Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-59-2012.pdf
PDF · 106.77 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/59/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: Slovglobal a. s. v konkurze, so sídlom Trenčianska 1320, 020 01 Púchov, IČO: 43 906 907, proti žalovanému: MKV spol. s r.o., so sídlom Cesta Mládeže 18, 901 01 Malacky, IČO: 35 942 380, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrhu na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán konania
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 20.03.2012 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku a návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že StredoEurópsky Arbitrážny Súd, stály rozhodcovský súd (ďalej len „rozhodcovský súd“) vydal dňa 20.01.2012 rozsudok sp. zn. 2 S 81/2011, vo veci, ktorý v súlade s § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 29.06.2011 (ďalej len „ZoKR“) nepatrí do právomoci rozhodcovského súdu. Žalovaný podal žalobu na rozhodcovský súd dňa 09.08.2011, teda až po tom, ako bolo uznesením Okresného súdu Trenčín dňa 19.04.2011, č.k. 28 R 1/2011-146 povolená reštrukturalizácia žalobcu. Predmetné rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 01.04.2011. Žalovaný si tak mal svoje pohľadávky uplatniť v reštrukturalizačnom konaní. Navyše, Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 2 CoKr 3/2012 schválil reštrukturalizačný plán žalobcu. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského uznesenia v zmysle § 40 ods.1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“), podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný vo vec, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Zároveň z týchto dôvodov navrhol odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, a to až do ukončenia tohto sporu.
2. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 11.06.2012, č.k. 27 Cb 59/2012-48 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku StredoEurópskeho Arbitrážneho súdu zo dňa 20.01.2012, sp. zn. 2S 81/2011-10 až do právoplatného skončenia vo veci samej. V odôvodnení predmetného rozhodnutia dospel súd k záveru, že žalobca uviedol skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený, pričom skonštatoval, že žaloba bola podaná v 30-dňovej lehote.
3. Žalovaný sa k predmetnej veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.08.2012 tak, že poukázal na ustanovenie § 41 ods. 1 ZoRK. Uvedená zákonná lehota je prekluzívnou a hmotnoprávnou lehotou, tzn. že ak dotknutá strana nedoručí v posledný deň 30 dňovej lehoty žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku na príslušný súd, právo domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku jej zaniklo, bez možnosti dodatočne odpustiť zmeškanie tejto lehoty. Spoločnosť žalobcu si napadnutý rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 16.02.2012, čo vyplýva z priamo žalobcom predložených listinných podkladov. Lehota na doručenie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku uplynula žalobcovi dňa 17.03.2012, resp. 19.03.2012, nakoľko deň 17.03.2012 bola sobota, deň pracovného voľna. Žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku vypracoval dňa 19.03.2012 a príslušnému súdu ju doručil dňa 20.03.2012, teda deň po zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Vzhľadom na uvedené má za to, že žalobca nedodržal zákonom stanovenú lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v súlade s § 41 ods. 1 ZoRK, v dôsledku čoho jeho právo zaniklo a súd by sa viac touto vecou nemal zaoberať a predmetné konanie by mal zastaviť. S tvrdením žalobcu o tom, že StredoEurópsky Arbitrážny súd nemohol v predmetnej veci konať, nakoľko na spoločnosť Slovglobal, a.s. bola s účinnosťou odo dňa 02.04.2011 (deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku) povolaná reštrukturalizácia poukázal na § 118 ods. 4 a § 120 ods. 2 ZoKR. Nároky žalovaného uplatňované v predmetnom rozhodcovskom konaní voči žalobcovi predstavovali v zmysle ZoKR prednostné pohľadávky, na ktoré nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania a ktoré sa do reštrukturalizačného konania neprihlasujú prihláškou. Oprávnená strana si môže takéto nároky uplatňovať v súdnom (rozhodcovskom) konaní a aj v prípadnom exekučnom konaní. Súdne a ani rozhodcovské konania, ktorých predmetom sú prednostné pohľadávky sa povolením reštrukturalizácie neprerušujú a aj rozhodcovské súdy v nich môžu ďalej konať a vyniesť konečné rozhodnutie. V zmysle § 1 ods. 3 písm. d) ZoRK nemôžu rozhodcovské súdy prejednávať spory, ktoré vzniknú a sú vyvolané konkrétnym konkurzným alebo reštrukturalizačným konaním, akými sú napr. spory týkajúce určenia popretých pohľadávok v konkurzných a reštrukturalizačných konaniach (tzv. incidenčné žaloby). Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a konanie zastavil.
4. Žalobca sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 17.10.2012, v ktorom upozornil na § 57 OSP, v zmysle ktorého je lehota zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Z gramatického výkladu § 41 ods. 1 ZoRK vyplýva, že žalobu stačí podať v príslušnej lehote, zákon nevyžaduje doručenie ako pri hmotnoprávnych lehotách. Nakoľko je zrejmé, že žaloba bola podaná dňa 19.03.2012 (pondelok), teda v posledný deň lehoty, daná na poštovú prepravu, je dotknutá lehota zachovaná. Okrem toho s včasnosťou lehoty sa súd vysporiadal v rámci rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ ide o druhú námietku žalovaného ohľadom údajnej právomoci rozhodcovského súdu, táto je v rozpore s § 1 ods. 3 písm. d) ZoRK, nakoľko nielenže spor vznikol v priebehu reštrukturalizačného konania žalobcu (žaloba žalovaného bola na rozhodcovský súd podaná dňa 11.08.2011), ktoré začalo dňa 02.04.2011 a skončilo 24.03.2012, ale sa tiež týka pohľadávok, ktoré mali byť zo strany žalovaného ako veriteľa uplatnené voči žalobcovi ako dlžníkovi prihláškou, keďže vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania. Účinky reštrukturalizačného konania nastávajú priamo zo zákona na základe zverejnenia uznesenia príslušného súdu v Obchodnom vestníku v zmysle § 113 ZoKR. Od tohto momentu nemožno pohľadávky, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatnia prihláškou, započítať voči dlžníkovi v zmysle ust. § 114 ods. 1 písm. f) ZoKR. Započítanie je vylúčené len vo vzťahu k prednostným pohľadávkam, ktoré vzniknú až v priebehu reštrukturalizácie, keďže na nich nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pohľadávka nevzniká jej splatnosťou. Pohľadávka vzniká už samotným poskytnutím plnenia, ak nedôjde k okamžitej platbe za poskytnuté plnenie. Naproti tomu splatnosť vyjadruje zmluvnými stranami dojednanú lehotu, v rámci ktorej môže dlžník kedykoľvek svoj záväzok splniť bez akýchkoľvek sankcií, napr. úrokov z omeškania, či zmluvnej pokuty. Ak by došlo k vystaveniu faktúry ešte pred vznikom pohľadávky, t.j. pred poskytnutím plnenia, išlo by o preddavkovú (proforma) faktúru. Žalovaný však žiadne preddavkové faktúry žalobcovi nevystavoval. Všetky faktúry uplatňované v rozhodcovskom konaní sú vyúčtovacie faktúry za už poskytnuté plnenia. V tejto súvislosti dal do pozornosti i Komentár k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii z roku 2012 k § 120 ZoKR na str. 425, ktorý rovnako určuje, že „rozhodujúci je moment vzniku pohľadávky“ a teda že „rozhoduje obdobie, s ktorým má pohľadávka kauzálny súvis“. Správnosť vyššie uvedenej argumentácie podporuje tiež napr. rozhodnutie Okresného Žilina sp. zn. 5 Cbi/11/2010 v obdobnej konkurznej veci, predmetom ktorej bolo okrem i určenie momentu vzniku pohľadávky. Poukázal tiež na samotné znenie kúpnej zmluvy č. 10/2009 zo dňa 20.07.2009 uzatvorenej medzi stranami konania, ktorá vo svojom ustanovení č. 4 priamo rieši spôsob úhrady kúpnej ceny za dodaný tovar, a to na základe daňového dokladu - faktúry (nie preddavkových faktúr), ktorú bol žalovaný ako predávajúci oprávnený vystaviť po expedícii každej zásielky, t.j. po dodaní tovaru, pričom lehota splatnosti bola dojednaná v rozsahu 14 dní. Ako vyplýva z napadnutého rozhodcovského rozsudku, nárok žalovaného bol uplatnený na
základe nasledovných faktúr, ktoré sa netýkajú prednostných pohľadávok: faktúra č. 110623 zo dňa 21.03.2011 (deň dodávky dňa 21.03.2011), splatná dňa 04.04.2011 na sumu 7.341,13 eur, faktúra č. 110647 zo dňa 26.03.2011 (deň dodávky dňa 26.03.2011), splatná dňa 09.04.2011 na sumu 9.045,29 eur, faktúra č. 110741 zo dňa 31.03.2011 (deň dodávky dňa 31.03.2011), splatná dňa 14.04.2011 na sumu 6.306,98 eur, faktúra č. 3129 zo dňa 31.03.2011 (deň dodávky dňa 31.03.2011), splatná dňa 14.04.2011 na sumu 104,63 eur, spolu v celkovej výške 22.798,03 eur. Tieto pohľadávky žalovaného vznikli ešte pred začatím reštrukturalizačného konania, a teda mali byť uplatnené prihláškou v rámci reštrukturalizačného konania. Namiesto toho žalovaný tieto pohľadávky v rozpore s § 114 ods. 1 písm. f) ZoKR započítal s prijatými platbami od žalobcu, čo v rozhodcovskom konaní svojím podaním zo dňa 09.01.2012 namietal. Avšak zo strany rozhodcovského súdu neboli námietky žalobcu vyriešené v súlade so zákonom. Súčasne si žalovaný uplatnil žalobou prednostné pohľadávky podľa faktúr bližšie popísaných v replike, spolu v celkovej výške 126.712,71 eur. Podstatná časť týchto pohľadávok žalovaného bola zo strany žalobcu uhradená, pričom tieto platby žalobca popísal v priebehu obdobia od apríla 2011 do júla 2011, a to v celkovej výške 90.288,88 eur, z toho suma vo výške 3.147,44 eur sa týkala pohľadávok žalovaného, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizácie a zostávajúce platby vo výške 87.141,44 eur sa týkali prednostných pohľadávok vrátane tých, ktoré boli predmetom žaloby podanej na rozhodcovský súd. Predložené započítanie je vypracované v súlade s právnymi predpismi na najskôr splatné prednostné pohľadávky žalovaného, ktoré ostali neuhradené vo výške 39.571,27 eur. Takýmto spôsobom mal postupovať aj rozhodcovský súd, ak by mal právomoc vo veci konať, ktorý si musel byť vedomý nesprávnosti započítania vykonaného zo strany žalovaného ako aj nedostatku svojej právomoci. Žalobca ako žalovaný v rozhodcovskom konaní na svoju obranu poukázal na to, že žalovaný mu nedôvodné krátil dodávky tovaru - pohonných hmôt, ktoré nevyhnutní potreboval na výkon svojej hlavnej podnikateľskej činnosti - vnútroštátnej a medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy. V priamej príčinnej súvislosti s tým došlo k zmareniu vykonania celkom dvanástich prepráv, ktoré by žalobca inak mohol realizovať pre svojich odberateľov. Žalobca riadne vyčíslil škodu, ktorá mu tým bola spôsobená, a to vo výške 34.680 eur. Ako dôkaz navrhol vypočuť svedkov, čo rozhodcovský súd celkom odignoroval. Zároveň v tejto súvislosti navrhol vypočuť svedka, a to pána Ľuboša Kuchtu, dispečera prepravy. Rozhodcovský súd na existenciu škody na strane žalobcu v dôsledku nečinnosti žalovaného vôbec neprihliadol, hoci ide o závažnú skutočnosť, ktorá má priamy vplyv na výšku skutočného nároku žalovaného, ako aj na výšku príslušenstva a náhrady trov rozhodcovského konania.
5. Žalovaný sa v duplike vyjadril tak, že ustanovenia § 57 OSP je možné ako procesno-právnu normu aplikovať na postup strán konania v rámci prebiehajúceho súdneho procesu. Občiansko-súdne konanie, ktorým je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku a ako každé návrhové konanie začína riadnym doručením návrhu na začatie konania na príslušný súd. Až od tohto momentu je možné na postup strán konania a súdu interpretovať ustanovenia OSP. V posledný deň hmotnoprávnej a prekluzívnej lehoty bol podaný návrh len na poštovú prepravu a konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 27 Cb 59/2012 začalo až dňa 20.03.2012, teda deň po uplynutí zákonnej lehoty.
6. Súd pojednával dňa 20.05.2022 v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, keďže ani jedna zo strán konania sa nariadeného termínu pojednávania napriek predvolaniu s poučením bez riadneho a včasného ospravedlnenia nedostavila. Vzhľadom na uvedené boli splnené podmienky na konanie v neprítomnosti strán konania. Súd pred pojednávaním zaslal stranám konania oznámenie dňa 01.02.2022, v ktorom upozornil na nález Ústavného súdu SR zo dňa 10.02.2015, sp. zn. III ÚS 710/2014-35, z ktorého vyplýva, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa priamo netýka majetku podliehajúcemu konkurzu patriacemu úpadcovi, súdna kontrola v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je obmedzená na to, či boli splnené základné podmienky prejednania a rozhodnutia sporu vzhľadom na ústavne garantované právo na súdnu ochranu, nárok na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je majetkového charakteru a vyhlásenie konkurzu nebráni rozhodnutiu súdu o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku. S poukazom na uvedené považuje Okresný súd Bratislava uznesenie zo dňa 15.10.2013, č.k. 27 Cb 59/2012-135, ktorým prerušil konanie s poukazom na § 47 ods. 1 ZoKR za ničotné, a teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nezaväzujúce. Súd zamietol na predmetnom pojednávaní návrh na výsluch svedka Ľuboša Kuchtu ako nehospodárny vzhľadom na predbežné právne posúdenie predmetnej veci a irelevantný vo vzťahu k meritu veci, keďže predmetom bolo posúdenie žalobcovho návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu vymedzeného v žalobe.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, ako napr. rozhodcovským rozsudkom, ako aj ďalšími listinami pripojenými k spisu, pripojeným rozhodcovským spisom 2 S 81/2011, najmä doručenkou a ustálil nasledovný skutkový stav.
8. Z rozhodcovského rozsudku zo dňa 20.01.2012, sp. zn. 2 S 81/2011-10 vyplýva, že žalobca bol zaviazaný zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobca označený ako žalovaný) sumu 59.221,86 eur spolu s príslušenstvom, ako aj nahradiť trovy konania. Predmetný rozsudok bol žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) doručený dňa 16.02.2012.
9. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
10. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
11. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
12. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
13. Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
14. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
17. Podľa § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“) v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania (v zmysle ZoRK v znení účinnom od 01.01.2015 rovnaké ustanovenie, v súčasnosti obsahuje formuláciu namiesto vyrovnacieho, reštrukturalizačného konania).
18. Podľa § 54b ods. 1 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015 (ďalej len „ZoRK v znení účinnom od 01.01.2015“) ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
19. Podľa § 40 ZoRK v znení účinnom od 01.01.2015 tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v
rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002%20Z.z. %252350'&ucin-k-dni='30.12.9999'> tohto zákona. Podľa odseku 2 súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b) <aspi://module='ASPI'&link='244/2002%20Z.z.%252340'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Podľa odseku 3 ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Podľa odseku 4 na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='244/2002%20Z.z. %252340'&ucin-k-dni='30.12.9999'> súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
20. Podľa § 41 ods. 1 veta prvá ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
21. Podľa § 28 ods. 6 ZoKR doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
22. Podľa § 118 ods 1 ZoKR povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.
23. Podľa § 118 ods. 4 ZoKR súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.
24. Podľa § 120 ods. 2 ZoKR pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu.
25. Podľa § 121 ods. 1 ZoKR prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote alebo prihlášku doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
26. Súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov, ako aj právnom posúdení veci dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
27. Spornou v konaní bola včasnosť podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde.
28. Vo veci bolo súdom nepochybne zistené, že rozhodcovským rozsudkom bol žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) zaviazaný na úhradu sumy 59.221,86 eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol doručený účastníkom rozhodcovského konania riadne, žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) prevzal tento rozhodcovský rozsudok dňa 16.02.2012 (uviedol sám žalobca). Žalobca dňa 19.03.2012 podal žalobu o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku na pošte, pričom doručená na príslušnom súde bola až dňa 20.03.2012. Z uvedeného je zrejmé, že žaloba nebola podaná na súde v zákonnej lehote 30 dní vyplývajúcej z § 41 ods. 1 prvá veta ZoRK odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, keď vtedy platný a účinný ZoRK účastníkovi, ktorý podáva žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ukladal povinnosť podať takúto žalobu na súd v lehote 30 dní odo dňa odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku tejto strane konania. V tejto zákonnej lehote musí byť žaloba doručená na súd, inak právo účastníka úspešne sa domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku zanikne. Nepostačuje, ak je žaloba v tejto lehote odoslaná na poštovú prepravu. V tomto smere súd upozorňuje, že ide o lehotu hmotnoprávnu. Nič na uvedenom nemení ani tá skutočnosť, že s účinnosťou od 01.01.2015 došlo k zmene právnej úpravy aj vo vzťahu k lehote na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže žalobca v rozhodnom čase nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd včas, a preto bolo potrebné predmetnú žalobu zamietnuť.
29. Žalobca odôvodnil návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku taxatívne stanovenými dôvodmi, ktoré by bolo možné v zmysle obsahu subsumovať pod § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK (vtedy platného a účinného), v zmysle ktorých žalobou podanou na príslušnom súde sa môže účastník rozhodcovského konania domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania.
30. V tomto smere súd upozorňuje na prechodné ustanovenie § 54b ZoRK v znení účinnom od 01.01.2015, keďže ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015, je v zmysle príslušného prechodného ustanovenia potrebné aplikovať aj na danú predmetnú vec aj § 40 ZoRK v znení účinnom od 01.01.2015, ktorého znenie je oproti ustanoveniu § 40 ZoRK odlišné. Taxatívny dôvod, pre ktorý mohol súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku zrušiť rozhodcovský rozsudok týkajúci sa objektívnej non-arbitrability je uvedený v § 40 ZoRK písm. b) v znení účinnom od 01.01.2015. Ak rozhodcovský súd rozhodol v spore, ktorý podľa zákona nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, existuje verejný záujem na tom, aby takýto rozhodcovský rozsudok bol zrušený.
31. V súlade však s vyššie uvedeným právnym výkladom týkajúcim sa hmotnoprávnej 30-dňovej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd uvádza, že s ohľadom na to, že žalobca nepodal žalobu včas, súd predmetnú vec neposudzoval v merite a žalobu zamietol.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O nároku na náhradu trov konania žalovaného rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a contrario, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Keďže žalovanému žiadne trovy konania reálne nevznikli, súd rozhodol v súlade so zásadou hospodárnosti a procesnej ekonómie konania tak, že žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).