Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/96/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci žalobkyne: R. M., nar. XX.X.XXXX, bytom B., U. cesta XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Adamom Šovčíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi, G. Švéniho 6, proti žalovaným: v rade 1/ 1/ T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom K. M., L. B. XX/XX, v rade 2/ Centrum Finančnej Konsolidácie, s.r.o., IČO: 47910402, so sídlom 811 09 Bratislava, Ul. 29. augusta 36A, v rade 3/ E. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V., M. námestie XXA, adresa na doručovanie: XXX XX P., B. XXXX/XX, o určenie neplatnosti dražby, takto

rozhodol:

I. Určuje, že Dražba číslo XXX/XXXX, ktorá sa konala dňa 18.2.2016 na Notárskom úrade JUDr. Jána Hamaru, so sídlom M.R. Štefánika 136, 017 01 Považská Bystrica, na návrh žalovaného v rade 3/, dražobníkom bol žalovaný v rade 2/, vydražiteľom žalovaný v rade 1/ a predmetom dražby bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území B., obec B., okres P., zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor, na Liste vlastníctva číslo XXXX: byt číslo 8, vo vchode číslo XX, na 3. podlaží, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v 557/27779, spoluvlastnícky podiel 1/1, je neplatná

II. Žalovaní v rade 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.5.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že dobrovoľná Dražba číslo XXX/XXXX, konaná dňa XX.X.XXXX v P. Bystrici, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť, nachádzajúca sa v katastrálnom území B., zapísaná v katastri nehnuteľností na Liste vlastníctva číslo XXXX: byt číslo X, vo vchode číslo XX, na 3. podlaží, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v 557/27779je neplatná. Táto dražba sa konala na návrh žalovaného v rade 3/, dražobníkom bol žalovaný v rade 2/ a vydražiteľom žalovaný v rade 1/.

2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že nehnuteľnosť bola v čase dražby v jej výlučnom vlastníctve. Dražba bola vykonaná ako výkon záložného práva, ktoré na nehnuteľnosti vzniklo na základe zmluvy o zriadení záložného práva k tejto nehnuteľnosti. Záložným právom bola zabezpečená pohľadávka žalovaného v rade 3/, ktorá mala vzniknúť zo zmluvy o pôžičke. Podľa názoru žalobkyne bol výkon záložného práva realizovaný nezákonne, z dôvodu neexistencie pohľadávky žalovaného v rade 3/, tak ako je uvedené v zmluve o zriadení záložného práva a v zmluve o pôžičke. Dňa 26.2.2014 uzavrela žalobkyňa Úverovú zmluvu č. XX/XXXX so spoločnosťou Tatra credit, a.s., IČO: 44975775. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 5.000,-EUR. Tento úver zobrala žalobkyňa pre pani K. M., ktorá o to žalobkyňu požiadala a zaviazala sa žalobkyni, že tento úver bude splácať. Následne pani K. M. požiadala žalobkyňu, aby na refinancovanie tohto úveru podpísala so žalovaným v rade 3/ zmluvu o

pôžičke a záložnú zmluvu. Pri podpisovaní uvedených zmlúv bola prítomná dcéra K. M. a žalovaný v rade 3/. Žalobkyňa nemala možnosť si tieto zmluvy prečítať a bola žalovaným v rade 3/ ubezpečená, že predmetom zmluvy o pôžičke je len suma okolo 6.000,-EUR, ktorá mala pokrývať dlžnú sumu s príslušenstvom zo zmluvy o úvere so spoločnosťou Tatra credit, a.s. Až pri výkone záložného práva sa žalobkyňa dozvedela, že v zmluve o pôžičke bola uvedená suma vo výške 12.200.EUR. Pre takúto výšku pohľadávky bol zrealizovaný aj výkon záložného práva. Sumu o výške 6.200,-EUR neodovzdal žalovaný v rade 3/ žalobkyni tak, ako to uviedol v zmluve o pôžičke. K reálnemu odovzdaniu peňazí ako predmetu pôžičky nedošlo tak, ako je uvedené, nedošlo ani k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 3/ v časti sumy 6.200,-EUR. Keďže Zmluva o pôžičke je v časti 6.200,- EUR neplatná, neplatná je aj Zmluva o zriadení záložného práva, nakoľko pohľadávka, ktorú záložné právo zabezpečovalo, nevznikla vo výške, ako je v nej uvedené. Žalovaný v rade 3/ preto nemohol začať výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby pre pohľadávku vo výške 12.000,-EUR s príslušenstvom.

3. Súd doručil žalobu žalovaným.

4. Žalovaný v rade 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetná dražba bola vykonaná na základe Zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 26.10.2015, ktorej prílohou je Návrh na vykonanie dražby zo dňa 26.10.2015 a výpis z listu vlastníctva zo dňa 21.9.2015. Žalovaný v rade 3/ bol pri uzatváraní Zmluvy o vykonaní dražby zastúpený na zákale plnej moci zo dňa 24.9.2015 spoločnosť Advokát Ivor, s.r.o. Žalovaný v rade 2/ má za to, že ako dražobník dodržal všetky ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré sú predpokladom pre vykonanie zákonnej a platnej dražby. V Návrhu na vykonanie dražby žalovaný v rade 3/ v postavení záložného veriteľa vyhlasuje, že pohľadávka zabezpečená záložným právom, ktorú eviduje voči žalobkyni je pravá, splatná a eviduje ju vo výške uvedenej v návrhu. Dražobník nemá možnosť reálne preskúmať formálne náležitosti úverových a záložných zmlúv alebo reálne skúmať objem záväzkov zabezpečených záložnou zmluvou. V čase uzatvorení Zmluvy o vykonaní dražby viazlo na predmete dražby resp. nehnuteľnosti záložné právo v prospech žalovaného v rade 3/ ako záložného veriteľa, a teda z tohto hľadiska je nesporné postavenie žalovaného v rade 3/ ako zabezpečeného veriteľa záložným právom k nehnuteľnosti, a teda v prípade nesplateného zabezpečeného záväzku je oprávnený realizovať výkon záložného práva na uspokojenie svojej zabezpečenej pohľadávky. Žalobkyňa v liste zo dňa 4.12.2015, ktorý adresovala žalovaným v rade 2/ a 3/ priznáva, že má záujem v súčinnosti s pani M., ktorá však nie je zmluvnou stranou žiadnej zo zmlúv, uhradiť pohľadávky vo výške 12.200,-EUR. Žalobkyňa rovnako žiadala o alternatívne možnosti riešenia situácie, podľa informácií žalovaného v rade 2/ však v tom čase žalovaný v rade 3/ nemal uhradenú žiadnu čiastku zo strany žalobkyne ani pani M. a nemal teda dôvod zastaviť výkon záložného práva na základe prísľubov. Skutočnosť, že žalobkyňa si požičala prostriedky pre pani M. nijakým spôsobom neovplyvňuje jej povinnosti z uvedených zmlúv. Žalovaný v rade 2/ žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný v rade 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného v rade 2/.

6. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne a listinnými dôkazmi.

7. Žalobkyňa na pojednávaniach uviedla, že predtým opatrovala matku K. M.. K. M. presvedčila žalobkyňu, aby si zobrala úver v spoločnosti Tatra credit, a.s. Zobrala si teda úver 6.000,- EUR. Peniaze si požičala pre pani M.. Ona ich mala splácať, ale nesplácala. Keď potom žalobkyňa nemala peniaze na splácanie úveru, dcéra pani M., L. M., našla na internete žalovaného v rade 3/ pána Z.. Ten priniesol do Prievidze zmluvu o pôžičke. Dal ju pani L. M., s ktorou bola žalobkyňa na matrike, kde zmluvu podpísala. Nepovedali jej, že je to zmluva na 12.200,-EUR. Žalobkyňa ani nemala možnosť si ju prečítať. Povedali jej, že idú vyplatiť dlh v Tatra credite. Tak im verila, že pôžička je len 6.000,- EUR. Dali jej to rýchlo, nech to podpíše. Po podpise zmluvy išla žalobkyňa na toaletu. L. M. medzitým odovzdala podpísané zmluvy pánovi Z., ktorého žalobkyňa videla len z diaľky, ani sa s ním nestretla. On potom odišiel z Prievidze. Neskôr jej volal, aby úver zaplatila. Keď nemala peniaze, žiadal, aby si úver zobrali jej synovia. Tlačila na ňu aj pani M.. Potom sa konala dražba. Žalovaný v rade 3/ jej nikdy žiadne peniaze neodovzdal. Žalobkyňa si zmluvu pri podpise poriadne neprečítala, bol na ňu nátlak, že to treba robiť rýchlo, všetky papiere mala L. M.. K. M. povedala u mediátorky, že to zaplatí, že jej manžel pôjde v januári do dôchodku, aj predtým tvrdila žalobkyni, že do dôchodku má odísť už v lete, kedy bola pôvodná splatnosť pôžičky.

Potom žalobkyňa zistila, že ju klamala, neskôr ju pani M. aj pán Z. nútili na ďalšie úvery. Chceli aby si úvery zobrali aj jej deti. Žalovaná vie, že žalovaný v rade 3/ TatraCredit vyplatil, ona však žiadne peniaze neobdržala, nemá ani overený originál zmluvy. L. M. odovzdala všetky papiere žalovanému v rade 3/. O žiadnej exekúcií vo výške 400,-EUR, ktorú vyplatil žalovaný v rade 3/ nevie. Ani prvý ani druhý nebol pre žalobkyňu. Malo to byť pre staršiu pani M., K.. Peniaze z prvého úveru od Tatracreditu išli na účet priateľa svedkyne L. M.. Zmluvy so pôvodne podpisovali ešte v Handlovej. Žalovaný v rade 3/ neskôr telefonoval, že tie zmluvy boli zlé. Na druhý deň potom prišli do Prievidze.

8. Žalovaný v rade 3/ na pojednávaní uviedol, že Zmluvu o pôžičke a záložnú zmluvu uzavreli v Prievidzi. Dokumenty boli overené u notára v Prievidzi, suma bola plus mínus 12.000,- EUR a nejaké drobné. Dátumy sú asi dva roky staré, preto si to úplne presne nepamätá. Záložná zmluva bola tiež uzavretá v Prievidzi, má pocit že to bolo dva alebo tri dni po sebe, možno aj v ten istý deň. Prišiel kvôli tomu do Prievidze. Suma bola odovzdaná asi pri podpise zmluvy. Treba však odčítať sumu, ktorá bola vyplácaná Tatra creditu a bolo to okolo 5 000,- EUR. Vyplácal sa aj jeden exekútor sumou 400,- EUR. Potom po uzavretí zmluvy vyplácal ďalšieho exekútora, sumou asi 900,- EUR. Tatra creditu sa posielala suma na účet, podpis zmluvy overovali na námestí, peniaze odovzdal asi po podpise zmluvy, nemali vyhradené žiadne miesto, bližšie si to nepamätá, keďže to bolo asi pred dvomi rokmi, ale myslí si, že peniaze odovzdal po podpise zmluvy. Peniaze odovzdal žalobkyni pani Kolenovej. V zmluve podľa neho nie je žiadna chyba, mrzí ho situácia, do ktorej sa žalobkyňa dostala. Veľakrát sa jej snažil pomôcť. Prvýkrát za ňu vyplatil Tatra sredit, kde mala úrok až 50 % ročne, ani do dražby ju nedal hneď, predlžil jej to až na cca 4 až 5 mesiacov. Celú pôžičku mala vrátiť 1.7.2015. Dražba sa však konala až 1.2.2016, teda až 7 mesiacov po splatnosti. Snažil sa žalobkyni vyhovieť, odpustil jej napr. penále. Mal s ňou podpísanú aj ďalšiu zmluvu o pôžičke. Vyplácal aj ďalšieho exekútora, keďže bolo prerušené katastrálne konanie, lebo na byte boli ťarchy. Týmto mu vznikli aj ďalšie náklady, cca 3.500,-EUR. Má aj doklad o tom, že zaplatil exekútorovi 930,-EUR, nič z toho si nenárokoval. Z jeho pohľadu nie je nič, čo by sa dalo namietať ohľadom dražby z oboch zmlúv, ani z jeho obchodného vzťahu k žalobkyni. Od neho išlo 14.000,- EUR, k nemu sa však vrátilo 7.000,-EUR. Zmluva, ktorá je v spise na čl.8 je návrh zmluvy, ktorý sa ešte menil. Žalovaný v rade 3/ nevie, kto mu dal do rúk originál zmluvy, asi žalobkyňa, resp. pracovníčka mestského úradu, nepamätá sa. On má originál, ktorý však žalobkyňa nemá. Sumu 6.200,-EUR dal žalobkyni pri podpise zmluvy v Prievidzi. Stretli sa u notára, avšak nevie či bol vtedy pri nej. Žalobkyňa zatajila druhú exekúciu, preto kataster prerušil katastrálne konanie, bola to exekúcia, na cca 400,-EUR. Žalovaný v rade 3/ uviedol, že je pravda, že príjmový pokladničný doklad nebol vystavený, poukázal však na článok 6 bod 3 Zmluvy.

9. Svedkyňa L. M. na pojednávaní uviedla, že pozná žalovaného v rade 3/. Bola prítomná pri podpise zmlúv v Prievidzi, v júni 2014. Žalovaného v rade 3/ poznala cez internet, brali sa od neho pôžičky pre jej matku a otca. Potom sa riešili veci so žalobkyňou. Tak sa ho svedkyňa pýtala, či by bol ochotný zobrať byt na seba. Byt sa totiž založil v jednej spoločnosti, ktorá robí s bytmi, chceli to vyplatiť, tak to zobral žalovaný v rade 3/. Popisovala to ona a aj žalobkyňa, podrobnosti si už nepamätá, sú to tri roky, zmluvu nečítala. Žalovaný v rade 3/ žiadne peniaze žalobkyni do rúk nedal. Ani jej. Ona nedostala ani zmluvu. Svedkyňa tam bola prítomná preto, že podpisovala nejaké zmluvy v Prievidzi na matrike, žiadal to žalovaný v rade 3/. Pri podpise zmluvy to svedkyňa vnímala tak, že žalovaný v rade 3/ vyplatí úver z Tatra creditu a dlh v Handimexe, že prevezme byt a nechá tam žalobkyňu bývať. Svedkyňa si pamätá, že predmetom zmluvy mala byť suma okolo 6.000,-EUR. Uviedol to žalovaný v rade 3/. Všetky peniaze z Tatra creditu išli na účet svedkyne. Pri podpise zmluvy nebol na svedkyňu vyvíjaný nátlak. Bol tam iba časový tlak.

10. Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: zmluva o pôžičke čl. 8, zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 17.6.2014 čl. 9, úverová zmluva čl. 12, notárska zápisnica o priebehu a výsledku dražby čl. 20, oznámenie o dobrovoľnej dražbe čl. 23, rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor čl. 26, list žalobkyne a K. M. čl. 27, čiastočný výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre Katastrálne územie B. čl. XX, návrh na vykonanie dražby čl. 37.

11. Podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len ZoDD) v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci

vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

12. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

13. Podľa § 3 ods. 1 ZoDD predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.

14. Podľa § 7 ods. 1 ZoDD Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Podľa § 151a záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

17. Podľa § 151b ods. 1 záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

18. Podľa § 151b ods. 2 v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

19. Podľa § 151j ods. 1 ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

20. Súd v prvom rade skúmal, či bola žaloba o určenie neplatnosti dražby podaná včas v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD a či bol žalovaný správny okruh účastníkov zmysle § 21 ods. 4 ZoDD. Z predloženej notárskej zápisnice vyplýva, že napadnutá dražba sa konala dňa 18.2.2016. Žaloba bola doručená súdu dňa 17.5.2016, teda ešte pred uplynutím troch mesiacov odo dňa príklepu. Súd preto konštatuje, že žaloba je podaná včas. Z okruhu žalovaných je žalovaný v rade 1/ vydražiteľom predmetu dražby, žalovaný v rade 2/ je dražobníkom a žalovaný v rade 3/ je navrhovateľom dražby. Účastníkom je aj predchádzajúci vlastník premetu dražby, ktorým je samotná žalobkyňa. Súd teda konštatuje, že účastníkmi konania sú osoby vymedzené v § 21 ods. 4 ZoDD. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby má žalobkyňa vždy, pokiaľ tvrdí, že boli porušené ustanovenia ZoDD a v tejto súvislosti bola dotknutá na svojich právach. Uvedené vyplýva priamo z § 21 ods. 2 ZoDD. Súd sa teda po konštatovaní splnenia uvedených podmienok mohol zaoberať námietkami žalobkyne, na základe ktorých tvrdila, že dražba je neplatná.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola predchádzajúcou vlastníčkou predmetu dražby, a to nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Katastrálnom území B., obec B., okres P., zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor, na Liste vlastníctva číslo XXXX: byt číslo 8, vo vchode číslo XX, na 3. podlaží, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v 557/27779. Táto nehnuteľnosť mala byť zaťažená záložným právom, ktorým mala byť zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, ktorým bol žalovaný v rade 3/. Malo ísť o pohľadávku zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej v písomnej forme dňa 18.6.2014 medzi žalovaným v rade

3/ ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom. Na základe tejto zmluvy mal žalovaný v rade 3/ poskytnúť žalobkyni pôžičku v sume 12.200,-EUR, z toho 6.200,-EUR mal vyplatiť žalobkyni v hotovosti a suma 6.000,-EUR mala byť použitá na vyplatenie (refinancovanie) úveru, ktorý mala žalobkyňa od spoločnosti Tata credit, a.s..

22. Napadnutá dražba sa konala na návrh žalovaného v rade 3/ a jej prostredníctvom sa realizoval výkon jeho záložného práva po tom, čo jeho pohľadávka voči žalobkyni nebola riadne a včas uspokojená. Žalobkyňa však v spore namietala, že suma 6.200,-EUR jej žalovaným v rade 3/ vyplatená nebola, z uvedeného dôvodu je zmluva o pôžičke v tejto časti neplatná a preto je neplatná aj záložná zmluva, keďže pohľadávka neexistuje v takej výške, aká je v záložnej zmluve uvedená. Dobrovoľná dražba uskutočnená na základe neplatnej záložnej zmluvy je preto podľa žalobkyne neplatná.

23. Súd sa vzhľadom na výhrady žalobkyne musel ako predbežnou otázkou zaoberať platnosťou zmluvy o pôžičke a platnosťou zmluvy o zriadení záložného práva. Pokiaľ má byť zmluva o pôžičke podľa §657 platne uzavretá, musí medzi zmluvnými stranami dôjsť k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke a zároveň k odovzdaniu požičaných peňazí. Pre zmluvu o pôžičke je preto charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité dohodnuté množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí (t.j. aj peňazí), na voľné nakladanie, prípadne na spotrebovanie, a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po určitej dobe veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu (nie len konsenzuálnu) povahu a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, pričom pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej sumy aj bezhotovostným prevodom na účet určený dlžníkom. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí alebo k bezhotovostnému prevodu dojednanej sumy, nevznikne medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky.

24. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 18.6.2014 v Prievidzi. Podpis žalobkyne ako dlžníka bol overený na Mestskom úrade v Prievidzi. Medzi zmluvnými stranami nebolo sporné, že na základe uvedenej písomnej zmluvy bolo žalobkyni poskytnutých 6.000,- EUR, ktoré boli následne použité na úhradu dlhu žalobkyne, ktorý mala u spoločnosti Tatra credit, a.s. Sporným medzi zmluvnými stranami bolo poskytnutie zvyšnej čiastky z celkovej sumy uvedenej v zmluve a to 6.200,-EUR. Táto suma mala byť poskytnutá žalobkyni v hotovosti pred podpisom zmluvy. Z výpovede žalobkyne však vyplynulo, že táto suma jej odovzdaná nebola. Uvedené skutkové tvrdenie potvrdila aj výpoveď svedkyne Jany Kubicovej a súd ho tak považoval za preukázané.

25. Keďže nebola splnená zákonná požiadavka, aby bol celý dohodnutý predmet pôžičky odovzdaný dlžníkovi, nemohla tak medzi stranami vzniknúť zmluva o pôžičke s istinou v sume 12.200,-EUR. Keďže žalobkyni bolo poskytnutých len 6.000,-EUR je zmluva vo zvyšnej časti istiny (pôžičky) 6.200,-EUR neplatná. Pokiaľ mala zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená súčasne so zmluvou o pôžičke, zriaďovať záložné právo zabezpečujúce pohľadávku žalovaného v rade 3/ v sume 12.200,- EUR, je táto zmluva neplatná, pretože takáto pohľadávka žalovaného v rade 3/ voči žalobkyni neexistuje a ani neexistovala.

26. Keďže záložné právo žalovaného v rade 3/ k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne nevzniklo, nemal tak postavenie záložného veriteľa (premet dražby nebol zaťažený jeho záložným právom) a preto nemohol byť ani navrhovateľom dražby v zmysle § 7 ods. ZoDD. Pokiaľ sa dražba konala na základe jeho návrhu, bolo jej konanie v rozpore s ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a určil túto dražbu za neplatnú.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

30. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná, súd jej priznal proti žalovaným nárok na náhradu 100% trov konania. Žalovaní budú povinný nahradiť žalobkyni trovy konania spoločne a nerozdielne. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 393 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.