Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-211-2015.pdf
PDF · 107 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/211/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti o maloletého P. R., nar. XX. XX. XXXX, maloletú D. R., nar. XX. XX. XXXX a maloletú Y. R., nar. XX. 7. XXXX, všetky maloleté deti trvalé bydlisko M., A. U. č. XXXX/XX, občanov Slovenskej republiky, zastúpených kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti matky J. A., nar. XX. 7. XXXX, trvalé bydlisko M., A. U. č. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky a otca W. X., nar. XX. 8. XXXX, trvalé bydlisko J. N., občana Slovenskej republiky, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa a úpravu styku s maloletými deťmi, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 6. 10. 2017, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca W. X., nar. XX. 8. XXXX, zo dňa 3. 7. 2015, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 3. 7. 2015, na zníženie výživného pre maloletého P. R., nar. XX. XX. 2004, maloletú D. R., nar. XX. XX. 2006 a maloletú Y. R., nar. XX. 7. XXXX a
z a m i e t a.
II. Súd u p r a v u j e styk otca W. X. s maloletým P. R., maloletou D. R. a maloletou Y. R. nasledovne:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi:
- každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 15:00 hod.,
- počas letných prázdnin od 1. júla od 9:00 hod. do 15. júla do 19:00 hod. a od 1. augusta od 9:00 hod. do 15. augusta do 19:00 hod.,
- počas vianočných sviatkov od 25. decembra od 10:00 hod. do 31. decembra do 19:00 hod.
Otec si prevezme deti v mieste ich bydliska matky a po skončení stretnutia ich matke odovzdá.
Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť.
III. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaním zo dňa 3. 7. 2015, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 3. 7. 2015, sa navrhovateľ - otec domáhal, aby súd znížil výživné pre maloletého P. R. zo sumy 80 EUR na sumu 50 EUR, pre maloletú D. R. zo sumy 80 EUR na sumu 30 EUR a pre maloletú Y. R. zo sumy 80 EUR na sumu 30 EUR mesačne. Zároveň navrhol upraviť styk s maloletými deťmi.
2. Navrhovateľ - otec návrh na zníženie výživného odôvodnil v zásade tým, že na predchádzajúcom pojednávaní, na ktorom sa rozhodovalo o výške výživného pre maloleté deti (P. a D.) sa nemohol zúčastniť, ani o ňom nevedel. Podstatne sa zmenili jeho majetkové pomery, je nezamestnaný a pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Je bez akéhokoľvek príjmu. Doteraz nebol upravený styk s maloletými deťmi a preto navrhuje, aby ho exaktne určil súd.
3. Matka sa k návrhu písomne vyjadrila podaním, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 27. 7. 2015. Poukázala na to, že otec sa o deti nezaujíma a riadne výživné neplatí. Návrh otca navrhla zamietnuť.
4. Otec maloletých detí bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, a to oznámením o doručovaní písomnosti na úradnej tabuli súdu (č. l. 231). Podľa ust. § 106 ods. 1 a CSP, súd doručuje písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR. Podľa § 106 ods. 3 CSP, ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15. dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Otec nemá evidovaná adresu v Registri obyvateľov SR, iba Mesto N.. Predvolanie na pojednávanie preto súd považoval za riadne a včas doručené a rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti navrhovateľa - otca.
5. Matka maloletých detí na pojednávaní vo výpovedi uviedla, že naposledy bolo určené výživné pre maloletého Erika R. vo výške 80 EUR, rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 23. 1. 2014, sp. zn. 21P 531/2012, pre maloletú D. R. vo výške 80 EUR, rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 23. 1. 2014, sp. zn. 21P 531/2012 a pre Y. R. vo výške 80 EUR, rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 12. 10. 2012, sp. zn. 4C 19/2011.
Otec toto výživné nikdy neplatil. Preto podala v minulosti jedno trestné oznámenie na otca, bol aj vo výkone trestu odňatia slobody. V súčasnosti prebieha ďalšie trestné konanie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. K zmene pomerov na jej strane od 1/2014 matka maloletých detí uviedla nasledovné skutočnosti: v 7/2012 jej pribudla vyživovacia povinnosť, narodil sa jej syn Y.. Dňa 7.7.2017 uzatvorila manželstvo. Manžel je zamestnaný v pracovnom pomere ako taxikár s čistým mesačný príjmom 89 EUR, ale pomimo má príjem asi 900 EUR mesačne. V spoločnej domácnosti už bývajú 9 rokov. Výdavky s mal. Y. sú mesačne asi 250 EUR. V roku 2012 nastúpila so Sebastiánom na materskú dovolenku, následne na rodičovskú dovolenku, na ktorej bola do 7/2015. Potom sa zamestnala v McDonalde, kde čistí kuchyňu a iné veci, s čistým mesačným príjmom 450 EUR. Už asi viac ako 5 rokov poberá náhradné výživné na všetky tri deti po 80 EUR a prídavky na 4 mal. deti. V roku 2014 bývala aj s deťmi v jednoizbovom byte aj s priateľom, ktorého si zobrala za manžela tento rok. Medzitým sa presťahovali tri krát. V súčasnosti bývajú v štvorizbovom byte, ktorý majú prenajatý. Za bývanie platia mesačne 600 EUR, v čom je aj nájomné a služby spojené s bývaním. V roku 2014 mali jednoizbový byt, tiež prenajatý, za ktorý platili 200 EUR. K iným zmenám u nej nedošlo.
K zmenám pomerov u maloletého Erika matka uviedla nasledovné skutočnosti: v roku 2014 navštevoval 3. triedu ZŠ, v 9/2015 nastúpil do 4. ročníka ZŠ a v 9/2017 do 7. ročníka ZŠ. V súčasnosti navštevuje špeciálnu školu, jeden krát musel opakovať ročník. U dieťaťa sa zvýšili výdavky oproti roku 2014 mesačne asi o 50 EUR. Zvýšili sa výdavky na stravu o 30 EUR, na stravu o 20 EUR. K iným zmenám u mal. P. nedošlo.
K zmenám pomerov u maloletej Denisy matka uviedla nasledovné skutočnosti: v roku 1/2014 Denisa nastúpila do 1. triedy ZŠ, v 9/2015 nastúpila do 2. ročníka ZŠ a v 9/2017 nastúpila do 5. ročníka ZŠ. Výdavky pre maloleté dieťa sa zvýšili oproti roku 2014 asi o 50 EUR, v čom je 30 EUR strava, 20 EUR oblečenie. Začala chodiť v 9/2017 na gymnastiku, s čím sú spojené výdavky mesačne 10 EUR. K iným zmenám nedošlo.
K zmenám pomerov u maloletej Sáry matka uviedla nasledovné skutočnosti: maloletá Y. nastúpila do 1. triedy ZŠ v 9/2014, v 9/2017 nastúpila do 4. triedy ZŠ. Aj u nej sa zvýšili výdavky oproti roku 2014 o 50 EUR, a to 30 EUR strava a 20 EUR oblečenie. Od 9/2017 tiež navštevuje gymnastiku, takže sa zvýšili výdavky asi o 10 EUR mesačne. K iným zmenám nedošlo.
Otec naposledy videl maloleté deti asi pred dvomi rokmi. Neplatí výživné, ani sa na výchove detí nepodieľa. Nič im nekupuje.
Návrh na zníženie výživného pre maloleté deti navrhla v celom rozsahu zamietnuť a navrhla upraviť styk otca s maloletými deťmi nasledovne: každý párny víkend od piatka od 16:00 hod. do nedele do 15:00 hod., cez letné prázdniny od 1.7. od 9:00 hod. do 15.7. do 19:00 hod. a v auguste od 1.8. od 9:00 hod. do 15.8. do 19:00 hod., počas vianočných sviatkov od 25.12. od 10:00 hod. do 31.12. do 19:00 hod. Otec si prevezme deti v mieste ich bydliska a odovzdá mi ich po skončení stretnutia v mieste bydliska.
6. Kolízna opatrovníčka vo navrhla návrh otca na zníženie výživného zamietnuť a upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, ako to navrhla matka.
7. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:
Súd sa dôsledne oboznámil so spisom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 21 P 531/2012 a najmä rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 23. 1. 2014, sp. zn. 21P 531/2012, ktorým bolo zvýšené výživné pre maloletého Erika a D. R. na sumu 80 EUR mesačne, od 1. 9. 2013.
Toto rozhodnutie je dôležité najmä z toho dôvodu, aby súd mohol porovnať pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného a prípadnú zmenu pomerov, na ktorú poukazovali účastníci konania.
Z uvedeného spisu a rozhodnutia vyplývajú nasledovné podstatné skutočnosti:
Otec maloletých detí bol v období od 3. 2. 2012 do 15. 4. 2012 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Matka v tom čase poberala rodičovský príspevok a už sa starala o maloletého Sebastiána, nar. 26. 7. 2012. Otec výživné neplatil, ani sa o ne nezaujímal. Maloletý P. aj maloletá D. navštevovali 1. ročník základnej školy. Príjem otca v toto období nebol. Zo zápisnice o výsluchu otca zo dňa 29. 11. 2011 (v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 30P/134/2011) otec uviedol, že žije s družkou v prenajatom byte, za byt platí 330 EUR, náklady na domácnosť 200 EUR, výdavky pre dcéru 250 EUR.
Súd sa dôsledne oboznámil aj so spisom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 4C 19/2011, a najmä rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 12. 10. 2012, sp. zn. 4C 19/2011, ktorým bolo určené výživné pre maloletú Y. R. vo výške 80 EUR mesačne od 25. 1. 2011.
Toto rozhodnutie je dôležité najmä z toho dôvodu, aby súd mohol porovnať pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného a prípadnú zmenu pomerov, na ktorú poukazovali účastníci konania.
Matka maloletého dieťaťa v roku 2011 dosahovala príjem cca 300 EUR netto. Bývala v prenajatom byte so svojim priateľom a tromi deťmi. Priateľ matky mal príjem 450 EUR, za bývanie platili 300 EUR mesačne. Od 19. 7. 2012 bola na materskej dovolenke s maloletým Sebastiánom, poberala rodičovský príspevok vo výške 194 EUR a prídavky na deti.
Otec maloletého dieťaťa v roku 2011 mal podľa vlastného vyjadrenia príjem vo výške 240- 270 EUR mesačne z brigádnickej činnosti. Býval v spoločnej domácnosti s priateľkou, s ktorou sa im narodila maloletá T.. Výdavky na bývanie mal otec 300 EUR a 150 Eur na maloletú T.. Otec dieťaťa bol v roku 2011 vo výkone trestu odňatia slobody, od 7. 9. 2011 do 8. 9. 2011. Otec nepreukázal, že by bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie alebo poberanie dávky v hmotnej núdzi. Súd pri určovaní príjmu otca vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR, ktorú nešpecifikoval.
Maloletá Sára v roku 2011 a 2012 navštevovala materskú škôlku. Výdavky pre maloleté dieťa boli ustálené ako „bežné“, ktoré matka neskôr špecifikovala na sumu cca 160 EUR mesačne.
Z listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, vedeného pod sp. zn. 15 P 211/2015, vyplývajú nasledovné skutočnosti:
Zo správy z ÚPSVaR Žilina zo dňa 17. 12. 2014 vyplýva, že otec maloletých detí bol zaradený ako uchádzač o zamestnanie do evidencie dňa 15. 12. 2014, následne od 7. 4. 2017. Zo správy zo dňa 20. 7. 2015 vyplýva, že nepoberal dávky v hmotnej núdzi ani štátne sociálne dávky od 1. 9. 2013.
Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec mal nepravidelný príjem na základe dohody o pracovnej činnosti od 26. 9. 2016 do 30. 9. 2016, ako zamestnanec od 1. 19. 2016 do 31. 10. 2016 a od 1. 11. 2016 do 8. 12. 2016.
Sobášny list z č. l. 239 preukazuje skutočnosť, že matka maloletých detí dňa 7. 7. 2017 uzavrela manželstvo.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina vyplýva, že otec od januára 2014 nebol poberateľom dávok v nezamestnanosti a v októbri 2016 mu bolo vyplatené nemocenské vo výške 37, 50 EUR.
8. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 35 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.
9. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom otca, výsluchom matky, výsluchom kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.
10. Súd pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu zobral do úvahy prednostné hľadisko rozhodovania - najlepší záujem dieťaťa (nie rodičov). Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťa, najlepší záujem dieťaťa musí byť prednostným hľadiskom pri akejkoľvek rozhodovacej činnosti, týkajúcej sa detí, vrátane rozhodovacej činnosti súdov. Pri takomto rozhodovaní súdov, nie je možné hľadieť na abstraktné princípy, ale je nevyhnutné, aby sa súd zaoberal konkrétnym záujmom konkrétneho dieťaťa v konkrétnej situácii (napr. rozhodnutie ÚS ČR I. ÚS 3226/16). Vyživovacia povinnosť otca je daná, vyplýva priamo zo Zákona o rodine.
11. Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného (výživných v roku 2011 a 2014), pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. V rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky a dieťaťa, a to od predchádzajúcej úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec výšky výživného opätovne prejednať.
12. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť podstatná. Na druhej strane, musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.
13. Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania).
14. Na úvod musí súd konštatovať, že nemohol celkom objektívne (jednoznačne a presne) posúdiť zmenu pomerov u účastníkov, keďže v predchádzajúcich konaniach (podľa názoru súdu), neboli dostatočne objektivizované najmä príjmy otca, ale ani odôvodnené výdavky detí.
15. Matka uzavrela dňa 7.7.2017 manželstvo, býva v spoločnej domácnosti s manželom a štyrmi deťmi. Od roku 2012 až do júla 2015 bola na rodičovskej dovolenke s maloletým Y.. Pred nástupom na materskú dovolenku s maloletým Sebastiánom dosahovala príjem cca 300 EUR mesačne netto. Poberala rodičovský príspevok a prídavky na 4 maloleté deti. Následne sa zamestnala a dosahuje príjem cca 450 EUR mesačne. Takže príjem matky sa oproti predchádzajúcemu obdobiu zvýšil. Keďže si otec vôbec neplní vyživovaciu povinnosť, matka poberá pre každé dieťa náhradné výživné vo výške 80 EUR mesačne. Za bývanie platí mesačne 600 EUR.
16. Nepochybne vzrástli výdavky pre maloleté detí, ktoré matka popísala. Od posledného zvýšenia výživného u maloletých P.a a D. uplynulo viac ako 3 roky a u maloletej Sáry takmer 5 rokov. Maloletý Erik v súčasnosti študuje na 2. stupni základnej školy, rovnako ako maloletá Denisa. Maloletá Y. nastúpila do 1. triedy základnej školy v septembri 2014. V roku 2011 navštevovala materskú škôlku. Nepochybne sa zvýšili výdavky detí nielen na stravu, oblečenie, ale aj výdavky v škole a na voľnočasové aktivity. Matka zvýšenie výdavkov vyčíslila u každého dieťaťa o 50 EUR, čo je skutočne minimálna suma. Otec neplatí výživné ani sčasti, prakticky sa s deťmi nestretáva. Matke s výchovou maloletých detí nepomáha. Skutočnosť, že otcovi pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti, nezobral súd do úvahy ako zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Každý má právo, aj po rozpade rodiny, založiť si novú rodinu, no nemôže byť táto skutočnosť na úkor už existujúcich vyživovacích povinností. Rodič si musí uvedomiť, že splodenie dieťaťa, berie na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza celým jeho ďalším životom, a preto je nevyhnutné, aby sa správal tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal za každých okolností plniť. Pribudnutie vyživovacej povinnosti pre maloleté dieťa, nie je samo o sebe dôvodom pre zníženie výživného. Iná zmena pomerov u otca nebola zistená. Otec nepreukázal, že by mal zníženú pracovnú schopnosť, alebo invaliditu. Je v produktívnom veku. Preto je povinný vyvinúť maximálne úsilie, aby sa zamestnal a mal príjem, na plnenie vyživovacej povinnosti aspoň v doterajšom rozsahu. Schopnosť otca pracovať vyplýva aj z lustrácie v Sociálnej poisťovni. Otec bol v roku 2011 vo výkone trestu odňatia slobody a nebolo preukázané, že by bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Vtedy uviedol, že jeho príjem je 240- 270 EUR mesačne z brigádnickej činnosti. Poukazovanie otca na skutočnosť, že predchádzajúce rozhodnutie o zvýšenom výživnom pre maloletého Erika a J. D. má vady, je právne irelevantné. Toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné a súd ho v konaní o návrhu na zníženie výživného nemôže opätovne preskúmavať. Samotná skutočnosť, že otec maloletých detí je nezamestnaný, nezbavuje ho povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť. Je povinnosťou otca sa zamestnať a dosahovať taký príjem, aby uspokojil odôvodnené potreby maloletých detí.
17. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nedošlo k takej zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre maloleté deti. Zistený skutkový stav veci vyvoláva skôr úvahu o možnom zvýšení výživného pre maloleté deti (zvýšenie životných nákladov, nárast potrieb maloletých detí). Podstatná je aj skutočnosť, že matka sa o maloleté deti osobne stará a zabezpečuje im aj bývanie a iné potreby. Preto súd návrh otca na zníženie výživného pre maloleté deti v celom rozsahu zamietol.
18. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca, bral v prvom rade do úvahy najlepší záujem maloletého dieťaťa. Zníženie výživného nikdy nie je v záujme dieťaťa a malo by byť celkom výnimočným rozhodnutí, ak sa pomery zmenia tak radikálne, že nemožno spravodlivo požadovať od povinného rodiča plnenie vyživovacej povinnosti v určenom rozsahu. Potreby vyvíjajúceho sa dieťaťa totiž prirodzene a neustále rastú. Rastú aj životné náklady. Je prvoradou povinnosťou povinného rodiča, aby zabezpečil potreby dieťaťa (detí) v potrebnom rozsahu.
19. Otec sa domáhal úpravy styku s maloletými deťmi, s čím matka súhlasila. Preto súd upravil styk otca maloletých detí každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 15:00 hod., počas letných prázdnin od 1. júla od 9:00 hod. do 15. júla do 19:00 hod. a od 1. augusta od 9:00 hod. do 15. augusta
do 19:00 hod. a počas vianočných sviatkov od 25. decembra od 10:00 hod. do 31. decembra do 19:00 hod. Otec si prevezme deti v mieste ich bydliska matky a po skončení stretnutia ich matke odovzdá. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť.
20. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, súd rozhoduje len na návrh. Účastníci konania priznanie trov konania ani nenavrhli. Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.