Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-278-2015.pdf
PDF · 101.42 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/278/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: F., proti žalovanému: K. zastúpenému Advokátskou kanceláriou Juraj Seitz, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Moyzesová 36, o neúčinnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 30.4.2015 domáhal voči žalovanému určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy na byt uzatvorenej podľa Rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy U. zo dňa 18.12.2012 - XXXX/XX LV č. XXXXX na Pražskej ulici č. X, Katastrálnym úradom na katastrálnom území Terasa.
2. Návrh skutkovo v žalobe odôvodnil tým, že žalobca v zmysle platného rozsudku sp. zn. 18C/209/13 a návrhu na vykonanie exekúcie pod zn. EX 3151/14 je oprávnený si uplatniť vzniknutý dlh voči žalovanému, ktorý bol kupujúcim nehnuteľného majetku, a to bytu vedenom pod LV č. XXXXX na T. Katastrálnym úradom na katastrálnom území Terasa podľa Rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy U. zo dňa 18.12.2012 - XXXX/XX od predávajúceho A.. Nakoľko vyššie uvedený predávajúci po poskytnutí uvedenej pôžičky v zmysle uvedeného rozsudku sp. zn. 18C/209/13 bol účastníkom dedičského konania, v ktorom zdedil polovicu 2-izbového bytu a ten aj predal a nijako si nesplnil povinnosť voči žalobcovi, žiada o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy bytu. Popri skutočnosti, že predajca vykonal predaj a prepis uvedeného bytu aj napriek skutočnosti, že mal na svojej osobe uvalených niekoľko exekúcií. Nárok právne odôvodnil podľa § 42 písm. a), § 42 písm. b) odsek 1 až 4 OZ.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.10.2016 uviedol, že žalobu neuznáva, žiada ju zamietnuť, pretože nie sú dané skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné odporovať právny úkon - Kúpnu zmluvu z 27.11.2012. Uviedol, že 27.11.2012 odkúpil kúpnou zmluvou nehnuteľnosti, a to byt č.. na 5. poschodí obytného domu č. súp. XXX T., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu T. vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX., spoluvlastnícky podiel na pozemku p.č. XXXX vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX, . a to za kúpnu cenu vo výške 46.000 EUR, ktorá v tom čase a mieste zodpovedala cene obvyklej - všeobecnej za takéto nehnuteľnosti. Kúpnu cenu predávajúcim podielovým spoluvlastníkom riadne vyplatil v súlade s dohodnutými podmienkami v kúpnej zmluve a to po odovzdaní dvoch exemplárov kúpnych zmlúv s úradne osvedčenými podpismi predávajúcich, k rukám predávajúcich každému vo výške 23.000 EUR. Predtým predávajúcich nepoznal a stretol sa s nimi iba pri ohliadke bytu. Predávajúci A., ktorý v tom čase býval v predmetnom byte mu oznámil, že po zaplatení kúpnej ceny sa odsťahuje bývať na dedinu, kde má dom po nebohej matke. Podmienky zmluvy dodržal v súlade s dohodou a predávajúci mu byt odovzdali vyprataný
bezprostredne po vyplatení kúpnej ceny. Nemal vedomosť o tom, že by predávajúci A. mal záujem ukracovať uspokojenie nejakých pohľadávok, keďže nemal dôvod skúmať jeho rodinné ani majetkové pomery a predaj odôvodňovali tým, že byt zdedili a majú záujem ho odpredať. Predajom majetku nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka, on ako žalovaný nemal z tohto právneho úkonu majetkový prospech, keďže predávajúcim vyplatil dohodnutú kúpnu cenu.
4. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo 4.12.2016 k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že napriek vlastným slovám žalovaného, že v zmysle zmluvy odovzdal predávajúcim sumu 46.000 EUR a to tak, že k rukám predávajúcich každému vo výške 23.000 EUR, takéto tvrdenie sa nezakladá na pravde, lebo v skutočnosti danú sumu nemohol takto odovzdať, lebo pri podpise zmluvy odovzdal len sumu 1.000 EUR a zvyšnú časť mal údajne odovzdať až po podaní návrhu na vklad do katastra, avšak nie je žiaden príjmový a ani výdavkový doklad súčasťou zmluvy, ako nie je ani nič podobné uvedené v zmluve. Taktiež v rozpore so skutočnosťou je tvrdenie žalovaného o tom, že predávajúci sa po odpredaji bytu mal odsťahovať bývať na dedinu, kde má dom po nebohej matke s vysvetlením, že predávajúci nie je žiadnym vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti (okrem tej, ktorej polovicu predal). Takisto vyjadril názor, že sa nezakladá na pravde tvrdenie žalovaného „nemám vedomosti o tom, že by predávajúci A. mal záujem ukracovať uspokojenie nejakých pohľadávok, keďže ja som nemal ani dôvod skúmať jeho rodinné ani majetkové pomery“, lebo v čase podania vyjadrenia už žalovaný musel a mal podľa žaloby voči jeho osobe vedomosť a vedieť, že A. je dlžníkom a to viacerým veriteľom. Namietal tiež tvrdenie žalovaného o tom že nemal z tohto právneho úkonu žiaden majetkový prospech, a to v rozdiely medzi sumami v kúpnej zmluve a následne predávajúcej zmluve, ktorú uzatvoril s pánom a pani Ozoniakovcami uvedené v rozsudku Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 25C/283/2015 na druhej strane 5. odstavec. Súčasne ako prílohu doložil rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/44/2007.
5. Žalovaný podaním došlým súdu 14.2.2017 doložil do spisu fotokópie príjmových dokladov, na základe čoho ďalšie námietky žalobcu považoval za právne irelevantné.
6. Na pojednávaní konanom dňa 28.4.2017 súd vyjadril sporné a nesporné skutkové okolnosti, tiež vyslovil svoj predbežný právny názor.
7. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 28.4.2017 uviedol, že síce nespochybňuje, že by žalovaný nemal byť v príbuzenskom pomere ku predávajúcim, mal však za to, že s určitosťou nemôže tvrdiť, či je pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že predávajúcich nepoznal. Ďalej k vedomosti žalovaného ako nadobúdateľa poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa mal za to, že napriek tomu, že dlžník mal obdržať dojednanú kúpnu cenu, tvrdil, že ňou nedisponuje, pretože následne tieto peniaze mal odovzdať svojmu bratrancovi. K tomu navrhol vypočuť ako svedka svoju manželku, ktorej sa dlžník takýmto spôsobom mal vyjadriť. Tiež poukázal na to, že žalovaný si mohol jednoduchým spôsobom vygugliť osobu predávajúcich a prišiel by na to, že predávajúci je bielym koňom vo vzťahu k viacerým spoločnostiam, že má určité exekúcie a podobne. Taktiež oznámil, že podal osobitný návrh na určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy a nasledujúcich zmlúv z dôvodu ich protizákonnosti. Konkrétne sa malo jednať o návrh podaný na Okresný súd Košice II sp. zn. 28C/737/2015.
8. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 28.4.2017 uviedol, že pokiaľ niekto kupuje nehnuteľnosť, tak sa v zásade zaoberá iba dvoma vecami, pokiaľ nehnuteľnosťou je byt a to, či je založené LV na predmetný byt a či predávajúci nemá pozdĺžnosti voči správcovi, resp. spoločenstvu v súvislosti s týmto bytom, keďže pokiaľ takéto pozdĺžnosti by boli, zrejme k predaju bytu by dôjsť nemohlo. On si samozrejme tieto veci overoval. Tiež podotkol, že na príslušnom LV neboli uvedené pri predmetnej nehnuteľnosti žiadne ťarchy, žiadne exekúcie a podobne, čím reagoval na pripomienky zo strany žalobcu prednesené na pojednávaní konanom dňa 28.4.2017.
9. Z lustrácie konania vedeného na Okresnom súde Košice II 28C/737/15 súd zistil, že predmetom konania bola žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy medzi identickými stranami sporu, ktorá bola vybavená inak z dôvodu, že žaloba bola podaná elektronicky a následne nebola doplnená písomnou formou, preto sa na predmetné podanie označené ako žaloba neprihliada. Iná lustrácia prebiehajúcich konaní žalobcu, s výnimkou 24C/123/2014 a 28C/737/2015 na Okresnom súde Košice II nebola zistená (právoplatne skončené konanie 24C/123/2014 bolo konaním o určenie neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy, v ktorom súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného A., pozn. súdu).
10. Z listinného dokladu - Kúpna zmluva z 27.11.2012 (č. l. 126 spisu) súd zistil, že predmetnú kúpnu zmluvu uzatvorili v jej písomnej podobe dňa 27.11.2012 ako predávajúci V. a V. na strane jednej a ako kupujúci K. na strane druhej, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva 2-izbového bytu č. XX na X. poschodí obytného domu č. súp. XXX, Pražská X, v Košiciach, s.poluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 1668/100000 a na pozemku p. č. 2811 o výmere 376 m2 - zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 1668/100000 s tým, že predávajúci sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1 predmetnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudli titulom Osvedčenia o dedičstve č. 25D/160/2012 a nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. 1XXXX, Správa katastra Košice, V.. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že predávajúci predávajú kupujúcemu a kupujúci kupuje nehnuteľnosti vymedzené v bode 1 čl. I zmluvy do výlučného vlastníctva za cenu dohodnutú v čl. V. Z článku V zmluvy vyplýva, že účastníci zmluvy sa dohodli na kúpnej cene nehnuteľnosti za 46 000 eur, ktorá bude uhradená k rukám predávajúcich po podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti najneskôr 30.11.2012 s tým, že kupujúci pri podpise tejto zmluvy uhradil k rukám predávajúcich zálohu vo výške 1000 eur, čo zmluvné strany zároveň podpismi na tejto kúpnej zmluve aj potvrdzujú. Ďalej obsahom zmluvy sú podľa čl. II, III, IV, VI až IX tiež popis a rozsah vlastníctva bytu, určenie a popis spoločných častí a spoločných zariadení domu, technický stav domu a bytu, správa domu, nadobudnutie vlastníctva, ťarchy a obmedzenia a záverečné ustanovenia. Predmetná zmluva bola dátumovaná k 27.11.2012 a podpísaná zmluvnými stranami.
11. Z listinného dokladu - fotokópia príjmového pokladničného dokladu z 27.11.2012 - č. l. 153 spisu vyplýva, že predmetný doklad bol vystavený dňa 27.11.2012 a potvrdzuje, že od K. bola prevzatá záloha vo výške 500 EUR ako záloha Kúpna zmluva zo dňa 27.11.2012 príjemcom Q., ktorá predmetný doklad opatrila svojim podpisom.
12. Z listinného dokladu - fotokópia príjmového pokladničného dokladu z 27.11.2012 - č. l. 154 spisu vyplýva, že predmetný doklad bol vystavený dňa 27.11.2012 a potvrdzuje, že od K. bola prevzatá suma 22.500 EUR za účelom: Kúpna zmluva zo dňa 27.11.2012 príjemcom Q., ktorá predmetný doklad opatrila svojim podpisom.
13. Z listinného dokladu - fotokópia príjmového pokladničného dokladu z 27.11.2012 - č. l. 155 spisu vyplýva, že predmetný doklad bol vystavený dňa 27.11.2012 a potvrdzuje, že od K. bola prevzatá suma 22.500 EUR za účelom: Kúpna zmluva zo dňa 27.11.2012 príjemcom A. ktorý predmetný doklad opatril svojim podpisom.
14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 6.10.2017 uviedol, že žalovaný zotrváva na svojich doterajších stanoviskách a žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú s poukazom na to, že žalobca doposiaľ neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď jednak nepreukázal úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu ako veriteľa, takisto vedomosť žalovaného o tvrdenom úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu. Súčasne kúpna cena, pokiaľ ide o predmetný právny úkon bola obvyklá v danom mieste a čase, druhá zmluvná strana nadobudla nehnuteľnosť tak, že nemohlo dôjsť ani z tohto pohľadu ku ukráteniu veriteľa a k vytvoreniu majetkového prospechu na strane dlžníka.
15. Podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka, (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
16. Predmetom sporu je určenie neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako kupujúcim na strane jednej a dlžníkom žalobcu pánom ZL. a jeho manželkou ako predávajúcimi na strane druhej, ohľadne bytu č. XX na X. poschodí obytného domu č. súp. XXX, Pražská X v Košiciac.h a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného obytného domu, tiež na pozemku p. č. XXXX (ďalej len predmetná nehnuteľnosť), ktorej
v čase predaja predávajúci boli podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1 a ktorá je zapísaná na LV č. XXXXX, Správa katastra Košice, k. ú. M. V konaní nebolo sporným, že žalobca je veriteľ voči pánovi A. ako dlžníkovi titulom pôžičky, ktorá mu bola priznaná v konaní vedeného Okresným súdom Košice II sp. zn. 18C/209/13 vo výške 179,50 eur s príslušenstvom (priznané rozsudkom zo dňa 16.4.20114, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.6.2014, pozn. súdu). V konaní nebola spornou skutočnosť, že dlžník pán A. spolu so svojou manželkou ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, ktorú zdedili v dedičskom konaní titulom Osvedčenia o dedičstve č. 25D/160/2012, písomnou Kúpnou zmluvou z 27.11.2012 predmetnú nehnuteľnosť previedli na žalovaného ako kupujúceho za dohodnutú kúpnu cenu 46.000 EUR.
17. Z teórie práva vyplýva, že odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávke veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté smerujúc k tomu, aby boli vyhlásené vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi za právne neúčinné. Prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti tak Občiansky zákonník poskytuje ochranu veriteľovi pred tými právnymi úkonmi svojho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená. Odporovateľnosť znamená nastolenie tzv. relatívnej neúčinnosti právneho úkonu, t.j. iba voči ukrátenému veriteľovi. Relatívne neúčinný právny úkon je platný, nastávajú podľa neho všetky účinky právom spojované s platným právnym úkonom, avšak len vo vzťahu medzi jej účastníkmi a na tento právny úkon sa hľadí ako keby k právnemu úkonu nedošlo. V prípade, že právny úkon je neplatný, jeho právne účinky nenastanú vôbec a teda pre takýto prípad nemožno vysloviť jeho odporovateľnosť, preto odporovať možno len platnému právnemu úkonu. Práva odporovať právnemu úkonu prislúcha veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorej uspokojenie bolo ukrátené právnym úkonom dlžníka. Dlžník síce nie je stranou sporu o odporovateľnosti právneho úkonu, avšak podmienkou pre podanie takejto žaloby je, aby dlžník urobil v prospech tretej osoby odporovateľný úkon, ktorým sa zbavuje majetku s úmyslom ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa. Podľa ust. § 42a ods. 2 OZ možno odporovaciu žalobu uplatniť voči každému, kto mal z odporovateľného úkonu dlžníka prospech. Ako vyplýva z dikcie zákona, pre úspešnosť takejto žaloby musia byť splnené súčasne na strane dlžníka úmysel ukrátiť svojho veriteľa a na strane druhej známosť (vedomosť) tohto úmyslu. Zatiaľ čo v prípade urobenia právneho úkonu s blízkymi osobami dlžníka sa dlžníkov úmysel týchto osôb ukrátiť veriteľa predpokladá, vo vzťahu k osobám odlišným od blízkej osoby táto vedomosť tretích osôb musí byť zo strany žalobcu preukázaná. Ďalšou podmienkou úspešnosti takejto žaloby musí byť splnenie podmienky, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky, keď súčasne platí, že zmenšenie dlžníkovho majetku v dôsledku určitého právneho úkonu nie je dôvodom neúčinnosti tohto úkonu, ak aj takto zmenšený dlžníkov majetok stačí na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Dôkazné bremeno ohľadne naplnenia uvedených zákonných podmienok nesie žalobca.
18. Právny úkon, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa môže mať rôznu povahu. Môže ísť nielen o scudzovací právny úkon (darovanie, predaj), ale akékoľvek činy (konanie alebo opomenutie), ktorým sa zhoršuje vyhliadka veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Osobitný význam majú v praxi scudzovacie zmluvy, a z nich najmä tie, ktorými sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Zmluva o prevode nehnuteľnosti predstavuje tzv. nadobúdací titul. I keď z takejto zmluvy vznikajú jej účastníkom práva a povinnosti, k prechodu vlastníctva podľa nej ešte nedochádza a ten nastáva až vkladom vlastníckeho práva vykonaným na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Odporovateľným nikdy nemôžu byť tzv. ekvivalentné práve úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však potrebné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony.
19. V konaní nebolo sporným, že žalobca sa domáha odporovateľnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu predmetnej nehnuteľnosti, teda v danom prípade ide o ekvivalentný právny úkon, kedy na strane predávajúceho nedochádza k zmenšeniu majetku, pretože za predávanú nehnuteľnosť dostáva od kupujúceho ekvivalent v podobe peňažného plnenia spočívajúceho v zaplatenej kúpnej cene. Žalobca v konaní spochybňoval vyplatenie kúpnej ceny predávajúcim; žalovaný v konaní preukázal svoje tvrdenie o dojednaní výšky kúpnej ceny, tiež o jej vyplatení predávajúcim, o čom svedčia ako listinné doklady Kúpna zmluva zo dňa 27.11.2012, príjmové pokladničné doklady z 27.11.2012 vystavené p. Kerekešovou na sumu 500 EUR a na sumu 22.500 EUR a vystavené p. Kerekešom na sumu 500 EUR a na sumu 22.500 EUR. Žalobca ďalej spochybňoval tvrdenie žalovaného o tom, že po predaji sa p. V. mal odsťahovať
bývať na dedinu, kde má dom po svojej matke a tiež tvrdil, že p. V. nedisponuje kúpnou cenou, pretože utŕžené peniaze mal následne odovzdať bratrancovi; k tomu navrhol vypočuť svoju manželku, ktorej sa dlžník mal vyjadriť týmto spôsobom. Súd tomuto návrhu na doplnenie dokazovania o výsluch svedka- manželky žalobcu nevyhovel majúc za to, že predmetná obrana žalobcu v tomto smere je irelevantná. Nie je totiž právne významné skúmať, akým spôsobom predávajúci naložili s vyplatenou kúpnou cenou, pretože ide o ich výlučné dispozičné právo a taktiež je z pohľadu tohto konania bezpredmetným zaoberať sa otázkou, akým spôsobom mali predávajúci po predaji predmetnej nehnuteľnosti zabezpečenú bytovú otázku. Súd nevykonal ani žalobcom navrhnutý dôkaz, pokiaľ ide o pripojenie spisu OS Košice II sp. zn. 25C/283/2015, ktorým dôkazom žalobca mienil spochybniť tvrdenie žalovaného o tom, že z predmetnej kúpnej zmluvy nemal žiaden majetkový prospech, o čom mala svedčiť nasledujúca kúpna zmluva, pretože žalobca k tejto obrane neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, pričom úlohou súdu nie je tieto za stranu sporu nahrádzať. Neobstojí ani žalobcov nesúhlas s tvrdením žalovaného o tom, že nemá vedomosť o úmysle p. Kerekeša ukracovať uspokojenie nejakých pohľadávok, pretože vedomosť žalovaného o takomto úmysle musí byť daná najneskôr v čase uzatvorenia predmetného právneho úkonu.
20. Žalobca ďalej mal za to, že predmetná kúpna zmluva, tiež nasledujúce kúpne zmluvy, sú neplatné pre ich nezákonnosť, pričom neplatnosť zmluvy by mala byť vedená v samostatnom konaní. Súd lustráciou na príslušnom Okresnom súde Košice I zistil, že nie je a ani nebolo vedené takéto konanie (konanie ohľadne podania žalobcu, ktoré došlo súdu, bolo skončené inak z dôvodu, že na žalobcove podanie pre nesplnenie zákonných podmienok formy podania, súd neprihliada, pozn. súdu). Žalobca neupresnil konkrétny dôvod neplatnosti predmetnej zmluvy; z pohľadu súdu predmetná kúpna zmluva je platným právnym úkonom (je určitá, zrozumiteľná, má všetky zákonom predpísané náležitosti, svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, neprieči sa dobrým mravom) a súd iba pripomína, že odporovať možno iba voči platnému právnemu úkonu; v prípade neplatnosti právneho úkonu by žalobca v konaní nemohol byť úspešný z tohto dôvodu.
21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal úmysel dlžníka predmetným právnym úkonom ukrátiť svojho veriteľa, t.j. žalobcu, tiež vedomosť žalovaného o tomto úmysle a v neposlednom rade nepreukázal, žeby predmetným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky, z pohľadu nielen charakteru predmetného právneho úkonu (išlo o ekvivalentný právny úkon), ale tiež z pohľadu výšky vymáhateľnej pohľadávky. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
22. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.