Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2T-46-2017.pdf
PDF · 124.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2T/46/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci obžalovaného N. A., Q.. XX.XX.XXXX T. J., trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 06. októbra 2017 t a k t o
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý : N. A., Q.. XX.XX.XXXX T. J., trvale bytom S., J. D. Č.. XXX, t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Ilava,
j e v i n n ý, ž e
dňa 27.06.2017 v presne nezistenom čase asi o 21,00 hod. v byte na ul. J.. N.. Š. č. XX v Y. W. svoju družku Ľ. N., s ktorou žije v predmetnom byte v spoločnej domácnosti, verbálne napadol, tak že jej povedal „dám vás všetkých dole a ty pôjdeš ako prvá" z čím u nej vzbudil obavu, že jej ublíži, nakoľko ju už v minulosti slovne napadol, vyjadrením, že ju trafí do tváre a zlomí jej väz, čím vzbudil u poškodenej Ľ. N. dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
č í m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 49 ods. 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) a písm. d) Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 17.08.2017 obžalobu na obvineného N. A. sp. zn. Pv 499/17/3304 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v predmetnej trestne veci vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 28.09.2017 a 06.10.2017 dokazovanie výsluchom obžalovaného N. A., výsluchom svedkyne P. U., svedkov R. Q. a Z.. J. R., výsluchom znalkyne MUDr. Andrey Žiškovej, prečítaním výpovede svedkyne
- poškodenej Ľ. N. z prípravného konania (poškodená na hlavnom pojednávaní odoprela vypovedať z dôvodu, že by výpoveďou spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe), prečítaním podstatnej časti znaleckého posudku znalca MUDr. Andrey Žiškovej č. 18/2017 zo dňa 31.07.2017, prečítaním a oboznámením relevantných listinných dôkazov: záznam hliadky OR PZ Y. W. zo dňa 27.06.2017, zápis o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 27.06.2017, správy o povesti na obžalovaného, výpis evidencie priestupkov na obžalovaného, odpis registra trestov na obžalovaného, oboznámenie spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/157/2016.
Samosudkyňa okresného súdu zistila skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný N. A. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania žalovaného skutku. Vypovedal v podstate zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že v predmetnej veci sa cíti byť nevinný, skutok sa nestal, nie je o tom žiaden dôkaz. Poukázal na druhú výpoveď svedkyne poškodenej Ľ. N. zo dňa 26.07.2017 z prípravného konania. Potvrdil, že dňa 27.06.2017 požíval alkohol, čím porušil súdny zákaz pitia alkoholu, ktorý mu bol daný vo veci 1T/157/2016. Jedine tým sa previnil. Ani v pôvodnom konaní nemal byť za predchádzajúci čin odsúdený, nakoľko ku skutku ho vyprovokoval bývalý partner jeho družky S. X. a on sa len snažil chrániť poškodenú Ľ. N.. Poškodená má s X. dcéru. Obžalovaný X.Č. písal výhražné sms, že ho rozláme a zakope do zeme. Pre obťažovanie S. X. bol obžalovaný podráždený aj v deň 27.06.2017, mal nervy, hádal sa s poškodenou. On sa poškodenej zabitím nevyhrážal. Poškodenej ani jej deťom by neublížil. Všetko mu je to ľúto a mrzí ho to. Na otázku prokurátora, že mal poškodenej povedať, že dá všetkých dole a ona pôjde ako prvá, obžalovaný uviedol, že on si niečo šomral, mal cez 2,4 promile, hádali sa s poškodenou pre X., ešte predtým sa pohádal s matkou poškodenej. Poškodenej ani jej rodine sa nevyhrážal. Poprel, že by sa poškodenej vyhrážal. Len si niečo šomral popod nos. Nepoprel, že by poškodenej v minulosti povedal, že jej zlomí väz, ale myslel to tak, že jej dal ruku na hlavu a povedal, že keby jej takto trafil, tak by jej zlomil väz. Teda keby to chcel urobiť, tak by jej to tak urobil. Poškodená na to reagovala tak, že odišla k sestre, lebo boli pohádaní. On jej povedal „pál niekde“, tak išla. Nepoprel, že poškodenú viackrát vyhodil z bytu. Potom sa poškodená vrátila a bolo všetko v pohode. Problémy sú vtedy, keď si vypijú, inak sa nehádajú. Poškodená chodí na neho vyvolávať policajtov často. V ten deň 27.06.2017, sa po hádke zavrela do izby a asi volala mame, a táto potom zavolala policajtom. Podľa neho má poškodená problémy z minulosti, preto volala policajtov. Keby jej chcel ublížiť, tak jej nedovolí odísť do izby. S hliadkou komunikoval on aj poškodená. Pri výsluchu poškodenej dňa 28.06.2017 bol obžalovaný prítomný.
Svedkyňa - poškodená Ľ. N. odoprela vypovedať na hlavnom pojednávaní v zmysle § 130 Trestného poriadku z dôvodu, že by svojou výpoveďou mohla spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania sebe ako aj pre to, že je družkou obžalovaného. Nebezpečenstvo trestného stíhania poškodenej u nej prichádza do úvahy, nakoľko pred vyšetrovateľom vypovedala dňa 28.06.2017 a mesiac na to dňa 26.07.2017 vypovedala protichodne, pričom bola vyšetrovateľom poučená, že dvomi protichodnými výpoveďami v trestnom konaní o dôležitých skutočnostiach sa vystavuje možnosti trestného stíhania. Súd z dôvodu odopretia výpovede svedkyne - poškodenej čítal v zmysle § 263 ods. 4 Trestného poriadku, zápisnicu o výpovedi svedka - poškodenej zo dňa 28.06.2017 a 26.07.2017 z prípravného konania, nakoľko pred týmito výsluchmi bola riadne poučená, výpoveď neodoprela a jej výsluch bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. Poškodená jeden deň po spáchaní skutku dňa 28.06.2017, kedy už nebola pod vplyvom alkoholu, vypovedala za prítomnosti obžalovaného N.
A.X., že spočiatku s obžalovaným vychádzala dobre, hoci vedela, že je výbušnej povahy. Od soboty predchádzajúceho týždňa bola situácia medzi nimi napätá z dôvodu, že prepustili z výkonu trestu jej bývalého priateľa X., s ktorým majú spoločnú dcéru. Odvtedy sa s N. často hádali. Asi mesiac predtým sa obžalovaný voči nej vyjadril tak, že jej trafí, pritom jej rukou tlačil do čela, preto sa ho začala báť, aby jej neublížil, nakoľko bol agresívny, a aby jej neublížil odišla k jej sestre. V ten deň jej povedal slová, že ju trafí do tváre a zlomí jej väz. Už vtedy sa jej vyhrážal. V ten deň mal obžalovaný dosť vypité a vtedy býva jeho správanie nekontrolovateľné, je agresívny, uráža ju a ona sa radšej vzdiali, aby jej neublížil. Obžalovaný mal neustále narážky voči jej bývalému partnerovi, čo ju psychicky deptalo. Ku skutku dňa 27.06.2017 uviedla, že jej syn mal oslavu, obžalovaný bol nahnevaný pre X., počas oslavy bola u nich aj jej mama P. U., s ktorou sa obžalovaný v ten večer pohádal, na čo ona odišla z oslavy. Syn odišiel z oslavy skôr. Neskôr zostali v byte len ona s obžalovaným, išli si zapáliť, kedy sa pohádali a obžalovaný jej so zvýšeným hlasom nahnevane povedal, že „dám vás všetkých dole a ty pôjdeš ako prvá“, vtedy mal dosť vypité, a keďže vedela čoho je schopný, keď má vypité, preto radšej išla do detskej izby, lebo sa bála aby jej neublížil, kde zavolala jej mame, aby zavolala políciu, že sa bojí N., že ju zabije, čo vyjadril slovami, že dá všetkých dole a ona pôjde ako prvá. Potom prišla polícia. Slová obžalovaného u nej vzbudili dôvodnú obavu o zdravie a bola doma s obžalovaným sama, preto volala jej mame. Ona sama sa bála volať policajtov, lebo by to obžalovaného ešte viac rozzúrilo. Má za to, že sa tak správa z dôvodu žiarlivosti. Poškodená bezprostredne po spáchaní skutku uvedenom v obžalobe uviedla, že sa zo strany obžalovaného cíti byť ohrozená na zdraví, keby jej obžalovaný strelil tak by jej ublížil, bála sa ho, lebo mal vypité. Poškodená takto vypovedala za prítomnosti obžalovaného dňa 28.06.2017. Asi po mesiaci dňa 26.07.2017 poškodená vypovedala pred vyšetrovateľom na vlastnú žiadosť, že poškodený sa jej zabitím nevyhrážal, fyzicky ju neudrel. Uviedla, že jeho slová, že ich dá dole zle pochopila. Potvrdila, že volala matke, aby privolala políciu. Vypovedala zo strachu. Je jej to ľúto, nechce, aby bol obžalovaný zatvorený. Na otázku vyšetrovateľa nech sa vyjadrí k jej tvrdeniu, že z konania obžalovaného mala dňa 27.06.2017 dôvodnú obavu o život a zdravie, a to vzhľadom na to, že mal dosť vypité, bol agresívny a už predtým mal reči o tom, ako jej zlomí väz, tiež preto lebo ho pozná ako výbušného človeka, odpovedala, že to povedala, no nemyslela to tak. Potvrdila to, že na predchádzajúcom výsluchu vypovedala, že sa cíti byť ohrozená na zdraví, keby jej obžalovaný strelil, že jej ublíži, bála sa ho, keď mal vypité. Poškodená na otázku vyšetrovateľa, prečo prišla vypovedať dňa 26.07.2017 uviedla, že zo strachu. Tvrdila, že pôvodne vypovedala pod vplyvom alkoholu. Súd však na hlavnom pojednávaní oboznámil výpoveď poškodenej zo dňa 28.06.2017 večer, kedy už podľa dychovej skúšky nebola poškodená pod vplyvom alkoholu.
Svedkyňa P. U., matka poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v deň 27.06.2017 jej večer volala rozrušená dcéra, že má volať políciu, že sa niečo deje. Ona ju zavolala. Predtým mali tiež problémy s bývalým partnerom poškodenej. Dcéra jej do telefónu hovorila, aby volala políciu, že obžalovaný má vypité a bála sa ho. Ona s nimi nežila, no už predtým sa stalo, že sa poškodená s obžalovaným sa hádali, keď si obžalovaný vypil. Je tam veľká žiarlivosť z jeho strany, neverí poškodenej. Často sa hádali, aj poškodenú niekoľkokrát obžalovaný vyhodil z bytu. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi tejto svedkyne bola v zmysle § 264 Tr. por. čítaná výpoveď svedkyne P. U. z prípravného konania. Dňa 10.08.2017 svedkyňa za prítomnosti obhajcu obžalovaného vypovedala, že N. do nej v ten deň rýpal, preto z oslavy odišla. Už pri telefonáte jej dcéra povedala, že jej obžalovaný povedal, že celá rodina pôjde dole, a ona pôjde prvá. Ďalej uviedla, že keď obžalovaný popíja vie byť agresívny hlavne voči poškodenej a je žiarlivý. Pod vplyvom alkoholu poškodenú viackrát vyháňal z bytu. Pri telefonáte mala pocit, že sa poškodená bojí obžalovaného a potrebuje pomoc. Toto vypovedala aj 28.06.2017 aj 10.08.2017 a na hlavnom pojednávaní toto celé potvrdia, že to celé bolo tak, ako je to napísané v zápisnici o jej výsluchu. Všetko je to tak, ako to zaznamenal vyšetrovateľ.
Znalkyňa MUDr. Andrea Žišková na hlavnom pojednávaní uviedla, že znaleckým vyšetrením u obžalovaného zistila, že trpí syndrómom závislosti od alkoholu, toto ochorenie sa priamo podieľalo na žalovanom skutku, v čase skutku bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, intoxikoval sa svojvoľne, napriek súdom uloženému zákazu. Skutku sa dopustil počas hádky so svojou družkou, v situácii bol dobre zorientovaný. Alkohol nemal forenzne významný vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. V čase skutku netrpel duševným ochorením. Okrem syndrómu závislosti od alkoholu trpí ochorením disociálnou štruktúrou osobnosti, ktorej prejavy sa zvýrazňujú v čase, keď je pod vplyvom alkoholu. Táto choroba znamená, že osobnosť obžalovaného má narušené sociálne vzťahy, všetky problémy prenáša na iných, sám nemá pocit zodpovednosti a keď je nejaký problém, prenáša ho na iných. Má problém s dodržiavaním všeobecne prijatých a akceptovaných záväzných noriem, ktoré prekračuje. Má nízku schopnosť empatie, ľútosti či súcitu. Táto choroba v spojitosti so syndrómom
závislosti od alkoholu sa tieto prvky zvýrazňujú. Racionálne je potom správanie nekontrolovateľné a nedokáže regulovať vnútorné pnutie. Znalkyňa poukázala u obvineného, že nízky rešpekt voči normám sa u neho prejavil pri opakovanom priestupkovom stíhaní ako aj pri trestnom stíhaní, keď napr. jazdil autom bez vodičského preukazu, kedy maril výkon úradného rozhodnutia ako aj porušením súdneho zákazu požívať alkoholické nápoje. Alkohol u neho zvyšuje jeho impulzivitu, čo sa v minulosti odrazilo aj požívaním marihuany, gemblovania a impulzívneho konania aj v mladosti. Navrhuje uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, nakoľko obžalovaný spáchal skutok pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný nemá dostatočný prehľad o svojej chorobe, nie je schopný a ochotný abstinovať dlhšie sám v nechránených podmienkach. Je nekritický voči svojej chorobe. Pod vplyvom alkoholu je obžalovaný agresívny a môže byť nebezpečný aj pre seba aj pre jeho okolie. Agresívne konanie bolo teraz cielené voči družke. Má odbrzdené zábrany, má problém s tlmením impulzivity. Pri znaleckom vyšetrení sú centrované otázky na stanovenie diagnózy u obžalovaného, a preto znalkyňa vie stanoviť diagnózu obžalovaného. Alkohol má obžalovaný zabudovaný do metabolizmu tela, preto navrhuje ústavnú formu liečby. Poruchy u obžalovaného boli v mladosti, počas vojenskej služby. Jedná sa o celoživotné ochorenie, ktoré treba liečiť celý život. Ani po dvadsiatich rokoch nemusí byť obžalovaný vyliečený. Obžalovaný nemá žiaden pocit potreby liečby závislosti od alkoholu, pije napriek súdnemu zákazu. Tieto závery boli zistené a zaznamenané aj v znaleckom posudku MUDr. Andrey Žiškovej č. 18/2017 zo dňa 31.07.2017, ktorý bol oboznámený na hlavnom pojednávaní.
Svedok R. Q., príslušník OR PZ Y. W., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 27.06.2017 vykonávali s Z.. J. R. hliadkovú službu, pričom okolo 21,00 hod boli vyslaní na preverenie oznámenia na Š. ulici v Y. W.. Byt otvorila poškodená N. a povedala im, že má zase problémy so svojim druhom N. A., ktorý sa jej mal vyhrážať. Pozvala ich dnu, bola tam aj obžalovaný A.. Opísala im, čo sa stalo, že mali oslavu, viac popili, vznikla hádka medzi obžalovaným a poškodenou, pričom sa obžalovaný mal poškodenej vyhrážať, že ju zabije. Obžalovaného poznali, obmedzili mu osobnú slobodu. Poškodená bola v tej chvíli vystrašená, mala aj vypité. Celé jej správanie nasvedčovalo tomu, že tam došlo k hádke. Poškodená na obžalovaného viackrát volala políciu. Svedok potvrdil, že obžalovaný a poškodená nie sú bezproblémový ľudia.
Svedok Z.. J. R., príslušník OR PZ Y. W., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 27.06.2017 vykonávali s R. Q. hliadkovú službu, pričom okolo 21,00 hod boli vyslaní na preverenie oznámenia na Š. ulici v Y. W.. Potvrdil, že obžalovaný sa mal poškodenej vyhrážať zabitím. Pri výsluchu poškodenej uviedla, že mali oslavu, po odchode syna sa mal obžalovaný poškodenej vyhrážať zabitím. Poškodená bola rozrušená, mala aj vypité. Obmedzili osobnú slobodu obžalovaného a následne vec prevzal vyšetrovateľ.
Zo záznamu hliadky zo dňa 27.06.2017 vyplýva, že príslušníci OR PZ Y. W. boli dňa 27.06.2017 okolo 21,00 hod vyslaní na preverenie oznámenia na Š. ulici v Y. W., kde malo dochádzať k vyhrážkam zabitím poškodenej Ľ. N. obžalovaným N. A.. Poškodenej sa mal obžalovaný vyhrážať v ten večer zabitím. Poškodená uviedla, že agresívne správanie obžalovaného sa stupňuje keď si vypije, už v minulosti sa jej vyhrážal, že jej zlomí väz. Poškodená uviedla, že má dôvodnú obavu, že by obžalovaný svoje vyhrážky mohol pod vplyvom alkoholu uskutočniť.
Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 27.06.2017 vyplýva, že dňa 27.06.2017 o 21,38 hod mal obžalovaný v krvi 1,26 mg/L alkoholu, čo zodpovedá približne 2,4 promile alkoholu v krvi.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný N. A. spáchal dňa 10.03.2014 priestupok na úseku cestnej premávky spojený s dopravnou nehodou, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 400 eur a zákaz vedenia motorových vozidiel, dňa 06.07.2014 spáchal priestupok proti majetku, ktorý bol vybavený pokarhaním, dňa 23.07.2014 spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu - fyzické napadnutie za čo mu bola uložená pokuta 99 eur, a dňa 07.04.2015 spáchal priestupok proti majetku za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný N. A.Š. bol doposiaľ trikrát súdne trestaný. Prvýkrát bol odsúdený Okresným súdom Bratislava II rozhodnutím zo dňa 14.08.2002 sp. zn. 5T/152/2002, za trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 z. č. 140/1961 Zb. Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, kde má odsúdenie zahladené, teda sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Druhýkrát bol odsúdený Okresným súdom Bratislava
II trestným rozkazom zo dňa 17.01.2015 sp. zn. 0T/14/2015, za trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) z. č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, kde má odsúdenie zahladené, teda sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Tretíkrát bol odsúdený Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom trestným rozkazom sp. zn.. 1T/157/2016 zo dňa 16.11.2016, právoplatný dňa 18.11.2016 za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody 6 mesiacov so skúšobnou dobou do 19.05.2019 s probačným dohľadom, obmedzenie zákaz požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, zákaz kupovania alkoholických nápojov, zákaz kontaktovať poškodeného X., zákaz priblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov, povinnosť podrobiť sa sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu, a povinnosť podrobiť sa ochrannému liečeniu protialkoholickému ambulantnou formou. Predmetné odsúdenie nie je zahladené. V danej veci bol stíhaný väzobne.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.
V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov so zreteľom na § 2 ods. 11 Tr. por. a § 2 ods. 19, § 278 ods. 1 a ods. 2 Tr. por., vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal súd preukázané, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je tento popísaný v písomnej obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozsudku a spáchal ho obžalovaný.
Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti.
Obžalovaný N. A. bol zo spáchania žalovaného skutku priamo usvedčený výpoveďou svedkyne poškodenej Ľubice Robekovej, urobenej deň po spáchaní skutku dňa 28.06.2017, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por., svedkyne P. U., výpoveďou príslušníkov OR PZ Y. W. služby konajúcej hliadky dňa 27.06.2017 - svedka R. Q. a Z.. J. R.. Výpoveď svedkyne - poškodenej zo dňa 28.06.2017 považuje súd za vierohodnú. Táto výpoveď tvorí ucelený logický celok o žalovanom skutku tak ako sa stal, ktorý spolu s ostatnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní preukazujú vinu obžalovaného zo žalovaného skutku. Naopak jej výpoveď zo dňa 26.07.2017 nepovažuje za vierohodnú a pravdivú, nakoľko takto vypovedala mesiac po spáchaní skutku, kedy uviedla, že prišla vypovedať zo strachu a pre to, že nechce, aby bol obžalovaný vo väzbe. Túto jej výpoveď považoval súd za účelovú v snahe vypovedať v prospech obžalovaného. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní poškodená N. odoprela vypovedať aj z dôvodu, že by výpoveďou spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, teda by sa mohla dopustiť trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona, ak by vypovedala nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, o čom bola poučená zo strany súdu ako aj vyšetrovateľa. Zo správania poškodenej bolo zjavné, že sa na hlavnom pojednávaní bála vypovedať v prospech obžalovaného po tom, ako bola poučená o následkoch krivej výpovede. Vina obžalovaného bola preukázaná svedeckými výpoveďami uvedených svedkov. Súd nemal dôvod neveriť či spochybňovať tieto svedecké výpovede svedkov. Výpovede svedkov spolu s listinnými dôkazmi vytvárajú ucelenú reťaz usvedčujúcu obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Z výpovede znalkyne MUDr. Andrey Žiškovej ako aj zo záverov jej znaleckého posudku je zrejmé, že obžalovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu, v čase skutku bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, intoxikoval sa svojvoľne napriek súdom uloženému zákazu a jeho konanie bolo cielené voči poškodenej. Okrem syndrómu závislosti od alkoholu trpí ochorením disociálnou štruktúrou osobnosti, ktorej prejavy sa zvýrazňujú v čase, keď je pod vplyvom alkoholu. Správanie obžalovaného je po požití alkoholu nekontrolovateľné, impulzívne a agresívne. Pod vplyvom alkoholu je obžalovaný agresívny a môže byť nebezpečný aj pre seba aj pre jeho okolie. Agresívne konanie bolo teraz cielené voči družke.
Výpoveďou svedkyne poškodenej Ľ. N. zo dňa 28.06.2017, svedkyne P. U., výpoveďou príslušníkov OR PZ Y. W. - svedka R. Q. a Z.. J. R., ako aj výpoveďou znalkyne MUDr. Žiškovej bola jednoznačne vyvrátená obrana obžalovaného. Obžalovaný sa snažil svoju nevinu preukázať tvrdeniami, že skutok sa nestal, že poškodená nemala dôvodnú obavu o svoje zdravie, čo však bolo vyvrátené tvrdeniami P. U., výpoveďami príslušníkov a aj samotnej poškodenej dňa 28.06.2017 ako aj vykonanými listinnými
dôkazmi. Je potrebné poukázať na to, že obžalovaný je v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre ten istý trestný čin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa dopustil voči bývalému priateľovi poškodenej S. X., pričom žalovaný skutok spáchal v tejto skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a je si vedomý toho, že v prípade jeho odsúdenia mu hrozí nepodmienečný trest odňatia slobody a aj z dôvodu porušenia zákazu požívať alkoholické nápoje, premena trestu v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/157/2016. Preto obžalovaný tvrdí, že žalovaný skutok sa podľa neho nestal. Súd neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného o tom, že skutok sa nestal, že poškodená nemala dôvodnú obavu o svoje zdravie, pričom jediný dôkaz, na ktorý poukázal bola výpoveď poškodenej zo dňa 26.07.2017, ktorú ako uviedla poškodená urobila zo strachu. Aj keď poškodená neskôr tvrdila, že jej to je ľúto, že nechcela, aby bol obžalovaný vo väzbe, nebolo preukázané, že by sa žalovaný skutok nestal tak, ako bol uvedený v obžalobe, a že by v tento deň dňa 27.06.2017 nemala poškodená dôvodnú obavu o svoj život a zdravie pre správanie obžalovaného. Súd pri tom vychádzal z jej výpovede, ktorú urobila jeden deň po tom, ako sa stal skutok, t. j. dňa 28.06.2017 večer, kedy už nebola pod vplyvom alkoholu. Aj táto obrana obžalovaného tak bola vyvrátená.
Obžalovaný N. A. bol už niekoľkokrát v minulosti súdený za trestný čin vydierania, marenia výkonu úradného rozhodnutia a nebezpečného vyhrážania. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že dňa 23.07.2014 spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu - fyzické napadnutie za čo mu bola uložená pokuta 99 eur. Bolo preukázané, že obžalovaný porušil súdom uložený zákaz požívania alkoholických nápojov a nariadenému ochrannému protialkoholickému liečeniu sa nepodrobil.
Na základe takto zistených skutkových okolností súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania žalovaného skutku tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti rozsudku, a po právnej stránke ho posúdil ako dokonaný prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na blízkej osobe - družke Ľ. N.. Obžalovaný N. A. sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe družke.
Správanie obžalovaného voči jeho družke je spoločensky a morálne neakceptovateľné a trestnoprávne postihnuteľné, pričom čas a miesto páchania takýchto čiastkových útokov nie je možné predvídať, keďže nie je možné predvídať dobu, kedy sa prípadné, čo aj poškodenou vyvolané konfliktné situácie vyhrotia do takej miery, že iniciujú agresívne správanie obžalovaného. Takéto prípady je potrebné obzvlášť zodpovedne a citlivo posudzovať predovšetkým v prípadoch, kde sú predmetom útoku blízke osoby páchateľa, dlhodobým konaním páchateľa často otupené v citlivosti na negatívne prejavy správania sa a kde sprievodným prvkom pri páchaní trestnej činnosti je či už požívanie alkoholických nápojov alebo mentálna či sociálna dlhodobo sa akumulujúca frustrácia obvineného, čo môže viesť až k fatálnym tragédiám, hoci doposiaľ obžalovaný sa nedopustil konania s tragickými následkami. Nemožno sa však na to spoliehať, keďže je z iných prípadov riešených súdmi a štatisticky podloženej spoločenskej skúsenosti známe, že konanie osôb pod vplyvom dlhodobej nespokojnosti zo stavu rodinného prostredia, žiarlivosti, determinovanom obojstranným požívaním alkoholu, čo je aj prípad obžalovaného, pravidelne prispieva ku gradácii násilného konania, najmä ak páchateľovi nie sú včas v jeho mentálnej a osobnostnej degradácii kladené efektívne zábrany. Konanie obžalovaného nie je predvídateľné, keďže v konzumácii alkoholu mu nebráni ani súdny zákaz jeho požívania a obdobného konania sa dopustil v nedávnej minulosti. Obžalovanému v konaní nebránila ani skutočnosť, že je toho času v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre rovnaký trestný čin.
Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že všetky vykonané a vyhodnotené dôkazy sú vo vzájomnej zhode, vytvárajú ucelenú reťaz, navzájom si neprotirečia a dostatočne a bezpečne odôvodňujú záver o vine obžalovaného.
Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti (§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje
konanie ovládať. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konal obžalovaný evidentne vo forme priameho úmyslu, t. j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom, že sa z jeho strany jedná o protiprávne konanie. Závažnosť konania obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia občanov a občianskom spolunažívaní. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Objektom konania obžalovaného sú primárne medziľudské vzťahy a právo poškodených nebyť vystavovaný závažným vyhrážkam. Hmotným predmetom útoku bola osoba poškodenej, ktorá tieto vyhrážky vnímala a bola schopná im porozumieť.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, (1) Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. (2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe, c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d) z osobitného motívu, alebo e) verejne.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 prvej vety Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zákona).
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný N. A. bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, a to za trestný čin vydierania, marenia výkonu úradného rozhodnutia a nebezpečného vyhrážania.
Po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ako aj na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, prihliadnuc na zistenie jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t. j. že obžalovaný N. A. už bol za trestný čin odsúdený. Súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Základná trestná sadzba za žalovaný trestný čin je vo výmere 6 (šesť) mesiacov až 3 (tri) roky, pričom po úprave v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 a ods. 8 Trestného zákona je trestná sadzba vo výmere 16 (šesťnásť) mesiacov až 3 (tri) roky (teda súd vzhľadom na prevyšujúci pomer priťažujúcich okolností musel zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu, t. j. o 10 (desať) mesiacov). V danom prípade súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v minimálnej dolnej sadzbe vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov s poukazom na skutočnosť, že predchádzajúce podmienečné odsúdenia neviedli u obžalovaného dostatočne k jeho náprave a prevýchove k tomu, aby viedol riadny život, keď následne opäť začal páchať trestnú činnosť aj napriek podmienečnému odsúdeniu a úmyselne poručil súdny zákaz požívania alkoholických nápojov. Obžalovaného možno považovať za recidivistu vo vzťahu k žalovanej trestnej činnosti. Zároveň však samosudkyňa určila výšku trestu na minimálnej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, nakoľko za prejednávané trestné konanie obžalovaného, spôsob jeho spáchania a v neposlednom rade i následok, aký spôsobilo, by sa trest vo vyššej výmere súdu javil ako neprimerane prísny a nespĺňal by dôsledne všetky zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zákona. Takto uložený trest zodpovedá naplneniu účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., t. j. individuálno - preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, ochrany spoločnosti, výchovy páchateľa, či morálneho odsúdenie páchateľa. Uložený trest súd považuje za primeraný a zákonný.
Na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže pred spáchaním predmetného trestného činu v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou vzhľadom na výsledky znaleckého posudku znalca MUDr. Andrey Žiškovej č. 18/2017 zo dňa 31.07.2017 s poukazom na preukázanú závislosť na návykových látkach - alkohole. Sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že si je vedomý porušovania súdneho zákazu požívať alkoholické nápoje. Sociálne správanie u obžalovaného sa podľa vyjadrenia znalca zlepší absolvovaním uvedeného typu ochranného liečenia ústavnou formou.
V danom prípade súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval, nakoľko s predmetným trestným konaním nebolo spojené konanie o náhradu škody tzv. adhézne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.