Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Csr/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobkyne: M. I., T..XX.XX.XXXX, U. H. I.. X. XXX/XX, XXX XX W. W., Š. B. G., právne zastúpená Advokátska kancelária V4 JURISTIC group s.r.o., so sídlom Furdekova 16, 851 04 Bratislava, IČO: 50 192 205 proti žalovanému: C. X. G., G..M..B.., G. G. C. XX, XXX XX H., V.B.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. XXX/XX/XX zo dňa 03.11.2016 vydaný rozhodcom JUDr. Róbertom Šimkom v právnej veci žalobcu C. X. G., G..M..B.., G. G. C. XX, XXX XX H., V.: XX XXX XXX proti žalovanej M. I., T..XX.XX.XXXX, H. I.. X. XXX/XX, W. W., o zaplatenie 797,09 EUR s príslušenstvom v plnom rozsahu.

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok 331,50 EUR z podanej žaloby.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 17.03.2017, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 20.03.2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 03.11.2016 pod sp. zn. XXX/XX/XX vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, v konaní pred rozhodcom N.. M. Š..

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 20.12.2016 jej bol doručený rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou arbitrážnych súdov, z.z.p.o., sp. zn. XXX/XX/XX. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie 797,09 EUR s príslušenstvom. Podkladom pre daný rozhodcovský rozsudok bola Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni ako spotrebiteľke poskytnutý spotrebiteľský úver. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 14.12.2012 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou jej žalovaný poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.170,- EUR. Táto zmluva podľa vyjadrenia žalobkyne obsahuje viaceré nedostatky, na základe ktorých považuje žalobkyňa úver za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V predmetnej zmluve nie je uvedená jedna z podstatných náležitostí uvedená v § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je určenie doby trvania zmluvy ohraničené len počtom 42 mesiacov a takisto chýba termín konečnej splatnosti úveru. Ďalšia chýbajúca náležitosť zmluvy je náležitosť podľa

§ 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, a to uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Žalobkyni boli tieto chýbajúce informácie poskytnuté až po podpísaní zmluvy v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 14.12.2012 a Splátkového kalendára zo dňa 14.12.2012. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že tieto náležitosti neboli pevnou súčasťou zmluvy tak ako to vyžadoval zákon o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalobkyňa sa teda nemohla riadne a včas oboznámiť s presnými termínmi splátok a stým, kedy dôjde ku konečnému splateniu poskytnutého úveru. Otáznou je i samotná výška RPMN určená v Zmluve. V článku 5 zmluvy je uvedená predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,02 %. Žalobkyňa pred uzavretím zmluvy nebola riadne oboznámená s presnou výškou RPMN a nemohla teda vedieť v akej výške bude musieť splatiť poskytnutý úver. Údaje o takto schválenom úvere sú uvedené práve v nasledujúcom čl. 6 zmluvy, v ktorého nadpise je spotrebiteľ upozornený, aby ho nevypĺňal. Samotná výška RPMN bola v čl. 6 určená výškou 69,85 %. Takto určenú mieru RPMN považuje žalobkyňa za neprijateľnú, pretože jej výška je neúmerná vzhľadom k poskytnutej istine. Žalobkyňa poukázal na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podstatou ktorého je zákaz, aby v spotrebiteľskej zmluve, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov, odplata podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch. Keďže priemerná výška RPMN v sledovanom období bola 46,35 %, za podstatné prevýšenie v súlade s ust. § 53 ods. 6 sa považuje RPMN prevyšujúce výšku 55,62 %. Žalobkyňa má za to, že odplata za úver poskytnutý žalovaným bola v hrubom nepomere s poskytnutým plnením a považuje takto stanovenú odplatu za neprijateľnú. Žalobkyňa takisto považuje za neprijateľný postup žalovaného, ktorý spočíva v poskytnutí revolvingového úveru. Konaním žalovaného dochádza k zaisteniu si klienta na dlhšiu dobu a v čase poskytnutia revolvingu už nemusí mať samotný spotrebiteľ vôľu získať ďalšie finančné prostriedky práve pomocou spotrebiteľského úveru. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa žalobkyne zmluvné dojednanie uvedené v čl. 8 ods. 8.1 zmluvy. Touto zmluvnou podmienkou bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie poplatku za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru vo výške 168,17 EUR, pri revolvingu vo výške 87,36 EUR. Takýto poplatok považuje žalobkyňa za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podčiarknutý práve stavom hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože veriteľ už pri poskytovaní úveru predpokladá dlžníkovu neschopnosť splácať úver alebo revolving. V neposlednom rade je sporný samotný spôsob uzavretia zmluvy. Žalobkyňa má zato, že v čl. 6 zmluvy došlo po odoslaní návrhu na uzavretie zmluvy žalovaným k modifikácii tohto návrhu, ktorá je neprijateľná a podľa § 44 ods. 2 považuje prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia, alebo iné zmeny, za nový návrh. V predmetnom čl. 6 zmluvy je pri jeho názve uvedené slovo nevypĺňajte a spotrebiteľ má túto časť ponechať nevyplnenú. Po doručení tohto návrhu žalovanému, došlo na formulári návrhu k opakovanému dopisovaniu údajov zo strany dodávateľa. Keďže zo strany žalobkyne nedošlo k prijatiu tohto nového návrhu, žalobkyňa považuje takto uzatvorenú zmluvu za neplatnú. Medzi oboma stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v ústnej forme. Na základe tejto skutočnosti nemohlo dôjsť k uzavretiu Rozhodcovskej zmluva č. XXXXXXXXXX, keďže podkladom pre jej uzatvorenie mala byť práve predmetná Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa poukázala na ust. § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa ktorého sa môže účastník na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Keďže žalobkyňa považuje Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX za neplatnú, podľa § 3 ods. 7 zákona č. 335/2014 Z.z. ak je spotrebiteľská zmluva neplatná je s ňou súvisiaca spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa žiadala predmetný rozhodcovský rozsudok zrušiť a priznať jej náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.05.2017, doručenom súdu dňa 16.05.2017, v ktorom uviedol, že popiera obsah tvrdení žalobcu o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej v zmysle ust. článku 7, ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní. Zmluva teda obsahuje údaj o dobe trvania a termíne konečnej splatnosti úveru. Žalovaný tvrdí, že termín konečnej splatnosti úveru je teda vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je v prípade predmetnej zmluvy termínom konečnej splatnosti dátum 15.06.2016 (vyplýva z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi). Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi obsahuje výšku splátky, termín jej

splatnosti, ako ja počet splátok. Zmluva obsahuje v bode 6 zákonom požadovanú výšku splátky (62,69 EUR), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - 15. deň v mesiaci, uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ako aj v Splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (42 splátok), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky. Zdôraznil, že pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné vychádzať zo smernice Rady 2008/48 (čl. 22 ods. 1 smernice), ktorá má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie. Konštatoval, že znenie smernice tvrdenie žalobcu o rozpisovaní splátky popiera. Citoval článok 10 ods. 1 písm. h) smernice. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX. Výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ako to prezentuje žalobkyňa, predstavuje v podstate požiadavku, aby sa v zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady. Žalovaný uviedol, že zmluva obsahuje náležitosti týkajúce sa uvádzania počtu, výšky a termínov splatnosti splátok v súlade so zákonom. Žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne v oblasti výšky RPMN. Pokiaľ ide o výšku odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy uviedol, že bola ku dňu 14.12.2012 upravená v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Poukázal, že v zákone sa explicitne stanovovalo, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Mal za to, že porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne. Banka si svoj zisk účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a podobne, čiže úrok nebol pre ňu jediným výnosom za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery konštatoval, že je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Priemerná odplata určovaná Ministerstvom financií SR bola pre rozhodné obdobie, v ktorom došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere stanovená vo výške 46,35 % a teda dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že zmluvné strany si výslovne dohodli spôsob konštituovania ich zmluvného vzťahu, pričom ich zmluvnú slobodu a zmluvnú voľnosť nemožno dodatočne nahrádzať. V čase podania žiadosti o úver si zmluvné strany stanovili, že žiadosť bude považovaná ako maximálne možná s poukazom na výšku a parametre žiadaného úveru a následne po zhodnotení bonity a schopnosti splácať predmetný úver bude žiadateľovi poskytnutý úver v takej výške, ako žiadal, resp. v nižšej. Jediný rozdiel medzi údajmi uvedenými v bode 5 Zmluvy a bode 6 (teda medzi návrhom a prijatím návrhu) Zmluvy o revolvingovom úvere je v údaji RPMN, lenže tento údaj nie je predmetom konsenzu zmluvných strán. Tento údaj sa nenavrhuje a nedojednáva v zmysle ust. § 44 a nasl. OZ, ale sa určuje na základe práve takých údajov, ktoré môžu byť a sú výsledkom dohody medzi stranami. Žalovaný tvrdil, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vylučoval záver o jej neprijateľnosti. Citoval § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že predmetná cena je cenou plnenia, táto nie je neprijateľnou podmienkou. Uvedená dohoda bola dohodnutá ako individuálny právny úkon, ktorého využitie alebo nevyužitie vyplýva zo slobodnej vôle zmluvnej strany, v prospech ktorej bola dojednaná, teda dlžníka. Výška odplaty predstavuje dohodu o cene služby, a teda nie je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou. Žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne ohľadom sporného zmluvného dokumentu, a to rozhodcovská zmluva, je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy a ktorá nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Tiež z právnych dôsledkov bodu 7. rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. V prípade predtlačenej formy rozhodcovskej zmluvy žalovaný poukázal na skutočnosť, že zmluvné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch sa vyznačujú vo všeobecnosti tým, že sú vopred naformulované dodávateľom, toto je reálnym faktom plynúcim z praxe spotrebiteľských vzťahov a tiež aj z úpravy v Občianskom zákonníku. Preto tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých má byť rozhodcovská zmluva neplatná ako neprijateľná podmienka, je v rozpore s ust. Občianskeho zákonníka a tiež zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva nespĺňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko

nezakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva alternatíva pre riešenie sporov a podľa rozhodcovskej zmluvy výber spočíva na strane, ktorá žalobu podáva. Rozhodcovská zmluva bola so žalobkyňou uzatvorená dňa 14.12.2012 a uzatvorenie a obsah rozhodcovskej zmluvy sa posudzuje podľa predpisov účinných v čase jej uzatvorenia, t. j. podľa zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním zo dňa 23.06.2017, doručeným súdu dňa 27.06.2017, v ktorom uviedla, že Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX neobsahuje údaje uvedené v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a k). Nesúhlasila s vyjadrením žalovaného o tom, že v prípade výkladu § 9 ods. 2 písm. k) je potrebné vychádzať z ustanovení smernice Rady 2008/48. Takisto nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného, týkajúcimi sa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci X.-XX/XX. Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy, zmluvný konsenzus účastníkov zmluvy má právotvorné účinky. Pokiaľ ide o návrh a jeho prijatie, musí ísť o vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných strán, inak platná zmluva nevznikne. Nakoľko článok 6 zmluvy predstavujúci prijatie návrhu na uzavretie zmluvy (článku 5 zmluvy) obsahoval zmeny - iné údaje pokiaľ ide o RPMN z úver a RPMN úveru po poskytnutí revolvingu a tiež obsahoval údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania, ktorý nebol vôbec obsiahnutý v návrhu na uzavretie zmluvy, článok 6 bol v zmysle ust. § 44 ods. 2 odmietnutím návrhu a predstavoval nová návrh, pretože menil obsah navrhovanej zmluvy, teda článku 5. Preto je podľa žalobkyne zrejmé, že jej návrh, t. j. článok 5 zmluvy nebol prijatý bezvýhradne, čím nedošlo ku konsenzu zmluvných strán a tým ani k platnému a perfektnému uzavretiu zmluvy. Na základe toho došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto nemohlo dôjsť ani k uzavretiu Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX, keďže právny dôvod jej uzavretia nebol platný a perfektný. Žalobkyňa bola toho názoru, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy je absolútne neplatná aj rozhodcovská zmluva.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 11.08.2017, doručeným súdu dňa 15.08.2017, v ktorom uviedol, že namieta tvrdenie žalobkyne ohľadne obsahových náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z, o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov o tom, že argumentácia žalovaného o tom, že doba trvania zmluvy je vymedzená v čl. 9 ods. 9.1. Zmluvných dojednaní (t. j. zmluva je v zmysle označeného ustanovenia uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených zmluvou) je sporná, keďže priemerný spotrebiteľ nemôže určiť v akom prípade sa jedná o poskytnutie spotrebiteľského a v akom prípade o poskytnutie revolvingového úveru. V tejto súvislosti poukázal na to, že ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane priemerného spotrebiteľa, ktorá ho nezbavuje povinnosti konať s primeranou a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konania. Z vyjadrenia žalobkyne nevyplýva, že by pred podpisom zmluvy nevedela akú zmluvu uzatvára, čo je jej obsahom. O tom, že žalovaný sa zaväzuje aj k poskytnutiu revolvingu, žalobkyňa vedela, pričom k takto formulovanej zmluvnej podmienke neformulovala v období uzatvorenia zmluvy ani v období jej následného plnenia žiadne výhrady. Obsah zmluvy o revolvingovom úvere ako takej až do podania žaloby vôbec nespochybňovala. Žalovaný trvá na tom, že ZoSÚ účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi stranami sporu výslovne nevyžadoval, aby sa v zmluve uvádzali údaje o sume istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich jednu splátku jednotlivo popri sebe. Vzhľadom k tomu, že v prípade uskutočnenia úhrady splátky v neúplnej výške sa platba v zmysle § 566 ods. 2 použije najskôr na úhradu istiny a následne na úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť na úrok žiadne reálne a praktické opodstatnenie. Ani právo Európskej únie, konkrétne smernica 2008/48/ ES neurčuje rozdelenie splátky v zmluve. Spotrebiteľ má právo vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku (§ 9 ods. 5). Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by nemala žiadny význam. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne o spôsobe uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo má mať v konečnom dôsledku vplyv na

platnosť rozhodcovskej zmluvy. S ohľadom na spôsob konštituovania zmluvného vzťahu (kedy záujemca o úver podáva návrh na uzavretie zmluvy a predkladá ho veriteľovi a ten rozhoduje o jeho schválení/ neschválení) je potrebné konštatovať, že schválenie úveru s inými parametrami ako je uvedené v bode 5, nemožno považovať za takú zmenu, výhradu či doplnenie, ktoré by spĺňalo predpoklady pre aplikáciu ust. § 44 ods. 2 OZ. Zmluvné strany si výslovne dohodli spôsob konštituovania ich zmluvného vzťahu, pričom ich zmluvnú slobodu a zmluvnú voľnosť nemožno dodatočne nahrádzať. V čase podania žiadosti o úver si zmluvné strany stanovili, že žiadosť bude považovaná ako maximálne možná s poukazom na výšku a parametre žiadaného úveru a následne po zhodnotení bonity a schopnosti splácať predmetný úver bude žiadateľovi poskytnutý úver v takej výške, ako žiadal, resp. v nižšej. Ak by náležitosti v § 9 mali byť podstatnými náležitosťami spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom by to znamenalo, že pri absencii niektorej z nich by zmluva nemohla vzniknúť, a nie že úver by mal byť bezúročný. Zo vzájomných súvislostí § 1 ods. 2, § 9, § 11 ZoSÚ je podľa názoru žalovaného dôvodný záver, že dohoda alebo nedohoda o náležitostiach podľa § 9 nie je podmienku vzniku zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že je vylúčený záver žalobkyne o tom, že k uzavretiu Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX nedošlo. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný trval na svojom vyjadrení k žalobe v celom rozsahu a navrhol, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavila žalobkyňa, žalovaný a právna zástupkyňa žalovanej, ktorá neúčasť ospravedlnila a súhlasila s tým, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jej neprítomnosti. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiaval svojich písomných vyjadrení k žalobe.

7. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvala na svojich vyjadreniach.

8. Dňa 10.12.2012 podpísala žalobkyňa predtlač žalovaného označenú ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere s uvedením čísla zmluvy D. XXXXXXXXXX a v časti 1/ a 2/ predtlače boli vypísané údaje žalovaného ako veriteľa a osobné údaje žalobkyne ako dlžníka. V časti 5/ predtlače boli vypísané údaje o požadovanom revolvingovom úvere a v časti 6/ predtlače údaje o schválenom revolvingovom úvere poskytnutá čiastka úveru 1.170,- EUR, splatnosť úveru 42 splátok, mesačná splátka vrátane úrokov 62,69 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.632,98 EUR, RPMN za úver 69,85 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, priemerná RPMN za úver 46,35 % a ďalej údaje o revolvingovom úvere. V časti 8.1 bola obsiahnutá dohoda o záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 168,17 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 87,36 EUR, ktorej splatnosť podľa bodu 8.4 určená dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby s tým, že podľa dohody účastníkov malo dôjsť k zápočtu vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3 zmluvných dojednaní oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty, a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi. Žalovaný predtlač podpísal 14.12.2012.

9. Zároveň dňa 14.12.2012 žalovaný adresoval oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, kde uviedol údaje o schválenom úvere, schválená výška úveru 1.170,- EUR, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 62,69 EUR, dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru 15.01.2013 a 15.06.2016, periodicita splácania úveru mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania 15, celková výška úveru 1.170,- EUR, RPMN úveru 69,85 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy 46,35 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť úver + úroky za celú dobu čerpania úveru 2.632,98 EUR, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a) dohody o poskytnutí služby 168,17 EUR a dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere 14.12.2012.

10. Dňa 10.12.2012 žalobkyňa a žalovaný ako veriteľ dňa 14.12.2012 podpísali predtlač označenú ako rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, kedy dlžník vyhlásil a svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy a v bode 2. veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom a dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa bodu 3. veriteľ tiež pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej

uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

11. Žalovaný ako žalobca podal proti žalobkyni ako žalovanej na rozhodcovskom súde Slovenský arbitrážny súd, zriadený pri Asociácii Slovenských arbitrážnych súdov Bratislava dňa 20.11.2015 žalobu zo dňa 29.10.2015, ktorou sa domáhal vydania rozhodcovského rozsudku, ktorým by bola žalobkyňa ako žalovaná zaviazaná na zaplatenie sumy 797,09 EUR a zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,425 % ročne zo sumy 62,69 EUR od 16.01.2013 do 29.01.2013, zo sumy 62,24 EUR od 16.02.2013 do 18.02.2013, zo sumy 61,- EUR od 16.06.2013 do 16.07.2013, zo sumy 62,69 EUR od 16.07.2013 do 16.07.2013, zo sumy 61,15 EUR od 17.07.2013 do 29.08.2013, zo sumy 15,65 EUR od 30.08.2013 do 27.09.2013, zo sumy 62,69 EUR od 16.08.2013 do 27.09.2013, zo sumy 15,65 EUR od 28.09.2013 do 10.10.2013, zo sumy 62,69 EUR od 16.09.2013 do 10.10.2013, zo sumy 57,66 EUR od 16.06.2014 do 09.07.2014, zo sumy 25,58 EUR od 16.09.2014 do 12.10.2014, zo sumy 25,58 EUR od 16.10.2014 do 10.11.2014, zo sumy 50,45 EUR od 16.11.2014 do 10.12.2014, zo sumy 50,45 EUR od 16.12.2014 do 11.01.2015, zo sumy 52,64 EUR od 16.01.2015 do 10.02.2015, zo sumy 51,54 EUR od 16.02.2015 do 12.04.2015, zo sumy 62,69 EUR od 16.03.2015 do 12.04.2015, zo sumy 51,54 EUR od 13.04.2015 do 10.05.2015, zo sumy 50,51 EUR od 11.05.2015 do 12.07.2015, zo sumy 62,69 EUR od 16.04.2015 do 12.07.2015, zo sumy 50,51 EUR od 13.07.2015 do 10.08.2015, zo sumy 62,69 EUR od 16.05.2015 do 10.08.2015, zo sumy 58,42 EUR od 11.08.2015 do 10.09.2015, zo sumy 44,81 EUR od 11.09.2015 do 11.10.2015, zo sumy 62,69 EUR od 16.06.2015 do 11.10.2015, zo sumy 44,81 EUR od 12.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 62,69 EUR od 16.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 62,69 EUR od 16.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 62,69 EUR od 16.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 564,21 EUR od 17.09.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.170,- EUR a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.170,- EUR len 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 797,09 EUR do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovaný sa domáhal vydania rozhodcovského rozsudku na tom skutkovom základe, že dňa 14.12.2012 so žalobkyňou uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobkyni úver vo výške 1.170,- EUR, ktorý sa zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 62,69 EUR v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalobkyňa sa dostala do omeškania s úhradou úveru už pri splátke č. 1, napokon zaplatila len sumu 1.835,89 EUR. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v omeškaní s úhradou splátok o viac ako tri mesiace, bolo doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania, ktoré bolo doručené dňa 31.08.2015 a v súlade s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie výhody splátok dňa 16.09.2015, kedy bola žalobkyňa povinná uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru a celková suma dlhu predstavuje súčet neuhradených splátok, t.j. sumu 797,09 EU. Rozhodca rozhodcovského súdu Slovenský arbitrážny súd zriadený Asociáciou arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, N.. M. Š. vydal dňa 03.11.2016 rozhodcovský rozsudok sp. zn. XXX/XX/XX, ktorým bola žalobkyňa ako žalovaná zaviazaná zaplatiť žalovanému ako žalobcovi čiastku vo výške 797,09 EUR spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,425 % ročne zo špecifikovanej sumy a predmetný rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 20.12.2016. Rozhodca rozhodcovský rozsudok odôvodnil tým, že rozhodcovský súd má právomoc, keďže rozhodcovská zmluva bola dohodnutá platne. Na základe posúdenia zmluvy medzi účastníkmi uzavretej dňa 14.12.2012 rozhodcovský súd na predmetný právny vzťah aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola dojednaná v súlade so zákonom. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaná zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 62,69 EUR a dojednané splátky riadne a včas nesplácala, pričom splatila iba sumu 1.835,89 EUR. Vzhľadom na omeškanie sa žalovaného, teda, žalobkyne so splácaním splátok záväzku o viac ako tri mesiace a upozornením žalovaného na možnosť predčasnej splatnosti splátok, stali sa odo dňa 16.09.2015 splatnými všetky záväzky žalovanej ako dlžníka podľa zmluvy a žalobcovi podľa čl. 14 bod 14.1 zmluvy vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako i podľa čl. 14 bod 14.2 nárok na zaplatenie úroku z omeškania a žalobca, teda, v tomto konaní žalovaný si uplatnil nárok na vyššie uvedené sankcie plne v súlade so zmluvou a svoj nárok dostatočne preukázal zmluvou a vo vzťahu k sankcii, ktorou je zmluvná pokuta, túto rozhodcovský súd nepovažuje za neštandardnú najmä s poukazom na to, že k jej uplatneniu je veriteľ oprávnený pristúpiť

až po troch mesiacoch omeškania sa dlžníka s úhradou príslušnej splátky záväzku s tým, že k jej eliminácii môže prispieť žalovaná jednoduchým uhradením príslušnej splátky záväzku a k uplatneniu tejto sankcie výraznou mierou prispela sama žalovaná, ktorá ako dlžník vlastným nedbalým konaním a správaním nevyužila dostatočný časový priestor, ktorý jej bol zmluvou poskytnutý na dodatočné plnenie jej záväzku vyplývajúceho zo zmluvy. Pri hodnotení týchto sankcií rozhodcovský súd zohľadnil aj postavenie žalobcu, ktorý nie je bankou a pre ktorého nedodržiavanie splatnosti peňažných záväzkov jeho dlžníkov predstavuje väčšie zaťaženie ako v prípade subjektu, ktorý je bankovou inštitúciou s tým, že dojednanie prípadných vyšších zmluvných sankcií zo strany nebankového subjektu pre prípad nesplácania peňažných záväzkov dlžníka má svoje logické opodstatnenie najmä z toho dôvodu, že poskytovanie obdobných služieb dlžníkom s nižšími finančnými, resp. majetkovými možnosťami, t.j. možnosťami pri zohľadnení ktorých by takýto dlžník zrejme nezískal porovnateľnú službu od bankovej inštitúcie garantuje pre nebankového poskytovateľa tejto služby pomerne vysoké riziko riadneho a včasného neplnenia dlžníkových záväzkov, ktoré toto vysoké riziko je dôvodné a legitímne ošetriť vyššími sankciami. V súlade s právnymi predpismi upravujúcimi maximálnu výšku sankcií si žalobcom uplatnená denná úroková sadzba v zmluvnej pokute 0,065 % spoločne s uplatnenou ročnou úrokovou sadzbou úrokov z omeškania vo výške 0,425 % nepresahuje limity vyplývajúce z ust. § 3a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Slovenský arbitrážny súd poukázal na to, že žalovaný ako žalobca poskytol žalobkyni ako žalovanej viac ako dostatočný časový priestor na odvrátenie protiprávneho stavu, bol poučený o možnosti vyjadrenia sa k všetkým skutočnostiam a bol poučený aj o možnosti žiadať o uskutočnenie ústneho pojednávania, čo však nevyužil. Pokiaľ ide o údaj RPMN rozhodcovský súd uviedol, že RPMN je číslo, ktoré nie je zhodné s ročnou úrokovou sadzbou a v čase podpísania zmluvy o revolvingovom úvere bola priemerná RPMN 46,35 % a priemerné úrokové miery na všetky typy spotrebiteľských úverov z obchodných bánk predstavovali výšku 12,96 %, čo sa týka iba bankového sektora, pričom finančný trh v zmysle uvedeného je oveľa širší pojem ako bankový sektor, ktorý je jeho súčasťou, z čoho je zrejmé, že RPMN uvedená v zmluve vo výške 69,85 % nebola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal tiež na skutočnosť, že pokiaľ žalovaná nemala záujem o uzavretie zmluvy o úvere za podmienok v nej uvedených, mala túto možnosť ukončiť ešte aj dodatočne po jej uzavretí, nakoľko v zmysle ust. § 13 ods. 1 zmluvy o úvere mala možnosť od zmluvy o úvere odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu, a to 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Žalovaná, teda žalobkyňa, neuviedla vo svojej žalobnej odpovedi žiadne skutočnosti, ktoré by vyvrátili alebo spochybnili právny základ alebo výšku nároku žalovaného ako žalobcu a jej zmienená neschopnosť plniť svoje zmluvné záväzky zapríčinená nepriaznivou sociálnou, finančnou a zdravotnou situáciou nie je sama o sebe dôvodom, pre ktorý by boli mohli tieto záväzky zaniknúť. Rozhodcovský súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a nárok oprávnený, a preto rozhodol v zmysle výroku.

12. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

13. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

14. Podľa § 45 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ods. 1 účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

16. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

17. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

20. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 11.6.2010 k 31.12.2012, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

23. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom od 01.12.2011 k 31.12.2012 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 k 31.12.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 26. V prvom rade súd konštatoval včasnosť podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 03.11.2016, doručený žalobkyni 20.12.2016 a žaloba bola podaná dňa 20.03.2017. 27. Následne súd posudzoval platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 14.12.2012, a to s poukazom na ust. § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Táto je samostatným dokumentom svedčiacim o samostatnom právnom úkone, ktorý bol urobený síce v súvislosti s uzavretou úverovou zmluvou z rovnakého dňa, avšak svojím obsahom nepodmieňoval vznik právneho vzťahu zo zmluvy o úvere. Z dokazovania v súdnom konaní ani nevyplynulo, že by žalobkyňa bola nejakým spôsobom na podpísanie rozhodcovskej zmluvy navedená, že by poskytnutie úveru bolo podmieňované uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Samotná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sami o sebe spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Aj v prípade, že by si žalobkyňa pri jej podpisovaní neuvedomovala dôsledky, ktoré budú zmluvou vyvolané, mala možnosť odstúpiť od zmluvy v lehote, ktorá bola určená v zmluve samotnej, a to bez toho, aby tým zároveň odstúpila od zmluvy o úvere. 28. Súd konštatuje, že sporná rozhodcovská zmluva zo dňa 14.12.2012 tak obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, a teda bola platne uzavretá a súd z uvedeného dôvodu neuznal prezentovaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. 29. Pokiaľ ide o porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, súd zhodnotil ako dôvodný, a to najmä s ohľadom na obsah úverovej zmluvy, úverové podmienky, ako aj absenciu skutočnej aplikácie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa rozhodcovským súdom. Rozhodca rozhodoval o predmete úveru v zmysle citovaných právnych predpisov zákona č. 129/2010 Z. z., a teda formálne sa zaoberal uplatneným nárokom aj z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa, avšak pri konštatovaní ročného úroku z poskytovaného úveru a hodnoty RPMN, keď v čase podpísania zmluvy o revolvingovom úvere bola priemerná RPMN 46,35 % a priemerné úrokové miery na všetky typy spotrebiteľských úverov z obchodných bánk predstavovali výšku 12,96 %, čo sa týka iba bankového sektora, pričom finančný trh v zmysle uvedeného je oveľa širší pojem ako bankový sektor, ktorý je jeho súčasťou, z čoho je zrejmé, že RPMN uvedená v zmluve vo výške 69,85 % nebola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Každopádne od 2.4.2010 až do 31.5.2014 odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver reguloval Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 6, v zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia finančných prostriedkov a lehotu splatnosti. Rozhodcovský súd vo svojom rozsudku nijako nešpecifikoval, uviedol, že v čase podpísania zmluvy o revolvingovom úvere bola priemerná RPMN v hodnote 46,35 % a priemerné úrokové miery na všetky typy spotrebiteľských úverov z obchodných bánk predstavovali výšku 12,96 %, čo sa týka iba bankového sektora a RPMN uvedená v zmluve vo výške 69,85 % nebola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Pre rozhodovanie o predmetnom rozhodcovskom rozsudku dospel súd k názoru, že rozhodcovský súd síce aplikoval aj spotrebiteľské právo, avšak čisto formalisticky bez toho, aby skutočne bola poskytnutá ochrana slabšiemu subjektu v spore, naopak, zaťažila tento subjekt neprimeranou sumou priradenej k úverovej istine o úrok aj zmluvnú pokutu, ktorých výška sa odvíjala od zostatkov nesplatenej istiny, ktorá však takisto bola vyčísľovaná vždy s ohľadom na vykonané plnenie prirátavané k neprimerane vysokému príslušenstvu úverovej istiny. Z tohto pohľadu súdu nezostávalo než konštatovať, že rozhodcovský súd neaplikoval správne právne predpisy spotrebiteľského práva a je tu dôvod na zrušenie jeho rozhodcovského rozsudku. 30. Súd však poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti podľa citovaného ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z. z. . Pod písmenom f) je upravená

náležitosť „doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“, keď termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve absentuje. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne a bez pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, teda dokedy bude splácať úver. Takýto údaj v zmluve uvedený nie je. Nie je možné tento údaj odvodzovať od termínov jednotlivých splátok odpočtom počtu dní od uzavretia zmluvy a počtu splátok, nakoľko takýto postup podľa názoru súdu nie je konformný so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t.j. ktorým dňom. Pokiaľ žalovaný listom zo dňa 14.12.2012 oznámil žalobkyni údaje o schválenom úvere okrem iného aj termín konečnej splatnosti (15.06.2016), žalobkyňa sa ako dlžník dozvedela niektoré z podstatných povinných náležitostí zmluvy úvere až potom, čo podpísala listinu označenú ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, pričom zákon vyžaduje, aby už pri uzatvorení zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené všetky povinné náležitosti zmluvy, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Dlžník sa nemôže dozvedieť niektoré z parametrov úverov až po podpise zmluvy a tieto nemôže určiť sám žalovaný jednostranne bez spoluúčasti žalobkyne. Ďalej pod písmenom k) je upravená náležitosť „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“ Táto náležitosť v predmetnej zmluve absentuje. Aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej splátky v sume 62,69 EUR a aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v sume 2.632,98 EUR, nikde však nebola uvedená výška splátok istiny a úroku, t.j. časť každej mesačnej splátky v celkovej výške 62,69 EUR, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku ako to predpokladalo aj ust. čl. 5 ods. 5.1 zmluvných dojednaní. Keďže bol nesporne žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.170,- EUR, je však v zmysle citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zmluva uzavretá medzi účastníkmi aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam písm. f), k) platná, ale rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov tak povinnosťou žalobkyne bolo žalovanému vrátiť len poskytnutú peňažnú sumu 1.170,- EUR v 42 mesačných rovnomerných splátkach vo výške 1/42 sumy 1.170,- EUR (t.j. 27,86 EUR = 1.170/42 splátok) so splatnosťou prvej splátky dňa 15.01.2013 a poslednej 42. splátky dňa 15.06.2016. Keďže podľa nesporného tvrdenia žalovaný poskytol na základe predmetnej zmluvy o úvere peňažné prostriedky vo výške 1.170,- EUR a v zmysle karty klienta ku dňu 29.10.2015 k zmluve č. XXXXXXXXXX žalobkyňa žalovanému uhradila celkovo sumu 1.835,89 EUR, ku dňu rozhodnutia rozhodcovského súdu žalovaná uhradila nad rámec poskytnutej istiny vo výške 1.170,- EUR sumu vo výške 665,89 EUR.

31. Úverová zmluva je konsenzuálnym kontraktom a už pri uzavretí zmluvy v deň jej uzavretia bez ohľadu na deň vyplatenia úveru musia byť dohodnuté jej podstatné obsahové náležitosti. Zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. výslovne uvádza, že ročná percentuálna miera nákladov musí byť vyčíslená na základe údajov splatných v čase uzatvorenia zmluvy. Bolo preto povinnosťou žalovaného v uzatvorenej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov a to nielen konkrétnu výšku RPMN, ale aj údaje, na základe ktorých bola táto vyčíslená. 32. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že rozhodcovský súd, pokiaľ na daný prípad neaplikoval citované ust. § 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu, keďže žalovanému priznal aj žalovaný nárok na zaplatenie úrokov, keďže priznaná suma sa rovná rozdielu sumy v predmetnej zmluve o úvere uvedenej celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, t.j. sumy 2.632,98 EUR a sumy všetkých úhrad žalobkyne 1.835,89 EUR. 33. Súd bol povinný preskúmavať z úradnej povinnosti podľa citovaného ust. § 45 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku dôvod podľa citovaného ust. § 45 ods. 1 písm. j), teda, že rozhodcovský rozsudok žalobkyňu zaväzoval na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Je zrejmé, že žalovaný si uplatňoval v napadnutom rozhodcovskom konaní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,425 % ročne, a to podľa ustanovení čl. 14 zmluvných dojednaní, pričom rozhodcovským rozsudkom bol žalovanému priznaný aj tento uplatnený nárok. Súd tento žalovaným uplatnený nárok posúdil ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uplatnenie tohto nároku žalovaným v rozhodcovskom konaní

považoval za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to vzhľadom k tomu, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo obsiahnuté v nie samotnej zmluve o úvere uzavretej medzi účastníkmi, ale v zmluvných dojednaniach. Súd v tomto smere obdobne ako Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. IÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013 zdôrazňuje, že obchodné podmienky v danom prípade zmluvné dojednania v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom písanej forme (je tomu aj v danom prípade, napr. veľkosť písma zmluvných dojednaní je cca 2 mm) skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napr. dojednanie o zmluvnej pokute, rozhodcovskej doložke a pod.). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ takto urobí, nepočína si v právnom vzťahu so spotrebiteľom poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Preto súd dospel k záveru, že ak napadnutým rozhodcovským rozsudkom bolo priznané žalovanému právo na zaplatenie dotknutej zmluvnej pokuty, možno z toho vyvodiť, že bol naplnený dôvod podľa citovaného ust. § 45 ods. 1 písm. j) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (č. 335/2014 Z. z.) na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že napadnutý rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu ako účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom (resp. je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku). 34. Pri posudzovaní dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa citovaného ustanovenia § 45 ods. 1 písm. l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je potrebné zadefinovať, čo je nesprávnym právnym posúdením veci. Podľa názoru súdu, nesprávne právne posúdenie má vždy základ v ustanoveniach právneho predpisu, ktoré tvoria súčasť žalobného dôvodu a nesprávne právne posúdenie však nespôsobuje len to, že súd nepoužil (neaplikoval) správne ustanovenie právneho predpisu. K nesprávnemu právnemu posúdeniu môže dôjsť aj pri použití zodpovedajúceho právneho predpisu za predpokladu, že takéto ustanovenie je súdom nesprávne interpretované. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že uvedené nedostatky rozhodnutia rozhodcovského súdu (napĺňajúce zároveň dôvody podľa citovaného ust. § 45 ods. 1 písm. i) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) možno považovať aj za spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci rozhodcovským súdom, z ktorého rozhodcovský súd vychádzal pri rozhodnutí o žalobe žalovaného. Preto bol naplnený aj dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa citovaného ustanovenia § 45 ods. 1 písm. l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. 35. Vzhľadom k tomu tak súd už bez skúmania žalobkyňou namietaného ďalšieho dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45 ods. 1 písm. k), podľa ktorého výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom SR, napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil v celom rozsahu, nakoľko uvedené dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku možno vzťahovať tak na celý rozhodcovský rozsudok, keďže by v danom prípade nebolo možné zrušiť rozhodcovský rozsudok len v časti dotknutej týmito dôvodmi, a to vzhľadom k tomu, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatnej časti výroku napadnutého rozhodcovského rozsudku. 36. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia a úvahy súdu, súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok v celom jeho rozsahu a podľa § 47 ods. 2, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu ako je uvedený v ods. 1 § 47 spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne Stály rozhodcovský súd. 37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobkyne vo veci tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

39. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Nakoľko žalobca ako spotrebiteľ je oslobodený od platenia súdnych poplatkov, súd podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., zaviazal žalovaného aj na zaplatenie súdneho poplatku z podaného návrhu vo výške 331,50 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.