Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-25-2017.pdf
PDF · 221.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3Csp/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobcu T. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX/XX, T. F., právne zastúpeného URBAN, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Slaná Huta 77, Košice, adresa na doručovanie Račianska 69/B, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpenému Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029, o určenie, že úver zo zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 13. 05. 2015 je bezúročný a bez poplatkov, o určenie, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 36 v zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 13. 05. 2015 sumu 16,10 eur, o určenie, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 36 v zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 13. 05. 2015 sumu 3,44 eur a splátku č. 37 až č. 60, o určenie, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluvy o poskytnutí pôžičky) zo dňa 13. 05. 2015 je bezúročný a bez poplatkov, o určenie, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 36 zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluvy o poskytnutí pôžičky) zo dňa 13. 05. 2015 sumu 16,10 eur, o určenie, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 36 zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluvy o poskytnutí pôžičky) zo dňa 13. 05. 2015 sumu 3,44 eur a splátku č. 37 až 60, a o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluvy o poskytnutí pôžičky) zo dňa 13. 05. 2015, takto
rozhodol:
I.
Žalobu o určenie, že úver zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 13. 05. 2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom je odplatné poskytnutie sumy 700,- eur, je bezúročný a bez poplatkov, z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
II.
Žalobu o určenie, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 36 obsiahnutej v Zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 13. 05. 2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom je odplatné poskytnutie sumy 700,- eur, sumu 16,10 eur, z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III.
Žalobu o určenie, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 36 obsiahnutej v Zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 13. 05. 2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom je odplatné poskytnutie sumy 700,- eur, sumu 3,44 eur, z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV.
Žalobu o určenie, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému anuitné mesačné splátky č. 37 až 60 obsiahnuté v Zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 13. 05. 2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom je odplatné poskytnutie sumy 700,- eur, z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V.
Žalobu o určenie, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluvy o poskytnutí pôžičky) zo dňa 13. 05. 2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom je odplatné poskytnutie sumy 700,- eur, je bezúročný a bez poplatkov, z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
VI.
U r č u j e , že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 36 obsiahnutej v Zmluve o spotrebiteľskom úvere (zmluve o poskytnutí pôžičky) zo dňa 13. 05. 2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom je odplatné poskytnutie sumy 700,- eur, len sumu 16,10 eur.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
VII.
Žalobu o určenie, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 36 obsiahnutej v Zmluve o spotrebiteľskom úvere (zmluve o poskytnutí pôžičky) zo dňa 13. 05. 2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom je odplatné poskytnutie sumy 700,- eur, sumu 3,44 eur, z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
VIII.
U r č u j e , že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému anuitné mesačné splátky č. 37 až 60 obsiahnuté v Zmluve o spotrebiteľskom úvere (zmluve o poskytnutí pôžičky) zo dňa 13.´05.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom je odplatné poskytnutie sumy 700,- eur.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IX.
Žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluvy o poskytnutí pôžičky) zo dňa 13. 05. 2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej je odplatné poskytnutie sumy 700,- eur, z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodnou žalobou, ktorá bola doručená na súd dňa 13. 02. 2017, domáhal a/ určenia, že zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 13. 05. 2015 je bezúročná a bez poplatkov, b/ určenia, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 36 v zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 13. 05. 2015 sumu 16,10 eur, c/ určenia, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 36 v zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 13. 05. 2015 sumu 3,44 eur a d/ splátku č. 37 až 60. Žalobu odôvodnil tým, že ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu o
poskytovaní služieb, ktorej predmetom bolo odplatné poskytnutie sumy 700, -eur zo dňa 13. 05. 2015 (ďalej len „zmluva o poskytovaní služieb“), ktorá bola vopred pripravená, nemohol ju žiadnym spôsobom pripomienkovať alebo dopĺňať. Zo strany pracovníčky, ktorá mu dala danú zmluvu na podpis mu bolo povedané, že túto nie je možné meniť a ak spotrebný úver chce, musí zmluvu podpísať. Touto zmluvou mu bol poskytnutý úver 700,- eur, za čo mal žalobca uhradiť žalovanému celkovo 1.172,40 eur. Daná zmluva je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k/, l/, j/, z/, aa/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Iba splátkový kalendár, ktorý však nebol súčasťou zmluvy, obsahuje RPMN aj výšku a počet mesačných splátok členených na istinu a úrok, či úrokovú sadzbu. No ani splátkový kalendár neobsahuje priemernú hodnotu RPMN, odplatu podľa osobitných predpisov, ktorú musí žalobca ako klient zaplatiť podľa zmluvy, a neobsahuje ani názov zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“. Rovnako neobsahuje ani predpoklady použité na výpočet RPMN. Z uvedených dôvodov je žalobca teda povinný zaplatiť žalovanému iba istinu podľa zmluvy o poskytovaní služieb, teda iba sumu 700,- eur. Žalovaný nevyhovel predžalobnej výzve, ktorú mu žalobca zaslal a v ktorej žiadal, aby žalovaný zabezpečil zaslanie písomného potvrdenia o tom, že zmluva je bez poplatkov a bez úrokov. Žalobca viac nechce platiť splátky nezákonných úrokov, preto zo splátky č. 36 bude žalobca povinný zaplatiť žalovanému iba čiastku 16,10 eur. Zo splátky č. 36 už kvôli bezúročnosti a bezpoplatkovosti nebude povinný zaplatiť žalovanému čiastku 3,44 eur a následne splátky 37 až 60. Uvedenou určovacou žalobou sa do budúcna vytvorí pevný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a zároveň sa tým odstránia budúce žaloby na plnenie (minimálne žaloba žalobcu proti žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia). Z uvedeného dôvodu má žalobca ako spotrebiteľ naliehavý právny záujem na danom určení. V súvislosti s týmto dal do pozornosti rozhodnutie NS SR spis. zn. 1MCdo/1/2009. Citoval ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a/, 5 OZ, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 11 ods. 1 písm. b/, d/, § 9 ods. 2 písm. i/, j/, k/, l/, z/, aa/ zákona č. 129/2010 Z. z.. Poukázal na rozhodnutie R 24/1995, rozhodnutia NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 78/2006, 40/1996, 3/1998, 4/2003, rozhodnutie NS SR spis. zn. 1Cdo 69/2003, rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 137/2008, rozhodnutia NS ČR spis. zn. 22Cdo 2162/99, 30Cdo 3336/2009 a 3Cdo 1338/96. Žalobca žiadal vyslúchnuť seba a k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: predžalobná výzva zo dňa 07. 02. 2017, podnet zo dňa 09. 02. 2017, výpis z obchodného registra žalovaného, zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 13. 05. 2015.
2. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24. 03. 2017 uviedol, že dňa 13. 05. 2015 uzatvoril so žalobcom Zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 700,- eur. Túto čiastku sa žalobca zaviazal žalovanému splatiť v mesačných splátkach po 19,54 eur. Táto zmluva je dojednaná v súlade s platným právom, je dostatočne určitá a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. V článku IV. Pôžička uvedenej zmluvy je uvedená výška splátky 19,54 eur, ako aj počet splátok 60, termíny splátok sú dohodnuté do 20. dňa príslušného kalendára v mesiaci. Podľa zákona platného a účinného v čase podpisu zmluvy o pôžičke, tento nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku, uvedené jednotlivo popri sebe. Táto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by istina, úroky a poplatky sa uhrádzali v iných termínoch splatnosti. V prípade, ak splátkou sa uhrádza aj istina aj úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. V splátkovom kalendári sú uvedené údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkoch. Žalovaný má za to, že takýmto spôsobom si splnil povinnosť jemu uloženú v § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. Poukázal na článok 2. Definície zmluvných podmienok, ako aj na bod 6.1 a 6.2 zmluvných podmienok. Právny poriadok SR umožňuje, aby bola zmluva uzatvorená na viacerých na seba nadväzujúcich listinách. Je bežnou praxou, že neoddeliteľnou súčasťou samotnej zmluvy sú jej prílohy, prípadne všeobecné obchodné podmienky. Zmluva môže mať neobmedzený počet častí, s ktorými zmluvné strany môžu prejaviť súhlas jedným podpisom. Poukázal na to, že zmluvné podmienky, resp. všeobecné obchodné podmienky sú výsledkom štandardizácie uzatvárania zmlúv medzi žalovaným ako dodávateľom služieb a viacerými ako spotrebiteľmi. V nich sú upravené také práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré sú nemenné s ohľadom na akéhokoľvek účastníka zmluvného vzťahu. Jedná sa teda o také dojednania spotrebiteľskej zmluvy, ktoré nemusia byť z povahy veci dojednané individuálne. V súvislosti s požiadavkou na samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti úrokov a istiny poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, spis. zn. 13Co 111/2014. Rovnako tak poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09. 11. 2016 vo veci C-42/2015. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že tento má za to, že zmluva o pôžičke obsahuje údaj o konečnej splatnosti a aj výšku splátky, termíny splátok, ako aj počet splátok, čo je následne špecifikované v splátkovom kalendári ako súhrnný prehľad. V článku IV. Pôžička je uvedená hodnota RPMN - 24,99 %, priemerná hodnota
RPMN - 34,42 %, ako aj celková čiastka ktorú má klient -a žalovaný zaplatiť - 1.172,40 eur. Rovnako je v danom článku uvedená aj najvyššia prípustná výška odplaty 27,90 %, ako aj fixná ročná úroková sadzba vo výške 25 %. Vzorec pre výpočet RPMN je uvedený v bode 7. zmluvných podmienok. Názov zmluvy obsahuje aj slová spotrebiteľský úver, keďže presný názov zmluvy znie „Zmluva o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí pôžičky)“ (v ďalšom texte len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“). Zmluva bola dojednaná slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a má všetky obligatórne náležitosti, preto žalovaný nevidí dôvod vyslovenia bezúročnosti. Žalobca na tomto nemá naliehavý právny záujem. Prednosť má žaloba o plnenie a určenie, že zmluva je bezúročná, je iba predbežnou otázkou. Žalobu žiadal zamietnuť. K vyjadreniu priložil listinné dôkazy - prehľad splátok a úhrad, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí pôžičky) zo dňa 13. 05. 2015 (ďalej len „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“), prílohu č. 1 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere, udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.
3. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 10. 04. 2017 (v replike) prostredníctvom právneho zástupcu opätovne namietol, že zmluva o poskytovaní služieb neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 1 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. Poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ a l/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Citoval z ustanovenia § 54 ods. 1, 2, § 52 ods. 2, § 35 ods. 2 OZ, ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 23Cdo 1470/2012, 25Cdo 1116/2001, 23Cdo 4119/2007, 28Cdo 2552/2011, nálezu Ústavného súdu ČR spis. zn. IV.ÚS 182/2001, I.ÚS 1845/11, ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6MCdo 9/2012. Zmluva o poskytovaní služieb neobsahuje identifikáciu výšky (sumy/čiastky) istiny, a ani identifikáciu výšky (sumy/čiastky) úroku. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. je kogentné a nie je možné sa od tohto ustanovenia odchýliť, tobôž nie v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Žalovaný si zjavne mýli amortizačnú tabuľku od identifikácie výšky úroku a istiny. Amortizačná tabuľka je upravená v § 9 ods. 3, 5, § 9 ods. 2 písm. m/ zákona č. 129/2010 Z.z. Len za porušenie § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. je úver bezúročný a bez poplatkov. Tvrdenie žalovaného, že zákon platný a účinný v čase podpisu zmluvy o poskytovaní služieb nepožadoval samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nie je pravdivé. Žalobca namietol, že nikdy nepodpísal zmluvné podmienky žalovaného, s týmito nikdy nesúhlasil a nikdy nemal možnosť ovplyvniť ich obsah alebo znenie. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že splátky sú špecifikované v splátkovom kalendári, keďže pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní služieb žalobca splátkový kalendár nevidel a ani ho nepodpísal pri uzatvorení zmluvy. V zmysle rozhodnutí odvolacích súdov - Krajského súdu v Trenčíne, spis. zn. 6Co 523/2014, Krajského súdu v Žiline spis. zn. 11Co 256/2013 a Krajského súdu v Prešove, spis. zn. 18Co 178/2014 vyplýva, že v zmluve musia byť jednoznačne rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. V súvislosti so žalovaným citovaným rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 žalobca namietol, že tento sa zaoberá výkladom Smernice Európskeho Parlamentu Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008, pritom z uvedenej smernice citoval článok 3 písm. m/, článok 10 ods. 2 písm. h/, i/. Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ pri výklade smerníc neumožňujú slovenskému súdu urobiť výklad contra legem, a že ak Súdny dvor EÚ rozhodne o nesprávnej aplikácii alebo o nesprávnej transpozícii smernice do národného práva, takéto porušenie musí odstrániť národný štát zmenou národnej legislatívy. Dotknutá osoba sa nemôže dovolávať výkladu contra legem, čo potvrdzuje aj uznesenie Krajského súdu v Trnave, spis. zn. 25Co 121/2015 z 13. 01. 2016, z ktorého žalobca aj citoval. Článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48/ES vo svojej podstate zodpovedá § 9 ods. 2 písm. m/ a § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z.; naopak nezodpovedá ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. Smernica ako taká nie je priamo právne záväzná a nie je ani priamo aplikovateľná. Dáva členským štátom možnosť, aby pre každý jeden dôvod uvedený v článku 10 ods. 2 členský štát inkorporoval do svojej vnútroštátnej úpravy, a potom po takomto inkorporovaní všetkých dôvodov uvedených v citovanom článku do národnej úpravy, považoval daný členský štát podľa národnej právnej úpravy za to, že každý spotrebiteľský úver, ktorý nebude mať náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 danej smernice, bude považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Slovenská republika išla nad rámec článku 10 ods. 2 citovanej smernice a do národného práva zaviedla § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. Porovnaním článku 10 ods. 2 písm. h/ citovanej smernice so znením § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. je zrejmé, že tieto sú diametrálne odlišné. Ani rozsudok Súdneho dvora EÚ nemôže svojim rozhodnutím bez predchádzajúcej zmeny kogentnej zákonnej národnej právnej úpravy založiť prípustnosť výkladu contra legem. Ustanovenie § 46 ods. 1 OZ stanovuje písomnú formu zmlúv o prevode nehnuteľností, ako aj iných zmlúv, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Z ustanovenia § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva povinnosť uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Žalovaným v prílohe vyjadrenia predložená zmluva je nepodpísaná žalobcom, a teda nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá obligatórne vyžaduje
písomnú formu. Zmluva, ktorú má žalobca k dispozícii, je označená len ako „Zmluva o poskytovaní služieb“ a jej názov neobsahuje slová „spotrebiteľský úver“. Zmluva, ktorú predložil žalovaný je odlišná od tej, ktorú predložil žalobca a na ktorú sa v žalobe odvoláva. Žalovaný nikdy nepreukázal, že by zmluva o poskytovaní služieb, ktorú žalobca predložil v konaní, nebola nikdy žalobcom podpísaná. Opätovne poukázal na to, že z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti má žalobca povinnosť uhradiť žalovanému iba 700,- eur. V súvislosti s naliehavým právnym záujmom uviedol, že touto žalobou o určenie sa predíde budúcej žalobe žalobcu voči žalovanému na plnenie nezákonných úrokov. V opačnom prípade by bolo žalobcovi ako spotrebiteľovi odňaté jeho ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu, lebo žalobca ako spotrebiteľ by musel najprv zaplatiť žalovanému nezákonné poplatky a úroky a až po ich zaplatení by si mohol tieto úroky a poplatky nárokovať od žalovaného žalobou na plnenie. Takýto výklad je právne absurdný a ústavne neudržateľný a po procesnej stránke by žalobcovi ako spotrebiteľovi bolo odňaté právo domáhať sa na súde ochrany svojich práv.
4. Podaním zo dňa 26. 04. 2017 žalobca uplatnil aj ďalších 5 nárokov, a síce žiadal určiť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere (zmluva o poskytnutí pôžičky) zo dňa 13. 05. 2015 je bezúročná a bez poplatkov, určiť, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 36 zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluvy o poskytnutí pôžičky) zo dňa 13. 05. 2015 sumu 16,10 eur, určiť, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 36 zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluvy o poskytnutí pôžičky) zo dňa 13. 05. 2015 sumu 3,44 eur a splátku č. 37 až 40 a eventuálne určiť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere (zmluva o poskytnutí pôžičky) zo dňa 13. 05. 2015 je neplatná. Žiadal v tomto smere pripustiť zmenu žaloby. Okrem toho v podaní uviedol, že RPMN určená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, je určená nesprávne a to v jeho neprospech ako spotrebiteľa, keďže v zmluve je uvedená RPMN vo výške 24,99 %, pričom výška fixnej ročnej úrokovej sadzby predstavovala hodnotu 25 %. Nie je možné, aby výška RPMN bola nižšia ako výška úrokovej sadzby, keďže RPMN predstavuje celkové náklady, ktoré okrem úrokov zahŕňajú aj prípadné ďalšie náklady spotrebiteľa, ktoré musí v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou zaplatiť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, spis. zn. 2Co 102/2011 z 26. 09. 2012, a rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. 8Co 60/2016 z 28. 11. 2016. A keďže RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je určená v neprospech spotrebiteľa, je úver podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti s nesprávnou výškou RPMN dal do pozornosti aj právnu vetu z rozsudku NS SR spis. zn. 1Sžo 106/2007 zo dňa 26. 02. 2008. Ďalej poukázal na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú vôbec uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, a teda z danej zmluvy nie je možné jasne, určito a konkrétne určiť, aké konkrétne údaje použil žalovaný na výpočet RPMN, preto aj z tohto dôvodu je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/, v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je dostatočne, určito uvedená doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pod termínom splatnosti je potrebné rozumieť konkrétny dátum označený dňom, mesiacom aj rokom, a teda uvedenie údaju v zmluve „5/2020“ nie je dostatočne určité. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, spis. zn. 17Co 530/2015 z 08. 03. 2017, a Krajského súdu v Prešove spis. zn. 6Co 134/2016 z 26. 07. 2016. V súvislosti s ročnou úrokovou sadzbou 25 % ročne, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 26/2011 zo dňa 26. 04. 2012, ako aj na to, že z listinného dôkazu uverejneného na stránke NBS možno vidieť, že v čase uzatvorenia zmluvy t.j. 13. 05. 2015, bola priemerná výška spotrebiteľských úverov poskytovaných bankou nad obdobie 5 rokov 11,91 % ročne. Citoval z rozsudku Krajského súdu v Prešove spis. zn. 3Co 151/2013 zo dňa 25. 09. 2013, v zmysle ktorého sa odvolací súd stotožnil s prvostupňovým súdom, že úroky 28,97 % sú neprimerane vysoké, keďže prevyšujú úroky v bankách o viac ako 100 %. Ide o neplatnosť dohody o úrokoch s poukazom na § 39 OZ. Aj v danej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje identifikácia výšky (sumy/čiastky) istiny a výšky (sumy/čiastky) úroku, ako obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca k uvedenému podaniu pripojil aj listinný dôkaz - priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny za rok 2015.
5. Žalovaný v podaní zo dňa 31. 05. 2017 (v duplike) uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá v súlade s platnou právnou úpravou, neexistuje tam ani rozpor s dobrými mravmi, jej jednotlivé ustanovenia zákonu neodporujú, ani ho neobchádzajú, pričom ako celok obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti. Predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, na základe ktorých by mohla byť vyhlásená za neplatnú alebo bezúročnú a bez poplatkov. V zmysle ustanovenia § 137 písm. c/ CSP žalobca nemá naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože prednosť má žaloba na plnenie, a i spotrebiteľ si môže uplatniť
svoje práva aj v tom prípade, ak sa voči nemu bude druhá strana domáhať plnenia, na ktoré nemá právny nárok (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 8Cdo 251/2015, resp. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, spis. zn. 17Co 339/2015). Žalobca doposiaľ neuhradil ani istinu úveru, preto nemá naliehavý právny záujem na určení výšky svojho dlhu, pričom výška istiny úveru je zrejmá zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu, žalovaný na potvrdenie svojich tvrdení poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 6Co 41/2017 a Najvyššieho súdu SR spis. zn. 8Cdo 251/2015, z ktorých aj citoval. V zmluve je uvedená výška pôžičky, výška splátky, počet splátok, termíny splátok, ako aj konečná splatnosť úveru. Predpokladaná doba trvania zmluvy je uvedená v článku Predmet financovania pôžičky, kde je uvedený počet splátok 60 a termín konečnej splatnosti 5/2020. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti je zhodný s dátumom splatnosti konečnej splátky. Podľa žalovaného konečná splatnosť je určená zrozumiteľne a určito. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky danej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Žiadnym spôsobom výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z., nemožno dospieť k záveru o potrebe rozčlenenia splátky, ktorá bola dohodnutá v zmluve ako celková splátka zahŕňajúca istinu, úrok prípadne poplatky, že by mala byť v zmluve rozčlenená na jednotlivé jej zložky. Poukázal na článok 10 ods. 2 Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorá uvádza čo má zmluva o úvere obsahovať. V písmene h/ citovaného článku sa vôbec neuvádza splátka istiny, úrokov a poplatkov, ale je použitý len termín „splátka“, preto ani Slovenská republika nemôže túto zmluvnú náležitosť modifikovať tak, aby bol veriteľ povinný do zmluvy uvádzať členenie splátky na istinu, úrok a poplatky. Bolo by to v rozpore s článkom 22 ods. 1 spomínanej smernice. V súvislosti s námietkou o úrokovej sadzbe vo výške 25 % ročne žalovaný uviedol, že predmetný spotrebiteľský úver poskytoval ako nebankový subjekt a nie banka, kde priemerné výšky úrokovej sadzby v rozhodnom období medzi nebankovými subjektmi boli nepomerne vyššie ako sú údaje zverejnené na stránke NBS, keďže tam sú zverejnené priemerné odplaty bánk. Je potrebné zohľadniť vyššiu mieru rizika nebankovej spoločnosti pri poskytovaní úveru, a preto u takéhoto subjektu sa dajú akceptovať vyššie úroky ako v bankách. Dohodu o úrokovej sadzbe možno posúdiť ako dojednanie v rozpore s dobrými mravmi len vtedy, ak vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, najmä však na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti je zrejmé, že predmetné zmluvné dojednanie je v rozpore s takými etickými pravidlami správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, ktoré sú všeobecne uznávané a zachovávané. Dojednanie úrokovej sadzby vo výške 25 % ročne nie je možné za žiadnych okolností považovať za dojednanie v rozpore s takýmito pravidlami etiky a morálky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax súdov, konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1MCdo 1/2009, Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 8Cob 60/2010, Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 26/2011 a iné, z ktorých zo žiadneho rozhodnutia nevyplýva, že by 25 % ročný úrok bolo možné považovať ako za úrok v rozpore s dobrými mravmi. Žalobu žiadal zamietnuť.
6. Žalovaný v ďalšom podaní zo dňa 22. 06. 2017 v súvislosti so žalobnou námietkou o uvedení nesprávneho údaju o RPMN uviedol, že pri výpočte RPMN postupoval podľa § 1a ods. 1, § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Zároveň uviedol akým spôsobom dospel k výpočtu RPMN 24,99 %. Táto RPMN je vypočítaná v súlade so vzorcom uvedeným v prílohe č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. Žalovaný inkasoval od žalobcu výhradne len úroky, ktoré zodpovedajú zmluvnému vyjadreniu RPMN vo výške 24,99 %. Najvyššia prípustná výška odplaty podľa § 53 ods. 6 OZ ku dňu uzatvorenia zmluvy bola vo výške 27,90 %.
7. Žalobca v ďalších podaniach zo dňa 21. 06. 2017, 11. 07. 2017, 28. 07. 2017 a 23. 08. 2017 okrem skutočností a tvrdení uvádzaných v predchádzajúcich podaniach prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného, že prípadné rozhodnutie súdu neprinesie žalobcovi žiadnu pozitívnu zmenu s ohľadom na výšku jeho záväzkov. Práve naopak takéto rozhodnutie bude mať podstatný vplyv na výšku záväzkov, keďže sa ním vymedzí, že žalobca nie je povinný vrátiť žalovanému viac ako sumu poskytnutej istiny, a súčasne sa tým stanoví aj presný počet splátok, ktoré je žalobca povinný žalovanému uhradiť. Vzhľadom na to, že žalobca uzatvoril zmluvy možno dôvodne predpokladať, že jeho finančná situácia v čase ich uzatvorenia nebola priaznivá. Požadovať od žalobcu, aby najskôr žalovanému splatil celú sumu poskytnutého úveru s úrokmi a následne, aby sa žalobou o plnenie domáhal vrátenia úrokov prípadne poplatkov je kontraproduktívne. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove spis. zn. 18Co 109/2011, spis. zn. 3Co 224/2013, z ktorých aj citoval. Taktiež
poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave spis. zn. 11Co 580/2015, v súvislosti s náležitosťou zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. a na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 14Co 692/2015, v súvislosti s náležitosťou zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. S potrebou identifikácie mesačnej anuitnej splátky na splátku istiny, úrokov a poplatkov sa stotožnil aj Ústavný súd SR, konkrétne poukázal na uznesenie spis. zn. II. ÚS 329/2013, ako aj Najvyšší súd SR v rozsudku spis. zn. 7Sžo 61/2015. Ďalej žalobca uviedol, že právny záver uvedený v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015 zo dňa 09. 11. 2016, je nepoužiteľný na toto konanie. Súdny dvor EÚ vykladal a aplikoval výlučne len európske právo a nikdy nevykladal zákon č. 129/2010 Z.z., čo potvrdzuje už aj medzičasom prijatá národná prax súdov, konkrétne spomenul rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. 19Co 142/16. Ďalej sa žalobca zaoberal otázkou tzv. priameho účinku smernice vo vzťahu k výkladu národného práva, ako aj otázkou neprípustnosti horizontálneho priameho účinku smerníc, či ich častí. Dospel k záveru, že aplikácia tzv. priameho účinku smernice z pohľadu výkladu rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 vo vzťahu k národnému právu za žiadnych okolností neprichádza do úvahy. Slovenská republika išla nad rámec článku 10 ods. 2 Smernice 2008/48/ ES a do národného práva zaviedla § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z., pričom nedostatok (vadu) uvedeného ustanovenia sankcionovala tým, že úver ktorý nemá náležitosti uvedené v tomto ustanovení je bez poplatkov a bez úrokov. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že možno uvažovať o nepriamom účinku smernice, pričom poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci Pfeiffer a ďalší C-397/01 až 403/01. Podotkol, že závery rozhodnutia vo veci C-42/15 nie je možné aplikovať vo vzťahu k ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., pričom dával do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. 20Co 50/2015. Pod termínom splatnosti je potrebné rozumieť konkrétny dátum označený dňom, mesiacom aj rokom, kedy konečná splatnosť úveru nastáva. Cieľom právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov bolo zabezpečiť poskytnutie jasných a zrozumiteľných informácií spotrebiteľovi o poskytnutom úvere, aby z predloženej zmluvy jasne porozumel aká je výška úveru, celkové náklady a celková čiastka, ktorú musí v súvislosti so spotrebiteľským úverom uhradiť, aká je výška jednotlivých splátok s rozčlenením na istinu, úroky a poplatky, aby bolo spotrebiteľovi zrejmé kedy začne predmetný úver splácať, koľko splátok musí zaplatiť a kedy bude uhradená posledná splátka úveru a to bez toho, aby sa k predmetným informáciám dostával prácnymi výpočtami, či odkazmi z jedného článku zmluvy na druhý. V súvislosti s náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere - konečnou splatnosťou spotrebiteľského úveru, dal do pozornosti rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, spis. zn. 7C 161/2014. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú predložil žalovaný, nebola zo strany žalobcu nikdy podpísaná. Poukázal na ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 40 ods. 1, 4 OZ. Na to, aby bol právny úkon urobený prostriedkami modernej komunikačnej techniky, musia byť splnené dve kumulatívne podmienky, aby sa považoval právny úkon za úkon urobený v písomnej forme: musí ísť o prostriedky, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a musí byť identifikovateľná osoba, ktorá takýmto spôsobom urobila právny úkon. Žalobca nesúhlasí s tým, že prihlásením sa určitého klientskeho čísla na príslušný internetový portál žalovaného, je dostatočne identifikovateľná osoba, ktorá takýto právny úkon urobila. Zákon vyžaduje, aby išlo o taký elektronický prostriedok, ktorý umožňuje nielen zachytenie obsahu právneho úkonu, ale aj určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Vykonanie právneho úkonu elektronickými prostriedkami nie vždy umožňuje dostatočne hodnoverne určiť osobu, ktorá sedí za klávesnicou počítača, resp. iného elektronického zariadenia, z ktorého bol odoslaný prejav vôle. Uvedené nezaručuje ani fakt, že žalobcovi bolo poskytnuté klientske identifikačné číslo, nakoľko táto skutočnosť ešte dostatočne hodnoverne neidentifikuje osobu, ktorá sa pod dané klientske číslo prihlásila. Nie je vylúčené, že prostredníctvom internetu je možné vykonať aj právne záväzné úkony, je však potrebné dbať na zvýšený dôraz z hľadiska identifikácie osoby, ktorá daný úkon vykonala. Za týmto účelom sú osobám poskytované dodatočné prvky, ktoré umožnia ich identifikáciu a overenie totožnosti, ako napr. v prípade internetbankingu tzv. GRID karta, zadanie verifikačného kódu zaslaného SMS-kou, prípadne využitie čipu v občianskom preukaze. Len určité prihlásenie klientskeho čísla nepostačuje na dostatočnú identifikáciu toho, kto daný právny úkon vykonal. Týmto postupom nie je naplnená požiadavka zákona v zmysle § 40 ods. 4 OZ. Žalobca aj naďalej trval na tom, že suma 700,- eur mu bola poskytnutá na základe zmluvy o poskytovaní služieb, pričom zmluvu o spotrebiteľskom úvere nemal nikdy k dispozícii a túto ani so žalovaným nikdy neuzatvoril. Ak zo strany určitého subjektu dôjde k prejavu vôle smerujúcemu k uzatvoreniu zmluvy a pre ktorý zákon predpisuje písomnú formu, musí byť aj jeho akceptácia vykonaná v písomnej forme. Je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere predstavuje návrh (ofertu), ktorý však druhou zmluvnou stranou prijatý nebol. Vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalobcom malo údajne dôjsť elektronickými prostriedkami žalobca namieta, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že splnil a ako či akým spôsobom splnil svoju zákonnú povinnosť, že pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu ako spotrebiteľa splácať daný spotrebiteľský úver, v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy. Uzavrel, že žalovaný nielenže nevie dostatočným spôsobom jednoznačne a nezameniteľne identifikovať osobu, ktorá mala elektronickými prostriedkami uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, rovnako tak nevie preukázať naplnenie zákonnej požiadavky posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V súvislosti s písomným vyjadrením žalovaného, ktoré došlo na súd 02. 08. 2017 žalobca uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal dodržanie postupu opísaného v spomínanom podaní žalovaného, aj vo vzťahu k žalobcovi a k tomuto konkrétnemu zmluvnému vzťahu. Zo strany žalovaného nebola ako dôkaz predložená žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, preto nie je zrejmé aké náležitosti boli obsahom predmetnej žiadosti a či zo strany žalovaného došlo k akceptácii predmetnej žiadosti v celom rozsahu. Ak boli zo strany žalovaného niektoré náležitosti menené, nemohlo ísť zo strany žalovaného o akceptáciu, ale išlo o novú ofertu.
8. Žalovaný v ďalšom podaní, ktoré došlo na tun. súd 02. 08. 2017 uviedol postup vzniku jednotlivých zmlúv (zmluvy o poskytnutí služieb a zmluvy o spotrebiteľskom úvere), a to nasledovne: v prvom kroku si klient prostriedkami diaľkovej komunikácie cez príslušné internetové rozhranie žalovaného vypĺňa žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru tzv. „krátku žiadosť o pôžičku“, v rámci ktorej uviedol svoje identifikačné údaje, email, telefónne číslo parametre úveru a podobne. Následne je zo strany žalovaného kontaktovaný cez telefón, aby spolu doplnili potrebné údaje nevyhnutné na posúdenie schopnosti splácať splátky žiadaného úveru. Kvôli identifikácii - overeniu totožnosti žalovaným sú pre klienta vytvorené ID kód + prvotné heslo, ktoré sú zasielané žalovanému emailom, resp. v SMS správe, na základe ktorých sa klient identifikuje pri vstupe do internetového rozhrania. Po zadaní ID a prvotného hesla klientom v internetovom rozhraní bol v SMS správe zaslaný tzv. autorizačný kód (ďalší bezpečnostný prvok), ktorý klient zadá do určeného poľa, za účelom identifikácie pri vstupe do internetového rozhrania. Po vstupe do internetového rozhrania prostredníctvom bezpečnostných prvkov (ID, prvotné heslo, autorizačný kód), klient nahradil prvotné heslo svojim heslom Po uvedenej identifikácii klienta prostredníctvom bezpečnostných prvkov, si preštudoval zmluvu o poskytnutí služieb a na znak súhlasu s ňou zaklikol na to príslušné políčko na internetovom rozhraní. Následne prebiehal na internetovom rozhraní proces negociácie konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s príslušnými právnymi normami (teda zaslanie dokladov klientom, za účelom skúmania bonity klienta, poskytnutie súhlasu klienta so spracovaním osobných údajov a podobne), výsledkom ktorého je uzatvorenie konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostriedkami diaľkovej komunikácie. Žalobca v ďalšom kroku prikladal doklady potrebné na posúdenie jeho žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru a na posúdenie schopnosti splácať úver. Žalobca prejavil súhlas s obsahom poistných podmienok, s obsahom žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru a so spracovaním osobných údajov. Následne bola žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru opätovne zo strany žalovaného schvaľovaná. V nasledujúcom kroku žalobca prejavil vôľu s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný uviedol, že na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že zmluva bola uzatvorená v písomnej forme v súlade s § 40 ods. 4 OZ. Zároveň, že je zmluva v súlade s § 2 písm. m/, § 4 ods. 1, 2, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a v súlade s § 2 písm. a/, b/, e/, § 4 ods. 1, 2, 6 zákona č. 266/2005 Z. z.. Je teda zrejmé, že za splnenia uvedených zákonných podmienok je možné zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvoriť aj pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie, bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami.
9. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava skutkovej, vecnej a právnej argumentácie obsiahnutej v žalobe, ako i ďalších svojich písomných podaní. Žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že by bol býval uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere spolu so žalobcom v elektronickej forme. Žalobca zdôraznil, že uzatvoril so žalovaným výlučne zmluvu o poskytovaní služieb, zmluvu o spotrebiteľskom úvere so žalovaným nikdy neuzatvoril. Taktiež žalovaný nepreukázal súdu ako zachoval odbornú starostlivosť, ktorú vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, keď podľa údajného tvrdenia žalovaného súčasne ničím nepreukázaného si sám žalobca mal údajne pýtať pôžičku, ktorú mu mal žalovaný i schváliť a až jej schválením mala údajne vzniknúť zmluva o spotrebiteľskom úvere. Poukázal, že žalovaným opísaný proces uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je výlučne v teoretickej rovine a prakticky a súčasne aj po právnej stránke nepreukázal relevantnými dôkazmi, že by bol býval zmluvu o spotrebiteľskom úvere s určitou istotou niekde na druhej strane nejakého internetu, či internetového rozhrania uzatvoril práve žalovaný a taktiež nepreukázal ako pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaný splnil svoje kogentné povinnosti ohľadom
vykonania náležitostí odbornej starostlivosti v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.. Uviedol, že vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere vôbec nebola zachovaná obligatórna písomná forma, ako ju vyžaduje § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Zmluva o poskytovaní služieb nemá obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Nakoľko mal žalobca za to, že pôžičku dostal na základe zmluvy o poskytovaní služieb, a prijatie sumy 700,- eur nespochybňuje a túto sumu spláca aj splatí, tak preto aj pre absenciu náležitostí tak zmluvy o poskytovaní služieb ako aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere platí, že súd tieto zmluvy pre absenciu týchto náležitostí nemôže vyhlásiť za neplatné, ale iba za bezúročné a bezpoplatkové. Žalovaný nepreukázal, že by bol býval zmluvu o spotrebiteľskom úvere jednoznačne uzatvoril žalobca, nie nejaký kód a že kto presne tento kód niekde na druhej strane internetového rozhrania mal či údajne použil. Ustanovenie § 40 ods. 4 OZ vyžaduje, aby pri elektronickej komunikácii bola zachovaná jednoznačne identifikácia osoby, ktorá úkony robí, voči ktorej osobe robí, presne čo je predmetom tohto úkonu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere trpí ďalšími vadami, pre ktoré je ex lege bezúročná a bezpoplatková: 1/ RPMN je určená nesprávne a to v neprospech spotrebiteľa, nakoľko nie je matematicky možné, aby úroková sadzba, ktorá bola určená v predmetnej zmluve bola 25 % a RPMN bola určená v predmetnej zmluve vo výške 24,99 %. Je to z toho dôvodu, že do vzorca pre výpočet RPMN sa zaráta úroková miera a iné veličiny a keďže sa násobí vždy kladným celým číslom, nikdy hodnota nemôže byť nižšia než hodnota násobená úrokovou mierou, ergo 1 x 25 musí byť vždy minimálne 25, nikdy nie 24,99. Žalobca poukazuje na rozsudky, ktoré konštantne potvrdzujú, že ak RPMN je určená nižšie ako úroková sadzba, zmluva o spotrebiteľskom úvere je vždy bezúročná. 2/ V zmluve nie je určený jednoznačne a určito konkrétny termín konečnej splatnosti, nakoľko je v zmluve uvedený iba mesiac a rok. 3/ Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje konkrétny výpočet predpokladov na výpočet RPMN, ale iba všeobecný vzorec zákona, pričom zákonodarca prikazuje uvedenie konkrétnych predpokladov, ktoré vstupujú v danej konkrétnej veci do výpočtu RPMN. 4/ Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje členenie na výšku splátok úrokov a výšku splátok istiny. V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-42/15 uviedol, že priamy účinok smernice nie je možný, lebo v horizontálnom vzťahu výklad contra legem nie je možný. Doposiaľ neexistuje žiadne rozhodnutie Súdneho dvora, ktoré by túto doktrínu priameho účinku horizontálneho vzťahu prelomilo. Žalobca poukázal na to, že rozsudok vo veci Bíroová je v predmetnej veci nepoužiteľný, čo potvrdil už aj Krajský súd v Prešove mesiac po zverejnení tohto rozsudku. Pri skúmaní možnosti či právnej prípustnosti aplikácie nepriameho účinku smernice, či tzv. eurokonformného výkladu, sa musí skúmať otázka, či je tzv. súladný alebo nápravný výklad. Ani jeden z týchto výkladov nie je právne prípustný z tohto dôvodu, že znenie smernice a znenie kogentného ustanovenia § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. je odlišné od článku 10 a článku 22 smernice a preto je zrejmé, že Slovenská republika nevykonala tzv. úplnú harmonizáciu, to znamená že v predmetnej veci rovnako tak vzhľadom na odlišnosť textu smernice národnej právnej úpravy, nie je možné použiť ani tzv. nápravný výklad. Rovnako tak v horizontálnom vzťahu pri nepriamom účinku smernice tak nápravnom ako aj súladnom doposiaľ nebola prelomená doktrína Súdneho dvora, ktorá by umožňovala výklad contra legem. Inými slovami povedané, uloženie povinnosti jednému účastníkovi alebo jednej strane sporu znamená nesprávnu transpozíciu smernice, ktorá je v rozpore s národnou kogentnou právnou úpravou. V súlade s článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky a v nadväznosti na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, je súčasťou práva na spravodlivý proces a na právnu pomoc právo účastníka konania, aby vo veci bolo rozhodnuté podľa platnej a účinnej právnej úpravy. V zmysle teórie práva prednášaného na všetkých právnických fakultách v SR, ako aj teórie občianskeho práva, od kogentnej právnej normy sa nie je možné odchýliť platne ani dohodou zmluvných strán či dohodou strán sporu a ani rozhodnutím súdu. Nesprávna transpozícia smernice zakladá výlučne zodpovednosť členského štátu za podmienok stanovených judikatúrou súdneho dvora. Nesprávna transpozícia smernice nie je predmetom tohto konania. Nad rámec uvedeného žalobca uviedol, že zo skutkových, vecných a právnych dôvodov má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ, pretože v nadväznosti na konštantnú judikatúru súdov a príslušné ustanovenia hmotnoprávnych predpisov o výške úrokov, tak v OZ ako aj v zákone o ochrane spotrebiteľa, ako aj zákone o spotrebiteľských úveroch, ak výška úroku v spotrebiteľskej zmluve presahuje viac ako 100-násobok takejto sadzby, považujú konštantné súdne autority od najnižších stupňov až po Najvyšší súd SR za absolútne neplatné. Žalobca uviedol, že na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex offo. Žalobca požaduje, aby súd v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu, v znení petitu zo dňa 26. 04. 2017, s výnimkou bodu 9. Súčasne navrhol, aby súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na pojednávaní dňa 25.07.2017 v súvislosti s bodom 9 petitu uvedenom v podaní zo dňa 26.04.2017 žalobca cez právneho zástupcu uviedol, že netrvá na tom, aby súd o tomto bode rozhodol, že v uvedenom podaní sa jednalo o eventuálny petit a keďže nebola pripustená zmena žaloby, nemá dôvod brať žalobu (čiastočne alebo v celom rozsahu) späť.
10. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť vo všetkých nárokoch. Vo vzťahu k zmluve o poskytovaní služieb uviedol, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na danom určení, nakoľko sa nejedná o zmluvu uzatvorenú podľa zákona 129/2010 Z.Z. - nejedná sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere a na jej základe nebolo poskytnuté plnenie. Vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere, v tomto smere žalobca tiež nemá naliehavý právny záujem, nakoľko žalobca ešte celú istinu žalovanému nezaplatil. Riešenie otázky, či zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov sú predbežnými otázkami, ktoré súdy riešia v rámci žalôb o plnenie. V súvislosti s namietaním žalobcu, že zmluvy nemajú náležitosti v zmysle zákona 129/2010 Z.z., poukázal na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol tiež, že zmluva o poskytovaní služieb bola uzatvorená so žalobcom, kde mu boli poskytnuté všetky údaje umožňujúce mu prístup do MOJEJ ZÓNY. Jedná sa o internetový portál, kde jednotliví klienti dávajú návrhy žalovanému ako poskytovateľovi úveru na uzatvorenie zmluvy - akú sumu žiadajú, koľko mesiacov chcú úver splácať a podobne. Do tejto zóny sa každý klient dostane na základe identifikačného kódu, ktorý je jedinečný. Na základe tejto zmluvy o poskytovaní služieb žalobca následne uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
11. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom stranami sporu - teda oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu - s výnimkou výsluchu žalobcu, keďže takýto dôkaz vzhľadom na listinné dôkazy predložené stranami sporu nebolo potrebné vykonať, zistil nasledovný skutkový stav:
12. Z výpisu z obchodného registra žalovaného mal súd za preukázané, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou - akciovou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného i poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom.
13. Zo zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 13. 05. 2015 mal súd za preukázané, že medzi žalovaným a žalobcom došlo k uzatvoreniu danej zmluvy, predmetom ktorej bol spôsob uzatvárania Zmlúv o službách žalovaného, na základe žiadosti žalobcu akceptovanej žalovaným alebo žalobcom akceptovanej ponuky žalovaného, pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie a spôsob identifikácie žalobcu s využitím autentifikačných prvkov jedinečne žalovanému pridelených (článok 2. predmetnej zmluvy). V pravom hornom rohu je uvedené klientske ID číslo pre prístup do MOJEJ ZÓNY: XXXXXXXXXX, rovnaký údaj je uvedený aj spolu s mobilným telefónom a emailom žalobcu v rámci jeho označenia v záhlaví zmluvy. V článku 1. predmetnej zmluvy sa nachádza definícia Zmluvy o Službe žalovaného, ktorá znamená zmluvu, predmetom ktorej je poskytnutie spotrebiteľského úveru uzatvorenú medzi žalovaným a žalobcom výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie podľa Zákona o finančných službách na diaľku, čo v zmysle definičných pojmov znamená zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. V uvedenej zmluve, konkrétne v článku 3. je opísaný postup pri získaní služieb žalovaného.
14. Dňa 13. 05. 2015 uzatvoril žalobca ako klient so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere ( Zmluvu o poskytnutí pôžičky). V článku I. Osobné údaje o Klientovi sa uvádzajú osobné údaje žalobcu, v článku II. Údaje Klienta o zamestnaní a finančnej situácii sa uvádzajú údaje ohľadom zamestnávateľa žalobcu, jeho priemernom čistom mesačnom príjme, mesačných finančných nákladoch, počte vyživovaných osôb, iných mesačných výdavkoch, dĺžke zamestnania. V článku IV. Pôžička sa nachádzajú údaje ohľadom poskytnutého úveru, a to: druh úveru: bezúčelový spotrebiteľský úver, celkové náklady spotrebiteľa: 472,40 eur, celková výška a mena úveru (pôžička/S/): 700,- eur, celková čiastka: 1.172,40 eur, splátka (Ak): 19,54 eur, počet splátok (n): 60, priemerná hodnota RPMN: 34,42 %, RPMN (X): 24,99 %, fixná ročná úroková sadzba: 25 %, prvá splátka splatná dňa 20. 06. 2015, termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 5/2020, odplata: 24,99 %, najvyššia prípustná výška odplaty: 27,90 %, ďalšie splátky splatné vždy: 20. dňa v mesiaci, doba trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. V článku V. Vyhlásenie klienta, konkrétne v bode 1. žalobca ako klient uzatvorením danej zmluvy prehlásil, že všetky údaje týkajúce sa jeho, sú úplné a pravdivé. V článku VI. Zmluvné podmienky, v bode 1. Predmet zmluvy sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver a klient - žalobca sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v tejto zmluve. V článku VI. Zmluvné podmienky, v bode 6.1, 6.2 sa uvádza, že klient - žalobca je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch
uvedených v zmluve. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. V bode 7. RPMN uvedeného článku VI. je uvedený vzorec pre výpočet RPMN.
15. Prílohou č. 1 k zmluve o spotrebiteľskom úvere boli i pravidlá akcie, udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov a štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.
16. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalobca zaplatil poslednú splátku z poskytnutého úveru dňa 15. 03. 2017, pričom dovtedy splácal žalovanému v podstate každý mesiac počnúc splátkou uhradenou dňa 17. 06. 2015. Celkovo zaplatil žalobca žalovanému sumu 429,88 eur, čo predstavuje 22 splátok po 19,54 eur.
17. Z listu - predžalobnej výzvy zo dňa 07. 02. 2017 mal súd za preukázané, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného o vydanie potvrdenia, že zmluva o poskytovaní služieb uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 13. 05. 2015 je bezúročná a bez poplatkov a že žalobca má voči žalovanému zaplatiť na základe tejto zmluvy výlučne len sumu 700,- eur, po odpočítaní doteraz platených mesačných splátok.
18. Z listu - podnetu žalobcu zo dňa 09. 02. 2017 mal súd za preukázané, že žalobca zaslal Národnej banke Slovenska podnet ako spotrebiteľ v zmysle zákona č. 747/2004 Z. z., ktorým žiadal, aby Národná banka Slovenska preverila a informovala jeho ako poškodeného, či v zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 13. 05. 2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, bola alebo nebola určená RPMN správne, či v nej bola alebo nebola určená správne priemerná hodnota RPMN a iné skutočnosti.
19. Z priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, mal súd za preukázané, že priemerná úroková miera z úverov poskytovaných bankami pri spotrebiteľských úveroch (nové obchody) poskytnutých na obdobie od 1 do 5 rokov, bola v máji 2015 9,93 %.
20. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za prvý štvrťrok 2015 (stav ku dňu 31. 03. 2015) vyplýva, že priemerná hodnota RPMN pri ostatných spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou nad 1 do 5 rokov vrátane bola 13,83 %.
21. Podľa § 657 OZ, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
22. Podľa § 39 OZ účinného ku dňu 13.5.2015, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Podľa § 40 ods. 4 OZ účinného ku dňu 13.5.2015, Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
24. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ účinného ku dňu 13.5.2015, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 13.5.2015, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
26. Podľa § 7 ods. 1, 15, 16 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 13.5.2015, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (15) Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a ) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. (16) Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi.
27. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 13.5.2015, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
28. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/, d/, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 13.5.2015, (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
29. Podľa § 2 písm. a/, b/, c/,d/, e/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, b) finančnou službou služba poskytovaná 1. poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, 2. obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou zahraničného obchodníka s cennými papiermi, 3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej správcovskej spoločnosti, 4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky, 5. dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 6. inštitúciou elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, 7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, alebo 8. inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode, c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní
a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
30. Podľa § 4 ods. 1, 2, 6 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (1) Dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o a) dodávateľovi, a to 1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,2. ďalšie kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené v bode 1, 3. predmet podnikania alebo činnosti, 4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového súdu, ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca, označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého sa zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a identifikačné číslo, pod ktorým je v tomto verejnom zozname alebo registri zapísaný, 5. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu, 6. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o fyzickú osobu, a ich právny vzťah k dodávateľovi, 7. názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu nad činnosťou dodávateľa, b) finančnej službe, a to uvedením 1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby, 2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu, dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom, 3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie je zárukou budúcich výnosov, 4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo ním nie sú vyberané,5. doby platnosti poskytnutých údajov,6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby,7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa účtujú, c) zmluve na diaľku, a to o 1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1, a o dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy,2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo opakovane, 3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich zmluvných pokutách, 4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie o odstúpení, 5. označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, 6. voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu, 7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu, d) spôsobe vybavovania reklamácií a sťažností alebo o možnosti mimosúdneho vybavenia sťažností, e) existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú garančné fondy alebo systémy náhrad podľa osobitných zákonov. (2) Dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé. (6) Informácie uvedené v odseku 1 je dodávateľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v primeranom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy na diaľku v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je k dispozícii a je dostupné spotrebiteľovi; to platí aj pre informácie uvedené v odseku 5, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Primeraným časovým predstihom sa rozumie čas, ktorý potrebuje spotrebiteľ na posúdenie informácií a zmluvných podmienok podľa tohto zákona.
31. Podľa § 137 písm. c), d) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
32. Podľa § 140 ods. 1, 2 CSP, (1) Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. (2) Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
33. Žalobca v podaní zo dňa 26.04.2017 (čl. 63 spisu) žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby, pričom následne sa domáhal rozhodnutia okrem ohľadne pôvodných 4 určovacích nárokov týkajúcich sa zmluvy o poskytovaní služieb aj rozhodnutia ohľadne ďalších piatich nárokov týkajúcich sa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom k tomu, že v zmysle ustanovení § 140 ods. 1, 2 CSP sa nejedná o zmenu žaloby, súd o danom návrhu nerozhodoval (takým spôsobom, že by pripustil/nepripustil žalobu). Jedná sa totiž o uplatnenie nových nárokov okrem dovtedy uplatnených a v takom prípade uplatnením ďalšieho nároku (nárokov) dochádza k objektívnej kumulácii (spojeniu veci). Žalobca svoj žalobný petit v podaní zo dňa 26.04.2017 formuloval tak, že okrem 8-mich nárokov uviedol ďalší, v poradí deviaty, ktorým „eventuálne“ žiadal určiť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.05.2015 je neplatná. Súd má za to, že eventuálny petit je možný len v prípade, ak žalobca na základe určitého skutkového deja žiada zaviazať žalovaného na jeden druh plnenia, a len v prípade, ak objektívne nebude možné vyhovieť primárnemu petitu, žiada ho zaviazať eventuálne na iné plnenie (eventuálny petit je možné uplatniť napr. v reivindikačnej žalobe - žalobca žiada buď vydanie veci a pre prípad, že vydanie veci nebude objektívne možné, tak peňažné plnenie /peňažnú náhradu /). V danom prípade sa teda nejedná o eventuálny petit a súd má za to, že tým, že žalobca pojal do petitu žaloby v podaní zo dňa 26.04.2017 aj nárok, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy (hoci uviedol „eventuálne“), predmetom konania urobil aj tento nárok. Vzhľadom k tomu, že na pojednávaní zo dňa 25.07.2017 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že netrvá na tom, aby súd o tomto nároku o určenie neplatnosti právneho úkonu rozhodoval (čo by bolo možné posúdiť podľa obsahu ako späťvzatie žaloby), avšak toto podanie neurobil v zákonom určenej písomnej forme tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 125 ods. 1 CSP, súd rozhodoval aj o tomto nároku.
34. Tento nárok o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o spotrebiteľskom úvere - posúdil podľa § 137 písm. d) CSP. Zmluva je dvojstranný právny úkon. Právny úkon v zmysle právnej teórie možno charakterizovať ako právnu skutočnosť závislú od vôle konajúcej osoby. V zmysle platnej právnej úpravy
- § 137 písm. d) CSP - možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti (teda i o určení neplatnosti právneho úkonu) , ak to vyplýva z osobitného predpisu (najmä z hmotného práva). Príkladmi, kde hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti - neplatnosť právneho úkonu - je napr. § 77 Zákonníka práce , § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 131 Obchodného zákonníka a podobne. V súdenom prípade, nakoľko z osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd žalobu žalobcu, ktorou sa tohto domáhal zamietol bez toho, aby sa súd zaoberal meritom veci vo vzťahu k tomuto uplatnenému nároku.
35. Po vykonanom dokazovaní ohľadne ostatných 8-mich nárokov súd dospel k záveru, že medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom došlo k uzavretiu tak zmluvy o poskytovaní služieb, ako aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere, obe zo dňa 13.05.2017. Uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb nespochybňovala žiadna zo strán sporu. Uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spochybnil žalobca po tom, ako mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe s príslušnými prílohami (okrem iného i s predmetnou zmluvou) dôvodiac, že žalobca nikdy danú zmluvu neuzatvoril. Súd však neuveril takejto obrane žalobcu, a to najmä s poukazom na to, že z vykonaného dokazovania, konkrétne z prehľadu splátok (ktorý žalobca nespochybnil) vyplynulo, že žalovaný už od počiatku splácal daný úver v splátkach uvedených len v zmluve o spotrebiteľskom úvere, keďže v zmluve o poskytovaní služieb sa žiaden údaj ohľadne poskytnutia úveru a podmienok jeho splácania nenachádza. Aj zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, že má žalovanému zaplatiť celkovo 1.172,40 eur, o čom by nemal vedomosť, ak by nemal k dispozícii aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere. A preto súd uzavrel, že obrana žalobcu vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere (konkrétne že túto zmluvu nikdy neuzavrel) je účelová. Súd má za to, že žalobca zmluvu o spotrebiteľskom úvere so žalovaným riadne uzavrel a to formou zmluvy na diaľku, čím sa v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z. rozumie zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. A vzhľadom k tomu, že zo zmluvy je zrejmé, kto ju uzavrel a aj jej obsah, bola
zachovaná aj písomná forma právneho úkonu (§ 40 ods. 4 OZ v spojení s § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.).
36. To, že obe zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 a nasl. OZ účinného v čase ich uzavretia vzhľadom na povahu účastníkov oboch právnych vzťahov, nebolo medzi stranami sporné.
37. Nakoľko sa jedná o 8 nárokov, ktorými sa žalobca domáha určenia práva, súd skúmal, či žalobca na daných určeniach má naliehavý právny záujem - 137 písm. c/ CSP. V súvislosti s naliehavým právnym záujmom vo vzťahu k určeniu, že úver zo zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 13.05.2015, resp. zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.05.2015 je bezúročný a bez poplatkov (1. a 5. uplatnený nárok v podaní zo dňa 26.04.2017) súd má za to, že žalobca na daných určeniach nemá naliehavý právny záujem, a to z dôvodu, že zároveň sa domáha určenia, že z uvedených zmlúv je, resp. nie je povinný zaplatiť nejakú čiastku, resp. splátku, kde otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd rieši ako otázku predbežnú. Aj vzhľadom na ďalšie uplatnené nároky by určovací výrok žiadnym spôsobom nezlepšil právne postavenie žalobcu ako spotrebiteľa. Čo sa týka žaloby o určenie, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 36 obsiahnutej v oboch zmluvách čiastku 3,44 eur (3. a 7.uplatnený nárok v podaní zo dňa 26.04.2017), naliehavý právny záujem na danom určení nebol preukázaný ani v týchto prípadoch. Predsa už v súvislosti s rozhodovaním o nároku žalobcu, ktorým sa domáha určenia, že je povinný žalovanému zaplatiť zo splátky č. 36 sumu 16,10 eur bude jasné, akú sumu má žalovanému zo splátky č. 36 zaplatiť, nie je potom potrebné samostatným výrokom určovať, akú čiastku z tejto splátky nie je povinný žalobca zaplatiť žalovanému. Vzhľadom k uvedenému, súd žalobu o určenie, že úvery zo spomínaných zmlúv zo dňa 13.05.2015, ktoré žalobca uzavrel so žalovaným, sú bezúročné a bez poplatkov a žalobu o určenie, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému zo splátky č. 36 z oboch zmlúv sumu 3,44 eur zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na danom určení.
38. Naproti tomu, žalobca ako spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení, že titulom predmetných úverov má žalovanému zaplatiť už len sumu 16,10 eur, resp. že nemá zaplatiť už splátky č. 37 až 60. Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou. K naplneniu tejto zvýšenej ochrany môže dôjsť iba vtedy, ak spotrebiteľovi bude umožnený reálny prístup na súd, a to so zvýšenou ingerenciou súdu tak, ako tomu nasvedčuje právna úprava ukladajúca súdom zohľadniť niektoré skutočnosti z úradnej povinnosti. To znamená, že v zásade bude daný naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. V súdenom prípade naliehavý právny záujem na určení, že žalobca má povinnosť zaplatiť žalovanému zo splátky č. 36 len sumu 16,10 eur a že splátky č. 37-60 už nie je povinný platiť, súd videl v tom, že žalobca ako spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku skutočnej výšky svojho dlhu bez toho, aby v budúcnosti bol vystavený prípadným sankciám zo strany dodávateľa - žalovaného
- za nezaplatenie odplaty.
39. Po posúdení naliehavosti právneho záujmu súd pristúpil k preskúmaniu samotného merita veci. Žalobca v súvislosti so zmluvou o poskytovaní služieb uvádzal, že táto je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, a to výšku RPMN, konkrétnu výšku mesačných splátok v členení na splátku istiny, úroku a poplatkov, celkovú čiastku , ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, odplatu, priemernú hodnotu RPMN, uvedenie názvu zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“, predpoklady použité na výpočet RPMN a úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Tiež namietal porušenie povinnosti žalovaného ako dodávateľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. Na uvedenú argumentáciu súd uvádza, že zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 13.05.2015 je síce spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovení § 52 a nasl. OZ, a to vzhľadom na povahu účastníkov právneho vzťahu, nie je však zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z.. V tomto smere dal súd za pravdu argumentácii žalovaného. Predmetom danej zmluvy (čl. 2 zmluvy o poskytovaní služieb) bol spôsob uzatvárania zmlúv o službách žalovaného, na základe žiadosti žalobcu, pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie a spôsob identifikácie žalobcu s využitím autentifikačných prvkov jedinečne klientovi pridelených. Keďže predmetom uvedenej zmluvy nebolo poskytnutie spotrebiteľského úveru, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa na danú zmluvu ani nemôže vzťahovať.
40. A keďže na základe zmluvy o poskytovaní služieb nebol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 700,- eur, súd žalobu o určenie, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z danej zmluvy zo splátky č. 36 len sumu 16,10 eur a o určenie, že ďalšie splátky z danej zmluvy o poskytovaní služieb počnúc splátkou č. 37 končiac splátkou č. 60, nie je povinný zaplatiť, zamietol.
41. Z vykonaného dokazovania však bolo preukázané, že úver vo výške 700,- eur bol žalobcovi zo strany žalovaného poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto túto zmluvu súd podrobil súdnemu prieskumu v súvislosti s tvrdeniami žalobcu o absencii náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v danej zmluve.
42. Aj v súvislosti s touto zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalobca namietal, že neobsahuje niektoré náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorých absencia robí úver bezúročným a bez poplatkov, konkrétne že neobsahuje výšku RPMN, konkrétnu výšku mesačných splátok v členení na splátku istiny, úroku a poplatkov, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, odplatu, priemernú hodnotu RPMN, uvedenie názvu zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ , predpoklady použité na výpočet RPMN a úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Tiež namietal porušenie povinnosti žalovaného ako dodávateľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z..
43. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.05.2015 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným má všetky náležitosti vytýkané žalobcom. Už v názve „Zmluva o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí pôžičky)“ jednoznačne vyplýva označenie zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. aa) zákona č. 129/2010 Z.z.. V čl. IV sú uvedené údaje o RPMN (24,99%), priemernej hodnote RPMN (34,42%), výška mesačných splátok (19,54%), celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (1.172,40 eur ) ako aj odplatu (24,99%). V zmluve sú uvedené všetky predpoklady potrebné k výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Aj údaj o termíne konečnej splatnosti (5/2020) v spojení s údajom o splatnosti splátok (20.dňa v mesiaci ) je dostatočne jasný a zrozumiteľný, z ktorých údajov má spotrebiteľ možnosť zistiť presný dátum konečnej splatnosti úveru. Čo sa týka argumentu žalobcu, že nie je možné, aby RPMN bola nižšia než je ročná úroková sadzba, k danému súd uvádza, že súd prepočítal RPMN podľa údajov, ktoré sú výslovne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere dosadením týchto údajov do vzorca a zistil, že výsledkom výpočtu je údaj 24,99 %. Uvedené je spôsobené tým, že do výpočtu RPMN pristupuje údaj o výške splátky (Ak), ktorá vo väčšine prípadov nie je vyjadrená celým číslom, a inak tomu nie je ani v tomto prípade. Súd konštatuje, že ak žalovaný do zmluvy uviedol ako RPMN hodnotu 24,99 %, uviedol hodnotu správnu a teda nejde zo strany žalovaného o uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa. Preto súd konštatuje, že hodnota RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená je a to správne.
44. Súd ďalej skúmal, či žalovaný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere konal s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa - žalobcu - splácať spotrebiteľský úver. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. bolo totiž toto povinnosťou žalovaného ako dodávateľa s tým, že mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V prípade, ak by hrubo porušil túto povinnosť, ktorú mu ustanovenie § 7 ods. 1 ukladá, má to za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru.
45. V konaní bolo preukázané, že v čl. II danej zmluvy sú uvedené údaje žalobcu o zamestnaní a finančnej situácii, keď z uvedených údajov je zrejmý priemerný čistý mesačný príjem vo výške 850,- eur, skutočnosť, že žalobca je zamestnaný vo verejnej alebo štátnej správe na dobu neurčitú od 12/2012, bez vyživovacích povinností s mesačnými výdavkami 112,- eur plus 320,- eur, ktoré údaje žalobca sám žalovanému poskytol (to, že ich neposkytol, žalobca žiadnym spôsobom nenamietal). Je teda zrejmé, že žalovaný v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. skúmal schopnosť žalobcu ako spotrebiteľa splácať daný úver, a to na základe údajov oznámených žalobcom. Žalovaný však nepreukázal, že posudzoval schopnosť žalobcu aj prostredníctvom nahliadnutia do príslušnej databázy vytvorenej na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. To, že konal s odbornou starostlivosťou je pritom povinný hodnoverne preukázať (viď ustanovenie § 7 ods. 15 písm. b/ zákona č. 129/2010 účinného v čase uzavretia zmluvy). Takouto databázou bol napr. už v tom čase zriadený Spoločný register bankových informácií (SRBI), pričom oprávnenie získavať z tohto registra vyplývalo žalovanému z ustanovenia § 92a ods. 3 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Žalovaný v konaní netvrdil a
ani nepreukázal, že schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver posudzoval aj s prihliadnutím na údaje z príslušnej databázy. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a to hrubým spôsobom, preto v zmysle § 11 ods. 2 veta druhá, tretia zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
46. Súd pristúpil k preskúmaniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj z pohľadu toho, či dohodnuté úroky vo výške 25 % nie sú v rozpore s dobrými mravmi, a teda či predmetná zmluva je alebo nie je v časti dohodnutých úrokov neplatná. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovnej neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie § 3 ods. 1 OZ, alebo § 39 OZ je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.
47. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu okolnosti, za akých dlžník uzatvára zmluvu. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané (v niektorých prípadoch až úžernícke) úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrými mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v podobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytnutí úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti sa dajú akceptovať vyššie úroky, avšak nie rozhodne viac ako 100 % oproti priemeru bánk. Vzhľadom k tomu, že v čase uzavretia zmluvy, teda v máji 2015, bola priemerná úroková miera poskytovaná bankami 9,93 % ročne, pričom v danej zmluve o spotrebiteľskom úvere je dohodnutá úroková sadzba vo výške 25 % ročne, čo je viac ako dvojnásobok priemernej úrokovej miery, súd má za to, že sa jedná o neplatné zmluvné dojednanie pre rozpor s dobrými mravmi v súlade s § 39 OZ.
48. Keďže teda súd konštatoval, že úver je bezúročný a bez poplatkov (podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 veta druhá, tretia zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy) a zároveň, že dojednaná výška úrokovej sadzby je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná, žalobca je povinný zaplatiť žalovanému len to, čo mu bolo zo strany žalovaného poskytnuté, t. j. sumu 700,- eur. Pri výške splátky 19,54 eur má teda žalobca zaplatiť žalovanému 35 splátok po 19,54 eur a zo splátky č. 36 sumu 16,10 eur. Súd teda vyhovel žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že zo splátky č. 36 zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere má zaplatiť už len 16,10 eur a zároveň určil, že z predmetnej zmluvy nie je povinný zaplatiť splátku č. 37 až č. 60.
49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd každý nárok posudzoval samostatne, pričom žalobca bol úspešný v plnom rozsahu čo do určenia, že je povinný zaplatiť zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere čiastku 16,10 eur a že nie je povinný zaplatiť splátky č. 37 až 60. Preto má vo vzťahu k týmto nárokom nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k zvyšným nárokom bol v spore úspešný žalovaný, nakoľko v tých prípadoch súd zamietol žalobu žalobcu, preto žalovanému patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP ).