa. Platenie výživného v tejto výške je navyše v schopnostiach a možnostiach otca dieťaťa. Po uhradení výživného ostane otcovi dieťaťa dostatočne vysoká suma na zabezpečenie svojich základných životných potrieb a svojich nutných pravidelných výdavkov. Po uhradení nákladov dieťaťa nekrytých výživným zo strany otca matkou rovnako ostane matke dieťaťa dostatočne vysoká suma na zabezpečenie jej základných životných potrieb a nutných pravidelných výdavkov.
26. Matka dieťaťa nesúhlasila s výškou výživného 250,- Eur, nakoľko táto suma nie je postačujúca, pri platení výživného v tejto výške nebola schopná uhrádzať všetky ich potreby a preto bola nútená zamestnať sa v Rakúsku ako opatrovateľka. V tejto súvislosti súd dodáva, že matka dieťaťa neuvádzala, že by maloletý mal výdavky vyššie, ktoré by odôvodňovali zo strany otca výživné vo vyššej výške. Tieto výdavky zhrnula do sumy 300,- €. Za týchto okolností je výška výživného zo strany otca 250,- Eur
postačujúca. Pre úplnosť súd dodáva, že ak by sa rodičia podieľali na výdavkoch dieťaťa zhruba v takom pomere, aký je pomer ich príjmov, pričom otec dieťaťa bude uhrádzať 250,- Eur, zo strany matky by mali byť výdavky kryté do výšky ďalších 100,- € až 150,- Eur, čo pri zistených príjmových pomeroch matky je prijateľné a je to v jej schopnostiach. Zároveň by boli kryté výdavky dieťaťa zo strany oboch rodičov do výšky 400,- Eur, teda s rezervou ďalších výdavkov, ktoré v konaní neboli matkou uvádzané. Súd nepovažoval za relevantné, že výška 250,- Eur nebola postačujúca v čase, keď matka mala príjem len dávku v hmotnej núdzi. Súd posudzoval súčasné schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa a u matky dieťaťa vychádzal zo súčasného príjmu zo zamestnania v Rakúsku. Z rovnakých dôvodov neprihliadal ani na okolnosti, ktoré by len mali v budúcnosti nastať - povýšenie otca dieťaťa, zníženie jeho nákladov na bývanie. Podstatné sú pomery rodičov dieťaťa v čase rozhodovania súdu. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že výška výživného zo strany otca po 250,- Eur mesačne je postačujúca na pokrytie výdavkov maloletého dieťaťa.
27. Záverom súd dodáva, že pokiaľ ide o úspory dieťaťa, ich tvorba nebola súdom upravovaná. Ak aj príjmy otca dieťaťa na tvorbu takýchto úspor postačujú, súd v rozhodnutí o rozvode manželstva nemá zakladať bez zjavnej vôle a návrhu rodičov tvorbu týchto úspor, obmedzí sa na úpravu výživného na krytie výdavkov dieťaťa. Súd má za to, že je predovšetkým na rodičoch dieťaťa, aby sa na tvorbe úspor dohodli, pričom ich dohoda môže byť rôzneho charakteru, úspory môžu byť vytvárané a spravované rôznym spôsobom (dohoda, v akej výške a v akej frekvencii sa budú vytvárať, kto sa na ich vytváraní bude podieľať, na čo budú určené, ako sa bude s nimi nakladať, kde budú viazané, kto ich bude spravovať). Ak sa na tom rodičia nedohodnú, môže na návrh niektorého z nich upraviť tvorbu úspor súd. Rodičia v danej veci úpravu výživného i takýmto spôsobom (tvorbou úspor) nenavrhli, preto súd neupravovať tvorbu úspor maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva bez návrhu niektorého z rodičov, len na základe návrhu kolízneho opatrovníka.
28. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal otca dieťaťa platiť na maloletého U. výživné vo výške 250,- € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku.
29. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, ten súd neupravoval, keďže účastníci konania žiadali styk neupravovať vzhľadom na skutočnosť, že sa na ňom rodičia dieťaťa budú vedieť dohodnúť.
30. O trovách konania účastníkov konania súd nerozhodoval, nakoľko podľa § 57 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP alebo Civilný sporový poriadok) o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh a návrh na takéto rozhodnutie v predmetnej veci nebol.
Poučenie:
Účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali práva na odvolanie, nemajú právo podať proti tomuto rozsudku odvolanie.
Účastníci konania, ktorí sa práva na odvolanie proti rozsudku nevzdali, môžu proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozvedený manžel môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť orgánu poverenému viesť matriky, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.